33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
20.3.2014 o 15:51 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na začiatku svojho zamyslenia nad podobou a matériou preberaného návrhu ústavného zákona, aj keď sa chcem venovať len tej časti návrhu, ktorá sa týka definície manželstva, parafrázoval slová amerického benediktína Donalda Cozzensa napísané na margo celibátu, tejto najťažšej formy vernosti. „Podobne ako táto náročná duchovná disciplína,“ a teraz už citujem, „aj manželstvo je sexy, manželstvo ako prirodzený, prírodou a zdravým rozumom posvätený prístav jedného muža a jednej ženy, manželstvo ako vzťahová paradigma pre odvážnych, pre dobrodruhov lásky, pre adrenalínové typy vernosti, ktorá vie, že pod cudzími sukňami a nohavicami sa radosť z intimity, z tvorivých, teda plodivých síl sexuality mení na zameniteľnosť kohokoľvek s kýmkoľvek, ba aj čohokoľvek s čímkoľvek, bez ohľadu na biologický rod a pohlavie. A, samozrejme, mení sa aj na nepokoj, hoci sa tento rád vydáva za šťastie, ktoré vylučovacím spôsobom pokusov a omylov predsa len konečne prišlo.“ Vážení, neprišlo. Ja viem, romantické, sentimentálne príbehy, vzťahy, ktoré sú kryté iba pominuteľnými emóciami, majú v povahe vytesňovať, vytláčať, možno pre niekoho tvrdú, ale sebazáchovnú, alebo spoločensky žiaducu pravdu. Áno, zbabelci a zvlášť v čase epidémie novej tolerancie to zväčša takto robia, vlastne všetci, ktorí chcú bagatelizovať a revidovať územie záväzného manželského sľubu jedného muža a jednej ženy v dobrom a v zlom. Naši ideoví odporcovia práve tú zlú časť rovnice používajú ako dôkaz, že tradície prestávajú fungovať. Vážne, čo iné, ak nie táto vzťahová konzerva má byť vývesným štítom konzervativizmu? Kresťanskí demokrati na Slovensku aj keď v mnohých európskych krajinách kvôli fantómom popularity a politickej korektnosti čoraz častejšie púšťajú do gatí, za týmto spoločensky zdravým, duchovne i hmotne prospešným a ekonomicky aj najmenej nákladným cieľom idú nepretržite od svojho vzniku. Nájde sa v tejto sále niekto, kto by podobnú iniciatívu očakával od, povedzme, Martina Poliačika alebo Joža Viskupiča? A to hovorím vo všetkej úcte k ich manželstvám a pekným rodinám.
Ani teraz nejde o časovo účelové konanie, ako nám to podsúvajú ctitelia iných priorít za všeobecného súhlasného štekotu liberálnych médií. Túto agendu, vážení, máme v našom dlhodobom programe ako kľúčovú a východiskovú, lebo manželstvo, rodina a výchova detí sú piliermi spoločenskej prosperity bez konfesionálnych atribútov. Napokon aj mimokresťanské civilizácie, tento zvrchovaný inštitút, pokiaľ história neklame, ctili. Som presvedčený, že vytrvalé a obdobné úsilie nebude takýmto účelovým konaním ani vtedy, keď tu budú iné garnitúry a iné zostavy poslancov, ak budú mať zodpovednosť.
Na tomto mieste nechcem spomínať celú genézu našich legitímnych snáh. Poctivý človek si dokáže veci a korektnosť komunikácie aj logiku nášho permanentného postupu v tejto veci overiť. Chameleóni a saltomerači v politike teraz varia z vody, z predsudkov a z dojmov, varia obohraté klišé o kšefte, s ktorým by zrejme nemali nijaký problém, keby išlo o ich marketingové agendy a iné halucinácie. Ak si to nevšimli, tu sme však v kontexte celkom intuitívne organického, naturálneho, zdravého a väčšinového občianskeho dopytu pri všetkej legislatívnej a ľudskej úcte k minoritám. Médiá to rady horúce, lebo veď konflikt, škandál, mentálna celulitída, odhalené ohanbie a tak ďalej, bez poctivosti k faktom, všetky tieto kvokance zo žita zmetie práve čas. Ozaj, je v tomto ctenom pléne niekto, kto vie, kedy je ten pravý čas? Alebo už bol? Alebo ešte len bude? Na svätého Dindy sme hovorievali v detstve. A bol vôbec? A bude vôbec? A príde aj Godot? Akokoľvek, nečas je najlepším časom pre veci nadčasové.
Manželstvo ja osobne vnímam v tejto absolútnej perspektíve ako ideálny priestor rodiny, rodu a národného zdravia, nech to znie akokoľvek pateticky, nášho prežitia a vitálnosti. Zároveň si ale hlboko uvedomujem, že manželstvá a rodiny nie sú, a povedzme si úprimne, aj vinou nás, politikov, ale aj vinou relativizačných kultúrnych trendov v dobrej kondícii. Ak však existuje formalizovaná ústavná axióma, a myslím, že práve o ňu sa v časti toho ústavného návrhu zákona snažíme, potom môže byť aj oveľa väčší tlak na partikulárne zákony aj sociálneho, ekonomického, skrátka, chlebového typu. Aký zmysel by inak malo posilňovať čosi, čo ani nevošlo do katalógu štátotvorných ideálov, akým má byť práve ústava?
Na sociálnej sieti som napísal, že keby celkom nič, len toto zostalo z prezidentskej kampane, lebo len na takto exponovaný čas to zužujú tí, ktorí neblaho tušia, že to má šancu prejsť, považujem to za veľkú a výnimočnú vec. Povzbudivé reakcie mojich študentov, priateľov i širšieho sociálneho a duchovného prostredia vrátane hierarchie našich patriarchov ma utvrdzujú v tom, že nikto súdny nemôže riešiť vhodnosť či nevhodnosť chvíle, ak ide o fundamenty, teda základy a korene. Od košického Pochodu za život toto aggiornamento, táto energia obdivuhodne narástla. Aj tí, ktorí pred televíznymi obrazovkami, diplomaticky lavírovali, sa dnes vyjadrujú prinajmenšom v tejto oblasti oveľa opatrnejšie. Čo si budeme hovoriť? Domnelí lídri novej pravice musia rátať so všetkými eventualitami a mať otvorené dvere všetkými stranami.
Samozrejme, proti sú tí, ktorí sú proti teraz, boli proti včera, budú proti zajtra, vždy, naveky a nikdy inak. Nie je to nijaká novinka. Veď napokon ani nedali svoj podpis pod pôvodný návrh 40 opozičných poslancov. Ale rozumiem tomu, je to len prirodzený dôsledok vyznávaných princípov a dogmatického zbožstvenia slobody, ktorá je sama sebe zmyslom, dôvodom, dôsledkom, príčinou aj cieľom. Táto časť politického spektra je našťastie dlhodobo úplne čitateľná aj vypočitateľná.
Možno by som trošku odťažil od tej náročnej dikcie na margo vypočitateľných ľudí jednou spomienkou, ktorú uverejnil Milan Lasica. V šesťdesiatych rokoch spomínal, ako v Bratislave fungoval tlačový a kultúrny dozor, ktorý parafoval, ktoré programy môžu ísť do televízie a môžu ísť do rozhlasu. A hovoril, že to bol človek známy, jeho správanie bolo očakávateľné, vypočitateľné, nikdy neprekvapil, nikdy nezlyhal, vždy sa správal rovnako a tak sa správal aj vtedy, keď prišiel na stôl scenár z akéhosi skeču Milana Lasicu a Jula Satinského, kde ako režisér tohto skeču rozhlasového bol Vladimír Rusko a ten vypočitateľný cenzor, známy, jasný, prečiarkol slovo Rusko a napísal na to Sovietsky zväz, úplne zrozumiteľný, čitateľný. To uvádzam len ako paralelu k tomu, že ako sa postoje niektorých i tu v pléne dajú a možno aj môžu čítať.
Oveľa viac ma ale mrzia tí, ktorí svoj podpis stiahli z návrhu, teda toho spoločného, pod smiešnou zámienkou spôsobu a miesta podania. Pýtam sa, ako vážne to myslia s tou krehkou lodičkou manželstva, do ktorej sa oprel ničivý vietor inakosti, alebo vytriezveli zo snov o mužovi a žene, sú to vzťahoví konvertiti, alebo len hľadajú najprimitívnejší spôsob, ako sa vyvliecť zo slučky časného neúspechu spoločného kandidáta, ktorému viac škodili, ako pomáhali? Nech sa veci majú akokoľvek, nijako ich to nectí. Tie pindy o dohodách, ktoré nefungovali, a džentlmenských vzťahoch, ktoré vykazovali vysoký stupeň podrazáctva, myslím, už nikto nežerie, o to viac, že ani keď mali vlastný legitímny priestor, nepoužili ho na posilnenie konzervatívnych, a teda aj prosociálnych, prorodinných a provitálnych základov nášho štátu a spoločného európskeho domu. Nie som taký naivný, aby som zároveň netušil, že obojživelníci a améby musia vždy rátať so všetkými situačnými alternatívami.
Na druhej strane nemám nijaký problém vnímať aj problém kolegov zo strany SMER, ktorý im spoločným podaním ústavného zákona vznikol. Európski socialisti a ľavicoví liberáli neskrývajú zdesenie, napokon práve oni vytrvalo a často aj úspešne presadzujú kultúru smrti a hecujú medzinárodný front inakosti, redefinície ľudských práv a nezmyselnej tolerancie všetkého všetkými, pomaly nevynímajúc ani deviácie.
Robert Fico sa k chronickej iniciatíve kresťanských demokratov nepripojil s láskou a s nadšením. O oportunizme jeho kalkulácie nepochybuje azda nikto, aj keď sa v tomto, a bol by som rád, môžeme mýliť. Aj môj vnuk tuší, že pán premiér toto iluzórne poníženie ešte dva týždne (a možno už ani nie dva týždne) vydrží.
Na druhej strane kuloárne diskusie počas tohto týždňa vo mne vzbudzujú aj optimizmus. So Slovenskom sa naozaj nedajú robiť nestráviteľné experimenty. Napriek všetkým politickým a politologickým predsudkom som presvedčený, že väčšina mojich kolegov, áno, aj priateľov zo strany SMER žije svoje manželstvá spôsobom, ktorý garantuje normalitu, vernosť a verejné blaho, rovnako vedia, že politické hry, konšpirácie a šarvátky sa viac než pre pravdu hrajú pre publikum. Je len smutné, že výrazne konzervatívnejšie vládne garnitúry doteraz neobjavili v sebe nijaký priestor na veľkorysosť a citlivosť, pokiaľ ide o hodnotovú a etickú agendu.
Tristný je aj fakt, že medzinárodnú zmluvu Slovenska s Vatikánom do Večného mesta niesol žíhaný ľavičiar a vtedajší predseda parlamentu Jozef Migaš. To nie je sťažnosť ani lamentácia, ale iba holý fakt. Bol snáď iný čas, iné miesto a iný spôsob? Čo by rednúce kohorty kolegu Sulíka dali za to, keby dokázali vybojovať registrované partnerstvá, tento prekurzor, ponorný koridor k manželstvám iného typu a potom k adopciám, hoc aj, aby som citoval Martina Poliačika, aj s Mefistofelom. Tým, pochopiteľne, nijako neobhajujem machiavelizmus účelov a prostriedkov, ani tu nechcem, ako to rady robia médiá a podprahoví politickí hráči, démonizovať SMER, ktorý sám zisťuje, aká riskantná a vnútorne ničivá vie byť politická márnivosť, pýcha a moc samoderžavia. Akokoľvek, som veľmi rád, že sa SMER pridal k agende, s ktorou ako prví prišli konzervatívni poslanci naprieč straníckym spektrom, nech sa tento ústupok strany SMER bude interpretovať akokoľvek, až v kostiach cítim, že je naším víťazstvom.
V čase, keď sa zo spôsobu podania ústavného zákona vyrábala kauza, ktosi ma zase na sociálnych sieťach obvinil, že si kresťanskí demokrati zvolili potupnú cestu politickej prostitúcie. Odpísal som niečo v tom duchu, že keď ako opozičný politik nemáte žiadne iné možnosti a vzdať sa v takej fundamentálnej veci je neprijateľné, tak sa samotný cieľ a účel, v našom prípade ústavná definícia manželstva môže stať jediným možným prostriedkom, pokiaľ teda vieme ešte narátať do 90. Tu už účel nesvätí prostriedky, ale sám sa stáva prostriedkom bez ohľadu na čas, miesto a spôsob. Veď o nič iné ako o večnú paradigmu exkluzívneho vzťahu jedného muža a jednej ženy a potom rodiny ako ich existenciálneho produktu v manželstve nejde a nemôže ísť. Bolo by to veľmi jednoduché, keby to nebolo zložité a najmä, keby tú celú zložitosť nekomplikovali civilizačné trendy, o ktorých sa v politicky korektnom prostredí hovorí iba prostredníctvom podivného ľudskoprávneho newspeaku, za aký by sa nemusel hanbiť ani veľký brat z Orwellovho románu.
No pri všetkých tých obvineniach som mal pred očami aj Krista medzi neviestkami a mýtnikmi. Koho to zaujíma, nech sa na ne, neviestky, a na nich, kriminálnikov, ide pozrieť a opýtať Mariána Kuffu do Žakoviec. Na druhej strane som, ako vždy v tejto vážnej hre, vnímal aj dlhé tiene zákonníkov, ktorí majú celkom jasno v tom, ako má vyzerať čas, miesto a spôsob. V tom sú chytrí, v tom sú majstri sveta a frajeri, len láska im akosi chýba, lebo si ju trendovo pletú s emóciami, kvôli ktorým sa oplatí anektovať zvrchované a integrálne územie manželskej výlučnosti. Akokoľvek zámienok si vždy nájdu dosť.
To, že v celom tomto videní problému nejde o paranoju, to potvrdzuje aj úzkostná korešpondencia, ktorú sme všetci poslanci v nedávnom čase dostali do mailových schránok. Nechcem teraz riešiť svoje prekvapenie, koľko všelijakých spolkov, združení a organizácií pracuje na likvidácii a totálnom zničení hlbokých európskych tradícií, ani vyjadriť pochybnosť, či naši občania a obyvatelia Európskej únie vôbec tušia, čo všetko financujú a podporujú z vlastných daní, akokoľvek predstavu, že platíte za to, že niekto môže legálne demoralizovať a przniť vaše dieťa. A možno je aj otázka času, kedy to bude robiť v škole bez vašej možnej možnosti zákonne sa brániť. Už táto predstava je desivá. No, žiaľ, získava všetky kontúry nie nejakého fiktívneho prízraku, ale reality, ktorá s nebývalou gurážou dekadencie ide proti životu a ľudskému rastu v pravde a v rozumnom poriadku.
Predsa len ešte niečo k tomu „vznešenému“ a na všetky precedensy pohodlných, blahobytných, nudiacich sa a hodnotovo zmätených kultúr odvolávajúcemu sa otvorenému listu, ktorý sme obdržali všetci, ako tu sedíme. Pisateľom sa nedá uprieť nevšedný zápal a humanistická militantnosť, ktorá možno prezrádza viac, ako by chcela a v danej chvíli aj potrebovala. Vraj naším jediným faktickým cieľom je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva. Vidíte, šidlo z vreca vyskočilo.
Naše tušenia, že registrované partnerstvá a iné právne úpravy vzťahov osôb s inou než kreatívnou sexuálnou orientáciou sú len prvou lastovičkou, metódy postupných krokov, spomínal ich aj Paľo Hrušovský, nevdojak podporujú sami aktéri zmien definície manželstva. Sami o tom napísali. Okrem toho vo všetkej úcte k originalite každej ľudskej bytosti im chcem ale aj poďakovať za prehľadnú mapku krajín, je priložená v tejto korešpondencii, ktoré sa dokázali ústavne alebo na inej legislatívnej úrovni vzpriečiť deštruktívnym trendom, ktoré sa tvária osvietene a zneužívajú na to tie najkrehkejšie a najmenej stabilné prostriedky, emócie. Vzťah muža a ženy, ak je naozaj poctivý, by na tomto emotívnom leveli neprežil ani jednu sezónu, keby nemal v sebe potenciál byť čímsi viac než len romancou a keby nebol napriahnutý k tomu, čo ho presahuje a vlastne aj zdôvodňuje. Na tej mapke ma okrem iného potešilo, že sme v rodine ešte hodnotovo vždy ukotvených, najmä slovanských krajín, naozaj dávno som nemal takú radosť zo slovanstva.
Takže keď sa môžem okľukou vrátiť k úvodnej myšlienke, manželstvo ešte vždy môže byť sexi, ak sa heroicky dokáže vrátiť k exkluzivite a výlučnosti jedného muža a jednej ženy. Preto sme ako kresťanskí demokrati dnes tu, non regeterien, naozaj v tomto nič neľutujem. Reflex z rímskych koloseí, keď nás hádzali pred levov, mám stále hlboko v krvi a v duchovnej genetickej výbave. Svätý Thomas Morus, náš patrón, dal v čase bojov o supremačný zákon Henricha VIII. za toto hlboké povedomie prirodzeného stavu človekových vecí hlavu pod katovu sekeru. Niektoré veci bez ohľadu na čas a miesto, bez ohľadu na spôsob, popularitu a efemérnu priazeň sa musia robiť kvôli večnosti, práve tu, takto a teraz. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
15:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:37
Július BrockaVystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 15:37 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán kolega Gál, ja reagujem na tie vaše slová, citujem, „aby nebolo všetko jednoliate“. Áno, pán kolega, preto KDH v prezidentských voľbách v druhom kole podporuje Andreja Kisku, a nie Roberta Fica, opakujem, nie Roberta Fica.
Neautorizovaný
15:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:38
Gábor GálJa začnem reagovať od konca. Pán poslanec Brocka, keď ste si nevšimli, tak v tej novele ústavy chýba, že prezident bude môcť navrhnúť niekoho za člena Súdnej rady. Čiže tá jednoliatosť pri Súdnej rade aj v prípade, že bude zvolený pán Kiska za prezidenta, sa nezmení. Čiže Súdna rada zostane taká, akú chce niekto ju mať, jednoliata.
K formálnemu zakotveniu manželstva. Pán poslanec Blanár, nie ste...
Ja začnem reagovať od konca. Pán poslanec Brocka, keď ste si nevšimli, tak v tej novele ústavy chýba, že prezident bude môcť navrhnúť niekoho za člena Súdnej rady. Čiže tá jednoliatosť pri Súdnej rade aj v prípade, že bude zvolený pán Kiska za prezidenta, sa nezmení. Čiže Súdna rada zostane taká, akú chce niekto ju mať, jednoliata.
K formálnemu zakotveniu manželstva. Pán poslanec Blanár, nie ste právnik, to vidieť. Tak skúsim to z iného uhla povedať. Týmto zabezpečíme to, že v tomto štáte inštitútom manželstva budeme môcť nazvať len súžitie jedného muža a jednej ženy. To tu zakotvíme, ale neodstránime možnosti uzákoniť registrované partnerstvo, čiže aby sme nežili v nejakých bájkach, že týmto sme tomu zamedzili. Posilnili sme manželstvo, lebo sme to deklarovali v ústave. Ale problém, ktorý bytostne sa dotýka nás, každého, problém spoločnosti, v akej žijeme, zmeny hodnôt aj pohľadu na manželstvo tým neodstránime. Čiže táto cesta zďaleka nie je na konci.
A keď sme boli vo vláde, tak, pán poslanec Blanár, keď ste si nevšimli, najväčšie reformy boli za tých pár mesiacov vlády Radičovej a hlavne za regnovania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 15:38 hod.
Mgr.
Gábor Gál
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Ja začnem reagovať od konca. Pán poslanec Brocka, keď ste si nevšimli, tak v tej novele ústavy chýba, že prezident bude môcť navrhnúť niekoho za člena Súdnej rady. Čiže tá jednoliatosť pri Súdnej rade aj v prípade, že bude zvolený pán Kiska za prezidenta, sa nezmení. Čiže Súdna rada zostane taká, akú chce niekto ju mať, jednoliata.
K formálnemu zakotveniu manželstva. Pán poslanec Blanár, nie ste právnik, to vidieť. Tak skúsim to z iného uhla povedať. Týmto zabezpečíme to, že v tomto štáte inštitútom manželstva budeme môcť nazvať len súžitie jedného muža a jednej ženy. To tu zakotvíme, ale neodstránime možnosti uzákoniť registrované partnerstvo, čiže aby sme nežili v nejakých bájkach, že týmto sme tomu zamedzili. Posilnili sme manželstvo, lebo sme to deklarovali v ústave. Ale problém, ktorý bytostne sa dotýka nás, každého, problém spoločnosti, v akej žijeme, zmeny hodnôt aj pohľadu na manželstvo tým neodstránime. Čiže táto cesta zďaleka nie je na konci.
A keď sme boli vo vláde, tak, pán poslanec Blanár, keď ste si nevšimli, najväčšie reformy boli za tých pár mesiacov vlády Radičovej a hlavne za regnovania... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
15:40
Vystúpenie v rozprave 15:40
Pavol HrušovskýSpomenul si tu niekoľko opatrení, ktoré nakoniec už aj boli schválené v tomto pléne Národnej rady, ale sú napadnuté na Ústavnom súde, za vlády Ivety Radičovej, ktoré predkladala vtedy ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A viedli k zlepšeniu stavu a otvorenosti slovenskej justície. Mňa to mrzí, že sa nevieme tu dohodnúť a že nevieme na zásadných štátnopolitických problémoch dokázať nájsť zhodu.
A ešte mi nedá nepovedať, a už ma tu podozrievajú zo všeličoho, priatelia, my tu delíme tú krajinu, tú politiku na opozíciu a koalíciu a zvykli sme si na to, že vždy tie riešenia, ktoré sú koaličné, sú horšie ako tie, ktoré navrhuje opozícia. Ak v tak zásadnej veci, ako je zmena pomerov v slovenskej justícii, nedokážeme nájsť aspoň akú takú zhodu, viete, kto na to doplatí? Nebude to opozícia a koalícia, na to doplatia občania Slovenskej republiky, podnikatelia a investori, ktorí tento alarmujúci stav pociťujú najviac dennodenne na sebe, nie my, poslanci. Ale my za to nesieme najväčšiu zodpovednosť. Takže v tomto je ten zámer.
A tie zmeny, ktoré si spomínal, treba predložiť. Treba ich navrhnúť. Poďme o nich diskutovať. Môžu sa stať súčasťou tej veľkej diskusie. Ale už sa nepodozrievajme z nejakých paktov, z nejakých dohôd, z nejakých intríg, z nejakých spravodajských hier. Ja mám od toho naozaj ďaleko.
Preto, áno, ten citlivý problém je otázka kreovania Súdnej rady. A ten bol už na začiatku, keď sme tento orgán zriaďovali a dali do ústavy. Pán kolega, Gábor, a keby bol tak prezidentom Fico a zostal stav, ktorý je dnes, bude taký istý alebo bude podľa tohto návrhu horší ten stav? Ja to neviem, poďme o tom diskutovať. Komu dať a zveriť tú samosprávu súdnej moci do rúk? Advokátom, sudcovským autoritám, právnickým fakultám, vedeckým inštitúciám? Poďme nájsť nejaký model, ktorý dokáže viacej odpolitizovať tú súdnu moc a urobí ju menej závislú od politiky. Ale všetko, o čom tu budeme musieť rozhodnúť, bude len a len a vždy rozhodnutím politickým. Dúfam, že toto si všetci uvedomujeme. A inak to v tomto čase a v tejto situácii ani nejde.
A ešte jedna krátka poznámka, lebo často sa stretávam s týmto názorom, že aj tak zakotvenie do ústavy manželstva ako zväzku muža a ženy nevyrieši na Slovensku problém registrovaných partnerstiev. Gábor, je to veľký omyl. Vyrieši veľa, preto, lebo tie trendy, ktoré dnes cítime okolo seba, sú, že tu sú najskôr partnerstvá a potom z partnerstiev manželstvá. Vytvára sa tu nejaká alternatíva, ktorá je neprirodzenou, neľudskou a zvrhlou alternatívou, ak sa tu niekto takýmto splývaním iných zväzkov pokúša vytlačiť z toho priestoru prirodzený vzťah muža a ženy ako manželstvo. O tom je to ústavné zakotvenie. Súhlasím s tebou, že to nezabráni akýmkoľvek iným legislatívnym zmenám, ktoré môžu prísť aj v podobe presadiť na Slovensku a inštitucionalizovať, ale nikdy to nebude, ak toto presadíme do ústavy, na úroveň manželstva iné zväzky.
A okrem iného tento návrh novely ústavy je ďaleko širší, ako len zúžiť videnie tejto zmeny len na manželstvo muža a ženy. Je tu zámer chrániť manželstvo, rodičovstvo a rodinu a výchovu detí. A to je viacej ako len manželstvo, priatelia, lebo od rána si tu kladieme otázku, čo je to vlastne rodina. Áno, rodina nie je len vzťah muža a ženy. To je manželstvo. Ale rodina, to sú ešte nenarodené deti. A rodina, to sú aj tí odkázaní na hospicovú starostlivosť. Aj na toto tá ústava v tom, by som povedal, extenzívnom výklade, Lucia, asi myslí. A my môže doznať aj iné zmeny, ak tu budú sedieť nezodpovední politici, ktorí budú prinášať na Slovensko takéto pokusy o uzákonenie iných inštitucionálnych zväzkov alebo podôb spolužitia dvoch ľudí.
Vystúpenie v rozprave
20.3.2014 o 15:40 hod.
JUDr.
Pavol Hrušovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nechcel som, ale musím reagovať, preto, lebo pán poslanec Gál s takým šarmom a jemu vlastnou ľahkosťou prezentoval svoj, ale aj názor poslaneckého klubu strany MOST – HÍD na predložené návrhy novely alebo zmeny Ústavy Slovenskej republiky. A položil si niekoľko rečníckych otázok. Trošku si si ale protirečil, keď si sa pýtal navrhovateľov, čo vlastne tento návrh zlepší. Nuž minimálne zlepší to, ak by prešiel, bude schválený tvoj návrh, ktorým sa domáhaš zrušiť trestnoprávne imunity, bude schválený ten návrh, o ktorý sme sa usilovali už aj predtým, ktorý dnes máme rovnako podaný na prerokovanie, ktorý predložila pani kolegyňa Žitňanská, oddeliť funkciu predsedu Súdnej rady od funkcie predsedu Najvyššieho súdu. Ale ja neponúkam, alebo neponúka tento návrh ideálne riešenie. A ani sme si takúto úlohu nestanovili preto, lebo ja sa necítim tým, ktorý takéto ideálne a dokonalé riešenie vie vymyslieť. Ale je to ponuka na otvorenie naozaj veľkej politickej diskusie o tom, čo so súdnou mocou v stave, keď jej 70 % občanov Slovenskej republiky nedôveruje. Pán kolega, tam je ten kruciálny problém začatia. A ja som rád, že SMER si uvedomil svoj podiel zodpovednosti za tento stav. Veď tu nehovorí nie nikto, rovnako ani tí, ktorí spolu s nimi tento návrh zákona podpísali.
Spomenul si tu niekoľko opatrení, ktoré nakoniec už aj boli schválené v tomto pléne Národnej rady, ale sú napadnuté na Ústavnom súde, za vlády Ivety Radičovej, ktoré predkladala vtedy ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. A viedli k zlepšeniu stavu a otvorenosti slovenskej justície. Mňa to mrzí, že sa nevieme tu dohodnúť a že nevieme na zásadných štátnopolitických problémoch dokázať nájsť zhodu.
A ešte mi nedá nepovedať, a už ma tu podozrievajú zo všeličoho, priatelia, my tu delíme tú krajinu, tú politiku na opozíciu a koalíciu a zvykli sme si na to, že vždy tie riešenia, ktoré sú koaličné, sú horšie ako tie, ktoré navrhuje opozícia. Ak v tak zásadnej veci, ako je zmena pomerov v slovenskej justícii, nedokážeme nájsť aspoň akú takú zhodu, viete, kto na to doplatí? Nebude to opozícia a koalícia, na to doplatia občania Slovenskej republiky, podnikatelia a investori, ktorí tento alarmujúci stav pociťujú najviac dennodenne na sebe, nie my, poslanci. Ale my za to nesieme najväčšiu zodpovednosť. Takže v tomto je ten zámer.
A tie zmeny, ktoré si spomínal, treba predložiť. Treba ich navrhnúť. Poďme o nich diskutovať. Môžu sa stať súčasťou tej veľkej diskusie. Ale už sa nepodozrievajme z nejakých paktov, z nejakých dohôd, z nejakých intríg, z nejakých spravodajských hier. Ja mám od toho naozaj ďaleko.
Preto, áno, ten citlivý problém je otázka kreovania Súdnej rady. A ten bol už na začiatku, keď sme tento orgán zriaďovali a dali do ústavy. Pán kolega, Gábor, a keby bol tak prezidentom Fico a zostal stav, ktorý je dnes, bude taký istý alebo bude podľa tohto návrhu horší ten stav? Ja to neviem, poďme o tom diskutovať. Komu dať a zveriť tú samosprávu súdnej moci do rúk? Advokátom, sudcovským autoritám, právnickým fakultám, vedeckým inštitúciám? Poďme nájsť nejaký model, ktorý dokáže viacej odpolitizovať tú súdnu moc a urobí ju menej závislú od politiky. Ale všetko, o čom tu budeme musieť rozhodnúť, bude len a len a vždy rozhodnutím politickým. Dúfam, že toto si všetci uvedomujeme. A inak to v tomto čase a v tejto situácii ani nejde.
A ešte jedna krátka poznámka, lebo často sa stretávam s týmto názorom, že aj tak zakotvenie do ústavy manželstva ako zväzku muža a ženy nevyrieši na Slovensku problém registrovaných partnerstiev. Gábor, je to veľký omyl. Vyrieši veľa, preto, lebo tie trendy, ktoré dnes cítime okolo seba, sú, že tu sú najskôr partnerstvá a potom z partnerstiev manželstvá. Vytvára sa tu nejaká alternatíva, ktorá je neprirodzenou, neľudskou a zvrhlou alternatívou, ak sa tu niekto takýmto splývaním iných zväzkov pokúša vytlačiť z toho priestoru prirodzený vzťah muža a ženy ako manželstvo. O tom je to ústavné zakotvenie. Súhlasím s tebou, že to nezabráni akýmkoľvek iným legislatívnym zmenám, ktoré môžu prísť aj v podobe presadiť na Slovensku a inštitucionalizovať, ale nikdy to nebude, ak toto presadíme do ústavy, na úroveň manželstva iné zväzky.
A okrem iného tento návrh novely ústavy je ďaleko širší, ako len zúžiť videnie tejto zmeny len na manželstvo muža a ženy. Je tu zámer chrániť manželstvo, rodičovstvo a rodinu a výchovu detí. A to je viacej ako len manželstvo, priatelia, lebo od rána si tu kladieme otázku, čo je to vlastne rodina. Áno, rodina nie je len vzťah muža a ženy. To je manželstvo. Ale rodina, to sú ešte nenarodené deti. A rodina, to sú aj tí odkázaní na hospicovú starostlivosť. Aj na toto tá ústava v tom, by som povedal, extenzívnom výklade, Lucia, asi myslí. A my môže doznať aj iné zmeny, ak tu budú sedieť nezodpovední politici, ktorí budú prinášať na Slovensko takéto pokusy o uzákonenie iných inštitucionálnych zväzkov alebo podôb spolužitia dvoch ľudí.
Neautorizovaný
15:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:49
Gábor GálA čo sa týka manželstva, vzhľadom na problémy, ktoré sa týkajú a ktoré sú spájané, ktoré sú okolo manželstva, tak fakt tá ústavná zmena, tá deklarácia je formálna. Ja som to podpísal, ja ju považujem za dôležitú, ale ten obsah máme my vo svojich rukách. Napríklad výchovou našich detí čo im dávame, akým vzorom im ideme, ako pristupujeme my sami dospelí k manželstvu a akým vzorom ideme my poslanci Národnej rady, akým vzorom ideme k takým vážnym témam, ako je manželstvo, život, spravodlivosť, rovnosť pred zákonom, korupcia, klientelizmus, to všetko vplýva na to, aké hodnoty budú priznávať naše deti. Aj o tom je ochrana manželstva.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 15:49 hod.
Mgr.
Gábor Gál
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Hrušovský, tie rečnícke otázky boli, ale v kontexte toho, že v čom sa zlepší výkon súdnictva, v čom sa zrýchli to konanie, v čom bude to súdnictvo lepšie. To, že oddeľujeme tie dve funkcie, ešte neznamená, že to súdnictvo bude super, lebo keď to vzťahujete na osobu Štefana Harabina, tak bude stále predsedom Najvyššieho súdu. Tak toto nebude riešené. Skôr som si myslel, že SMER si uvedomil jedinečnú šancu, ako sa zmocniť Súdnej rady. Uvidíme tie konsenzy, o ktorých rozprávame, aby to nebolo všetko jednoliate v tomto štáte. Budeme mať tu voľby na kandidátov na sudcov Ústavného súdu. Tam sa ukáže, ako to bude jednoliate, aké konsenzy budú. (Reakcia z pléna.) No som skeptický v tomto smere, ja vás, páni kolegovia z KDH, z ničoho nepodozrievam, ja som len poukázal na veľký problém v tejto novele.
A čo sa týka manželstva, vzhľadom na problémy, ktoré sa týkajú a ktoré sú spájané, ktoré sú okolo manželstva, tak fakt tá ústavná zmena, tá deklarácia je formálna. Ja som to podpísal, ja ju považujem za dôležitú, ale ten obsah máme my vo svojich rukách. Napríklad výchovou našich detí čo im dávame, akým vzorom im ideme, ako pristupujeme my sami dospelí k manželstvu a akým vzorom ideme my poslanci Národnej rady, akým vzorom ideme k takým vážnym témam, ako je manželstvo, život, spravodlivosť, rovnosť pred zákonom, korupcia, klientelizmus, to všetko vplýva na to, aké hodnoty budú priznávať naše deti. Aj o tom je ochrana manželstva.
Neautorizovaný
15:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:51
Lucia ŽitňanskáVystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 15:51 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ja sa chcem ospravedlniť, že som skákala do reči pánovi poslancovi. Mojím cieľom bolo len povedať, že tá ďalšia veta, čo ste, pán poslanec, citovali, že manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, to je citácia dnešného znenia ústavy, pretože ste prepísali aj to, čo je v tom článku dnes. Čiže to nie je nóvum, to nóvum je tam to manželstvo. To je všetko.
Neautorizovaný
15:51
Vystúpenie v rozprave 15:51
Marián KvasničkaAni teraz nejde o časovo účelové konanie, ako nám to podsúvajú ctitelia iných priorít za všeobecného súhlasného štekotu liberálnych médií. Túto agendu, vážení, máme v našom dlhodobom programe ako kľúčovú a východiskovú, lebo manželstvo, rodina a výchova detí sú piliermi spoločenskej prosperity bez konfesionálnych atribútov. Napokon aj mimokresťanské civilizácie, tento zvrchovaný inštitút, pokiaľ história neklame, ctili. Som presvedčený, že vytrvalé a obdobné úsilie nebude takýmto účelovým konaním ani vtedy, keď tu budú iné garnitúry a iné zostavy poslancov, ak budú mať zodpovednosť.
Na tomto mieste nechcem spomínať celú genézu našich legitímnych snáh. Poctivý človek si dokáže veci a korektnosť komunikácie aj logiku nášho permanentného postupu v tejto veci overiť. Chameleóni a saltomerači v politike teraz varia z vody, z predsudkov a z dojmov, varia obohraté klišé o kšefte, s ktorým by zrejme nemali nijaký problém, keby išlo o ich marketingové agendy a iné halucinácie. Ak si to nevšimli, tu sme však v kontexte celkom intuitívne organického, naturálneho, zdravého a väčšinového občianskeho dopytu pri všetkej legislatívnej a ľudskej úcte k minoritám. Médiá to rady horúce, lebo veď konflikt, škandál, mentálna celulitída, odhalené ohanbie a tak ďalej, bez poctivosti k faktom, všetky tieto kvokance zo žita zmetie práve čas. Ozaj, je v tomto ctenom pléne niekto, kto vie, kedy je ten pravý čas? Alebo už bol? Alebo ešte len bude? Na svätého Dindy sme hovorievali v detstve. A bol vôbec? A bude vôbec? A príde aj Godot? Akokoľvek, nečas je najlepším časom pre veci nadčasové.
Manželstvo ja osobne vnímam v tejto absolútnej perspektíve ako ideálny priestor rodiny, rodu a národného zdravia, nech to znie akokoľvek pateticky, nášho prežitia a vitálnosti. Zároveň si ale hlboko uvedomujem, že manželstvá a rodiny nie sú, a povedzme si úprimne, aj vinou nás, politikov, ale aj vinou relativizačných kultúrnych trendov v dobrej kondícii. Ak však existuje formalizovaná ústavná axióma, a myslím, že práve o ňu sa v časti toho ústavného návrhu zákona snažíme, potom môže byť aj oveľa väčší tlak na partikulárne zákony aj sociálneho, ekonomického, skrátka, chlebového typu. Aký zmysel by inak malo posilňovať čosi, čo ani nevošlo do katalógu štátotvorných ideálov, akým má byť práve ústava?
Na sociálnej sieti som napísal, že keby celkom nič, len toto zostalo z prezidentskej kampane, lebo len na takto exponovaný čas to zužujú tí, ktorí neblaho tušia, že to má šancu prejsť, považujem to za veľkú a výnimočnú vec. Povzbudivé reakcie mojich študentov, priateľov i širšieho sociálneho a duchovného prostredia vrátane hierarchie našich patriarchov ma utvrdzujú v tom, že nikto súdny nemôže riešiť vhodnosť či nevhodnosť chvíle, ak ide o fundamenty, teda základy a korene. Od košického Pochodu za život toto aggiornamento, táto energia obdivuhodne narástla. Aj tí, ktorí pred televíznymi obrazovkami, diplomaticky lavírovali, sa dnes vyjadrujú prinajmenšom v tejto oblasti oveľa opatrnejšie. Čo si budeme hovoriť? Domnelí lídri novej pravice musia rátať so všetkými eventualitami a mať otvorené dvere všetkými stranami.
Samozrejme, proti sú tí, ktorí sú proti teraz, boli proti včera, budú proti zajtra, vždy, naveky a nikdy inak. Nie je to nijaká novinka. Veď napokon ani nedali svoj podpis pod pôvodný návrh 40 opozičných poslancov. Ale rozumiem tomu, je to len prirodzený dôsledok vyznávaných princípov a dogmatického zbožstvenia slobody, ktorá je sama sebe zmyslom, dôvodom, dôsledkom, príčinou aj cieľom. Táto časť politického spektra je našťastie dlhodobo úplne čitateľná aj vypočitateľná.
Možno by som trošku odťažil od tej náročnej dikcie na margo vypočitateľných ľudí jednou spomienkou, ktorú uverejnil Milan Lasica. V šesťdesiatych rokoch spomínal, ako v Bratislave fungoval tlačový a kultúrny dozor, ktorý parafoval, ktoré programy môžu ísť do televízie a môžu ísť do rozhlasu. A hovoril, že to bol človek známy, jeho správanie bolo očakávateľné, vypočitateľné, nikdy neprekvapil, nikdy nezlyhal, vždy sa správal rovnako a tak sa správal aj vtedy, keď prišiel na stôl scenár z akéhosi skeču Milana Lasicu a Jula Satinského, kde ako režisér tohto skeču rozhlasového bol Vladimír Rusko a ten vypočitateľný cenzor, známy, jasný, prečiarkol slovo Rusko a napísal na to Sovietsky zväz, úplne zrozumiteľný, čitateľný. To uvádzam len ako paralelu k tomu, že ako sa postoje niektorých i tu v pléne dajú a možno aj môžu čítať.
Oveľa viac ma ale mrzia tí, ktorí svoj podpis stiahli z návrhu, teda toho spoločného, pod smiešnou zámienkou spôsobu a miesta podania. Pýtam sa, ako vážne to myslia s tou krehkou lodičkou manželstva, do ktorej sa oprel ničivý vietor inakosti, alebo vytriezveli zo snov o mužovi a žene, sú to vzťahoví konvertiti, alebo len hľadajú najprimitívnejší spôsob, ako sa vyvliecť zo slučky časného neúspechu spoločného kandidáta, ktorému viac škodili, ako pomáhali? Nech sa veci majú akokoľvek, nijako ich to nectí. Tie pindy o dohodách, ktoré nefungovali, a džentlmenských vzťahoch, ktoré vykazovali vysoký stupeň podrazáctva, myslím, už nikto nežerie, o to viac, že ani keď mali vlastný legitímny priestor, nepoužili ho na posilnenie konzervatívnych, a teda aj prosociálnych, prorodinných a provitálnych základov nášho štátu a spoločného európskeho domu. Nie som taký naivný, aby som zároveň netušil, že obojživelníci a améby musia vždy rátať so všetkými situačnými alternatívami.
Na druhej strane nemám nijaký problém vnímať aj problém kolegov zo strany SMER, ktorý im spoločným podaním ústavného zákona vznikol. Európski socialisti a ľavicoví liberáli neskrývajú zdesenie, napokon práve oni vytrvalo a často aj úspešne presadzujú kultúru smrti a hecujú medzinárodný front inakosti, redefinície ľudských práv a nezmyselnej tolerancie všetkého všetkými, pomaly nevynímajúc ani deviácie.
Robert Fico sa k chronickej iniciatíve kresťanských demokratov nepripojil s láskou a s nadšením. O oportunizme jeho kalkulácie nepochybuje azda nikto, aj keď sa v tomto, a bol by som rád, môžeme mýliť. Aj môj vnuk tuší, že pán premiér toto iluzórne poníženie ešte dva týždne (a možno už ani nie dva týždne) vydrží.
Na druhej strane kuloárne diskusie počas tohto týždňa vo mne vzbudzujú aj optimizmus. So Slovenskom sa naozaj nedajú robiť nestráviteľné experimenty. Napriek všetkým politickým a politologickým predsudkom som presvedčený, že väčšina mojich kolegov, áno, aj priateľov zo strany SMER žije svoje manželstvá spôsobom, ktorý garantuje normalitu, vernosť a verejné blaho, rovnako vedia, že politické hry, konšpirácie a šarvátky sa viac než pre pravdu hrajú pre publikum. Je len smutné, že výrazne konzervatívnejšie vládne garnitúry doteraz neobjavili v sebe nijaký priestor na veľkorysosť a citlivosť, pokiaľ ide o hodnotovú a etickú agendu.
Tristný je aj fakt, že medzinárodnú zmluvu Slovenska s Vatikánom do Večného mesta niesol žíhaný ľavičiar a vtedajší predseda parlamentu Jozef Migaš. To nie je sťažnosť ani lamentácia, ale iba holý fakt. Bol snáď iný čas, iné miesto a iný spôsob? Čo by rednúce kohorty kolegu Sulíka dali za to, keby dokázali vybojovať registrované partnerstvá, tento prekurzor, ponorný koridor k manželstvám iného typu a potom k adopciám, hoc aj, aby som citoval Martina Poliačika, aj s Mefistofelom. Tým, pochopiteľne, nijako neobhajujem machiavelizmus účelov a prostriedkov, ani tu nechcem, ako to rady robia médiá a podprahoví politickí hráči, démonizovať SMER, ktorý sám zisťuje, aká riskantná a vnútorne ničivá vie byť politická márnivosť, pýcha a moc samoderžavia. Akokoľvek, som veľmi rád, že sa SMER pridal k agende, s ktorou ako prví prišli konzervatívni poslanci naprieč straníckym spektrom, nech sa tento ústupok strany SMER bude interpretovať akokoľvek, až v kostiach cítim, že je naším víťazstvom.
V čase, keď sa zo spôsobu podania ústavného zákona vyrábala kauza, ktosi ma zase na sociálnych sieťach obvinil, že si kresťanskí demokrati zvolili potupnú cestu politickej prostitúcie. Odpísal som niečo v tom duchu, že keď ako opozičný politik nemáte žiadne iné možnosti a vzdať sa v takej fundamentálnej veci je neprijateľné, tak sa samotný cieľ a účel, v našom prípade ústavná definícia manželstva môže stať jediným možným prostriedkom, pokiaľ teda vieme ešte narátať do 90. Tu už účel nesvätí prostriedky, ale sám sa stáva prostriedkom bez ohľadu na čas, miesto a spôsob. Veď o nič iné ako o večnú paradigmu exkluzívneho vzťahu jedného muža a jednej ženy a potom rodiny ako ich existenciálneho produktu v manželstve nejde a nemôže ísť. Bolo by to veľmi jednoduché, keby to nebolo zložité a najmä, keby tú celú zložitosť nekomplikovali civilizačné trendy, o ktorých sa v politicky korektnom prostredí hovorí iba prostredníctvom podivného ľudskoprávneho newspeaku, za aký by sa nemusel hanbiť ani veľký brat z Orwellovho románu.
No pri všetkých tých obvineniach som mal pred očami aj Krista medzi neviestkami a mýtnikmi. Koho to zaujíma, nech sa na ne, neviestky, a na nich, kriminálnikov, ide pozrieť a opýtať Mariána Kuffu do Žakoviec. Na druhej strane som, ako vždy v tejto vážnej hre, vnímal aj dlhé tiene zákonníkov, ktorí majú celkom jasno v tom, ako má vyzerať čas, miesto a spôsob. V tom sú chytrí, v tom sú majstri sveta a frajeri, len láska im akosi chýba, lebo si ju trendovo pletú s emóciami, kvôli ktorým sa oplatí anektovať zvrchované a integrálne územie manželskej výlučnosti. Akokoľvek zámienok si vždy nájdu dosť.
To, že v celom tomto videní problému nejde o paranoju, to potvrdzuje aj úzkostná korešpondencia, ktorú sme všetci poslanci v nedávnom čase dostali do mailových schránok. Nechcem teraz riešiť svoje prekvapenie, koľko všelijakých spolkov, združení a organizácií pracuje na likvidácii a totálnom zničení hlbokých európskych tradícií, ani vyjadriť pochybnosť, či naši občania a obyvatelia Európskej únie vôbec tušia, čo všetko financujú a podporujú z vlastných daní, akokoľvek predstavu, že platíte za to, že niekto môže legálne demoralizovať a przniť vaše dieťa. A možno je aj otázka času, kedy to bude robiť v škole bez vašej možnej možnosti zákonne sa brániť. Už táto predstava je desivá. No, žiaľ, získava všetky kontúry nie nejakého fiktívneho prízraku, ale reality, ktorá s nebývalou gurážou dekadencie ide proti životu a ľudskému rastu v pravde a v rozumnom poriadku.
Predsa len ešte niečo k tomu „vznešenému“ a na všetky precedensy pohodlných, blahobytných, nudiacich sa a hodnotovo zmätených kultúr odvolávajúcemu sa otvorenému listu, ktorý sme obdržali všetci, ako tu sedíme. Pisateľom sa nedá uprieť nevšedný zápal a humanistická militantnosť, ktorá možno prezrádza viac, ako by chcela a v danej chvíli aj potrebovala. Vraj naším jediným faktickým cieľom je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva. Vidíte, šidlo z vreca vyskočilo.
Naše tušenia, že registrované partnerstvá a iné právne úpravy vzťahov osôb s inou než kreatívnou sexuálnou orientáciou sú len prvou lastovičkou, metódy postupných krokov, spomínal ich aj Paľo Hrušovský, nevdojak podporujú sami aktéri zmien definície manželstva. Sami o tom napísali. Okrem toho vo všetkej úcte k originalite každej ľudskej bytosti im chcem ale aj poďakovať za prehľadnú mapku krajín, je priložená v tejto korešpondencii, ktoré sa dokázali ústavne alebo na inej legislatívnej úrovni vzpriečiť deštruktívnym trendom, ktoré sa tvária osvietene a zneužívajú na to tie najkrehkejšie a najmenej stabilné prostriedky, emócie. Vzťah muža a ženy, ak je naozaj poctivý, by na tomto emotívnom leveli neprežil ani jednu sezónu, keby nemal v sebe potenciál byť čímsi viac než len romancou a keby nebol napriahnutý k tomu, čo ho presahuje a vlastne aj zdôvodňuje. Na tej mapke ma okrem iného potešilo, že sme v rodine ešte hodnotovo vždy ukotvených, najmä slovanských krajín, naozaj dávno som nemal takú radosť zo slovanstva.
Takže keď sa môžem okľukou vrátiť k úvodnej myšlienke, manželstvo ešte vždy môže byť sexi, ak sa heroicky dokáže vrátiť k exkluzivite a výlučnosti jedného muža a jednej ženy. Preto sme ako kresťanskí demokrati dnes tu, non regeterien, naozaj v tomto nič neľutujem. Reflex z rímskych koloseí, keď nás hádzali pred levov, mám stále hlboko v krvi a v duchovnej genetickej výbave. Svätý Thomas Morus, náš patrón, dal v čase bojov o supremačný zákon Henricha VIII. za toto hlboké povedomie prirodzeného stavu človekových vecí hlavu pod katovu sekeru. Niektoré veci bez ohľadu na čas a miesto, bez ohľadu na spôsob, popularitu a efemérnu priazeň sa musia robiť kvôli večnosti, práve tu, takto a teraz. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
20.3.2014 o 15:51 hod.
PhDr.
Marián Kvasnička
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som na začiatku svojho zamyslenia nad podobou a matériou preberaného návrhu ústavného zákona, aj keď sa chcem venovať len tej časti návrhu, ktorá sa týka definície manželstva, parafrázoval slová amerického benediktína Donalda Cozzensa napísané na margo celibátu, tejto najťažšej formy vernosti. „Podobne ako táto náročná duchovná disciplína,“ a teraz už citujem, „aj manželstvo je sexy, manželstvo ako prirodzený, prírodou a zdravým rozumom posvätený prístav jedného muža a jednej ženy, manželstvo ako vzťahová paradigma pre odvážnych, pre dobrodruhov lásky, pre adrenalínové typy vernosti, ktorá vie, že pod cudzími sukňami a nohavicami sa radosť z intimity, z tvorivých, teda plodivých síl sexuality mení na zameniteľnosť kohokoľvek s kýmkoľvek, ba aj čohokoľvek s čímkoľvek, bez ohľadu na biologický rod a pohlavie. A, samozrejme, mení sa aj na nepokoj, hoci sa tento rád vydáva za šťastie, ktoré vylučovacím spôsobom pokusov a omylov predsa len konečne prišlo.“ Vážení, neprišlo. Ja viem, romantické, sentimentálne príbehy, vzťahy, ktoré sú kryté iba pominuteľnými emóciami, majú v povahe vytesňovať, vytláčať, možno pre niekoho tvrdú, ale sebazáchovnú, alebo spoločensky žiaducu pravdu. Áno, zbabelci a zvlášť v čase epidémie novej tolerancie to zväčša takto robia, vlastne všetci, ktorí chcú bagatelizovať a revidovať územie záväzného manželského sľubu jedného muža a jednej ženy v dobrom a v zlom. Naši ideoví odporcovia práve tú zlú časť rovnice používajú ako dôkaz, že tradície prestávajú fungovať. Vážne, čo iné, ak nie táto vzťahová konzerva má byť vývesným štítom konzervativizmu? Kresťanskí demokrati na Slovensku aj keď v mnohých európskych krajinách kvôli fantómom popularity a politickej korektnosti čoraz častejšie púšťajú do gatí, za týmto spoločensky zdravým, duchovne i hmotne prospešným a ekonomicky aj najmenej nákladným cieľom idú nepretržite od svojho vzniku. Nájde sa v tejto sále niekto, kto by podobnú iniciatívu očakával od, povedzme, Martina Poliačika alebo Joža Viskupiča? A to hovorím vo všetkej úcte k ich manželstvám a pekným rodinám.
Ani teraz nejde o časovo účelové konanie, ako nám to podsúvajú ctitelia iných priorít za všeobecného súhlasného štekotu liberálnych médií. Túto agendu, vážení, máme v našom dlhodobom programe ako kľúčovú a východiskovú, lebo manželstvo, rodina a výchova detí sú piliermi spoločenskej prosperity bez konfesionálnych atribútov. Napokon aj mimokresťanské civilizácie, tento zvrchovaný inštitút, pokiaľ história neklame, ctili. Som presvedčený, že vytrvalé a obdobné úsilie nebude takýmto účelovým konaním ani vtedy, keď tu budú iné garnitúry a iné zostavy poslancov, ak budú mať zodpovednosť.
Na tomto mieste nechcem spomínať celú genézu našich legitímnych snáh. Poctivý človek si dokáže veci a korektnosť komunikácie aj logiku nášho permanentného postupu v tejto veci overiť. Chameleóni a saltomerači v politike teraz varia z vody, z predsudkov a z dojmov, varia obohraté klišé o kšefte, s ktorým by zrejme nemali nijaký problém, keby išlo o ich marketingové agendy a iné halucinácie. Ak si to nevšimli, tu sme však v kontexte celkom intuitívne organického, naturálneho, zdravého a väčšinového občianskeho dopytu pri všetkej legislatívnej a ľudskej úcte k minoritám. Médiá to rady horúce, lebo veď konflikt, škandál, mentálna celulitída, odhalené ohanbie a tak ďalej, bez poctivosti k faktom, všetky tieto kvokance zo žita zmetie práve čas. Ozaj, je v tomto ctenom pléne niekto, kto vie, kedy je ten pravý čas? Alebo už bol? Alebo ešte len bude? Na svätého Dindy sme hovorievali v detstve. A bol vôbec? A bude vôbec? A príde aj Godot? Akokoľvek, nečas je najlepším časom pre veci nadčasové.
Manželstvo ja osobne vnímam v tejto absolútnej perspektíve ako ideálny priestor rodiny, rodu a národného zdravia, nech to znie akokoľvek pateticky, nášho prežitia a vitálnosti. Zároveň si ale hlboko uvedomujem, že manželstvá a rodiny nie sú, a povedzme si úprimne, aj vinou nás, politikov, ale aj vinou relativizačných kultúrnych trendov v dobrej kondícii. Ak však existuje formalizovaná ústavná axióma, a myslím, že práve o ňu sa v časti toho ústavného návrhu zákona snažíme, potom môže byť aj oveľa väčší tlak na partikulárne zákony aj sociálneho, ekonomického, skrátka, chlebového typu. Aký zmysel by inak malo posilňovať čosi, čo ani nevošlo do katalógu štátotvorných ideálov, akým má byť práve ústava?
Na sociálnej sieti som napísal, že keby celkom nič, len toto zostalo z prezidentskej kampane, lebo len na takto exponovaný čas to zužujú tí, ktorí neblaho tušia, že to má šancu prejsť, považujem to za veľkú a výnimočnú vec. Povzbudivé reakcie mojich študentov, priateľov i širšieho sociálneho a duchovného prostredia vrátane hierarchie našich patriarchov ma utvrdzujú v tom, že nikto súdny nemôže riešiť vhodnosť či nevhodnosť chvíle, ak ide o fundamenty, teda základy a korene. Od košického Pochodu za život toto aggiornamento, táto energia obdivuhodne narástla. Aj tí, ktorí pred televíznymi obrazovkami, diplomaticky lavírovali, sa dnes vyjadrujú prinajmenšom v tejto oblasti oveľa opatrnejšie. Čo si budeme hovoriť? Domnelí lídri novej pravice musia rátať so všetkými eventualitami a mať otvorené dvere všetkými stranami.
Samozrejme, proti sú tí, ktorí sú proti teraz, boli proti včera, budú proti zajtra, vždy, naveky a nikdy inak. Nie je to nijaká novinka. Veď napokon ani nedali svoj podpis pod pôvodný návrh 40 opozičných poslancov. Ale rozumiem tomu, je to len prirodzený dôsledok vyznávaných princípov a dogmatického zbožstvenia slobody, ktorá je sama sebe zmyslom, dôvodom, dôsledkom, príčinou aj cieľom. Táto časť politického spektra je našťastie dlhodobo úplne čitateľná aj vypočitateľná.
Možno by som trošku odťažil od tej náročnej dikcie na margo vypočitateľných ľudí jednou spomienkou, ktorú uverejnil Milan Lasica. V šesťdesiatych rokoch spomínal, ako v Bratislave fungoval tlačový a kultúrny dozor, ktorý parafoval, ktoré programy môžu ísť do televízie a môžu ísť do rozhlasu. A hovoril, že to bol človek známy, jeho správanie bolo očakávateľné, vypočitateľné, nikdy neprekvapil, nikdy nezlyhal, vždy sa správal rovnako a tak sa správal aj vtedy, keď prišiel na stôl scenár z akéhosi skeču Milana Lasicu a Jula Satinského, kde ako režisér tohto skeču rozhlasového bol Vladimír Rusko a ten vypočitateľný cenzor, známy, jasný, prečiarkol slovo Rusko a napísal na to Sovietsky zväz, úplne zrozumiteľný, čitateľný. To uvádzam len ako paralelu k tomu, že ako sa postoje niektorých i tu v pléne dajú a možno aj môžu čítať.
Oveľa viac ma ale mrzia tí, ktorí svoj podpis stiahli z návrhu, teda toho spoločného, pod smiešnou zámienkou spôsobu a miesta podania. Pýtam sa, ako vážne to myslia s tou krehkou lodičkou manželstva, do ktorej sa oprel ničivý vietor inakosti, alebo vytriezveli zo snov o mužovi a žene, sú to vzťahoví konvertiti, alebo len hľadajú najprimitívnejší spôsob, ako sa vyvliecť zo slučky časného neúspechu spoločného kandidáta, ktorému viac škodili, ako pomáhali? Nech sa veci majú akokoľvek, nijako ich to nectí. Tie pindy o dohodách, ktoré nefungovali, a džentlmenských vzťahoch, ktoré vykazovali vysoký stupeň podrazáctva, myslím, už nikto nežerie, o to viac, že ani keď mali vlastný legitímny priestor, nepoužili ho na posilnenie konzervatívnych, a teda aj prosociálnych, prorodinných a provitálnych základov nášho štátu a spoločného európskeho domu. Nie som taký naivný, aby som zároveň netušil, že obojživelníci a améby musia vždy rátať so všetkými situačnými alternatívami.
Na druhej strane nemám nijaký problém vnímať aj problém kolegov zo strany SMER, ktorý im spoločným podaním ústavného zákona vznikol. Európski socialisti a ľavicoví liberáli neskrývajú zdesenie, napokon práve oni vytrvalo a často aj úspešne presadzujú kultúru smrti a hecujú medzinárodný front inakosti, redefinície ľudských práv a nezmyselnej tolerancie všetkého všetkými, pomaly nevynímajúc ani deviácie.
Robert Fico sa k chronickej iniciatíve kresťanských demokratov nepripojil s láskou a s nadšením. O oportunizme jeho kalkulácie nepochybuje azda nikto, aj keď sa v tomto, a bol by som rád, môžeme mýliť. Aj môj vnuk tuší, že pán premiér toto iluzórne poníženie ešte dva týždne (a možno už ani nie dva týždne) vydrží.
Na druhej strane kuloárne diskusie počas tohto týždňa vo mne vzbudzujú aj optimizmus. So Slovenskom sa naozaj nedajú robiť nestráviteľné experimenty. Napriek všetkým politickým a politologickým predsudkom som presvedčený, že väčšina mojich kolegov, áno, aj priateľov zo strany SMER žije svoje manželstvá spôsobom, ktorý garantuje normalitu, vernosť a verejné blaho, rovnako vedia, že politické hry, konšpirácie a šarvátky sa viac než pre pravdu hrajú pre publikum. Je len smutné, že výrazne konzervatívnejšie vládne garnitúry doteraz neobjavili v sebe nijaký priestor na veľkorysosť a citlivosť, pokiaľ ide o hodnotovú a etickú agendu.
Tristný je aj fakt, že medzinárodnú zmluvu Slovenska s Vatikánom do Večného mesta niesol žíhaný ľavičiar a vtedajší predseda parlamentu Jozef Migaš. To nie je sťažnosť ani lamentácia, ale iba holý fakt. Bol snáď iný čas, iné miesto a iný spôsob? Čo by rednúce kohorty kolegu Sulíka dali za to, keby dokázali vybojovať registrované partnerstvá, tento prekurzor, ponorný koridor k manželstvám iného typu a potom k adopciám, hoc aj, aby som citoval Martina Poliačika, aj s Mefistofelom. Tým, pochopiteľne, nijako neobhajujem machiavelizmus účelov a prostriedkov, ani tu nechcem, ako to rady robia médiá a podprahoví politickí hráči, démonizovať SMER, ktorý sám zisťuje, aká riskantná a vnútorne ničivá vie byť politická márnivosť, pýcha a moc samoderžavia. Akokoľvek, som veľmi rád, že sa SMER pridal k agende, s ktorou ako prví prišli konzervatívni poslanci naprieč straníckym spektrom, nech sa tento ústupok strany SMER bude interpretovať akokoľvek, až v kostiach cítim, že je naším víťazstvom.
V čase, keď sa zo spôsobu podania ústavného zákona vyrábala kauza, ktosi ma zase na sociálnych sieťach obvinil, že si kresťanskí demokrati zvolili potupnú cestu politickej prostitúcie. Odpísal som niečo v tom duchu, že keď ako opozičný politik nemáte žiadne iné možnosti a vzdať sa v takej fundamentálnej veci je neprijateľné, tak sa samotný cieľ a účel, v našom prípade ústavná definícia manželstva môže stať jediným možným prostriedkom, pokiaľ teda vieme ešte narátať do 90. Tu už účel nesvätí prostriedky, ale sám sa stáva prostriedkom bez ohľadu na čas, miesto a spôsob. Veď o nič iné ako o večnú paradigmu exkluzívneho vzťahu jedného muža a jednej ženy a potom rodiny ako ich existenciálneho produktu v manželstve nejde a nemôže ísť. Bolo by to veľmi jednoduché, keby to nebolo zložité a najmä, keby tú celú zložitosť nekomplikovali civilizačné trendy, o ktorých sa v politicky korektnom prostredí hovorí iba prostredníctvom podivného ľudskoprávneho newspeaku, za aký by sa nemusel hanbiť ani veľký brat z Orwellovho románu.
No pri všetkých tých obvineniach som mal pred očami aj Krista medzi neviestkami a mýtnikmi. Koho to zaujíma, nech sa na ne, neviestky, a na nich, kriminálnikov, ide pozrieť a opýtať Mariána Kuffu do Žakoviec. Na druhej strane som, ako vždy v tejto vážnej hre, vnímal aj dlhé tiene zákonníkov, ktorí majú celkom jasno v tom, ako má vyzerať čas, miesto a spôsob. V tom sú chytrí, v tom sú majstri sveta a frajeri, len láska im akosi chýba, lebo si ju trendovo pletú s emóciami, kvôli ktorým sa oplatí anektovať zvrchované a integrálne územie manželskej výlučnosti. Akokoľvek zámienok si vždy nájdu dosť.
To, že v celom tomto videní problému nejde o paranoju, to potvrdzuje aj úzkostná korešpondencia, ktorú sme všetci poslanci v nedávnom čase dostali do mailových schránok. Nechcem teraz riešiť svoje prekvapenie, koľko všelijakých spolkov, združení a organizácií pracuje na likvidácii a totálnom zničení hlbokých európskych tradícií, ani vyjadriť pochybnosť, či naši občania a obyvatelia Európskej únie vôbec tušia, čo všetko financujú a podporujú z vlastných daní, akokoľvek predstavu, že platíte za to, že niekto môže legálne demoralizovať a przniť vaše dieťa. A možno je aj otázka času, kedy to bude robiť v škole bez vašej možnej možnosti zákonne sa brániť. Už táto predstava je desivá. No, žiaľ, získava všetky kontúry nie nejakého fiktívneho prízraku, ale reality, ktorá s nebývalou gurážou dekadencie ide proti životu a ľudskému rastu v pravde a v rozumnom poriadku.
Predsa len ešte niečo k tomu „vznešenému“ a na všetky precedensy pohodlných, blahobytných, nudiacich sa a hodnotovo zmätených kultúr odvolávajúcemu sa otvorenému listu, ktorý sme obdržali všetci, ako tu sedíme. Pisateľom sa nedá uprieť nevšedný zápal a humanistická militantnosť, ktorá možno prezrádza viac, ako by chcela a v danej chvíli aj potrebovala. Vraj naším jediným faktickým cieľom je zamedziť párom rovnakého pohlavia prístup k inštitúcii manželstva. Vidíte, šidlo z vreca vyskočilo.
Naše tušenia, že registrované partnerstvá a iné právne úpravy vzťahov osôb s inou než kreatívnou sexuálnou orientáciou sú len prvou lastovičkou, metódy postupných krokov, spomínal ich aj Paľo Hrušovský, nevdojak podporujú sami aktéri zmien definície manželstva. Sami o tom napísali. Okrem toho vo všetkej úcte k originalite každej ľudskej bytosti im chcem ale aj poďakovať za prehľadnú mapku krajín, je priložená v tejto korešpondencii, ktoré sa dokázali ústavne alebo na inej legislatívnej úrovni vzpriečiť deštruktívnym trendom, ktoré sa tvária osvietene a zneužívajú na to tie najkrehkejšie a najmenej stabilné prostriedky, emócie. Vzťah muža a ženy, ak je naozaj poctivý, by na tomto emotívnom leveli neprežil ani jednu sezónu, keby nemal v sebe potenciál byť čímsi viac než len romancou a keby nebol napriahnutý k tomu, čo ho presahuje a vlastne aj zdôvodňuje. Na tej mapke ma okrem iného potešilo, že sme v rodine ešte hodnotovo vždy ukotvených, najmä slovanských krajín, naozaj dávno som nemal takú radosť zo slovanstva.
Takže keď sa môžem okľukou vrátiť k úvodnej myšlienke, manželstvo ešte vždy môže byť sexi, ak sa heroicky dokáže vrátiť k exkluzivite a výlučnosti jedného muža a jednej ženy. Preto sme ako kresťanskí demokrati dnes tu, non regeterien, naozaj v tomto nič neľutujem. Reflex z rímskych koloseí, keď nás hádzali pred levov, mám stále hlboko v krvi a v duchovnej genetickej výbave. Svätý Thomas Morus, náš patrón, dal v čase bojov o supremačný zákon Henricha VIII. za toto hlboké povedomie prirodzeného stavu človekových vecí hlavu pod katovu sekeru. Niektoré veci bez ohľadu na čas a miesto, bez ohľadu na spôsob, popularitu a efemérnu priazeň sa musia robiť kvôli večnosti, práve tu, takto a teraz. (Potlesk.)
Neautorizovaný
16:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:13
Alojz PřidalVystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 16:13 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Pán kolega Kvasnička, ja vám veľmi pekne ďakujem. A naozaj súhlasím s vami, že iniciatívu na ochranu manželstva nebolo možné očakávať od poslanca Martina Poliačika ani od poslanca Jozefa Viskupiča, ale len od členov kresťanskej strany. Jedinou kresťanskou stranou v tomto parlamente je Kresťanskodemokratické hnutie. Myslím si, že ani voliči OĽaNO, ktorí volia OĽaNO kvôli Branislavovi Škripekovi, nemôžu očakávať od poslanca Viskupiča iniciatívu a ochranu života v europarlamente, keď sa do tohto europarlamentu dostane. Hlasy kresťanov, ktorí budú voliť poslanca Škripeka, paradoxne môžu pomôcť poslancovi Viskupičovi, aby v europarlamente obhajoval kultúru smrti.
Neautorizovaný
16:15
Vystúpenie v rozprave 16:15
Lucia ŽitňanskáÁno, aj ja som pomenovala tento spoločný návrh ústavy ako obchod. A ja vysvetlím, prečo to ja vnímam ako obchod. Totiž za kompromisnú dohodu vnímam taký návrh zákona, ktorý sa týka nejakej témy, je vydiskutovaný, keď obe strany spravia nejaký ústupok na to, aby sa v záujme veci dohodli na jeho priechodnom obsahu.
Označila som to za obchod preto, pretože v tejto novele sa spájajú dve vecne nespojiteľné otázky, ktoré sa stretli v jednom návrhu po tom, čo obe tie časti už boli samostatne predložené, ktoré sa stretli v jednom návrhu len preto, pretože zhodou okolností sme v prezidentskej kampani a jeden alebo dvaja kandidáti mali záujem demonštrovať možno schopnosť konsenzu a možno pred svojimi voličmi to, že reflektujú niektoré témy.
Považujem to dokonca za nefér voči poslancom, ktorí predložili návrh novely ústavy, ktorá sa týka manželstva, a považujem to za nefér voči tým témam, ktoré sú obidve veľmi dôležité.
A považujem za nešťastné, keď jedna čisto hodnotovo etická otázka sa dáva do jedného balíka s otázkou v tomto prípade funkčnosti justície, čo je nepochybne tiež veľmi dôležitá téma, ale úplne iného charakteru. A považujem to za nefér preto, lebo som presvedčená o tom, že v tomto parlamente je dostatočný počet poslancov, ktorí sú presvedčení o tom, že ochrana manželstva má byť povýšená na ústavnú úroveň. Som o tom presvedčená, že v tomto parlamente je dosť hlasov. A zároveň som presvedčená o tom, že veľká časť poslancov, ktorá chce podporiť ochranu manželstva, nie je stotožnená s obsahom tej časti, ktorá pojednáva o justícii. A vlastne poslancov v hodnotovo-etickej otázke nútime ku kompromisu postaviť vlastne si pred seba tú otázku takým spôsobom, ako to koniec koncov naznačil aj pán poslanec Kvasnička. A chcem podporiť ochranu manželstva.
Nesúhlasím s tým, ako je nadizajnovaná zmena Súdnej rady alebo niektorá iná otázka, čo mám robiť, keď mám hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Preto to považujem zároveň za nefér.
Za nefér to považujem aj voči justícii, pretože, tak ako to tu opakovane odznelo, máme problém. Keď ho chceme riešiť, musíme sa o tom probléme rozprávať. Ale o probléme justície sa nedá rozprávať a nedá sa nájsť dobré a priechodné riešenie za jeden týždeň, lebo ten návrh, odkedy ho SMER položil na stôl, kým bol podaný tento kompromisný návrh, uplynul presne týždeň. Pritom sú v ňom veci, o ktorých v živote nikto nediskutoval. A ja viem, že ten návrh vznikol cez víkend na Úrade vlády predtým, ako bol položený na stôl, bez toho, aby o ňom ktokoľvek diskutoval, bez toho, aby na ňom spolupracovalo tvorivým spôsobom ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho dostalo len z Úradu vlády na legislatívnotechnickú úpravu. Toto nie je seriózny prístup k riešeniu problémov justície.
Takže považujem toto za nefér na obidve strany, pretože to, čo je podstatné v tomto návrhu, tá ochrana manželstva na jednej strane a na druhej strane tie jediné dve časti z tej justičnej časti novely ústavy, ktoré sú nesporné a za ktorými všetci stoja, sú predložené v parlamente aj ako samostatné návrhy.
Takže tento spoločný návrh je, samozrejme, výsledkom politickej dohody, ktorá má nejaký účel alebo nejaký cieľ, a preto to nazývam obchodom, pretože ten politický účel je čisto politický a súvisí s kampaňou. A nehovorme, že s ňou nesúvisí.
Zároveň som tu dnes počula, že nevnímajme predsa tieto témy a uchopme šancu, že SMER je ochotný diskutovať, a nevnímajme to ako mocenský zápas. Ale to, čo je v tom návrhu, a ja to vysvetlím, je demonštrácia mocenského zápasu o justíciu. Čo si mám myslieť o návrhu, ktorý naozaj dáva monopol vládnej strane na obsadenie polovice Súdnej rady (A ja vysvetlím, prečo je to zlé, bez ohľadu na to, kto bude prezident.), keď mi týždeň predtým, ako bol ten návrh položený na stôl, premiér povie, že bez previerok v druhom čítaní novela ústavy neprejde, a zároveň mi povie, že je presvedčený o tom, že previerkami neprejde štvrtina až tretina sudcov. To je čo za číslo, odkiaľ vytiahnuté číslo? Ja som bola ministerka spravodlivosti, rôznymi informáciami disponujú ministri, k takému číslu ja by som sa v živote vo vzťahu k slovenskej justícii nedopracovala. Čo si mám o tom myslieť, ak nie to, že ide o mocenský zápas, že SMER má záujem možno vymeniť štvrtinu, tretinu sudcov? Však tí čakatelia, ktorí čakajú na to, kedy sa stanú sudcami, dlhé roky, vlastne až doživotie, pretože je to doživotná funkcia dnes, budú vďační vládnej strane, že proste umožnila obsadiť 200, 300, 400 nových sudcovských miest pre ľudí, ktorí by tak skoro zďaleka nemali šancu sa stať sudcami. Áno, je toto politická hra. A, samozrejme, je súčasťou mocenského zápasu.
A snáď ešte jedna poznámka k tomu. Som presvedčená, že aj takéto obchody majú za následok to, že štandardné politické strany strácajú dôveru voličov a že vo voľbách opakovane sme svedkami toho, že voliči hlasujú proti kandidátom politických strán a za kandidátov, ktorí predstavujú nestranícke prostredie. A už sa to týka aj strany SMER.
Takže poďme diskutovať na tému justície. Je to vážny problém, ktorý trápi ľudí, podnikateľov. Tú výzvu na toto beriem. Ale tú výzvu na to by som brala ako úprimnú vtedy, keby sme diskutovali o tejto téme ako o separátnom návrhu, nezviazaní žiadnou vnútornou povinnosťou hlasovať za každú cenu za novelu ústavy, pretože chceme hlasovať za ochranu manželstva, tú výzvu na to by som brala vtedy, keby bol položený na stôl návrh novely ústavy aj z dielne strany SMER, bez problémov, ale bol by riadne položený na stôl v riadnom štandardnom legislatívnom procese, a nie položený na stôl v jeden štvrtok a aby potom v nasledujúci týždeň sa trikrát ten návrh zmenil na to, aby ďalší štvrtok alebo piatok to bolo predložené do parlamentu ako spoločný návrh. Tak sa jednoducho problémy justície neriešia.
Hovorí sa veľa o tom, že čo je na tom zlé, veď tento spoločný návrh obsahuje body, ktoré sú predložené aj samostatne a sú v zásade nesporné, zúženie imunity, oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Áno, to sú dve časti, za ktorými stojím. Myslím si, že sú to dobré návrhy, ktoré ale predstavujú jednu malú súčasť alebo jeden čriepok z celej skladačky, to, čo treba vo vzťahu k justícii urobiť, ktoré samy osebe znamenajú nejaký malý posun, ale, samozrejme, nie nejaké celkové riešenie. A pokiaľ tieto dva dobré návrhy, ktoré môžu znamenať posun vpred, sú ale spojené s návrhmi, ktoré nieže situáciu nezlepšujú, ale, naopak, majú potenciál nemať buď žiadny efekt alebo situáciu zhoršiť, tak pre mňa je výsledok horší ako súčasný stav, pretože ja viem, že pri troche trpezlivosti, tak ako sme zúžili poslaneckú imunitu, za pol roka za rok by sme zúžili aj tú imunitu sudcov. A ja viem, že ten verejný tlak by bol taký veľký, že dočkáme sa aj oddelenia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ale niektorých tých zmien, ktoré tu sú zakomponované, tak by sme sa nedočkali. A to by bolo dobré, keby sme sa ich nedočkali. Sú to návrhy, o ktorých sa nikdy predtým nehovorilo. Ja sa venujem tejto téme desať rokov. Absolvovala som desiatky a desiatky debát politických, odborných, v sudcovskom prostredí o tom, ako by bolo treba meniť zloženie Súdnej rady, prípadne cizelovať niektoré ustanovenia ústavy. To, čo dnes máme na stole, v živote v týchto debatách nezaznelo. Ale zase nie je tu zakomponované to, o čom sa možno roky už hovorilo, že problém je a možno by ho bolo treba riešiť. Akurát ten návrh novely nepísali na ministerstve spravodlivosti, ktorí to vedia a majú to v šuflíkoch, ale ich písali niekde úplne inde.
Prečo považujem za zlé zmenu zloženia Súdnej rady. Áno, dnes máme polovicu Súdnej rady zloženú zo sudcov volených sudcami (plus predseda Najvyššieho súdu) a druhú polovicu tvorí nominácia politického zastúpenia, prezident, parlament, vláda. Povedzme si úprimne, vláda a parlament majú svoj mandát odvodený od jedných volieb a majú jedno funkčné obdobie. Čiže to je ako keby zastúpenie jednej politickej moci alebo zostavy. Prezident má iné funkčné obdobie, inú legitimitu, odvodenú z priamych volieb. A tak sa nám v tej Súdnej rady dnes stretávajú možno dva druhy záujmov. Niekedy sa kryjú, niekedy sa nekryjú. Možno dnes sa nám zdá, že to je jedno, ako keby ich jedna vláda mala alebo jedna strana mala, ale z princípu to nie je jedno. A poviem, že to nie je jedno aj v tej situácii, keby dnes bol zvolený alebo o týždeň bol zvolený za prezidenta prezident Kiska a od dva roky tu bola pravicová vláda. Aj tak to viem, že to nie je jedno, pretože tá rotácia tej časti Súdnej rady z toho politického spektra má svoj význam, má svoj význam aj pre budúcnosť. Preto ja neviem, a doteraz som nepočula jeden jediný argument, prečo je lepšie keď polovicu Súdnej rady bude voliť parlament a vláda, ergo jedna politická moc a tá druhá bude vyšachovaná. Teraz dávam bokom to, že možno bude prezidentom pán Kiska. Ja proste neviem, prečo je to lepšie a v čom to akokoľvek pomôže justícii, dôveryhodnosti justícii a akýmkoľvek ďalších procesom v justícii.
Plus navyše sa tu píše, že členom Súdnej rady môžu byť aj ministri, pozor, čiže teoreticky aj všetci štyria za vládu by tam mohli byť ministri. V zákone vykonávacom, ktorý predložila pani poslankyňa Vitteková, myslím, aj s vami, pán poslanec Susko, a pánom poslancom Martvoňom a Brixim, sa už natvrdo hovorí, že členom Súdnej rady bude minister spravodlivosti. Ale ústava v zásade umožňuje, aby to boli štyria (Hlas z pléna.) Návrh zákona hovorí natvrdo o ministrovi, pozrite si to, ministrovi spravodlivosti. Je to ten návrh, čo ste predložili. Ja som to čítala. Ja sa pýtam, čo má robiť minister, akýkoľvek minister v Súdnej rade? Ja viem, že sú súdne rady, na čele ktorých stojí prezident, súdne rady, ktoré sú inak zložené ako naša Súdna rada. Ale nech si zoberiete právnu úpravu Súdnej rady ktorejkoľvek krajiny, každá má iné kompetencie. Súdna rada môže byť koncipovaná ako nejaký zastrešujúci koncepčný orgán, ktorý schvaľuje nejaké koncepčné dokumenty, vízie a podobne. Súdna rada môže byť koncipovaná tak, že robí skoro operatívu. A u nás Súdna rada rozhoduje o každom jednom sudcovi, kto bude sudca, na ktorý súd bude pridelený, kedy ide z jedného súdu na druhý súd, rozhoduje o otázkach, o ktorých predtým pod kuratelou ministerstva spravodlivosti iné zložky výkonnej moci rozhodli už predtým, pretože máme výberové konanie. Potom ide ten kandidát cez ministra spravodlivosti, ktorý to predkladá Súdnej rade, ktorá má o tom kandidátovi definitívne rozhodnúť, či ho predloží prezidentovi. Čo tam v tomto má robiť teraz minister? Ale ja viem, ako sa tam dostal ten minister. Ten minister je tam z toho pôvodného návrhu, ktorý rátal s previerkami, pretože ten pôvodný návrh rátal s tým, že aj keď niekoho odobrí Súdna rada, že je spôsobilý, aby minister mohol podať opravný prostriedok na Ústavný súd, keď si myslí, že je nespôsobilý, aj keď si Súdna rada myslí, že ten kandidát na sudcu alebo ten sudca je spôsobilý. Čiže my tam chceme podľa pôvodného návrhu toho ministra na to, ak budú previerky, aby to tých všetkých papierov videl a prípadne revidoval alebo naštartoval mechanizmy revidovania rozhodnutia Súdnej rady. A teda ja vôbec nechcem, aby žiaden minister videl, ak by nejaké previerky boli, takéto papiere o ktoromkoľvek sudcovi, ak mám byť úprimná. Čiže pri tomto koncepte našej Súdnej rady podľa mňa tam minister nemá čo robiť.
A možno je to úplne inak a práve teraz nemám pravdu a potom si prosím argumenty, ale neviem, prečo diskutujeme o tom teraz, akurát dvadsiateho, týždeň pred prezidentskými voľbami, o ostatných ústavných zákonoch až niekedy, keď na ne vyjde poradie, a tie návrhy prečo sme videli až tesne pred schôdzou a prečo neboli predmetom nejaké riadneho legislatívneho procesu.
Podľa tohto návrhu sa rozširuje pôsobnosť Súdnej rady. Na to v skutočnosti vôbec nepotrebujeme novelizovať ústavu, aby sme rozšírili pôsobnosť Súdnej rady, lebo to môžeme urobiť aj obyčajným zákonom. Inak naša vláda zúžila pôsobnosť Súdnej rady. A myslím si že urobila dobre. Tak neviem, prečo teraz rozširujeme pôsobnosť Súdnej rady. Ale rozširujeme ju aj absurdne, lebo neviem, ako má Súdna rada zabezpečovať verejnú kontrolu justície, pretože ak si niečo predstavíme pod pojmom verejná kontrola justície, a to je najmä teda sprístupňovanie informácií o tom, čo sa deje v celom justičnom prostredí, a možno potom ich spracovávanie, no tak táto Súdna rada v tomto zložení, to je trošičku protimluv.
A úplný protimluv je to, keď som si pozrela zákon, pán poslanec Susko, kde, keď si pozriem to, vláda, lebo však ono je to vlastne vládny návrh, to, čo kolegovia poslanci predložili, si predstavuje pod verejnou kontrolou justície činnosti, ktoré dnes robí Súdna rada aj tak, plus niektoré ďalšie, nejakým spôsobom z toho robí poloparalelné ministerstvo spravodlivosti ten zákon. Ale, opakujem, na rozšírenie pôsobnosti, ak sa chcem baviť o pôsobnosti Súdnej rady, či ju treba rozšíriť, nepotrebujeme zákon. Ale zároveň s plnou vážnosťou a zodpovednosťou hovorím, že sme vedeli, prečo sme zužovali pôsobnosť Súdnej rady za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, tak neviem, prečo teraz podpisujeme rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady.
Rovnako sa musím spýtať, že kedy sme sa pomýlili, pomýlili sme sa za vlády Ivety Radičovej, keď sme povedali, že nie je dobré, keď má Súdna rada disciplinárne oprávnenie, že môže dávať návrhy na začatie disciplinárneho konania? Alebo sa mýlime teraz, keď to tam znovu zavádzame, lebo s plnou vážnosťou sme to vtedy vypustili z pôsobnosti Súdnej rady, pretože sme mali na to argument. Súdna rada kreuje disciplinárne senáty, tak by nemala aj iniciovať disciplinárne konania. A teraz dokonca do ústavy dávame toto oprávnenie predsedovi Súdnej rady na návrh Súdnej rady. Neviem, prečo to tak je, nerozumiem tomu, pýtam sa na to.
Rovnako sa pýtam, prečo rozširujeme oprávnenie predsedu Súdnej rady dať návrh zákona, ktorý sa týka justície, na Ústavný súd? Možno je to fajn, je to paralela s generálnym prokurátorom. Ja sa viem spýtať aj opačne: Prečo to má mať generálny prokurátor vôbec? Ja by som možno, keď už novelizujeme ústavu, sa na tento problém pozrela úplne iným spôsobom. Vidíme, ako dlho nám stoja justičné zákony na Ústavnom súde, a nevieme sa pohnúť ďalej. Tak to nám vlastne predseda Súdnej rady môže odblokovať vládu, pokiaľ to bude takto fungovať. Prečo to tam dávame? Ja neviem, nepoznám žiaden argument.
A takisto môžem sa ďalej pýtať. Prečo robíme z predsedu Súdnej rady plnohodnotný úväzok s platom ústavného činiteľa, a pritom zabúdame, že chodia aj iní členovia do tej Súdnej rady, a neriešime možno ich odmeňovanie? Možno by sme sa mali zamyslieť, že všetci by možno mali byť nejako honorovaní alebo by to malo byť nejako vyriešené. Ale prečo predseda Súdnej rady má byť ústavný činiteľ pri týchto kompetenciách, tak ako je to nastavené? Pre koho je to pripravené, našité? Už som aj počula nejaké meno, je to pravda, nie je to pravda.
Nerozumiem tomuto návrhu a hlavne neviem, v čom zlepší tento návrh dôveryhodnosť a stav justície, v tejto podobe, som o tom presvedčená, určite nie, a dokonca ide proti tomu, čo sme presadzovali za predchádzajúcej vlády. Pritom sú otázky, o ktorých by sa dalo diskutovať a ktorých sa v odborných kruhoch diskutuje: Majú byť predsedovia súdov vôbec v Súdnej rade? Je to v poriadku, keď sú menovaní a odvolávaní ministrom? Za tie politické zložky majú tam byť vôbec sudcovia, nemajú tam byť sudcovia? Možno nemáme na to exaktné odpovede, ale to sú otázky, o ktorých sa diskutuje, nie tie, ktoré tu boli napísané do novely ústavy. A opakujem, vyprodukoval to Úrad vlády, vyprodukovali to ľudia, ktorí nikdy v minulosti súčasťou týchto debát, ako ďalej s justíciou, naozaj neboli.
A možno ešte jedna poznámka k tomu, že poďme diskutovať a využime to, že po toľkých rokoch naraz SMER v sebe objavil, zhodou okolností v prezidentskej kampani, ale to je jedno, záujem o justíciu, poďme to využiť, tak proste poďme spraviť niečo s justíciou. Tak keď chceme spraviť niečo s justíciou a SMER v sebe objavil tú tému a chce byť záchrancom justície a myslí to naozaj vážne strana SMER a mám tomu veriť, že akákoľvek diskusia o novele ústavy bude mať svoj zmysel, tak potom v prvom rade žiadam, aby minister spravodlivosti stiahol to škandalózne dovolanie v kauze Olejník napríklad a vyvodil zodpovednosť na svojom ministerstve voči tým, ktorí to predložili. Tak sa poďme pozrieť na to, ako zmenil úradujúci minister spravodlivosti zloženie komisií výberových a vyhlášku na vyberanie nových sudcov. A zase tu máme eldorádo pre rodinkárstvo pri výbere nových sudcov. To je jedna vyhláška. To bol prvý akt, ktorý urobil minister spravodlivosti, keď bol dosadený do svojej pozície. Jednoducho stačí sa vrátiť k tej vyhláške, tak ako bola nastavená predtým. Pýtajme sa ministra spravodlivosti, prečo vyše roka už meškajú všetky projekty elektronizácie, ktoré môžu zrýchliť súdne konania, ergo zvýšiť dôveryhodnosť justície, pretože môžu zrýchliť súdne konania. A môžem sa pýtať ďalej. Nie, neverím strane SMER, že to myslí vážne. Som presvedčená o tom, že je to súčasť kampane. Svedčí o tom koniec koncov aj to, že o tom rokujeme dnes. Samozrejme, na stôl prídu previerky. Aj previerky sú témou, o ktorej ja som pripravená sa rozprávať, ale nie previerky pod kuratelou Súdnej rady, ktorej polovicu obsadí strana SMER. Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
20.3.2014 o 16:15 hod.
doc. JUDr. PhD.
Lucia Žitňanská
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme spoločnú rozpravu. Ja vystupujem k spoločnému návrhu novely ústavy predsedu parlamentu Pašku a predsedu poslaneckého klubu KDH pána Hrušovského. Ja som naozaj rozmýšľala, či vystúpim v tejto rozprave, pretože som sa opakovane k tomuto spoločnému návrhu vyjadrovala v médiách a mám pocit, že som povedala k tomu už skoro všetko, a nie som presvedčená, že teraz z tejto rozpravy sa niečo dostane za brány tejto miestnosti. Ale napriek tomu som sa nakoniec rozhodla, že vystúpim, pretože to, čo je vytlačené v novinách, na druhý deň už akoby neexistovalo, ale to, čo bude tu na záznam, tak predsa len prežije, niekedy treba povedať aj z princípu. Takže s trochou nadsázky možno začnem, že budem hovoriť k novele ústavy, ktorá za pár týždňov od jej oznámenia stihla, odpustite, pochovať jedného prezidentského kandidáta, pochovať jedno politické zoskupenie. A ja som si povedala, že treba vystúpiť v parlamente aj kvôli tomu, aby sa obeťou nestala aj slovenská justícia. Tak ako som uviedla, toto som povedala s trochou nadsázky. A, samozrejme, budem hovoriť o justícii, ale predtým budem hovoriť aj trošku politicky a o politike, kde chcem reflektovať to, čo som si v rámci tejto diskusie už vypočula.
Áno, aj ja som pomenovala tento spoločný návrh ústavy ako obchod. A ja vysvetlím, prečo to ja vnímam ako obchod. Totiž za kompromisnú dohodu vnímam taký návrh zákona, ktorý sa týka nejakej témy, je vydiskutovaný, keď obe strany spravia nejaký ústupok na to, aby sa v záujme veci dohodli na jeho priechodnom obsahu.
Označila som to za obchod preto, pretože v tejto novele sa spájajú dve vecne nespojiteľné otázky, ktoré sa stretli v jednom návrhu po tom, čo obe tie časti už boli samostatne predložené, ktoré sa stretli v jednom návrhu len preto, pretože zhodou okolností sme v prezidentskej kampani a jeden alebo dvaja kandidáti mali záujem demonštrovať možno schopnosť konsenzu a možno pred svojimi voličmi to, že reflektujú niektoré témy.
Považujem to dokonca za nefér voči poslancom, ktorí predložili návrh novely ústavy, ktorá sa týka manželstva, a považujem to za nefér voči tým témam, ktoré sú obidve veľmi dôležité.
A považujem za nešťastné, keď jedna čisto hodnotovo etická otázka sa dáva do jedného balíka s otázkou v tomto prípade funkčnosti justície, čo je nepochybne tiež veľmi dôležitá téma, ale úplne iného charakteru. A považujem to za nefér preto, lebo som presvedčená o tom, že v tomto parlamente je dostatočný počet poslancov, ktorí sú presvedčení o tom, že ochrana manželstva má byť povýšená na ústavnú úroveň. Som o tom presvedčená, že v tomto parlamente je dosť hlasov. A zároveň som presvedčená o tom, že veľká časť poslancov, ktorá chce podporiť ochranu manželstva, nie je stotožnená s obsahom tej časti, ktorá pojednáva o justícii. A vlastne poslancov v hodnotovo-etickej otázke nútime ku kompromisu postaviť vlastne si pred seba tú otázku takým spôsobom, ako to koniec koncov naznačil aj pán poslanec Kvasnička. A chcem podporiť ochranu manželstva.
Nesúhlasím s tým, ako je nadizajnovaná zmena Súdnej rady alebo niektorá iná otázka, čo mám robiť, keď mám hlasovať podľa svojho vedomia a svedomia. Preto to považujem zároveň za nefér.
Za nefér to považujem aj voči justícii, pretože, tak ako to tu opakovane odznelo, máme problém. Keď ho chceme riešiť, musíme sa o tom probléme rozprávať. Ale o probléme justície sa nedá rozprávať a nedá sa nájsť dobré a priechodné riešenie za jeden týždeň, lebo ten návrh, odkedy ho SMER položil na stôl, kým bol podaný tento kompromisný návrh, uplynul presne týždeň. Pritom sú v ňom veci, o ktorých v živote nikto nediskutoval. A ja viem, že ten návrh vznikol cez víkend na Úrade vlády predtým, ako bol položený na stôl, bez toho, aby o ňom ktokoľvek diskutoval, bez toho, aby na ňom spolupracovalo tvorivým spôsobom ministerstvo spravodlivosti, ktoré ho dostalo len z Úradu vlády na legislatívnotechnickú úpravu. Toto nie je seriózny prístup k riešeniu problémov justície.
Takže považujem toto za nefér na obidve strany, pretože to, čo je podstatné v tomto návrhu, tá ochrana manželstva na jednej strane a na druhej strane tie jediné dve časti z tej justičnej časti novely ústavy, ktoré sú nesporné a za ktorými všetci stoja, sú predložené v parlamente aj ako samostatné návrhy.
Takže tento spoločný návrh je, samozrejme, výsledkom politickej dohody, ktorá má nejaký účel alebo nejaký cieľ, a preto to nazývam obchodom, pretože ten politický účel je čisto politický a súvisí s kampaňou. A nehovorme, že s ňou nesúvisí.
Zároveň som tu dnes počula, že nevnímajme predsa tieto témy a uchopme šancu, že SMER je ochotný diskutovať, a nevnímajme to ako mocenský zápas. Ale to, čo je v tom návrhu, a ja to vysvetlím, je demonštrácia mocenského zápasu o justíciu. Čo si mám myslieť o návrhu, ktorý naozaj dáva monopol vládnej strane na obsadenie polovice Súdnej rady (A ja vysvetlím, prečo je to zlé, bez ohľadu na to, kto bude prezident.), keď mi týždeň predtým, ako bol ten návrh položený na stôl, premiér povie, že bez previerok v druhom čítaní novela ústavy neprejde, a zároveň mi povie, že je presvedčený o tom, že previerkami neprejde štvrtina až tretina sudcov. To je čo za číslo, odkiaľ vytiahnuté číslo? Ja som bola ministerka spravodlivosti, rôznymi informáciami disponujú ministri, k takému číslu ja by som sa v živote vo vzťahu k slovenskej justícii nedopracovala. Čo si mám o tom myslieť, ak nie to, že ide o mocenský zápas, že SMER má záujem možno vymeniť štvrtinu, tretinu sudcov? Však tí čakatelia, ktorí čakajú na to, kedy sa stanú sudcami, dlhé roky, vlastne až doživotie, pretože je to doživotná funkcia dnes, budú vďační vládnej strane, že proste umožnila obsadiť 200, 300, 400 nových sudcovských miest pre ľudí, ktorí by tak skoro zďaleka nemali šancu sa stať sudcami. Áno, je toto politická hra. A, samozrejme, je súčasťou mocenského zápasu.
A snáď ešte jedna poznámka k tomu. Som presvedčená, že aj takéto obchody majú za následok to, že štandardné politické strany strácajú dôveru voličov a že vo voľbách opakovane sme svedkami toho, že voliči hlasujú proti kandidátom politických strán a za kandidátov, ktorí predstavujú nestranícke prostredie. A už sa to týka aj strany SMER.
Takže poďme diskutovať na tému justície. Je to vážny problém, ktorý trápi ľudí, podnikateľov. Tú výzvu na toto beriem. Ale tú výzvu na to by som brala ako úprimnú vtedy, keby sme diskutovali o tejto téme ako o separátnom návrhu, nezviazaní žiadnou vnútornou povinnosťou hlasovať za každú cenu za novelu ústavy, pretože chceme hlasovať za ochranu manželstva, tú výzvu na to by som brala vtedy, keby bol položený na stôl návrh novely ústavy aj z dielne strany SMER, bez problémov, ale bol by riadne položený na stôl v riadnom štandardnom legislatívnom procese, a nie položený na stôl v jeden štvrtok a aby potom v nasledujúci týždeň sa trikrát ten návrh zmenil na to, aby ďalší štvrtok alebo piatok to bolo predložené do parlamentu ako spoločný návrh. Tak sa jednoducho problémy justície neriešia.
Hovorí sa veľa o tom, že čo je na tom zlé, veď tento spoločný návrh obsahuje body, ktoré sú predložené aj samostatne a sú v zásade nesporné, zúženie imunity, oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Áno, to sú dve časti, za ktorými stojím. Myslím si, že sú to dobré návrhy, ktoré ale predstavujú jednu malú súčasť alebo jeden čriepok z celej skladačky, to, čo treba vo vzťahu k justícii urobiť, ktoré samy osebe znamenajú nejaký malý posun, ale, samozrejme, nie nejaké celkové riešenie. A pokiaľ tieto dva dobré návrhy, ktoré môžu znamenať posun vpred, sú ale spojené s návrhmi, ktoré nieže situáciu nezlepšujú, ale, naopak, majú potenciál nemať buď žiadny efekt alebo situáciu zhoršiť, tak pre mňa je výsledok horší ako súčasný stav, pretože ja viem, že pri troche trpezlivosti, tak ako sme zúžili poslaneckú imunitu, za pol roka za rok by sme zúžili aj tú imunitu sudcov. A ja viem, že ten verejný tlak by bol taký veľký, že dočkáme sa aj oddelenia funkcií predsedu Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Ale niektorých tých zmien, ktoré tu sú zakomponované, tak by sme sa nedočkali. A to by bolo dobré, keby sme sa ich nedočkali. Sú to návrhy, o ktorých sa nikdy predtým nehovorilo. Ja sa venujem tejto téme desať rokov. Absolvovala som desiatky a desiatky debát politických, odborných, v sudcovskom prostredí o tom, ako by bolo treba meniť zloženie Súdnej rady, prípadne cizelovať niektoré ustanovenia ústavy. To, čo dnes máme na stole, v živote v týchto debatách nezaznelo. Ale zase nie je tu zakomponované to, o čom sa možno roky už hovorilo, že problém je a možno by ho bolo treba riešiť. Akurát ten návrh novely nepísali na ministerstve spravodlivosti, ktorí to vedia a majú to v šuflíkoch, ale ich písali niekde úplne inde.
Prečo považujem za zlé zmenu zloženia Súdnej rady. Áno, dnes máme polovicu Súdnej rady zloženú zo sudcov volených sudcami (plus predseda Najvyššieho súdu) a druhú polovicu tvorí nominácia politického zastúpenia, prezident, parlament, vláda. Povedzme si úprimne, vláda a parlament majú svoj mandát odvodený od jedných volieb a majú jedno funkčné obdobie. Čiže to je ako keby zastúpenie jednej politickej moci alebo zostavy. Prezident má iné funkčné obdobie, inú legitimitu, odvodenú z priamych volieb. A tak sa nám v tej Súdnej rady dnes stretávajú možno dva druhy záujmov. Niekedy sa kryjú, niekedy sa nekryjú. Možno dnes sa nám zdá, že to je jedno, ako keby ich jedna vláda mala alebo jedna strana mala, ale z princípu to nie je jedno. A poviem, že to nie je jedno aj v tej situácii, keby dnes bol zvolený alebo o týždeň bol zvolený za prezidenta prezident Kiska a od dva roky tu bola pravicová vláda. Aj tak to viem, že to nie je jedno, pretože tá rotácia tej časti Súdnej rady z toho politického spektra má svoj význam, má svoj význam aj pre budúcnosť. Preto ja neviem, a doteraz som nepočula jeden jediný argument, prečo je lepšie keď polovicu Súdnej rady bude voliť parlament a vláda, ergo jedna politická moc a tá druhá bude vyšachovaná. Teraz dávam bokom to, že možno bude prezidentom pán Kiska. Ja proste neviem, prečo je to lepšie a v čom to akokoľvek pomôže justícii, dôveryhodnosti justícii a akýmkoľvek ďalších procesom v justícii.
Plus navyše sa tu píše, že členom Súdnej rady môžu byť aj ministri, pozor, čiže teoreticky aj všetci štyria za vládu by tam mohli byť ministri. V zákone vykonávacom, ktorý predložila pani poslankyňa Vitteková, myslím, aj s vami, pán poslanec Susko, a pánom poslancom Martvoňom a Brixim, sa už natvrdo hovorí, že členom Súdnej rady bude minister spravodlivosti. Ale ústava v zásade umožňuje, aby to boli štyria (Hlas z pléna.) Návrh zákona hovorí natvrdo o ministrovi, pozrite si to, ministrovi spravodlivosti. Je to ten návrh, čo ste predložili. Ja som to čítala. Ja sa pýtam, čo má robiť minister, akýkoľvek minister v Súdnej rade? Ja viem, že sú súdne rady, na čele ktorých stojí prezident, súdne rady, ktoré sú inak zložené ako naša Súdna rada. Ale nech si zoberiete právnu úpravu Súdnej rady ktorejkoľvek krajiny, každá má iné kompetencie. Súdna rada môže byť koncipovaná ako nejaký zastrešujúci koncepčný orgán, ktorý schvaľuje nejaké koncepčné dokumenty, vízie a podobne. Súdna rada môže byť koncipovaná tak, že robí skoro operatívu. A u nás Súdna rada rozhoduje o každom jednom sudcovi, kto bude sudca, na ktorý súd bude pridelený, kedy ide z jedného súdu na druhý súd, rozhoduje o otázkach, o ktorých predtým pod kuratelou ministerstva spravodlivosti iné zložky výkonnej moci rozhodli už predtým, pretože máme výberové konanie. Potom ide ten kandidát cez ministra spravodlivosti, ktorý to predkladá Súdnej rade, ktorá má o tom kandidátovi definitívne rozhodnúť, či ho predloží prezidentovi. Čo tam v tomto má robiť teraz minister? Ale ja viem, ako sa tam dostal ten minister. Ten minister je tam z toho pôvodného návrhu, ktorý rátal s previerkami, pretože ten pôvodný návrh rátal s tým, že aj keď niekoho odobrí Súdna rada, že je spôsobilý, aby minister mohol podať opravný prostriedok na Ústavný súd, keď si myslí, že je nespôsobilý, aj keď si Súdna rada myslí, že ten kandidát na sudcu alebo ten sudca je spôsobilý. Čiže my tam chceme podľa pôvodného návrhu toho ministra na to, ak budú previerky, aby to tých všetkých papierov videl a prípadne revidoval alebo naštartoval mechanizmy revidovania rozhodnutia Súdnej rady. A teda ja vôbec nechcem, aby žiaden minister videl, ak by nejaké previerky boli, takéto papiere o ktoromkoľvek sudcovi, ak mám byť úprimná. Čiže pri tomto koncepte našej Súdnej rady podľa mňa tam minister nemá čo robiť.
A možno je to úplne inak a práve teraz nemám pravdu a potom si prosím argumenty, ale neviem, prečo diskutujeme o tom teraz, akurát dvadsiateho, týždeň pred prezidentskými voľbami, o ostatných ústavných zákonoch až niekedy, keď na ne vyjde poradie, a tie návrhy prečo sme videli až tesne pred schôdzou a prečo neboli predmetom nejaké riadneho legislatívneho procesu.
Podľa tohto návrhu sa rozširuje pôsobnosť Súdnej rady. Na to v skutočnosti vôbec nepotrebujeme novelizovať ústavu, aby sme rozšírili pôsobnosť Súdnej rady, lebo to môžeme urobiť aj obyčajným zákonom. Inak naša vláda zúžila pôsobnosť Súdnej rady. A myslím si že urobila dobre. Tak neviem, prečo teraz rozširujeme pôsobnosť Súdnej rady. Ale rozširujeme ju aj absurdne, lebo neviem, ako má Súdna rada zabezpečovať verejnú kontrolu justície, pretože ak si niečo predstavíme pod pojmom verejná kontrola justície, a to je najmä teda sprístupňovanie informácií o tom, čo sa deje v celom justičnom prostredí, a možno potom ich spracovávanie, no tak táto Súdna rada v tomto zložení, to je trošičku protimluv.
A úplný protimluv je to, keď som si pozrela zákon, pán poslanec Susko, kde, keď si pozriem to, vláda, lebo však ono je to vlastne vládny návrh, to, čo kolegovia poslanci predložili, si predstavuje pod verejnou kontrolou justície činnosti, ktoré dnes robí Súdna rada aj tak, plus niektoré ďalšie, nejakým spôsobom z toho robí poloparalelné ministerstvo spravodlivosti ten zákon. Ale, opakujem, na rozšírenie pôsobnosti, ak sa chcem baviť o pôsobnosti Súdnej rady, či ju treba rozšíriť, nepotrebujeme zákon. Ale zároveň s plnou vážnosťou a zodpovednosťou hovorím, že sme vedeli, prečo sme zužovali pôsobnosť Súdnej rady za predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej, tak neviem, prečo teraz podpisujeme rozšírenie pôsobnosti Súdnej rady.
Rovnako sa musím spýtať, že kedy sme sa pomýlili, pomýlili sme sa za vlády Ivety Radičovej, keď sme povedali, že nie je dobré, keď má Súdna rada disciplinárne oprávnenie, že môže dávať návrhy na začatie disciplinárneho konania? Alebo sa mýlime teraz, keď to tam znovu zavádzame, lebo s plnou vážnosťou sme to vtedy vypustili z pôsobnosti Súdnej rady, pretože sme mali na to argument. Súdna rada kreuje disciplinárne senáty, tak by nemala aj iniciovať disciplinárne konania. A teraz dokonca do ústavy dávame toto oprávnenie predsedovi Súdnej rady na návrh Súdnej rady. Neviem, prečo to tak je, nerozumiem tomu, pýtam sa na to.
Rovnako sa pýtam, prečo rozširujeme oprávnenie predsedu Súdnej rady dať návrh zákona, ktorý sa týka justície, na Ústavný súd? Možno je to fajn, je to paralela s generálnym prokurátorom. Ja sa viem spýtať aj opačne: Prečo to má mať generálny prokurátor vôbec? Ja by som možno, keď už novelizujeme ústavu, sa na tento problém pozrela úplne iným spôsobom. Vidíme, ako dlho nám stoja justičné zákony na Ústavnom súde, a nevieme sa pohnúť ďalej. Tak to nám vlastne predseda Súdnej rady môže odblokovať vládu, pokiaľ to bude takto fungovať. Prečo to tam dávame? Ja neviem, nepoznám žiaden argument.
A takisto môžem sa ďalej pýtať. Prečo robíme z predsedu Súdnej rady plnohodnotný úväzok s platom ústavného činiteľa, a pritom zabúdame, že chodia aj iní členovia do tej Súdnej rady, a neriešime možno ich odmeňovanie? Možno by sme sa mali zamyslieť, že všetci by možno mali byť nejako honorovaní alebo by to malo byť nejako vyriešené. Ale prečo predseda Súdnej rady má byť ústavný činiteľ pri týchto kompetenciách, tak ako je to nastavené? Pre koho je to pripravené, našité? Už som aj počula nejaké meno, je to pravda, nie je to pravda.
Nerozumiem tomuto návrhu a hlavne neviem, v čom zlepší tento návrh dôveryhodnosť a stav justície, v tejto podobe, som o tom presvedčená, určite nie, a dokonca ide proti tomu, čo sme presadzovali za predchádzajúcej vlády. Pritom sú otázky, o ktorých by sa dalo diskutovať a ktorých sa v odborných kruhoch diskutuje: Majú byť predsedovia súdov vôbec v Súdnej rade? Je to v poriadku, keď sú menovaní a odvolávaní ministrom? Za tie politické zložky majú tam byť vôbec sudcovia, nemajú tam byť sudcovia? Možno nemáme na to exaktné odpovede, ale to sú otázky, o ktorých sa diskutuje, nie tie, ktoré tu boli napísané do novely ústavy. A opakujem, vyprodukoval to Úrad vlády, vyprodukovali to ľudia, ktorí nikdy v minulosti súčasťou týchto debát, ako ďalej s justíciou, naozaj neboli.
A možno ešte jedna poznámka k tomu, že poďme diskutovať a využime to, že po toľkých rokoch naraz SMER v sebe objavil, zhodou okolností v prezidentskej kampani, ale to je jedno, záujem o justíciu, poďme to využiť, tak proste poďme spraviť niečo s justíciou. Tak keď chceme spraviť niečo s justíciou a SMER v sebe objavil tú tému a chce byť záchrancom justície a myslí to naozaj vážne strana SMER a mám tomu veriť, že akákoľvek diskusia o novele ústavy bude mať svoj zmysel, tak potom v prvom rade žiadam, aby minister spravodlivosti stiahol to škandalózne dovolanie v kauze Olejník napríklad a vyvodil zodpovednosť na svojom ministerstve voči tým, ktorí to predložili. Tak sa poďme pozrieť na to, ako zmenil úradujúci minister spravodlivosti zloženie komisií výberových a vyhlášku na vyberanie nových sudcov. A zase tu máme eldorádo pre rodinkárstvo pri výbere nových sudcov. To je jedna vyhláška. To bol prvý akt, ktorý urobil minister spravodlivosti, keď bol dosadený do svojej pozície. Jednoducho stačí sa vrátiť k tej vyhláške, tak ako bola nastavená predtým. Pýtajme sa ministra spravodlivosti, prečo vyše roka už meškajú všetky projekty elektronizácie, ktoré môžu zrýchliť súdne konania, ergo zvýšiť dôveryhodnosť justície, pretože môžu zrýchliť súdne konania. A môžem sa pýtať ďalej. Nie, neverím strane SMER, že to myslí vážne. Som presvedčená o tom, že je to súčasť kampane. Svedčí o tom koniec koncov aj to, že o tom rokujeme dnes. Samozrejme, na stôl prídu previerky. Aj previerky sú témou, o ktorej ja som pripravená sa rozprávať, ale nie previerky pod kuratelou Súdnej rady, ktorej polovicu obsadí strana SMER. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
16:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:45
Boris SuskoNo druhá otázka, ku ktorej sa z hľadiska času v súčasnosti alebo teraz môžem dostať, je otázka toho legislatívneho procesu. No vybral sa postup poslaneckého návrhu práve preto, že je to návrh ústavného zákona, bolo potrebné zabezpečiť nejakú politickú dohodu na ústavnej väčšine, a preto je formou poslaneckého návrhu. Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 16:45 hod.
JUDr. PhD.
Boris Susko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s tvrdením, že tento návrh ústavného zákona je o demonštrácii moci alebo o snahe ovládnutia justície a zámere vymeniť tretinu nepohodlných sudov, ako ste to nazvali, myslím, teda neviem, či citujem úplne presne. Veď práve vo vzťahu k tým previerkam neprišlo k politickej dohode, akým spôsobom majú byť tie previerky realizované. A preto ani nie sú v tom návrhu ústavného zákona v súčasnosti. Čiže je to otázka otvorená do druhého čítania. Keby SMER trval na tom svojom, že to musí byť len takto, a teda s tým, že, ako ste to vy povedali, sa snaží ovládnuť justíciu, tak by to v tom návrhu ústavného zákona bolo. Čiže ja si práve, naopak, myslím, že to, že to tam momentálne nie je, že je priestor na ďalšiu diskusiu o tom, ako to má byť, ako majú vyzerať tie previerky, je práve opakom tohto tvrdenia.
No druhá otázka, ku ktorej sa z hľadiska času v súčasnosti alebo teraz môžem dostať, je otázka toho legislatívneho procesu. No vybral sa postup poslaneckého návrhu práve preto, že je to návrh ústavného zákona, bolo potrebné zabezpečiť nejakú politickú dohodu na ústavnej väčšine, a preto je formou poslaneckého návrhu. Ďakujem.
Neautorizovaný
16:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:46
Július BrockaVystúpenie s faktickou poznámkou
20.3.2014 o 16:46 hod.
Ing.
Július Brocka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ja by som chcel reagovať na časť vášho vystúpenia, keď ste si položili rečnícku otázku, ako tento návrh súvisí s volebnom kampaňou. A potom ste aj odpovedali, ako súvisí s volebnom kampaňou. Ja by som sa vás chcel spýtať, máte pocit, že táto rozprava k tomuto návrhu zákona pomáha v prezidentskej kampani strane SMER? Vy ste tu neboli, keď sme začali rokovať doobeda o tomto návrhu. Tak vám zopakujem, KDH v prezidentských voľbách v druhom kole podporuje Andreja Kisku, nie Roberta Fica, opakujem, nie Roberta Fica. To inými slovami znamená, že po prezidentských voľbách na Slovensku nebude iná vláda, pani kolegyňa. A to znamená, SMER bude musieť ďalej plniť svoje sľuby aj v oblasti justície.
Neautorizovaný