33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako už bolo povedané, predkladám týmto návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“).
Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je pozastaviť, oddialiť, a teda dočasne znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený a prijatý aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu.
Následne budú môcť obe tieto právne úpravy v rovnakom čase nadobudnúť účinnosť. Preto je potrebné nahradiť ustanovenia platného zákona takými ustanoveniami, ktoré sú obsahovo zhodné s ustanoveniami zákona o ochrane prírody a krajiny platnými do 31. decembra 2013, čím sa de facto prinavráti zákonná ochrana charakteristického vzhľadu krajiny, ktorá bola z cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustená. Vzhľadom na to, že hlavným účelom predloženého návrhu je, ako už bolo povedané, oddialiť, respektíve znemožniť uplatňovanie aktuálne prijatej novely zákona o ochrane prírody a krajiny až do chvíle, kým nebude súbežne pripravený aj zákon týkajúci sa ochrany a starostlivosti o krajinu, navrhujeme legislatívnotechnickými úpravami všetky ustanovenia zavedené novelou zákona o ochrane prírody a krajiny zrušiť, a tým docieliť právny stav účinný do 31. decembra 2013. Takéto nahradenie platných ustanovení zákona sa však netýka obsolétnych ustanovení predchádzajúcej právnej úpravy a ani ustanovení, ktorých prijatie priamo súviselo s požiadavkami príslušných smerníc Európskej únie.
Po prijatí zákona č. 506/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2014 de facto vypadla zo zákona o ochrane prírody a krajiny právna úprava poskytujúca právnu ochranu starostlivosti o krajinu. Počas celého legislatívneho procesu k tej inkriminovanej novele schválenej v novembri sme poukazovali na tento právny nedostatok, na čo navrhovateľ tejto novely, teda ministerstvo životného prostredia (ďalej len „ministerstvo“) argumentovalo tým, že niekedy v skorej budúcnosti chystá samostatnú právnu úpravu starostlivosti o krajinu. Avšak neuviedlo, v akom časovom horizonte by malo k tomu dôjsť.
V tejto súvislosti musím konštatovať, že Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014 so žiadnym podobným návrhom, ktorý by mal chrániť krajinu, nepočíta, a teda vyvstáva otázka, ako dlho bude právny poriadok Slovenskej republiky bez zákonnej ochrany krajiny a jej charakteristického vzhľadu a ako dlho bude trvať takéto právne vákuum, ktoré považujeme z viacerých príčin za nežiaduce a neakceptovateľné.
K tomu dovoľte povedať ešte malú poznámku. Možnosť predkladať návrhy zákonov nad rámec uvedeného legislatívneho plánu vlády majú rezorty, ako všetci viete, formou iniciatívnych návrhov, najmä ak ide o prioritný alebo urgentný štátny, verejný, prípadne celospoločenský záujem. Tomu by vcelku tento prípad aj zodpovedal, lebo ochrana krajiny takýto charakter podľa môjho presvedčenia má. Doterajšia prax nám však, žiaľ, neposkytuje žiadny dôvod predpokladať, že by súčasná vláda tejto problematike takúto dôležitosť aj skutočne pripisovala.
Zhrnuté a podčiarknuté, z logického výkladu samotného názvu zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že jej hlavým predmetom a cieľom nie je len samotná ochrana prírody v užšom slova zmysle, ale súbežne a v súlade s ňou aj ochrana krajiny ako relatívne autonómneho fenoménu.
Návrhom zákona nechceme povedať, že poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny neboli vykonané žiadne pozitívne zmeny smerom k účinnejšej ochrane prírody. Avšak zákon, ktorý má už vo svojom názve aj pojem krajina, nemožno zredukovať tak, že bude upravovať len právne aspekty ochrany prírody a vypustí ochranu krajiny, ktorá je definovaná ako verejný záujem. Samotné ministerstvo si musí byť podľa mňa vedomé toho, že charakteristický vzhľad krajiny, ako aj ďalšie hodnoty a funkcie krajiny je dôležité chrániť, a nemôže postupovať tak, že vytvorí niekoľkomesačné, v horšom prípade možno aj niekoľkoročné právne vákuum, kedy sa nebude prihliadať na ochranu krajiny a jej charakteristického vzhľadu.
Navyše, v novom zákone, ktorý sme prijali vlani v novembri, nie sú adekvátne premietnuté ani viaceré záväzky Slovenskej republiky voči ochrane krajiny, ktoré vyplývajú z ratifikácie Európskeho dohovoru o krajine v roku 2005.
Z uvedeného vyplýva, že zo slovenského právneho poriadku sa vypustila ochrana charakteristického vzhľadu krajiny a starostlivosť o krajinu, prípadne povinnosť využívať krajinu udržateľným, šetrným a po stránke ekologickej, estetickej a funkčnej najlepším možným spôsobom, a to bez toho, aby sa garantovala príprava nového zákona upravujúceho ochranu krajiny a zachovanie charakteristického vzhľadu a ďalších uvedených hodnôt, kvalít a funkcií krajiny.
Okrem niektorých pozitívnych zmien boli poslednou novelou zákona o ochrane prírody a krajiny do nášho právneho poriadku doplnené aj také ustanovenia, na ktoré bolo ministerstvo počas celého legislatívneho procesu upozorňované prostredníctvom zásadných kritických pripomienok, ktoré však z veľkej väčšiny neboli akceptované. Týka sa to predovšetkým ustanovení, ktoré vylučujú z ochrany niektoré druhy biotopov, napríklad poloprírodné, prirodzené či antropogénne. A vytvára sa tak právny stav, ktorý je vyslovene v rozpore so smernicou Rady 92/43/EHS zo dňa 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorá pojednáva o ochrane prirodzených biotopov a nielen biotopov prírodných, tak ako to máme v súčasnosti upravené v zmysle novoprijatého zákona o ochrane prírody krajiny.
Rovnako je potrebné opätovne pripomenúť, že pri schvaľovaní poslednej novely tohto zákona bolo odmietnutých niekoľko ďalších zásadných pripomienok, ktoré poukazovali na nesúlad predloženej novely s príslušnými ustanovenia európskeho právneho poriadku, zrelativizovalo sa spoločenské postavenie ochrany prírody, skomplikoval sa režim vyhlasovania nových chránených území a umožnil sa masívny výrub drevín rastúcich mimo lesnej pôdy a zastavaného územia obce. O tom bude pojednávať následne aj návrh zákona pána poslanca Hlinu, čomu som veľmi rád, lebo sa tým vlastne zdupľujú možnosti zvrátiť tento nežiaduci právny stav.
No a týmito úpravami sa výrazne zjednodušili podmienky pre výrub stromov mimo zastavaného územia obce a mimo lesného pôdneho fondu, čo sa už v súčasnosti prejavuje mnohými drastickými zásahmi a následne početnými sťažnosťami občanov, ktoré sa snažíme evidovať v rámci možnosti, a pribúdaním miest, kde naozaj dochádza k bezohľadnému výrubu voľne rastúcich stromov a celých porastov. Dochádza tým k reálnemu znehodnoteniu estetických, ekologických, ale aj úžitkových vlastností našej krajiny.
Schválená novela v oblasti právnej úpravy postupu pre výskum nie je podľa názoru expertov v súlade ani s článkom 13 Charty základných práv Európskej únie, ani s článkom 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 9/96/ES o právnej úprave databáz, ktorý ustanovuje, že na preklad, zmeny, usporiadanie a ďalšie úpravy databáz má výhradné právo zhotoviteľ databázy, ktorý má rovnako aj podľa písmena b) tohto článku výhradné právo aj na rozmnožovanie databázy alebo jej časti akýmikoľvek prostriedkami. Pritom v schválenej novele sa stanovila oprávnenej osobe neprimeraná povinnosť odovzdávať výsledky svojho výskumu.
Po poslednej novele zákona o ochrane prírody a krajiny sa umožnilo zamieňať pozemky ako náhradu za obmedzenia vlastníckeho práva z titulu ochrany prírody, pričom sa stanovuje, že ministerstvo bude zverejňovať zoznamy pozemkov, ktoré sú vhodné na zámenu, avšak nebude zverejňovať zoznam a lokalizáciu tých pozemkov, za ktoré ich bude zamieňať. Takýmto postupom a nedostatočným informovaním verejnosti môže dôjsť k účelovým zámenám, ktoré sa minú hlavnému, deklarovanému cieľu novely zákona. Slovenská republika tak môže opäť prísť špekulatívnym spôsobom o pozemky, na ktorých môžu stáť v budúcnosti napríklad lyžiarske strediská. Prijatie takýchto netransparentných zákonných ustanovení budí podozrenie, že posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny nebola v tejto časti motivovaná len verejným záujmom.
Na základe uvedených nedostatkov poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny uvedený výpočet, ktorý nie je ani zďaleka úplný, navrhujeme zaviesť právny stav, ktorý platil podľa zákona o ochrane prírody a krajiny do 31. decembra 2013. Toto riešenie poskytuje ministerstvu dostatočný časový priestor na to, aby sa opätovne vysporiadalo s negatívnymi stanoviskami k zneniu poslednej novely zákona a novelizovalo zákon o ochrane prírody súčasne s prijatím nového zákona, ktorého predmetom úpravy by bola ochrana krajiny.
Ešte na záver zmienka k bodu 159 nášho návrhu. Návrh zákona upravuje viaceré prechodné ustanovenia rovnakým spôsobom, akým to urobila posledná novela zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v prípade niektorých ustanovení aj zavedením nepriamej retroaktivity. Už v tejto súvislosti konštatoval Najvyšší súd, citujem: „Pri nepriamej retroaktivite sa uznávajú právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. Za prípustné sa považuje, pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový režim a mechanizmus, resp. procedúru uplatňovania týchto práv alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy." Ide o citát z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010 (spisová značka Cdo 98/2010).
V nadväznosti na nové právne úpravy sa upravujú aj prechodné ustanovenia vo vzťahu k vyhlasovaniu chránených území, konaniam o náhradách za obmedzovanie bežného obhospodarovania, nároku na vyplatenie finančnej náhrady v prípade programov starostlivosti o lesy.
Ešte poznámočka k článku II. Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty na 1. júna 2014.
Úplne záverom tohto môjho úvodného vystúpenia by som chcel apelovať, a to nielen na kolegyne a kolegov z opozičných radov, ale najmä na poslankyne a poslancov z radov strany SMER – SD, bez hlasov ktorých, ako je známe, v tejto snemovni neprejde žiadny návrh, a chcel by som apelovať v tom zmysle, aby sme využili túto možnosť a napravili chybu, ktorá sa stala prijatím novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku.
Tých dôvodov, prečo predkladáme túto novelu a prečo na vás aj touto cestou apelujem, je viacero, ako to vyplýva aj z toho, čo som povedal pred chvíľou, ale ja by som zdôraznil dva dôvody. Je našou profesionálnou povinnosťou zabrániť pretrvávaniu právneho vákua, ktoré nastalo prijatím poslednej novely zákona o ochrane prírody a krajiny, a, po druhé, prijatím tohto návrhu by sme zabránili bezhlavej likvidácii hodnotnej stromovej zelene vo voľnej krajine, a tým aj zmiernili degradáciu estetických, ekologických, úžitkových a ďalších hodnôt našej krajiny, ku ktorej po prijatí inkriminovaného zákona o ochrane prírody a krajiny vo zvýšenej miere dochádza. Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pre pôdohospodárstvo, a to pánovi poslancovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Martinovi Feckovi. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v prvom čítaní podal spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie a je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 25. februára 2014 č. 882 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.
Otváram teraz všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Uzatváram ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásil sa do rozpravy pán Ján Mičovský, Hlina Alojz, takže dvaja páni poslanci.
Nech sa páči, Ján Mičovský.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, len veľmi stručne chcem zareagovať na predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že, po prvé, jednoznačne súhlasím s tým, že toto nie je vlastne ani nový návrh, toto je len poskytnutie šance. Pán poslanec Huba poskytuje šancu, aby chybu, ktorú veľmi jasne zdôvodnil a na ktorú poukázal, je to tá kompatibilita medzi ochranou prírody a krajiny, bola možnosť opraviť. Myslím, že netreba zdôvodňovať hodnoty krajiny, možno nepatrí sem žiadna prednáška. Patrí sem len zdôraznenie toho, že táto šanca by nemala ostať nevyužitá. Nič zlého nestane, stane sa len veľa dobrého, keď tento návrh sa prijme.
O tom nebudem ďalej podrobnejšie rozprávať, pretože pán predkladateľ to predložil jasne a komplexne, ale napriek tomu chcem pridať ešte jeden ďalší dôvod, prečo sa stane dobre, ak bude táto novela prijatá. A to je skutočnosť, že poskytneme ešte druhú šancu, šancu číslo dva. A to bude šanca, ktorá umožní splniť pánovi ministrovi to, čo sľúbil aj s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom už pred viac ako rokom, že predložením návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa dosiahne aj súlad, kompatibilita s lesným zákonom. Už viackrát sme z tohto miesta konštatovali, že tak sa nestalo. A nestalo sa tak na škodu obidvoch strán, lesníkov aj ochrancov prírody, vieme o dlhoročných problémoch v hodnotení kalamity a postupov pri jej spracovaní. Bude veľmi dobre, ak táto šanca číslo dva bude tiež využitá a práve táto kompatibilita spolu lesného zákona, zákona o ochrane prírody sa umožní dosiahnuť tak, ako ju obidvaja páni ministri, pán minister Žiga aj pán minister Jahnátek, veľmi jasne deklarovali vlastne už predvlani. A je tu zase aj čaro nechceného, ale potrebného v tejto chvíli. Veď pán minister Jahnátek stiahol lesný zákon. Mal možno na to iné dôvody. Ale vlastne dosahujeme tu určitý pekný súlad, že ak sa prijme tento návrh, obidva zákony budú v stave vrátenia a máme možnosť vyriešiť nielen tie otázky, na ktoré upozornil pán poslanec Huba, ale aj tú kýženú a ozaj potrebnú kompatibilitu zákona lesného a zákona o ochrane prírody a krajiny.
A už iba tretia poznámka. Poobede máme bod interpelácií a ja budem mať možnosť predniesť jednu z nich, ktorá sa bude veľmi priamo a jasne dotýkať práve toho, na čo bolo upozornené pri predkladaní tohto návrhu, a to jest, že dochádza denne k obrovským škodám na krajine z titulu najnovšej novely zákona, ktorú žiada pán poslanec Huba vrátiť do stavu predchádzajúceho. A to je na drevinách rastúcich mimo les, obrovské škody, aby bolo jasné, nejde o vyrúbanie sem-tam nejakého stromu, ale ide o rúbanie celých hôr a lesov vďaka tomuto zneniu zákona, tak ako to bolo v decembri prijaté. Takže keď to zrátame a dávame na misku váh našu spoločnú námahu a to, čo touto námahou môžeme dosiahnuť, zjavne vidno, že sa nám oplatí nielen nad touto novelou sa zamyslieť, ale predovšetkým ju prijať. Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Ďalším prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám, kolegovia, dobre. Však sú tu tí, ktorí ma máte plné zuby. Tak som chcel, aby si niekto nemyslel, že sa celý trasiem, že ste tu a že preto chcem vystúpiť. Ja kľudne vystúpim po hlasovaní, keď sa už rozleziete kade-tade po útrobách a neútrobách, a ja budem hovoriť o mimoriadne dôležitom zákone. Čiže som naznačoval, že to mám na dlhšie. Takže vôbec netrpím, vážení kolegovia, že vyžadujem vašu prítomnosť. Kľudne to poviem aj bez vás. Čiže môžem to prerušiť, lebo mám to určite na dlhšie ako do hlasovania? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Do 11.00 hodiny ide rozprava. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nech sa páči. Čo som sa nahovoril, čo som sa aj hlasu nazvyšoval, poviem to ako môj sused Hviezdoslav, keď tu pán Žiga sedel a on doniesol, minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodil životné prostredie. Nedoniesol hutníctvo alebo to hospodár alebo ja neviem kto, alebo vnútro, alebo kto. Minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodí a poškodzuje a bude poškodzovať, keď to nezmeníme, životné prostredie. Ale to je možné iba v niektorých krajinách. A jednou z nich je Slovensko. Potom sú ešte niektoré krajiny a nechcem sa žiadnych krajín dotknúť.
Tu bol aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. A skoro z toho zákona vypadlo, že poľnohospodárska pôda sa má chrániť a na nepoľnohospodárske účely použiť iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Ledva sme to pozmeňujúcim návrhom zachránili. Čiže čo je to za vykuchaný zákon? Čiže ak je zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy a vypustíte z neho ochranu poľnohospodárskej pôdy, čo je to zákon o ochrane prírody a krajiny, keď z neho vypustíte ochranu prírody a krajiny? Jeden by to nepovedal. Nuž ja hovorím a budem teda nie dlho, však to už nemá význam, ale krátko hovoriť o tom, že veci sa potvrdili, naozaj sa potvrdili veci a toľko medializovaný prípad výrubu na Kolibe. Však tu pomaly všetci, ja neviem tu zrazu stalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prerušujem vaše vystúpenie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre.

Vyhlasujem prestávku na prípravu hlasovania. Ďakujem, páni.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)