33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.3.2014 o 14:56 hod.

Ing. Mgr.

Peter Muránsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

14:41

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážený pán poslanec, hovorí pán minister Lajčák.
Európska únia sa krízou na Ukrajine zaoberá od jej prepuknutia, pričom v rámci reakcie na ňu zvolila metódu odstupňovaných krokov. V prvom kroku prerušila s Ruskom rokovania o dohode o bezvízovom styku, ako aj o novej dohode týkajúcej sa vzájomného obchodu a investícií. V druhom kroku boli prijaté opatrenia voči konkrétnym osobám v Rusku a na Ukrajine spoluzodpovedným za súčasný vývoj, ktoré zahŕňajú cestovné obmedzenia a zmrazenia účtov na území Európskej únie. Ako prípadný tretí krok sa zvažujú opatrenia širšieho ekonomického charakteru. Okrem týchto opatrení je Európska únia aktívna aj v iných medzinárodných organizáciách, okrem iného v OSN, OBSE, Rade Európy a tiež v tretích krajinách s cieľom dosiahnuť čo najširšie medzinárodné odsúdenie krokov Ruska, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.
Pokiaľ ide o spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku Európskej únie, jej súčasným cieľom nie je okamžité vytvorenie európskych ozbrojených síl. Zahŕňa však postupnú realizáciu takých krokov, ktoré môžu viesť až k spoločnej obrane.
V Lisabonskej zmluve sa členské krajiny Európskej únie zaviazali, že v prípade, ak sa členská krajina stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, ostatné členské krajiny jej poskytnú pomoc a podporu v súlade s článkom 51 Charty OSN všetkými dostupnými prostriedkami. Záväzky a spolupráca v tejto oblasti sú pritom v súlade so záväzkami vyplývajúcimi z členstva v NATO, ktoré zostáva pre jeho členov základom ich kolektívnej obrany.
V zmysle uvedeného po vypuknutí krízy na Ukrajine NATO aktivovalo svoj systém krízového manažmentu a postupne realizuje všetky kroky potrebné na zaistenie bezpečnosti jeho členských krajín. Všetky potenciálne ohrozené krajiny sú zároveň členskými krajinami Európskej únie.
Zatiaľ ide predovšetkým o opatrenia spravodajského a prieskumného charakteru, ktoré by v prípade potreby umožnili včasné prijatie aj ďalších nevyhnutných krokov. V tomto zmysle možno povedať, že bezpečnosť dotknutých členských krajín Európskej únie v súčasnosti je zaistená.
Slovensko sa do formovania spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie aktívne zapája.
V procese prípravy na minuloročné decembrové zasadnutie Európskej rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike sme úzko koordinovali naše pozície s krajinami V-4, na čo nadviažeme v nasledujúcom období pri implementácii prijatých záverov.
Dôraz kladieme na budovanie spôsobilostí, rozvoj obranného priemyslu a trhu a prehlbovania spolupráce v koordinácii medzi Európskou úniou a jej partnermi, najmä s NATO, OSN a krajinami Východného partnerstva. Ďakujem, skončil som.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:41 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:45

Jozef Mikloško
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Iba kratučko. Ja si to s pánom ministrom ešte budem mať príležitosť predebatovať, ale ďakujem aj za túto odpoveď. Oceňujem, že aj vláda, aj minister zahraničných vecí sa v poslednom čase skutočne tejto téme vážne venuje. Slovensko sa jasne postavilo na stranu Ukrajiny, aj keď všetci cítime, že to je mnohoparametrický problém, kde tá vina je rozptýlená medzi mnohé krajiny, nielen teda tohto regiónu. Aj dnes sme tu mali asi 40 poslancov rôznych úrovní z Ukrajiny. Na tom zahraničný výbor participoval. A bola to veľmi konkrétna a zaujímavá debata, ktorá mnohé veci odkryla. Takže nechcem váš batoh ďalej zaťažovať, takže ďakujem pekne pánovi ministrovi aj vám.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.3.2014 o 14:45 hod.

Doc. RNDr. DrSc.

Jozef Mikloško

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:45

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:45 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Zodpovedanie otázky 14:47

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Veľmi rád by som na túto otázku odpovedal a vyviedol... (Reakcie z pléna.) A, už je tu, dobre, nebol prítomný v sále. Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, dovoľte mi opraviť vás. Veľmi a zásadne sa mýlite, ak tvrdíte, že po nástupe našej vlády sa akýmkoľvek spôsobom spomalila výstavba. Opak je pravdou, čoho dôkazom je napríklad o polovicu viac rozostavaných diaľničných kilometrov za rovnaké obdobie, aké mala k dispozícii predchádzajúca vláda. Okrem iného sme oveľa efektívnejší v príprave nových diaľničných úsekov.
Dovoľte mi spomenúť aj zazmluvnenie eurofondových peňazí, ktoré sú kľúčovým zdrojom financovania diaľničnej výstavby v súčasnosti. Zazmluvnenie sme zdedili po predchádzajúcej vláde na úrovni 54 %, čo necelé dva roky pred skončením 7-ročného programového obdobia eurofondov vôbec neznamenalo optimistické vyhliadky, napriek tomu sa vďaka veľkému úsiliu a vysokému nasadeniu pracovníkov ministerstva už dnes môžeme pochváliť 100-percentným zazmluvnením operačného programu, čo znamená, že sme minimalizovali riziko prepadnutia európskych peňazí.
V krátkosti si dovolím zhrnúť aj stav verejného obstarávania, na ktoré sa pýtate, a zároveň aj iných. Po predošlom vedení sme prebrali tri neukončené diaľničné tendre, podarilo sa nám dva z nich vyhodnotiť a podpísať zmluvu o dielo s vybraným zhotoviteľom. Zároveň sme spustili 7 nových, z čoho 5 je už úspešne vyhodnotených, kde boli tiež podpísané zmluvy o dielo. A v súčasnosti sa na týchto úsekoch už projektuje realizačná dokumentácia a plánuje sa výstavba. Z toho jednoznačne vyplýva, že od roku 2012 sa vďaka týmto tendrom urýchlila výstavba diaľnic a rýchlostných ciest.
Každý proces verejného obstarávania má však aj svoje riziká, čo je aj prípad vami zmieňovaného úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná skala, kde v súčasnosti ešte stále prebieha verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa stavby, ktoré začalo ešte za predchádzajúcej vlády v januári roku 2011.
Ja som osobne dúfal, že sa nám podarí už dávno tento tender uzavrieť, bohužiaľ, verejné obstarávanie začali brzdiť revízne postupy podaním žiadosti o nápravu a následne námietky zo strany neúspešných uchádzačov.
Na základe rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie v námietkových konaniach bolo nutné, aby komisia verejného obstarávateľa opätovne vyhodnotila predložené ponuky v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Po poslednom vyhodnotení však neúspešný uchádzač opätovne podal námietku na úrad, ktorú však úrad zamietol. Uchádzač preto využil ďalšie možnosti revíznych postupov a dňa 10. 2. 2014 podal odvolanie na Radu ÚVO, ktorá má rozhodnúť do 45 dní.
Pri tomto tendri je však ešte potrebné spomenúť, že okrem vyhodnocovania predložených ponúk čakáme najmä na usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie, ako ďalej postupovať pri vyhodnocovaní vzhľadom na to, že medzi uchádzačmi sa nachádzajú aj uchádzači dotknutí tzv. kartelom.
Na vašu otázku, prečo sa tento úsek ešte nestavia, je odpoveď pomerne jednoduchá, jediným dôvodom, prečo ešte nie sú podpísané zmluvy so zhotoviteľmi a v lokalite nevidno stavebné stroje, je kartelová dohoda šiestich stavebných firiem ešte z roku 2005, teda z čias druhej Dzurindovej vlády. To, že ešte stále nie je ukončené verejné obstarávanie, neteší ani nás, ani stavbárov, ani predovšetkým vodičov, ktorí si každý deň „užívajú" v negatívnom zmysle zápchy na trase Žilina a Martin, na známej trase pod Strečnom, verím však, že tento zdĺhavý proces verejného obstarávania bude čoskoro definitívne ukončení a že s výstavbou začneme v priebehu niekoľkých týždňov.
Dovoľte mi pripomenúť, že v okolí Žiliny už dnes prebieha výstavba dôležitého a takisto identicky dôležitého úseku, zároveň konštrukčne veľmi komplikovaného, a to úseku D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, čiže úseku, ktorý predchádza spomínanému úseku.
Pred podpisom zmluvy je taktiež úsek D3 Žilina-Strážov – Žilina-Brodno, ktorý odkláňa D1 smerom na sever až po poľskú hranicu, a v najbližších dvoch rokoch rozbehneme výstavbu všetkých zvyšných úsekov diaľnice D3, ktoré spoja Žilinu s poľskou hranicou a s priemyselným regiónom Sliezska na česko-poľskom pomedzí. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

20.3.2014 o 14:47 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:52

Richard Vašečka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán minister. Ako ste správne spomenuli, naozaj ma k tomu viedla tá realita tej dopravy okolo Žiliny, práve na tom úseku okolo Strečna, pretože jedna vec je hovoriť o takých nejakých makroukazovateľoch, druhá je tá realita dopravy. Chcel by som sa ale opýtať na jednu doplňujúcu otázku, keď ste hovorili o tom, že ÚVO malo rozhodnúť ohľadom tých vecí, ktoré ste spomínali (ako kartelová dohoda). Podľa mojich informácií to rozhodnutie ÚVO už prišlo na vaše ministerstvo a vy máte už len teda na základe toho prijať nejaké rozhodnutie a postúpiť ho ďalej. Mohli by ste mi povedať niečo k tomuto? Ďakujem.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.3.2014 o 14:52 hod.

Mgr.

Richard Vašečka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:52

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Bohužiaľ, to rozhodnutie alebo usmernenie zo strany Úradu pre verejné obstarávanie ešte neprišlo, úrad to ešte nevyhodnotil, a to z jednoduchého dôvodu, pretože momentálne prebieha proces doručovania rozsudku Najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o tom, že teda kartel bol. A keďže je v tom zapojených viac firiem, šesť firiem, to doručovanie je pomerne komplikované. A až doručením posledného z nich alebo naplnením fikcie doručenia posledného z nich bude vyznačená právoplatnosť toho rozsudku. A Úrad pre verejné obstarávanie podľa mojich informácií môže rozhodnúť až potom, keď ten rozsudok bude naozaj právoplatný. A od tej právoplatnosti sa spustí celý mechanizmus, ako som ho pomenoval. Čiže my čakáme, resp. konkrétne obstarávateľ, čiže Národná diaľničná spoločnosť čaká na usmernenie, aby mohla finálnym spôsobom vyhodnotiť všetky prebiehajúce tendre, v ktorých sú firmy postihnuté týmto kartelom alebo ktoré sa zúčastnili na tom karteli z roku 2005. Čiže nie je pravda, že by sme to mali, nemôžeme to mať, keďže ešte nie je rozsudok definitívne právoplatný. Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:52 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:55

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, veľmi si cením vašu aktivitu aj nezvyčajne veľa otázok dnes bolo položených.
K vašej otázke. Nakoľko sa jedná o zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, predmetná zmena je záväzná v celom rozsahu a priamo uplatniteľná pre všetky členské štáty, a preto nie je potrebná transpozícia zmeny nariadenia do vnútroštátnej legislatívy. Európska komisia navrhuje, aby predmetný návrh nariadenia nadobudol účinnosť 20. dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. A uplatňovanie nariadenia je navrhnuté od 1. januára 2016. Navrhovaná zmena nariadenia sa týka najmä posilnenia kontroly cezhraničnej prepravy odpadov.
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v rámci pripomienkovania predmetného dokumentu vyjadrilo pozitívne stanovisko Slovenskej republiky k zámeru Európskej komisie posilniť a harmonizovať kontroly prepravy odpadov v členských štátoch a taktiež vyjadrilo podporu predmetného návrhu nariadenia. Ďakujem. Skončil som.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:55 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho 14:56

Peter Muránsky
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcem sa doplňujúco opýtať. Prakticky súhlasím s odpoveďou. Samozrejme, je to tak, pán minister. Doteraz rôzne krajiny členské si inak vysvetľujú a inak realizujú aj súčasnú smernicu. Majú rôznu mieru kontroly a výkonu proste tohto transferu, predovšetkým nebezpečných odpadov, keď sa priznáva, že jedna štvrtina všetkých vyprodukovaných odpadov opustí dokonca krajiny Európskej únie a čo je ešte vnútri. Ako sa mirniks-dirniks presúvajú hlavne nebezpečné odpady, tak treba sa zamyslieť naozaj nad tým, aby sa nejakým spôsobom zjednotili tieto systémy kontroly nelegálneho toku týchto odpadov. A argumentuje sa mnohokrát, že mnohé krajiny nemajú na to svoje personálne a finančné kapacity. Ja sa chcem opýtať, či my budeme mať po uvedení do praxe tejto smernice na toto kapacity, či personálne, ale, samozrejme, materiálne a finančné.
Skryt prepis

Doplňujúca otázka / reakcia zadávajúceho

20.3.2014 o 14:56 hod.

Ing. Mgr.

Peter Muránsky

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:58

Peter Žiga
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak určite pri uplatňovaní či už tuzemskej alebo aj európskej legislatívy my musíme po počítať aj s doložkou vplyvov. V rámci doložky vplyvov určite počítame aj s navýšením, respektíve zohľadnením tejto novej legislatívy pri či už materiálnom, technickom alebo personálnom vybavení príslušného orgánu štátnej správy, ktorá dozerá na daný výkon štátnej správy. V tomto prípade to bude Slovenská inšpekcia životného prostredia. My sme aj v súvislosti s niektorou legislatívou, ktorá sa týka napríklad IPKZ, urobili už opatrenia na navýšenie príslušných počtov. A keď bude potrebné pri aplikácii a uplatňovaní tejto smernice navýšiť, respektíve nejako racionalizovať prácu SIŽP, budeme v tom od 1. 1. 2016 postupovať takto. Ďakujem.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:58 hod.

Ing. PhD.

Peter Žiga

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

14:58

Ján Počiatek
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, v kompetencii ktorej je príprava a prevádzka diaľnice D1, zabezpečila vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie na stavbu diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory. Na predmetnú stavbu bolo dňa 26. 3. 2013 vydané územné rozhodnutie, ktorého predmetom je aj mimoúrovňová križovatka Senec na diaľnici D1 s cestou II. triedy II/503 Senec – Viničné. Predmetná križovatka je z hľadiska dopravného zaťaženia na konci svojej životnosti, čo máte určite pravdu, preto bola navrhnutá rekonštrukcia križovatky, ktorá spočíva v prebudovaní pôvodnej mimoúrovňovej križovatky osmičkového tvaru na kompletnú štvorlístkovú križovatku vrátane kolektorov budovaných v rámci rekonštrukcie križovatky, čím budú vylúčené všetky ľavé odbočenia a odstránené dnešné kolízne body na križovatke. Po vydaní územného rozhodnutia bola stavba diaľnice D1 Bratislava – Trnava, rozšírenie na šesťpruh plus kolektory, rozdelená pre ďalšiu prípravu na samostatné prevádzkovateľné úseky. Jednou z prvých etáp je úsek D1 Bratislava – Senec, ktorého súčasťou je aj mimoúrovňová križovatka Senec. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na výber spracovateľa, oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, dokumentácia na stavebné povolenie, dokumentácia na ponuky a výkon autorského dozoru na stavbu D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, termín predkladania ponúk uchádzačov je do 26. 3. 2014. Po vypracovaní dokumentácií a vydaní právoplatného stavebného povolenia budú vyhlásené verejné obstarávania na výber zhotoviteľa stavebných prác, začatie výstavby D1 Bratislava – Senec, rozšírenie na šesťpruh, sa predpokladá v závislosti od postupu prípravy a, samozrejme, hlavne priebehu verejného obstarávania na prelome rokov 2015 a 2016.
V tomto roku je naplánované začatie realizácie stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa, na ktorú Národná diaľničná spoločnosť zabezpečila už v roku 2013 vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie v podrobnostiach dokumentácií na realizáciu stavby. V rámci stavby D1 Bratislava – Senec, križovatka Senec, nultá etapa sa predpokladá vybudovanie časti pravostranného kolektora v smere Bratislava – Senec napojením na jestvujúcu križovatkovú vetvu diaľnice D1 s cestou II/503 s dočasným odpojením z diaľnice D1. Šírkové usporiadanie kolektorového pásu je navrhnuté v kategórii C 9,5/80 ako dvojpruhová jednosmerná komunikácia. Uvedená stavba bude realizovaná ako nultá etapa rekonštrukcie križovatky Senec, ktorú som pomenoval predtým, za účelom odľahčenia kritickej dopravnej situácie v jestvujúcej križovatke Senec v smere Bratislava – Senec.
Pre zlepšenie dopravnej situácie na úseku diaľnice D1 Bratislava – Trnava pripravuje ďalej Národná diaľničná spoločnosť v rámci stavby diaľnice D1 Senec – Blatné, križovatka Blatné aj prestavbu mimoúrovňovej križovatky Blatné na diaľnici D1 s cestou I/61. Táto križovatka bude navrhnutá ako plnohodnotná diaľničná križovatka s pripojením všetkých smerov. Bude upravená aj cesta I. triedy I/61 a zrekonštruovaný most nad diaľnicou D1. Diaľnica D1 bude v predmetnom úseku rozšírená na plnohodnotný šesťpruh. A zrealizuje sa tam aj prekládka dotknutých inžinierskych sieti. V súčasnosti Národná diaľničná spoločnosť zabezpečuje pre uvedenú stavbu vypracovanie dokumentácie na stavebné povolenie, dokumentácie na ponuku, výkon autorského dozoru, inžiniersku činnosť a majetkovoprávne vysporiadanie. Po zabezpečení právoplatného stavebného povolenia na túto stavbu bude vyhlásené verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa, začatie výstavby sa predpokladá v závislosti opäť od verejného obstarávania v budúcom roku. Lehota výstavby predmetnej križovatky bude dvanásť mesiacov.
Vážený pán poslanec, vymenoval som vám súbor opatrení, ktorý podľa nášho názoru vyrieši túto situáciu. Treba však povedať, že problémy, na ktoré sa pýtate spôsobuje najmä nedostatočná kapacita cesty II. triedy II/503, ktorej správu má na starosti Bratislavský samosprávny kraj. Preto by som vám odporúčal a požiadal vás, aby ste sa spýtali aj ako Bratislavský samosprávny kraj pod vedením vášho kolegu Pavla Freša, ktorého kandidatúru ste podporili, chce túto situáciu vyriešiť. Ďakujem za slovo, skončil som.
Skryt prepis

20.3.2014 o 14:58 hod.

Ing.

Ján Počiatek

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video