33. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona rieši predovšetkým úpravu jednoduchých pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie, riešiť usporiadanie pozemkov. V prvom rade je to úprava zákonných postupov pri jednoduchých pozemkových úpravách pre poľnohospodárske a lesné využitie pozemkov, nakoľko je predpoklad, že po vykonaní pozemkových úprav sa pozemkové vlastníctvo bude naďalej postupne meniť.
Druhú skupinu tvoria postupy pri jednoduchých pozemkových úpravách, ktoré sa vykonávajú z iných dôvodov, ako je hospodárenie na pôde. Konanie o pozemkových úpravách má široké možnosti využitia pri usporiadaní pozemkového vlastníctva. Nie vždy musí ísť o účel poľnohospodárskej výroby alebo lesnej výroby.
Tretiu skupinu tvoria jednoduché pozemkové úpravy v prípadoch investičnej výstavby, ktorá svojím zásahom do terajšieho obhospodarovania dotknutých pozemkov spôsobí po jeho výstavbe obmedzenie obhospodarovania. Realizáciou výstavby, hlavne líniových stavieb, ako sú cesty, železnice, vodné cesty, vodné plochy, ale aj priemyselných parkov a rozsiahlej bytovej výstavby, dochádza k rozbitiu pôvodných pozemkov a k ich zneprístupneniu. Investor bude mať zo zákona povinnosť odstrániť tento negatívny jav a uviesť pozemky do takého stavu, aby nakladanie s nimi nebolo obmedzené.
Návrh zákona súčasne upravuje postupy, ktoré vyplynuli zo skúseností v konaniach už v minulosti riešených pozemkových úprav. Ide najmä o zmeny v konaní o schvaľovaní jednotlivých etáp pozemkových úprav s cieľom zrýchlenia tohto konania oproti súčasnej právnej úprave, ktorá spôsobuje neúnosné trvanie celého procesu, najmä z dôvodu trvania niektorých lehôt, podmienok doručovania a preskúmavania opravných prostriedkov pri počte účastníkov konania obsahujúcom nezriedka niekoľko, počet niekoľkých stoviek. Obsahom týchto zmien je predovšetkým ustanovenie konkrétnych lehôt na vyjadrenia a podania účastníkov konania, presnejšie vymedzenie okruhu tých subjektov alebo účastníkov konania, s ktorými zhotoviteľ projektu pozemkových úprav, respektíve správny orgán prerokúva určité postupy. Ďalej efektívnejší proces podávania a preskúmavania opravných prostriedkov, spresnenie okruhu účastníkov, ktorými sa oznamujú, respektíve doručujú určité písomnosti alebo rozhodnutia, a rozšírenie situácií použitia doručovania formou verejnej vyhlášky.
Predložený návrh zákona bude mať pozitívny a negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože predpokladaný výnos pokút uložených na, za porušenie navrhovaného zákona bude príjmom štátneho rozpočtu. Zároveň si vyhotovenie registra obnovenej evidencie pozemkov v bývalom Vojenskom obvode Javorina vyžiada navýšenie rozpočtových prostriedkov. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny vplyv aj na podnikateľské prostredie, pretože umožní viacerým subjektom lepšie využitie pozemkového vlastníctva. Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.
Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, prijatím navrhovaného zákona sa vyrieši predovšetkým úprava jednoduchých pozemných, pozemkových úprav v prípadoch, keď je potrebné riešiť usporiadanie pozemkov na území menšom, ako je príslušné katastrálne územie. Vzhľadom na uvedené dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.
Zároveň mi dovoľte poďakovať vám za konštruktívny prístup a spoluprácu pri prerokovaní návrhu vo výboroch, ako aj za podnetné návrhy a pripomienky, ktoré tento návrh pomáhajú vylepšiť, a zároveň vyjadriť dôveru v podporu tohto návrhu v pléne Národnej rady.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorými sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v znení neskorších predpisov, tlač 833a, v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborom Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 999 z 29. januára 2014 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Výbory, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: ústavnoprávny výbor súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. V časti IV sú uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy 1 až 16 a 18 až 21 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť; o bode spoločnej správy č. 17 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie 242 z 18. marca 2014. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výboru predložiť spoločnú správu a splnomocnil ma podať návrhy podľa paragrafov v rokovacom poriadku.
Pani podpredsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Máme na stole tlač 833, ktorou sa mení a dopĺňa zákon 330/1991 Zb. a 180/1995. Dámy a páni, do tohto takmer bezproblémového vládneho návrhu pozmeňujúcim návrhom kolegov zo SMER-u na výbore sa dostal pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka Vojenského obvodu Javorina. Je to bod spoločnej správy č. 19, ktorý týmto zároveň navrhujem na vyňatie na osobitné hlasovanie. A budem navrhovať, aby sme, aby Národná rada tento bod zamietla. Je to len 5 riadkov, ale dotýka sa to 24 obcí a viac ako 31 000 hektárov pôdy.
Spôsob, ktorým chce ministerstvo, pretože som presvedčený, že to nie je návrh z nápadu kolegov Lebockého a Puciho, ale skôr z ministerstva, chce riešiť problém, ktorý sa vytvoril na Vojenskom obvode Javorina viac-menej po roku 1997. Dovoľte, aby som pripomenul, prečo je tento stav a prečo ho chceme riešiť. Tento stav vznikol v roku 1997, teda po 2. októbri 1997, vtedy, keď vtedajšia Mečiarova vláda zákonom 281/1997 zrušila pôvodný zákon o vojenských obvodoch, prijala nový a ustanovila vznik vojenského katastrálneho úradu. Vojenský katastrálny úrad a jeho ľudia sa správali ako komunisti v čase kolektivizácie. Užívateľský vzťah povýšili nad vlastnícky. Aby ste mali jednoduchú predstavu, tak pôvodné malé švíky, čo každý vlastnil, otočili papierom a povedali, že túto veľkú parcelu vlastní štát. Postupom času, tak ako vlastníci sa zaujímali o svoj majetok a dostali k svojmu majetku, respektíve dostali zadosťučinenie v podobe v roku 2002 v rozhodnutí, že Vojenský priestor Javorina bude prebytočný a v roku 2011 sa vojenský priestor, teda k 1. 1. 2011 vojenský priestor aj zanikol. Lenže v reštitučnom procese, ktorý sa začal v roku 2003, nikto, ani ja vo svojom najhoršom sne by som si nebol pomyslel, že vojenský kataster sa bude správať ako komunisti a povýšia užívateľský vzťah nad vlastnický. Pretože keby reštitúcie boli zamerané na to, že vrátime každému to, čo bolo zobraté, a nie podiel na veľkom, tak dnešný problém na stole nemáme. To je skutočný problém.
Preto sa nazdávam, že celý tento proces, by bolo najlepšie prijať nové zákonné ustanovenia, zákonné rámce, ako ho treba vyriešiť, ale nie takýmto spôsobom, že to dostanú poslanci v laviciach pred druhým čítaním, ale v procese, v riadnom pripomienkovom konaní, aby sa mohli k tomu vlastníci vyjadriť. Pretože reštituovaný má byť majetok, ktorý bol zoštátnený. Ale zoštátnený, pýtam sa, bol ten majetok štátny vo vojenskom priestore Javorina? Som presvedčený, že v mnohých prípadoch nie. To, čo začal, začala Mečiarova vláda, zdá sa, že Ficova chce dokonať. Prečo? Kým tým, ktorým majetok bol zhabaný a skutočne prevedený na štát, a požiadali o vrátenie, možno sa týmto procesom, ktorý je tu navrhnutý, sa aj dostane zadosťučinenie. Tí, ktorí žili v domnení a žijú v tom, že ich vlastníctvo, teda potvrdené súdom Slovenskej republiky aj z rokov 1994, je právoplatné, nescudziteľné a v súlade s ústavou, o to nemohli prísť, tak sa mýlia, pretože keď tento postup sa bude uplatňovať, oni o ten majetok prídu. Bavíme sa o dvadsiatich katastroch, z ktorých ľudia nikdy vysťahovaní neboli. Pretože vojenský priestor Javorina sa, včleňuje do seba 24 katastrálnych území, z toho štyri dediny úplne vysťahovali niekedy v rokoch ´52 - ´53 pri vzniku vojenského obvodu. To sú vlastníci, ktorí dostali nejakú tú náhradu aspoň v podobe bývania, čiastočne aj náhradu v podobe pozemkov, a potom sú to vlastníci, ktorým zabrali ten majetok z tých dvadsiatich katastrov polovicu, dve tretiny, jednu tretinu systémom vtedy zaužívaným: socialistické užívanie je nadradené nad právo vlastniť. Nič sa s tým nedialo.
Prečo si to trúfam povedať, že nič sa s tým nedialo? Veľmi jednoducho, i keď zákon 169/1949 hovoril, že po vyznačení vojenského obvodu majetok prechádza na štát, ale mali byť splnené ďalšie skutočnosti, ktoré však ale od prijatého samotného zákona z roku 1949 nikdy uplatnené nebolo. O tom svedčí aj pozemko-knižná vložka z Jakubian, ktorú mám v ruke, a môžem citovať z nej rôzne zápisy, ktoré boli vyznačené, dedičské konanie z roku ´76, ´75, ´73 či ´80. Keď do pozemkovej knihy zapisovali dedičské konania, tak sa pýtam, prečo si niekto myslí, keď zdedil pôdu, že by o to mal prísť? Dokonca mám pred sebou uznesenie súdu, ktorý potvrdzuje dedičstvo zo Starej Ľubovne z 30. októbra 1994, teda z obdobia, keď platila Ústava Slovenskej republiky, ktorá bola prijatá v roku 1992.
Prečo tento stav nastal? Tento stav nastal preto, lebo zákonom 281/1997 vtedajšia Mečiarova vláda vytvorila vojenský kataster, teda kompetencie správy majetku aj na úseku katastra previedla na ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany zriadilo katastrálny, vojenský katastrálny úrad, ktorý všetky údaje geodézie a kartografie zobral, preniesol do vojenského katastra a šmahom ruky zmazal. V tej chvíli všetko bolo štátne. Ale ako sa mohlo stať, že je štátne, a dneska na to pozeráme, že je to štátne? Dovoľte, aby som zacitoval z vtedy prijatého zákona z § 11 ods. 2: "Ak nehnuteľnosti a práva k nim a právo k vodám nachádzajúce sa na území vojenských obvodov zriadených podľa doterajších predpisov do nadobudnutia účinnosti tohto zákona nie sú vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Opakujem, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012. Takto znel zákon v roku 1997. Od roku 1997 do roku 2002 žiadne majetkoprávne vyrovnanie nenastalo. V roku 2002 bolo prijaté rozhodnutie o zrušení Vojenského obvodu Javorina, že je prebytočný. Od tej chvíle litera zákona o vojenských obvodoch a o práve vyvlastňovať alebo zoštátniť je irelevantná. To znamená, že keď ministerstvo obrany vlastníkom nezaplatilo, nevydalo rozhodnutie o prepadnutí veci, tak takýto majetok nikdy prepadnutý ani byť nemohol. Preto spôsob a reštitúcie, ako sa riešia, že na základe umelo vytvorených "céčkových" parciel, teda veľkých honov, a nie pôvodných švíkov, je veľmi zlým krokom.
Že majetky vo vojenskom obvode neboli vysporiadané, o tom svedčí aj zákon z dielne prvej Ficovej vlády, a to zákon 149/2008, ktorý menil pôvodný zákon 281/1997, a citujem opäť novelu § 11 ods. 2, ktorý znie od roku 2008: "Ak nehnuteľnosti a práva k ním a práva k vodám na území vojenského obvodu, ktoré môže byť vo vlastníctve štátu, nie sú k 1. máju 2008 vo vlastníctve štátu, ministerstvo ich majetkoprávne vyrovná do 31. decembra 2012." Píše sa v zákone 2008, keď v roku 2002 už bolo prijaté rozhodnutie o prebytočnosti a o tom, že Vojenský obvod Javorina zaniká. Že nie je potrebný pre účely štátu. Kto sa tu zahráva s vlastníkmi? O reštitúciu v roku 2003 požiadali tí vlastníci, ktorí sa domnievali, že ich majetok prepadol, ale vlastník, ktorý bol presvedčený o tom, že jeho dedičské konanie, potvrdené vtedy súdom, je právoplatné, nescudziteľné, v súlade s Ústavou Slovenskej republiky garantované, tak tí o to prišli. Možno, že minister pôdohospodárstva Jahnátek zabudol na to, že v osemdesiatych rokoch zdedil po svojich predkoch a zabudol to dať do majetkového priznania, ale vlastníci v Javorine na to nezabudli. A dnes, keď prijmeme návrh, ktorý je tu v bode č. 19 spoločnej správy, tak vytvoríme akýsi pomocný register, ktorý bude slúžiť na reštitučné vysporiadanie. Preto hovorím, že tí, ktorí si podali žiadosť, tak tým vytvoríme pomocný register, podľa ktorého ich odškodníme. Tí, ktorí právom žiadajú svoje svoje vlastníctvo a očakávali, že v roku 2011 zanikne vojenský priestor a automaticky zanikne takzvané socialistické právo užívania a oni sa k svojmu majetku dostanú, tak zrazu pri vrátení majetku, vrátení dokladov z vojenského katastra na normálny kataster, tak zrazu zistili, že tá evidencia je doslova a dopísmena vybielená. To znamená, neexistujú švíky, existuje jedna veľká parcela. A tá parcela nemá tú istú veľkosť, ako bolo kedysi vydeklarované. Takýto problém nie je v tejto krajine okrem Vojenského obvodu Javorina. Všade, kde sa urobilo ROEP, všade, kde sa urobila reštitúcia, je normálne každému vrátená reštitúcia bez akýchkoľvek problémov. Len tým, že v roku 1997 sme dovolili, alebo Národná rada dovolila vytvoriť vojenský kataster a prepísali a povýšili užívateľský vzťah na veľkých celkoch na právo vlastníctva štátu, je a bola zmazaná vôbec pôvodná evidencia, mohol nastať tento stav. Mám za to, že pokiaľ Národná rada prijme toto uznesenie alebo toto riešenie, tak Slovenskej republike bude hroziť rad tisícov súdnych sporov zo strany oprávnených vlastníkov, ktorí majú dedičstvo potvrdené súdom Slovenskej republiky ešte aj z ´94. roku, teda z obdobia, keď Ústava Slovenskej republiky im právo dediť garantovala.
Dovoľte, aby som zacitoval Ústavu Slovenskej republiky čl. 20. "Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje." Dovoľte, aby som položil otázku, ako máme zaručené dedenie, keď dedičské rozhodnutie zapísané v pozemno-knižnej vložke alebo potvrdené súdom v ´94. roku dnes bez ďalších rozhodnutí, bez ďalších dokladov považujeme za nulitné? No nijako. Ako je možné hľadieť na majetok štátu, ktorý nadobudol v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky? Pretože aj štát je majiteľom, ani jeho majetok nemôže byť povýšený nad majetok ostatných osôb. V roku 1997, teda následne sa dostal do majetku štátu majetok, na ktorý nikdy rozhodnutie o prepadnutí nebolo vydané. Nikdy kompenzácia v zmysle čl. 4, teda čl. 20 ods. 4 ústavy kompenzácia a primeraná náhrada vlastníkovi poskytnutá nebola. Pretože čl. 4 (pozn. red.: správne má byť - "ods. 4") hovorí, že "vyvlastnenie, alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu". Pýtam sa, aká primeraná náhrada bola poskytnutá vlastníkom z Vojenského obvodu Javorina v rokoch ´97 až 2002? Aké rozhodnutie bolo vydané o prepadnutí v prospech štátu, aby sme naplnili literu Ústavy Slovenskej republiky? Kolegyne, kolegovia, žiadne. Preto nie je možné hľadieť na to, že týmto ľuďom bol majetok zoštátnený a teraz si môžu o to požiadať v reštitučnom konaní. Tobôž nie, keď tento proces a tento stav sa vytvoril po roku 2002, o čom svedčí aj zmena z roku 2008, že ešte aj v tom čase majetok občanov vo vojenskom priestore bol. Tak ako je na to možné dnes zabúdať? Ako sa mohol niekto prihlásiť o reštitučný majetok, ktorý prepísali na majetok štátu až v roku 2008, 2009? Nikto veštiacu guľu nemá, aby vedel toto dopredu povedať.
Dovoľte, aby som zacitoval aj článok druhý, teda ods. 2 čl. 20: "Zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4 tejto ústavy je nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a národného záujmu môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom v Slovenskej republike." Ako je možné, že v platnosti Ústavy Slovenskej republiky niekto v roku 2008 a následne bez vydaného rozhodnutia na majetok, o ktorom vláda rozhodla, že je prebytočný, teda Vojenský obvod Javorina, bude postupovať alebo chce uplatňovať takýto prístup? No nijako. To sa nedá inak povedať, len zoštátnenie súkromného majetku viac ako 20 000 hektárov. To sa inak nedá povedať.
Kolegyne, kolegovia, nezazlievam, a povedal som to aj mojim kolegom na výbore, že súhlasím so zámerom riešiť problém vo vojenskom priestore Javorina, len je treba dodať, že aj cesta do pekla je vydláždená dobrým úmyslom. Aj toto riešenie je cestou do pekla. Je cestou do pekla preto, lebo časti vlastníkov vyrieši problém a väčšinu tých vlastníkov, ich pripraví o majetok. Prečo to chceme robiť? Nikde v zákone ani v roku 1997 nebolo povedané, že bez akéhokoľvek rozhodnutia môže prejsť vlastníctvo na štát. Tento stav, aký dnes je, vytvára pre ministerstvo obrany priestor, aby mohol predávať majetok osôb, ľudí, občanov tejto krajiny, ktorí majú vlastníctvo. Dnes ministerstvo obrany predáva nehnuteľnosti, ktoré vlastní v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Predáva k tomu aj časť pozemkov. Pokiaľ by predalo pozemok pod budovou, by som s tým súhlasil. Ale predávať väčšiu plochu poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu, tak dovoľte, aby som vyjadril, že s tým neviem súhlasiť. Všade v normálnom procese reštitúcie, kde majiteľom bola iná právnická osoba než štát, teda mohli to byť, ako príklad uvediem, poľnohospodárske družstvá, keď si reštituent podal žiadosť o reštitúciu na pozemkový úrad, kým reštitúcie neboli ukončené v danom katastri a daného pozemku sa týkali, dovtedy súdy Slovenskej republiky súhlas na prevod zostatku bývalého urbariátu nikomu, správcovi nedali. Preto by bolo nesmierne miestne, keby sme prijali uznesenie alebo novelu zákona, ktorá by ministerstvu obrany zakazovala predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu do doby, kým sa reštitúcie vo Vojenskom obvode Javorina nevyriešia. Aby bolo jasné, že nepredá sa a nescudzí sa majetok, ktorý môže patriť konkrétnej fyzickej osobe.
Vytvoriť register, návrh, ktorý je predložený v čl. 19, hovorí o tom, že vytvorí sa údajný, platný ku dňu prechodu vlastníctva dotknutého pozemku na štát, z tohto sa má vytvoriť nejaký register. Kladiem si otázku po tom, čo som študoval všetky tie zákony, kladiem si otázku, je to roku 1949, keby bol prijatý prvý zákon o vojenských obvodoch? Je to rok 1952 či 1953, keď Vojenský obvod Javorina vznikol? Je to rok 1997, keď bol novelizovaný a prijatý zákon 281? Aký je to rok, kolegyne, kolegovia? Ku ktorému roku, ku ktorému dňu má prejsť alebo má byť vytvorený ten register? K štyridsiatemu deviatemu? Vtedy Vojenský obvod Javorina vyhlásený nebol. Vo vyhlásení vytýčené hranice neboli. O tom svedčia aj zápisy v pozemkovej knihe, že štyridsať osem rokov slovenské súdy a notárstva normálne bežným pásom "dedili" majetok vo vojenskom priestore Javorina. Keď to v tom období nebolo vykonané, tak k tomu dátumu sa nazdávam, že nemôžme to dať. Nemôžme ísť do roku 1953, ´52 alebo ´49, keď vtedy pozemkové knihy predeďovali. Poprieme dedičstvo za štyridsaťosem rokov potvrdené súdom? To snáď nie. Bude to rok ´97? Bude to rok ´98? Ako je možné, že dnes sa s úsmevom na tvári budeme prizerať na to, že vojenský kataster zmazal všetku evidenciu pôvodných parciel a dnes chceme ísť na céčkové parcely, teda na veľké hony, a budeme prideľovať každému nie jeho pôvodný majetok, ale budeme prideľovať časť na veľkom celku? Prečo? Toto nie je schodná cesta.
Práve preto možno, že by bolo riešením povedať, že vytvorí sa a obnoví sa evidencia na Úrade geodézie a kartografie ohľadne pozemkového práva v daných 24-ch katastroch, ktoré sa dotýkajú vojenského priestoru Javorina, sa obnoví k 2. októbru 1997, teda k dátumu, odkedy je účinný nový zákon 281/1997. Možno, že toto by bolo najideálnejšie. Dokonca som si pripravil aj takýto pozmeňujúci návrh. Ale ešte stále nad tým uvažujem, či prijatie takéhoto riešenia je skutočným riešením. Najlepším riešením by bolo vypustiť vôbec čl. 19, nenahradzovať ho žiadnym iným ďalším riešením a predložiť zo strany ministerstva v riadnom legislatívnom procese tak, aby sa k tomu aj vlastníci z Javoriny mohli vyjadriť, postup, ako treba vysporiadať vlastníctvo vo vojenskom priestore Javorina. Zámerne som použil slovo "vlastníctvo" a nie "reštitúciu" alebo "reštitučný nárok", pretože tento problém nie je možné dnes, sa domnievam, vztiahnuť len na reštitučný nárok. Lebo okrem tých vlastníkov, ktorí sú predmetom reštitúcie, je tu minimálne taká istá skupina, keď nie väčšia, vlastníkov, ktorí majú dedičské konania a môžu zažalovať Slovenskú republiku za to, že im majetok prepadol. A neexistuje, sa domnievam, aj nech slovenské súdnictvo, nech je v akom zlom stave, neexistuje stav, že by týmto vlastníkom nedal za pravdu. Preto by bolo treba prijať komplexné riešenie.
Pán minister, ja by som vás chcel vyzvať alebo poprosiť, skúste to zohľadniť a prídite do konca tohto roku, pretože táto otázka je naliehavá, prídite do konca tohto roku s novým zákonným riešením cez riadny legislatívny proces, ktorý by riešil vysporiadanie vlastníctva a navrátenie vlastníctva v bývalom Vojenskom obvode Javorina. Tento stav by nenastal, keby ministerstvo obrany a jeho úrad geodézie a kartografie, teda vojenský katastrálny úrad, ktorý vytvorili, keby nezmazal pôvodné švíky parciel, tak by tento stav dnes nenastal. Nastal len vďaka tomu, že to bolo zmazané. V krátkosti toľko by som mal v prvej časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý je tu predložený v bode č. 19.
Teraz dovoľte, aby som sa zameral na jej druhú časť, citujem: "Obdobne sa postupuje pri usporiadaní pozemku, ktorý z dôvodu technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a ujma vlastníka dotknutého pozemku nebola kompenzovaná." Pán minister, nech je to z kohokoľvek hlavy, musím povedať, že s touto snahou sa v plnej miere viem stotožniť. Problém je jeden. Ako sa k tomu vlastník prihlási? Totiž či už v roku 1991, keď sa prijímal zákon č. 229, či už v roku 2003, keď sa prijímal zákon 503, reštitučný titul, prechod alebo prepadnutie veci na území iného štátu alebo takýto právny titul na podanie reštitučného nároku nebol. Keď ani v roku 1992, ani v roku 2004 nikto si nemohol podať takýto nárok, tak prečo ho chceme dnes takýmto spôsobom vysporiadať? V tom zozname je päť, desať, pätnásť, sto, dvesto, koľko ľudí, ktorí prišli o ten majetok? Tí, ktorí podali a nespĺňali literu zákona alebo nespĺňali ustanovenia § 6 ods. 1 o tom, že z akého titulu prešiel majetok na štát, a takýto majetok na štát neprešiel, ono prepadol do inej krajiny, tak náhradu, ako chceme vrátiť? Keď by bola, na tom bola politická zhoda v roku 2003, tak by toto ustanovenie v zákone bolo. Keďže, bohužiaľ, nebola na tom politická zhoda, tak to tam ani není. Ale ja sa neobávam pomenovať, že poďme odškodniť tých, ktorí prišli o majetok v Zakarpatskej Rusi. Ani tých, ktorí prišli o majetok pri posune hraníc s Maďarskom. Však ostatne ono je to záväzok Slovenskej republiky z medzinárodných dohovorov, či to s Ruskou federáciou alebo dôverný štrbský dohovor zo štyridsiateho deviateho roku s Maďarskom. Nebojme sa to pomenovať! Len pýtam sa, keď obdobne sa má postupovať aj v prípade u tých reštituentov, ktorých dôvod technickej úpravy štátnych hraníc prešiel na územie iného štátu a takýto právny titul v § 6 zákona 229 ani následne v zákone 503 neexistuje, tak ako je možné, že to ideme teraz niekomu vydávať? Úprimne ešte raz, stotožňujem sa s tým, že tento okruh ľudí by bolo treba odškodniť. Len keď nebol právny titul, tak komu ideme dávať? Možno, že tam budú dvaja - traja alebo koľkí, ktorí podali žiadosť v rozpore, a teraz ministerstvo, respektíve úrady nevedia čo s tým, tak povedia dobre, tak to tam dáme a takto ho vysporiadame. A čo tí, ktorí nepodali, lebo takýto právny titul nebol? Nebolo by správne a spravodlivé vrátiť sa a pomôcť aj tým občanom, ktorí by sa takto mohli dostať k svojmu majetku? Ja si myslím, že takýmto spôsobom by sme mohli odškodniť týchto vlastníkov a ľudí, pretože bez toho asi veľmi ťažko budeme vedieť uspieť a postúpiť ďalej.
Dovoľte, aby som podal pozmeňujúci návrh, a to za čl. IV sa vkladá nový odsek, čl. V, ktorý znie:
"Čl. V
Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 172/2003 Z. z., zákona č. 149/2008 Z. z., zákona č. 96/2010 Z. z., sa mení a dopĺňa takto:
V § 11 sa dopĺňa nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Ministerstvo na území bývalého Vojenského obvodu Javorina nesmie predávať poľnohospodársku, lesnú a ostatnú pôdu až do ukončenia reštitúcií."."
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Simon, v zásade sa ti chcem v prvom rade poďakovať za ten zodpovedne vypracovaný historický exkurz. Pospomínal si Mečiarovu vládu, Ficovu vládu, pospomínal si všetko. Samozrejme, že nezabudol si to politicky preložiť rôznymi tvrdeniami o ceste do pekla, o socialistické právo užívania je nadradené nad právom vlastniť, kto sa tu zahráva s vlastníkmi a podobne. Musím ti povedať, že ten stav, ktorý tu momentálne existuje, je v dôsledku alebo je dôsledkom možno aj tvojho priameho rozhodnutia v poslednom období, ktoré si zámerne z tvojho historického exkurzu vynechal. Reštitučný proces totižto vo Vojenskom obvode Javorina začali pozemkové úrady za éry tvojho pôsobenia z veľmi zlých podkladov. Neexistoval totižto operát, z ktorého by boli jasné vlastnícke práva alebo vlastnícke vzťahy ku dňu znárodnenia. Existoval a existuje iba operát, ktorý je operátom užívacích parciel, kde sumár výmery poľnohospodárskych pozemkov a lesných pozemkov je oveľa menší, ako bol sumár výmery pôvodných teda vlastníckych parciel. Z tohoto dôvodu akonáhle sa začali riešiť, alebo dôsledkom takéhoto postupu a stavu je, že sa začali vydávať pozemky v podielových, v podieloch teda a nastal teda teraz momentálne stav, keď už je v podstate 100 % podielov vydaných a jednoducho na cirka 20 % ďalších oprávnených reštituentov a oprávnených vlastníkov jednoducho nevydalo a nevyšlo. Toto je celý problém a na toto si zabudol. Preto sme pristúpili k pozmeňováku.

Ďakujem pekne. Kolegovia, kolegyne, chcel by som poprosiť, aby sme naozaj pri tomto zákone nerobili nejakú politiku, lebo tu ide skutočne o to, aby sme neurobili nejaký neuvážený krok. Chcem podporiť kolegu Simona minimálne v tom, že ten bod 19 spoločnej správy je naozaj nejasný a sú tam rôzne výklady. Na základe výkladu, ktorý ja mám, tak je možné, že štát bude môcť robiť v prípade, že toto schválime, pozemkového úpravy bez toho, aby mu do toho takpovediac kafrali či už, či už majitelia alebo, alebo potomkovia. A naozaj tie postupy, ktoré sú zavádzané v tomto bode, sú vysoko neštandardné. A tiež si myslím, že, že je zodpovedné tento bod dať preč a prijať samostatnú legislatívnu normu, ktorá bude naozaj podrobená širokej odbornej diskusii. Ja si pamätám, keď sme schvaľovali, aj keď sme pripravovali zrušenie tohto Vojenského obvodu Javorina a vlastne sa vracali ľuďom tie, tie pozemky, to bolo 1. 10. 2000, 1. 12. 2010, od 1. 1. sa to potom rušilo, ešte priamo na vláde som mal s tým problémy. Ešte tam bola dosť veľká diskusia a boli z určitých strán, boli tlaky, aby, aby ten návrh, ktorý som priniesol na vládu, aby nebol schválený. A pritom to v podstate bolo rozbehnuté už za čias môjho predchodcu, ktorý to viac-menej pripravil a nestihol to len kvôli nejakým podaniam a kvôli nejakým legislatívnym, legislatívnym prekážkam, lebo už bolo vtedy tesne pred parlamentnými voľbami. My sme to len dotiahli, naša vláda. A ja sa naozaj prihováram za to, aby sme tento bod vypustili, aby sa to pripravilo tak, že nebude ani len malá možnosť toho, že niekomu ublížime. Lebo ani jeden z tých ľudí, v tej Javorine... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Kolega Simon, naozaj urobili ste dobrý exkurz. A opäť je tu jeden zo zákonov, ktorý je relatívne v pohode, ale opäť cez výbor, cez pozmeňovák sa tuná vkráda niečo, čo môže spochybniť transparentnosť celého procesu vysporiadania s pozemkami. Obzvlášť, keď sa jedná o bývalý Vojenský obvod Javorina, kde ľudia ešte nemajú uspokojené všetky nároky. Áno, už sa na tom pracuje, už niečo je, niečo ešte nie je, niečo ani nebude, ale opäť je tu niečo také, že tento jeden pozmeňovák mi pripomína tak trochu schizofréniu. Na jednej strane deklarujeme navonok, že ideme ochraňovať našu pôdu aj povedzme pred cudzincami, ale na druhej strane ju v podstate berieme našim občanom. Teraz vystáva otázka, že komu ju chce následne štát prideliť. Naozaj by bolo dobré, keby neboli tuná vnášané takéto zmeny legislatívy, ktoré vnášajú pochybnosti o tom, ako sa bude s tou pôdou hospodáriť. A preto naozaj, ak niekto poukáže na to, ako vy, kolega Simon, že tento bod nie je dobrý, treba naozaj zvážiť jeho odsúhlasenie a naozaj diskutovať tak, ako nám to vždy kolega Číž opakuje dookola, diskutovať a naozaj po širokej diskusii pripraviť naozaj to znenie také, ktoré bude vyhovujúce v prvom rade pre občanov Slovenskej republiky a tým pádom aj pre štát.
Ďakujem.