33. schôdza

Ja ďakujem tiež.

Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a otázka znie: „Vážený pán minister, v ostatných mesiacoch dostávajú stovky občanov od štátom ovládanej spoločnosti Centrálny depozitár cenných papierov, akciová spoločnosť, platobné rozkazy a žaloby. Nimi vymáha Centrálny depozitár cenných papierov od občanov poplatky za vedenie účtu cenných papierov za roky 2008 a 2009. Prečo štátny Fond národného majetku uhrádza poplatky len za tých, ktorí sa svojich cenných papierov zbavia, a nie aj za tých, čo sa z objektívnych príčin cenných papierov zbaviť nemohli? Ako vysvetlí štátom ovládaný Centrálny depozitár cenných papierov výšku poplatku za vedenie účtu, keď pred rokom 2008 bolo vedenie účtu zadarmo? Prečo sa vôbec musia občania zbavovať svojich cenných papierov, len aby ušetrili neobjektívne vyrátané poplatky Centrálnym depozitárom cenných papierov?“
Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister financií.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, za otázku.
Na úvod je potrebné povedať, že štát nie je prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky majoritným vlastníkom Centrálneho depozitára cenných papierov. V súlade so zákonom č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby nie je majetok FNM majetkom štátu. FNM je osobitným zákonom zriadená právnická osoba, ktorá vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Ministerstvo financií nie je akcionárom centrálneho depozitára, neriadi ho ani nedohliada na jeho činnosť. Cenník schvaľujú orgány depozitára, v ktorých ministerstvo nemá zastúpenie. Dosah na tvorbu cenníka centrálneho depozitára má Fond národného majetku prostredníctvom svojho majoritného podielu v Burze cenných papierov v Bratislave, pretože depozitár je dcérskou spoločnosťou Burzy cenných papierov. Dohľad nad činnosťou depozitára vykonáva Národná banka Slovenska. Ministerstvo financií neriadi činnosť Fondu národného majetku. Proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty podľa uváženia ich majiteľa, tzv. bezcenných cenných papierov z kupónovej privatizácie, je určený zákonom, ktorý som tu už menoval a ktorý je v gescii ministerstva hospodárstva.
Otázke ekonomickej podstaty tvorby cenníka služieb depozitára je potrebné adresovať vecne príslušným osobám. Ministerstvo financií nemôže vstupovať do vzťahov medzi depozitárom a jeho klientmi. Verím však, že možnosť uskutočnenia prevodu cenných papierov, ktoré pre majiteľa nemajú reálnu hodnotu, na Fond národného majetku plní pre občanov prospešnú funkciu.
Objektívne je potrebné poznamenať, že občania majú aj iné možnosti vedenia účtov cenných papierov aj u členov centrálneho depozitára s rôznou cenovou politikou.
Zvýšenie efektivity činnosti centrálneho depozitára je jedným z hlavných cieľov pripravovanej koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú v najbližších dňoch ministerstvo financií predloží na schválenie vláde Slovenskej republiky.
Ministerstvo financií si uvedomuje, že nevyhnutným predpokladom riešenia súčasného stavu v oblasti evidencie cenných papierov a zúčtovania burzových obchodov je aj doriešenie problematiky evidencie tzv. bezcenných cenných papierov.
V neposlednom rade nevyhnutným predpokladom efektívneho fungovania depozitára bude aj vyriešenie jeho záväzkov z minulosti.
Uvedené kroky sú predpokladom na výrazné zníženie poplatkov, ktoré depozitár účtuje účastníkom trhu.
V koordinácii s ministerstvom spravodlivosti plánujeme pripraviť analýzu príčin vysokého počtu dlhodobo neukončených procesov likvidácie akciových spoločností a fondov z kupónovej privatizácie, ktoré sú jednou z príčin, prečo majú občania evidované na účtoch veľké množstvo akcií bez reálnej hodnoty. Na základe uvedenej analýzy navrhneme aj možné riešenia tejto situácie.
Tiež dávame do pozornosti legislatívnu iniciatívu nášho rezortu, ktorá už bola predložená do vlády a v ktorej navrhujeme s najskoršou možnou účinnosťou od leta tohto roku zjednodušiť proces prevodov cenných papierov bez reálnej hodnoty na Fond národného majetku, ako aj uľahčiť občanom riešiť situáciu s vysokým počtom cenných papierov, ktoré neboli vyrovnané v rámci dedičských konaní.
Chcel by som ešte dodať, že s prácou centrálneho depozitára nie sme spokojní ani ako zástupcovia štátu. Ja musím povedať, že ako predstaviteľ ministerstva financií musím poznamenať, že viete, že patrí do našej agendy takisto obsluha verejného dlhu. Emitujeme štátne dlhopisy pre Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity. Nie je naďalej únosné spolupracovať s naším slovenským depozitárom, ktorý má naozaj, a to vám proste potvrdzujem, absolútne nekonkurenčnú cenovú politiku. Keby ste sa dozvedeli o tom, aké peniaze musí štát platiť za emitovanie štátnych dlhopisov, že tieto ceny sú stonásobne vyššie, ako keby sme takýto dlhopis emitovali v depozitári v Rakúsku alebo v Českej republike, tak by ste pochopili, že týmto spôsobom ďalej nemôžeme ísť.
Z Koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorú naozaj teraz verejne pripomienkujeme, vyplýva, že hodláme ukončiť činnosť centrálneho depozitára, hodláme založiť nového depozitára, veľmi efektívnu organizáciu s oveľa menším počtom zamestnancov, s oveľa lacnejšou prevádzkou, s moderným systémom evidencie cenných papierov, čo bude síce na začiatku predstavovať investíciu, ale čo je ináč nevyhnutná podmienka na to, aby náš kapitálový trh nielen prežíval, ale aj ďalej sa rozvíjal. A, samozrejme, súčasťou tohto projektu bude aj riešenie problémov tejto minulosti z kupónovej privatizácie ako takej. A, samozrejme, pri tomto bude treba aj vyčistiť chliev, dovoľte mi to poznamenať v tomto expresívnom vyjadrení, pretože depozitár je zaťažený desiatkami neefektívnych zmlúv, z ktorých mu vyplývajú záväzky. A ja sa teším na to, keď budeme môcť poznamenať, koľko tých dlhov naozaj je a kto ich bude musieť na konci dňa zaplatiť. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem.
Pán poslanec, doplňujúca otázka, nech sa páči.

Ďakujem za odpoveď. V podstate ani nechcem dať ďalšiu otázku, teda pokračovať v tejto téme. Viem, že ľudia z ulice sa veľmi k nej vyjadrujú. A majú pravdu, že je to nejasné a že musia veľa platiť a tak ďalej. Aj oni si všetci kúpili ako ja za tisíc korún vtedy tú knižku a majú aj pekné večné pero. A zo začiatku sme dostávali po sto korún, nejaké tie dividendy. Ale po rokoch to išlo potom do stratena. A dneska mnohí musia platiť 12 eur ročne, ale aj omnoho viacej. Čiže sú o tom ešte ďalšie otázky. Ja sa rozprávam s ľuďmi, ktorí tomu dobre rozumejú. A keď teda budem vidieť, že tých otázok je stále viac a veľa, tak si dovolím ešte interpeláciou sa obrátiť na vás alebo aj na niekoho iného kompetentného. Myslím si, že predsa len ministrovi financií to asi patrí, s cieľom pomôcť ľuďom a pomôcť aj vám, aby ste sa tohto apendixu nejakým spôsobom zbavili alebo to vyriešili. Ďakujem pekne.

Nech sa páči ešte, pán minister.

Ja chcem, pán poslanec, len povedať, že rád prijmem návrh na takúto interpeláciu. A opakujem, nie sme spokojní s fungovaním centrálneho depozitára ani vo vzťahu k bežným klientom z trhu, ani k držiteľom kupónových knižiek a z nich vyplývajúcim niektorým ISIN-om, teda akciám a, samozrejme, ani vo vzťahu k fungovaniu štátu a jeho potrieb. Tie základné princípy zmien, ktoré sú z istého pohľadu revolučné, som vám naznačil. A chcem len povedať, že centrálny depozitár nebude môcť fungovať v tejto podobe ďalej, pretože prestáva plniť svoje funkcie. Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Ďalšiu otázku položil pán poslanec Juraj Blanár ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. Otázka znie: „Vláda plánuje použiť na podporu zamestnanosti mladých 200 mil. eur. Pán minister, rád by som sa opýtal na rozdeľovanie, budú tieto prostriedky rozdeľované regionálne alebo aký bude použitý kľúč pri ich alokácii?“
Nech sa páči, pán minister.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, zdroje približne vo výške 200 mil. eur plánujeme vynaložiť na realizáciu osobitných opatrení zameraných výlučne na mladých ľudí vo veku do 25 rokov, respektíve v niektorých prípadoch až do 29 rokov, a to v rámci Akčného plánu Záruky pre mladých. „Záruky pre mladých“ je názov odporúčania Európskej rady z júla minulého roku, ktorou boli členské krajiny vyzvané, aby mladým ľuďom, ktorí nemajú prácu ani nechodia do školy, poskytli jednu z konkrétnych daných služieb, po prvé, zamestnanie, po druhé, ďalšie vzdelávanie, po tretie, rekvalifikáciu, po štvrté, programy pracovnej praxe. Zopakujem, každý mladý človek, ktorý bude evidovaný na úrade práce viac ako štyri mesiace, má garantované, že mu zo strany štátu bude ponúknutá jedna z týchto foriem: zamestnanie, vzdelávanie, rekvalifikácia alebo pracovná prax.
Za týmto účelom boli prijaté opatrenia v dvoch rovinách.
Prvá rovina je legislatívna. To znamená, že ideme novelizovať štyri zákony, tri pod gesciou rezortu školstva, kde by som spomenul najvýznamnejší zákon, ktorým je odborné vzdelávanie, to znamená zagarantovať duálny systém vzdelávania. Z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny je novela zákona služieb zamestnanosti, kde ideme zakotviť právo na prvé zamestnanie. Spomínané zdroje predstavujú takmer 75 mil. eur zo špeciálnej alokácie, ktorú pre členské krajiny Únie vyčlenila Európska komisia. Ďalších 75 miliónov je spoluúčasť z operačného programu Ľudské zdroje, zvyšok plánujeme vyčleniť zo zdrojov určených na aktívnu politiku zamestnanosti, respektíve zo štátneho rozpočtu. Už charakter štyroch služieb napovedá, že pôjde o zdroje dvoch ministerstiev, to znamená zdroje ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstva školstva.
Pokiaľ ide o projekty, ktoré plánujeme realizovať, ide najmä o tri zásadné iniciatívy, po prvé, podporu zamestnávania mladých ľudí prostredníctvom podpory vytvárania pracovných miest a ich udržania, po druhé, rekvalifikáciu alebo zvýšenie kvalifikácie, no a po tretie, možnosť získania prvých pracovných skúseností prostredníctvom pracovnej praxe alebo absolventskej praxe.
Ďalšími plánovanými projektmi sú aj personalizované individuálne kariérne poradenstvo, motivácia a zvýšenie atraktívnosti odborného vzdelávania a prípravy, spolupráca so zamestnávateľmi v prepojení na materské firmy v krajinách so systémom odskúšaného duálneho vzdelávania, po ďalšie, podpora podnikania samostatnej zárobkovej činnosti mladých ľudí, ďalej, rozvoj kompetencií mladých ľudí pre trh práce prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Po ďalšie je to kariérne poradenstvo na stredných školách v súlade s potrebami a vývojom na trhu práce. No a v neposlednom rade je to aj pomoc a podpora mladým z marginalizovaných rómskych komunít pri ich aktívnom spoločenskom začlenení.
Akčný plán záruk schválila začiatkom tohto roku vláda a spoločným vyhlásením ho podporila aj Rada solidarity a rozvoja.
Ani kvalitné zamestnanie, ani programy pracovnej praxe, ale napokon ani vzdelávanie zodpovedajúce potrebám pracovného trhu nemôžu garantovať, ak nebudeme predovšetkým spolupracovať so zamestnávateľmi, ale aj s odbormi či jednotlivými samosprávami. Preto sme vytvorili Spoločný koordinačný výbor, v ktorom majú títo sociálni partneri zastúpenie a ktorý poskytuje stálu platformu na takúto spoluprácu. Záruky pre mladých stanovujú pomerne presný rámec, ktorý žiadna členská krajina nesmie prekročiť, ale spoločný koordinačný výbor zabezpečí, že pri konkrétnych projektoch vždy zohľadníme reálne potreby a možnosti, a to aj s konkrétnym prihliadnutím na konkrétne regióny.
Vážený pán poslanec, regionálne prostriedky na záruky pre mladých rozdeľovať nebudeme, skôr počítame s realizáciou národných projektov. Ale na druhej strane ich budeme realizovať zväčša prostredníctvom regionálnych či miestnych subjektov, a to, či už pôjde o úrady práce alebo o komunitné centrá, prípadne stredné školy alebo samosprávy. Aj pri nastavovaní podmienok budeme zvýhodňovať regióny s vyššou mierou nezamestnanosti mladých. Veď podobne to robíme aj pri niektorých príspevkoch, napríklad príspevku na začatie živnostenského podnikania podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Nezamestnanosť mladých nie je pre vládu Roberta Fica nejakou imaginárnou hrozbou budúcnosti, ale skutočným problémom dneška, a to aj napriek tomu, že v minulom roku sa nám podarilo minimálne znížiť nezamestnanosť mladých ľudí vo veku do 29 rokov, ale aj tak stále predstavuje hrozivých 31 %.
Ubezpečujem vás, že tak ako sme už vlani pri novele zákona o službách zamestnanosti posilnili regionálne rozhodovanie, budeme brať regionálne potreby do úvahy aj v prípade realizácie záruk pre mladých. A budem rád, ak budem môcť v týchto súvislostiach spolupracovať s predstaviteľmi regionálnej, ale aj miestnej samosprávy. Skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Nech sa páči. Prosím, zapnite pána poslanca Blanára.