33. schôdza

Ďakujem. No, bolo to zaujímavé a faktom zostáva to, že tá argumentácia, čo sa týka toho štvornásobku, je úplná scestná a ja si myslím, že ľudia to dokonca pochopia. A možno by som ešte k tomu povedal to, že, ale kolegyňa Vaľová to povedala, ale ja som jej to povedal aj do očí, takže, ale nemyslím teraz v zlom, ale povedala jednu myšlienku, alebo neviem, či aj kolega iný zo SMER-u povedal, že tí ľudia, ktorí nebudú mať tam dostatok peňazí v druhom pilieri, tak oni si ich budú môcť čerpať. Ale prosím vás, zamyslite sa nad tou vetou, to znamená, že tí, ktorí tam majú nejaké peniaze a finančné skupiny budú mať záujem o tieto peniaze, tak tí musia uzatvoriť zmluvu s tou životnou poisťovňou a ostatní nemusia. Prosím vás, to hovorí všetko, to hovorí za všetko. Jednoducho keby sme si naliali čistého vína, platí tá prvá veta, čo som povedal, a každému to musí byť jasné, že tu ide v prvom rade o biznis.
Ďakujem.

Pán poslanec, reakcia? Nie. Ďakujem pekne. Vy ste boli už ústne? Písomne. Takže dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť ústne.
Pán poslanec Kaník a... Pán poslanec Kaník.

Vážené dámy, vážení páni, čím začať, lebo táto téma je naozaj veľmi široká. Nechcem siahodlho tu rozprávať a rozpitvávať jednotlivé paragrafy, pretože sme v prvom čítaní. Myslím, že tá analýza, ktorú môj predrečník teraz urobil, bola dobrá a kvalitne popísala tie negatíva, ktoré sa v tom zákone nachádzajú, povenovala sa aj pozitívam, ale to si, ja si nechám také detailné a konkrétnejšie veci na druhé čítanie.
Viackrát som sa vyjadril pri rôznych príležitostiach, debatách, konferenciách pre médiá, že so štruktúrou tohto zákona, s technologickým spracovaním, s filozofiou, ako je vystavaný, je možné byť spokojný. Ja som s ním spokojný, pretože naozaj filozofia, na akej je postavený, je správna. Sú tam veci, ktoré, s ktorými nesúhlasím a ktoré budem navrhovať, aby sa zmenili v druhom čítaní, ktoré sú odborného, technického, finančného charakteru rôznych stupňov. O tom treba diskutovať a naozaj tu by som apeloval na vládnu stranu, aby zbytočne nehrala takú hru, že za každú cenu to musí byť len tak, ako sme navrhli. Tu je priestor na rozumný kompromis.
Tá najvypuklejšia vec, o ktorej sa najviac diskutuje, je práve tá bariéra, ktorá je vystavaná pre ľudí, ktorú treba prekonať na to, aby sa človek dostal k tým, k tej časti úspor, s ktorou bude môcť voľne nakladať. Je to otázka filozofie samotnej podstaty dôchodkového sporenia, ktorej súčasťou je sloboda voľby. Sloboda voľby vo viacerých faktoroch. Ale je pravdou, že tá sloboda voľby nikdy nebola a ani nemôže byť absolútna. Že tam musia byť nejaké obmedzenia, že tam musia byť pravidlá. Ja zopakujem to, čo už som povedal vo faktickej poznámke. Základným cieľom, bez ktorého by to všetko bola nezmyselná hra je, aby sme zavedením druhého piliera vytvorili trvalo udržateľnú a dostatočne efektívnu finančnú štruktúru, ktorá zabezpečí príjem občanov v starobe a príjem tak, aby to nebol príjem chvíľkový, čo aj veľmi zaujímavý, ale rýchlo potom spotrebovaný, ale aby to bolo systematické zabezpečenie prostriedkov až do konca života.
Táto úloha, táto, tento zámer, je, samozrejme, zámer, ktorý treba aplikovať na široké spektrum ľudí, ktorí sú strašne rôznorodí. Na ľudí, ktorí majú nízke príjmy, pretože pracovali a, alebo nemajú, majú nízku kvalifikáciu, takže logicky pracovali v pracovných pozíciach, ktoré nie sú vysoko platené, ľudí, ktorí mnohokrát stratili zamestnanie a pracovali prerušovane, tým pádom neodvádzali tam prostriedky štyridsať rokov, ale menší počet, ale aj na ľudí, ktorí sú vysoko kvalifikovaní, ktorí celý svoj aktívny život pracovali, ktorí zarábali sluš..., alebo ktorí získali slušné príjmy a odvádzali z nich prostriedky. A keď je úloha vytvoriť všeobecný systém pre celú populáciu, ktorá celú túto škálu rôznorodých ľudí musí obsiahnuť, samozrejme, že tam nemôže byť individualizované na všetkých ľudí podľa ich optimálnych potrieb. Musí dochádzať k zovšeobecneniu, ktoré znamená, že niečo neni úplne ideálne. Tak ako v prvom pilieri nemôže byť, že všetci, všetci majú najoptimálnejšie riešenie svojho dôchodku. Takisto sa stane aj v prvom pilieri, že keď ten človek nie je zdravý alebo je chorý a zomrie skôr, tak keď si, keď si to zoberie v pomere, koľko tam odviedol odvodov za celý svoj život a koľko čerpal dôchodku, tak je to nepomer. Áno, to je daň za takéto systémy. Ale navrhuje niekto zmeniť takýto systém? Že bude z prvého piliera sa mu vyplácať podľa jeho nejakej diagnózy? Ako vieme, ako by sme vedeli v takomto systéme posúdiť, či ten človek naozaj bude žiť možno už len päť rokov alebo desať? Alebo sa dožije tridsiatich rokov? Veď to je naozaj taká vec, že ani s vešteckými guľami by sme takúto úlohu nedokázali splniť. Preto musí tento systém počítať s istými objektívnymi nedokonalosťami, že to nebude pre všetkých úplne optimálne. Pre niekoho to vyjde vzhľadom k jeho životnému šťastiu, štýlu, spôsobu lepšie, pre niekoho horšie. Jednoducho osud sa niekedy s nami zahrá bez toho, aby sme na to mali nejaký vplyv. Človek odíde do dôchodku, na druhý deň ho môže zraziť auto a teraz čo. Jednoducho sú veci, ktoré neovplyvníme. S tým sa treba zmieriť, je to proste tak, je to v akejkoľvek inej ľudskej činnosti, preto môžme hľadať len nejaké primerané optimá a v tej filozofii tohto systému, tým primeraným optimom bolo to, že za prvé musí ten človek mať zabezpečený príjem až do konca života.
Otázka je, v akej veľkej výške. Do čoho ho budeme nútiť? A tam je treba stanoviť nejakú hranicu. Vládna novela navrhuje tu už známy štvornásobok. Ja hovorím, je to príliš veľa. Na každú hranicu nájdete odôvodnenia, prečo je to dobré. Ale je pravdou, že povedať, že sociálne služby v Bratislave stoja toľko a toľko, a preto všetci - aj v Michalovciach - musia mať takéto pravidlo ako tu v Bratislave, aby si zabezpečili domov sociálnych služieb, je prehnané. Takže hľadajme niekde kompromis, niekde v strede sa stretnime a je to, tým pádom táto vec bude vyriešená. Opäť to neporieši optimálne situáciu každého jedného človeka, ale zabezpečí, aby aj bol zabezpečený dostatočne vysoký doživotný dôchodok. Veď ja si myslím, mnohokrát som to povedal, že ten dvojnásobok by bol dostatočný, ale kľudne viem debatovať aj, aj o vyššej čiastke, veď, veď už dnes by to bolo viac, ako je priemerný dôchodok. To znamená, človek by musel dostať, dostať viac, ako je priemerný dôchodok a až potom by mohol narábať voľne so svojimi peniazmi. Ale nechajme tým ľuďom alebo snažme sa, aby čo najväčší počet ľudí v rámci rozumných hraníc mohol so svojimi peniazmi, s časťou svojich peňazí voľne nakladať. To je tá sloboda. Dajme tým ľuďom primeranú mieru slobody. Neberme im úplne všetko, lebo pokiaľ to, je to nastavené tak, že sa k tomu 98 % ľudí nedostane, no tak to musíte uznať, že to tam vôbec nemusí byť nakoniec. Pretože fakticky to nemá žiaden význam. Že toto je tá prvá základná vec. Poďme na rozumný kompromis. Nedržme sa zubami-nechtami, že len takto a nijak ináč. Všetko sa dá dohodnúť a určite sa časť vecí odventiluje. Určite sa nebudem brániť ani tomu, aby sme stanovili nejaké limity, nejaké rámce na poplatky, ktoré súvisia s výkonom a s poskytovaním týchto služieb. Až to vieme urobiť. Pretože áno, tu treba počítať s tým, že nejaké horné limity je treba stanoviť. Vždy to tak bolo, vždy som to tak navrhoval, aj sme to tak presadili, ja len pripomeniem, že keď sme spúšťali druhý dôchodkový pilier, tak v tej sporivej fáze sme zaviedli najnižšie poplatky na svete. Nikde také nízke poplatky neboli a je to správne, je to dobré, napriek tomu ten systém funguje a napriek tomu je možno najúspešnejší alebo určite jeden z najúspešnejších na svete a dotiahneme kľudne tieto veci aj tu, aj v tejto finálnej fáze. Stanovme rozumné hranice! Ale zasa nevytvárajme nejakých strašiakov a nehovorme len o tom, že, že to je voda na mlyn poisťovniam, lebo však tie poisťovne to nemôžu robiť zadarmo. Ani Sociálna poisťovňa nepracuje zadarmo. Ani žiaden úrad nepracuje zadarmo. Všetko má svoje náklady, takže nemôžme sa tváriť, že tu niekto bez nákladov a bez potreby, aby financoval svoje, svoju činnosť, môže existovať. Len to vtesnajme do rozumných, rozumných mantinelov. Aby boli všetci spokojní, samozrejme, s dôrazom na to, aby maximalizovali sme príjem a maximalizovali sme dôchodok pre poberateľov dôchodkov a pre ľudí, ktorí tam sú. Toľko filozoficky k predloženej novele, ale s tým súvisia, samozrejme, ďalšie veci.
A uzavriem to tým, že ja budem hlasovať v prvom čítaní za tento návrh zákona, aj mojim kolegom z klubu tak budem odporúčať s tým, že v druhom čítaní prídem s pozmeňovacími návrhmi a budem podporovať ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré tu budú. Ja len vyzývam kolegov z vládnej strany, aby zmenili tú svoju doterajšiu taktiku a prax a aby nezamietali všetko, čo príde z opozičnej strany, skôr možno, aby sa či už v rámci výboru pre sociálne veci alebo akokoľvek inak radšej zapojili do tohto procesu a aby sme vylepšili ten zákon, pretože to je naozaj nie pre nás, nie pre vás zákon, to je pre ľudí, ktorí až bude dobre spravený, tak tu bude fungovať dlhé, dlhé roky. Až bude zle spravený, tak bude len dôvodom na nespokojnosť ľudí, na politické zápasy, boje a ďalšie záležitosti. Toľko k tomuto návrhu zákona.
Ale to, čo sa tu už otvorilo, už moji predrečníci otvorili, veľmi, veľmi som bol sklamaný, keď som dnes ráno prišiel za ministrom, ako tu sedí, a keďže sa mi vyhýba z hľadiska telefonického kontaktu, esemeskového kontaktu už vyše mesiaca, sa mi konečne podarilo sa ho z očí do očí spýtať, ako sa postavia k ústavnému návrhu zákona na ochranu druhého piliera. Dva roky tu počúvame z jeho úst, dva roky tu počúvame z úst pána premiéra Fica, že SMER chce a podporí ústavnú ochranu druhého piliera. Dva roky sme o tomto texte alebo o tomto zámere rokovali, dali sme do toho textu, ktorý je tam dnes predložený, len to, na čom sme sa dohodli, je to kompromisné riešenie, nie je tam ani čiarka z toho, čo by vládnej strane nevyhovovalo a napriek tomu, napriek tomu som dostal odpoveď, že SMER túto novelu nepodporí. To znamená, nepodporí ochranu druhého piliera, to znamená, vytvorí priestor na to, aby či už touto vládou, alebo akoukoľvek inou zostavou opäť boli ohrozené dôchodkové úspory občanov, aby opäť bolo možné na ne siahnuť, aby ľudia nemali žiadnu istotu, že ten dôchodok bude nejaký a že sa tie potrebné veci, ktoré bolo treba zastabilizovať, neurobia. A ja sa pýtam, pán minister, prečo?
Vaša, vaša odpoveď je veľmi smiešna a v kontexte súčasnosti a udalostí naozaj neobstojí ani za máčny mak. Pán minister vo svojom prejave a teraz to povedal v poznámke tiež, povie, že problémom je, že sa nie všetky opozičné strany podpísali pod tento návrh zákona. Áno, MOST na základe postoja pána Ivana Švejnu sa pod tento návrh zákona nepodpísal, pretože pán Švejna požaduje, aby tam bolo napísané, že sa vráti príspevok do druhého piliera na 9 percent. A keď som sa spýtal pána ministra, že keby sme tam teda dali túto požiadavku strany MOST, zrejme jasne nerealistickú, naivnú a detskú, inak to nemôžem povedať, že či by v tom prípade ten návrh zákona podporili. No odpoveď bola, že samozrejme, že nie. Takže aká to je cesta, aký to je postoj? Aké to je nejaké politický zrozumiteľné posolstvo? Jednoduché. Nechceme to podporiť a basta! Môžte robiť, čo chcete, a dva roky sme vás vodili za nos. Dva roky tu klamal Robert Fico, dva roky tu klamal Ján Richter. Pán minister, nijak ináč to nemôžem povedať. Pretože keď vám stačí na zmenu ústavy, ktorú zajtra budeme prerokovávať, dohoda s jednou politickou stranou, s KDH, a tých ostatných opozičných ste sa ani nespýtali, ani ste ich nepozvali na rokovanie, ani nič, čo si o tom myslia a v tomto prípade je to dostatočné, tak, a nehovoriac o tom, že ten, tá téma sa vytiahla tesne pred prezidentskými voľbami ani nie mesiac dozadu, my tu dva roky odborne intenzívne rokujeme so SMER-om, kultivovane a trpezlivo o potrebnej zmene, naformulujeme tú zmenu a vy preto pod zámienkou, že MOST to nepodpísal, čo je naozaj, myslím si, zo strany MOST-u a Ivana Švejnu, nech sa na mňa nehnevá, veľmi nezodpovedné, pretože tým sa odkrýva absolútne ochrana druhého piliera a vystavuje sa ten druhý pilier nebezpečiu, že sa úplne zruší. Veď už mnoho poslancov zo strany SMER viackrát sa verejne vyjadrilo, že treba sa pozrieť, čo sa stalo v Poľsku, či by sme nemali sa tiež zamyslieť nad takýmito riešeniami, a v Maďarsku, pani Vaľová furt pripomína český príklad, no k čomu to speje. Len k tomu, že SMER si vytvára pôdu na to, aby zasa zobral ľuďom peniaze a zasa im znížil budúce dôchodky, pretože to má priamy súvis so znížením budúcich dôchodkov.
Tak až to tak nie je, tak sa k tomu postavte chlapsky, pán minister, keď vám stačí dohoda s jednou opozičnou stranou pri ústavnej zmene, ktorú zajtra ideme prerokovávať, prečo vám nestačí zmena, dohoda so všetkými opozičnými stranami okrem MOST-u, zvlášť keď MOST, podmienkou MOST-u na to, aby to podpísal, je to, čo vy absolútne odmietate. Takže keby sme my dosiahli dohodu všetkých opozičných strán, vy ju odmietnete, keby to bolo v intenciách toho, čo navrhuje MOST. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Má to logiku alebo to nemá logiku?

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je 12.00, budete mať ešte dlhšie vystúpenie?

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Už nie, už končím. Takže toto je problém, ktorý myslím si, že by nás mal trápiť. A na záver musím vyjadriť len naozaj, poukázať na veľmi rozdielny prístup nás, tej časti opozície, ktorá sa naozaj konštruktívne snaží riešiť veci a nemá problém zahlasovať aj za vládne návrhy zákonov, keď sú pripravené dobre, pretože nám nejde o politikárčenie, a ten prístup zo strany vládneho SMER-u je napriek tomu, že je to text pripravený po dlhej práci a v súlade z hľadiska obsahu so všetkými zúčastnenými, tento text bez akéhokoľvek odborného a relevantného argumentu odmieta.
A ešte predsa len jeden argument, ktorý tu určite zaznie od pána ministra, aby som ho už dopredu odmietol, pretože potom nebudem mať šancu reagovať. Objavilo sa tu tvrdenie, že my sme pred rokom niekedy odmietli tento text návrhu zákona. Absolútna nepravda! Absolútne klamstvo, keď prebiehajú rokovania, ktoré trvajú dlho, oni neprebiehajú, rokovanie žiadne tak, že jedno stretnutie a dosť. Tých stretnutí je celý sled a na tých stretnutiach sa dosahuje postupne zhoda. Na začiatku sú povedzme rôzne predstavy, postupne sa zbližujú, hľadajú sa prieniky, obrusujú sa, prijímajú sa kompromisy, a tak to bolo aj v tomto prípade. Nemôže niekto, pokiaľ nechce byť naozaj neobjektívny, povedať uprostred rokovaní, že vtedy mal niekto iný názor, ale veď tie rokovania pokračovali. My sme ich nikdy neukončili, nikdy tieto rokovania neboli skončené. Stále pokračovali a naopak, ja som už najmenej rok žiadal od ministerstva, aby sme sa dostali k textu. Nielen k zásadám, k ôsmim bodom, ktoré boli spísané, ale ku konkrétnemu textu, k paragrafovému zneniu. Nič také sa nedialo, tak ja som napísal text spolu s kolegami, ktorí mi ho potom opripomienkovali. A ten je predmetom rokovania Národnej rady, takže ako sme mohli odmietnuť text, keď ani nebol pred rokom, keď ste ho nenapísali, keď neexistoval, boli len body. Boli len body, na základe ktorých sa ten text mal vytvoriť, keďže ja som ho vytvoril ten text, tak asi musím vedieť, že som ho vytváral a pred rokom ten text nebol. Takže naozaj, pán minister, až toto budete tvrdiť, tak buď vedome, alebo nevedome klamete, nikdy sme neodmietli, pretože sme neskončili tie rokovania, mali sme rôzne názory, aj máme, my si vieme predstaviť, ako by to mohlo byť ináč, lepšie, ale jednoducho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, je 12.03.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Už naozaj končím, jednoducho pri ústavných zákonoch dobre každý vie, že musí dôjsť k nejakému kompromisu, a toto je výrazom kompromisu, ktorý podľa mňa je dobrý kompromis a hlavne by ľuďom zabezpečil stabilitu. Takže ja aj z tejto tribúny volám po tom, aby sme sa vrátili k zdravému rozumu a aby sme takýmto spôsobom tie sľuby, ktoré ste dali občanom Slovenska, naplnili, pretože až nie, tak nič iné sa nedá povedať, len že ste otvorene klamali a podvádzali ľudí dva roky.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, nedá sa nereagovať, ste známy, s akou ľahkosťou narábate s pojmami nepravda a klamstvo, ale to je váš problém z hľadiska obsahu. Ale sa ohradím voči klamstvu, že o zmenách ústavy, nad ktorými mám politickú gesciu, neprebiehalo rokovanie s nikým iným len s KDH. Všetky relevantné politické strany boli súčasťou v rokovaní.
Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

(Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

(Zaznievanie gongu.) Vážené panie poslankyne a páni poslanci, pán minister, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení. Je to tlač 895.
Pán minister Richter, pán poslanec Jasaň sú pripravení na rokovanie. Pokračovať budeme faktickými poznámkami na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Ľudovíta Kaníka, a to teda reakciou pána Kaníka. Nech sa páči, ak je ešte záujem. Pán Kaník.
Prihlásení s faktickými, aspoň ja to mám v poznámkach, sú pán poslanec Martin Chren a Ivan Švejna. Martin Chren tu nie je. Ivan Švejna, zrušené. (Reakcia z pléna.) Dobre, vyprchala, vyprchal, vypršal záujem o faktickú, takže... (Reakcia z pléna.) No, veď ste boli na tabuli, tak, no.
Nech sa páči, takže Ľudovít Kaník. Nech sa páči, áno, áno.

Takže len krátka reakcia na predsedu Národnej rady, ktorý povedal, že som nehovoril pravdu, že sa, nedošlo k dohode alebo, že sa nerokovalo s opozíciou o tých ústavných zmenách, ktoré zajtra budeme preberať. No, ja som hovoril, že nedošlo k dohode s opozíciou a tuto, naopak, došlo k dohode všetkých strán okrem MOST-u a napriek tomu tuto je neochota SMER-u podporiť tento ústavný návrh zákona. To je veľký rozdiel. My sme rokovali, dospeli k zhode v tej oblasti, ktorá je obsiahnutá v zákone. V tých, čo sme nedospeli k zhode, to sme do zákona nedali a SMER to ignoruje a tvári sa, že niečo nie je naplnené. A tu nedospel k dohode pri návrhoch na ústavnú zmenu, ktorá sa zajtra bude prerokovávať. Len oznámil aj ostatným, kde boli ostatné opozičné strany, keď sa napríklad dohodol pán Paška s Pavlom Hrušovským, že spoja ústavné zmeny v justícii a v rodine. Nikde. Takže to je diametrálne rozdielny prístup a ja hovorím len, keď tu má byť férová hra a keď SMER si nechce šliapať po jazyku a klamať ľudí, tak jednoducho by mal návrh na ústavnú ochranu druhého piliera jednoznačne podporiť.

Ďakujem pekne. Teraz budeme pokračovať v rozprave ešte, do ktorej sú ústne prihlásení páni poslanci Alojz Hlina a Ivan Švejna.
Pán kolega Hlina, nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, téma nanajvýš dôležitá pre ľudí tejto krajiny. Tak drobné postrehy. Nikdy som sa nepasoval za experta na dôchodkovú reformu. Takých je tu viac. Ja to vnímam len z toho takého externého prostredia a aj z vypočutého, čo tu bolo povedané, a dovolím si povedať nejakých zopár postrehov a sľubujem, že do druhého čítania sa prípadne nabrífujem tak, že, či to má význam vôbec, ale, ale možno áno.
Pre túto chvíľu to znovu vychádza tak, ako sa v zásade aj tuší, a preto by som dal také odporúčanie ľuďom, ktorí to prípadne pozerajú, verte alebo neverte, najlepší dôchodok je dobre vychované dieťa. To by som vám prípadne odporučil - dobre vychovať deti - a verte, že lepšie a viac garantované, tu môžu splietať o neviem akých garantovaných dôchodkových fondoch, určite lepšie garantovaný fond nenájdete ako dobre vychované dieťa. A ja si myslím, že tam sa skôr či neskôr k tomu dopracujeme. A koniec koncov, to je aj naša časť aj takej politickej agendy, ktorej sa chceme venovať a my to budeme, že RDS. To je rodičovský dôchodkový systém, ktorý raz - skôr či neskôr - tu bude musieť byť zavedený. Teraz sa tu boríme a pasujeme s týmito systémami, ktorým už dokopy nikto nerozumie ani, niekedy mám pocit, že ani tí, čo vravia, že tomu rozumejú.
Čo z toho vyplýva? Vyplýva naozaj to, čo sa tušilo. Keď slávni herci, ľudia rešpektovaní spoločnosťou hovorili o švajčiarskych dôchodkoch, keď hovorili nič, pomaly o krútení prstov, o Šangrile, neviem, čo všetko, aké bájne krajiny a holuby, kde, kto, mytológia stvorila za históriu, tak všetko malo nastať vstupom do dôchodkovej spoločnosti. Tak sa to tým ľuďom ponúkalo. Ako býva dobrým zvykom v našej krajine, ten social proof, tá skúška davom, že ľudia sa radi pridajú, kde je skupina, tak naozaj to poňalo všetkých. Nebolo to podľa mňa mimoriadne nekorektné, že niekto nepovedal v tej danej chvíli, preboha, ľudia, nebláznite, vy tam nemáte čo robiť! To vyhodnocujem politicky za nekorektné, lebo už vtedy sa to vedelo, že veľa ľudí tam prišlo, ktorí tam vôbec nemali čo robiť. Nuž ako sa to odzrkadlí teraz? Odzrkadlí sa to teraz tak, že nastane ten deň D a ľuďom príde 13 euro ako dôchodok. A to je presne to, čo bude argumentačne najsilnejšie, lebo všetky reči, ktoré sa razom spláchnu tým, že vám poštárka alebo na účet príde trinásť eur. To vtedy ľudia, aj tí, čo menej chápu, tak to pochopia, že niekde sa stala chyba. A že nie všetko sedí, ako, ako sa povedalo. A je to politicky veľmi senzitívne. To bude mimoriadne, mimoriadne problematické.
A teraz, žiaľ, musím povedať, i keď ja som s tým dokopy nič nemal, nie že dokopy, vôbec nič, že pre niekoho to ustáť, keď vám domov tých trinásť euro príde. Lebo sa tu niekto bude biť do pŕs a povie, že my sme vám to hovorili, že vám príde domov trinásť alebo pätnásť euro. Čiže áno, je tu toto riziko. Ale to je tá pravda, ktorá nás dobehla a ktorá mala korektne byť povedaná v určitý moment, hej, že v určitý moment malo byť korektne povedané, že nebláznite, ľudia, nebláznite, keď tá reklama bola silná a všetko fungovalo. My sme tu zodpovední politici, zodpovední niektorí možno aj štátnici a hovoria, prosím vás, nie, toto zrovna takto nefunguje. Potom sa tu, neurobili sme, potom sa tu zjavia rôzne až na hrane, to už nehovorím o tom, že názory, ktoré nehovoria o niečom takom ako generačná solidarita. Niečo také akože dôchodkový systém sa vyvíjal v nejakom čase a priestore, aj existuje také niečo ako generačná solidarita. A tu ste pomaly urobili egoistu aj z babky, hej, že z babky, ktorá, chúďa, tomu nejako moc nerozumie, ale jej podsúvate alebo je podsúvané ohromný egoizmus, ktorá, chúďa, ani nikdy nenašla, nikdy egoista nebola a teraz začína bojovať o niečo, čo je údajne jej dôchodok. Údajne. Viete, to sú naozaj že filozofické rozmery celej tejto debaty, že vlastne v akej spoločnosti chceme žiť. Plnej egoistov, ktorí si robia ich dôchodok, ale to zaplatí ten existujúci, tej jeho babke, jeho už nezaujíma. Ale to som už v zásade o tom dosť hovoril, aj keď sa menil, menil ten pilier a ja som bol tu čierna ovca u nás, kde som nešíril blen a síru, že robíte niečo zlé, lebo ja sa naozaj v tomto snažím senzitívne pristupovať.
Vidím tam obrovské riziká vzhľadom na to, že viem, kde žijeme a koniec koncov kto všetko tu o čom rozhoduje. A tých rizík je naozaj veľa. A už nás to dobieha, už máme tu prvé výsledky. Bude to problematické. Čiže každý aj návrh, ktorý myslím, že tu zľahka zaznel, že vybrať tie peniaze je, je, a výzva na výber tých peňazí, viete, výzva na výber peňazí z banky, kde vlastne naozaj sú reálne vaše tie peniaze, je politicky nezodpovedná, lebo aj môžte mať sebalepšiu banku, keď, ak položíte aj sebalepšiu banku takouto výzvou a tam direkt hovoríte o ich peniazoch, ale vyzývať pomaly, že teda má byť, majú byť vybraté tie peniaze, lebo to prísne vzaté, nechcem sa zamotať, to nie sú prísne vzaté, to by som bol rád, keby sme si definovali, že až tak vaše.
Neviem, či vôbec pozná zákon, že až tak vaše. Nie sú to prísne vzaté ich peniaze, ktoré vyberiem a kúpim si v Ikei, ja neviem, obývaciu stenu, lebo však si kúp. Viete, to, bolo by korektné k ľuďom pristupovať zodpovedne a takto im to povedať. A čiže aj takýto avanturistický a takéto návrhy, že ich peniaze si môžu vybrať a môžu si za ne kúpiť, čo chcú. Ja viem, že si moc politicky nepomôžem, ale s týmto - verte alebo neverte - nebudem nikdy súhlasiť. Tam musíme byť zodpovední aj za ľudí, ktorí nie celkom zodpovední sú. Ja nehovorím, že všetci sú nezodpovední, tak ako si netvrďme, že všetci sú zodpovední, lebo ani jedna, ani druhá vec nesedí. To nie je pravda. A úlohou nás politikov je to nejakým spôsobom ustáť a udržať, lebo to naozaj môže mať nedozierne následky. Takže a zaznelo to tu, že aj vám sklonili poklonu, že ste s niektorými vecami kulantne vyšli, s niektorými menej kulantne.
Je pravdou, že politicky to asi niečo spôsobí, keď ľudia sa dozvedia tú pravdu, že čo dostanú, a bude aj možno politicky zaujímavé, to, čo, k tomu vás to prípadne môže aj povzbudiť, lebo znova sa vytvorí nejaká atmosféra, že je to celé zle, a teda keď je to celé zle, no tak to už poďme doraziť, a tam už zase treba byť opatrný v tom a tam by som k tej opatrnosti vyzýval, lebo my naozaj musíme hľadať tie modely, ako to robiť udržateľné, nie, ako to robiť udržateľné pre niekoho z vašich, ktorým na tom strašne záleží. A tam, tam, to ešte veľa vecí sa nám otvorí, že čo to s tým bude spojené. Ja z počutého chcem povedať, aj prípadne na nejaké riziká upozorniť, že ako to tak zjednodušiť čo najviac, že čo môže nastať. Ak teraz sú peniaze v DSS-kách, ktoré sú krížovo kontrolované, údajne dobré, ja som, neviem, ktorí si pamätáte a ktorí nie, namietal a stále namietam a raz ten návrh zákona predložím, lebo koniec koncov sme tu mali i včera návrh zákona, kde pani Zvolenská navrhovala, že lekárov môžte vyšetrovať aj skôr ako po dosiahnutí šesťdesiatpäťky, v prípade, že je úplne jasné, že to je alkoholik. Hej? Zjednodušene hovorím. Tak podľa mňa by malo byť určité ustanovenie, ktoré môže hovoriť, že v prípade, že máte určitú pochybnosť o niekom, už vizuálne, že by mohol mať nejaký problém, tak je nejaký mechanizmus, obzvlášť, obzvlášť, keď sa stará o dôchodky miliónov ľudí. Hej? Takže aby ste mali nejaký mechanizmus toho, že je možné nariadiť mu nejakú lekársku prehliadku. Ja viem, že to znie trošku možno zvláštne, ale verte alebo neverte, bude to dôležité, lebo sa hovorí, že pri niektorých projektoch sa čaká iba na človeka, ktorý má raka, hej? A ten to už podpíše, keď mu poviete, že o ostatných, čo po ňom zostanú, sa postaráte. Ale hovorím, to sú, trošku hyperbolizujem, ale niekde, niekde tieto, to takto funguje. Takže bol by som nerád, keby sme nechávali navoľno a hazardovali s enormnou sumou 5,7 alebo koľko miliárd eur bez toho, aby tam nebolo, teraz hovoríte, že veľké krytie, ale už sú tu náznaky, ktoré aj veľké krytie spochybňujú a hovoria o nedôveryhodnosti, tak už keď môžme pridať na kontrole, tak pridajme aj v tomto parametri.
Čo chcem upozorniť? Ak teda to, čo malo byť betónové, čo mali byť Mojžišove kamenné dosky, ktoré budú večné, s ktorými sa nič nestane, tak teraz sa z týchto Mojžišových dosiek toto presúva aj účtovne, aj reálne do menej Mojžišových dosiek, ktoré sú z hliny, možno nevypálenej. Hej? Tak to je podľa mňa tiež určitá riziková záležitosť, ktorej sa nám treba venovať, lebo my sme boli svedkami toho, že skrachovala nejaká životná poisťovňa a ja neviem, či vy máte plán bé. Vždycky sa aj hovorí, hej, že nechcem to po anglicky povedať, ale, že majte únikový modul, že tú, tú druhú, druhú možnosť. Čiže, čo bude druhou možnosťou v tomto prípade, hej? Keď to zjednodušíte a niekto sa tak rozbehne v investícii a teraz je turbulentná doba, všeličo sa môže stať a zrazu zistíte, že životná poisťovňa sa pominula, obzvlášť - a to chcem upozorniť -, keď máme určité, a to už vyhodnocujem na úrovni, čo pán premiér váš používa, bezpečnostného rizika.
Ja vyhodnocujem ako bezpečnostné riziko to, ak je to pravdou, že idete nominovať za guvernéra Národnej banky pána Buriana a pán Burian pravdepodobne bude vydávať licencie na životné poisťovne, tak dovoľujem si tvrdiť, ľudia, bojujte, bráňte sa! To je na úrovni ohrozenia našej krajiny. To je absurdné, keby to nastalo, ale tu jeden nikdy nevie pri týchto ľuďoch, ale bojte sa, hrúzte, koho stretnete, ťahajte za rukáv. Hej? Že či, či vôbec a to k tomu môže dôjsť. No, čiže ak sa bude posudzovať tá licencia niekde tak kompetentnými, tak bojme sa toho, že či by sa nemohlo náhodou na konci dňa stať to, že bude problém vôbec tie peniaze, aj na tie trinásťeurové mizerné dôchodky, ktoré sa pretransformovali z tej krásnej švajčiarskej reklamy, v konečnom dôsledku vôbec nájsť. Toto ma bude tiež zaujímať, že ako máte toto ošetrené. To bude mimoriadne dôležité. Tak ako je pre vás dôležité aj to, že niekto povie, však nech majú. Ja si nemyslím, že je to celkom až tak. Ak niekomu vytvoríte zdroje, ktoré vlastne mu presunú, nemusel mať ani lapačov duší, viete, že niekedy neni nič horšie jak otravný poisťovací maklér, hej, že dneska toto obídete a nikto, niektorá tá životná poisťovňa sa dopracuje k vysokej sume disponibilných - v určitom čase a priestore - prostriedkov bez neveľkej námahy a ešte teda, umožníte mu, teraz nevieme, v akých parametroch, ako chránených, ako konzervatívnych možnostiach investovať. A ešte z tohto podnikateľského neba mu dovolíte 20 % si nechať. To je veľkorysé. Ľuďom pošlete 13 euro, ale chlapcom proste necháte 20 doma. Viete, to je tak, akože 20 doma, to je za kus roboty. Chlapi, ktorí miešajú, ráno hádžu do miešačky, ktorí o piatej chodia kŕmiť kravy, tak bodaj by. Viete, ja nechcem dehonestovať nejakú prácu, ale tuná ja veľa pridanej hodnoty v tom nevidím, že ako kto si vytvoril kmeň, keď to takto pracovne si nazvem, ten kmeň mu vygeneroval nejakú sumu. On túto vygenerovanú sumu nejakým spôsobom šikovne investuje, z tej si niečo nechá. Vy niekomu donesiete hotovú vec a poviete mu, pusti to, keď to pôjde cez licencie, cez vášho investičného guru pána Buriana, tak to pustia do turkmén..., do neviem akých, džibudských dlhopisov, ktoré sa nikdy v živote nenájdu, stratia sa jak malajzijské lietadlo a ešte im poviete, že z toho, čo zostane, 20 % si môžte nechať. Podľa mňa veľkorysé, lebo aj takto my tu pracujeme, že my sme veľkorysí voči určitým skupinám ľudí. Podľa mňa sa nad tým treba, treba zamyslieť.
Pán minister, ja očakávam, že ešte zaznejú iné pripomienky zásadného významu. Ja som si toto dovolil, nikdy som, uviedol som sa ako neodborník na penzijný systém, ale ako človek, ktorý senzitívne vyhodnocuje. Na konci skončím s tým, čo som začal. V dobrom, ľudia, vám hovorím, verte alebo neverte, ale v zásade neverte reklame, obzvlášť nie na finančné produkty niekoho, nechcem, nebudem menovať, ale vidíte, tu boli náznaky, aj že niekto nemal dôveru voči kamenným doskám, a preto sa prešaltoval inde. Najlepší, naozaj skutočne najlepší dôchodok, aký môžte mať, je dobre vychovať si svoje dieťa. Držím vám v tom palce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Ďalším vystupujúcim, teda posledným v rozprave, je pán Ivan Švejna. Nech sa páči. Že aj začal, aj uzavrie.

Ďakujem. Keďže bolo tu viacej poznámok na tému ústavného zákona, dovoľte teda, aby som sa ja k tomu akože vyjadril. Mňa ako mrzí osočovanie. Ale budiš, však ja viem tiež používať taký slovník, ale, samozrejme, ja nebudem takým spôsobom až používať.
Ústavný zákon je veľmi dôležitá vec. To si myslím, že každý viete, a ja to sám tiež viem na vlastnej skúsenosti, keď som predkladal ústavný zákon o nezvyšovaní daňového zaťaženia. A ústavný zákon, pokiaľ má prejsť, reálne má prejsť, tak musí byť skutočne dohodnutý naprieč politickým spektrom, nehovorím všetkými, ale naprieč politickým spektrom. Ja na rozdiel od niektorých kolegov mám skúsenosti, ako treba urobiť ústavný zákon. Teraz narážam na to, že počas minulého volebného obdobia sme z rôznych strán experti urobili zákon o tzv. dlhovej brzde. Musím povedať a aj teraz to zopakovať a poďakovať všetkým kolegom od pána Štefanca, Kollára, samozrejme, Kažimíra, Počiatka aj Matoviča, jednoducho vtedy, keď sme chceli urobiť ten ústavný zákon, sme pracovali na tom, stretávali sme sa aj neformálne, aj formálne a ten záver bol jednoznačný. Takže tým som chcel povedať, že keď skutočne niekto chce prijať niečo, tak ono to chce aj nejakú štábnu kultúru a jednoducho pri tomto štábna kultúra alebo vôbec niečo takéto nebolo.
Ja som sa osobne zúčastnil buď dvoch, alebo troch neformálnych stretnutí tu v parlamente, kde mi bolo predložených osem bodov a ja som sa jasne vyjadril, že so šiestimi bodmi súhlasím a nemám najmenší problém to podporiť. Tieto body sa týkali prvého piliera, či sa týkalo o odchod do dôchodku, valorizácie a tak ďalej, a ja som sa vyjadril aj v mojej úvodnej reči pochvalne na adresu pána ministra, že veľa vecí v prvom pilieri presadil v prospech udržateľnosti tohto piliera a nemal by som najmenší problém aj proste zakotviť toto. Mimochodom, ja si myslím, že, že niektoré veci aj boli predkladané, alebo časť tých vecí bola predkladaná minulou vládou. Dokonca aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť sa vyjadrila pozitívne k zmenám v tom prvom dôchodkovom pilieri. Takže ja som povedal ako svoje jasné politické stanovisko, že s tým nemám najmenší problém. Čo som, samozrejme, mal problém, a to bolo s akceptovaním zníženia príspevkov do druhého piliera a ja som sa nikdy, nikdy tým netajil. Je irónia osudu, že pred rokom, rokom sme, opozícia robila petičnú akciu na zachovanie deviatich percent, pričom plná moc tejto petičnej akcie bola vlastne daná na pána Kaníka. Keďže mňa nazval, ako? Že detské pripomienky alebo niečo takého? No to je jedno v podstate, to je jedno. Ja neviem, ja keď si myslím, že som presvedčený, že robím, robím, už tretíkrát zdôrazňujem, akciu, ktorá je na podporu toho, aby ľudia mali deväť percent v druhom pilieri, tak rok na to súhlasiť so súčasným stavom, aj keď sa to tam dá jedno slovíčko, minimálne, jednoducho je to, je to zvláštne. Ja som presvedčený, ja som presvedčený, že, že o takto, takýmto spôsobom jednoducho, to je môj názor a ja som presvedčený, že legitimizovať takýmto spôsobom, čo vlastne strana SMER urobila, hoci, ako som spomínal v tom mojom úvode, že jednoducho sľubovala pred voľbami, že nepovažujem za správne.
Na margo toho ústavného zákona, aby som povedal zase pravdu a kolega Kaník to musí teda, keď už ma tak napadol, tak aj povedať, že proste ja som mailom dostal 28. 2. mail od neho, kde proste oznámil, že finálna verzia ústavného zákona je taká a taká, pričom vôbec tam neboli body, ktoré som jasne spomenul a s ktorými súhlasím, to znamená ohľadom toho prvého piliera, okrem jedného, hej, aby som zase bol korektný. Takže to, že pán Kaník sa rozhodol a oslovil poslancov, však to je v poriadku, ale, ale to, že som sa nepripojil k tomu, jednoducho ja mám právo na svoj odborný názor. A môj odborný názor je veľakrát, nie prvýkrát, veľakrát úplne iný ako pána Kaníka.
Môj odborný názor bol aj pred desiatimi rokmi úplne iný, ako robiť dôchodkovú reformu, bol úplne iný na to, že či treba rozdeliť dôchodcov na starodôchodcov a novodôchodcov a tak ďalej. To by som ako toľko vecí spomínal, že jednoducho vás nechcem zaťažovať. A samozrejme, aj úplne iný na to, že čo bolo v tom zákone napísané, čo pán Kaník presadil, že tá povinnosť kúpy, povinnosť kúpy dôchodkov vo výške 0,6 % je zakotvená. Vôbec to tam nemalo byť. Ale budiš. Ja len hovorím, že mám právo proste mať na to iný názor.
A poslednú vec, ale preto, že teraz sa máme venovať nie pánovi Kaníkovi, ale tejto novele, tak ako on povedal, že on podporí túto novelu, tak ja hovorím, že ja budem proti.
No a teraz poďme, poďme ešte, ešte k jednej veci, že ono, viete, keď niekto necíti niekoho ako svoje dieťa, tak nepomôže ani jeden ústavný zákon, ktorý rieši len a len jednu časť toho, tej záležitosti, to znamená výšku príspevkov. Pretože pokiaľ niekto chce zmeniť zásadným spôsobom, tak jednoducho tých možností je proste toľko veľa a napríklad aj keď táto anuitná novela prejde v takom stave, v akom prejde, a dúfam teda, že nie, ešte uvidíme do druhého čítania, tak jednoducho je to také poškodenie, že jednoducho nie je to len o tých percentách príspevkov v druhom, v druhom pilieri.
Bolo tu, bolo tu povedaných zopár záležitostí a stále, stále, stále sa, ja to budem donekonečna opakovať, ja to musím ešte raz zopakovať, lebo, tú moju hlavnú výhradu, ako úplne hlavnú výhradu, ktorá stále ešte v tej diskusii nebola podľa môjho názoru pochopená. Ja nehovorím o tom, že alternatíva kúpy dôchodku je jednorazový výber. Ja hovorím o tom, že ľudia by mali možnosť a právo na výber, či akceptujú ponuku životnej poisťovne, alebo; hovorím alebo; si budú čerpať peniaze z toho vlastného účtu. Toto je to. To znamená, že ja som proti povinnosti kúpy dôchodku, ale nie som proti tomu, aby bol programový výber.
Ja to možno ešte raz zdôrazním. To znamená, príklad: Ja mám našetrených 10-tisíc euro a teraz tento zákon hovorí o tom, že tých, za týchto 10-tisíc euro musím povinne akceptovať žiadosť životnej poisťovne, musím tých 10-tisíc euro previesť do poisťovne a ona mi za to, za tých 10-tisíc euro sľúbi približne, teraz ma neberte za slovo, 54 euro dôchodok doživotný mesačný. A alternatíva tohto je, že ja si tých 10-tisíc euro nechám a tých 54 euro; príklad, hej; budem si čerpať z toho vlastného účtu. To znamená, že ja si vyberiem možnosť, buď si kúpim tú anuitu, alebo ten dôchodok, alebo postupne si budem čerpať z tohto vlastného účtu. Toto je moja hlavná výhrada a, samozrejme, nemám nič proti jednorazovému výberu, ale teraz to nechcem proste pliesť. To znamená, že to nikdy som nepovedal, že proste že peniaze na dôchodok si máme zobrať a proste minúť akýmkoľvek, ako chceme.
To, že tento zákon nie je technická záležitosť, bolo tu niekoľkokrát povedané, ale zásadná. Toto vôbec nemá nič spoločné, to má princíp filozofický. To znamená, že musím ja kúpiť si ten doživotný dôchodok, alebo si tie peniaze budem postupne čerpať. Tu vôbec nejde štvornásobok, troj-, niekto tu, kto chce proste dotiahnuť, tak neurobme to štvornásobok, trojnásobok urobme, dvaapolnásobok a tak ďalej, ale stále je tu povinnosť uzavrieť zmluvu, ktorá, ako som vysvetlil, vôbec nemusí byť výhodná konkrétne pre toho sporiteľa, pre toho občana.
To, že je to, tento zákon je šitý na mieru, tak ja si myslím, že táto diskusia ukázala, že v podstate ide o to, aby tie životné poisťovne boli spokojné. To znamená, ich zaujímajú ľudia, ktorí majú peniaze, a irónia osudu je, že tí, ktorí majú málo peňazí v II. pilieri, tak tí si môžu vybrať, lebo o tých nie je záujem, na tých sa veľa nezarobí. Ale tých, čo majú viacej, tak jednoducho oni sú povinní si zakúpiť produkt, ktorý vlastne možno vôbec ani takým spôsobom nepotrebujú.
Argument, že neni to také podstatné; no, je to veľmi podstatné, lebo ak sa prijme takýto zákon, a ja dúfam, že ešte stále je nejaká možnosť, aspoň verím do poslednej chvíle, tak môže sa v skutočnosti stať, že ak to urobia takým spôsobom, tú povinnosť, povinnosť kúpy, že výsledok môže byť to, že mnohí ľudia nakoniec zistia, že keby zostali len v I. pilieri, tak ten, budú mať vyšší dôchodok ako z dvojpilierového systému. A toto sme chceli? Toto chceme podporiť? Proste aby na tom zarobili nejaké životné poisťovne a ten človek potom by mal ešte nižší dôchodok? Ja sa pýtam, rečnícka otázka.
Takže ja ešte poviem trošku tak akože, som rozmýšľal, že či to vôbec mám povedať, ale predsa to len poviem, ono to vyzerá akože veľmi zložitá záležitosť, ale ja si myslím, že dá sa to, dá sa to prepočítať aj s kalkulačkou. Tuná kolega Brocka, Brocka, neni tu kolega Brocka, ale urobil jeden pokus prepočtu, prepočtu, kde vlastne hovoril o tom, že keby to tak zostalo, ako je teraz v tom zákone, s čím ja nesúhlasím tiež, to znamená ten starý zákon, to, 0,6-násobok, 0,6-násobok životného minima, za to musí si človek kúpiť ten dôchodok, čo v súčasnosti, ale hovorím súčasnosť k dnešnému dňu je 120 euro, tak vlastne na takúto povinnosť by ste museli mať na účte 22-tisíc euro. A ja sa vám priznám, že ja, čo si teda ako nie som, nie som, teda nepatrím medzi nízkopríjmové skupiny, ale ja k dnešnému dňu mám na účte 7 500 euro.
Tým chcem povedať, že keby ste boli trošku sofistikovaní, tak by vám stačilo tých Kaníkových 0,6 euro, pretože každý človek v súčasnosti by tak či tak, pokiaľ by, pokiaľ by mal peniaze, tak by musel ísť do tých poisťovní, ale na tých 22-tisíc euro by si mohol vybrať takzvaný programový výber. Ono prečo je to tak? No tak z logického dôvodu, lebo akonáhle vy znížite príspevok z 9 na 4 %, tak už našetriť si tých 22-tisíc euro alebo ekvivalent bude mnohonásobne ťažšie ako pri tej 9-percentnej sadzbe. Takže vôbec, vôbec keby, keby nemal niekto veľmi veľké oči, že chce všetkých mať, hej, úplne by to stačilo a myslím si, že, že, ale dúfam, že zase opačne, dúfam, že to nedopadne teraz opačne takto, ako som skonštatoval, že zistíte, že vlastne aj tak tí ľudia si nenašetria veľa, takže netreba vôbec rozmýšľať o nejakom štvornásobku. Stále zdôrazňujem, teraz už je, ten príspevok sadzieb je 4 % a s nejakým štvrť percentom po, pre ďalšiu vládu od roku 2017 navyše.
Takže v podstate človek platí 14 % do I. piliera, plus rezervný fond 4,75, čo je dôchodkový fond, hej, a to nehovorím o tom, že sa prelievajú nejaké fondy. Takže vždy, pokiaľ bude takáto sadzba, to zásadné gro tak či tak bude mať človek z I. piliera alebo teda ako nárok z toho I. piliera.
Dobre, takže na záver, ja ešte tu chcem oznámiť, povedať jednu vec. Mne sa celkom páčilo teda aj pána, vystúpenie pána Mihála, neni tu, kde povedal aj zaujímavú vec, ktorú som ja teda vedel, ale som nedopovedal, že s tými životnými poisťovňami, tam je totiž úplne iná regulácia ako v DSS-kách. DSS-ky sú najprísnejšie regulované, aj čo sa týka poplatkov, však stále sa tu hádame o výške poplatkov v DSS-kách a tak ďalej. To znamená, že ony skutočne, čo sa týka tých poplatkov, a keď robili kampaň, tak aj presolili, to znamená, že dali príliš vysoké náklady na získanie klientov, ale je to, je to veľmi limitované. Ale životné poisťovne majú zase iné pravidlá hry. Takže paradoxné je, že možnože niektorým DSS-kám vôbec nebude vadiť, hovorím niektorým, že tie peniaze pôjdu do životných poisťovní, nie vybraných, pretože väčšinou tie DSS-ky sú aj tak, aj tak dcérami životných poisťovní. A logický podnikateľský zámer je, že kde z tej čiastky peňazí, v ktorom systéme, alebo v ktorej dcére zarobí viacej, tak jednoducho to tak presne presuniem, a preto ja si stále myslím, že jednoducho tú moju zásadnú výhradu, ja nie som proti poisťovniam, nikdy som nebol, proste ony si napočítajú, tak chcú zarobiť, dobre. Ale som proti tomu, aby som si povinne kupoval nejaký produkt, ktorý jednoducho nepotrebujem.
No a na záver mi dovoľte povedať, že mrzí ma, mrzí ma, že nikto nerozmýšľa, že čo je pre toho občana výhodné. Tuná sa hráme, kto akú taktiku bude proste viacej vykrikovať, kto čo presadí, aj keď dobre vie, že tak sa to aj tak nepresadí a jednoducho vôbec nikto sa nezamyslí, že ten občan, v tomto prípade občan sporiteľ, aký je vlastne jeho záujem. Proste dobre, ja ešte, ja ináč pochopím, zase poviem jednu kontroverznú vec, že ste, pochopím, nesúhlasím, ale pochopím, že ste znížili príspevky z 9 % na štyri, pretože automaticky sa zníži ten momentálny deficit, hej, tomu rozumiem. Ale tento argument, to znamená v prospech verejných financií a ja neviem, v prospech súčasných dôchodcov, ja neviem, čokoľvek, sa to dá nejako argumentovať, aj keď s tým nesúhlasím, ale tento argument uniká, lebo teraz v podstate vy robíte, že ľudia majú v jednej súkromnej spoločnosti peniaze a vy ich nútite, aby tie peniaze presunuli do inej súkromnej spoločnosti. To znamená, to nemá nič spoločné s verejnými financiami. To sa nedá vyargumentovať a už tie argumenty, to ako s tými domovmi dôchodcov, prosím vás, to akože radšej to ani nepoužívajte, lebo proste to je akože smiešne, lebo keď vy poviete, že niekto má málo peňazí, tak si ich môže zobrať, lebo je nezaujímavý pre životné poisťovne, a ostatní, o ostatných sa treba postarať. No tak ja vám teda poviem, že osobne o mňa sa teda netreba postarať, ja sa postarám sám o seba.
Tak, takže ani tento argument, že stále, ja si myslím, že nič sa nestane, nikomu sa nič nestane, keď prerobíte, stiahnete ten zákon. Ja som teda už podal procedurálny návrh, aby sa stiahol ten zákon, a jednoducho urobíte to, že aby tí ľudia si z tej DSS-ky mohli, nemali povinnosť kupovať tie, tie anuity a aby si mohli čerpať prostredníctvom programového výberu, to znamená, že nie naraz, z vlastných, teda z vlastného účtu peniaze. A pokiaľ to takto prerobíte, tak ja som ochotný proste diskutovať na túto tému, ako by to bolo čo najlepšie.
Takže ďakujem za pozornosť.