33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, v tom chvate si človek nestihne ani prečítať svoje obľúbené ranné noviny, tak dovoľte, aby som začal tým, že spolu s vami zacitujem, prečítam pár zaujímavých viet z tohto nemenovaného denníka, ktorý sa zhodou okolností práve dnes venuje téme novely zákona na ochranu osobných údajov. (Ukázanie novín.)
Tak napríklad čítam vyjadrenie pána Antona Molnára zo spoločnosti Slovnaft, asi túto spoločnosť poznáte: „Aplikácia povinností vyplývajúcich zo zákona vyjde spoločnosť v tomto roku na niekoľko desiatok tisíc eur. Z problematických alebo sporných oblastí, s ktorými sme sa stretli, sú termíny určené zákonom a celkový rozsah povinností. Dôvodom je, že má veľmi široký rozsah činností s desiatkami informačných systémov, ktorých sa nové povinnosti týkajú.“
Napríklad ďalej pán Ján Bača z US Steel Košice, takisto je to vcelku známa spoločnosť z východného Slovenska, má vyjadrenie: „US Steel pri implementácii nového zákona postupuje v súlade so zákonom stanoveným časovým rámcom. Obsah novely nie je aj vzhľadom na viaceré úpravy presne známy, nebudeme ho preto komentovať. Avšak vítame akékoľvek zníženie administratívnej záťaže, respektíve pokút.“
A napríklad pani Alena Walterová z VÚB má vyjadrenie: „Jednoznačne je to pozitívny trend. Nemalo by to však skončiť kozmetickými úpravami zákona, ale smerovať k nastaveniu efektívnych a finančne administratívne primerane náročných opatrení. Najvhodnejšie by bolo, keby ďalšie zmeny korešpondovali s pripravovanými požiadavkami legislatívy EÚ.“
A tu dovoľte, aby som sa pristavil.
Ja viem, že poslanci Národnej rady nemajú kapacitu na to, aby sledovali všetko to, čo sa deje nielen u nás, ale aj v Európe. Takže pripomeniem, že pripravuje sa nová smernica, pokiaľ ide o ochranu osobných údajov. Už je to dosť ďaleko v legislatívnom procese. A z tohto pohľadu sa treba jednoducho pripraviť, vážené kolegyne, kolegovia, že tá nová smernica tu bude a o krátky čas by sme ju mali znova zapracovať do zákona na ochranu osobných údajov. Čiže dnešným dňom určite nekončíme, ale budeme sa týmto zákonom v relatívne krátkej dobe znova zapodievať. Ale v každom prípade je tu teda príležitosť, hoci sme v skrátenom legislatívnom konaní a pod značným časovým stresom. Ja osobne som do jednej v noci strávil čas nad pozmeňovákom. A netvrdím, že je dobrý, naozaj netvrdím, že je dobrý, pretože takto by sa legislatíva robiť nemala a takto by sa nemala robiť ani spoločná správa, ktorú sme dostali v podstate v priebehu už dnešného rokovania, čo je v podstate porušenie procesov a pravidiel rokovaní. Ale, tak dobre, prižmúrme oko.
Ale podstata veci je tá, že veľmi narýchlo sa tu niečo robí. Robí sa novela, ktorá je v zásade dobrá, len je mi ľúto, že diskusia, ktorú by si takáto novela zaslúžila, je zúžená, keď sa tak pozerám na vystúpenie nás dvoch, teda tým myslím kolegu Martina Poliačika, formálne uvedenie, ukončenie rozpravy zo strany pána ministra a pána spravodajcu. A tým sme celý legislatívny proces v podstate vybavili. Ľudia na Slovensku si nezaslúžia takýto prístup. Podnikatelia, ktorí oprávnene namietajú proti zákonu na ochranu osobných údajov a vítajú túto novelu, by si zaslúžili, aby tá legislatívna práca, ten proces bol serióznejší a nerobený na kolene a nerobený s istým úmyslom, ktorý je motivovaný sobotňajšími udalosťami, ktoré sa tu budú na Slovensku odohrávať. Takže to je negatívne a zároveň pozitívne ťažko povedať, svet nie je čierno-biely.
Poďme k veci, k spoločnej správe.
V spoločnej správe je množstvo dobrých zmien. Vítam tieto zmeny a rád by som ich podporil. Niektoré drobnosti mi tam možno vadia. A mohlo by tam byť toho viac. Toho viac vlastne zaznelo v pozmeňujúcom návrhu, ktorý je náš spoločný s kolegom Martinom Poliačikom. Už ho tu Martin pred pár minútami predniesol. Ja sa k nemu ešte trošku vrátim. V spoločnej správe, ako som už povedal pred sekundou, je množstvo dobrých vecí, ale sú v nej aj možno drobnosti, pre niekoho, ktoré mi vadia.
Konkrétne bod dva. S úmyslom príkladného výpočtu prípadov, kedy dochádza k spracovaniu osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby v záujme ochrany práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany sa do tých príkladných výpočtov prípadov, kedy je možné spracovávať osobné údaje bez súhlasu dotknutej osoby, zdôrazňujem, bez súhlasu dotknutej osoby, dostal aj príklad, citujem, osobné údaje spracúvané pre potreby monitorovania dotknutých osôb, oznamovania nekalých praktík na pracovisku a hodnotenia pracovného výkonu a tak ďalej. Toto je čo za bonzácky zase nový paragraf? Čo to tam má znamenať? Čiže my tu budeme takýmto spôsobom podporovať to, aby zamestnávateľ si bez akýchkoľvek problémov monitoroval dotknuté osoby. No, neviem, niečo o tom viem, pretože v Zákonníku práce sa to rieši. Ale toto sa mi jednoducho nepozdáva.
A, pán spravodajca, z tohto dôvodu navrhujem vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ešte raz poprosím vyňať bod dva spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ja budem hlasovať proti tomuto bodu.
Ďalej, v spoločnej správe máme bod 13, veľmi rozsiahly bod, ktorého súčasťou je doplnenie bodu 37 do vládneho návrhu, ktorý teda hovorí, v § 46 sa odsek 1 dopĺňa písmenom u), ktoré znie, teda ten úrad „zverejňuje na svojom webovom sídle vzory poučení oprávnenej osoby podľa § 21". Toto ustanovenie je dobré aj zlé. Dobré je preto, pretože podnikateľská sféra bude mať k dispozícii vzor, podľa ktorého môže postupovať. Nemusí si vymýšľať vlastné vzory. Zlé je však preto, že to, čo tam bolo zavesené doteraz, respektíve naposledy, malo osem strán. Bol to osemstranový, veľmi rozsiahly dokument. Čiže to možno pre niekoho, kto si to raz vytlačí, pre jedného zamestnanca nie je nejaká prekážka. Ale ak má niekto sto zamestnancov, ktorí sú v postavení oprávnenej osoby, a musí stokrát tlačiť osem strán, no tak to už tie naše lesy pocítia. Čiže tu je môj názor taký, že jednak bolo by vhodné nedefinovať tie vzory za záväzné vzory, ono to tam síce nie je, ale prax je zatiaľ taká, že ten vzor sa skutočne považuje z hľadiska výkladu tohto zákona za záväzný vzor, respektíve bolo by dobré hľadať možnosť, povedzme, nejakej elektronickej komunikácie a elektronických poučení, aby sme tým papierom skutočne trošku viac šetrili.
A keď sme už pri tom, keď máme teda vzory poučení, tak podnikatelia volajú po tom, aby existovali aj vzory tých bezpečnostných projektov, aby za to nemuseli dávať nehorázne peniaze, keď by to nemuseli, a keby vychádzajúc z takýchto vzorov po nejakej relatívne jednoduchej nenáročnej úprave bezpečnostný projekt si mohli urobiť a neinvestovať ťažké peniaze do tých, ktorí takéto služby ponúkajú. Čiže toto mi na druhej strane chýba. No z časového hľadiska ja by som veľmi rád do toho pozmeňujúceho návrhu takéto niečo dal, ale kapacitne sa to jednoducho nedalo urobiť. Za to sa ospravedlňujem všetkým, ktorých sa to týka. Ale v tom strese sa to nedalo stihnúť. Prepáčte. A mrzí ma, že pán kolega Martvoň, ktorý si tú námahu dal a pripravil tých tridsať alebo koľko bodov v spoločnej správe, v spolupráci s ľuďmi z úradu na toto buď zabudli alebo to tam úmyselne dať nechceli. Neviem.
Ďalej je bod 30 spoločnej správy, ktorý definuje prechodné ustanovenia. Áno, prechodné ustanovenia sú nesmierne potrebné, pretože musíme vedieť, ako pri tom prechode zo starého na nové čo bude fungovať. Myslím si, že tie prechodné ustanovenia nie sú vyprecizované tak, ako by mohli byť, pretože sú tam určité diery.
Napríklad hneď v § 77a ods. 1 registrácie informačných systémov vykonané do 31. marca 2014 sa považujú za oznámenia informačných systémov podľa § 34 v znení účinnom od 15. apríla 2014. To som citoval zo spoločnej správy. No otázkou je, ktorým úkonom je vykonaná registrácia. Je to samotná podaná žiadosť podnikateľom? Alebo je to teda to podanie samotné alebo až keď dostane odpoveď z úradu, že informačný systém bol zaregistrovaný? Pýtam sa a komentujem to preto, pretože úrad nevybavil tisíce žiadostí o registráciu. Tým nechcem sa dotknúť nejako práce úradu. Jednoducho je toho veľa aj pre koňa, nieže ešte pre Úrad na ochranu osobných údajov, aby sa to všetko stihlo. Ale bolo by dobré to precíznejšie zadefinovať, ako sa to má vlastne chápať, aby sme mali princíp právnej istoty v tom prechodnom ustanovení skutočne zapracovaný.
Odsek 4: „Konania podľa § 68 a 69 začaté pred 15. aprílom 2014 sa dokončia podľa zákona účinného do 14. apríla 2014.“ Tu je zase trošku tá formulácia vágna, nepresná. Podnikateľská sféra a ani úrad samotný nemôžu vychádzať z takéhoto ustanovenia so stopercentnou presnosťou, respektíve garanciou toho, čo nebude. Napríklad úrad pôjde na kontrolu 14. apríla, podľa novely zákona nie je potrebné, aby mal podnikateľ smernicu, ale 14. apríla podľa zákona ešte ju má mať. Čiže teraz vniká otázka, čo tá kontrola urobí. Dá mu pokutu, a to ešte k tomu pokutu po starom, tú potenciálne vyššiu, hoci ide o skutočnosť, ktorá od účinnosti novely jednoducho potrebná nie je? Čiže toto sú nevyjasnené veci. A škoda, že sa s tým pán Martvoň, ktorý tieto body predložil na včerajšom výbore, trošku viac nepohral.
Ale vrátim sa ešte k tým našim pozmeňujúcim návrhom. Tým myslím pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predložili spoločne s kolegom Martinom Poliačikom. A Martin ich už pred pár minútami tu prečítal.
Z dôvodu kolízie našich bodov s bodom 28 spoločnej správy chcem požiadať o vyňatie bodu 28 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.
Čiže ak si to dovolím zhrnúť, pokiaľ ide o spoločnú správu, žiadam o vyňatie na osobitné hlasovanie bodu 2 a bodu 28. Dobre? O tých ďalších bodoch je možné hlasovať spoločne.
Rád by som ešte zdôraznil, že pozmeňujúci návrh, ktorý podávame spoločne s kolegom Martinom Poliačikom, pokiaľ ide o pokuty, či už pokuty alebo poriadkové pokuty, sme toho názoru, že všetky tieto pokuty a poriadkové pokuty by mali byť fakultatívne. To znamená, úrad ich môže ale nemusí udeliť.
Myslíme si, že to odôvodnenie, ktoré sme našli vo vládnom návrhu, vo veci zníženia hornej hranice pokút a zavedenia fakultatívnosti niektorých pokút s odvolaním na smernicu, nie je celkom správne, pretože podľa nášho názoru smernica a memorandum k nej nedefinuje jednoznačne povinnosť ukladania obligatórnych pokút. A preto si myslíme, že pokuty, všetky pokuty a poriadkové pokuty, by mali byť fakultatívne. Čiže, ešte raz, úrad vo všetkých prípadoch, kedy sa pokuty definujú nejakým spôsobom v zákone, tieto pokuty môže, ale nemusí udeliť. Nevidíme dôvod, aby podľa vládneho návrhu § 68 napríklad ods. 3 tam zostala povinnosť uložiť pokutu. Myslíme si, že napríklad aj v tomto prípade je možné, aby tam bola len možnosť udelenia pokuty.
A ďalej si myslíme, že maximálna výška pokút by mala byť zásadným spôsobom znížená. To zníženie, ktoré obsahuje vládny návrh, je síce zníženie, ale nepovažujeme toto zníženie za dostatočné. Myslíme si, že z pohľadu toho, že je to nový zákon, ktorý skutočne veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a aj naďalej ho bude zaťažovať, aj po týchto úpravách, nie je dobré ísť cestou vysokých pokút, lebo vysoká hranica pokuty znamená aj potenciálne vysokú pokutu. Myslíme si, že v týchto úvodných rokoch, a uvidíme, čo prinesie tá nová smernica, to chcem ešte zdôrazniť, by sme nemali nastavovať horné hranice pokút takým radikálnym spôsobom, ako to je v súčasnom zákone a ako to v ňom bude aj po prijatí vládneho návrhu. Čiže navrhujeme zníženie tej hornej hranice, zásadné zníženie.
A, samozrejme, navrhujeme aj zníženie tej dolnej hranice pokuty, pretože pri fakultatívne stanovených pokutách, ktoré môžu, ale nemusia byť, je dosť nezmyselné pri možnej pokute stanovovať jej v zákone dolnú hranicu, či už je to ja neviem 300 eur alebo tisíc eur. Veď keď môže byť nulová pokuta, tak potom prečo, ak pokuta teda je udelená, to musí byť najmenej tisíc eur? To nedáva logiku. Čiže tak je to napríklad pri poriadkových pokutách, kde už ani teraz dolná hranica stanovená nie je, pretože tie poriadkové pokuty sú jednoducho fakultatívne, úrad ich môže, nemusí udeliť. Čiže keď sa úrad rozhodne udeliť jedno euro, nazvem to, veľmi, veľmi výchovnú pokutu, tak môže tak urobiť, prečo by tam mala byť nejaká spodná hranica, ak celkovo tá pokuta je fakultatívna?
Čo je dôležité a z pohľadu tých, ktorí tomuto zákonu rozumejú, nepochybne sporné, to je náš návrh, ktorý hovorí o vypustení povinnosti absolvovať skúšku na výkon funkcie zodpovednej osoby. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ten náš návrh, samozrejme, myslíme vážne, pretože považujeme z hľadiska reakcie podnikateľskej sféry tie skúšky zodpovedných osôb za príliš zaťažujúce a vo svojej podstate nepotrebné. Aj v kontexte vládneho návrhu zákona, kedy sa, čo je pozitívne, vypúšťa povinnosť stanoviť zodpovednú osobu, to znamená, podnikateľský subjekt nemusí stanoviť zodpovednú osobu, ak ju stanoví, tak urobí tak vlastne dobrovoľne, preto, lebo to chce, tak prečo by mal v takomto prípade povinne ten zodpovedný absolvovať skúšku? Veď nech tá skúška je takisto fakultatívna. To znamená, ak chcem, tak tam toho zamestnanca pošlem. Ak to nepovažujem za potrebné, pretože ten zamestnanec, povedzme, nejaké know-how má, respektíve si to naštuduje sám, tak prečo by mal na tie skúšky chodiť?
Znova, nemali sme príliš veľa času tento návrh podrobnejšie rozpracovať prípadne v alternatívach, alternatívou by mohlo byť, keby teda bol priestor na diskusiu, alternatívou by mohol byť, povedzme, taký úzus, podľa ktorého by tá skúška bola povinná, ale boli by k dispozícii študijné materiály, testy, otázky, odpovede tak, aby nemuseli tí, ktorí na tú skúšku pôjdu, absolvovať drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje.
A keď som teda otvoril túto tému, drahé, zbytočné školenia, na ktorých sa niekto nabaľuje, tak ma na internete zaujala webová stránka eseročky EDOS-PEM, inštitútu vzdelávania so sídlom v Bratislave, ktorý vo veľkom ponúka školenia k zákonu o ochrane osobných údajov. Ak by ste, kolegyne, kolegovia, sa chceli zúčastniť takéhoto školenia, tak napríklad 8. apríla bude takéto školenie, kde toto školenie bude zamerané na prípravu na skúšku pre zodpovedné osoby a lektorom bude člen lektorského zboru Úradu na ochranu osobných údajov. Na webovej stránke Úradu na ochranu osobných údajov si nájdeme informácie, čo to je, kto to je ten lektorský zbor úradu, predseda lektorského zboru PhDr. Jozef Dudáš, pokiaľ viem podpredseda úradu, tajomník lektorského zboru JUDr. Zuzana Valková, pokiaľ viem, šéfka právneho odboru či právnej sekcie. A sú tam ďalej štyria ďalší členovia. Predpokladám, teda sú to všetko zrejme zamestnanci Úradu na ochranu osobných údajov. Čiže pán Dudáš a spol. si vymysleli celkom peknú vedľajšiu zárobkovú činnosť popri platoch, ktoré, predpokladám, asi zodpovedajú ich pozíciám na úrade, si pekne privyrábajú ešte školeniami, napríklad na preškoľovanie, na prípravu na skúšku zodpovedných osôb. No a keďže pán Martvoň túto novelu nepripravoval sám, ale pripravoval ju v spolupráci s týmito osobami, tak je tu niečo, čo sa volá konflikt záujmov ako vyšitý. A ja sa vôbec nečudujem, že vo vládnej novele nie je ani slovíčko o nejakom zrušení skúšok alebo o nejakom zmiernení, alebo o nejakom inom postupe, pretože, dámy a páni z Úradu na ochranu osobných údajov si z tohto urobili celkom slušnú živnosť.
Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, poslankyne za stranu SMER, vážený pán minister, dávam vám tento fakt do pozornosti. A tým, ktorých trápi, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov, ak je to v ich kompetencii, v mojej to, bohužiaľ, nie je, keby to v mojej bolo, tak by som konal, odporúčam, aby si tak trošku pozreli, ako to na úrade funguje, akým spôsobom napríklad chodí do zamestnania samotná pani predsedníčka tohto úradu, ktorá tú pracovnú dobu rieši veľmi zaujímavým spôsobom, akým spôsobom funguje pán podpredseda samotný a čo to je a akým spôsobom ten lektorský zbor funguje.
Čiže nemôžeme sa diviť, že kvalita legislatívnej práce, pokiaľ ide o zákon na ochranu osobných údajov, je taká, aká je, pretože kapry si predsa samé rybník nevypustia. To, že podnikatelia sa sťažujú, to, že podnikatelia by chceli jednoduchší zákon, keď už tu máme tú nešťastnú európsku smernicu, mimochodom, z roku 1995, to tu akosi málokoho zaujíma, pán minister. Odporúčam vám zamyslieť sa nad tým, ako funguje Úrad na ochranu osobných údajov a prečo táto novela je taká, aká je.
Zároveň vás prosím, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby ste podporili pozmeňujúci návrh, ktorý sme vám ponúkli spolu s kolegom Martinom Poliačikom, a zároveň vás vyzývam, aby ste pri hlasovaní o spoločnej správe pri bodoch 2 a 28 hlasovali proti týmto dvom bodom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mihál, som rád, že ste po 24 hodinách od včerajšieho vystúpenia zmenili rétoriku o 180 stupňov. Sám ste pochopili, že návrh tejto novely zákona č. 122/2013 Z. z. je potrebný.
Chcel by som len pripomenúť niektoré skutočnosti, ktoré neodzneli, samozrejme, vo vašom príspevku, a to veľmi dôležitú skutočnosť, že táto novela bola odkonzultovaná a prerokovaná so všetkými zamestnávateľskými zväzmi, čo je veľmi podstatné pri prerokovaní. A zamestnávateľské zväzy vyjadrili súhlas a spokojnosť s touto novelou zákona.
Chcel by som ale možno konkrétne aj reagovať, ak budem mať dostatok priestoru do tých dvoch minút, na niektoré veci, a to konkrétne dve, ktoré neboli spomenuté a ktoré by som rád zdôraznil.
Všetky pokuty, pán poslanec Mihál, boli znížené o jednu tretinu. Chcel by som pripomenúť, že aj registračný poplatok bol definitívne zrušený, čiže na nulu.
Čo sa týka všetkých pokút, ktoré ste navrhovali, že by mali byť fakultatívne, ak som dobre porozumel vo vašom pozmeňujúcom návrhu, tak tu by som chcel pripomenúť, že narážame práve na článok 24 smernice Európskej únie, ktorá hovorí práve o obligatórnosti pokút. Takže toto by som navrhoval si lepšie pozrieť. A tá spoločná správa, pán poslanec, je k dispozícii. Čiže bola v takom čase, v akom bola, ale rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní. Ďakujem pekne.

Ďakujem vám za faktickú poznámku. A v mojej reakcii by som povedal, že bodaj by prezidentské voľby boli každý mesiac. To by sa tu podnikalo, to by tu vláda počúvala pripomienky zamestnávateľov, živnostníkov a podobne. Bolo by dobré, keby tak prezidentské voľby boli ešte ďalší mesiac. A, povedzme, by potom prišli živnostníci, ktorí by povedali, že tie odvody sú privysoké. A tak ako ich vláda dva roky vôbec nepočúvala, tak tu by zrazu pán Fico vyhlásil: „Áno, máte pravdu, ešte aj odbory to potvrdili, že tie odvody sú naozaj privysoké.“ A, šup, o takých 30 % by šli dole. Potom by prišli ďalší mesiac pri ďalších prezidentských voľbách dohodári, rôzne neziskové organizácie, športové kluby, kultúrne spolky a povedali by, že tak sú tu tie centrá voľného času, tak bolo by dobré niečo urobiť s tými dohodami, s tými odvodmi. A pán premiér by povedal: „Tak to máte fakt pravdu, to niekde nejaký úradník na ministerstve pekne pokašľal. Samozrejme, zmeníme to, v skrátenom legislatívnom konaní, aby to platilo už pozajtra.“ Bodaj by boli prezidentské voľby každý mesiac.
No a pokiaľ ide o to, čo hovoríte, pán kolega, o smernicu, ja s tým nesúhlasím. Mám stanovisko odborníkov viacerých, ktorí tvrdia, že smernica nám neukladá povinnosť mať všetky pokuty, respektíve pokuty obligatórne. Preto sme navrhli s plnou vážnosťou a s plnou zodpovednosťou, aby nielen poriadkové pokuty a nielen niektoré pokuty, ale aby všetky pokuty boli obligatórne.
A zdôrazňujem ešte raz, myslím si, že ten priestor na zníženie tej hornej hranice ste nevyužili vo vládnom návrhu. A preto sme prišli s našou verziou razantnejšieho zvýšenia tej hornej hranice. Zákon je nový, nepovažujeme za správne podnikateľov tlačiť hrozbou vysokých sankcií a dokonca... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa krátko vyjadril záverom k rozprave, k druhému čítaniu.
Som veľmi rád, že dnes zazneli skutočne vecné pripomienky a debata. Je fakt, ale, samozrejme, odôvodnený fakt, že to prijímanie tohto návrhu ide v skrátenom konaní. Ale je to na prospech podnikateľov. A to, myslím si, nikto nespochybnil.
Takže k jednotlivým tým bodom som chcel povedať asi toľko, že naozaj čo sa týka rokovania, tak prešlo rokovanie cez všetky podnikateľské zväzy. Dokonca aj ja som mal na ministerstve spravodlivosti dva podnikateľské zväzy spolu s úradom. A predebatovali sme niektoré témy.
A čo sa týka tej obligatórnosti pokút, je to ozaj skutočne otázka možno časového rámca, ktorý je tu veľmi zúžený. Ale ja mám skutočne tiež značne, by som povedal, jasnú informáciu, že to, čo spomínal pán Poliačik v rozprave, tak hovoril o preambule, kde sa hovorí o fakultatívnosti. Ale faktom je, že ten článok 24, čo pán poslanec Jánoš spomenul, skutočne hovorí o tých pokutách, ktoré musia byť obligatórne. A tam z toho niet cesty preč. Takže mrzí ma, ale je to tak, treba si to len pozrieť. Možnože máme otvorený priestor zase do budúcnosti.
Je zároveň aj fakt to, čo hovoril pán poslanec Mihál, že na úrovni Európskej únie sa prejednáva momentálne nová smernica, ktorá smeruje k ochrane osobných údajov, ktorá odráža rôzne témy a otázky týkajúce sa aj problému, ktorý vznikol kauzou Snowden a podobne. Čiže tieto veci všetky sa budú odrážať v tejto smernici. A príde k nám na stôl, do parlamentu, aj na vládu. Takže budeme tu opäť k tomu v nejakom v krátkom čase alebo v dlhšom čase sedieť.
Čiže záverom by som chcel požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ja som už povedal jasne, čo sa týka začiatku v úvodnom slove, tam sa nič nezmenilo, čiže len v tej spoločnej správe, s tou súhlasím. Čiže len toľko. Ďakujem veľmi pekne, dopočutia. Všetko dobré, skončil som.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladám spoločne s pánom poslancom Hudackým, Mikušom a Gabrielom Csicsaiom. Ja som včera začal tú svoju rozpravu, ale vidím, že sú tu niektorí, ktorí tu neboli. A nechcel by som, aby teda som začínal nejako od druhej tretiny. Pán poslanec Brocka, ten to počúval, mi hovoril aj, že sa mu to veľmi páčilo. Ale dúfam, že mi prepáči, keď zopakujem niektoré veci.
Tento náš zákon je jednou z reakcií na vyhlášku č. 221/2013 Z. z., ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví dňa 11. 7. 2013. A touto vyhláškou zaviedol novú platbu, platbu za prístup do distribučnej sústavy aj do prenosovej sústavy. V tejto vyhláške je limitovaná výška platby do prenosovej sústavy hodnotou pol eura na dodanú MWh. Ale nie je tam limitovaná platba za prístup do distribučnej sústavy. No a podľa tejto vyhlášky sa prvýkrát postupuje pri vykonávaní cenovej regulácie za rok 2014.
Tak ako som aj včera povedal, už v príprave tejto vyhlášky sa zaujímal o túto legislatívnu normu aj riaditeľ Direktoriátu B Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku DG Energy Klaus-Dieter Borchardt. A on adresoval pánovi predsedovi Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Jozefovi Holjenčíkovi list, v ktorom mu dal päť otázok. Tie sa objavili aj v médiách. A potom sa objavili aj odpovede pána Jozefa Holjenčíka. Na prvú otázku prakticky neodpovedal, on sa jej vyhol. To bola otázka, ako koordinoval zavedenie GK s okolitými krajinami. On na ňu odpovedal, že rokoval. No ale ako to koordinoval, to nepovedal. A z ďalších odpovedí boli niektoré odpovede vágne, niektoré polopravdy. Jednoducho nepredpokladám, že pán Borchardt bol spokojný s tou odpoveďou.
Ale to najdôležitejšie, čo bolo už v etape prípravy, to bola vyslovená obava, že zavedenie G-komponentu na Slovensku nie je v súlade s článkom 2 nariadenia Komisie EÚ č. 838/2010 zo septembra toho istého roku, teda 2010, ktorá ustanovuje inštrukcie týkajúce sa kompenzačného mechanizmu medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav a regulačného prístupu k prenosovým poplatkom.
Podľa mňa teda zavedením G-komponentu úrad zaviedol diskriminačné opatrenia, znevýhodnil slovenských výrobcov voči zahraničným výrobcom, vytvoril tiež prekážky pre domáci trh s elektrinou a zvýhodnil Slovenské elektrárne voči všetkým ostatným výrobcom Slovenskej republiky, ktorí sú pripojení do distribučnej sústavy. A jednoducho ten výsledok je taký, že napríklad niektoré fotovoltaické elektrárne budú platiť 38- až 40-násobne vyšší poplatok za MWh než napríklad jadrové elektrárne.
Ale táto vyhláška spôsobila aj neakceptovateľné vnútorné pravidlá, keď v Elektrárni Vojany, je tam viacero blokov, na jednom mieste teda sú dva identické bloky (päťka a šestka) s inštalovaným výkonom 110 MW. A tie sú pripojené do prenosovej sústavy, kde je teda limitovaný ten G-komponent hodnotou pol eura na MW a dva bloky (jednotka a dvojka) s takým istým výkonom sú pripojené do distribučnej sústavy a tie, čo sú pripojené do distribučnej sústavy, budú platiť ten G-komponent alebo vychádza im podľa produkcie dodanej do distribučnej sústavy 4,8 eura na MWh. A jednoducho to už sami musíte uznať, že v rámci jednej lokality je to zavedenie precedensu, chaosu v jednej elektrárni, jedného energetického systému.
Cieľom tejto našej predloženej novely je obmedziť platbu alebo výšku platby do distribučnej sústavy, tak isto ako je v prenosovej sústave, je to na hodnotu pol eura za MWh. A toto by bolo v súlade s nariadením Európskej komisie.
Chceme odstrániť to, čo som už hovoril, diskrimináciu medzi výrobcami pripojenými do distribučnej sústavy a pripojenými do prenosovej sústavy a odstrániť diskrimináciu medzi výrobcami elektriny z rozličných zdrojov výroby elektriny.
Treba ale povedať, že táto novela naozaj nerieši všetky problémy vyhlášky. Je to len taký kompromis, ktorý by mohol byť prijateľný, a preto som rád, že sa mi podarilo presvedčiť skupinu 44 ďalších poslancov, spolu je nás 45. Pripravili sme a podali sme podanie na Ústavný súd. A Ústavný súd prijal na konanie teda toto naše podanie. A cieľom tohto podania je dosiahnuť zrušenie príslušných ustanovení vyhlášky, ktorými bol tento G-komponent zavedený, pre ich rozpor s viacerými zákonmi, samozrejme, aj s ústavou a Európskym dohovorom.
V tom podaní hovoríme o tom, že vyhláška teda nezákonným spôsobom znižuje podporu, ktorá je výrobcom elektriny garantovaná priamo zo zákona o obnoviteľných zdrojov, a tá garancia na výkupnú cenu vo výške doplatku a ceny energie na straty bola garantovaná týmto producentom elektrickej z obnoviteľných zdrojov na 15 rokov v stabilnej výške. Preto sme presvedčení, že vyhláška porušuje princíp nedotknuteľnosti vlastníctva, nárok výrobcu elektriny na podporu v zákonom garantovanej výške je potrebné považovať za majetok, respektíve vlastníctvo chránené ústavou a Európskym dohovorom. Bola to svojvoľná zmena podmienok a svojvoľné zníženie podpory uprostred obdobia, na ktoré je podpora garantovaná zákonom. A to odporuje princípu právnej istoty, ktorý je základnou ústavnou požiadavkou demokratického a právneho štátu. Táto svojvoľná zmena vnáša výraznú mieru neistoty do právnych vzťahov a podnikateľského prostredia na Slovensku. Zavedením G-komponentu úrad prekročil svoje zákonné oprávnenia pri cenovej regulácii, pretože predmetom cenovej regulácie môže byť len cena za tovar alebo služby a G-komponent nie je možné považovať za cenu, nakoľko nespĺňa základné pojmové znaky ceny ako odplaty za dodaný tovar alebo poskytnutú službu. Chcem podotknúť, že veľká časť výrobcov elektriny totiž prístup do sústavy nevyužíva, nemá uzatvorenú zmluvu o prístupe a G-komponent je potrebné považovať preto za poplatok. Zákon ani ústava nedovoľuje alebo neumožňuje, aby úrad, v tomto prípade Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavádzal nové poplatky pod zákonnou normou.
Tiež chcem pripomenúť tú skutočnosť, že tá vyhláška bola prijatá v skrátenom pripomienkovom konaní, na čo neboli podľa môjho názoru splnené podmienky. A aj takýto postup je v rozpore so základnými princípmi právneho a demokratického štátu, ktoré občanom zaručujú právo participovať na legislatívnom procese a vyjadrovať sa k predkladaným návrhom zákona.
Vyhláška porušuje princíp rovnosti a zákazu diskriminácie, nakoľko bez relevantného dôvodu zvýhodňuje určité skupiny výrobcov elektriny pred inými skupinami výrobcov elektriny, a preto teda v tom našom podaní na Ústavný súd navrhujeme, aby Ústavný súd prijal náš návrh na ďalšie konanie, čo sa stalo, a po jeho meritórnom prerokovaní vydal nález, že ustanovenia § 26 ods. 23, 24, 25 a 26 a takisto ustanovenie § 29 ods. 13 vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví nie sú v súlade (A už teraz nebudem citovať všetky články a odseky.) jednoducho s Ústavou Slovenskej republiky, s článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tiež so zákonom o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, so zákonom o energetike a zákonom o regulácii sieťových odvetví. Požiadali sme Ústavný súd, aby pozastavil účinnosť tých citovaných odsekov § 26 a 29, a to až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.
Ja by som sa chcel ešte vrátiť k takým šiestim paradoxom, ktoré vznikli tým, že jednoducho bola vydaná táto vyhláška.
Ten prvý paradox je porovnanie, ako to vypadá napríklad v susednej Českej republike, kde na rozdiel od nás je podpora decentrálnej výroby. Tým, že poplatok, G-komponent, bol u nás limitovaný do prenosovej sústavy, prakticky núti toto výrobcov, aby sa pripájali alebo mali snahu pripojiť sa do prenosovej sústavy, keďže náklady spojené s prístupom do tejto sústavy sú najnižšie. Lenže takýto prístup výrobcov by mal za následok zvýšenie strát v systéme, a teda zvýšenie nákladov na prevádzku systému. Tento prístup regulátora je diskriminačný nielen voči výrobcom pripojeným do distribučnej sústavy, ale voči všetkým výrobcom Slovenskej republiky, keďže niektoré okolité krajiny sa správajú racionálne. Miesto zavádzania poplatkov majú zavedené podporné systémy za decentralizáciu výroby elektriny. V praxi to znamená, že elektrárne pripojené priamo do distribučnej sústavy sú hneď v mieste odberu, čím sa znižujú technické straty na prenos elektriny a v konečnom dôsledku sa šetria náklady. Takéto správanie podľa údajov z minulého roku je v Českej republike podporované. Elektrárne v Českej republike, ktoré sú pripojené do nižších napäťových úrovní distribučných sústav, dostávajú bonus za vyrobenú elektrinu a dodanú ju v mieste spotreby na Slovensku dostávajú pokutu.
Chcem teraz povedať, aký je druhý paradox. Je to paradox, ktorý súvisí s prípravou systémových opatrení na úrovni Európskej únie s cieľom podpory klasických elektrární, tzv. capacity payment. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zavedením poplatku pre výrobcov sa snaží doslova zlikvidovať slovenské systémové zdroje, ktoré slúžili na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny obnoviteľných zdrojov. A z dôvodu pre výrobcu nízkej nákupnej ceny napríklad začiatkom marca na burze bola táto cena 36 eur za MWh, a to je spôsobené aj dotovanou výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov, majú sa tieto systémové zdroje problém uplatniť na trhu, čím sú teda vytláčané z prevádzky klasickej elektrárne na báze zemného plynu a uhlia. Prevádzkovateľom takýchto zdrojov na Slovensku zavedením G-komponentu nezostáva alebo nezostane skôr či neskôr nič iné, len zatvoriť takúto elektráreň. Ale systém potrebuje aj takéto elektrárne, ktoré sú potrebné na vykrývanie nerovnomernej výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov. Postoj Európskej únie je úplne opačný ako nášho regulátora a je absolútne racionálny. Európska únia pripravuje systémové opatrenia s cieľom zamedziť celoplošnému odstavovaniu systémových elektrární. Sú pripravované systémové opatrenia pre zabezpečenie potrebného pohotového výkonu pre prípad poklesu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a zavádzajú sa platby za dodržanie pohotového výkonu.
Tretí paradox, ktorý vyplýva z vyhlášky, o ktorom som už hovoril, je zvýhodnenie výrobných zariadení spoločnosti Slovenské elektrárne voči ostatným prevádzkovateľom elektrární, ktoré sú pripojené do distribučnej sústavy. Postup regulátora v otázke zavádzania G-komponentu je diskriminačný voči nezávislým prevádzkovateľom elektrární a obnoviteľných zdrojov. Zvýhodňuje dominantného výrobcu Slovenské elektrárne, pretože tie majú až 64 % inštalovaného výkonu, za ktorý by platili G-komponent vyvedený do prenosovej sústavy. Jedná sa hlavne o jadrové elektrárne aj o Elektráreň Vojany. Uviedol by som len niekoľko čísiel, čo sa týka porovnania poplatkov za G-komponent dominantného výrobcu a ostatných výrobcov. Tak napríklad v Elektrárni Vojany, v tých dvoch blokoch, je ten poplatok menší ako 0,5 eura za MWh. V tých dvoch blokoch, ktoré sú pripojené do distribučky, je to asi 4,8 eura za MWh. No a priemerne im to vychádza asi 1,85 eura za MWh. V jadrových elektrárňach Bohunice aj Mochovce je ten poplatok nižší ako pol eura za MWh. No a pozrime sa, ako sú potom na tom nezávislí výrobcovia, ako môžu nejako konkurovať. Teplárni Martin vychádza tento poplatok podľa teda odhadu asi na 9,5 eura za MWh. Vychádza to teplárňam Zvolen 6 eur na MWh, Žilina 12,7 eura na MWh a fotovoltaický zdroj 1-megawattový 18,6 eura na MW.
Ďalším, teda štvrtým paradoxom je znevýhodnenie tzv. špičkových elektrární, resp. i obnoviteľných zdrojov elektriny, ako sú fotovoltaické elektrárne voči elektrárňam prevádzkovaným v základnom pásme. Pri vysokom podiele obnoviteľných zdrojov elektriny na dodávke elektriny do systému sú veľmi dôležité špičkové elektrárne, ktoré vykrývajú alebo sú pripravené vykryť nerovnomernosť dodávky elektriny z obnoviteľných zdrojov a aj nerovnomernosť spotreby elektriny. Systém, ktorý zaviedol regulátor, neúmerne predražuje prevádzku špičkových elektrární. Rovnako obnoviteľné zdroje na jednej strane sú dotované a na druhej strane sú zaťažované nezmyselnými poplatkami. Elektrárne prevádzkované v základnom pásme zaťaženia podstatne lepšie využívajú inštalovaný výkon, a preto platba za G-komponent prepočítaná na dodanú elektrinu je podstatne nižšia ako pre elektrárne prevádzkované v špičkovom režime, teda tie, napríklad Mochovce alebo Bohunice, menej ako 0,5 eura na MWh. Ale takej špičkovej elektrárni, ako je Vodné dielo Liptovská Mara, vychádza tento poplatok skoro na 15 eur, presne 14,58 eura na MWh.
Piaty paradox je príklad nezmyselnosti celého systému. Slovenská regulačná legislatíva je vo svojej podstate tak nezmyselná, že za dva rovnaké bloky jednej elektrárne vyvedené do dvoch sústav sa platia diametrálne odlišné poplatky. Ten prípad bol Vojany.
A posledný paradox, o chvíľu budem končiť, je v prípade, že by niektorá z elektrární mala dlhodobejšiu poruchu, ale tá povinnosť zaplatiť G-komponent je stanovená a povinná za celý rok. Napríklad keby sme zobrali Tepláreň Martin, za rok zaplatí G-komponent 430 tisíc eur. Ak by sa stalo, že má poruchu a kvôli poruche vyrobili len 10 MWh, potom G-komponent v cene dodanej elektriny by bol 43 tisíc eur na MWh. Takýmto prístupom si výrobcovia dobre rozmyslia, či budú investovať do elektrární na Slovensku alebo radšej podnikať v energetike niekde v zahraničí.
Záverom chcem povedať, že na Slovensku platia za využívanie elektrizačnej sústavy všetky subjekty, teda výrobcovia, odberatelia, avšak za používanie sústavy neplatia tí, ktorí prostredníctvom jej prevádzky zarábajú, distribučné spoločnosti. A ich zisky naozaj nie sú malé, patria medzi najvyššie zisky v rámci Európy. Regulátor sa snaží znížiť distribučné poplatky pre odberateľov, ale tak, že spoplatní výrobcov, ale na zisky distribučných spoločností nesiahne, pričom cena elektriny na Slovensku bez rôznych systémových poplatkov ani zďaleka nepatrí k tým najvyšším v Európe. Takto nastavený systém regulátorom znevýhodňuje výrobcov elektriny na Slovensku a zavádza diskrimináciu na rôznych úrovniach, znižuje konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, prispeje k odstavovaniu elektrární, znevýhodňuje investície do energetiky, čo bude mať za následok zvyšovanie nezamestnanosti a predražovanie fungovania energetického systému.
Záverom by som chcel povedať, že ten problém, ktorý sa začal, bol v roku 2009, keď pán minister Jahnátek a potom veľmi veľkoryso aj pán Jozef Holjenčik nastavili doplatok pre fotovoltaiku. Vtedy sa naozaj oplatilo investovať. Tá výkupná cena bola osemnásobne vyššia ako cena silovej energie na trhu. No a mnohí tí, ktorí chceli investovať do iných obnoviteľných zdrojov, sa vrhli práve sem. Vtedy tá návratnosť tej investície možno bola štyri, šesť, maximálne sedem rokov. No a potom pán Holjenčik sa zbadal teda ešte, aby bolo nejaké vylepšenie, alebo niečo zachránila naša vláda, tzv. Jurčíkova novela. Viete, jednoducho mne sa zdá, že pán Holjenčík nemá premyslenú dlhodobú stratégiu regulačnú, spraví jednu chybu, chce ju nejakým spôsobom napraviť. Ale zase to kopí chybu na chybu a sa mi zdá, že naozaj pán Jozef Holjenčík je veľmi veľký problém na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví. Ďakujem, skončil som.

Ospravedlňujem sa. Pán kolega, chcem oceniť vaše vystúpenie a najmä to, že ste to vystúpenie nezneužili na predvolebnú prezidentskú kampaň. Hovorím to preto, lebo nie všetci poslanci sa tak správajú. Poslanci strany SMER včera neboli na výbore a vlastne zabránili tomu, aby sa rokovalo vo výbore o tom, ako Štátne hmotné rezervy nakúpili predražené tovary, ktoré mohli kúpiť od slovenských poľnohospodárov oveľa lacnejšie, čo je, samozrejme, škandál, a preto by som chcel apelovať aj na vedenie parlamentu, aby sa zameralo na tých poslancov, ktorí takto ochromujú činnosť výborov Národnej rady.

Pán kolega, čo sa týka prezidentských volieb, ja myslím, že už ľudia majú všetky informácie, nech sa rozhodnú podľa svojho svedomia a vedomia, ja budem rešpektovať voľbu ľudí, hlas ľudu, hlas Boží.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som nadviazal na kolegu Přidala, ktorý veľmi podrobne vysvetlil dôvody, ktoré nás viedli k tomu, aby sme podali novelu zákona o energetike, pretože dlho sa o tom diskutovalo. Bolo niekoľko konferencií, niekoľko fór, kde sa diskutovalo na túto tému, po prijatí vyhlášky č. 221/2013 Z. z. v minulom roku 11. júla, ktorou sa ustanovuje nová cenová regulácia v elektroenergetike, okrem zavedenia spomenutého G-komponentu, teda poplatku pre pripojenie do sústavy. Táto vyhláška obsahuje aj iné záležitosti, ktoré vplývajú negatívne na náš energetický trh. Ale keďže G-komponent alebo poplatok, ktorý majú výsostne platiť len výrobcovia elektrickej energie, veľmi negatívne bude pôsobiť aj do budúcna, tak nás to viedlo k tomu, aby sme predložili návrh novely, v ktorom dávame zákonný rámec tomuto poplatku. To je jedna vec. A druhá vec je, samozrejme, aj to, čo hovoril kolega Přidal. Súbežne dávame podanie na Ústavný súd, či ÚRSO mal právo vyhláškou stanoviť nový poplatok bez prijatia zákona.
G-komponent nie je neobvyklý nástroj. Je to nástroj, ktorý sa používa v niektorých európskych krajinách. Problém je, akým spôsobom sa tento nástroj využíva, to znamená, či je súčasťou G-komponentu platba výrobcu alebo iných ďalších účastníkov trhu s energetikou. Ale to, akým spôsobom bol nastavený na Slovensku, je zlé. Hovoril o tom kolega Přidal, poviem niektoré moje postrehy. Úvodom musím povedať, že budú ho platiť len výrobcovia, výrobcovia, ktorí nie sú regulovaní, ktorí sa pohybujú na liberalizovanom trhu a prakticky celý tento poplatok musia zaplatiť zo svojho zisku.
To, že je stanovené, že poplatok sa bude platiť na inštalovaný výkon, spôsobuje, že prakticky asi ani neexistuje rovnaký tento poplatok u dvoch výrobcov. To znamená, že u každého výrobcu je iný. Tie výrobne alebo tí výrobcovia elektrickej energie, ktorí ju vyrábajú kontinuálne, samozrejme, ho majú nižší. Tí, ktorí ju vyrábajú menej kontinuálne, tak ho majú vyšší. A pohybuje sa od 50 centov po cca 20 eur za MWh. Bohužiaľ, najviac na to doplácajú práve tí, ktorých by mala energetická politika, tým pádom je tam zahrnutý aj ÚRSO, svojím spôsobom podporovať. A paradox, ktorý tu bol spomenutý, je, že tie výrobne, ktoré sú najviac dotované, platia najvyšší poplatok. Na jednej strane sú dotované a na druhej strane im ÚRSO udelí najväčší poplatok.
Ako je u nás nastavený G-komponent, tak vytvára, ako tu bolo spomenuté, nejaké disproporcie diskriminácie alebo nerovnosti na viacerých úrovniach. Ja spomeniem tri tie úrovne.
Tá jedna úroveň je medzinárodná. Vzhľadom na to, že nie je stanovený G-komponent v okolitých krajinách našich susedov, ale len v Rakúsku na určité malé výrobne, k tomu sa ešte vrátim, naši výrobcovia sú diskriminovaní na voľnom energetickom trhu voči výrobcom za našimi hranicami. Je preto aj záujem Európskej komisie, akým spôsobom sa bude zavádzať G-komponent na Slovensku.
A len jedna poznámočka k tomuto. Ak sa pán Borchardt informoval u pána Holjenčíka, akým spôsobom to bude zavádzané vo vyhláške, chcem len povedať, že podľa nariadenia Komisie Európskej únie č. 838 z roku 2012 v odseku 10, citujem, rôzna výška poplatkov, ktoré platia výrobcovia elektrickej energie za prístup do prenosovej sústavy, by nemala oslabovať vnútorný trh. Táto diskriminácia, ktorá je na medzinárodnom poli z hľadiska našich výrobcov, si myslím, je ozaj veľmi nebezpečná do budúcna. Vzhľadom na to, čo aj kolega Přidal vravel, investori sa budú rozhodovať podľa podmienok, kde budú investovať do energetiky. A toto je jeden z hendikepov.
Tá druhá úroveň, aj to tu už bolo spomenuté, je otázka pripojenia tak, že jednoducho platí rádovo rovnaký výrobca, ktorý je pripojený do prenosovej sústavy, do distribučnej sústavy ten, čo je pripojený, platí možno desaťkrát väčší poplatok. To je absurdum. Ani neviem, ako ho nazvať. A, naviac, preto je to stanovené Európskou komisiou do prenosovej sústavy, lebo nikoho by asi nenapadlo v normálnom režime zaťažovať viac tých, ktorí sú pripojení do regionálnych sietí, práve, naopak, aj kolega spomenul nariadenia českého regulátora, ktorý práve, naopak, zvýhodňuje tých, ktorí sú prepojení do regionálnych sietí, pretože znižujú straty v sústave.
No a tá posledná diskriminácia alebo disproporcia je v tom, že sú svojím spôsobom diskriminovaní navzájom výrobcovia na Slovensku a teraz nielen v tom zmysle, ako im vyjde platba na základe inštalovaného výkonu, lebo aj sú určití výrobcovia, ktorí sú priamo vo vyhláške vyňatí z platby G-komponentu. Opäť si zacitujem z tej vyhlášky: „To neplatí pre výrobcu, ktorého zariadenie na výrobu elektriny slúži výlučne na poskytovanie podporných služieb pre prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny a výrobcu elektriny, ktorý prevádzkuje zariadenie na výrobu elektriny z vodnej energie s celkovým inštalovaným výkonom do 5 MW.“ A tu je tá veľká disproporcia, pretože v okolitých krajinách G-komponent je zavedený práve na jedine tie elektrárne, ktoré my vyjmeme z platby. To znamená malé vodné elektrárne do 5 MW. Na otázku, prečo sú nejakým spôsobom protežované tieto výroby elektrickej energie, pán Holjenčik na viacerých fórach odpovedal: „Sme sa tak rozhodli.“
Chcem povedať, že aj včera sme mali výjazdový výbor pre hospodárske záležitosti na ministerstve hospodárstva, kde veľmi, myslím, aj na vysokej odbornej úrovni, aj z hľadiska princípu veľmi slušne a, myslím, veľmi prospešne pre Slovensko do budúcna sa hovorilo o možných prepojeniach ropovodov z hľadiska bezpečnosti dodávok ropy na Slovensko. Aj tam som dal poznámku, ale prakticky všade, kde sa stretnem na úrovni nejakých ministerských úradníkov alebo ÚRSO, hovorím, že v energetickej politike by prioritne mala byť zabezpečená práve energetická bezpečnosť Slovenska. To neplatí len v rope, to by malo platiť aj v plyne, ale aj vo výrobe elektrickej energie. Diverzifikácia a bezpečnosť, tak to bolo hovorené aj včera. Nielen zavedením G-komponentu a nielen teda touto vyhláškou aj vláda Slovenskej republiky aj ÚRSO svojím spôsobom likviduje možnosť väčšej diverzifikácie výroby elektrickej energie na Slovensku, pretože diverzifikácia, to sú predovšetkým obnoviteľné zdroje alebo zefektívňovania niektorých výrob elektrickej energie a tepla.
Pán predseda vlády išiel minulý týždeň na samit Európskej únie ohľadom klimatického balíčka, kde predtým na nejakom fóre na Slovensku povedal stop obnoviteľným zdrojom energie. Podotýkam, že v programovom vyhlásení vlády, v energetickej politike, bývalej, ale aj súčasnej, ktorá je v pripomienkovom konaní ešte stále na ministerstve hospodárstva, je taxatívne napísaná podpora aj obnoviteľných zdrojov energie.
Okrem toho, že máme záväzok voči Európskej únii, a okrem toho, že podpora obnoviteľných zdrojov energie podporuje diverzifikáciu a v budúcnosti stále väčšiu bezpečnosť energetickú Slovenskej republiky, hlavne niektoré druhy obnoviteľných zdrojov energie prinášajú prácu tam, kde ju inak ani nevieme dostať, na vidiek. A nielen dávajú prácu, ale aj zlepšujú ekonomiku majiteľov alebo užívateľov pôdy a, samozrejme, aj poľnohospodárov. Preto si myslím a som presvedčený, že takéto vyhlášky, akých sme boli svedkami alebo aká bola vydaná ÚRSO-m č. 221/2013 Z. z. z minulého roka, sú nie dobré pre slovenskú energetiku. A tak ako tu bola spomenutá Klondike podpora obnoviteľným zdrojom fotovoltaiky v rokoch 2009, 2010 a výsledky respektíve dopady žneme teraz, tak aj dopady tejto vyhlášky budeme žať neskôr. Je preto podanie na Ústavný súd, preto novela zákona.
A jedna veta ešte. Podstata našej novely zákona je v tom, že keďže vieme, že vyhláška je na svete, zákon, vyhlášku môžeme zmeniť, ale ťažko by to bolo priechodné, navrhujeme, a, samozrejme, dávame do diskusie aj kolegom z vládnej strany SMER, ak to nedokážu podporiť, lebo je to opozičný návrh, aby sa zamysleli a možno prišli s nejakým iným svojím návrhom. Podstata našej novely je v tom, aby sme tie diskriminácie, o ktorých tu hovoril kolega Přidal a som tu hovoril ja, vyrovnali, aby teda ak je zavedený G-komponent, aby bol zavedený zákonom, a keď je zavedený, aby bol spravodlivo stanovený na množstvo vyrobenej elektrickej energie, nie na inštalovaný výkon, ktorý potom robí tie obrovské disproporcie, ktoré sú svojím spôsobom likvidačné pre tie zdroje energie, ktoré slovenská energetika dnes, ale hlavne v budúcnosti bude potrebovať. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.
Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.
Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.
V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.
K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.
Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.
Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.
Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.
Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.
Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.
Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.
No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.
Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.
Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.
Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.
Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).
V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.
Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.
Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.
Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 882 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.