33. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, len veľmi stručne chcem zareagovať na predložený návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny s tým, že, po prvé, jednoznačne súhlasím s tým, že toto nie je vlastne ani nový návrh, toto je len poskytnutie šance. Pán poslanec Huba poskytuje šancu, aby chybu, ktorú veľmi jasne zdôvodnil a na ktorú poukázal, je to tá kompatibilita medzi ochranou prírody a krajiny, bola možnosť opraviť. Myslím, že netreba zdôvodňovať hodnoty krajiny, možno nepatrí sem žiadna prednáška. Patrí sem len zdôraznenie toho, že táto šanca by nemala ostať nevyužitá. Nič zlého nestane, stane sa len veľa dobrého, keď tento návrh sa prijme.
O tom nebudem ďalej podrobnejšie rozprávať, pretože pán predkladateľ to predložil jasne a komplexne, ale napriek tomu chcem pridať ešte jeden ďalší dôvod, prečo sa stane dobre, ak bude táto novela prijatá. A to je skutočnosť, že poskytneme ešte druhú šancu, šancu číslo dva. A to bude šanca, ktorá umožní splniť pánovi ministrovi to, čo sľúbil aj s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom už pred viac ako rokom, že predložením návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny sa dosiahne aj súlad, kompatibilita s lesným zákonom. Už viackrát sme z tohto miesta konštatovali, že tak sa nestalo. A nestalo sa tak na škodu obidvoch strán, lesníkov aj ochrancov prírody, vieme o dlhoročných problémoch v hodnotení kalamity a postupov pri jej spracovaní. Bude veľmi dobre, ak táto šanca číslo dva bude tiež využitá a práve táto kompatibilita spolu lesného zákona, zákona o ochrane prírody sa umožní dosiahnuť tak, ako ju obidvaja páni ministri, pán minister Žiga aj pán minister Jahnátek, veľmi jasne deklarovali vlastne už predvlani. A je tu zase aj čaro nechceného, ale potrebného v tejto chvíli. Veď pán minister Jahnátek stiahol lesný zákon. Mal možno na to iné dôvody. Ale vlastne dosahujeme tu určitý pekný súlad, že ak sa prijme tento návrh, obidva zákony budú v stave vrátenia a máme možnosť vyriešiť nielen tie otázky, na ktoré upozornil pán poslanec Huba, ale aj tú kýženú a ozaj potrebnú kompatibilitu zákona lesného a zákona o ochrane prírody a krajiny.
A už iba tretia poznámka. Poobede máme bod interpelácií a ja budem mať možnosť predniesť jednu z nich, ktorá sa bude veľmi priamo a jasne dotýkať práve toho, na čo bolo upozornené pri predkladaní tohto návrhu, a to jest, že dochádza denne k obrovským škodám na krajine z titulu najnovšej novely zákona, ktorú žiada pán poslanec Huba vrátiť do stavu predchádzajúceho. A to je na drevinách rastúcich mimo les, obrovské škody, aby bolo jasné, nejde o vyrúbanie sem-tam nejakého stromu, ale ide o rúbanie celých hôr a lesov vďaka tomuto zneniu zákona, tak ako to bolo v decembri prijaté. Takže keď to zrátame a dávame na misku váh našu spoločnú námahu a to, čo touto námahou môžeme dosiahnuť, zjavne vidno, že sa nám oplatí nielen nad touto novelou sa zamyslieť, ale predovšetkým ju prijať. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vám, kolegovia, dobre. Však sú tu tí, ktorí ma máte plné zuby. Tak som chcel, aby si niekto nemyslel, že sa celý trasiem, že ste tu a že preto chcem vystúpiť. Ja kľudne vystúpim po hlasovaní, keď sa už rozleziete kade-tade po útrobách a neútrobách, a ja budem hovoriť o mimoriadne dôležitom zákone. Čiže som naznačoval, že to mám na dlhšie. Takže vôbec netrpím, vážení kolegovia, že vyžadujem vašu prítomnosť. Kľudne to poviem aj bez vás. Čiže môžem to prerušiť, lebo mám to určite na dlhšie ako do hlasovania? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Do 11.00 hodiny ide rozprava. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nech sa páči. Čo som sa nahovoril, čo som sa aj hlasu nazvyšoval, poviem to ako môj sused Hviezdoslav, keď tu pán Žiga sedel a on doniesol, minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodil životné prostredie. Nedoniesol hutníctvo alebo to hospodár alebo ja neviem kto, alebo vnútro, alebo kto. Minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý poškodí a poškodzuje a bude poškodzovať, keď to nezmeníme, životné prostredie. Ale to je možné iba v niektorých krajinách. A jednou z nich je Slovensko. Potom sú ešte niektoré krajiny a nechcem sa žiadnych krajín dotknúť.
Tu bol aj zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. A skoro z toho zákona vypadlo, že poľnohospodárska pôda sa má chrániť a na nepoľnohospodárske účely použiť iba vtedy, keď je to nevyhnutné. Ledva sme to pozmeňujúcim návrhom zachránili. Čiže čo je to za vykuchaný zákon? Čiže ak je zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy a vypustíte z neho ochranu poľnohospodárskej pôdy, čo je to zákon o ochrane prírody a krajiny, keď z neho vypustíte ochranu prírody a krajiny? Jeden by to nepovedal. Nuž ja hovorím a budem teda nie dlho, však to už nemá význam, ale krátko hovoriť o tom, že veci sa potvrdili, naozaj sa potvrdili veci a toľko medializovaný prípad výrubu na Kolibe. Však tu pomaly všetci, ja neviem tu zrazu stalo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, prerušujem vaše vystúpenie.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dobre.

Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine vo zvyčajnej miestnosti. Ďakujem.

Ďakujem. Rovnako chcem pripomenúť členom finančného výboru, že dnes bude zasadnutie finančného výboru o 12.30 hodine. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi pokračovať v rozprave... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, ešte, prepáčte, ja len chcem privítať našu návštevu detí z evanjelickej školy z Martina. (Potlesk.) Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Aj ja za mňa môžem sľúbiť deťúrence, že ja budem, lebo tu niekedy treba dávať pozor, naozaj rešpektovať, že ste tu a ešte máte život pred sebou a nemusíte sa teraz naučiť to, čo sa naučíte neskôr, aj škaredo hovoriť.
Čiže k tomuto chcem len povedať a teda dokončiť a doplniť prerušené, čo som začal, že to je to čaro krajiny, v ktorej žijeme, kto je schopný sem čo doniesť, avšak nebudem až tak ostrý, ako by som teda mohol byť, lebo mám dojem, že si to už aj niektorí ľudia uvedomujú, že v danom prípade prestrelili. A netreba teda sa na nich, ako sa hovorí, vŕšiť, už keď si to uvedomili. To je ináč, mimochodom, tiež veľká chyba, ktorú tu často opakujeme, že máme chuť a chceme za každú cenu niekoho pokoriť. Nie je to potrebné. Treba to možno diplomaticky uzavrieť, že stala sa chyba, ono sa v živote chyby stávajú. Čiže my by sme teoreticky mohli pripustiť, že v prípade zákona o ochrane prírody a krajiny sa stala chyba a pán minister možno nie o všetkom vedel a z aplikácie proste vyplynuli niektoré skutočnosti, ktorým sa budem operatívne venovať. Ja mám taký dojem, že sa k tomu blížime. Takže nebudem až tak ostrý, akoby možno toto chcelo, aby som bol taký, lebo sa prepotvrdzujú tie veci. A som rád, že si to tí ľudia uvedomujú, lebo v tejto krajine treba rátať s tým, s čím Štefan nerátal, lebo on je človek veľkého a dobrého srdca, že tu je chamtivosť, chamtivosť úplne obludná, hej, a tá chamtivosť rúbe tie stromy. A je úplne jedno, či sa niekomu páčia alebo nie, ale tá chamtivosť je strašne silná. A rúbe sa, rúbe sa už skoro všade. O tom, ako kolega Mičovský avizoval, bude v interpeláciách hovoriť.
Ja zľahka spomeniem jeden prípad, toľko avizovaný. Tu pomaly stáli všetci bojovníci. Minister vnútra bol, myslím, zo dvakrát na tej Kolibe, všetci sa tvárili, ako to idú riešiť. Tým, ktorí o tom neviete, tak poviem, nakoniec, samozrejme, nič z toho nebude, lebo v zmysle tohto zákona v platnom znení sa vyrúbali v rozpore s tým zákonom iba dva stromy. Nuž za tie dva stromy asi možno nejaká pokuta bude, ale nič viac sa neudeje. Čiže v zásade bolo všetko in Ordnung. Viete, to je to. A ten, kto to tam rúbal, vedel, že to bude in Ordnung už dopredu. Však títo ľudia keď vedeli prísť k dvom hektárom lesa na Kolibe, vedeli aj to, čo my ešte nevieme, hej, legislatívne zámery vlády sa možno prejednávajú v tých kruhoch, nevieme, nuž tak to celé dopadne. Čiže toľko medializovaného prípadu výsledok bude v tom.
A verím, že aj tuná kolegovia primátori budú mať nejaké svoje prípady, kde im už možno niekto zvoní a búcha s tým, že čo sa deje, však tam rúbu, a oni musia povedať, môžu to robiť, lebo taký je zákon. A to ešte bude zaujímavé. A tu budem opatrný, ako som avizoval, že údajne ZMOS s tým súhlasil, len sa stále neviem dopracovať k tomu stanovisku ZMOS-u o tom, že ako ten ZMOS s tým súhlasil, lebo tomu verím, že primátori a starostovia v určitom momente povedia, že nie až tak s tým súhlasili, obzvlášť keď idú voľby, hej. Tak to by mňa fakt zaujímalo. By som chcel vidieť na vlastné oči ten papier podpísaný ja neviem pánom Dvončom, alebo neviem, kto to tam vtedy podpísal alebo ako to prebehlo s tým, že, áno, áno, rúbte. Mám pocit, že sa nedopracujeme k tomu papieru, že neexistuje to, ako neexistuje ten papier, ktorým sa údajne vyhrážali tí, ktorí robia prieskumné vrty v Jahodnej. Ale však bude ešte možno o tom reč.
Oceňujem prístup pána kolegu predkladateľa. Naozaj je verný svojej tradícii. Poviete Huba a viete, o čo to je, hej. Čiže teda poviete pán Mikuláš Huba a viete, o čom to je. To znamená, bude to o prírode, o ochrane prírody. Je to poňaté zoširoka. A je tam toho viac. Ja som sa sfokusoval len na túto jednu skutočnosť, ktorá vystihuje ten legislatívny zámer vlády. No legislatívnym zámerom vlády pri novele minulý rok nebolo chrániť prírody, ale ju poškodiť. A môžeme teda byť mierni v tom, či o tom vedeli alebo nevedeli. Pre potreby tejto krajiny som pripravený veriť tomu, že o tom nevedeli, že boli zavedení, ale to uznali a zmenili. A to, čo už bolo vyrúbané, bolo vyrúbané, to už nevrátime. Tam nech si nasadia alebo nech tam dajú v drevenom črepníku tuje z Baumaxu, ale aspoň zachráňme to, čo ešte niekde rastie. A to je otázka týchto dní. Takže neviem, ako sa zvolí postup, či pôjde návrh pána Hubu alebo prípadne môj návrh, môjmu návrhu nefandím, ale kľudne nech sa zjaví poslanecký návrhu tuná niektorého z kolegov, ktorý sa životnému prostrediu venuje. Nechcem byť protivný, neviem, ktorý človek sa v strane SMER venuje životnému prostrediu, ale skutočne... (Reakcia z pléna.) Tak to je jedno, dobre. Tak nejako to proste urobte, aby nám tie stromy už nerúbali. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som vystúpil v rozprave aspoň niekoľko mojich úvah, ktoré cítim, povedať pri predkladaní novely tohto zákona.
Ako už navrhovateľ kolega Huba to rozviedol v úvodnej reči, zákon, jeho znenie hovorí o ochrane prírody a krajiny, hovorím „a krajiny“. Táto krajina sa nám po poslednej novele z toho vytratila. Preto vlastne je aj ten, nechcem povedať, taký ako posledný apel, aby sme to vrátili späť, pretože časovo už je to dané a tie dôsledky môžu byť nedozerné. Aj ja som dostal niekoľko podnetov, ako sa správame v súčasnosti ku tým stromom, ktoré ten obvod majú do 80 centimetrov a sú rastúce mimo lesa. A myslím, že je to macošské, nehumánne a nehodné Slováka a našej Zeme. Ako povedal kolega Hlina, mamona nás tu kvári a my si drancujeme našu krajinu.
A uvedomujete si, kolegyne a kolegovia, že celé naše územie je v prvom stupni ochrany? Uvedomujete si to? Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je také celé naše územie. A čo to znamená? Môžete si to prečítať v časti dva, ako sa máte správať vy podnikatelia, vy občania v krajine našej na území Slovenskej republiky.
V mnohých zákonoch teraz keď vyhodnocujeme ich ekonomickú efektivitu, opiera sa aj o to, koľko pokút sa vyberie a koľko príde do štátnej kasy z týchto pokút. Pýtam sa, ako sa na poli ochrany prírody koľko pokút vybralo, koľko pokút nevybralo, keď v iných zákonoch to glorifikujeme, ako super prijímame, aby sme na tých pokutách utŕžili tú sumu, ktorú štátny rozpočet pýtal, resp. ktorá mu nedochádza.
Vážení, uvedomujete si jedno, že rastliny nás nepotrebujú? My ľudia potrebujeme rastliny. To nevymyslel Fecko, to vymysleli múdrejší odo mňa. Bez rastlín vymrie ľudské pokolenie na zemi. Buďme radi, že tá naša príroda, ktorú stvoril Boh, ja som veriaci, ešte je ochotná tie naše seky v prírode eliminovať.
Tie seky sú nedozerné. Keď si myslíte, že na našom území nemáme čo naprávať, tak vám iba pripomeniem 198 ekologických havárií, ktoré máme ako environmentálne záťaže z bývalého režimu, ďalších 1 900 je ich v tej nižšej kategórii environmentálnych záťaží. To sú neskutočné veci, ktoré my tu máme. A my v zákone o ochrane prírody ideme proti ochrane prírody a krajiny? Myslím si, že nedospejeme k dobe, že ministerstvo životného prostredia nebude potrebné, ako sme to mohli vidieť vo IV. volebnom období.
Chcem veriť, že súčasný minister životného prostredia dá zadosť svojim slovám, že preňho životné prostredie je tiež srdcová záležitosť. A preto som veľmi nerád, že zákon, ktorý má chrániť krajinu, našu krajinu, slovenskú, dať jej ráz, ktorý bol aj na výbore spomínaný, že paralelne bude predkladaný, tu nevidím. To je vlastne dôvod, prečo kolega Huba povedal, tak už dosť, spamätajme sa. Ja už som to raz tu povedal, my plytváme časom nášho národa. My ním plytváme a my si robíme zákony na dobu spotreby. A potom citujeme, veď to bolo v súlade so zákonom, tak ako sme to videli pri návrhu o pozemkových spoločenstvách, kde sme apelovali, aby to predkupné právo bolo . Pol roka nám ubehlo a teraz sme to pred mesiacom schválili, že to predkupné právo tam nejaké je. Aj za toho pol roka sa urobila znova kopa hriechov v pozemkových spoločenstvách. Prečo aj tu v tomto zákone sme nepredložili ďalší zákon o ochrane krajiny? Nechce mi pán minister povedať, že nemá dosť spolupracovníkov, odborníkov v tejto oblasti? Tomu neverím.
To, čo pán navrhovateľ predkladá, viac-menej, v 98 % je pôvodná verzia zákona, ktorý tu bol. Ostali tam niektoré ustanovenia, resp. tie, ktoré boli vynovené.
Napríklad § 95, kde sa rozširuje stupeň ochrany aj o tretí stupeň pri určení spoločenskej hodnoty drevín a lesných porastov. Tak, áno, kvitujeme, tam, kde sa to sprísňuje, samozrejme, nemáme dôvod pre to, je to zákon o ochrane, nie o neochrane prírody a krajiny, vážení.
Obdobne napríklad § 53, kde na zmenu alebo zrušenie osobitne chránenej časti prírody a krajiny môže okrem vlastníka dať návrh aj správca alebo nájomca. Áno, to beriem, samozrejme. Keď už nie je dôvod na ochranu, nech sa páči, poriešme to takto, ale, hovorím, stále s vedomím vlastníka.
Nechcem sa vracať k náhradám, ktoré vlastníci nedostávajú za obmedzenie užívania svojho majetku a možnosti hospodárskeho nejakého výsledku z tohto ich majetku, to je samostatná kapitola.
Myslím si, kolegovia a kolegyne, že bude dávať odpočet každý z nás bez ohľadu na to, či sa nám to páči alebo nepáči. Svätý otec František povedal, za pohrebným vozom ešte nevidel ísť sťahovací voz, ešte nevidel ísť voz s majetkami, tehličkami zlata. To sa nedeje v ľudskej spoločnosti, kolegovia. Hore si odnesieme iba to, čo sme urobili našim blížnym, buď zlé, alebo dobré. A pokiaľ si toto neuvedomíme, že politika má byť najväčším prejavom dobra, zase som to nepovedal ja, to povedali múdrejší, tak, páni kolegovia, sme na celkom zlej ceste a sme na ceste do skazy a záhuby slovenského národa. Som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, takže budem v prvom rade hájiť našich občanov, lebo tí mi dali mandát tak ako vám. A odpočet dá každý z nás. Prečo si takto robíme naprieky, ja tomu nerozumiem. Každý tu hovorí, že chceme riešiť problémy. Keď na ne upozorníme ako z opozície, povie sa, je to nesystémové, nekomplexné, nezdôvodnené. A pritom to dobro by malo byť na prvom mieste. Keď si niekto myslí, že tomu unikne, tak asi nechápe význam života, ktorý dostal tu, že môže na tejto zemi žiť. Väčší tu boli ako sme my, z ktorých zo smrteľnej postele niekto povedal, sorry, nezvládol som tento život, a vzdal pokoru tomu najvyššiemu, že tento život viedol, ako ho viedol.
Ja sa nechcem hanbiť, dúfam, že ani vy sa nechcete hanbiť pred svojimi voličmi a občanmi tejto republiky za to, čo sme v rokoch, dajme tomu, 2012 – 2016 robili v tomto volebnom období. Neverím, že dennodenne nedostávate aj vy ich hlasy ponôs na, by som povedal, zlá, ktorým v dennodennom živote oni teda sú vystavovaní. A na nás sa obracajú. A musím spomenúť, aj teraz keď som išiel do práce, jedna pani zo Zlatých Moraviec prišla, že chce ísť za pánom Ficom. Išla do Národnej rady. Ja hovorím: „Pani kolegyňa, nehnevajte sa, tu je Národná rada, tu môžete pána Pašku, predsedu Národnej rady, stretnúť, pána Fica musíte ísť hľadať na Úrad vlády.“ Predstavte si, že ľudia si to mýlia, oni nás berú, ako nás berú. A ja som jej povedal, že: Choďte tam.“ Verím, že pán premiér si nájde na ňu čas a chce sa ona so svojou ponosou jemu vyžalovať.
Ale vráťme sa k zákonu.
Môžem povedať, že to, čo je tu navrhnuté, malo by ten režim znovu vrátiť tam, kde sme to mali pred poslednou novelou. Môžete mi vytýkať alebo môžete nám vytýkať, prečo sme to takto pojali až, by som povedal, drasticky, že máme tam ako predkladatelia okolo 105 pozmeňujúcich návrhov. Ale viac-menej toľko ich bolo aj v tom vládnom návrhu, ktorý zmenil pôvodný zákon. To znamená, je to vlastne reciprocita, to isté množstvo, ktoré bolo naspäť, aby sa to vrátilo, lebo to sú tie základné neduhy, na ktoré sme chceli upozorniť. A myslím si, že tak by to malo aj byť, aby sme pána ministra upovedomili, že je tu veľký nesúlad, hlavne reálny výklad tohto zákona, ktorý ide po novele, ktorý ide v neprospech týchto území.
Chcel by som sa zastať aj našich strážcov ochrany prírody, ktorí strážia, ktorí sú v teréne, ktorí by podľa mňa mohli, keď chceme teda aj z tých pokút nejako plniť štátnu kasu, aj na tomto poli teda prispieť. Aj tých staviame na vedľajšiu koľaj. Prečo takto sa snažíme dehonestovať aj tých bojovníkov, ktorí by mali stáť v prvom rade na tej line. Je tam ráno o piatej ten strážca prírody. On tam má pokutovať. On tam má naháňať, čo treba. Pozrite, zase horí nám Betliar. Pýtam sa, ako je to možné u tých, ktorí to berú srdcom, lebo strážcovia prírody nie sú tí milionári, nemyslite si, ani miliardári nie sú, to sú, tí, ktorí to berú srdcom a obetujú aj svoj čas, aj svoje peniaze, aj možnože niekedy svoju rodinu, že nám tam idú o piatej a možnože mali odviesť decká do škôlky. Nejdú do tej škôlky, idú do prírody, dostane nejaké hlásenie a idú tam. A my im znovu neposilňujeme ich možnosti v zákone o ochrane prírody. Vážení, myslíte si, že to všetko stihneme my? Ja si to nemyslím. My to musíme rozložiť na ľudí, ktorí sú v prvých šíkoch. A tu je jedno, či je to štátna správa, stráž prírody, poľovná stráž, poľná stráž. Títo sú v prvom kontakte. A pre nich by sme mali vytvárať podmienky, ktoré povedia, že: „No tak tí poslanci tam vedia, o čom to je, vedia, ako sa nás majú zastať. A my budeme ten zákon v teréne reálne vykonávať, pretože vieme, že nás podržia.“ Žiaľ, ukážte mi rezort, ktorý je ukážkový. Ukážte mi rezorty, kde netreba nič robiť, ukážte mi ich.
A, kolegyne a kolegovia, aby my sme na každú schôdzu mali 80 – 100 noviel zákonov. Nehnevajte sa, my sme po vojne, my tu nemáme zákony žiadne? Kde to sme? Kam to bude spieť? Veď už ani tí, čo majú v tom robiť, tí úradníci, či už štátni, verejní a iní, ktorí majú vykonávať tie zákony, sa v tom nevedia ani vyznať. Vážení, spamätajme sa.
A poviem na záver iba toľko. Kto vie robiť dobro, a myslím, že všetci dobro vieme robiť, a ho nečiní na svojom poste, na ktorom je, hriech má. A to znova nepovedal Fecko, to povedali múdrejší ľudia predo mnou. A ja na vás apelujem, aby sme to dobro pre našich občanov tu v parlamente robili, aby sme sa čestne mohli postaviť tvárou v tvár po skončení volebného obdobia, keď budeme dávať odpočet, ako si ten mandát pojal či už pán minister, či už pán poslanec, či štátny tajomník, či pracovník ministerstva alebo pracovník Národnej rady.
Takže, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som na záver povedal, že naša krásna slovenská zem si zaslúži ochranu, ochranu aj legislatívnu, samozrejme, ktorá by mala dať zadosť všetkým sľubom aj programovému vyhláseniu vlády, že ministerstvo životného prostredia je ministerstvom životného prostredia a zákon o ochrane prírody a krajiny je zákonom o ochrane prírody a krajiny, a nie o ochrane. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, vo vašom vystúpení ma zaujala jedna časť. A pokladám ju za podstatnú, a to, že chránime prírodu, ale súčasne vlastníkovi nedávame náhradu za to, že jednoducho má obmedzenú hospodársku činnosť na tom území. Ja si myslím, že toto je kľúčový problém a že jednoducho to často spôsobuje, že v zákone síce máme nejakú ochranu, ale ten tak isto akosi celkom oprávnene hovorí, mám právo a chcem využívať to, čo vlastním. A pokiaľ toto nevyriešime, tak si myslím, že občas budeme chrániť také veci, ktoré chrániť netreba, lebo potom sa aj štát bude rozumnejšie stavať k tomu, čo má chrániť a čo nemá chrániť a nepovie to tak jednoducho, že ideme chrániť, keď bude musieť za to platiť. V tom vidím ten kľúčový problém a tam by sme sa mali pohnúť s riešením.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Feckovi. Nepôjdem do detailov, nie je to potrebné. Ale mne sa páči, Martin, ten filozofický duch, ktorý si vniesol do svojho vystúpenia, kde inde, ak nie práve pri prírode možno poukázať na to, že tu existujú vyššie úlohy, vyššie ciele, vyššie potreby ako nejaké dohadovanie sa na detailoch, ktoré môžu patriť medzi politikárčenie. Tu naozaj na to nie je priestor.
A páči sa mi aj to, že si poukázal na svedomie, a to, že my si stadiaľto, z tejto miestnosti predsa nezoberieme výplatné pásky za to, čo sme tu zarobili a aj čo sme tu zbytočne niekedy aj narozprávali, ale za to, čo sme ozaj reálne zmenili. A to, keď ty poukazuješ na tú možnosť, že v tomto prípade je možné reálne urobiť niečo pre krajinu, ktorá je doslova spojivom nás všetkých a všetkých, ktorých zastupujeme, je tak jasné, že zdá sa mi, že práve ak niekde mali zaznieť takéto filozofické úvahy, za ktoré ti ďakujem, tak toto bol ten najsprávnejší priestor a čas. A ja verím, že to padne na úrodnú pôdu.
Nebýva možno zvykom robiť nejako upútavky, ale spomenul si mamona a ja budem mať poobede interpeláciu, kde budem hovoriť o prírode a o tom, ako sa k nej správame. A doslova prečítam len pár slov, ktoré považujem za istú upútavku na tú interpeláciu. Citát z nej je: „Takýto postup nemôže nikoho, kto má záujem hájiť záujmy občanov pri ochrane prírody, nechať ľahostajným. Dôvodom nezmyselných výrubov je to totiž neakceptovateľná zištnosť, ktorá zainteresovaným zahmlieva svedomie i zrak." Bude veľmi dobré, keď možno takéto slová o svedomí a zraku, tak ako si aj ty na to upozornil, nás tu všetkých v tejto sieni spoja. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som za to, aby bola príroda chránená, a naozaj aj príroda si zaslúži patričnú úctu, ale aby to bolo vyvážené, proporcionálne. Príroda alebo možno strom, alebo tie rastliny nie sú tým, aby to sa nestalo v týchto časoch, ktoré žijeme, akýmsi novodobým božstvom. Ale aj tie rastliny človek potrebuje. A tak ako si to, Martin, povedal, že rastliny nepotrebujú človeka, tak sme závislí od toho rastlinstva. Ale myslím si, že keď človek rozumne hospodári, neublíži tej prírode. Naši otcovia a praotcovia stavali si príbytky z dreva a nevyrúbali všetky stromy a nezničili tú prírodu, ale zachovali ju aj pre tieto generácie.
To, že máme 198 tých ekologických havárií, to je smutná pozostalosť z minulosti. Treba minimálne zabrániť tomu, aby nevznikali ďalšie nové takéto havárie, keď ešte stále nie sme schopní odstrániť tie staré. Ono tú prírodu je oveľa ľahšie zničiť, zdevastovať, ako potom naprávať mnohé veci, ktoré sme v tej prírode ako negatívne urobili. Veľmi ťažko ich naprávame.
Ale chcem poukázať na tú vec, aby sme naozaj sa správali aj k tej prírode primerane a strážcovia prírody aby neboli len predovšetkým tými. A ja si myslím, že nie sú postavení na vedľajšiu koľaj, aby neboli predovšetkým tými, ktorí udeľujú pokuty. Ale mali by byť predovšetkým tí, ktorí vychovávajú. A ak človek nerobí dobro, tak keď si to tak spomínal, myslím si, že stále má priestor každý človek na to, aby to dobro začal robiť, každý v tej pozícii, v ktorej je, my poslanci na svojej vlastnej úrovni a každý tam kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa zareagovali.
Tak začnem postupne od pána Fronca, áno, jednoznačne k tej náhrade. Moju filozofiu už som propagoval aj v minulom, keď sme dávali môj návrh na zmenu novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tvrdím jedno, ak chcem mať ochranu prírody a krajiny, ja hovorím stále, tak to územie, ktoré je, dajme tomu v tej štvorke, päťke, najvyššom stupni ochrany, to sú tie diamanty Slovenska. Tie by mal mať vo vlastníctve štát alebo inštitúcia, ktorá sa zameriava na ochranu tohto. A, samozrejme, treba, by som povedal, to zrevidovať, lebo videl som ochranu prírody, kde sme chránili poniklec systémom, že ohradíme ho. Nebola, by som povedal, údržba po pasienku, tak ako bola doteraz, aj tým spásaním. A poniklec zrazu zmizol. To je logika. Žiaľ, to je ten konzervativizmus v tej ochrane prírody. Samozrejme, súhlasím s tým. Takže chráňme to, čo máme, aby ten režim bol na to, aby sa ten predmet ochrany ešte zveľaďoval jednoznačne. Ale musíme mať pôdu pod tým, aby sme teda tých vlastníkov nehendikepovali, pretože tvrdím, že náhrada sa bude veľmi ťažko zháňať v štátnom rozpočte finančná a má iba 125 tisíc hektárov štátnej pôdy štát, Slovenský pozemkový fond. A tých iba vo štvrtom a piatom stupni ochrany, čo by sme teraz potrebovali riešiť, je 20 tisíc hektárov okamžite a máme okolo 100 tisíc hektárov v štvorke a päťke. To znamená, je tam dosť, by som povedal, veľa toho, čo by bolo potrebné. A treba ešte riešiť reštitúcie a ďalšie veci, záhradky.
Ku Števovi Kuffovi asi toľko. Samozrejme, musí to byť zosúladené. Ale musím povedať, že naši predkovia mali asi trošku vrúcnejší vzťah k tej prírode, a tak ju ani technicky nemohli zdevastovať, ako ju devastujeme teraz pri našom súčasnom technickom pokroku, ktorý je. A stromy vyrúbať, to je otázka minút, nie týždňov. A to je ten veľký problém, že v súčasnosti sa ten tep likvidácie zrýchľuje a my v tom našom zákone ho musíme znížiť. Ďakujem.