30. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, treba zopakovať, vláda a predseda vlády stanovuje program vlády. Predseda vlády Robert Fico zaradil do programu bod pani Dubovcovej, verejnej ochrankyne práv. Pozvali ste ju tam, odsúhlasili ste tento program a potom ste jej nedali priestor na to, aby vystupovala. Arogantne ste tak prejavili moc. Je štandardné pre politickú stranu SMER takto sa zachovať. Ja chápem, ste opojení, vládnete sami, môžete si dovoliť všetko. Demokracia je o tom, že vypočujete aj názor menšiny. Keď niekto je zodpovedný za rast arogancie, extrémizmus v tejto krajiny, tak určite je to vláda. Ja vám len pripomínam, že vládnete v tejto krajine štandardne na spôsob strany SMER už takmer dva roky. To znamená, že za rast extrémizmu v tejto krajiny nesiete plnú mieru zodpovednosti. Ďakujem.

Pán minister, musím povedať, že ste ma prekvapili. Ako minister kultúry ako sa cítite, povedzte mi, ak ste počúvali prejav vášho straníckeho kolegu a riaditeľa Sociálnej poisťovne, lebo to bol objektívne jeden z najrasistickejších prejavov, ktoré odzneli v tejto sále za posledné štyri roky. Keď si to prehráte, keď sa na to pozriete, tak to je niečo, čo normálny sociálny demokrat v Európe by takéhoto človeka mal palicou vyhnať z vlastnej strany, lebo tam nemá čo robiť. A vy mne budete vyčítať, že som to pomenoval a že som mu to vykričal? To má byť kultúra na Slovenku, že takýchto ľudí budeme nechávať verejne rozprávať bez akejkoľvek odozvy? Toto je stanovisko ministra kultúry a ideológa strany SMER, ktorý riadi jej kampaň na prezidenta pre všetkých občanov tohto štátu? Toto je vaše stanovisko? Som hlboko sklamaný, lebo váš pán kolega Blaha aspoň dokáže povedať, že s takým niečím nesúhlasí, odsudzuje to a nemalo by to na Slovensku byť. Možno nepôjde do priamej konfrontácie so straníckym kolegom, ale aspoň to pomenuje. Ale to, že vy to budete otáčať a nás nazývať extrémistami, tak to je hlboko aj pod vašu úroveň.
A neviem, či ste počuli môj prejav, ale išiel som presne proti tomu, čo ste hovorili. Hovoril som, zabudnime na rozdiely, je to tak veľký problém, že s ním musíme bojovať spolu. Kde ste boli vtedy, keď som to povedal, a na čo vlastne reagujete? Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja mám pána Maďariča aj za človeka z kumštu. A v zásade tak narýchlo som tuná rozmýšľal. Také tri kategórie by sme mohli spomenúť. Sú to ľudia kumštu bez talentu, schopní slúžiť aj Borgiovcom, aby vôbec prežili. Potom sú to ľudia s talentom slúžiacim Borgiovcom, lebo chcú, aby po nich niečo zostalo. A potom sú to ale ľudia kumštu, ktorí sú hrdí a nepotrebujú slúžiť Borgiovcom ani nikomu inému. A bez ohľadu na to, či veríte alebo nie, stále ešte zatiaľ vás mám za tú tretiu, v tej tretej skupine pre mňa ste. Ale v zásade, aj kolega ma predbehol, ak ste hovorili, že ste počúvali, naozaj tu zaznel jeden prejav historického významu, ale myslím to s totálnym dešpektom a ironicky. A ja viem, že teraz asi z politických dôvodov to nemôžete povedať. Mňa by ľudsky zaujímalo, môžeme si to potom niekedy povedať, či to svojmu kolegovi poviete, že to prehnal. To by ma naozaj pre túto chvíľu zaujímalo, lebo fakt a skutočne prehnal.
A len drobná poznámka nakoniec, ak sa teda idete vypomstiť tej ombudsmanke a bude v tých Košiciach. A viete, kde budú tie stránky čakať? V družnom tanci v mestskom parku. Ja to zabezpečím. Ja som už zabezpečil ľudí, ktorí sa prišli pozrieť na konské pólo v Liptovskom Hrádku. A ja zabezpečím veľkú skupinu sťažovateľov a budú v družnom tanci a speve čakať na prijatie v novozriadenom sídle ombudsmana v mestskom parku, dva dni, tri dni, uvidíme. Teším sa na to.

Ďakujem pekne. Pán minister, myslím si, že to bolo veľmi dobré vystúpenie. Správne ste poukázali na to.
Ale hlavne chcem s vami súhlasiť, že opozícia zneužila inštitút ombudsmanky. Prečo? (Výkriky a potlesk v sále.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Páni poslanci, ale, poprosím vás, páni poslanci, no.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Pán Hlina, ďakujem. Už za vlády terajšej opozície bola pani ombudsmanka zvolená. Nepohli pre ňu ani prstom. (Reakcie poslanca Hlinu.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prosím vás, nerušte.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Môžem poprosiť znova o čas, lebo pán Hlina zabudol, že nie je doma na ranči? (Reakcie poslanca Hlinu.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Tak toto je kultúra, chcete povedať, pán poslanec? Ale čo tlieskate? Tlieska sa na konci. (Smiech a potlesk v sále.)

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Poprosím o čas.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, dajte pánovi poslancovi znova čas. Nech sa páči, pán poslanec.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Dobre. Chcem znova poukázať na to, že ten inštitút pani ombudsmanky bol zneužitý.
A je paradox, že pani ombudsmanka bola zvolená, vážená opozícia, za vašej vlády. Za ten čas, kým ste boli ešte vo vláde, ste jej nijako nepomohli.
No ale to, čo je ešte zaujímavejšie, je, že ešte aj v súčasnosti má vaša, dá sa povedať, jedna strana, teda SDKÚ svojho župana tu v Bratislave. Za vyše dvoch rokov pán župan nebol schopný, keď teda chcete tak veľmi pomôcť pani ombudsmanke, nájsť miesto tu v Bratislave pri toľkých budovách, čo má. Minimálne jej mohol dať aspoň bezplatne nejaké priestory na župe. Nestalo sa to. Doteraz sa to nestalo. Čiže nekritizujte vládu. Máte župana tu v Bratislave, ktorý je veľmi šikovný a vplyvný. Doteraz jej nenašiel priestor. Čiže na toto chcem poukázať. Pozrite sa do vlastných radov a neotáčajte témy, poprosím.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Nepáči sa mi akákoľvek forma násilia. Myslím si, že aj dnes na dnešnom rokovaní v podstate takéto formy agresivity sa prejavili v tom verbálnom prejave. Ráno mi dal kolega otázku, čo je dôležitejšie, či je to slovo alebo skutok, čo z toho má väčšiu váhu Zamyslel som sa nad tým. Áno, zavádza to človeka tak, že povie, že je to ten skutok. Pôvod si poznáš, strom, ale aj to slovo má veľkú silu a veľkú váhu. Slovo ako ťa vie povzbudiť, vyliečiť, dokáže ťa rovnako aj zabiť.
Ja si neviem predstaviť a padli tu také slová, ale nebola to kolegyňa Mezenská, ja som ju aspoň teda takto nepočul takúto výzvu dať, ale bol to kolega, kto to povedal, nebudem ho tuná spomínať, že si vie predstaviť, že by odvisli niektorí tu v tomto parlamente. Ja takto vyhlasujem, že ja si to neviem predstaviť, aby ktokoľvek z mojich kolegov z tohto parlamentu odvisol. Neželám to nikomu. A keby to bol môj aj najväčší nepriateľ, tak mu to zo srdca neželám. Želať niekomu smrť je to, čo je čosi najhoršie. Ja sa starám o zomierajúcich, tak voľačo by som vedel o tej smrti hovoriť. Možnože raz príde na to príležitosť, keď bude o tom reč.
K tej ombudsmanke ja by som sa toľko vyjadril, ja si viem predstaviť, ako pán predseda tu povedal, že by bolo to sídlo v Košiciach. Aj východ Slovenska je Slovenskom. A ja vás tam všetkých srdečne pozývam, je to nádherný kus krajiny, našej krajiny. Všetkých vás tam srdečne pozývam. (Potlesk.)
No a ešte, nestihnem to, Karol Borgia, to bol právnik Alexandra VI., bol svätým, bol z jezuitov.

Ďakujem pekne. Pán minister, upozornili ste na príčiny extrémizmu a príčiny aj pravicového extrémizmu. Hovorili ste o politických príčinách, ktoré tu naozaj existujú. A to si povedzme na rovinu. Páni kolegovia, to vy ste naozaj prišli s tým, že ste tu politických oponentov, ktorí majú iný názor, označovali za boľševikov. To je váš slovník. Čiže tuto vznikali tie prvé lastovičky. Alebo ste sem priniesli ako komparz na balkón kriminálnikov. To urobili kolegovia, myslím, z OĽaNO. Alebo pán kolega Hlina tu mlátil kolegu zo samej lásky, predpokladám, že, takže tiež v tom asi bola nejaká nenávisť. To všetko sú naozaj politické príčiny extrémizmu, ktoré môžu ľudia ako vzory si prenášať, nehovoriac o tej nevraživosti, živelnej nevraživosti voči Robertovi Ficovi, ktorú v celej spoločnosti živíte ale teda nielen vy, ale aj denník, nebudem hovoriť, ktorý denník a ktoré denníky to sú. Ale očividne tu tá nevraživosť funguje vďaka vám. A to je práve to, čo dáva práve nástroje extrémizmu. To sú tie politické príčiny.
Ale ešte ďaleko silnejšie príčiny sú sociálne príčiny. O tom to je. Ale za vašej vlády, vy ste tu zlikvidovali sociálny štát. Vy ste tu veľmi silne, by som povedal, budovali taký ten trhový darvinizmus: Bojujme o život každý, super, nespolupracujme, ale súťažme. Ale potom keď takáto situácia nastane, tak potom to vytvára zopár víťazov, ale masy porazených. A tie masy porazených sú dneska frustrované. A potom z toho, samozrejme, veľmi ľahko vznikne pravicový extrémizmus. Čiže to je tá moja interpretácia. Vďaka tej vašej neoliberálnej politike, veľmi protrhovej, vzniká dneska práve kultúra tohto neonacizmu.
A tretia, kultúrna príčina. Vy ste desolidarizovali slovenskú spoločnosť. Individualizovali ste ju: Každý sa staraj o seba a v každom inom vnímaj nepriateľa. Práve tam vzniká pravicový extrémizmus, kolegovia.
Ale nechajme to tak. Dneska tu ten problém je, poďme proti nemu spoločne bojovať, tak spoločne, ako to dokázali socialisti vo Francúzsku, keď podporili Jacquesa Chiraca, pravičiara v prezidentských voľbách, lebo stál proti Le Penovi, proti fašistovi. Prečo toto nedokázal spraviť Kaník, to mi povedzte. Prečo? (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán minister Maďarič, ja som si vás vážil a chcem si vás vážiť naďalej. A keď som nevystupoval, tak predsa v tejto chvíli mám potrebu reagovať.
Áno, zazneli za tieto vypäté dva dni niektoré nevhodné vyjadrenia zo strany opozície, ale nie celej opozície. Zazneli tu nevhodné vyjadrenia z vládnej strany, ale nie celej vládnej strany.
A ak vystúpil spravodajca kolega Chmel, vo veľmi kultivovanom prejave hovoril v prvom rade o tom, ako sa zaobchádzalo s verejnom ochrankyňou práv, ktorá je ústavný orgán a ktorá musí prichádzať do stretu s inými orgánmi. To je jednoducho plnenie jej pracovnej povinnosti. A bol to kultivovaný prejav, a preto ma mrzí vaše vyjadrenie, že váš predchodca minister kultúry je na čele vlčej svorky. Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Ja som už avizoval, že si myslím, že parlament by sa nemal zaoberať konkrétnymi policajnými zásahmi, najmä v situácii, keď neexistujú relevantné dôkazy, čo nie je prípad Moldavy nad Bodvou. V Nitre to je, samozrejme, žiaľ, iné, musím povedať, lebo tam dôkazy sú.
Ale k tomu, čo hovoril aj pán poslanec Blaha, pán minister kultúry, ja si tu v blahej pamäti pamätám rôzne označovania ešte Dzurindových vlád za krajne pravicové, zdravotnícke reformy a vtedajšieho ministra v porovnávaní s Mengelem. Vtedy tu ešte pán poslanec Blaha nebol. Ale fascinuje ma, akým spôsobom ľahko zabúdate na absurdné, extrémistické vyjadrenia vašich poslancov, možno dnešných ministrov, a pamätáte si len označenia z tej druhej strany, teda veľmi selektívne, musím povedať, veľmi selektívne.
Druhá poznámka, pán minister. Nenávisť je zlá vlastnosť. A myslím si, že zožiera nakoniec toho, kto ju vyznáva, kto ju uplatňuje, čiže je to na toho škodu. A potom je ešte jedna vlastnosť, ktorá možnože nemá celkom taký zhubný účinok od začiatku. A to je pomsta. Ja si myslím, že keby vznikol inštitút ombudsmana v Košiciach bolo by to fajn, Košice sú súčasťou Slovenska. Ale ak po šiestich rokoch vašej vlády, keď ste nepresunuli sídlo ombudsmana do Košíc, ho presuniete práve vtedy, keď je vo funkcii ombudsmana bývalý opozičný politik, práve vtedy, keď sa ozve voči vláde, či to je oprávnené alebo nie, to je druhá vec, tak to nie je nič iné ako pomsta. A hovorí sa, že pomsta býva sladká. Ale upozorňujem vás, keď niekto príliš dlho pije kalich pomsty, tak na spodku ten kalich je hodne horký.

Ďakujem. Mal som možnosť rozmýšľať, lebo vy ste prišli, pán minister, s takým prejavom v polohe sklamaného politika. Neviem či tie vyjadrenia teda išli cez politické spektrum alebo iba na jeho jednu časť. Ale naozaj vás viacerí kolegovia upozornili, že niektoré slová, ak sú užívané nad mieru, devalvujú. Naviezli ste sa do jedného parlamentného klubu a jednej politickej strany. A označili ste, ak si to dobre pamätám, niektorých členov za extrémistov. A dovoľte mi povedať, že toto je podľa mňa z úst ministra kultúry vzhľadom na to, ako vás ja doteraz sledujem a vnímam, minimálne profesionálny omyl. Alebo dúfam, že k tomuto ešte niečo poviete, lebo môžem povedať, že, áno, Jano Mičovský extrémne bojuje proti korupcii alebo Peťo Pollák sa extrémne snaží riešiť rómsky problém, ale robiť a nálepkovať proste ľudí z nejakej generálnej pozície slovami neštandardný extrémista alebo neviem, kam sa to až bude uberať, je podľa mňa zvrátené. A chcem sa teda vás opýtať so všetkou vážnosťou, či štatistické čísla, ktoré tu vyťahoval pán Muňko, váš kolega, vás nechávajú chladnými, štatistické čísla, ktoré sa snažil pod kolektívnou vinou navliecť jednej skupine obyvateľstva. A naozaj, súhlasím s tým, že takto interpretovaná štatistika nie je nič iné ako neofašistický prístup ku kolektívnej vine jedného... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Áno, pán minister, v priebehu tejto schôdze sa ozývali rôzne názory o tom, o čom mala byť vlastne táto schôdza, že táto schôdza nemala byť o zásahu policajtov v Moldave nad Bodvou. Ja si nebudem vymýšľať, preto by som rád pripomenul poslancom opozície, o čom táto schôdza ozaj mala byť, pretože to svojimi podpismi potvrdili a zdôvodnili aj v návrhu tejto schôdze. Takže poslanci Národnej rady Slovenskej republiky uvádzajú, že jediným bodom rokovania tejto schôdze bude návrh na prijatie uznesenia Národnej rady atď. k porušovaniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaných dňa 19. 6. 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou a s nesúhlasom atď., atď. Takže nešlo tu vôbec o pani ombudsmanku, nešlo tu vôbec o riešenie jej priestoru, ako sa to snažil pán Hlina nejakým spôsobom nadniesť. Ale ozaj tu išlo o to, či ten zákrok v Moldave nad Bodvou bol primeraný alebo nebol primeraný. A pán minister, podpredseda vlády sa vo svojom úvodnom vystúpení snažil dokázať ctenému plénu, že zásah v tejto osade bol primeraný. Toľko k obsahu tejto schôdze. (Potlesk.)