33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Áno, veľmi jednoduchý a veľmi potrebný návrh. Môžem poslúžiť osobnou skúsenosťou, ktorá mi pripadá, ako keby bola doslova podkladom a vzorom pre tento návrh pána poslanca Škripeka. Pred mnohými rokmi som si zobral lízing na Fiat Punto, prišli mi papiere úplne v poriadku, ktoré hovorili, že pätnásteho v tom mesiaci boli papiere doručené a že som povinný dať príkaz na splácanie pravidelných mesačných splátok vždy k desiatemu v danom mesiaci. Nuž keďže mi to pätnásteho prišlo, tak som hneď to aj vybavil a jednoducho od toho desiateho som začal tri roky splácať poctivo a presne lízingové splátky. Chyba lávky, presne to, o čom hovoril pán poslanec Škripek, nevšimol som si, že tam bol aj kalendár, ktorý hovoril, že mám začať už od desiateho v tom mesiaci, keď som pätnásteho tieto podklady dostal poštou. Tak v dobrej viere, že teda sa to týka až toho desiateho budúceho mesiaca, nechala ma lízingová spoločnosť splácať úplne presne tieto splátky až do tej poslednej, keď som si chcel povedať, ej, už je autíčko moje, a bác, vtedy mi prišlo oznámenie, že som spoločnosti dlžný veľkú sumu, ktorá mnohonásobne prekračovala mesačnú splátku, a keď som sa spytoval, preboha, prečo ste mi to nepovedali vtedy, veď by som to bol opravil, ja som si nevšimol, že tam je dávny kalendár, ktorý vlastne termínovo bol začatý skôr, ako som dostal od vás podklady, tak mi bolo povedané mojimi známymi, že to je bežná prax a že samozrejme som dostal to upozornenie až po štyroch rokoch len kvôli tomu, aby tie úroky naskákali.
Takže, pán minister, skutočne, ak túto zmenu prijmete a ak sa vám zdá zahodno chrániť občana týmto spôsobom úplne jednoduchým, ako to pán poslanec Škripek navrhol, tak sa k tomu pridávam. Je to zmena, ktorú navrhol život a bude dobre, keď bude do zákona zapracovaná.
Ďakujem.

Tak teraz to tu ako tromf použil pán Mičovský, že to je naozaj jeho príbeh. A len na základe tohoto konkrétneho návrhu som jednoducho toto navrhol a o tejto skúsenosti, pretože viem, že sa toto udialo mnoho ľuďom na Slovensku, a je strašne nefér tri roky na deň niečo splácať a potom sa dozvedieť, že ešte mnoho tisíc mám zaplatiť, lebo pred troma rokmi som prvú splátku nezaplatil. A to ešte, Janko, mi uniklo, že si to vlastne v ten mesiac ty dostal o pár dní neskôr poštou. Čiže si bol povinný so splácaním päť dní dozadu, čo si nemohol stihnúť ani náhodou. Ale aj ja by som bol urobil túto chybu, pretože som už niekoľkokrát mal auto na lízing a viete, tam dostanete takýto výpis, kde je tridsaťšesť alebo štyridsaťosem alebo ešte viac teda rovnakých súm a to sa vám ľahko, keď mávate takúto kopu pošty na stole a neotvoríte to, to sa vám ľahko stane, že si poviete, joj, však to sú všetko rovnaké sumy, však začnem to splácať od ďalšieho mesiaca. Aký problém? Potom o jednu to posuniem, keď skončím po tých troch rokoch, tak ešte jednu zaplatím a oni vám vtedy povedia, že ale my vás úročíme od toho prvého mesiaca, pán Škripek. No tak na to poviem, že no tak vy ste proste super, ako to ste nemohli povedať?! A ona povie, ja nemám žiadnu povinnosť vám to oznamovať, starajte sa sám o seba poriadne. No a toto mi pripadá zvlčilosť, pretože ja naozaj môžem urobiť drobnú chybu. Niektorí ľudia majú tri dopisy za rok a niektorí majú tri dopisy denne a v takejto kope to ľahko prehliadnete.
Takže si myslím, že buďme k sebe takí láskaví a spravme túto povinnosť pre poskytovateľov, aby museli oznamovať a neúročiť tri roky niekoho dvadsiatimi percentami. Navyše, potom to Fiat Punto bolo pekne drahé, si myslím, kolega. Tak to by som rád, keby sme to schválili tuná.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca a prítomní poslanci, no, je vidieť, že v zmysle predloženého návrhu zákona si navrhovateľ dal záležať na tom, aby takto predložená, takto predložený návrh bol obsiahly. A on naozaj obsiahly je. Upravuje a prináša množstvo inštitútov, právnych inštitútov, ktorý, ktoré majú za cieľ posilniť práva spotrebiteľa, avšak takto predložený návrh zákona ja nemôžem z pohľadu praxe považovať za dôsledný. Ja som sa už v prvom čítaní zmienila o tom, že kde vidím slabé miesta takto predloženého nového návrhu zákona, predtým zákona o podomovom predaji. Hoci tu bola snaha o rekonštrukciu tohto zákona, tak okrem takého hlavného zamerania a úpravy inštitútu možnosti odstúpenia od zmluvy spotrebiteľa do štrnástich dní ja tam nebadám nejaké zásadné zmeny, ktoré by ma presvedčili nielen o tom, že posunieme právo spotrebiteľa, ale hlavne, že máme pripravené v zálohe aj konkrétne mechanizmy, ako vykonateľnosť toho-ktorého posilneného práva pre spotrebiteľa dosiahneme.
Opakovane chcem pri tomto zákone, nie formou pozmeňujúceho návrhu, ale prostredníctvom vyjadrenia vlastného stanoviska, čo si myslím, že je možné, zopakovať v druhom čítaní, upozorniť na to, na nedostačujúcu nielen finančnú, ale aj takú hodnotovú, morálnu podporu spotrebiteľských združení. Objem finančných prostriedkov, ktoré sú pre tieto organizácie vymedzené, má výraznú zostupnú tendenciu, klesajúcu tendenciu, z minulého roka z 80-tisíc eur zhruba pre päť alebo šesť združení táto podpora klesla na 20-tisíc eur, a teda ja znova a opakovane chcem zdôrazniť, že pokiaľ číselne, merateľne takto nastavíme podporu, poddimenzovanú a podvyživenú podporu pre združenia, tak naozaj veľmi ťažko ma predkladateľ, aj ten, kto vedie či už odbor ochrany spotrebiteľa, alebo aj samotné ministerstvo, prípadne vláda, veľmi ťažko ma presvedčíte o tom, že je tu úprimná snaha v zmysle takto zrekonštruovaného zákona, nového návrhu zákona, je veľmi ťažko presvedčiteľné, že bude toto právo spotrebiteľa uplatnené v praxi. A pritom naozaj ďalej platí, že spotrebitelia sú najviac poškodzovaní ako na finančnom trhu, tak na energetickom trhu, kde nemáme nastavené mechanizmy, aby sme spotrebiteľa zrovnoprávnili oproti dodávateľom. Rovnako to platí, obzvlášť aj v prípade podomového predaja, kde spotrebitelia - a hlavne zraniteľní spotrebitelia, dôchodcovia - veľmi ťažko v takomto slabo nastavenom inštitucionálnom a legislatívnom prostredí čelia rôznym špekulatívnym nekalým praktikám mnohých či už predajcov, alebo poskytovateľov služieb v podomovom predaji alebo v predaji pri uzatváraní zmlúv na diaľku.
Okrem tejto nízkej podpory finančnej, ktorá pre mňa je výrazom a dôkazom toho, že nie je úprimný záujem posilňovať a vymáhať práva spotrebiteľov, je to aj to, že v tomto zákone, ktorý zasahuje do viacerých súvisiacich zákonov spojených s ochranou spotrebiteľa, nebol nijakým spôsobom posilnený inštitút mimosúdneho riešenia. Opakovane sa toho dovolávam, pretože je to vážne systémové opatrenie, ktoré nám pomocou využívania mimosúdneho riešenia pomôže zvýšiť efektivitu a účinnosť pri vymáhaní spotrebiteľských práv. Napriek tomu, že od roku 2004 máme platný zákon o mediácii, v zozname mediátorov máme, sa nachádza okolo 700 mediátorov, my tento ich potenciál nijako nevyužívame. A naozaj je to smiešne a aj zbytočné odkazovať - či už vyjadreniami obchodnej inšpekcie, alebo samotného ministerstva hospodárstva - znepokojených spotrebiteľov v nízkopredmetových sporoch na riešenie formou súdu. Chcem upozorniť na to, že ako inštitucionálne, tak legislatívne nevytvárame vhodné, optimálne prostriedky pre to, aby to, čo pre vyspelú časť európskeho sveta je normálne, že sa využívajú mimosúdne formy riešenia, sa využívalo aj v našich slovenských podmienkach. V tomto smere boli započaté vybranými združeniami, ktoré sa venujú, venujú a špecializujú na mimosúdne riešenia, takéto priekopnícke pilotné projekty, ktoré odzrkadlili, že mimosúdne riešenie v nízkopredmetových sporoch aj s ohľadom na odbremenenie súdov má svoju perspektívu a napriek tomu tomu nevenujeme žiadnu pozornosť. Takže okrem tej poddimenzovanej, podvyživenej finančnej čiastky pre rozbeh a pre využívanie potenciálu občianskych združení poukazujem aj na slabú pripravenosť inštitucionálnu aj legislatívnu pre to, aby sa mohla naplno využívať mediácia, mimosúdne riešenie pri spotrebiteľských sporoch.
No a v poslednom rade, čo by som chcela vlastne zvýrazniť ako takú pripomienku, kritiku k tomu zákonu, ktorý máme predložený, vecne, tak ako som si preštudovala dôvodovú správu k tomuto zákonu, nedá mi, aby som neupozornila na nadmernú snahu chrániť práve predajcov, ktorí, ktorí sú nadmieru chránení v tom zmysle, že ak spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, väčšinou je to práve ten spotrebiteľ, ktorý keď odstúpi písomne od zmluvy, aj na základe svojej povinnosti vráti tovar, ostáva bez peňazí zo strany predajcu. Ak si majú vzájomne vysporiadať vzájomné plnenia v prípade predávajúceho, ak má odovzdať spotrebiteľovi pri odstúpení od zmluvy pohľadávku namiesto toho, aby bolo ošetrené, že ak do štrnástich dní spotrebiteľ odstúpi od zmluvy, tak až potom ako bude mať vyplatené prostriedky, má povinnosť odovzdať tento tovar, je tu chránené nadmieru a v neprospech spotrebiteľa právo predávajúceho, ktorému sa spotrebiteľ má v zmysle navrhovanej, navrhovaného zákona zaviazať vrátením tovaru bez toho, aby rovnakou povinnosťou bol viazaný predávajúci v plnení svojho záväzku, teda vo vrátení peňazí. Z pohľadu praxe veľmi častým úkazom je, že ak spotrebiteľ pri podomovom predaji alebo pri uzatváraní zmluvy na diaľku v lehote, doteraz to bolo siedmich dní, teraz to bude štrnástich dní, odovzdá tovar na základe odstúpenia od zmluvy, tak napriek tomu, že vykoná všetky s tým spojené potrebné úkony vrátane vrátenia tovaru, ostáva ako bez tovaru, tak aj bez vrátenej čiastky zo strany predávajúceho, teda bez ceny za vrátený tovar. S týmto nevieme pohnúť, tam je predávajúci, obzvlášť ak používa nekalé marketingové praktiky, ak pristupuje k takto uzatváraným obchodom špekulatívne, v tomto prípade naozaj spotrebiteľ pred takýmto predávajúcim nie je chránený. Takže namiesto toho, aby sme zaväzovali spotrebiteľa k plneniu záväzku na vrátenie tovaru, sme mali poistiť to, že predávajúci pri odstúpení od zmluvy, riadnom odstúpení od zmluvy zo strany spotrebiteľa vráti peniaze, tak spotrebiteľ bude viazaný povinnosťou vrátiť tovar. Toto je zase len ukážka toho, že zákon je nastavený nevyvážene, v neprospech spotrebiteľa.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, vystúpim len veľmi stručne, aby sme to stihli do hlasovania. Diabol sa skrýva v detailoch, hovorí sa, a v prípade tohto zákona ten detail k tlači 820 je skrytý v správe z gestorského výboru v článku VIII pozmeňujúceho návrhu, ktorý je nepriamou novelou, absolútne nesúvisí s vecným zámerom tohto zákona a menia sa ním pravidlá o investičnej pomoci.
Páni kolegovia, panie kolegyne zo strany SMER, do návrhu o ochrane spotrebiteľa ste prepašovali na výbore úplne vecne nesúvisiacu vec - čiže prezident by mal tento zákon jednoznačne vrátiť, nakoľko absolútne nesúvisí s investičnou pomocou -, v ktorej hovoríte, že daňové úľavy investíciám nad 200 mil. eur sa môžu prideľovať de facto absolútne bez toho, aby o nich bola informovaná verejnosť. Úplne potajomky, úplne utajene len rozhodnutím ministerstva, a to buď ministerstva dopravy pri investíciách týkajúcich sa cestovného ruchu, alebo vecne príslušného ministerstva hospodárstva pri iných investíciách. Na rozdiel od súčasného stavu, kedy sa investičná pomoc, daňové úľavy musia prerokovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní, musí ich schváliť vláda, sa to teda má urobiť úplne utajene, potichúčky, absolútne v rozpore s princípmi transparentnosti, absolútne v rozpore s princípmi informovania verejnosti. Ak niekto nebude vedieť, čo sa má pýtať a kedy sa má pýtať, tak verejnosť sa o udelení daňovej úľavy rádovo v desiatkach miliónoch eur nemusí ani dozvedieť. A pritom je to naozaj pozmeňovák, prílepok, ktorý absolútne nesúvisí s vecnou podstatou tohto návrhu zákona.
Kolegyne a kolegovia, som presvedčený, že takto sa legislatíva robiť nemá a že zároveň tento zámer je absolútne vecne nesprávny, pretože ak už chcete prideľovať investičnú pomoc, mali by ste to robiť transparentne. Dovoľte mi preto predložiť pánovi ministrovi aj vám jednu konkrétnu otázku: Na aký konkrétny projekt je šité toto opatrenie? Akému konkrétnemu investorovi chcete takto v utajení nastaviť pravidlá, aby bez informovania verejnosti mohol dostať investičnú pomoc a mohol dostať daňové úľavy? Nie je to náhodou šité hrubou ihlou práve pre projekt Metropolis, ktorý má vyrásť pri Petržalke, kde sa hovorí, že kasíno jeho súčasťou byť nemá, ale keď niekedy v druhej fáze k nemu kasíno bude dostavané, nechcete náhodou touto zmenou schváliť v utajení a potichúčky daňové úľavy pre kasíno? Aby peniaze z hazardu nemuseli podliehať daniam?
Som presvedčený, že toto môže byť jedným z motívov vášho konania, som presvedčený, že takto sa naozaj legislatíva robiť nemá, som presvedčený, že o každej investičnej pomoci by verejnosť mala byť informovaná, a preto dúfam, že jednak kvôli nepriamej novele pán prezident tento návrh zákona vráti, a zároveň som presvedčený, že každý súdny človek, ktorý je presvedčený, že s peniazmi daňových poplatníkov sa má hospodáriť transparentne a otvorene, nebude môcť podporiť tento návrh zákona, ak prejde táto, tento pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega Chren, správne ste poukázali na to, že tu sa všetko šije tak potajomky. Fico poza bučky, pozmeňujúcimi návrhmi prijíma riešenia, kde chce utajovať, kam idú štátne peniaze, kto dostane akú úľavu, takto si kupuje svoje preferenčné hlasy a voličov a sponzorov takto uspokojuje. Ale toto nie je hodné jedného štátnika.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Martin, presne si to pomenoval, táto vláda nemá záujem na transparentnosti, aj keď toho má plné ústa. A ja som sa prednedávnom pána ministra Malatinského pýtal, že aké sú hmotné stimuly pre dve spoločnosti, ktoré mali utajené memorandá a zmluvy. Vraj je všetko na webe, no len nevieme sa nejako dopátrať ku tým sumám, takže to je tiež tá celá transparentnosť podľa SMER-u. Ja tiež nepodporím takýmto, takýto zákon a naozaj je tu opäť podozrenie, že prílepkom chce strana SMER niekomu prilepšiť. A práve to môže byť tá investícia, ktorá sa nezdá byť zatiaľ investíciou ani podľa zákona o investovaní, ktorý sa schvaľoval prednedávnom, kedy by vláda mohla schváliť investičný, investičnú pomoc pre zvláštnu, alebo teda výhradnú investíciu, ktorá by mala byť akože pre Slovensko, takže toto je ďalší len zo spôsobov, ako chce SMER prilepšiť niekomu. A koniec koncov tento projekt sa potom môže obrátiť presne tak isto, ako bol pôvodne smerovaný, ale bol zmenený, keďže sa odmietla, odmietlo kasíno ako také, takže sa tam vybuduje akože niečo iné, samozrejme, dosť predražené, pretože už na to bola spravená aj štúdia, o koľko boli predražené jednotlivé položky na výstavbu tohto centra v Petržalke, a tým pádom firma deklaruje, že naozaj tá investícia je významná, ktorú potom vláda odobrí a odklepne im prašulky do súkromných rúk. Takže ja tak isto nepodporím a opäť vidno, ako sa transparentne, respektíve skôr netransparentne táto vláda správa.

Áno, ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som reagoval na niektoré pripomienky, ktoré k zákonu zazneli v rozprave.
Pánu poslancovi Přidalovi, spojenie Slovenskej obchodnej inšpekcie a Štátnej energetickej inšpekcie je v dôsledku reštrukturalizácie verejných financií, ktorú sme prijali na zníženie administratívy a nákladov štátu, myslím, že inšpekcie obidve sú už od slova inšpekcie predurčené na to, aby mohli spolupracovať. Že nebola spravená dôsledná analýza, nie je pravdou, pretože sme sa danou problematikou zaoberali na ministerstve už dlhší čas a bola vykonaná analýza toho prechodu a toho spojenia, nebude postihnutá vôbec činnosť, odborná činnosť a kompetenčná v oblasti inšpekcie, v oblasti energetiky. Naopak, sa zefektívnia spoločné činnosti, ktoré budú takto efektívnejšie. Uvedomme si, že sme v krajoch, máme dve zbytočné sídla a takto bude jedno a tak ďalej, dôjde k zníženiu nákladov. Takže ja navrhujem, aby sme neodsúhlasili tento pozmeňovací návrh, pretože myslím, že je dostatočne táto zmena pripravená. Samozrejme, každá zmena má svojich odporcov a sú aj na ministerstve, ale presvedčili sme ich argumentami.
K pozmeňovaciemu návrhu poslanca Škripeka navrhujem, že tento návrh je, alebo teda prikláňam sa k zmyslu a filozofii tohto návrhu, pretože je dobrý, len, samozrejme, na jednej strane sú spotrebitelia, na druhej strane sú podnikatelia. Tá účinnosť, ktorá tu je, je 1. mája, tá účinnosť je podľa mňa aj pre tie firmy bez takej prípravy možno dosť skorá, pretože zrejme nejaké softvéry budú si musieť pripraviť podnikatelia a podobne na to, aby toto plnili, bez ohľadu na to, že to zvýši administratívnu záťaž, ale za ochranu spotrebiteľa to stojí. A dobre by bolo, keby to obsahovalo, samozrejme, aj nejaké sankcie, pretože keď to bude len takto deklaratórne, tak to možnože ani nebude mať pre nich nejaký efekt. Chcem povedať, že zákony podobného typu sa otvárajú. Chcem poprosiť, že takto, jak to je, je to veľmi skoro a som sa radil aj s mojimi pracovníkmi v tejto prestávke, skúsme to dať ako pozmeňujúci návrh cez iný zákon, pretože sú, aj poslanec Martvoň má otvorený názor, filozoficky sa s tým stotožňujeme, ale skúsme tam urobiť nejakú sankciu a skúsme tam urobiť odklad toho, toho termínu, aby sa mohli tieto firmy na to pripraviť.
K ďalším pozmeňovacím návrhom. Samozrejme, tu bola, tu bola výtka vlastne, nebol to pozmeňovací návrh, od pani poslankyne Mezenskej, ja si myslím, že tieto všetky veci sa prechádzali v tých jednotlivých fázach rokovania, a finančná podpora pre spotrebiteľské združenia, tiež si myslím, že by mohla byť väčšia, ale mala by byť aj väčšia kvalita tých spotrebiteľských združení. My sme v niektorých prípadoch skutočne našli nedostatočný prístup. Ani sa nevedeli spotrebitelia, pri kontrole sme zistili, že sú ťažko tieto miesta niekedy dostupné, a takisto pracovníci, ktorí boli na tvare miesta, neboli až tak kvalitne pripravení, aby vedeli spotrebiteľom dať kvalitnú službu. V neposlednom rade to celé sa odzrkadľuje aj v rozpočte, ktorý máme k dispozícii, takže ja by som bol rád, aby sme mohli dávať viacej peňazí tým spotrebiteľským združeniam, ale na druhej strane, aby ich kvalita bola vyššia.
Inštitút mimosúdneho riešenia je, myslím, že v našej legislatíve možný. To, že nie je toľko využívaný, myslím, že má priestor aj trošku v osvete, ktorú by bolo v tejto, v tejto oblasti treba, treba robiť. Určite, ak drobné spory končia na súdoch, nie je to efektívne.
A k pánovi poslancovi Chrenovi, či má byť, ja neviem, tá zmena o investičných stimuloch v otázke kasína, tak tam nemôže byť alebo, v kasína, tej investičnej pomoci, čo má byť na území Bratislavy, ani táto zmena nemení možnosť dať na území Bratislavy akýkoľvek stimul, pretože tento región je zo stimulov vylúčený. To je všetko.
Ďakujem vám pekne.

Kolegyne, kolegovia, ja len dve poznámky. K pozmeňujúcemu návrhu kolegu Škripeka by som povedala, že pokiaľ tam zadal pre podnikateľov povinnosť oznámiť, že nejakým spôsobom sa nezaplatila splátka, myslím si, že to bude bezzubé, ak tam za to nebude sankcia. Lebo ak to neurobí, tak sa mu vlastne nič nestane.
A ešte by som reagovala na kolegyňu Mezenskú. Mrzí ma, že napriek tomu, že sa venujete spotrebiteľom, tak ste si tento zákon nepreštudovali dôkladne, pretože ste vytýkali, že nemôžte ho podporiť preto, lebo pokiaľ sa nezadá povinnosť, že spotrebiteľ si môže nechať tovar, až kým mu predávajúci nevráti peniaze; nie je to pravda. V tridsiatke bode spoločnej správy je, že spotrebiteľ je oprávnený na vrátenie, oprávnený vrátenie tovaru odoprieť, pokiaľ mu nebude vrátená a zaplatená cena alebo preddavok za tento tovar a službu. Takže je to tam, takže dúfam, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je čiastočne prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra roku 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES. Predloženým návrhom zákona sa taktiež riešia niektoré problémy aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa definuje koncový odberateľ, viaceré typy zdrojov tepla vrátane zdrojov na výrobu tepla v budove a účinného centralizovaného zásobovania teplom a stanovuje sa povinnosť najneskôr do 31. decembra 2016 inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa aj v budovách s centrálnym zdrojom tepla. Pre obce sa stanovuje povinnosť aspoň raz za päť rokov prerokovať obecným zastupiteľstvom aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce.
Do návrhu zákona bola zaradená aj nová úprava práv a povinností držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. V sociálnej oblasti sa predpokladá, že negatívne vplyvy povinnosti inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače budú kompenzované znížením výdavkov na teplo. Pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z predloženého návrhu zákona prerokovať obecným zastupiteľstvom aspoň raz za päť rokov aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a jej schválenú časť doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce, táto by mala byť financovateľná prostredníctvom pripravovaných podporných mechanizmov Európskej únie. Keďže tieto finančné nároky budú závislé od žiadostí obcí, nie je možné v súčasnosti konkrétne kvantifikovať vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 831 a spoločnú správu 831a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 389 z 11. marca 2014 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 272 z 11. marca 2014.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV pod bodmi 1 až 13. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 13 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 283. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.