33. schôdza

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, v rozprave zazneli k nášmu vyhláseniu dva pozmeňujúce návrhy.
Jeden podal pán podpredseda Národnej rady Figeľ, ktorý navrhuje na konci textu vyhlásenia k záverečnej vete doplniť: "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". A ak by sme to prijali, záverečná veta vyhlásenia by znela: "Slovenská republika považuje toto referendum za neplatné" - a teraz je ten dôvetok - "a tým aj celý proces za anexiu územia Ukrajiny". Ja som sa s týmto návrhom stotožnil, ale je na vás, ako budete o tom hlasovať.
Dajte, prosím, o tom hlasovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o tomto pozmeňujúcom návrhu.
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 53 za, 56 proti, 15 sa zdržalo, 6 nehlasovali.
Tento pozmeňujúci návrh sme neprijali.

Šebej, František, poslanec NR SR
Ďakujem. Druhý pozmeňovací návrh podal pán kolega Jozef Mikloško a ten chce, aby sme do textu doplnili: "podporuje demokratické premeny a európske smerovanie Ukrajiny s ohľadom na suverénnu vôľu jej obyvateľov vyjadrenú vo voľbách".
S týmto návrhom som sa ja ako predkladateľ nestotožnil, lebo ho považujem za redundantný, je to obsiahnuté v texte inde, ale poprosím, pán predseda, dajte hlasovať.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Hlasujeme o tomto návrhu pána poslanca.
(Hlasovanie.) 133 prítomných, 20 za, 64 proti, 46 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme neschválili.

Šebej, František, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Teraz, prosím, dajte hlasovať o vyhlásení v takom znení, v akom ho poslanci dostali predložené zo zahraničného výboru.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 130 prítomných, 122 za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že sme schválili navrhované uznesenie.

Ďakujem vám pekne, pán predseda.

Šebej, František, poslanec NR SR
Ďakujem, kolegovia.

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec Kolesík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 435 o námornej plavbe, je to tlač 890.

(Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2000 Z. z. o námornej plavbe v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 890.)

Kolesík, Andrej, poslanec NR SR
Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ale nepredložil žiaden návrh.
Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 79 za, 1 proti, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Kolesík, Andrej, poslanec NR SR
Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
- ústavnoprávnemu výboru a
- výboru pre hospodárske záležitosti;
a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti;
a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

Paška, Pavol, predseda NR SR
(Hlasovanie.) 134 prítomných, 126 bolo za, 6 sa zdržali, 2 nehlasovali.
Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.
Ďakujem, odhlasovali sme jediné dva prerokované body. Budeme...
Ešte pán poslanec Mičovský? Procedurálny návrh?

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dovolím ešte raz zopakovať svoj návrh, aby si Národná rada Slovenskej republiky minútou ticha uctila pamiatku generála Karola Schwarza, čestného predsedu Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorý sa vrátil natrvalo k svojim spolubojovníkom práve 1. marca tohto roku. Myslím si, že práve dnes, keď hovoríme o Ukrajine, treba si pripomenúť, že tento človek vykonal veľký krok, ktorý sa dostal do pamiatky nášho národa tým, že vykonal kroky, ktoré viedli cez vytvorenie 2. československej paradesantnej brigády, cez Duklu, cez Povstanie až k slobode tejto krajiny. A myslím si, že je dobré si pripomínať mená týchto ľudí, ktorí ukázali, že vo chvíľach, keď sa jedná o osudové zlomy človeka alebo národa, vedia sa zachovať tak, ako je potrebné sa zachovať. Ďakujem. (Ruch v sále.)

Poprosím vás, dámy a páni, o...

(Minúta ticha.)

Ďakujem pekne. Krátka prestávka do 17.20 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave ďalej.
Pán spravodajca, poprosím vás, zaujmite svoje miesto. Poprosím pani ministerku zdravotníctva, aby zaujala svoje miesto, a v rozprave bude pokračovať pán poslanec Novotný. A vás, kolegyne, kolegovia, poprosím, kto potrebuje si vybavovať nejaké záležitosti, aby ste nevyrušovali pána poslanca v rozprave. Vybavte si to vonku. Pani ministerka zdravotníctva, poprosím vás. Až vám to nevadí, že tu nie je pani ministerka... (Reakcia z pléna.)
Takže nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, tak rád by som pokračoval teda tam, kde som skončil pred hlasovaním. Hovorili sme o dlhodobej starostlivosti, hovorili sme o tom, že prijímateľ sociálnych služieb, teda klient v sociálnom zariadení, ktorý potrebuje túto ošetrovateľskú starostlivosť, je trochu iný ako bežný pacient. Pacient si totižto vie vybrať zdravotnú starostlivosť a poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, keď má, keď nemá jeho poisťovňa zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, tak jednoducho pôjde do iného, k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, do iného zdravotníckeho zariadenia, aby dostal túto zdravotnú starostlivosť. V prípade ľudí, ktorí sú vo vysokom stupni odkázanosti v zariadení sociálnych služieb to zjavne nie je možné. Oni proste dostanú tú ošetrovateľskú starostlivosť v tomto sociálnom zariadení a to, či bude alebo nebude za ňu zaplatené, závisí od toho, či sa zdravotná poisťovňa dohodne s daným sociálnym zariadením, či vznikne medzi nimi zmluvný vzťah. (Ruch v sále.)
Ja si myslím, že táto formulácia, nechcem ísť do nejakých vážnych ústavných súvislostí, ale myslím si, že do určitej miery naďalej ohrozuje ústavné právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia pre týchto klientov sociálnych zariadení. Oni budú naďalej v situácii, že sú rukojemníkmi tohto celého systému, ktorý sa nastaví po tejto novelizácii.
Ja by som preto rád prišiel s nejakými návrhmi a ponúkam ich a myslím si, že to celé, čo by sme mali začať robiť, je trošku zmeniť fungovanie tohto systému. Často je to o tom, že inštitucionalizujeme fungovanie jak zdravotníckych, tak sociálnych zariadení, ale aj pozície zdravotných poisťovní. Skôr by som sa na to pozrel z pohľadu toho klienta, ktorý potrebuje danú službu v sociálnom zariadení. Navrhujem preto, aby on bol nositeľom tej služby a tých peňazí, ktoré prídu zo zdravotnej poisťovne. A je vlastne úplne jedno, v ktorom sociálnom zariadení sa bude nachádzať. Ak je tá služba indikovaná, ak je, praktický lekár indikuje takúto ošetrovateľskú starostlivosť, a tak za takouto ošetrovateľskou starostlivosťou musia ísť aj peniaze.
Nehovoríme o malom objeme peňazí, reálne sa to týka podľa odhadov, ktoré máme k dispozícii, 34-tisíc klientov zariadení sociálnych služieb, pri ktorých alebo pre ktorých sa vykoná 100-tisíc ošetrovateľských úkonov, a ten odhad ministerstva zdravotníctva je 2,6 mil. eur ročne, čo teda nie je málo peňazí ani pre zdravotné poisťovne, ale nie je to málo peňazí ani pre sociálne zariadenia.
Záverom mi teda dovoľte konštatovať to, že tento proces, o ktorom som hovoril na začiatku, proces postupného presadzovania dlhodobej starostlivosti v našej legislatíve tu máme 10 rokov. V 2004. roku sa podarilo do zákona o poskytovateľoch zadefinovať, že v sociálnom zariadení je možné poskytovať zdravotnú starostlivosť. Treba povedať, že žiaľ, zákon o sociálnych službách počas prvej Ficovej vlády, počas pani ministerky Tomanovej, neriešil túto problematiku dlhodobej starostlivosti v zariadeniach sociálnych služieb. Za vlády Ivety Radičovej sa znovu urobil prvý významný krok, teda umožnili, založili sa alebo položili sa základy a podmienky, za akých možno v sociálnych zariadeniach poskytovať zdravotnú starostlivosť. Po dvoch rokoch diskusií prichádza dnes ministerstvo zdravotníctva po nejakom polroku od novelizácie zákona o sociálnych službách s ďalším posúvaním v zmysle takom, že sú jasne zadefinované výkony ošetrovateľskej starostlivosti, ktoré na základe indikácie lekára môžu byť poskytnuté v sociálnom zariadení zdravotníckym pracovníkom zamestnaným v tomto zariadení. Problém je, že naďalej neriešime zásadnú otázku, na ktorej stojí a padá celá táto problematika, a to je, aby za klientom prišli aj peniaze zo zdravotnej poisťovne. Ak tú službu dostane, ak tá služba je poskytnutá kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom v sociálnom zariadení, ak je indikovaná a pacient je poistencom danej, v tomto prípade klient je poistencom danej zdravotnej poisťovne, tak jednoducho musia za ním prísť aj tieto peniaze. Riešenie budeme musieť hľadať, ja prídem aj s konkrétnymi návrhmi v druhom čítaní. Ale bol by som hlavne rád - prvé čítanie o filozofii zákona -, aby sme pochopili problém, ktorý tu máme, aby sme pochopili problém, že kým nevyriešime nárokovateľnosť peňazí za poskytnutú službu, tak reálne nevyriešime znovu nič. Budeme mať nejaké indikácie, budeme mať nejaký vybudovaný systém, ale to, či prídu alebo neprídu do daného sociálneho zariadenia peniaze na poskytnutú ošetrovateľskú zdravotnú starostlivosť, bude na vzťahu dvoch inštitúcií. Nie na tom, ako kvalitne je táto služba poskytnutá. Nie na tom, či pacient to potrebuje alebo nepotrebuje.
Takže, dámy a páni, myslím si, že je v záujme aj ministerstva práce, sociálnych vecí, aj ministerstva zdravotníctva, ale aj nás všetkých, ktorých buď rodinní príslušníci a známi potrebujú dlhodobú starostlivosť, alebo možno raz ju aj my budeme potrebovať, túto dlhodobú starostlivosť, keď sa toho dožijeme, aby ten zákon nebol len na papieri, aby to nebola len teória, ako by to malo fungovať, ale aby aj v praxi naozaj fungoval a aby zdravotná starostlivosť, ktorá je poskytnutá odkázanému klientovi v zariadení sociálnych služieb, bola aj reálne zaplatená.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa pokúsim v mojom krátkom vystúpení poukázať na to, že nie všetky ošetrovateľské výkony vo všetkých zariadeniach sociálnych služieb sú uhrádzané zo zdrojov rezortu sociálneho. A najmä ide mi o to, že niektoré sociálne zariadenia, ktoré ja poznám a ktoré v tomto, v tejto problematike fungujú ako naozaj pilotné projekty alebo projekty veľmi ukážkové, z ktorých by sa dalo poučiť, tieto využívajú na vykazovanie výkonov ošetrovateľskej starostlivosti ADOS-ky. Ja tento, túto časť tejto novely zákona chápem ako také politické gesto, ako vzájomnú dohodu pani ministerky s pánom ministrom práce.
Ale ja si nemyslím, a poviem to aj vo svojom vystúpení, že aj keď to nie je tak náročné na financovanie, že je to správna cesta. Ja to považujem za prvok navyše, pretože si myslím, že dobre fungujúce ADOS-ky, ktorých je, mimochodom, a pani ministerka to bude vedieť najlepšie, možno o 20 % viac v tej minimálnej sieti, ako by ich malo byť, vedia zabezpečiť tieto výkony špičkovými prostriedkami, špičkovým personálnym zabezpečením a naozaj to funguje. Ja to bližšie popíšem vo svojom vystúpení aj poviem konkrétne veci k tomuto. Čiže ja by som nešla touto cestou. Ja si myslím, že diskusia, keby sme išli touto cestou, že by to bolo aj lacnejšie, neboli to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, áno, dlhodobá starostlivosť v našich zariadeniach je obrovským problémom. Avšak ono to nie len v tých sociálnych, ale aj v tých zdravotníckych, je to veľmi tak sa to prelínajúce sa a veľmi často v praxi, v reálnom živote dochádza k tomu, kedy tí ľudia, ktorí sú odkázaní aj na tú sociálnu, aj na tú zdravotnú starostlivosť, tak sú stále tak akoby pingpongovaní raz do jedného zariadenia, potom naspäť do druhého. To je ešte ten lepší "prípad", poviem, hej, aj keď je to veľmi stresujúce pre tých ľudí. Ale najhorší prípad je potom ten a to je tá fáza, nechcem povedať záverečná alebo pred nejakým tým záverom, kedy už toho pacienta nikto nechce. Sociálne zariadenie povie, že oni ho nezvládajú, lebo sú tam zdravotnícke výkony takého charakteru, že jednoducho to nezvládajú ani personálne, ani materiálne, ani technicky. A zdravotnícke zariadenie povie, u nás nemôže byť, lebo máme limity a v podstate neni to pacient, nie je možné, aby dlhodobejšie sa tuná zdržiaval.
Toto je veľmi vážny problém a veľmi ťažký a bolo by dobre sa nad tým naozaj veľmi vážne zamyslieť, aby títo pacienti neboli odmietaní. To odmietanie v tej záverečnej fáze je to najhoršie, čo môže byť. Všetci tí, ktorí ste, a keď ste zdraví a ste zažili vo svojom živote to odmietanie, aké je to veľmi bolestivé a aké je to ťažké. Ak ste v chorobe, nevyliečiteľne chorí, ťažko chorí a zomierajúci a ak máš takýto problém a si odmietaný, tak je to traumatizujúce pre tých ľudí. Veľakrát tí ľudia zomierajú na to, že my ich odmietame.
Čo sa týka matiek a to povinné nahlasovanie, no, kedysi sa deti, nestihnem to povedať, rodili v domácnosti. Ja by som nedával také postihy pre tie matky. Rómska populácia je práve príznačná tým, že opúšťa. Nemocnica nemôže byť väznicou. Nedokončím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Novotný. Nech sa páči.