32. schôdza

Ďakujem, pani poslankyňa, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Poprosím ďalšiu prihlásenú rečníčku, pani poslankyňu Helenu Mezenskú.
Nech sa páči, máte slovo.

Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, normálnemu človeku je ťažké, smutné, smutne žiť na Slovensku. Je smutné žiť v krajine, kde nútime normálnych ľudí žiť v kolotoči stále neustávajúcich podvodov a dokonalých zohraných klamstiev na najvyšších politických úrovniach. Je smutné žiť v zakliatej krajine, kde tí, čo sa bez zábran a ostychu do čela jej riadenia hrnú, keď sa napokon chopia moci, vedome klamú a kradnú. Je smutné žiť v krajine, kde aj keď tých, čo zo zrád usvedčia, nemajú ani toľko cti a ľudskej dôstojnosti, aby boli schopní si vinu priznať a priznané zlyhanie a páchané škody aj tak, ako sa na slušných ľudí patrí, napraviť. Je naozaj smutné a smutne normálnemu človeku žiť v krajne, kde sa korupcia stala štandardnou parlamentnou normou, normou výkonnej moci spoločensky už legitimizovanou a pomaly aj uznanou a prehliadanou pracovnou metódou. Normálnemu človeku je naozaj smutne žiť v krajine, kde nie ju chuť ani prejavená ochota z najvyšších miest verejný život sfunkčniť a očistiť k praktickému úžitku a ku prospechu všetkým ľuďom. Je naozaj ťažké žiť v krajine nevýhodných, predražených a pre ľudí neprospešných verejných zmlúv, ktoré občania a ani im oddaní poslanci nemôžu ovplyvniť. Je naozaj smutné žiť v krajine, kde tí, čo usvedčujú vládnych papalášov a rovnako ich kritizujú, nie sú pripravení národ zjednotiť a ani predložiť náhradné alternatívy alebo návrhy.
Je naozaj hanba žiť v krajine, kde premiér predstieravo a falošne volá po spolupráci, keď v skutočnosti dialóg a diskusiu odmieta. Je naozaj hanba žiť v krajne, kde namiesto priznania si viny a zodpovednosti, tí, čo zlyhali, ukazujú prstom na iných.
Je smutné žiť v krajine, kde premiér vyzýva ku skutočnému hodnotovému súboju, pred ktorým sám zbabelo zuteká hneď na jeho začiatku. Je naozaj smutné žiť normálnemu človeku v krajine, kde tí, čo sú pri moci, bez viny a výčitiek bezbreho kradnú a tak stále viac ožobračujú a zbedačujú svoj vlastný národ. Zabudli pri svojom, zabudli na to, že pri svojom nástupe mu dali sľub oddanosti a vernosti, ktorý dnes lacno zahodili za hlavu. Je naozaj smutné žiť v krajine, kde 70 % ľudí zápasí o každý cent na chlieb a základné životné potreby a pritom sociálni ministri sa vyvážajú na honosných limuzínach a zabávajú sa na jachtách. Normálnemu človeku je naozaj smutné žiť v krajine, kde napriek prepadajúcej sa úrovni života sú mnohí ľudia politickým marketingom klamaní natoľko rafinovane a prefíkane, že zradnej a dobre maskovanej vláde sami uveria. Je smutné, že tí, čo to všetko spôsobujú a čo bezohľadne zneužívajú svoju moc, parazitujú tak na nevedomosti a neinformovanosti ľudí, to nevedia ani dnes zastaviť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.
Poprosím ďalšieho prihláseného rečníka, pána Jozefa Viskupiča.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, je ťažké k téme, ktorú nastolili predkladatelia, ktorá sa dotýka veľmi smutnej, veľmi smutného obrazu fungovania teraz politického systému, politickej kultúry našej exekutívy alebo všetkých zainteresovaných subjektov, ktoré by mohli a mali plniť v spoločnosti úlohu možno nejakého symbolu, symbolu zodpovednosti a symbolu dôvery a dôveryhodnosti, ak majú plniť o nič menší, alebo o nič menšiu úlohu, ako je riadenie krajiny a zastávanie verejného záujmu. Vôbec nemám ambíciu sa opakovať a mám pocit, že bolo povedané veľa. Možno by sa dalo povedať ešte omnoho viacej. A nemám ambíciu sa opakovať. Do tejto debaty by som chcel doplniť jednu tému, nazvem ju politická rezistencia. Alebo to, akým spôsobom dokáže politik, obhajca verejného záujmu vyvodzovať takzvanú politickú zodpovednosť.
Na začiatku sme tu mali pokus alebo niekoľko pokusov, ako zvrátiť tému, ale jeden možno padne na úrodnú pôdu. A to je to, že vraj v tejto kauze bola vyvodená politická zodpovednosť. Pán kolega Brocka s týmto nesúhlasil a povedal, že presne naopak, ten, kto na záver procesu chcel zatiahnuť ručnú brzdu, bol nakoniec odvolaný, minister bol odvolaný, ministerstvo zrušené, stopy sa viac či menej darilo zametať. Nedarilo sa ich úplne a nepodarilo sa ich, našťastie, úplne. A možno aj preto v tomto slede po piatich rokoch stojíme aj na pôde tohto parlamentu a riešime dôsledky emisnej kauzy. Dôsledky emisnej kauzy neodídu ani po tejto schôdzi a myslím si, že budú strašiť ako zdvihnutý prst a výkričník ešte v našom verejnom priestore dlho.
Chcem povedať, že sa pýtajú ľudia, pýtajú sa to médiá, pýtame sa to často aj my, že v rámci tej politickej rezistencie a ochrany tých svojich a vlastných, kde je hranica? A možno ste zachytili, kolegovia zo SMER-u a kolegovia z iných politických strán, že v Anglicku, v bašte a kolíske demokracie a parlamentnej demokracie, kde majú tak isto na mysli v kríze zastupiteľskej demokracie to, že volení zástupcovia ľudí alebo tých, ktorí získajú mandát, nemajú tieto funkcie naveky. Ak niekto urobí nejakú chybu, nejaký prešľap, tak o funkciu jednoducho prichádza. Možno ste zachytili, že 10. 2. tento rok prišiel o funkciu minister pre imigračnú politiku Mark Harper iba za jednoduchú vec, zamestnával upratovačku, ktorá nemala povol..., pobyt na, povolenie na pobyt v krajine.
Čo by sa stalo v našej krajine? Predpokladám, že by z toho bola nejaká marginálna téma, uprataná a veľmi účinne zametená pod koberec. Žiadna politická zodpovednosť nefunguje.
Ale nemusíme chodiť ďaleko, lebo Anglicko predsa len z hľadiska sedemstoročnej histórie vývoja demokracie sa nám môže zdať ako príliš ďaleký príklad a čaká nás ešte príliš dlhá cesta. Ale máme tu príklady od suseda z Poľska, kde minister dopravy Slawomir Nowak odstúpil v novembri minulý rok pre podozrenie, že nepriznal nákup drahých luxusných hodiniek. O drahých luxusných hodinkách sú v tejto krajine báje, povesti a vieme koľko predstaviteľov a ktorí z nich sa takýmto skvostom a klenotom sa chvália. No, hold, v Poľsku toto spôsobuje pád ministra. Alebo pán Budzanowski, takisto z Poľska, odvolaný za memorandum, podľa ktorého sa zvažovala výstavba plynovodu zo Sibíru. Čiže rezistencia a citlivosť na to, aby zastupiteľská demokracia a parlamentarizmus ako taký mohol mať váhu nie v trápnych a podľa mňa veľmi účelových, politologických štúdiách, kto je, alebo kto nie je štandardný, ale v reálnych činoch, že keď som spravil nejaký prešľap, tak nie som prilepený ku kreslu, ktoré zastávam, ale musím pred svojimi kolegami zo strany, pred verejnosťou, pred kolegami z opozície vyvodiť politickú zodpovednosť.
Kauza emisie nie je ani prípravný proces memoranda, nie je ani témou drahého šperku a netýka sa ani tak citlivej veci svedomia nejakého ministra, ktorý si myslí, že keď, síce nevediac, ale zamestnávajúc upratovačku, ktorá nemá povolenie na pobyt, odstúpi. Ale všetci predrečníci, dokonca každý jeden predstaviteľ z vlády, ktorý sa snažil akokoľvek z čísla 47 mil. eur a dokonanej kauzy nejakým spôsobom vyhovoriť, tu tento citlivý prístup k mandátu nemá. Potom si ja myslím, že ťažko, veľmi ťažko budeme ľuďom vysvetľovať, prečo a kto zastáva jednotlivé funkcie a krízu elít, ako to nazýva náš eurokomisár Šefčovič, alebo krízu zastupiteľskej demokracie, krízu parlamentarizmu, nástup extrémistických síl. Tomuto budeme veľmi ťažko čeliť, pretože ak nebudeme dôsledne uplatňovať to, že ten, kto je zodpovedný a ten, kto urobí chybu, má či už z vlastného popudu alebo na základe členenia nejakého vnútrostraníckeho mechanizmu, a keď ani ten nás nezaberie, tak potom aj priamo v parlamente jednoducho sa funkcie vzdať. Nepomáha to riadeniu krajiny, nepomáha to nikomu z nás. Ľudia sú z toho otrávení a neveria a postupne nebudú veriť v silu parlamentarizmu, v silu zastupiteľov. A hlavne tomu, že by ich niekto vedel vypočuť a reprezentovať na úrovni či už parlamentu alebo vlády.
Vyzývam preto kandidáta na prezidenta, ktorý aj podľa môjho názoru a názoru iných zneužíva funkciu premiéra, aby sa vzdal funkcie predsedu vlády počas prezidentskej kampane. Viem, že by musela nastať rekonštrukcia vlády, ale nech sa stane pred prezidentskými voľbami, nie až potom. A aby sa naozaj postavil čelom a ako chlap k tomu, že je veľmi zvýhodnený oproti akémukoľvek kandidátovi, ktorý sa prezidentských volieb zúčastňuje. Neviem, či táto výzva padne na pôdu a nechcem, vôbec nemám najmenší úmysel odchádzať od témy emisií, ale tieto dve témy sa jednoducho nedajú pre túto chvíľu od seba oddeliť.
Ďakujem za pozornosť.

Na vaše vystúpenie, pán poslanec, chce reagovať jeden pán poslanec s faktickou poznámkou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Nech sa páči, pán poslanec Fecko, máte slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tebou, čo si povedal. A chcem ťa iba doplniť, že dúfam a chcem veriť, že sa ešte vo svojom živote dožijem toho, že v slovenskom parlamente poslanci, ktorí budú zastávať funkcie a urobia nejaký prešľap, tak bude to taký dôvod, ktorý vyvodí v ich svedomí potrebu dobrovoľne odstúpiť.
Ďakujem pekne.

Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi. Ten sa v sále nenachádza. Stráca poradie.
Poprosím teda pána poslanca Branislava Škripeka.