30. schôdza

Pán minister chce reagovať. Poprosím vás, zapnite pána ministra na faktické poznámky.

Ak som spomenul pána poslanca Chmela, tak to bolo zámerne. Chcel som tým veľmi jasne odlíšiť tú časť opozície, ktorú si vážim a ktorú ak aj kritizuje, hoci aj emotívne, nad jej kritikou sa vždy zamýšľam, od tej časti opozície, ktorú, či sa vám to páči alebo nie, považujem za predvoj extrémistov, ktorí stoja pred bránami.
A vecne. Ak by pani ombudsmanka Dubovcová nepochybila v procese, bola by na vláde vypočutá. Ona si tú chybu ani nepriznala. Ona si ju nepriznala a opozícia to zneužila. A to bola, samozrejme, zámienka na túto schôdzu, ktorá bola zo strany opozície zneužitá. Ale presne, ako povedal pán poslanec Lipšic, tá nenávisť sa vždy obracia proti tomu, kto tú nenávisť rozsieva. (Potlesk.)

V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal pán podpredseda Národnej rady Figeľ. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, pán minister, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, nechcem už veľa pridávať, lebo veľa bolo povedané včera aj dnes, možno nie všetko v tej línii, ktorá by sa žiadala na parlamentnú pôdu. Ale toto je výsostný orgán alebo inštitúcia, kde treba rokovať o zákonoch, o inštitúciách, o vzťahoch medzi ústavnými orgánmi. A nám bolo skôr ľúto, že ústavný orgán, ktorý je vytvorený práve na to, aby sa verejne zastával práv, nie je na vláde vypočutý. Toto bol moment teraz z januára, nie predtým, na ktorý sme chceli reagovať a vytvoriť priestor, ktorý nebol vytvorený na vláde, ktorá je tomuto parlamentu podriadená.
Pán Senko, to, čo hovoríte? Kto porušil alebo neporušil zákon, to posúdi kompetentný orgán, v tejto chvíli krajská prokuratúra. A som presvedčený, že treba veľa v tejto agende riešiť tak, aby to tu nebolo nálepkované alebo rozlišované nejako podľa farieb, ale podľa práva, spravodlivosti a toho, čo znamená ochranu ľudskej dôstojnosti.
Chcem tiež veľmi rázne odmietnuť také ľahké a politologické a ideologické nálepkovanie, ktoré tu hlavne mladý kolega pán Blaha udeľuje všetkým, kedykoľvek treba, označí. Vy viete, že Mussolini bol členom Socialistickej internacionály? Vy viete, že nacizmus bol národný socializmus? To, čo potrebujeme, je zodpovednosť verzus nezodpovednosť, lebo to nálepkovanie nielenže je krivé, ale zaslepuje. Viesť zodpovedný dialóg, hľadať zodpovedné riešenia, vyvodzovať zodpovednosť, o tých príkladoch z minulosti by sa dalo hovoriť veľa, ale toto by som rád apeloval ako starší na tých, ktorí radi krabičkujú, kádrujú, zadeľujú tých starších alebo ľudí vedľa seba.
Každá vláda, každá väčšina potrebuje kontrolu, serióznu, konštruktívnu opozíciu, ak nie, tak to je totalita, totalita väčšiny, ktorá nemá rada svetlo, ktorá nemá rada tých, čo jej zavadzajú vo výkone moci. A moc má hľadať pravdu. Iba moc nestačí, lebo keď sa to oddelí, je zle. A preto keď dva dni sa diskutuje a hľadá úprimne, tak sa aj niečo nájde. A ja som rád, že výsledkom aj tohto rokovania je možno väčší tlak na to, aby sa prijali účinné opatrenia, z ktorých aj tak tu budeme mnohé prerokúvať, už či vo forme novely zákonov alebo zákona o Policajnom zbore alebo nových opatrení na to, aby sa robili záznamy. Dnes, keď je techniky toľko, že je všemohúca pomaly, o tom, ako prebiehajú zásahy a zákroky voči občanom slobodnej demokratickej Slovenskej republiky, je to veľmi, veľmi dôležité pre pravdu, lebo pravda je základ aj pre spravodlivosť, nie pre oslabovanie alebo ploché kritizovanie Policajného zboru. Nie je ľahké a jednoduché byť dnes policajtom. Beží kultúra práv, každý chce mať práva, málokto chce mať povinnosti. Ak nebude rovnováha, nebude z toho ani jedno, pretože právo si žiada povinnú stranu alebo stránku alebo toho, kto ho garantuje. Starosta? Štát? Samospráva? Ale niekto musí aj povinnosti garantovať, aby práva sa mohli napĺňať.
Tú schôdzu sme zvolali preto, lebo arogancia nikam nevedie. Vy ste odmietli správu ombudsmanky v minulom roku, lebo nebola dosť dobrá. Vy ste odmietli zaradiť bod do programu schôdze. A preto sme sa uchýlili k ústavnému nástroju, ktorým je zvolanie osobitnej schôdze. Veď na to je parlament. On tu nie je mašinka alebo mašinéria, ktorá je riadená z vlády. Vláda dala tak málo bodov na tento program, že, žiaľ, žiaľ, som si dovolil povedať, že do volieb prezidenta sa bude hlavne svietiť a kúriť, lebo všetko ostatné ide teraz bokom. My sme zvolali schôdzu, lebo na vláde 8. januára nedostala slovo predstaviteľka ústavnej inštitúcie, žena. A to je arogancia. Odmietate uznesenie, prijmete iné. Ale ak to poslúžilo na dobro dialógu, a odmietam tiež obvinenia alebo až vulgárne niektoré nálepkovanie, ak to pomôže vytvoriť vyšší tlak na serióznosť, zákonnosť či postupu polície alebo prokuratúry alebo konania každého občana či v osade alebo v meste, tak to poslúži na dobro.
Chcem za KDH poďakovať, že sme dokázali o niektorých témach napriek emóciám diskutovať a že s týmto úsilím ak budeme aj v druhom polčase pokračovať, tak Slovensko sa môže nadýchnuť aj väčšej kultúry dialógu, aj väčšej zákonnosti a spravodlivosti. Ľudia si to zaslúžia. Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána podpredsedu sa hlásia traja páni poslanci s faktickými poznámkami. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

Pán kolega Figeľ, vyprosím si tú trápnu prízemnú historickú odbočku k Mussolinimu, ktorou ste sa snažili akoby naznačiť, že by bolo nejaké spojenie medzi socialistickou ideológiou a fašizmom. Preboha, pán kolega, viete, kto išiel prvý do koncentrákov za Hitlera a Mussoliniho? Sociálni demokrati, komunisti, odborári, tí išli do koncentrákov, nie pravicové strany, títo. Takže aké spojenia? Mimochodom, o Mussolinim sa veľmi pochvalne vyjadroval aj Winston Churchill svojho času. To znamená, že aj on je fašista? Alebo to sú čo za skratky? Absolútne insitné. Samozrejme, Mussolini bol šéfredaktor Avanti, v poriadku. Ale rozišiel sa so socialistami a potom pozatváral jedného po druhom, Antonia Gramsciho a tak ďalej. Však trošičku naštudujte si tú históriu alebo tieto veci.
A inak, mimochodom, tak vám to poviem naspäť. Slovenský štát poslal 60 tisíc Židov do koncentrákov, kto bol na jeho čele? Kňaz žeby?

Pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán podpredseda, no vystúpili ste s vystúpením, v ktorom ste sa snažili nám predniesť, ako úprimne chcete pomôcť pani ombudsmanke a ako vás to trápi, ako sa zvrhla táto schôdza. No chcem sa teda k tej vašej úprimnosti taktiež úprimne spýtať, prečo sa neporozprávate s vaším starostom miestnej časti Ružinov za KDH, či nevie dať k dispozícii nejaké priestory bezplatne, prečo sa neporozprávate so starostkou mestskej časti Staré Mesto za SDKÚ, či jej nevie dať nejaké priestory k dispozícii bezplatne napríklad alebo aj za nájom, prečo sa neporozprávate s bratislavským županom pánom Frešom, čo má veľkú budovu alebo aj iné budovy, či jej nevie nájsť nejaký priestor aj za nájom tu v Bratislave. Vy sa všetci ozývate a chcete chrániť pani ombudsmanku, ktorú si vážim, len v prípade, keď vám to vyhovuje a politicky to chcete zneužiť. Je to jedine vtedy. Keď ste jej mohli reálne pomôcť, už vyše dvoch rokov, nepohli ste doteraz ani prstom. Čiže popýtajte sa vašich kolegov na to. Inak fakt doteraz som si vás vážil, ale myslím si, že po tomto vystúpení stávate sa už iba viac politikom ako človekom, ktorý spája. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ono je naozaj pravdou to, že každá vláda potrebuje kontrolu, bez ohľadu na to či je ľavicová alebo pravicová, aby mala spätnú väzbu. Ja som ráno, keď som vystúpil v rámci rozpravy, to tiež tak podobne prirovnal k takémuto svetlu. Rozumný človek a gazdiná nestrčí svetlo pod mericu či pod posteľ, ale položí ju na stôl. Alebo kedysi naši otcovia zavesili si tú lampu pod strop, pod drevený strop. A tak bola osvetlená celá miestnosť.
Myslím si, že tá spätná väzba aj cez tie opozičné názory ak sa vzájomne dokážeme počúvať, môže byť veľkým prínosom. Ale ak sa budeme vzájomne urážať cez rôzne tieto invektívy, tak myslím si, že veľmi ťažko sa pohneme ďalej. Naozaj žije sa doba tá, ktorá sa len odvoláva: „Ja mám právo, ja chcem mať také práva.“ Ale rovnako sa tu ohýna aj slovo sloboda. Nemôže byť chápané bezbreho ani právo, ani tvoje právo, ani tvoja sloboda. Ale musí mať ľavú a pravú stranu, ľavý a pravý mantinel. Ak je bezbrehé takéto chápanie, potom to vyúsťuje práve do rôznych foriem extrémizmu. Rovnako treba sa správať zodpovedne aj vtedy, aj keď si pri moci, a to o to viac, keď máš reálne tú moc v rukách, pretože tú zodpovednosť máš oveľa väčšiu ako možno ten človek, ktorého ty riadiš. My, poslanci Národnej rady, sme tí, ktorí riadime v podstate celú túto našu krajinu skrze zákony, ktoré tuná prijímame. Náš hlas či za návrh alebo proti návrhu rozhoduje o tisíckach a miliónoch ľudí v našej krajine. Tak musíme byť v tom veľmi obozretní a opatrní.