33. schôdza

Pán poslanec Škripek, máte slovo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, za slovo.
Pán minister, ja mám len taký drobný návrh, ktorý si myslím, že je dobre mieneným návrhom na zlepšenie istoty spotrebiteľov a ľudí, ktorí si proste požičajú peniaze v dobrej, dobrej viere, že sa im nič zlého nemôže stať, keď majú všetko dobre podpísané na papieri, ale predsa len prax ukázala, že niekoľko drobných nepríjemností, ktoré silne zasiahnu peňaženku človeka, hoci sporiadaného a žijúceho poriadne a bez postranných úmyslov, teda jeho peňaženku to môže zasiahnuť veľmi negatívne a nepríjemne.
Takže môj návrh v tomto celkom širokom vládnom návrhu, môj pozmeňovací, povedal by som zlepšovací, návrh znie takto, aby sme do čl. 9, moment, ja si to musím prehodiť v počítači... (Reakcia predsedajúcej.) Ďakujem za upozornenie, takže musím ho najprv celý kompletne prečítať, pardon. Takže potom budem hovoriť to odôvodnenie. Takže navrhujem tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov takto:
V čl. IX sa prvá veta označuje ako bod 1, za ktorú sa vkladajú nové body 2 a 3, ktoré znejú:
"2. § 9 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:
"Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (teda SMS), a to najneskôr do 15 dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru."
3. Za § 25b sa vkladá § 25c, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§25c
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. mája 2014
Ustanoveniami tohto zákona podľa § 9 ods. 11 sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014."."
Takže toto je znenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. A teraz to krátke vysvetlenie, odôvodnenie, že cieľom tohto je vložiť tieto dve zmeny. Toľko, čo ukázala prax niektorých, niektorých podnikateľov na finančnom trhu, že bežný zákazník alebo spotrebiteľ alebo jednoducho aj poriadny a poriadkumilovný občan si nemusí všimnúť, že napr. pri nejakom dlhodobom lízingu alebo zakúpení nejakého predmetu, ktorý je na dlhodobé splátky, si nemusel všimnúť, že napr. prvú splátku nezaplatil, alebo niektorú nezaplatil včas. Ja si myslím, že toto môže byť dosť bežné v živote, že jednoducho si nevšimneme pri množstve toho, ako sme si navykli nakupovať na úvery, pri množstve pošty, ktorú máme, jednoducho prehliadneme nejaký dátum a potom sa mi stane, že ja v dobrom domnení, že mám všetko zaplatené tak, ako mám, jednoducho obsiahnem, teda jednoducho po skončení celého splátkového, celej splátkovej transakcie s veľkou radosťou splácam poslednú splátku, alebo som ju už splatil, zrazu mi príde telefonát, alebo doporučený dopis, že som povinný uhradiť ešte - a čuduj sa svete to prekvapenie, ktoré nastane -, že som pred troma rokmi alebo pred dva a pol rokmi nezaplatil jednu zo splátok, a ja som netušil, že mi ho milá spoločnosť úrokovala 20-percentným úrokom, tú splátku, až celých dva a pol roka do skončenia. A boli na mňa takí láskaví, že mi to vôbec neoznámili, naopak, celkom sa zrejme tešili z toho, ako im narastá, narastá veľké plus na účte. No mňa to strašne zabolí ako spotrebiteľa, zanadávam si na celý svet a zvlášť na Slovensko, akí sú tu ľudia zderskí a nepríjemní a nedokážu povedať, že tak, milý spoluobčan alebo milý zákazník, urobil si nejakú chybu, jednoducho ako keby sa tešili z toho, že to zúročili naozaj dobre, a ja zaskočený sa s tým môžem akurát tak trápiť.
Takže môj návrh je to, a bohužiaľ, že to musí byť zavedené v zákone, že tu musíme nejaký pozmeňovák na to dávať, aby niekto, aby sme to zakázali jednoducho, aby sme to ošetrili konkrétne a presne v zákone, aby spoločnosť nemohla potichu úročiť toho človeka, ktorý nič netuší, len preto, že kľudne preskočil v tej splátke, nevšimol si to. Ja myslím, že takáto vec sa skutočne stane v živote, nie je to nič nebežného, pretože dnes nám chodí množstvo pošty, kde všeličo máme platiť. Jeden čas nám chodili šeky, teraz už nám chodia, väčšinou to chodí v internet bankingu, len si predstavte, že len tam si niečo nevšimnete alebo nastavíte nejaké inkasné splátky a čokoľvek, tam jednoducho nemusí, nemusí nastať ten poriadok, tak ako zvyčajne beží, a jednoducho dôjde k tomu, že ja budem úročený v tej jednej jedinej splátke a narastie to na veľké tisíce.
Kolega Alojz Hlina tu spomínal podobný prípad nejakého muža, ktorý, dokonca invalid bez nohy, to len hovorím príklad toho, ako narastajú takéto veci do obludných rozmerov, požičal si nejaké peniaze, dokonca aj ich splatil, len jednu splátku nejakým spôsobom nevládal, tri týždne to posúval a druhú splátku podobným spôsobom nejak dva-tri dni odsúval a oni mu to úročili obludným spôsobom tak, že celá jeho, celá suma, ktorú si požičal, ešte raz si musel platiť len kvôli tým, tým, tej nezaplatenej splátke, načas nezaplatenej splátke. Takže čo navrhujem teraz a to moje odôvodnenie je presne takéto. Aby, ak napr. dôjde k tomu, že ten zákazník, ktorý inak to spláca, celé obdobie spláca pravidelne a poriadne, len napr. na začiatku to mohol preskočiť čírou náhodou, ja sám už som zažil takýto prípad, že tú splátku som si nechtiac posunul o niečo, lebo som si povedal, však zaplatím to, zaplatím to od ďalšieho splácania, tak výsledok je taký, že tá spoločnosť to s radosťou proste úročí. Čiže ja si myslím, že toto by nemalo byť, a preto uložme povinnosť, keďže už to nie je v etickom chápaní tuná ľudí na Slovensku podnikajúcich, že by to sami nerobili naschvál, že nebudeme niekoho úročiť, kde vidíme mu priebeh splácania, históriu jeho, že vidíme, že je poriadny, že všetko spláca, ale tam úplne na začiatku, tam tú jednu mu úročíme tri roky 20-percentným úrokom, lebo však to je jeho chyba. Takže požadujem, aby sme zaviedli takú povinnosť, ak dôjde k takémuto opomenutiu splátky, alebo dôjde k tomu, že proste nie je zaplatená, nech ten veriteľ teda ho vyzve, či už formou písomného upozornenia, alebo esemesky, že to nezaplatil, a myslím si, že toto by bolo také férové jednanie medzi veriteľom a, alebo teda tým, kto poskytuje pôžičku, a tým, kto si ju požičal, že toto by bolo omnoho férovejšie, ako to bez jeho vedomia proste úročiť a tak si navyšovať príjmy nepríjemným spôsobom, lebo na Slovensku tá zvlčilosť sa nejako tak rozmohla, že skutočne na splátkach sa hnusným spôsobom zarába.
Takže by som navrhoval, že nech to tu nie je, zdá sa mi to veľmi jednoduchá úprava, drobná a možná a stálo by to za to, aby sme zaviazali k takejto povinnosti na Slovensku. Bohužiaľ, že si musím zvykať, ja by som čakal od Slovenska, že sa budeme správať omnoho etickejšie k sebe navzájom. No ale zatiaľ to tak nie je, tak musíme vytvárať na to zákony.
Tak ja prosím o podporu tejto veci a aby sa to mohlo spraviť. Ďakujem.

Na vaše vystúpenie chce reagovať jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Áno, veľmi jednoduchý a veľmi potrebný návrh. Môžem poslúžiť osobnou skúsenosťou, ktorá mi pripadá, ako keby bola doslova podkladom a vzorom pre tento návrh pána poslanca Škripeka. Pred mnohými rokmi som si zobral lízing na Fiat Punto, prišli mi papiere úplne v poriadku, ktoré hovorili, že pätnásteho v tom mesiaci boli papiere doručené a že som povinný dať príkaz na splácanie pravidelných mesačných splátok vždy k desiatemu v danom mesiaci. Nuž keďže mi to pätnásteho prišlo, tak som hneď to aj vybavil a jednoducho od toho desiateho som začal tri roky splácať poctivo a presne lízingové splátky. Chyba lávky, presne to, o čom hovoril pán poslanec Škripek, nevšimol som si, že tam bol aj kalendár, ktorý hovoril, že mám začať už od desiateho v tom mesiaci, keď som pätnásteho tieto podklady dostal poštou. Tak v dobrej viere, že teda sa to týka až toho desiateho budúceho mesiaca, nechala ma lízingová spoločnosť splácať úplne presne tieto splátky až do tej poslednej, keď som si chcel povedať, ej, už je autíčko moje, a bác, vtedy mi prišlo oznámenie, že som spoločnosti dlžný veľkú sumu, ktorá mnohonásobne prekračovala mesačnú splátku, a keď som sa spytoval, preboha, prečo ste mi to nepovedali vtedy, veď by som to bol opravil, ja som si nevšimol, že tam je dávny kalendár, ktorý vlastne termínovo bol začatý skôr, ako som dostal od vás podklady, tak mi bolo povedané mojimi známymi, že to je bežná prax a že samozrejme som dostal to upozornenie až po štyroch rokoch len kvôli tomu, aby tie úroky naskákali.
Takže, pán minister, skutočne, ak túto zmenu prijmete a ak sa vám zdá zahodno chrániť občana týmto spôsobom úplne jednoduchým, ako to pán poslanec Škripek navrhol, tak sa k tomu pridávam. Je to zmena, ktorú navrhol život a bude dobre, keď bude do zákona zapracovaná.
Ďakujem.

Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči, máte slovo.

Tak teraz to tu ako tromf použil pán Mičovský, že to je naozaj jeho príbeh. A len na základe tohoto konkrétneho návrhu som jednoducho toto navrhol a o tejto skúsenosti, pretože viem, že sa toto udialo mnoho ľuďom na Slovensku, a je strašne nefér tri roky na deň niečo splácať a potom sa dozvedieť, že ešte mnoho tisíc mám zaplatiť, lebo pred troma rokmi som prvú splátku nezaplatil. A to ešte, Janko, mi uniklo, že si to vlastne v ten mesiac ty dostal o pár dní neskôr poštou. Čiže si bol povinný so splácaním päť dní dozadu, čo si nemohol stihnúť ani náhodou. Ale aj ja by som bol urobil túto chybu, pretože som už niekoľkokrát mal auto na lízing a viete, tam dostanete takýto výpis, kde je tridsaťšesť alebo štyridsaťosem alebo ešte viac teda rovnakých súm a to sa vám ľahko, keď mávate takúto kopu pošty na stole a neotvoríte to, to sa vám ľahko stane, že si poviete, joj, však to sú všetko rovnaké sumy, však začnem to splácať od ďalšieho mesiaca. Aký problém? Potom o jednu to posuniem, keď skončím po tých troch rokoch, tak ešte jednu zaplatím a oni vám vtedy povedia, že ale my vás úročíme od toho prvého mesiaca, pán Škripek. No tak na to poviem, že no tak vy ste proste super, ako to ste nemohli povedať?! A ona povie, ja nemám žiadnu povinnosť vám to oznamovať, starajte sa sám o seba poriadne. No a toto mi pripadá zvlčilosť, pretože ja naozaj môžem urobiť drobnú chybu. Niektorí ľudia majú tri dopisy za rok a niektorí majú tri dopisy denne a v takejto kope to ľahko prehliadnete.
Takže si myslím, že buďme k sebe takí láskaví a spravme túto povinnosť pre poskytovateľov, aby museli oznamovať a neúročiť tri roky niekoho dvadsiatimi percentami. Navyše, potom to Fiat Punto bolo pekne drahé, si myslím, kolega. Tak to by som rád, keby sme to schválili tuná.
Ďakujem.

Poprosím pani poslankyňu Helenu Mezenskú.

Vážená pani predsedajúca a prítomní poslanci, no, je vidieť, že v zmysle predloženého návrhu zákona si navrhovateľ dal záležať na tom, aby takto predložená, takto predložený návrh bol obsiahly. A on naozaj obsiahly je. Upravuje a prináša množstvo inštitútov, právnych inštitútov, ktorý, ktoré majú za cieľ posilniť práva spotrebiteľa, avšak takto predložený návrh zákona ja nemôžem z pohľadu praxe považovať za dôsledný. Ja som sa už v prvom čítaní zmienila o tom, že kde vidím slabé miesta takto predloženého nového návrhu zákona, predtým zákona o podomovom predaji. Hoci tu bola snaha o rekonštrukciu tohto zákona, tak okrem takého hlavného zamerania a úpravy inštitútu možnosti odstúpenia od zmluvy spotrebiteľa do štrnástich dní ja tam nebadám nejaké zásadné zmeny, ktoré by ma presvedčili nielen o tom, že posunieme právo spotrebiteľa, ale hlavne, že máme pripravené v zálohe aj konkrétne mechanizmy, ako vykonateľnosť toho-ktorého posilneného práva pre spotrebiteľa dosiahneme.
Opakovane chcem pri tomto zákone, nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale prostredníctvom vyjadrenia vlastného stanoviska, čo si myslím, že je možné, zopakovať v druhom čítaní, upozorniť na to, na nedostačujúcu nielen finančnú, ale aj takú hodnotovú, morálnu podporu spotrebiteľských združení. Objem finančných prostriedkov, ktoré sú pre tieto organizácie vymedzené, má výraznú zostupnú tendenciu, klesajúcu tendenciu, z minulého roka z 80-tisíc eur zhruba pre päť alebo šesť združení táto podpora klesla na 20-tisíc eur, a teda ja znova a opakovane chcem zdôrazniť, že pokiaľ číselne, merateľne takto nastavíme podporu, poddimenzovanú a podvyživenú podporu pre združenia, tak naozaj veľmi ťažko ma predkladateľ, aj ten, kto vedie či už odbor ochrany spotrebiteľa, alebo aj samotné ministerstvo, prípadne vláda, veľmi ťažko ma presvedčíte o tom, že je tu úprimná snaha v zmysle takto zrekonštruovaného zákona, nového návrhu zákona, je veľmi ťažko presvedčiteľné, že bude toto právo spotrebiteľa uplatnené v praxi. A pritom naozaj ďalej platí, že spotrebitelia sú najviac poškodzovaní ako na finančnom trhu, tak na energetickom trhu, kde nemáme nastavené mechanizmy, aby sme spotrebiteľa zrovnoprávnili oproti dodávateľom. Rovnako to platí, obzvlášť aj v prípade podomového predaja, kde spotrebitelia - a hlavne zraniteľní spotrebitelia, dôchodcovia - veľmi ťažko v takomto slabo nastavenom inštitucionálnom a legislatívnom prostredí čelia rôznym špekulatívnym nekalým praktikám mnohých či už predajcov, alebo poskytovateľov služieb v podomovom predaji alebo v predaji pri uzatváraní zmlúv na diaľku.
Okrem tejto nízkej podpory finančnej, ktorá pre mňa je výrazom a dôkazom toho, že nie je úprimný záujem posilňovať a vymáhať práva spotrebiteľov, je to aj to, že v tomto zákone, ktorý zasahuje do viacerých súvisiacich zákonov spojených s ochranou spotrebiteľa, nebol nijakým spôsobom posilnený inštitút mimosúdneho riešenia. Opakovane sa toho dovolávam, pretože je to vážne systémové opatrenie, ktoré nám pomocou využívania mimosúdneho riešenia pomôže zvýšiť efektivitu a účinnosť pri vymáhaní spotrebiteľských práv. Napriek tomu, že od roku 2004 máme platný zákon o mediácii, v zozname mediátorov máme, sa nachádza okolo 700 mediátorov, my tento ich potenciál nijako nevyužívame. A naozaj je to smiešne a aj zbytočné odkazovať - či už vyjadreniami obchodnej inšpekcie, alebo samotného ministerstva hospodárstva - znepokojených spotrebiteľov v nízkopredmetových sporoch na riešenie formou súdu. Chcem upozorniť na to, že ako inštitucionálne, tak legislatívne nevytvárame vhodné, optimálne prostriedky pre to, aby to, čo pre vyspelú časť európskeho sveta je normálne, že sa využívajú mimosúdne formy riešenia, sa využívalo aj v našich slovenských podmienkach. V tomto smere boli započaté vybranými združeniami, ktoré sa venujú, venujú a špecializujú na mimosúdne riešenia, takéto priekopnícke pilotné projekty, ktoré odzrkadlili, že mimosúdne riešenie v nízkopredmetových sporoch aj s ohľadom na odbremenenie súdov má svoju perspektívu a napriek tomu tomu nevenujeme žiadnu pozornosť. Takže okrem tej poddimenzovanej, podvyživenej finančnej čiastky pre rozbeh a pre využívanie potenciálu občianskych združení poukazujem aj na slabú pripravenosť inštitucionálnu aj legislatívnu pre to, aby sa mohla naplno využívať mediácia, mimosúdne riešenie pri spotrebiteľských sporoch.
No a v poslednom rade, čo by som chcela vlastne zvýrazniť ako takú pripomienku, kritiku k tomu zákonu, ktorý máme predložený, vecne, tak ako som si preštudovala dôvodovú správu k tomuto zákonu, nedá mi, aby som neupozornila na nadmernú snahu chrániť práve predajcov, ktorí, ktorí sú nadmieru chránení v tom zmysle, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, väčšinou je to práve ten spotrebiteľ, ktorý keď odstúpi písomne od zmluvy, aj na základe svojej povinnosti vráti tovar, ostáva bez peňazí zo strany predajcu. Ak si majú vzájomne vysporiadať vzájomné plnenia v prípade predávajúceho, ak má odovzdať spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy pohľadávku namiesto toho, aby bolo ošetrené, že ak do štrnástich dní spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, tak až potom ako bude mať vyplatené prostriedky, má povinnosť odovzdať tento tovar, je tu chránené nadmieru a v neprospech spotrebiteľa právo predávajúceho, ktorému sa spotrebiteľ má v zmysle navrhovanej, navrhovaného zákona zaviazať vrátením tovaru bez toho, aby rovnakou povinnosťou bol viazaný predávajúci v plnení svojho záväzku, teda vo vrátení peňazí. Z pohľadu praxe veľmi častým úkazom je, že ak spotrebiteľ pri podomovom predaji alebo pri uzatváraní zmluvy na diaľku v lehote, doteraz to bolo siedmich dní, teraz to bude štrnástich dní, odovzdá tovar na základe odstúpenia od zmluvy, tak napriek tomu, že vykoná všetky s tým spojené potrebné úkony vrátane vrátenia tovaru, ostáva ako bez tovaru, tak aj bez vrátenej čiastky zo strany predávajúceho, teda bez ceny za vrátený tovar. S týmto nevieme pohnúť, tam je predávajúci, obzvlášť ak používa nekalé marketingové praktiky, ak pristupuje k takto uzatváraným obchodom špekulatívne, v tomto prípade naozaj spotrebiteľ pred takýmto predávajúcim nie je chránený. Takže namiesto toho, aby sme zaväzovali spotrebiteľa k plneniu záväzku na vrátenie tovaru, sme mali poistiť to, že predávajúci pri odstúpení od zmluvy, riadnom odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa vráti peniaze, tak spotrebiteľ bude viazaný povinnosťou vrátiť tovar. Toto je zase len ukážka toho, že zákon je nastavený nevyvážene, v neprospech spotrebiteľa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďalej bol do rozpravy prihlásený pán Jozef Mikuš, ktorý sa vzdal svojho vystúpenia.
Takže nech sa páči, posledný prihlásený, pán poslanec Martin Chren.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vystúpim len veľmi stručne, aby sme to stihli do hlasovania. Diabol sa skrýva v detailoch, hovorí sa, a v prípade tohto zákona ten detail k tlači 820 je skrytý v správe z gestorského výboru v článku VIII pozmeňujúceho návrhu, ktorý je nepriamou novelou, absolútne nesúvisí s vecným zámerom tohto zákona a menia sa ním pravidlá o investičnej pomoci.
Páni kolegovia, panie kolegyne zo strany SMER, do návrhu o ochrane spotrebiteľa ste prepašovali na výbore úplne vecne nesúvisiacu vec - čiže prezident by mal tento zákon jednoznačne vrátiť, nakoľko absolútne nesúvisí s investičnou pomocou -, v ktorej hovoríte, že daňové úľavy investíciám nad 200 mil. eur sa môžu prideľovať de facto absolútne bez toho, aby o nich bola informovaná verejnosť. Úplne potajomky, úplne utajene len rozhodnutím ministerstva, a to buď ministerstva dopravy pri investíciách týkajúcich sa cestovného ruchu, alebo vecne príslušného ministerstva hospodárstva pri iných investíciách. Na rozdiel od súčasného stavu, kedy sa investičná pomoc, daňové úľavy musia prerokovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, musí ich schváliť vláda, sa to teda má urobiť úplne utajene, potichúčky, absolútne v rozpore s princípmi transparentnosti, absolútne v rozpore s princípmi informovania verejnosti. Ak niekto nebude vedieť, čo sa má pýtať a kedy sa má pýtať, tak verejnosť sa o udelení daňovej úľavy rádovo v desiatkach miliónoch eur nemusí ani dozvedieť. A pritom je to naozaj pozmeňovák, prílepok, ktorý absolútne nesúvisí s vecnou podstatou tohto návrhu zákona.
Kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že takto sa legislatíva robiť nemá a že zároveň tento zámer je absolútne vecne nesprávny, pretože ak už chcete prideľovať investičnú pomoc, mali by ste to robiť transparentne. Dovoľte mi preto predložiť pánovi ministrovi aj vám jednu konkrétnu otázku: Na aký konkrétny projekt je šité toto opatrenie? Akému konkrétnemu investorovi chcete takto v utajení nastaviť pravidlá, aby bez informovania verejnosti mohol dostať investičnú pomoc a mohol dostať daňové úľavy? Nie je to náhodou šité hrubou ihlou práve pre projekt Metropolis, ktorý má vyrásť pri Petržalke, kde sa hovorí, že kasíno jeho súčasťou byť nemá, ale keď niekedy v druhej fáze k nemu kasíno bude dostavané, nechcete náhodou touto zmenou schváliť v utajení a potichúčky daňové úľavy pre kasíno? Aby peniaze z hazardu nemuseli podliehať daniam?
Som presvedčený, že toto môže byť jedným z motívov vášho konania, som presvedčený, že takto sa naozaj legislatíva robiť nemá, som presvedčený, že o každej investičnej pomoci by verejnosť mala byť informovaná, a preto dúfam, že jednak kvôli nepriamej novele pán prezident tento návrh zákona vráti, a zároveň som presvedčený, že každý súdny človek, ktorý je presvedčený, že s peniazmi daňových poplatníkov sa má hospodáriť transparentne a otvorene, nebude môcť podporiť tento návrh zákona, ak prejde táto, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.