33. schôdza

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, aj ministerstvo kultúry považuje tento projekt, ako aj ďalšie projekty digitalizácie kultúrneho dedičstva za mimoriadne významné, a preto realizuje so Slovenskou národnou knižnicou pravidelné tzv. akčné projektové stretnutia, minimálne jedenkrát mesačne. Zároveň je projekt monitorovaný v rámci rezortnej koordinačnej skupiny, ktorá sa stretáva pravidelne kvartálne na úrovni generálnych riaditeľov a projektových manažérov jednotlivých národných projektov OPIS, prioritná os 2, sprostredkovateľský orgán rezortu kultúry pre OPIS zároveň kontroluje každý projekt v zmysle príslušných postupov platných pre štrukturálne fondy, napríklad priebežných monitorovacích správ projekt. Ďakujem. Skončil som.

Ja sa pýtam preto, pán minister, pretože som si pozrela výročnú správu napríklad z roku 2013 Slovenskej národnej knižnice, z ktorej som sa napríklad dozvedela, že je tam normálne na strane dvadsať napísané, že Slovenská národná knižnica, ja to budem citovať, „odovzdala 20 000 bibliomegadát firme TGM. Neviem, či máte o tomto nejaké informácie. Ale štátna organizácia odovzdáva takýto dosť veľký počet megadát súkromnej firme. Neviem si to vysvetliť. Je to priamo teda v tejto správe. Takže preto som aj chcela vedieť, akým spôsobom kontrolujete tento projekt. Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď, ale chcela by som len upozorniť, že podľa plánu mala Slovenská národná knižnica už stroviť 9 mil. eur na digitalizáciu. A podľa mojich informácií z nich strovila len 2 mil. Je to obrovské, podľa mňa absolútne nedobehnuteľné manko časové, takže robím si už dlhé roky veľkú starosť o tento projekt.

Musím to trošku komentovať. Tento projekt, musím to povedať, v dôsledku riadenia bývalým generálnym riaditeľom dostal do omeškania už v počiatočnej fáze, nakoľko sa počas prvých mesiacov od podpisu zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vôbec nerealizoval. Neboli pripravené priestory na jeho realizáciu, neboli zakúpené technológie na digitalizáciu, neboli ani len pripravené podklady pre ich obstaranie, neboli prijatí zamestnanci na jeho realizáciu. A myslím si, že práve vďaka krízovému riadeniu zo strany nového vedenia a veľkému nasadeniu zamestnancov Slovenskej národnej knižnice sa projekt na jeseň 2012 úspešne rozbehol a v roku 2013 prešiel komplexnou zmenou, ktorá jeho nastavenie zracionalizovala a zreálnila, čo zabezpečí jeho úspešnú realizáciu.
V digitalizačnom pracovisku Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach, ktoré je jedným z najlepších na svete, v dvojzmennej prevádzke digitalizuje okolo 60 zamestnancov na dvadsiatich najvýkonnejších profesionálnych automatických aj poloautomatických a manuálnych takisto skeneroch, pričom jeden z nich je na veľkoformátové dokumenty, ako sú napríklad mapy alebo plagáty. Posledné dva poloautomatické V skenery budú dodané v apríli 2014, pričom celkovo sa na projekte podieľa 148 zamestnancov, z toho 113 na plný a 35 na čiastočný úväzok, a bolo vytvorených 107 nových pracovných miest. Vybudovalo sa špičkové dátové centrum s IKT infraštruktúrou projektu. Aktuálne sa obstaráva dobudovanie budovy konzervačného a digitalizačného centra vo Vrútkach. V najbližších dňoch bude vyhlásené verejné obstarávanie na rekonštrukciu troch poschodí depozitu sídelnej budovy Slovenskej národnej knižnice. Prebieha dodávka konzervačných technológií, sterilizácia a deacidifikácia pre dokumenty písomného a kultúrneho dedičstva.
A v krátkom čase sa začne s digitalizáciou archívnych dokumentov, celkovo 1,2 mil. objektov Slovenského národného archívu v Bratislave.
A čo je podstatné. K dnešnému dňu je zdigitalizovaných viac než 800 000 z 1,2 mil. objektov Slovenskej národnej knižnice, ktoré sa majú v rámci projektu spracovať. Ďakujem, skončil som. (Potlesk.)

Vážená pani podpredsedníčka, dovoľujem si vás informovať, že podľa ustanovenia § 9 ods. 1 písm. b) a c) zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre oblasti lesného hospodárstva, pozemkových úprav a ochrany poľnohospodárskej pôdy je Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky. Tento ústredný orgán je zároveň v rámci existencie integrovanej miestnej štátnej správy podľa ustanovenia § 4 ods. 6 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 506/2013 Z. z. zodpovedným za riadenie a kontrolu štátnej správy vykonávanej okresnými úradmi na predmetných úsekoch. Z uvedeného dôvodu vám odporúčam obrátiť sa s vašou otázkou na ministra vecne príslušného rezortu.
Zároveň ale sám nie som spokojný s takouto odpoveďou, s tým, že som myslel, že pán minister Jahnátek by vám rád priamo na tú otázku odpovedal, ale je na zahraničnej pracovnej služobnej ceste v Maďarsku. Takže zabezpečím, aby vám odpovedal na to písomnou formou, s tým, že chcem len povedať to, že vláda Slovenskej republiky, čo sa týka ROEP-u alebo reorganizácie a obnovy evidencie pozemkov, si uvedomuje vážnosť situácie. A práve včera vláda svojím uznesením schválila doplnenie financií potrebných na dokončenie ROEP-u na Slovensku. Konkrétne sa jedná o sumu, ktorú zdokladoval úrad katastra v hodnote 3,8 mil. eur, tak aby mohol kontinuálne zabezpečiť tie úlohy, ktoré sú mu pridelené, a aby dokončil tie zazmluvnené vzťahy súvisiace s ROEP-om, ktoré sú, a výsledkom bude, že do konca roku 2015 bude zadefinovaných tých zostávajúcich cirka 220 katastrálnych území na Slovensku a do konca roku 2015 bude ukončený tento dôležitý projekt ROEP, reorganizácia a obnova evidencie pozemkov na Slovensku, pretože spôsobuje nedotiahnutie ROEP-u vážne problémy nielen v lesnom hospodárstve, kde sa pýtate na to vy, ale aj v budovaní infraštruktúry, najmä líniovej. Ďakujem.

Ja ďakujem tiež.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku.
Na úvod je potrebné povedať, že štát nie je prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky majoritným vlastníkom Centrálneho depozitára cenných papierov. V súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nie je majetok FNM majetkom štátu. FNM je osobitným zákonom zriadená právnická osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Ministerstvo financií nie je akcionárom centrálneho depozitára, neriadi ho ani nedohliada na jeho činnosť. Cenník schvaľujú orgány depozitára, v ktorých ministerstvo nemá zastúpenie. Dosah na tvorbu cenníka centrálneho depozitára má Fond národného majetku prostredníctvom svojho majoritného podielu v Burze cenných papierov v Bratislave, pretože depozitár je dcérskou spoločnosťou Burzy cenných papierov. Dohľad nad činnosťou depozitára vykonáva Národná banka Slovenska. Ministerstvo financií neriadi činnosť Fondu národného majetku. Proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty podľa uváženia ich majiteľa, tzv. bezcenných cenných papierov z kupónovej privatizácie, je určený zákonom, ktorý som tu už menoval a ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva.
Otázke ekonomickej podstaty tvorby cenníka služieb depozitára je potrebné adresovať vecne príslušným osobám. Ministerstvo financií nemôže vstupovať do vzťahov medzi depozitárom a jeho klientmi. Verím však, že možnosť uskutočnenia prevodu cenných papierov, ktoré pre majiteľa nemajú reálnu hodnotu, na Fond národného majetku plní pre občanov prospešnú funkciu.
Objektívne je potrebné poznamenať, že občania majú aj iné možnosti vedenia účtov cenných papierov aj u členov centrálneho depozitára s rôznou cenovou politikou.
Zvýšenie efektivity činnosti centrálneho depozitára je jedným z hlavných cieľov pripravovanej koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú v najbližších dňoch ministerstvo financií predloží na schválenie vláde Slovenskej republiky.
Ministerstvo financií si uvedomuje, že nevyhnutným predpokladom riešenia súčasného stavu v oblasti evidencie cenných papierov a zúčtovania burzových obchodov je aj doriešenie problematiky evidencie tzv. bezcenných cenných papierov.
V neposlednom rade nevyhnutným predpokladom efektívneho fungovania depozitára bude aj vyriešenie jeho záväzkov z minulosti.
Uvedené kroky sú predpokladom na výrazné zníženie poplatkov, ktoré depozitár účtuje účastníkom trhu.
V koordinácii s ministerstvom spravodlivosti plánujeme pripraviť analýzu príčin vysokého počtu dlhodobo neukončených procesov likvidácie akciových spoločností a fondov z kupónovej privatizácie, ktoré sú jednou z príčin, prečo majú občania evidované na účtoch veľké množstvo akcií bez reálnej hodnoty. Na základe uvedenej analýzy navrhneme aj možné riešenia tejto situácie.
Tiež dávame do pozornosti legislatívnu iniciatívu nášho rezortu, ktorá už bola predložená do vlády a v ktorej navrhujeme s najskoršou možnou účinnosťou od leta tohto roku zjednodušiť proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty na Fond národného majetku, ako aj uľahčiť občanom riešiť situáciu s vysokým počtom cenných papierov, ktoré neboli vyrovnané v rámci dedičských konaní.
Chcel by som ešte dodať, že s prácou centrálneho depozitára nie sme spokojní ani ako zástupcovia štátu. Ja musím povedať, že ako predstaviteľ ministerstva financií musím poznamenať, že viete, že patrí do našej agendy takisto obsluha verejného dlhu. Emitujeme štátne dlhopisy pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Nie je naďalej únosné spolupracovať s naším slovenským depozitárom, ktorý má naozaj, a to vám proste potvrdzujem, absolútne nekonkurenčnú cenovú politiku. Keby ste sa dozvedeli o tom, aké peniaze musí štát platiť za emitovanie štátnych dlhopisov, že tieto ceny sú stonásobne vyššie, ako keby sme takýto dlhopis emitovali v depozitári v Rakúsku alebo v Českej republike, tak by ste pochopili, že týmto spôsobom ďalej nemôžeme ísť.
Z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú naozaj teraz verejne pripomienkujeme, vyplýva, že hodláme ukončiť činnosť centrálneho depozitára, hodláme založiť nového depozitára, veľmi efektívnu organizáciu s oveľa menším počtom zamestnancov, s oveľa lacnejšou prevádzkou, s moderným systémom evidencie cenných papierov, čo bude síce na začiatku predstavovať investíciu, ale čo je ináč nevyhnutná podmienka na to, aby náš kapitálový trh nielen prežíval, ale aj ďalej sa rozvíjal. A, samozrejme, súčasťou tohto projektu bude aj riešenie problémov tejto minulosti z kupónovej privatizácie ako takej. A, samozrejme, pri tomto bude treba aj vyčistiť chliev, dovoľte mi to poznamenať v tomto expresívnom vyjadrení, pretože depozitár je zaťažený desiatkami neefektívnych zmlúv, z ktorých mu vyplývajú záväzky. A ja sa teším na to, keď budeme môcť poznamenať, koľko tých dlhov naozaj je a kto ich bude musieť na konci dňa zaplatiť. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za odpoveď. V podstate ani nechcem dať ďalšiu otázku, teda pokračovať v tejto téme. Viem, že ľudia z ulice sa veľmi k nej vyjadrujú. A majú pravdu, že je to nejasné a že musia veľa platiť a tak ďalej. Aj oni si všetci kúpili ako ja za tisíc korún vtedy tú knižku a majú aj pekné večné pero. A zo začiatku sme dostávali po sto korún, nejaké tie dividendy. Ale po rokoch to išlo potom do stratena. A dneska mnohí musia platiť 12 eur ročne, ale aj omnoho viacej. Čiže sú o tom ešte ďalšie otázky. Ja sa rozprávam s ľuďmi, ktorí tomu dobre rozumejú. A keď teda budem vidieť, že tých otázok je stále viac a veľa, tak si dovolím ešte interpeláciou sa obrátiť na vás alebo aj na niekoho iného kompetentného. Myslím si, že predsa len ministrovi financií to asi patrí, s cieľom pomôcť ľuďom a pomôcť aj vám, aby ste sa tohto apendixu nejakým spôsobom zbavili alebo to vyriešili. Ďakujem pekne.

Ja chcem, pán poslanec, len povedať, že rád prijmem návrh na takúto interpeláciu. A opakujem, nie sme spokojní s fungovaním centrálneho depozitára ani vo vzťahu k bežným klientom z trhu, ani k držiteľom kupónových knižiek a z nich vyplývajúcim niektorým ISIN-om, teda akciám a, samozrejme, ani vo vzťahu k fungovaniu štátu a jeho potrieb. Tie základné princípy zmien, ktoré sú z istého pohľadu revolučné, som vám naznačil. A chcem len povedať, že centrálny depozitár nebude môcť fungovať v tejto podobe ďalej, pretože prestáva plniť svoje funkcie. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, zdroje približne vo výške 200 mil. eur plánujeme vynaložiť na realizáciu osobitných opatrení zameraných výlučne na mladých ľudí vo veku do 25 rokov, respektíve v niektorých prípadoch až do 29 rokov, a to v rámci Akčného plánu Záruky pre mladých. „Záruky pre mladých“ je názov odporúčania Európskej rady z júla minulého roku, ktorou boli členské krajiny vyzvané, aby mladým ľuďom, ktorí nemajú prácu ani nechodia do školy, poskytli jednu z konkrétnych daných služieb, po prvé, zamestnanie, po druhé, ďalšie vzdelávanie, po tretie, rekvalifikáciu, po štvrté, programy pracovnej praxe. Zopakujem, každý mladý človek, ktorý bude evidovaný na úrade práce viac ako štyri mesiace, má garantované, že mu zo strany štátu bude ponúknutá jedna z týchto foriem: zamestnanie, vzdelávanie, rekvalifikácia alebo pracovná prax.
Za týmto účelom boli prijaté opatrenia v dvoch rovinách.
Prvá rovina je legislatívna. To znamená, že ideme novelizovať štyri zákony, tri pod gesciou rezortu školstva, kde by som spomenul najvýznamnejší zákon, ktorým je odborné vzdelávanie, to znamená zagarantovať duálny systém vzdelávania. Z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je novela zákona služieb zamestnanosti, kde ideme zakotviť právo na prvé zamestnanie. Spomínané zdroje predstavujú takmer 75 mil. eur zo špeciálnej alokácie, ktorú pre členské krajiny Únie vyčlenila Európska komisia. Ďalších 75 miliónov je spoluúčasť z operačného programu Ľudské zdroje, zvyšok plánujeme vyčleniť zo zdrojov určených na aktívnu politiku zamestnanosti, respektíve zo štátneho rozpočtu. Už charakter štyroch služieb napovedá, že pôjde o zdroje dvoch ministerstiev, to znamená zdroje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva.
Pokiaľ ide o projekty, ktoré plánujeme realizovať, ide najmä o tri zásadné iniciatívy, po prvé, podporu zamestnávania mladých ľudí prostredníctvom podpory vytvárania pracovných miest a ich udržania, po druhé, rekvalifikáciu alebo zvýšenie kvalifikácie, no a po tretie, možnosť získania prvých pracovných skúseností prostredníctvom pracovnej praxe alebo absolventskej praxe.
Ďalšími plánovanými projektmi sú aj personalizované individuálne kariérne poradenstvo, motivácia a zvýšenie atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, spolupráca so zamestnávateľmi v prepojení na materské firmy v krajinách so systémom odskúšaného duálneho vzdelávania, po ďalšie, podpora podnikania samostatnej zárobkovej činnosti mladých ľudí, ďalej, rozvoj kompetencií mladých ľudí pre trh práce prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Po ďalšie je to kariérne poradenstvo na stredných školách v súlade s potrebami a vývojom na trhu práce. No a v neposlednom rade je to aj pomoc a podpora mladým z marginalizovaných rómskych komunít pri ich aktívnom spoločenskom začlenení.
Akčný plán záruk schválila začiatkom tohto roku vláda a spoločným vyhlásením ho podporila aj Rada solidarity a rozvoja.
Ani kvalitné zamestnanie, ani programy pracovnej praxe, ale napokon ani vzdelávanie zodpovedajúce potrebám pracovného trhu nemôžu garantovať, ak nebudeme predovšetkým spolupracovať so zamestnávateľmi, ale aj s odbormi či jednotlivými samosprávami. Preto sme vytvorili Spoločný koordinačný výbor, v ktorom majú títo sociálni partneri zastúpenie a ktorý poskytuje stálu platformu na takúto spoluprácu. Záruky pre mladých stanovujú pomerne presný rámec, ktorý žiadna členská krajina nesmie prekročiť, ale spoločný koordinačný výbor zabezpečí, že pri konkrétnych projektoch vždy zohľadníme reálne potreby a možnosti, a to aj s konkrétnym prihliadnutím na konkrétne regióny.
Vážený pán poslanec, regionálne prostriedky na záruky pre mladých rozdeľovať nebudeme, skôr počítame s realizáciou národných projektov. Ale na druhej strane ich budeme realizovať zväčša prostredníctvom regionálnych či miestnych subjektov, a to, či už pôjde o úrady práce alebo o komunitné centrá, prípadne stredné školy alebo samosprávy. Aj pri nastavovaní podmienok budeme zvýhodňovať regióny s vyššou mierou nezamestnanosti mladých. Veď podobne to robíme aj pri niektorých príspevkoch, napríklad príspevku na začatie živnostenského podnikania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Nezamestnanosť mladých nie je pre vládu Roberta Fica nejakou imaginárnou hrozbou budúcnosti, ale skutočným problémom dneška, a to aj napriek tomu, že v minulom roku sa nám podarilo minimálne znížiť nezamestnanosť mladých ľudí vo veku do 29 rokov, ale aj tak stále predstavuje hrozivých 31 %.
Ubezpečujem vás, že tak ako sme už vlani pri novele zákona o službách zamestnanosti posilnili regionálne rozhodovanie, budeme brať regionálne potreby do úvahy aj v prípade realizácie záruk pre mladých. A budem rád, ak budem môcť v týchto súvislostiach spolupracovať s predstaviteľmi regionálnej, ale aj miestnej samosprávy. Skončil som.

Vážený pán minister, ďakujem za odpoveď a aj za vysvetlenie, akým spôsobom sa tieto finančné prostriedky prideľujú, pretože ten rámec je známy. A tu chcem aj povedať, že pre prerozdeľovanie v rámci regiónov sú samosprávy pripravené na to, aby boli nápomocné, tak, aby čo najväčšie percento tých oprávnených mladých ľudí, ktorí môžu čerpať práve takto podporu, mohli túto podporu aj dostať. Mám skúsenosti priamo z kraja v Žiline, že veľmi je to pozitívne vnímané. A to, čo je podľa môjho názoru veľmi dôležité rovnako, je, že sa európske finančné prostriedky využívajú aj na podporu práve mladých ľudí, pretože toto je beh na dlhé trate. A my si to uvedomujeme aj v krajskej samospráve, lebo sme zodpovední napríklad za stredné školstvo. A ho nastavujeme tak, aby sme našich absolventov neposielali na úrady práce, ale pre konkrétnych zamestnávateľov, ktorí ich potrebujú. A toto je aj určitá možnosť premostenia pre týchto zamestnávateľov, ale aj pre mladých ľudí. Takže ďakujem za túto odpoveď a sme pripravení, aj za samosprávu týmto hovorím, aby sme mohli aktívne pristupovať pri využívaní týchto finančných prostriedkov na podporu mladých nezamestnaných v našom kraji. Ďakujem.