33. schôdza

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

A budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 831, spoločná správa výborov má tlač 831a.
Odovzdávam opäť slovo pánovi ministrovi hospodárstva, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je čiastočne prebrať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra roku 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES. Predloženým návrhom zákona sa taktiež riešia niektoré problémy aplikačnej praxe. Návrhom zákona sa definuje koncový odberateľ, viaceré typy zdrojov tepla vrátane zdrojov na výrobu tepla v budove a účinného centralizovaného zásobovania teplom a stanovuje sa povinnosť najneskôr do 31. decembra 2016 inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla u konečného spotrebiteľa aj v budovách s centrálnym zdrojom tepla. Pre obce sa stanovuje povinnosť aspoň raz za päť rokov prerokovať obecným zastupiteľstvom aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a schválenú časť aktualizovanej koncepcie rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce.
Do návrhu zákona bola zaradená aj nová úprava práv a povinností držiteľa povolenia na podnikanie v tepelnej energetike v súvislosti so vstupom na cudzie pozemky pri výkone povolených činností.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. V sociálnej oblasti sa predpokladá, že negatívne vplyvy povinnosti inštalovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače budú kompenzované znížením výdavkov na teplo. Pokiaľ ide o povinnosť vyplývajúcu z predloženého návrhu zákona prerokovať obecným zastupiteľstvom aspoň raz za päť rokov aktualizovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky a jej schválenú časť doplniť do územnoplánovacej dokumentácie obce, táto by mala byť financovateľná prostredníctvom pripravovaných podporných mechanizmov Európskej únie. Keďže tieto finančné nároky budú závislé od žiadostí obcí, nie je možné v súčasnosti konkrétne kvantifikovať vplyvy na rozpočet verejnej správy.
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona, ktorý máme pod tlačou 831 a spoločnú správu 831a. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 31. januára 2014 č. 1012 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
III. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 389 z 11. marca 2014 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 272 z 11. marca 2014.
IV. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV pod bodmi 1 až 13. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 13 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
V. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 18. marca 2014 č. 283. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pani poslankyňa Mezenská a pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

Ešte si dovolím zareagovať na pripomienku alebo kritiku pani Grečkovej k tomu zákonu vlastne o zmluvách uzatváraných na diaľku. No presne na toto upozorňujem. Ak sú zákony, pripravované návrhy tak neucelene, že to podstatné sa dostane do spoločných správ, ktoré sú na niekoľko strán, a my si ich nemáme v dostatočnom časovom rozptyle možnosť prečítať, tak, samozrejme, dochádza potom k takýmto nedorozumeniam. Preto sa veľmi chcem prihovoriť za to, aby zákony boli v budúcnosti pripravované tak, že priebežne sa, možno aj tak, ako poukázal pán Chren, nejakým potupným spôsobom do nepríslušných zákonov nebudú dostávať také ustanovenia, o ktorých nebudeme mať plnú informovanosť alebo ktoré so zákonom ako takým nebudú vôbec súhlasiť. Ak sa zákon riadne pripraví, tak má sa to podstatné objaviť v samotnom návrhu zákona, nie v spoločných správach, kde sa vo väčšine prípadov objavujú legislatívno-technické pripomienky.
A teraz idem k zákonu o tepelnej energetike. Ja som už v prvom čítaní upozornila na to, že ak k tomuto zákonu predložím v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, tak ten sa bude viac-menej dotýkať troch základných bodov, o ktorých som sa zmienila už minule, a síce po prvé, upozorním na nekorektne nastavený vzťah medzi vlastníkmi, medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení, ktorí vlastne prevádzkujú systém, systém tepelno-energetických zariadení. V druhom bode, že sa budem v pozmeňujúcom návrhu venovať otázke podľa môjho názoru protiústavne nastaveného opatrenia a ustanovenia, ktorým je spotrebiteľom nanucované zaobstarať si rozpočítavanie nákladov na teplo buď spôsobom určených meradiel, alebo pomerových rozdeľovačov. Tým pádom vypadáva sloboda rozhodovania jednotlivých bytových spoločenstiev o ďalšej možnej inej alternatíve, napríklad určovania rozpočítavania nákladov na teplo podľa podlahovej plochy. A do tretice, že sa v pozmeňujúcom návrhu zameriam aj na nesprávnosť determinácie pri odpájaní jednotlivých bytových spoločenstiev od centralizovaného zásobovania teplom formou napríklad aj výstavby domových kotolní alebo prechodom na individuálne kúrenie.
Pozmeňujúci návrh, hneď v úvode chcem uviesť, je pomerne obsiahly. Preto vás chcem hneď na začiatku poprosiť o trpezlivosť pri tom, ako tieto, tento pozmeňujúci návrh prečítam a tieto pozmeňujúce návrhy som pripravila v dvoch variantoch, tak ako ste to mali možnosť dostať v kópii aj vy ako poslanci na stoly. Chcem vyjadriť, vysvetliť ten základný rozdiel.
Prvý pozmeňujúci návrh v tej prvej alternatíve sa týka umožnenia alebo zachovania pôvodného návrhu zákona o tepelnej energetike, kde bola zabezpečená a zariadená práve tá voľnosť výberu k spôsobu a forme rozúčtovania nákladov na teplo, a v druhej, v druhom pozmeňujúcom návrhu sme pripravili alternatívu, že ak v zmysle smernice bolo do zákona zapracované nové ustanovenie, kde sa ultimatívne spotrebiteľom nanucuje buď to meranie a rozpočítavanie podľa určených meradiel, alebo podľa pomerových rozdeľovačov, tak nech sa takéto pomerové rozdeľovače zakúpia na náklad dodávateľa. To je ten zásadný rozdiel pozmeňujúceho návrhu, preto by som sa aj chcela opýtať pána spravodajcu, že či môžem ten druhý pozmeňujúci návrh v nezmenenej podobe nečítať, prečítať len to konkrétne ustanovenie, bod 3, kedy vlastne, v ktorom je upravený práve ten spôsob rozpočítavania alebo tá úprava, kde sa zabezpečí, zabezpečia merače a rozdeľovače na náklad dodávateľa. (Reakcia spravodajcu.) Čiže to prečítam, lebo naozaj, ona len pri úprave tých vzájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a držiteľmi povolení na prevádzkovanie energeticko, tepelno-energetických sústav, len tento návrh, táto časť má nejakých 14 - 17 bodov. Budem to čítať bez odôvodnení. Verím, že si to kolegovia poslanci budú vedieť potom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pani poslankyňa, treba prečítať všetko, čo máte, vrátane odôvodnenia. Takto je to podľa rokovacieho poriadku, aby...

Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR
Len aby ste ma pochopili, že tie návrhy sú rovnaké, odlišujú sa akurát v tom bode 3, kde sa hovorí o spôsobe rozpočítavania, určení spôsobu rozpočítavania nákladov na teplo. No, ja to v kľude prečítam oba návrhy, celé, nevadí, len aby naozaj vy ste mali tú trpezlivosť pri počúvaní.
No tak môžem začať. (Reakcia spravodajcu.) Áno. Áno, áno, dobre.
Takže v článku I, začnem tu čítať pozmeňujúci, doplňujúci návrh poslankyne Heleny Mezenskej.
V článku I bod 19, ten celý sme upravovali, § 10 znie:
"Práva a povinnosti držiteľa povolenia:
(1) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme
a) vstupovať na cudzie pozemky a do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti,
b) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty, ktoré ohrozujú bezpečnosť alebo spoľahlivosť prevádzky tepelných zariadení, ak tak po predchádzajúcej písomnej výzve neurobil ich vlastník. Výzva musí byť vlastníkovi doručená podľa odseku 4,
c) pri dodržaní podmienok ochrany životného prostredia upravovať na cudzích pozemkoch trávnaté porasty,
d) zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce verejný rozvod tepla a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb. Pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia,
e) vykonávať na cudzích nehnuteľnostiach povolenú činnosť na sústave tepelných zariadení alebo na jej časti, ak jej výstavba bola povolená podľa stavebných predpisov.
(2) Činnosti podľa odseku 1 písm. a) až c) je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinná vopred písomne oznámiť vlastníkovi. To neplatí, ak ide o
- bezprostredné ohrozenie života, zdravia alebo majetku osôb a pri likvidácii týchto stavov,
- stav núdze v tepelnej energetike alebo predchádzanie jeho vzniku,
- poruchy, údržbu alebo havárie na tepelných zariadeniach a počas ich odstraňovania.
(3) Držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba je povinná konať tak, aby nespôsobil ujmu na právach vlastníkov dotknutých nehnuteľností a ak sa jej nedá vyhnúť, obmedziť ujmu na najmenšiu možnú mieru. Po skončení nevyhnutných pozemných prác je držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba povinný uviesť pozemky do pôvodného stavu, alebo ak to nie je možné, je povinný uhradiť takto spôsobenú škodu.
(4) Výzvu podľa odseku 1 písm. b) alebo oznámenie podľa odseku 2 doručí držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba vlastníkovi, správcovi aj nájomcovi najmenej 15 dní pred plánovaným začatím činnosti. Doručenie verejnou vyhláškou sa použije v prípade veľkého počtu vlastníkov, správcov alebo nájomcov, alebo ak pobyt vlastníka, správcu alebo nájomcu nie je známy. Doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa oznámenie vyvesí počas najmenej 30 dní na úradnej tabuli obce, ktorej katastrálne územie bude činnosťou priamo dotknuté. V tomto prípade sa oznámenie zverejní aj spôsobom v mieste obvyklým.
(5) Vlastníkovi nehnuteľnosti patrí po vykonaní činnosti na základe výzvy podľa odseku 1 písm. b) náhrada nákladov, ktorú uhrádza držiteľ povolenia, ak boli rozsah a spôsob vykonania činnosti a predpokladaná výška nákladov na vykonanie týchto činností vopred písomne odsúhlasené držiteľom povolenia. Ak vznikne vlastníkovi nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv držiteľa povolenia alebo ním poverenej osoby majetková ujma, má nárok na náhradu škody. Na konanie o náhrade škody sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
(6) Na účely odsekov 1 až 3 a odseku 5 sa vlastníkom rozumie vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti.
(7) Povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti. Držiteľ povolenia je povinný podať návrh na vykonanie záznamu vecného bremena do katastra nehnuteľností do 30 dní odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena. K návrhu na vykonanie záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa osobitného predpisu.
(8) Držiteľ povolenia je povinný do 20 dní odo dňa vykonania záznamu podľa odseku 7 túto skutočnosť písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti. K písomnému oznámeniu o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti je držiteľ povolenia povinný priložiť geometrický plán podľa odseku 7 alebo jeho kópiu overenú príslušnou správou katastra.
(9) Práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Ak dôjde k zmene držiteľa povolenia, práva zodpovedajúce vecným bremenám prechádzajú na nového držiteľa povolenia.
(10) Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Náhrada sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia okrem výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme podľa § 36, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena. Primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje vo výške, ktorú vopred písomne odsúhlasí vlastník nehnuteľnosti. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhodnotenie, vyhotovenie; pardon; znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.
(11) Držiteľ povolenia je povinný do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena uhradiť vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktorej výška sa určí podľa odseku 10.
(12) Ak je vlastník nehnuteľnosti obmedzený pri obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutej nehnuteľnosti.
(13) Ak je vlastník pozemku obmedzený v užívaní pozemku v ochrannom pásme podľa § 36, má nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie využívania pozemku, ktorú je povinný uhradiť držiteľ povolenia. Nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania dotknutého pozemku.
(14) Primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 je držiteľ povolenia povinný uhrádzať za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti v užívaní nehnuteľnosti alebo núteného obmedzenia vlastníka pozemku v užívaní pozemku, a to každoročne do 31. januára za predchádzajúci rok.
(15) Výška primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa odseku 12 a primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa odseku 13 sa určí podľa všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti alebo pozemku stanovenej v znaleckom posudku podľa osobitného predpisu. Náklady na vyhotovenie znaleckého posudku je povinný uhradiť držiteľ povolenia.
(16) Vlastník nehnuteľnosti je oprávnený požiadať úrad o vydanie rozhodnutia o zániku oprávnení podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinností zodpovedajúcich týmto oprávneniam týkajúcich sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na jeho nehnuteľnosti. K žiadosti o vydanie rozhodnutia podľa prvej vety je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť stanovisko príslušného držiteľa povolenia na rozvod tepla k žiadosti vlastníka nehnuteľnosti.
(17) Úrad vydá rozhodnutie podľa odseku 16, ak príslušný držiteľ povolenia na rozvod tepla v stanovisku nepreukáže úradu opodstatnenosť zachovania sústavy tepelných zariadení alebo jej časti z pohľadu preukázateľných súčasných alebo budúcich potrieb držiteľa povolenia na rozvod tepla, sústava tepelných zariadení alebo jej časť umiestnená na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka nie je najmenej päť rokov využívaná na rozvod tepla do odberných miest odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom takej sústavy tepelných zariadení alebo jej časti a súčasne dotknutí odberatelia v lehote určenej vo výzve úhradu na vyjadrenie nepreukážu úradu opodstatnenosť pripojenia ich odberných miest, úrad je povinný vyzvať dotknutých odberateľov na vyjadrenie v upovedomení o začatí konania.
(18) Oprávnenia podľa odseku 1 a podľa doterajších predpisov a povinnosti zodpovedajúce týmto oprávneniam týkajúce sa sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka zanikajú dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu. Dňom právoplatnosti rozhodnutia úradu zanikajú aj zmluvy o dodávke a odbere tepla alebo iné práva na pripojenie k verejnému rozvodu tepla odberateľov pripojených k verejnému rozvodu tepla prostredníctvom sústavy tepelných zariadení alebo jej časti umiestnenej na nehnuteľnosti dotknutého vlastníka.
(19) Držiteľ povolenia je povinný
a) poskytovať orgánom vykonávajúcim štátnu správu alebo štátny dozor podľa § 29 až 32 na ich požiadanie informácie nevyhnutné na výkon štátnej správy alebo štátneho dozoru.
b) Umožniť úradu pri výkone kontroly alebo štátneho dozoru vstup do objektov, v ktorých sa vykonáva povolená činnosť.
c) Plniť opatrenia a povinnosti súvisiace s vyhlásením stavu núdze v tepelnej energetike."
Odôvodnenie: Predkladaným pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad právnej úpravy vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov na súkromný život občanov Slovenskej republiky. Sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom, čím sa odstránia tiež nedostatky, ktoré vládnemu návrhu zákona vytýka odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Navrhuje sa preto najmä vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme u držiteľa povolenia.
Ďalej jednorazová primeraná, rovnako sa navrhuje jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne.
Po ďalšie sa navrhuje jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona 657/2004 o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov v praxi.
Po ďalšie. Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľnosti podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti.
Po ďalšie sa navrhuje upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme.
Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľnosti voči držiteľom povolenia v súvislosti s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. súvislostí so zriadením vecného bremena. Rovnako s núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti a taktiež s núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme.
Pri koncipovaní úprav predmetných ustanovení zákona o tepelnej energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením a uplatnením zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 1 protokolu č. 1 k dohovoru. Ustanovenie k dohovoru, ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o tepelnej energetike v podobe zákonného vecného bremena. V prospech vlastníkov nehnuteľností sa navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne.
Na základe nezrovnalostí spôsobených platnou právnou úpravou v praxi si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu už nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia, ale má ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona.
Navrhované znenie § 10 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka dotknutej nehnuteľnosti.
Druhý tematický okruh predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu zahŕňa úpravu tých ustanovení § 10 vládneho návrhu zákona, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností a úpravu súvisiacich ustanovení.
Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V pozmeňujúcom návrhu sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia, ako je lehota ustanovená pre správu katastra (15 dní) v zákone Národnej rady Slovenskej republiky 162/1995 o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov.
Správa katastra má podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii navrhovaného § 10 ods. 8 druhej vety vládneho návrhu zákona (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností aj skutočne podá. Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 10 zákona o tepelnej energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena podáva v 30-dňovej lehote návrh na vykonanie záznamu držiteľ povolenia, pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť, že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia. Táto problematika je riešená v § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Podľa § 10 ods. 10 vládneho návrhu zákona sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 10 ods. 1 písm. f) a g) počíta až odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie uvedené by bolo pri aplikácii platnej právnej úpravy možné, že držiteľ povolenia návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností nepodá a vlastník nehnuteľnosti sa o uplatnení zákonného vecného bremena nedozvie.
Čo sa týka navrhovanej právnej úpravy v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, k takému prípadu by mohlo dôjsť aj v dôsledku nedodržania povinnosti držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 7 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu. Preto navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia. Týmto ustanovením sa v súvislosti s primeranou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti nebude v katastri zapísané vecné bremeno napriek tomu, že sa dlhší čas bez ich vedomia uplatňuje.
Uvedenú zmenu pokladáme za správnejšiu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti už od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia a nie až od zápisu do katastra nehnuteľností záznamom.
S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v nevyhnutnej miere a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého v zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Novonavrhovaným znením § 10 sa kvôli jednoznačnosti na uvedenú povinnosť ustanovenú v katastrálnom zákone výslovne odkazuje, a síce v ods. 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom nevyhnutnej miere núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v navrhovanom § 10 ods. 8 ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, má byť geometrický plán alebo jeho kópia overená príslušnou správou katastra.
Tretím okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľností na primeranú náhradu. Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje možný rozpor znenia § 10 ods. 5 a ods. 10 vládneho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ktorý spočíva v nepodstatnej podmienke uplatnenia si nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že Ústava Slovenskej republiky právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej, čo k predkladanému vládnemu návrhu zákona uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo dňa 4. marca 2014. Na druhej strane novonavrhovaným znením ustanovení § 10 sa v tomto pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia.
Navrhuje sa, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od primeranej náhrady, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení je na mieste uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas celého trvania núteného obmedzenia. Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede, ktoré opakujúce sa platby, náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za primeranú náhradu za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty, najmä za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.
Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že "ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena" (Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 1996 strana 165 - 166), ako aj k záveru, že "výška úhrady náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou vecí tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé." Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že primeraná náhrada za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia primeranej náhrady je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.
Na základe vyššie uvedeného sa zdá, že navrhované znenie § 10 zákona o tepelnej energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom "ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike. Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec." Svoj postoj Ústavný súd Slovenskej republiky potvrdil v názore, podľa ktorého "princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak Národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, Ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom."
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý porušuje Ústavu Slovenskej republiky, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladá najmä s cieľom odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti má na základe tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania.
Uvedený návrh vychádza zo spomínaných právnych názorov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová úhrada za zriadenie vecného bremena.
Z pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami má držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne.
Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľnosti sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.
V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"V § 9 ods. 2 písm. b) sa slová "v § 10 ods. 2 písm. a), b) a d)" nahrádzajú slovami "v § 10 ods. 19"."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
V tomto prípade ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 1 tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
V bode 3 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu v čl. I sa vypúšťa bod 34.
K tomu sa viaže toto zdôvodnenie: Ak je skutočný záujem vytvoriť v rámci Európskej únie liberalizovaný trh s tepelnou energiou, potom takýto trh nemôže byť vytvorený na úkor spotrebiteľa, ktorým je aj koncový odberateľ tepelnej energie. V bode 34 vládneho návrhu zákona sa vypúšťa doterajšia možnosť, aby sa nadpolovičná väčšina všetkých konečných spotrebiteľov odoberajúcich teplo za odberným miestom mohla dohodnúť na inom spôsobe rozpočítavania množstva dodaného tepla ako len pomocou určených meradiel alebo pomerových, pomocou pomerových rozdeľovačov tepla. Táto povinnosť síce vyplýva z článku 9 ods. 3 druhého pododseku smernice Európskeho parlamentu a Rady z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú aj ďalšie smernice z roku 2009 a 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004 a 2006, avšak len za predpokladu, ak je inštalácia meradiel alebo rozdeľovačov technicky možná a nákladovo efektívna. Predkladateľovi vládneho návrhu zákona sa podľa môjho názoru v tejto otázke nepodarilo dostatočne preukázať, že ide o nákladovo efektívne riešenie. Preto by sa v súlade s tým istým ustanovením smernice o energetickej efektívnosti malo ponechať doterajšie znenie § 18 ods. 4 písm. a) zákona o tepelnej energetike.
V bode 4 doplňujúci a pozmeňujúci návrh znie: V čl. I sa za bod 39 vkladajú nové body 40 a 41, ktoré znejú:
"40. V § 20 ods. 3 prvej vete sa vypúšťa čiarka a slová "ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením odberateľa do sústavy tepelných zariadení dodávateľa".
41. V § 20 sa vypúšťa odsek 4."
Doterajšie body sa následne prečíslujú.
K tomu sa viaže zdôvodnenie: Liberalizovaný trh Európskej únie s tepelnou energiou so sebou prináša riziká nielen pre koncového odberateľa, ale aj pre dodávateľa tepla. Obaja títo účastníci trhu sa snažia dosiahnuť nákladovú efektívnosť, čo v prípade koncového odberateľa znamená zníženie cien za odber a pre dodávateľa tepla zvýšenie jeho konkurencieschopnosti na trhu. Je preto nemysliteľné, aby na liberalizovanom trhu boli zákonom uložené koncovému spotrebiteľovi také opatrenia, ktoré ho výrazne poškodzujú alebo znevýhodňujú a ktoré na druhej strane garantujú dodávateľovi tepla bezpečné podnikanie bez rizika. Je preto potrebné z platného zákona o tepelnej energetike vypustiť ustanovenie, ktoré podmieňuje skončenie odberu tepla na strane koncového odberateľa tým, že táto zmluvná strana musí najskôr uhradiť ekonomicky oprávnené náklady vyvolané jej odpojením zo sústavy tepelných zariadení dodávateľa tepla. Platný zákon o tepelnej energetike v tomto smere popiera základné princípy liberalizácie trhu a slobodného výberu dodávateľa tepla, na ktoré v konečnom dôsledku doslovne dopláca spotrebiteľ.
Navrhovanou právnou úpravou sa teda vypúšťajú ustanovenia pojednávajúce o povinnosti odberateľa zaplatiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady, ktorých rozsah bližšie určuje vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.
Pod bodom 5 v doplňujúcom návrhu navrhujeme upraviť: V čl. I bod 47 v § 33 ods. 1 písm. a) sa slová "na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, za zriadenie zákonného vecného bremena a za nútené obmedzenie vlastníka pozemku v užívaní pozemku v ochrannom pásme za podmienok podľa § 10 ods. 6, 9, 12" nahrádzajú slovami "na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 10, 12 a 13".
V bode 6 navrhujeme doplniť: V čl. I bode 48 v § 35 ods. 1 písm. b) sa slová ,,§ 10 ods. 16" nahrádzajú slovami ,,§ 10 ods. 19".
Zdôvodnenie sa viaže na legislatívno-technickú úpravu.
Bod bodom 7 navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a odseky 2 a 3 upraviť tak:
,,(2) Na počítanie lehôt na uplatnenie nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa použijú doterajšie predpisy; vlastník nehnuteľnosti môže po nadobudnutí účinnosti tohto zákona v takejto lehote uplatniť u držiteľa povolenia nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena podľa doterajších predpisov. Ustanovenia § 10 v znení účinnom od 1. januára 2015 týkajúce sa primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena sa vzťahujú na zákonné vecné bremená uplatnené držiteľom povolenia po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(3) Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena, nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a nároku na primeranú jednorazovú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Konania vo veci nároku na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena začaté na základe odseku 2 sa uskutočnia podľa doterajších predpisov. V konaniach podľa tohto odseku rozhodujú orgány príslušné podľa doterajších predpisov."
V bode 8 v doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu navrhujeme v čl. I bode 51 v § 38a za odsek 3 vložiť nové odseky 4 až 7 a tie znejú:
(4) Držiteľ povolenia je povinný prvýkrát uhradiť primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 2 v znení účinnom od 1. januára 2015 a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015 do 31. januára 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka v užívaní tejto nehnuteľnosti alebo tohto pozemku v roku 2015.
(5) Vlastník nehnuteľnosti, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 10 ods. 12 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník nehnuteľnosti bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti a bez ohľadu na to, či mu bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa doterajších predpisov, alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.
(6) Vlastník pozemku, ktorý je ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona nútene obmedzený v užívaní pozemku podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015, má od 1. januára 2015 nárok na primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme podľa § 10 ods. 13 v znení účinnom od 1. januára 2015; tento nárok má vlastník pozemku bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania pozemku a bez ohľadu na to, či mu podľa doterajších predpisov bola priznaná jednorazová náhrada za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo či si na ňu podľa doterajších predpisov uplatnil nárok.
(7) Držiteľ povolenia, ktorý ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona uplatňuje zákonné vecné bremeno zriadené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ku ktorému nebol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona podaný návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností, je povinný podať tento návrh do 30 dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Zdôvodnenie k bodom 7 až 8: V prechodných ustanoveniach sa použitím pozitívnej tzv. "nepravej retroaktivity" v prospech občanov navrhuje umožniť, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti vládneho návrhu zákona v znení tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. mája 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností v roku 2015.
V bode 9. pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme: V čl. I bode 51 v § 38a vypustiť ods. 5.
Doterajší ods. 6 sa označuje ako ods. 5.
Viaže sa k tomu odôvodnenie: Vzhľadom na vypustenie ustanovenia § 18 ods. 4 písm. a) v predkladanom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu je potrebné vypustiť aj prechodné ustanovenia, ktoré určovali presný dátum na obstaranie, zapojenie, udržanie a overovanie určených meradiel alebo pomerových rozdeľovačov tepla v každej domácnosti, a to na náklady nehnuteľnosti, na náklady vlastníka nehnuteľnosti.
V bode 10. V čl. I sa za bod 52 vkladá nový bod 53, ktorý vrátane nadpisu nad paragrafom znie:
"Zrušovacie ustanovenie
§ 38c
Zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu."
Zdôvodnenie: V dôsledku vypustenia ustanovení o povinnosti konečného spotrebiteľa a odberateľa platiť dodávateľovi tzv. ekonomicky oprávnené náklady pri skončení odberu tepla dohodou. Je potrebné zrušiť vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 283/2010, ktorou sa ustanovuje rozsah ekonomicky oprávnených nákladov vyvolaných odpojením sa odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa a spôsob ich výpočtu.
V bode 11. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
"Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení zákona č. 582/2004, zákona č. 733/2004, zákona č. 747/2004, zákona č. 171/2005, zákona č. 517/2005, zákona č. 120/2006, zákona č. 538/2007, zákona č. 460/2007, č. 465/2008, č. 535/2008, č. 467/2009, zákona č. 527/2010, zákona č. 406/2011, zákona č. 460/2011, zákona č. 548/2011, zákona č. 68/2012, zákona č. 286/2012, zákona č. 343/2012, zákona č. 347/2013 a zákona č. 484/2013 sa dopĺňa takto:
1. V § 6 sa ods. 2 dopĺňa písm. d), ktoré znie:
"d) pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa osobitného zákona."
V bode 2. Za § 104g sa vkladá § 104h, ktorý vrátane nadpisu znie:
"104h
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015
Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. d) sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie, (poslanec Hlina podal rečníčke pohár vody) ďakujem vám pekne, roku 2015, prepáčte (rečníčka sa napila).
Doterajší článok sa následne prečísluje.
K tomu sa viaže odôvodnenie: Navrhovaná úprava zákona o miestnych daniach má za cieľ odbremeniť vlastníkov pozemkov od povinnosti platiť dane za pozemky alebo ich časti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike. Javí sa byť spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z pozemku z dôvodu, že v súčasnosti je vlastník povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o tepelnej energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do nevyváženého postavenia v porovnaní s držiteľom povolenia. Prechodnými ustanoveniami sa určuje, že pozemky alebo ich časti, na ktorých je zriadené vecné bremeno, nie sú predmetom dane, a teda daňovník nebude povinný zaplatiť za takéto pozemky daň v zdaňovacom období roku 2015.
V bode 12. V čl. II sa na konci pripája čiarka a tieto slová "čl. I päťdesiateho prvého bodu (§ 38a ods. 2 až 7) a čl. Il, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2015."
Odôvodnenie: Vzhľadom na navrhované ustanovenia v predloženom pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu (body 1 až 11) je potrebné stanoviť dostatočne dlhú legisvakačnú dobu, a preto sa navrhuje nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení až na 1. január 2015.
To je celý pozmeňujúci návrh v tom znení, ako som na začiatku uviedla, kde sa navrhuje ponechať pôvodná úprava spôsobu a možnosti rozpočítania nákladov, kde bolo zahrnuté okrem určených meradiel, pomerových rozdeľovačov aj to rozpočítanie podľa podlahovej plochy alebo podľa toho, ako sa vlastníci bytu v rámci spoločenstva rozhodnú.
A ten druhý pozmeňujúci návrh sa odlišuje oproti tomu, ktorý som teraz prečítala a je dosť rozsiahly, iba v tom bode 3, momentík (hľadanie v podkladoch), áno, v bode 3, kde: V čl. I v bode 34 v § 18 ods. 4 písm. a) sa slová "vlastníka nehnuteľnosti" nahrádzajú slovami "dodávateľa".
K tomu sa viaže takéto zdôvodnenie: Aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky označil vo svojom stanovisku č. 41/2014 zo 4. marca 2014 ustanovenie o povinnosti obstarať, zapojiť, udržiavať a overovať určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače tepla na náklady vlastníka nehnuteľnosti za diskutabilné, keďže v znení, v akom sa uvádza vo vládnom návrhu zákona, znamená zvýšené výdavky na strane vlastníka nehnuteľnosti. Navrhuje sa preto, aby tieto náklady znášal dodávateľ tepla.
Napriek tomu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady z roku 2012 z 25. októbra o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice z roku 2009, 2010 a ktorou sa zrušujú smernice z roku 2004, 2006 v čl. 9 ods. 1 uvádza, že: "členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom elektriny, zemného plynu, centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania", súčasne táto istá smernica o energetickej efektívnosti uvádza, že požiadavky ustanovené v tejto smernici sú minimálnymi požiadavkami a nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie opatrenia.
Berúc do úvahy, že koncový odberateľ je zároveň aj spotrebiteľ, čo potvrdil aj odbor legislatívy a aproximácie práva vo vyššie uvádzanom stanovisku, podľa článku 169 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie "prijaté opatrenia nebránia žiadnemu členskému štátu zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia", a to v prospech spotrebiteľa. V súlade s týmito ustanoveniami primárneho práva Európskej únie sa teda navrhuje prijať prísnejšie vnútroštátne pravidlá, ktoré spočívajú v povinnosti dodávateľa tepla namiesto vlastníka nehnuteľnosti uhradiť náklady na určené meradlá alebo pomerové rozdeľovače.
Ja vám veľmi pekne ďakujem za trpezlivosť a vytrvalosť počas toho, ako som čítala tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Ako máte možnosť vidieť, dali sme si s tým značnú námahu a s pozmeňujúcim a s doplňujúcim návrhom k zákonu o tepelnej energetike som sa prihlásila hlavne kvôli tomu, že prijali sme tretí liberalizačný balíček, deklarovali sme v zmysle aj nášho členstva v Európskej únii snahu liberalizovať trh, avšak takto nastavený zákon, ako bol predložený do rokovania Národnej rady, v súčasnej podobe túto liberalizáciu svojím spôsobom popiera.
Ja verím, že prijatím prečítaného rozsiahleho pozmeňujúceho návrhu budeme v skutočnosti deklarovať snahu liberalizovať energetický trh a posilňovať slobodu spotrebiteľa pri výbere toho-ktorého dodávateľa služieb, energetických služieb.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, teraz dovoľte prečítať mne toto. (Rečník zdvihol podklady.) Ale nie. (Povedané so smiechom.) Treba oceniť výkon kolegyne.
Ja budem krátky a zmierlivý, lebo je prísľub, že v ďalšom zákone sa doznáme veci tu nebývalej alebo veľmi riedko sa vyskytujúcej, to znamená podpory, tak nebudem až tak ostrý. Budem sa snažiť byť vecný, ale len chcem upozorniť na to, že podľa mňa to nie je správne, nie je správne, už nebudem hovoriť, že preto, že nie je správne pomáhať niekomu, kto má veľa, ale ono to nie je správne z princípu, hej, že to je aj evolúcia, ale vôbec aj to, že sme tam, kde sme, je preto, že bolo umožnené ľuďom súťažiť, a teda chceli súťažiť a tí, čo boli šikovní, vyhrali a tak, no.
Proste ale v tomto, čo vy robíte, naozaj zatvárate ten kruh. Ja si dovolím tvrdiť, že neverím tomu, nechcem tomu uveriť a, samozrejme, nie je korektné povedať, že toto je smernica Európskej únie a ktorú transponujete do tepelnej energetiky, lebo ju transponujete možno len v nejakej časti, ale ono to vždycky tak znelo jak zaklínadlo. Stačí povedať, že to je smernica, už sa nepýtaj! A ani tá Európska komisia, ktorá niekedy naozaj pristupuje k veciam zvláštne, by si nedovolila dať nastavenia také, že zavriete trh, že to urobíte. A keby sme mali Protimonopolný úrad a ja, to bude aj taká moja výzva na konci, jak je skutočne Protimonopolný úrad, tak by vás mal vrátiť späť, hej?
Toto je správa Protimonopolného úradu, ja som si ju prečítal, mierne som teda, diplomaticky, podvihoval obočie nad niektorými formuláciami, ktoré tam sú z pohľadu tohto centrálneho tepelného zásobovania, jak sa to vlastne volá, ale, no, nuž proste, ak doteraz bolo niečo komplikované a zlé a protievolučné, tak to poviem, nechcem povedať, že protikonkurenčné, lebo však vždycky bude tendencia byť proti konkurencii alebo snažiť sa eliminovať, ale že chcete už aj evolúciu zastaviť, to sú vysoké ambície.
Vysvetlím, aby som to nekomplikoval. Keď doteraz to bolo ťažké sa odpojiť, tak teraz už to bude nemožné sa odpojiť, hej? A otázka stojí, však jasné, však keď sa niekto odpojí, tak to skomplikuje niekomu, kto kúri. Ale viete, keď urobíte z toho, čo bolo ťažké, nemožné, tak tomu, kto nad ním visel Damoklov meč, že teoreticky sa môže odpojiť, no tak sa snažil byť aspoň niekedy chvíľku dobrý, aby sa tí ľudia zložito, ale predsa len neodpojili. A teraz, keď budú vedieť, že sa neodpoja, tak stratíte to, čo hnalo civilizácie dopredu, to znamená drajv tých ľudí byť lepší. No tak on stratí akýkoľvek záujem byť lacnejší, efektívnejší, neviem aký, lebo už ťa nikto neodpojí. Proste ste to zavreli.
Naozaj, tými ustanoveniami, nechcem tu, fakt už je pokročilá hodina, ale ľudí, pre tých občanov prípadne, ktorí to pozeráte, naozaj je tu návrh, ktorý to zavrel. Proste to zavrel a hotovo. Už sa neodpojíte, už spravil z ľudí, ktorí teraz dodávajú niekde teplo, už z nich spravil účastníka konania zo zákona, hej. Proste skúsim to v jednoduchosti povedať. Pri veľkých projektoch je to zavreté úplne. Teda pri veľkých projektoch nad 10 mega sa doplnilo, teda ten výkon, sa doplnilo, že čo sa posudzuje pri schválení nového projektu okrem existujúcich. Tam sa doplnilo, že plyn a hospodárnosť a efektívnosť iných dotknutých sústav. To znamená, si predstavte, že niekde máte potraviny a teraz že by niekto schvaľoval druhé potraviny. No tak keď tie druhé potraviny by ste schvaľovali z pohľadu, že či majú vplyv na tie existujúce, jasné, že majú. Však jasné, že majú. Však to je prirodzené. No tak to je tam.
Ale potom ste tam dali úplne nové ustanovenie, ktoré hovorí, aby teda bolo úplne jasné. Lebo to prvé doteraz mohlo byť vágne, že posudzuje. A teraz je, úplne to zatvárate, aby bolo úplne a každému jasné, kto si chytí ten zákon do ruky, že kedy to nepovolí. A nepovolí to vtedy, to znamená ministerstvo, pri tých veľkých projektoch to nepovolí vtedy, keď zníži odber tepla z existujúceho účinného centralizovaného zásobovania. Tam treba aj povedať, že účinného centralizovaného, to je tá transpozícia, ktorá hovorí, že účinné centralizované vtedy, keď, a tam to je definované. Desať percent vyrobené v tých, áno, to je ten, to je to nóvum.
Čiže tie projekty, ktoré vznikli, tie, ktoré sú už ináč dosť a silno dotované, tie projekty, ktoré už patria chlapcom od vás alebo vašim alebo tým, ktorí v zásade už sú dávno za vodou, dávno všetko majú vybavené. No tak si ešte doniesli to, že aby náhodou nemuseli sa trhať zo sna, že niekto, tam sa vláda zmení a teraz dajú im povolenie, nedajú im povolenie? No tak si to zabetónovali na sto rokov, že nedajú im povolenie, lebo jasne v zákone bude uvedené, že pri novom projekte nevydajú povolenie v prípade, že sa zníži odber z existujúceho projektu. Čiže Filo si bude takto krútiť prstom v Ružomberku, lebo tá podmienka bude prvá. Je tam zlučovacia spojka a, hej, že čiže je ešte potrebné, teda mierne obťažujúce.
Čiže, samozrejme, asi by bolo ťažké, keby to niekoho zaujímalo, že teda dôvodom, že niekomu menej zarobí, nemôže byť dôvodom, tak ste tam doplnili niečo, čo by sa dalo možno niekde pri argumentačne slabých ľuďoch alebo fóre, ktoré je vám naklonené ustáť, tak tam máte dve, tri podmienky doplňujúce, hej, že zlučujúce, ale ktoré hovoria, že zhorší sa vplyv na životné prostredie. No tak viete, že v zásade každým energetickým projektom sa zhorší. Ja neviem, nepoznám v zásade, dokonca aj tie solárne panely viem, že aj tým sa zhorší životné, vplyv na životné prostredie, lebo pod tými solárnymi panelmi už nie sú jašterice. Viete, čiže, pritiahnuté za vlasy, hej? Čiže je to úplne zavreté. To znamená, nový projekt, povolenie na nový projekt sa nevydá v prípade, že je niekde niekto v tom vymedzenom území, robí centralizovane, účinne centralizované. To znamená tie projekty, ktoré sú tie veľmi populárne medzi určitými ľuďmi, tak sa nevydá proste, ak s tým on, nevydá sa. To je hotovo, vymaľované. Veľký projekt nebude, pokiaľ sa nedohodnú s tými, ktorí už tam sú.
Čo sa týka malých, hej, teda že malý, že by prípadne nejaká bytovka si povedala, že nám sa to nepáči, že to proste, je to drahé, proste susedia to majú, je to lacnejšie, hentí ľudia sa nič nesnažia, proste majú to zastaralé, len sa tu predvádzajú. Určite také príbehy sú. Možno by niekto vedel o nich podať viac ako ja. To znamená malý projekt. Čo ste urobili?
Urobili ste to, že obec musí primerane zohľadňovať tie skutočnosti pri vydávaní toho stanoviska k tomu malému projektu. Teraz možno niekto, zase možno na zalepenie očí niekoho tam dávate podmienku, že nemusí dávať, keď je to do 100 kilowattov. No viete, to je zase. Ja teda až taký, vôbec nie som odborník na tepelnú energetiku, ale 100 kilowattov nie je zase až tak veľa. Keď je tá bytovková nejaká kotolňa, tak je to niekde asi, asi na 100. Čiže sa to týka toho, o čom tých ľudí, ktorých to teda najviac trápi. To znamená, tie bytovkové kotolne v zásade nevynímate ich, práve naopak, spadajú do toho nového režimu, ktorý je prísny. Prísnejší ako existujúci. Je prísnejší ako existujúci, lebo definuje a dáva povinnosť obciam to posúdiť v zmysle ich energetického plánovania. Čo sú také, aj nechcem povedať škaredo, že žvásty. Ale v zásade musí primerane vyhodnocovať aj ustanovenia tých zákonov dva až sedem. To znamená, ona musí tiež primerane tá obec vyhodnocovať aj to, že či to náhodou tomu Filovi neublíži. A druhá vec je, že aj pri malých, lebo tam nedefinujete už v tom danom, ak to dobre čítam. A podľa mňa to dobre čítam, prípadne ma niekto z vašich opraví. Nedefinujete pri malých projektoch to, že existujúci dodávateľ toho tepla v tom vymedzenom území sa stáva účastníkom konania zo zákona. To znamená, on povie nie a hotovo. Povie nie a hotovo, lebo to môže mať vplyv.
Viete a to je napríklad tá dôvodovka a tú som asi zabudol. A to by som ľuďom chcel povedať, že čo všetko je možné napísať do dôvodovky. Lebo v dôvodovke je presne obhajoba tohto ustanovenia, že prečo vlastne sa niekto stane účastníkom konania a môže povedať, že nedovolí a hotovo. On povie, nedovolím a hotovo, a nikto mu nič nemôže preto a v dôvodovke to máte, že by to mohlo mať vplyv na ich existujúce podnikanie alebo na ich existujúce tepelné zariadenie. Tak jasne, že má vplyv. Každé nové potraviny majú vplyv na tie existujúce potraviny. Ale však čomu sa ideme brániť? Rozumiete, to je podľa mňa principiálne nepochopenie toho, čo civilizáciu urobilo civilizáciou. To znamená, že bola, že ste mohli proste chcieť byť lepší a niekde sa to odrazilo. Však vy to zastavujete. A do dôvodovky napíšete, že to je kvôli tomu, že to na toho Fila môže mať vplyv a Filo proste si to už vypočítal a hotovo. Pardon, nechcem sa dotknúť pána Fila, nech to neberie osobne. Prípadne, len to hovorím ako príklad, lebo tam na tom príklade sa dá krásne veľa vecí postaviť. Takto to proste fungovať nemôže. V dobrom to hovorím, lebo tú krajinu nadobro zničíte. To neni už že pomôžem trošku Ferovi, aby, to je proste, to je principiálne nefunkčné, že nedovolíte tým ľuďom, im to proste teraz, ak to bolo ťažké, zjednoduším a s tým skončím. Ak to bolo teraz ťažké, tak odteraz to bude nemožné. Pokiaľ, môžte, ešte teoreticky sa môžte s nimi dohodnúť, ich nejako uplatiť možno alebo to politicky, aby vám ten súhlas dali. Lenže keď budú oni primárne sledovať ten podnikateľský smer, tak to nebudú, lebo však im to, bude to mať vplyv na to ich podnikanie. Však to je logické, že konkurencia má vplyv na podnikanie. Ale tomu sa chceme brániť?
Viete a Protimonopolný úrad povie formuláciu typu, že to môže mať vplyv. Počkajte, aby som, to viem, že neni celkom profesionálne, ale, lebo nechcem... A Protimonopolný úrad to povie, že "prirodzený monopol". Viete, je projekt energokotla v Považskej Bystrici alebo v Leviciach alebo neviem kde prirodzeným monopolom? A bude požívať pomaly ochranu Protimonopolného úradu? Lebo Protimonopolný úrad podľa mňa, keby sa tomu niekto venoval hlbšie, by teraz mal existujúci stav vyhodnotiť a v tej správe, tej dlhej, ktorou som hrúzil, že budem čítať, to nevyhodnotil. Tak to ma mrzí. Vyhodnotil tam určité riziká, problémy, neviem čo, ale fungovanie ako prirodzeného monopolu. Áno, predpoklady na optimálne fungovanie vo forme prirodzeného monopolu. To nemôžte, podľa mňa centrálny dodávateľ tepla v Leviciach nie je prirodzený monopol, lebo viete, to je, principiálne to nemôže byť. Nemôžeme to tak postaviť, že on je prirodzený a teraz všetci môžte byť radi, že vôbec tam je, a keď nezakúri, tak nezakúri. A keď zakúri, tak to takto podľa mňa nefunguje.
No a už nehovorím po tom všetkom, že ak by ste náhodou prijali a vyzerá, že prijmete tento nový zákon, že Protimonopolný úrad, ak je Protimonopolným úradom, tak musia zložiť funkcie a povedať, nemôžme tu fungovať, pokiaľ budete takéto zákony prijímať. Lebo neviem, či Protimonopolný úrad môže dať rozpor s prijatým zákonom. Asi my môžme dať rozpor na Ústavný súd, že to je protiústavné, lebo neviem, v akom dôvode. No viete, priznám sa, som sklamaný z toho, lebo to by sme mali mať v sebe, že proti určitým princípom nejdeme. Lebo princípy, ktoré vytvorili spoločnosť, to znamená, že ľudia chceli, teraz nikto už nikde nebude chcieť. Tí, čo chcú, povedia, to sa nedá, lebo však tí to nedovolia a hotovo. To je zlé. Celé zlé.
Vďaka.

Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel k tomu veľkému pozmeňovaciemu návrhu pani poslankyne Mezenskej. Navrhovaná úprava vecných bremien v tomto v plnom rozsahu, jak je v tom zákone ponímaná, vychádza už z existujúcich ustanovení zákonov o energetike a do návrhu bola zaradená z dôvodov potreby zjednotenia a zosúladenia úpravy vecných bremien vo všetkých energetických odvetviach. To bola naša snaha. Predmetom úpravy zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení neskorších predpisov, rovnako ako zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike a neskorších predpisov sú sieťové odvetvia, ktoré rozvodové siete slúžia na dodávku energie pre viacerých odberateľov. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje pre obidva uvedené zákony totožná právna úprava vecných bremien. Prijatie predloženého pozmeňujúceho návrhu a doplňujúceho návrhu by bolo v rozpore s cieľom vládneho návrhu zákona v tejto časti. Závažnou problematikou je, že aj pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh napĺňa znaky retroaktivity právneho predpisu. Aj keď pani poslankyňa uvádza, že ide o nepravú retroaktivitu v prospech občanov, treba si uvedomiť, že, samozrejme, to bude niečo stáť a že ide zároveň o retroaktivitu s možným dopadom v neprospech občanov. V tomto prípade sú to koneční spotrebitelia. Je nutné si uvedomiť, že právne riešenie, ktoré sa navrhuje ako retroaktívne v súvislosti s poskytnutím náhrad súvisiacich s obmedzeniami vlastníkov nehnuteľností, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona, to bude mať dopad na koncové ceny odberateľov a konečných spotrebiteľov tepla, keďže vyššie uvedené náhrady budú prenesené cez položku oprávnených nákladov.
K tým ďalším bodom, k inštaláciám meradiel. V rámci rokovania výboru pre hospodárske záležitosti bol prijatý pozmeňovací návrh, čl. 1, doterajší bod 34, ktorým sa maximálne v rámci možnosti smernice vychádza v ústrety konečným spotrebiteľom tepla a bytov. Pokiaľ ide o koncových odberateľov, ktorí bývajú v bytových domoch alebo viacúčelových budovách, bez ohľadu na to, či budovy sú napojené na zásobovanie z externého zdroja, alebo spoločného zdroja, v rámci takejto budovy treba do 31. decembra 2016 všetky byty ako jednotky vybaviť individuálnymi meradlami spotreby tepla alebo teplej vody. Ale v budovách, kde používanie určených meradiel nie je technicky uskutočniteľné alebo nákladovo efektívne, musia byť namiesto toho nainštalované individuálne pomerové rozdeľovače vykurovaných nákladov na každom vykurovacom telese v jednotlivých bytoch. Ak nie je toto riešenie, nie je nákladovo efektívne, môže sa zvážiť alternatívny spôsob merania spotreby tepla. Náklady na inštaláciu určených meradiel alebo pomerných rozdeľovačov tepla môže hradiť dodávateľ, nakoľko jeho povinnosť zo zákona končí na odbernom mieste, a to je funkčné miesto na päte domu. Takže tu máme ten rozdiel oproti energetike, že v tomto prípade ide o spoločenstvo, ktoré je konečným, konečným prijímateľom. A tak isto pri obidvoch týchto bodoch legislatívna rada nevytýkala, ale v podstate poukázala a odporučila to posúdiť a my sme sa s tým legislatívne zaoberali a práve sme určili, že mali by sme mať jednotný prístup aj v elektrike, aj v teple.
Neviem, k pánu poslancovi Hlinovi, keď spomínal, mne to tak pripadalo, že tie všetky obmedzenia sú neni v odpojení, ale sa týkajú osvedčení na nové zdroje a tam sme, samozrejme, sprísnili podmienky. Samozrejme, aj odpojenie je zložitejšie, ale nie je vylúčené. A ja by som chcel povedať, že je v tomto zákone, samozrejme, veľmi potrebné asi hľadať vyváženosť medzi všetkými zúčastnenými, medzi investormi, veľkými, malými, medzi spotrebiteľmi, medzi vlastníkmi, samozrejme, pozemkov. A nie je to jednoduché. My sme dlho rokovali so všetkými stranami.
Samozrejme, keď sa na to pozrieme z jedného pohľadu, pohľadu ochrany teda tých bremien, čo bolo najväčšie ťažisko pri pani poslankyni Mezenskej, alebo tuto skoro taký útok na to, že chránime nejakého monopolistu. Musíme aj jeho chrániť, pretože je to investor, on s nejakými vstupmi do toho išiel, sú tam investované malé prostriedky a či je to ten, alebo onen, alebo mesto, máme, aj štát má svoje teplárne, ktoré dostávajú dosť veľké rany, musia prestavať svoje zariadenia z titulu, z titulu ekológie a podobne. A samozrejme, keď sa mu rozpadne dodávateľský systém, tak to celé sú zmarené prostriedky, zmarené prostriedky spoločnosti, možno nie jednotlivca.
Ja musím z minulosti spomenúť, v Komárne sme zavreli tepláreň len preto, že boli dotačné systémy pre domy, kde si obyvatelia z peňazí Európskej únie, ale to ešte na začiatku toho procesu, a tepláreň sa na to pozerala, jak sa im proste odpájajú dotovaní, dotovaní zákazníci. Tam ekonomika bola len vďaka, vďaka dotáciám.
Takže ja, samozrejme, vážim si všetky tieto pripomienky a aj pozmeňovacie návrhy, ale musíme vychádzať z toho, že tá, ten proces prípravy bol dlhý, zložitý a účastníkov sme všetkých nechali do toho diskutovať, a myslím, že sme spravili kompromisný návrh.
Ďakujem pekne.