33. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyňa, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti sa vyjadriť ešte k predkladanému návrhu, ktorý predniesol alebo predstavil kolega Miro Kadúc.
Ja by som ho možnože rozobrala v trochu širších súvislostiach len okrajovo, lebo jedná sa o tému, ktorú z pozície podpredsedníčky mám v tom svojom portfóliu a aktívne sa jej venujem, a preto som rada, že sme prišli s takouto iniciatívou, ktorá možnože užšie špecifikuje právo obetí, teda to je tá téma, ktorej sa venujem dlhodobo, a na druhej strane vytvára možno predpolie do budúcej prípravy iných zákonov, ktoré budú naozaj systematicky pokrývať to, čo sa tuná deje.
Musím povedať, že skutočne bezprostredným impulzom, impulzom na predloženie tejto novely o povinnom zmluvnom poistení a zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla boli podnety od občanov. Z jedného listu by som vám prečítala krátku vetu, kde otec napísal:
"Tí, ktorí pri dopravných nehodách utrpeli zranenia, dostanú náhradu škody. Ja nedostanem nič, lebo môj syn nebol zranený, on iba zomrel."
A toto bola veta, teda ktorá, po prečítaní ktorej ma riadne zamrazilo, pretože v zmysle súčasného znenia zákona o povinnom zmluvnom postení poistený má z poistení zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. To znamená, že ten ľudský život je tu ocenený na výšku nákladov na pohreb a bolesť pozostalých nie je rovná ani škode vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, ako to uvádza písmeno b) rovnakého paragrafu a odseku. Po usmrtení... Alebo možnože by som poukázala opäť na susedov v Čechách, to naznačil aj kolega Miro Kadúc, že oni sú v tomto smere opäť pred nami, kus pred nami, pretože tam u nich v paragrafe už majú, v § 2959 Občianskeho zákonníka už majú paragraf, ktorý znie takto:
"Pri usmrtení alebo zvlášť závažnom ublížení na zdraví odčiní škodca duševné útrapy manželovi, rodičovi, dieťaťu alebo inej blízkej osobe peňažnou náhradou vyvažujúcou jej utrpenie. Ak sa výška náhrady nedá určiť, stanoví sa podľa zásad slušnosti."
Jednorazové odškodnenie pozostalých je povinný zaplatiť ten, kto za škodu zodpovedá. V oblasti občianskeho práva je to prevádzkovateľ vozidla a v prípade trestnej zodpovednosti aj vodič vozidla. Je tu však aj nárok proti poistiteľovi vozidla alebo v prípade, že vozidlo nebolo zodpovednostne poistené proti Českej kancelárie poistiteľov. Z dôsledku takýchto úprav v Občianskom zákonníku budú mať obete dopravných nehôd, teda od mája to platí v Českej republike, právo na vyššie odškodnenie ako doteraz.
V slovenskom práve - ani v súkromnom, ani vo verejnom - analogickú úpravu o náhrade a odčinení duševných útrap nemáme, preto považujem za dôležité, aby sme tento nedostatok aspoň malými krokmi a v obmedzenej miere kompenzovali tým, že začneme od náhrady škody z povinného poistenia motorových vozidiel. Môžeme tak pomôcť tým, ktorých sa nikto nezastane, a prejaviť tak, že nám naozaj ide o ľudí a o to, aby sme im pomohli. Tento návrh skutočne nezakladá žiadne nároky na štátny rozpočet. Zakladá však nároky iba na naše svedomie. Preto by som vás chcela povzbudiť, aby ste podporili a zahlasovali za tento návrh zákona. To by som sa chcela zvlášť obrátiť teda k poslancom SMER-u, ktorých by som požiadala o to, aby sa zamysleli nad touto, nad, hlavne nad tou poslednou vetou, ktorú som povedala.
Ešte k tomu právu obetí. Asi od 50. rokov minulého storočia u nás, a nie u nás, v Európe vznikali trendy, ktoré súviseli práve s podporou alebo ochranou, ani nie podporou, ochranou obetí. Tieto trendy postupne prešli do vytvárania organizácie, ktoré pomáhajú obetiam, pretože mnohí - aj sudcovia, aj prokurátori, aj laická verejnosť - sa prikláňali k tomu, že existuje veľká skupina práv, ktoré, ktoré prislúchajú obžalovaným, ale akosi na tých, ktorí boli poškodení v trestnom konaní, sa zabúda. Preto som bola veľmi rada, keď na konci minulého roku bola prijatá v Európskom parlamente smernica, ktorá práva obetí nejakým spôsobom zakotvuje a tým dáva možnosť aj v jednotlivých krajinách, aby túto smernicu, aby bola táto smernica implementovaná. Není to možnosť, ale povinnosť. Preto opäť by som apelovala na kolegov z vládnej strany SMER, aby mi pomohli v tomto duchu aj pomôcť na možnože debatu, otvoriť debatu na ministerstve spravodlivosti, kde sa už rok snažím zistiť, akým spôsobom budú túto, chcieť túto smernicu implementovať. Stále majú dosť času, ale tá legisvakančná doba sa naozaj skracuje a si myslím, že by už bolo treba začať pracovať nad, začať aspoň rozmýšľať nad tým, akým spôsobom túto smernicu budú implementovať.
Veľmi by som sa prihovárala za to a bola by som rada, keby sa viacerí stotožnili s mojím zámerom, že je potrebný samostatný zákon tak ako - opäť si pomôžem susednou krajinou - v Česku, kde existuje samostatný zákon na ochranu obetí. Preto si myslím, že je to veľmi dôležité, že veľmi, veľmi nepomôže čiastkovo riešiť tento problém v jednotlivých zákonoch, pretože potrebujeme vytvoriť ucelený systém, ktorý by pomáhal obetiam, ktorý by nielen chránil a práva obetí, ale zároveň aby sme mali zabezpečené aj bezplatné služby pre obete a ich financovanie, lebo to, čo im nedáme, práve keď sa stane ten samotný skutok, teda tá pomoc, tak potom budeme musieť investovať do ľudí, ktorí potom s nimi prichádzajú do styku a vlastne akoby zamorujú spoločnosť svojimi nešťastnými príbehmi. A s tým súvisí, samozrejme, aj odškodňovanie obetí. Teda nielen materiálne, ale najmä morálne.
Takže ako som na začiatku povedala, ide o jeden malý predstupienok alebo krôčik v tom, nie sme v tom ojedinelí, je to naozaj vo väčšine európskych krajín, sa z tohto povinného zmluvného poistenia odškodňujú aj obete, aj teda ktoré sú usmrtené. Je to malinký krôčik na ceste k ochrane obetí a mali by sme si skutočne uvedomiť, že kto je poškodený v tomto prípade. Skutočne je to človek, ktorý príde o to posledné, rodič, priateľ, manžel a tým by sme mali poskytnúť adekvátnu ochranu. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Písomne sa neprihlásil nikto, chcem sa spýtať, vlastne to už bola prvá reč v rozprave. Kto sa ešte hlási ústne? Pán poslanec Mikloško po prvýkrát a jediný.
Takže nech sa páči, Jozef Mikloško.

Vážený pán podpredseda, pani podpredsedníčka, kolegovia, kolegyne, no, už som to tu naznačil v predchádzajúcom prejave, ja som si neuvedomil, že tento zákon hneď teraz pôjde, ale je to naozaj moja trocha srdcovka a tej téme sa venujem teda prakticky 14 rokov a mrzí ma, že... Proste vôbec ma to nemrzí, že ste to teraz priniesli. Veľmi to podporujem, vítam to, naozaj je tam legislatívna diera a treba ju nejakým spôsobom zaplniť, no.
Ja som tu naznačil v predchádzajúcom rozhovore, ktorý súvisel s autami, že naozaj sa nám stalo - ja som z toho auta vystúpil 10 minút predtým - to, že auto plné piatich ľudí sa na Račianskom mýte, idúc šesťdesiatkou po jednej ceste, auto, ktoré išlo v protismere 109 kilometrov, preletel cez celý pás, vbehol do nich a bola to masakra riadna. Vnúčik na mieste bol mŕtvy, polročný, a štyria ľudia ďalší boli potlčení riadne, no a auto teda, samozrejme, mohlo ísť tiež do šrotu, no.
Tak 8 rokov trvalo, kým sa okolo toho všetko dotiahlo, ja som bol vlastne advokát, tak by som povedal, chodil som na tie súdy, obhajcu sme nemali a všimol som si teda to, že naozaj najmä voči mŕtvemu to bolo až cynizmus advokáta toho partnera, ktorý tvrdil, že čo chcete, vlastne je mŕtve a je, prečo sa vôbec o to zaujímate. Ja som potom o tom aj knihu napísal, nerád jatrím rany zbytočne, je to maličká brožúrka, volá sa to, že: "...ktorého si, Mária, do neba vzala" - a je to taká, taká spomienka moja, šoféra a tej matky na toto všetko, no. Hovorím, nechcem jatriť rany, ale máme legislatívnu dieru, ktorá nie je v súlade s európskym právom. Ani v Čechách. V Čechách často brali európske právo, toto možná teraz medzitým sa to už aj upresnilo svojím vlastným zákonom. To som teda, bohužiaľ, nesledoval, ale chcem povedať, že ja som požiadal Parlamentný inštitút, už je tomu pár mesiacov, odpoveď som dostal v októbri minulého roku veľmi kvalifikovanú. Tu ju mám na 10 stranách, pani JUDr. Eva Panenková to vypracovala, kde naozaj veľmi dobrá analýza, čo sa v tomto smere dá robiť. A práve mrzí ma, že som, bol by som sa na toto vystúpenie podstatne lepšie pripravil, ale teraz vidím, vy sa tomu venujete, a teda veľmi rád vám to odovzdám.
Záleží mi na tom, aby ľudia, ktorí sa zo zanedbania toho druhého - ale nemusí to byť, že len zanedbaním - zomrú, už či sa jedná o dieťa, vtedy je to najhoršie, ale aj dospelého, pretože nateraz naozaj nie je žiadna možnosť, nebola žiadna možnosť, ako sa to má riešiť. V našom prípade sa to po 8 rokoch nejako vyriešilo práve aproximáciou toho európskeho práva, sudkyňa oddelila tento prípad od ďalších, ktorí tam boli v občianskoprávnom konaní, áno. A nakoniec, pokiaľ sa pamätám, tá matka dostala po 8 rokoch asi 3 300 euro za to, že to dieťa tam na mieste zomrelo. Už neviem presne, ako to je, ja sa obávam, že to celé nebolo od poisťovne. Poisťovňa, nečakajme od nej veľké radosti v tomto smere, naozaj boli v tomto smere veľmi neochotní, bolo treba dokázať aj to, že naozaj ste na tom pohreb potrebovali ten, čo ja viem, ten čierny šál alebo nejaké čierne šaty pre niekoho, pre tú matku a tak ďalej. Čo odsúvali to, odsúvali to, a teda neviem, či toto zákonné poistenie je možno aj dobré, to skutočne nefunguje v tomto prípade, ale treba rozmýšľať a možno aj rokovať s tými poisťovňami, ale treba to pustiť do druhého, druhého kola, pretože naozaj je to neriešený problém, a v našom Trestnom zákonníku a nikde inde neexistuje možnosť odškodniť, napríklad keď vám niekto..., doslova dieťa zomrie nie vašou vinou na ceste, tak proste vlastne nedostanete za to nič. Nakoniec aj tí ľudia, ktorí tam boli dotlčení, rozbitá pánev a ruky, nohy atď., dostali, pokiaľ sa pamätám, od 14-tisíc korún do 25-tisíc korún maximálne, no. To, že celý život budú pajdať alebo nejakým spôsobom ich to bude bolieť, keď je zmena, to je ďalšia vec, ale to už je nespravodlivosť voči takýmto veciam celková.
Takže veľmi vás prosím, prepáčte, toto bolo trošička osobné aj z mojej strany zanedbané, pretože tú zákonnú úpravu, ja si ju stiahnem a zajtra vám ju asistent dá, aby ste videli, ale Parlamentný inštitút veľmi precízne na 10 stranách túto situáciu popísal a zdôvodňuje, prečo je nutné v tom niečo robiť. Ďakujem.

Ďakujem pekne, to bol jediný prihlásený do rozpravy. Ešte k rozprave.
Pani predkladateľka, nech sa páči.

Pán kolega, zobrali ste mi pero. (Povedané so smiechom. Reakcia z pléna.) Ale to nevadí, ja som si len chcela dopísať... (Povedané so smiechom.) Červené. (Reakcia z pléna. Poslanec Mikloško priniesol pero. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
A to neviem, či budeme dávať do zápisu...

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Nie, to som nechcela, teda kvôli tomu sa tuná neprihlásila. (Povedané so smiechom.)
Ja by som chcela reagovať a poďakovať pánu kolegovi Mikloškovi za tieto jeho slová. Ono vždy, keď je to osobné, je tam možnože pre človeka, nieže možno, ale je to určite citlivejšie, citlivejšie, ale treba povedať, že ja som tiež sa cítila osobne dotknutá týmto, tou jednou vetou, ktorú som si v liste prečítala. Že môj syn nebol zranený, on iba zomrel. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že ten ľudský život je naozaj málo chránený.
Zmenu, ktorú, ktorú robíme, tak ja dúfam, že sa podarí urobiť naozaj ako len naštartovanie nejakého procesu. Hovorila som z väčšej časti potom o právach obetí a dúfam, že sa to podarí rozvinúť do naozaj nejakej komplexnejšiej aj novely. Bola by som rada, keby sa toho samotné ministerstvo chytilo, aby sme mali my menej práce, ale už uvidíme, teda ako sa nakoniec rozhodnú. To som myslela, že by nám mohli páni kolegovia zo SMER-u, poslanci, teda pomôcť v tom naštartovaní ministerstva v tom dobrom slova zmysle.
Na druhej strane by som sa dotkla ešte toho, ako si, pán kolega, hovoril o, o výsledku alebo o občianskom konaní pred súdom a tej dlhej, dlhej doby, kedy sa došlo k nejakému rozhodnutiu alebo k nejakému rozsudku. Ono problém je aj to, že keď sa pojednávajú trestné veci, ak aj tam bolo trestné konanie, tak paradoxne sa stáva, že aj keď sudcovia majú možnosť rovno určiť odškodnenie pre rodiny, väčšinou to odsúvajú práve na tie občianskoprávne konania, čo je podľa mňa skutočná a extrémna trauma pre tých všetkých, ktorí sú s tým konfrontovaní, či už so smrťou, alebo so svojimi vlastnými následkami zdravotnými.
Takže ďakujem za tú osobnú, osobnú vsuvku do tohto celého rozprávania a naozaj vás poprosím, páni poslanci, kolegovia, hlavne na strane SMER, aby ste zvážili podporu tohto, tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka, chcete ešte sa raz vyjadriť? Nie. Spravodajca? Nie. Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, čím môžeme pristúpiť teraz k ďalšiemu bodu, a to je prvé čítanie o návrhu poslanca Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Tento návrh zákona má tlač 879 a rozhodnutie predsedu o pridelení do výborov je pod č. 881.
Nech sa páči, pán Švejna, pán kolega, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 879.)

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi predniesť návrh zákona o investičnej pomoci. Ja by som možno na úvod, na úvod povedal to, že akú som mal motiváciu predložiť tento zákon. No moja motivácia bola taká, že v súčasnosti sa poskytuje investičná pomoc, a dovolím si tvrdiť tak po slovensky, od buka do buka, a boli sme svedkami veľa rôznych daňových úľav pre niektoré podniky, ktoré proste si vypýtali daňové úľavy za to, že zamestnajú ľudí, s tým, že pri niektorých prípadoch bola dokonca daňová úľava vo výške 50-tisíc euro na jedno pracovné miesto. Ako, samozrejme, mnohí z nás sú, trošku ironicky poviem, aj závistliví, lebo za takú investičnú pomoc by každý z nás bol ochotný zamestnať tiež nejakých zamestnancov.
A, samozrejme, to vyvrcholilo aj takými investičnými - a teraz hovorím už akože ironicky - tiež pomocou, tak ako bolo napríklad SCP Ružomberok, ktorý zato si vypýtal investičnú pomoc, zato, že povedal, že neprepustí zamestnancov. Určite čaro nechceného tiež je, že aj počas tejto schôdze bol vsunutý jeden taký paragraf do úplne iného zákona, ktorý bol vyslovene šitý na - podľa nielen môjho názoru - na konkrétnu investíciu, resp. konkrétnych podnikateľov, ktorý hovoril tiež o nejakej investičnej pomoci pre vybraných podnikateľov. Takže ja si myslím, že, že, súhlasím napríklad s ministrom financií, že chce, treba sa, keďže tá štátna kasa je taká, aká je, tak treba vždycky pozerať a pozerať na každé to euro a každé to euro zdvihnúť zo zeme, pokiaľ sa dá. A určite máme diskusií, diskusie však mnohokrát aj v kuloároch, že proste, že ktoré dane sú adekvátne, neadekvátne, a napríklad v tých diskusiách skonštatujeme, že napríklad, že niektoré majetkové dane povedzme sme, sú relatívne nízke v porovnaní s inými s inými krajinami.
Hovorím to vlastne, pretože možno by stálo za to napred porozmýšľať, že akým spôsobom, spôsobom proste lepším, plošným poskytovať daňové úľavy, a teda alebo zrušiť tieto enormné daňové úľavy a dať tam nejaký mechanizmus. Takže a tento návrh vlastne, môj návrh, by som povedal, bol by som rád, keby otvoril vôbec diskusiu na túto tému.
No k samotnému návrhu ešte možno zopár takých filozofických poznámok, že tento sa vzťahuje, samozrejme, nie na výšku investície, ale na počet pracovných miest. Vieme, že problém nezamestnanosti je najpálčivejším problémom ľudí. Ja si dovolím tvrdiť, že úplne top, hej, a nie mnoho vecí, ktoré riešime na pôde tejto Národnej rady, ale práve tá nezamestnanosť. No a, myslím, že ani lavica, ani pravica alebo, to je jedno, povedzme viacej etatickejší ľudia alebo viacej liberálni, nespochybňujú, nespochybňujú jednu takú základnú vec, že novovytvorené pracovné miesto, hlavne vtedy, keď je taká vysoká miera nezamestanosti, ako je na Slovensku, má určitú trhovú hodnotu. To znamená, keď má trhovú hodnotu, musí mať aj nejakú, nejakú, nejakú cenu, to znamená, že nejakým spôsobom treba motivovať podnikateľov, aby zamestnávali alebo vytvárali nové pracovné miesta.
Samozrejme, princíp, teraz hovorím stále o nejakom filozofickom pohľade, v podstate sú len tri základné možnosti, ako motivovať. Motivovať, teraz hovorím, čo môže motivovať prostredníctvom daňovo-odvodového systému štát, nové pracovné miesta a to je povedzme ten prvý - dotovať to priamo finančne, druhý - znížením odvodov pre tých nových zamestnancov, to znamená, znížia náklady pre podnikateľa a tretí je - daňová úľava, to znamená, že vlastne keď ten podnikateľ zarobí a vykáže, vykáže daňovú povinnosť, tak z neho sa odpočítavame, teda z neho vlastne znížime tú daň.
Čo sa týka v úvodzovkách takého liberálneho rebríčka, tak najhoršia je tá priama dotácia, to znamená finančná dotácia na to pracovné miesto. A deje sa to, však proste nechcem to teraz rozoberať, ja len ale proste jednoducho, samozrejme, sa to potom zneužíva a tak ďalej a sú čierne duše a tak ďalej. Takže toto je úplne najhorší.
Druhý najhorší systém je znižovanie odvodov, aj keď je to moderné teraz hovoriť, že znížime odvody pre tých, pre tých nových alebo mladých zamestnancov. Len základný problém je v tom, že jednoducho ako keď znížite odvody za tých nových zamestnancov, alebo to je jedno, aj za nezamestnaných, tak vlastne tí ľudia nie sú poistení v tom sociálnom systéme. To znamená, že vlastne oni robia, ale nebudú mať povedzme nejaké nároky a teraz záleží podľa toho, o akom systéme hovoríte, alebo povedzme sa im nezvýši nárok na dôchodok. Takže pre tých, je to výhoda pre podnikateľa, určite áno, ale je to nevýhoda pre toho zamestnanca.
A tretí najmenej zlý a je najmenej zlý, je spôsob daňovej úľavy, pretože najskôr ten, ten podnikateľ musí skutočne zarobiť, musí priznať, nie, on tam má priznať dane a, samozrejme, potom môže urobiť z toho nejakú, teda dostať nejakú daňovú úľavu. No lenže ak teda súhlasíme s tým, a ja verím, že súhlasíme s tým, že môžeme nejakým spôsobom motivovať, a teraz som vysvetlil, že prečo vlastne tie daňové úľavy sú najlepšou z tých možností, najlepším systémom.
Tak v prvom rade by sme mali zmeniť alebo, alebo vytvoriť mechanizmus, ktorý by bol čo najplošnejší, to znamená, nieže niekto si tom tam príde, vybaví, posľubuje a od buka do buka, tak ako som povedal, napíše niečo na papieri.
Druhá vec, aby sa k tomu čo najširší počet podnikov alebo podnikateľov dostal, to znamená, že aby tieto úľavy mohli mať aj malé, aj stredné podniky.
Tento môj návrh konkrétny, samozrejme, je tu, je to arbitrárny návrh, arbitrárny znamená len to, že proste nejaké číslo je stanovené, to znamená, ja v tomto návrhu vychádzam z toho, že keď niekto vytvorí, hoci aj malý alebo stredný podnikateľ, minimálne desať nových pracovných miest, to znamená, arbitrárne, hovorím, že to nemusí byť 10, možno 15, to je vec diskusie, tak by jednoducho mal mať nárok na to, aby potom mal nejakú daňovú úľavu, samozrejme, tá daňová úľava by sa vzťahovala až potom, po nejakom období. To znamená, nie dopredu, ale, naopak, keď už je, jednoducho prejde ten účtovný daňový rok a potom, pokiaľ je zamestnanec, teda to novovytvárané pracovné miesto je aspoň jeden rok, tak by mal nárok na daňovú úľavu.
Teraz zase otázka je, že do akej výšky daňové úľavy, samozrejme, to je tiež arbitrárna záležitosť, o ktorej sa dá diskutovať. Ja som v tomto návrhu navrhoval do výšky 12-násobku sumy, ktorú by štát ináč mesačne vynakladal na podporu priemerného nezamestnaného. To znamená, že ja som vlastne zobral ako za bernú mincu to, čo vlastne ten nezamestnaný alebo potenciálne nezamestnaný ako spoločnosť, alebo akým spôsobom, alebo koľko spoločnosť "dopláca" na tohto nezamestnaného. Samozrejme, táto, táto hranica je tiež na to, aby sme mohli o tom diskutovať, ale v každom prípade my a som presvedčený o tom, že my musíme mať mechanizmus na to, aby sme jednoducho tieto daňové úľavy v takomto spôsobe poskytovali a, samozrejme, za tých podmienok. Takže z mojej strany to je všetko, samozrejme, v prípade v rozprave sa vyjadrím. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolega, vážený pán predkladateľ, na druhú stranu (rečník ukazuje predkladateľovi miesto vyhradené pre predkladateľa), Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 879.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. februára 2014 č. 881 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre sociálne veci.
Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda, otvorte rozpravu, prosím.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu prihlášku. Chce sa niekto ešte teraz prihlásiť ústne? Je tomu tak? Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu skončenú.
Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť?