33. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega, vo vašom vystúpení ma zaujala jedna časť. A pokladám ju za podstatnú, a to, že chránime prírodu, ale súčasne vlastníkovi nedávame náhradu za to, že jednoducho má obmedzenú hospodársku činnosť na tom území. Ja si myslím, že toto je kľúčový problém a že jednoducho to často spôsobuje, že v zákone síce máme nejakú ochranu, ale ten tak isto akosi celkom oprávnene hovorí, mám právo a chcem využívať to, čo vlastním. A pokiaľ toto nevyriešime, tak si myslím, že občas budeme chrániť také veci, ktoré chrániť netreba, lebo potom sa aj štát bude rozumnejšie stavať k tomu, čo má chrániť a čo nemá chrániť a nepovie to tak jednoducho, že ideme chrániť, keď bude musieť za to platiť. V tom vidím ten kľúčový problém a tam by sme sa mali pohnúť s riešením.

Pán poslanec Mičovský.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Ďakujem aj pánovi poslancovi Feckovi. Nepôjdem do detailov, nie je to potrebné. Ale mne sa páči, Martin, ten filozofický duch, ktorý si vniesol do svojho vystúpenia, kde inde, ak nie práve pri prírode možno poukázať na to, že tu existujú vyššie úlohy, vyššie ciele, vyššie potreby ako nejaké dohadovanie sa na detailoch, ktoré môžu patriť medzi politikárčenie. Tu naozaj na to nie je priestor.
A páči sa mi aj to, že si poukázal na svedomie, a to, že my si stadiaľto, z tejto miestnosti predsa nezoberieme výplatné pásky za to, čo sme tu zarobili a aj čo sme tu zbytočne niekedy aj narozprávali, ale za to, čo sme ozaj reálne zmenili. A to, keď ty poukazuješ na tú možnosť, že v tomto prípade je možné reálne urobiť niečo pre krajinu, ktorá je doslova spojivom nás všetkých a všetkých, ktorých zastupujeme, je tak jasné, že zdá sa mi, že práve ak niekde mali zaznieť takéto filozofické úvahy, za ktoré ti ďakujem, tak toto bol ten najsprávnejší priestor a čas. A ja verím, že to padne na úrodnú pôdu.
Nebýva možno zvykom robiť nejako upútavky, ale spomenul si mamona a ja budem mať poobede interpeláciu, kde budem hovoriť o prírode a o tom, ako sa k nej správame. A doslova prečítam len pár slov, ktoré považujem za istú upútavku na tú interpeláciu. Citát z nej je: „Takýto postup nemôže nikoho, kto má záujem hájiť záujmy občanov pri ochrane prírody, nechať ľahostajným. Dôvodom nezmyselných výrubov je to totiž neakceptovateľná zištnosť, ktorá zainteresovaným zahmlieva svedomie i zrak." Bude veľmi dobré, keď možno takéto slová o svedomí a zraku, tak ako si aj ty na to upozornil, nás tu všetkých v tejto sieni spoja. Ďakujem.

Pán poslanec Kuffa.

Ďakujem za slovo. Som za to, aby bola príroda chránená, a naozaj aj príroda si zaslúži patričnú úctu, ale aby to bolo vyvážené, proporcionálne. Príroda alebo možno strom, alebo tie rastliny nie sú tým, aby to sa nestalo v týchto časoch, ktoré žijeme, akýmsi novodobým božstvom. Ale aj tie rastliny človek potrebuje. A tak ako si to, Martin, povedal, že rastliny nepotrebujú človeka, tak sme závislí od toho rastlinstva. Ale myslím si, že keď človek rozumne hospodári, neublíži tej prírode. Naši otcovia a praotcovia stavali si príbytky z dreva a nevyrúbali všetky stromy a nezničili tú prírodu, ale zachovali ju aj pre tieto generácie.
To, že máme 198 tých ekologických havárií, to je smutná pozostalosť z minulosti. Treba minimálne zabrániť tomu, aby nevznikali ďalšie nové takéto havárie, keď ešte stále nie sme schopní odstrániť tie staré. Ono tú prírodu je oveľa ľahšie zničiť, zdevastovať, ako potom naprávať mnohé veci, ktoré sme v tej prírode ako negatívne urobili. Veľmi ťažko ich naprávame.
Ale chcem poukázať na tú vec, aby sme naozaj sa správali aj k tej prírode primerane a strážcovia prírody aby neboli len predovšetkým tými. A ja si myslím, že nie sú postavení na vedľajšiu koľaj, aby neboli predovšetkým tými, ktorí udeľujú pokuty. Ale mali by byť predovšetkým tí, ktorí vychovávajú. A ak človek nerobí dobro, tak keď si to tak spomínal, myslím si, že stále má priestor každý človek na to, aby to dobro začal robiť, každý v tej pozícii, v ktorej je, my poslanci na svojej vlastnej úrovni a každý tam kde... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, vaša reakcia.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, kolegovia, že ste na mňa zareagovali.
Tak začnem postupne od pána Fronca, áno, jednoznačne k tej náhrade. Moju filozofiu už som propagoval aj v minulom, keď sme dávali môj návrh na zmenu novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tvrdím jedno, ak chcem mať ochranu prírody a krajiny, ja hovorím stále, tak to územie, ktoré je, dajme tomu v tej štvorke, päťke, najvyššom stupni ochrany, to sú tie diamanty Slovenska. Tie by mal mať vo vlastníctve štát alebo inštitúcia, ktorá sa zameriava na ochranu tohto. A, samozrejme, treba, by som povedal, to zrevidovať, lebo videl som ochranu prírody, kde sme chránili poniklec systémom, že ohradíme ho. Nebola, by som povedal, údržba po pasienku, tak ako bola doteraz, aj tým spásaním. A poniklec zrazu zmizol. To je logika. Žiaľ, to je ten konzervativizmus v tej ochrane prírody. Samozrejme, súhlasím s tým. Takže chráňme to, čo máme, aby ten režim bol na to, aby sa ten predmet ochrany ešte zveľaďoval jednoznačne. Ale musíme mať pôdu pod tým, aby sme teda tých vlastníkov nehendikepovali, pretože tvrdím, že náhrada sa bude veľmi ťažko zháňať v štátnom rozpočte finančná a má iba 125 tisíc hektárov štátnej pôdy štát, Slovenský pozemkový fond. A tých iba vo štvrtom a piatom stupni ochrany, čo by sme teraz potrebovali riešiť, je 20 tisíc hektárov okamžite a máme okolo 100 tisíc hektárov v štvorke a päťke. To znamená, je tam dosť, by som povedal, veľa toho, čo by bolo potrebné. A treba ešte riešiť reštitúcie a ďalšie veci, záhradky.
Ku Števovi Kuffovi asi toľko. Samozrejme, musí to byť zosúladené. Ale musím povedať, že naši predkovia mali asi trošku vrúcnejší vzťah k tej prírode, a tak ju ani technicky nemohli zdevastovať, ako ju devastujeme teraz pri našom súčasnom technickom pokroku, ktorý je. A stromy vyrúbať, to je otázka minút, nie týždňov. A to je ten veľký problém, že v súčasnosti sa ten tep likvidácie zrýchľuje a my v tom našom zákone ho musíme znížiť. Ďakujem.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči.

Vážený pán predseda, dámy a páni, na záver naozaj len pár slov.
Chcem sa v prvom rade poďakovať všetkým, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto návrhu zákona. S potešením konštatujem, že tie vystúpenia boli takmer výlučne podporného vzťahu k tomu, čo som navrhol.
Keď to zoberiem tak veľmi stručne do radu, kolegovi Mičovskému sa chcem poďakovať aj za to, že poukázal na ďalšie biele miesta, ktoré v našom právnom systéme máme v súvislosti s témou, o ktorej tu teraz hovoríme, a na ďalšie výzvy, ktoré stoja nielen pred rezortom životného prostredia, ale aj pred rezortom pôdohospodárstva, rozvoja vidieka, ale aj ďalšími. Nakoniec, je to aj otázka rozvoja cestovného ruchu. Nemusíme si hovoriť o tom, že medzi tým, ako bude vyzerať naša príroda a krajina, a tým, ako budeme atraktívni pre zahraničných návštevníkov, napríklad je priama úmera. Takže rozhodne aj ďalšie rezorty majú čo do toho povedať. Pripravuje sa nový stavebný zákon. Opäť zohrá veľmi významnú úlohu v tom, či budeme krajinu efektívne chrániť, zásahy do nej efektívne regulovať alebo, naopak, dopustíme ešte väčšiu anarchiu.
Kolega Hlina možno prekvapil viacerých, tak trošku aj mňa tým relatívne zmierlivým ústretovým, konštruktívnym tónom, čo je, myslím si, v tomto prípade úplne namieste. A prispieva to k tomu, aby sme naozaj presvedčili aj kolegyne a kolegov zo strany SMER, že v tomto prípade nebude žiadnym harakiri, povedal by som, pre nich tento návrh prijať. Je už tak trošku päť minút po dvanástej, ale, ako hovorí ľudová múdrosť, vždy je lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a napraviť isté chyby, ktoré sme v nedávnej minulosti v tejto snemovni urobili.
Viackrát tu bolo zdôvodnené, že ten nedávno prijatý zákon priniesol aj pre samotnú prírodu viac škody ako osohu a krajinu úplne zo zreteľa ochrany vypustil. Takže to sú tie hlavné dva dôvody, pre ktoré sme túto novelu predložili.
Ja by som ešte zašiel trošku do hlbšej histórie, pretože sme sa ocitli v situácii, že na rozdiel od mnohých iných krajín ako keby sme devalvovali právne normy v tejto oblasti, pričom je to historický paradox, lebo možno mnohí z nás, najmä tí neskôr narodení nevedia, že my sme naozaj, poviem, v oblasti vedeckej vo výskume krajiny patrili pred tridsiatimi a viac rokmi a, samozrejme, aj neskôr, ale najmä v tých začiatkoch, keď sa o krajine z vedeckých pozícií začalo hovoriť na moderných vedeckých pozíciách, naozaj k priekopníkom.
Dokonca sme mali pracovnú skupinu pre krajinnú syntézu pri Medzinárodnej geografickej únii, teda svetovej organizácii, ktorú Slovensko viedlo. Spomeniem mená ako akademik Mazúr, profesor Drdoš, doktor Urbánek, profesorka Kozová, profesor Oťaheľ a mnohí ďalší, ktorí boli medzinárodnými priekopníkmi v tejto oblasti. A to len som načrel do tej sféry a skupiny vedcov, ktorá mi je najbližšia. Takisto podobné osobnosti pôsobili v lesníckom výskume, v poľnohospodárskom výskume a inde. Takže možno aj z úcty k nim, ktorých časť už aj nežije, by sme mali sa pokúsiť zvrátiť tento nežiaduci trend a urobiť všetko pre to, aby sme, hovorím, aj na ich počesť a na počesť toho, čo všetko urobili pre dobré meno Slovenska vo svete, práve v tejto sfére výskumu a ochrany krajiny, tuná nejaký reparát urobili toho, čo sme urobili zle.
Takisto v praktickej ochrane prírody a krajiny tu boli skvelé osobnosti ako inžinier Pacanovský, inžinier Hirš, inžinier Marenčák, inžinier Buraľ, inžinier Slávik, našťastie títo dvaja poslední, ktorých spomínam, ešte žijú, ale zase by som mohol pokračovať pre ten fiktívny spor lesníkov a ochranárov, ktorý tu často spomína kolega Janko Mičovský. Je príznačné, že väčšinou tí ľudia, ktorých teraz spomínam, sú profesiou lesníkmi alebo boli lesníkmi. Čiže je to dôkaz aj o tom, že naozaj si vysoko cením ľudí a hlboko sa skláňam pred ľuďmi, ktorí sú niekedy považovaní za akýchsi rivalov u nás ochranárov, čo je, samozrejme, nezmysel.
Ale čo je možno najdôležitejšie, to je to, že okrem týchto ľudí, ktorí pôsobili predsa len viac či menej mimo sféry alebo dosahu ministerstva životného prostredia, alebo jeho teda predchodcov, keďže ministerstvo sme pred revolúciou nemali, tak aj na samotnom ministerstve a v ním riadených odborných organizáciách máme celý rad schopných krajinárov a krajinárok a oduševnených, ktorí majú pripravené skvelé podklady pre to, aby sa vo veľmi krátkom čase kvalitný zákon o ochrane krajiny dal predložiť. Len treba im vytvoriť adekvátne podmienky a naozaj uznať, že tá ochrana krajiny a udržateľný manažment krajiny sú verejným záujmom, ako sa to deklaruje v rôznych medzinárodných dohovoroch, ku ktorým sme pristúpili, ale aj v rôznych domácich deklaráciách a dokumentoch, čiže naozaj len to, čo je na papieri, preniesť aj do praxe. A ja verím, že v priebehu veľmi krátkeho času sa dá do Národnej rady ten zákon o ochrane krajiny predložiť. Takže nie je to nejaká fantazmagória, že sme prišli s týmto návrhom, je to absolútne reálne, žiaduce. A apelujem na všetkých, ktorí to momentálne majú v rukách, aby tak urobili. Ďakujem ešte raz za vašu aktívnu účasť na rozprave k tomuto bodu programu.

Pán spravodajca.