33. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, v rámci uvedenia tohto návrhu zákona som nechcel ísť do nejakých dôsledkov a predovšetkým nechcel som rozoberať niektoré prípady, ktoré sú tak vážne, že niektorí podnikatelia už skutočne stratili trpezlivosť a dochádza k vážnym sociálnym problémom, či sa to už dotýka ich rodín, alebo, alebo v podstate zamestnancov, ktoré tak isto, za ktorými sú takisto konkrétne rodiny.
My sme pred asi troma týždňami etablovali internetovský portál nezaplatilimifakturu.sk (vystupujúci ukazuje názov portálu na tabuľke). Na tento portál sa nám prihlásili desiatky firiem a živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené za svoje tovary, za svoje služby, za svoje odvedené stavebné práce. Samozrejme, že tie dopady sú, sú hrozné. Ja budem sa snažiť prečítať niektoré z týchto v podstate prípadov, ktoré sme dostali.
Naviac chcem vám povedať jednu vážnu skutočnosť. Asi stovka, minimálne stovka ďalších podnikateľov a živnostníkov, nechceli sa identifikovať cez tento portál, pretože sa obávajú, jednoducho sa boja. Boja sa o to, že už nedostanú ďalšiu zákazku u týchto väčších dodávateľov, boja sa toho, že už nedostanú zaplatené ani len polovicu z dohodnutých objemov za tieto zákazky, ktoré realizovali, a dokonca niektorí sa boja aj fyzického násilia, pretože aj takýmto spôsobom je im vyhrážané od týchto mocných firiem, ktoré sa neštítia ani takýchto spôsobov, len aby nemuseli zaplatiť v podstate za služby, ktoré im subdodávatelia realizovali. Čiže bol by som rád, keď sme zaznamenávaní slovenskou televíziou, bol by som rád, keby aj tento portál ešte zachytili tí podnikatelia, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Aby sme naďalej mohli tento prípad, alebo tieto prípady prezentovať, aby sme ich mohli dávať tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za tento stav. A to je súčasná vláda, pretože za dva roky neboli schopní prísť s návrhom zákona, ktorý by riešil tento problém druhotnej platobnej neschopnosti, ktorý sa rozširuje reťazovou reakciou a skutočne dostáva mnohé rodiny do vážnych sociálnych problémov, samozrejme, kde už potom nastupujú exekútori a nie je ako keby už žiadne východisko z tejto situácie.
Ak dovolíte teda, ja by som odcitoval niektoré v takej stručnej podobe, niektoré tie prípady, ktoré sme dostali. Mám ich tu niekoľko desiatok, neviem, či budem všetky, pravdepodobne nie, aby sme zbytočne nenaťahovali. Ja vám len chcem povedať, aká vážna tá situácia je a je najvyšší čas, aby sme ju aj riešili. Na druhej strane napriek tomu, že sme dostali súhlas s tým, že môžeme zverejňovať v podstate aj názvy týchto firiem, ktoré majú problémy, ja ich nebudem čítať. Budem čítať ale tie firmy, ktoré nezaplatili týmto, týmto živnostníkom a malým firmám, tak aby sa jednoducho našli, aby jednoducho sa možno dostali aj na verejný pranier, pretože táto situácia je skutočne neúnosná.
Takže názov firmy dlžníka Home stav, s. r. o. Košice. Názov verejnej zákazky: Bytový súbor Ždaňa. Celková dlžná suma 5 000 eur. Celková doba omeškania platby cirka 2 roky. Počúvate dobre, dva roky. "Firma vystavala bytové domy, ja ako subdodávateľ nemám zaplatenú pokládku podlahových krytín. Dlžná suma je za práce. Pomocou právnika som chcel riešiť situáciu, ale firma s. r. o. nemá majetok, takže je v exekúcii a mi boli, bolo vyplatené cirka 149 eur. Starosta obce má vraj všetky faktúry uhradené v spomínanej mne dlžnej firme. Hlavne, že odvody stále stúpajú, ale ochrana malého živnostníka v tomto štáte neexistuje." Takže to je prvý prípad.
Druhý prípad. Názov firmy dlžníka Das – PRO GRUP, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia hasičskej stanice v Trsticiach. Celková dlžná suma 94 025 eur. Celková doba omeškania platby, počúvajte dobre, tri roky. "Postavili sme hasičskú stanicu v Trsticiach a nezaplatili nám to. Dali sme trestné oznámenie na konateľa firmy, ale, bohužiaľ, dostali sme odpoveď od polície, že to nie je trestný čin, nedá sa to dokázať." To sú riešenia pri konkrétnych stavoch.
Ďalšia firma, názov firmy dlžníka STRAMON, s. r. o., Košice. Názov verejnej zákazky: Revitalizácia verejného priestranstva v obci Sučany. Celková dlžná suma 19 908 eur. Celková doba omeškania platby, táto je relatívne krátka, 137 dní. Pravdepodobne to ešte si počkajú. "Jedná sa o faktúry za mobiliár na námestie, ktoré bolo rekonštruované za eurofondy. Obec príspevok dostala" - čo ja hovorím, že ten verejný obstarávateľ ten príspevok dostal - "dodávateľovi zaplatila, no my na úhradu čakáme. Doprosujeme sa, ale stále nám len sľubujú. Čiastočne uhrádzame svoje záväzky našim dodávateľom, no aj oni už strácajú trpezlivosť. Máme vážne podozrenie, že peniaze nedostaneme a že na nás nastúpi exekútor." To je ďalší prípad.
Ďalšia firma. Názov firmy dlžníka STAVOIMPEX Holíč, spol. s. r. o. Názov verejnej zákazky: Bytové domy Pezinok Muškát. Celková dlžná suma je síce, je veľmi málo, je 705 eur. Celková doba omeškania 2,5 mesiaca. Krátky popis tohoto prípadu. "Po uplynutí splatnosti faktúry som v januári nenastúpil do práce, nakoľko už aj v minulosti meškal s inými faktúrami. Tak som sa chcel, tak som chcel, nech mi ju zaplatí a potom budem ďalej pokračovať. Vyzval som ho aj písomne na zaplatenie faktúry, na čo mi odpísal, že nezaplatí. Tak som túto vec podal na príslušný okresný súd. Teraz čakám, čo sa bude diať." Pravdepodobne bude ešte čakať dlho.
Názov firmy dlžníka Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: KULTURPARK, Košice. Dlžná suma 7 179 eur. Celková doba omeškania platby 6 mesiacov. "Dodali sme Doprastavu, akciovej spoločnosti, v roku 2013 kuchynské linky pre akciu KULTURPARK, Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že neuhradili faktúry do dátumu splatnosti, pokúšal som sa kontaktovať telefonicky, emailom aj doporučene poštou. Doprastav ani raz neodpovedal, nereagoval na telefónne aj písomné výzvy, ako by ich firma ani neexistovala. Uplatnili sme si dlhovú sumu súdnou cestou. Aj napriek tomu, že bol vydaný právoplatný platobný príkaz na základe predpísaných dodacích listov bez vád a nedorobkov, Doprastav, akciová spoločnosť, podal odpor." Takže opäť prípad, ktorý sa bude riešiť súdnou cestou. Možno za 5 rokov, možno za 10 rokov a samozrejme pravdepodobne tá firma, ten, ktorý má pohľadávku voči Doprastavu, a už vieme, čo je s Doprastavom, koniec koncov, takže dostane možno maximálne 15 %, čo mu nevystačí ani len na krytie DPH, ktoré musí samozrejme takáto firma, keďže vydá faktúru, zaplatiť.
Názov dlžníka, ďalšia, Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia bývalých Kasárni Rekonštrukcia bývalých Kasárni – KULTURPARK, Košice. Celková dlžná suma 54 057 eur. Celková doba omeškania z platby 180 dní. Tí si ešte môžu gratulovať. "Zákazka financovaná z európskych fondov cez mesto Košice, práce riadne vykonané, vyfakturované, boli sme medzi poslednými dodávateľmi, ktorých neplatia načas, nekomunikujú, neodpovedajú na výzvy. Neviem, či majú politici predstavu, ako my, malí podnikatelia, a zvlášť v stavebníctve, fungujeme. Ceny sú úplne nízke, musíme platiť dopredu DPH, o ktoré sa nikto nikdy nestará, či mi ho zaplatili, alebo nie. Prečo tu nie je vôľa prijať sedliacky mechanizmus a zákon o kontrole platieb? Do dvoch mesiacov po nezaplatení faktúry posielam elektronickú nahlášku na DÚ a ten nech koná. Aká je u nás vymožiteľnosť? Neplatenie faktúr sa stáva slovenským folklórom. Čo znamenajú reštrukturalizácie? Legálne zlodejiny. Kde mám zobrať na tie straty? Kde mám zobrať peniaze na právnikov? Čo mám stále hovoriť svojim ľuďom, keď chcú výplatu? Čím viac robíme, tým máme viac dlhov. Takto sa fungovať nedá. Som z toho zúfalý. To mám za to, že od rána do večera makám na firme, ktorá platí tomuto chrobačnému štátu dane. Ako viete, včera večer v médiách prebehla správa, že Doprastav podal žiadosť o reštrukturalizáciu. Všetci vieme, že im to odklepnú. Už som prihlásený v dvoch reštrukturalizáciách, kde mi v jednom prípade musia zaplatiť 10 % a v druhom 15 % z prihlásenej sumy, splátka cirka do roku 2018 až roku 2019." To, čo som aj hovoril, v každom prípade dostanú možno ani nielen toľko z tých 10 %, respektíve 15 %, že im to nepostačí ani na úhradu DPH, ktorý už odviedli štátu. "Doprastav ide do očisty so sumou 230," pokračujem teda ešte v tom prípade, "230 mil. eur. Uvedomujeme si, že to bolo v slovenských korunách 6,9 mld. korún? Toto musí otriasť vládou, toto bude jedna lavína bankrotov, konkurzov a predajov stredných a malých firiem. My všetci sa im poskladáme na rozkradnutú firmu, ktorá onedlho bude čistá ako sklo a bude naďalej, jednoducho povedané, stavať diaľnice. Nás budú exekvovať alebo vláčiť po polícii a súdoch. A to máme za to, že chceme poctivo pracovať a žiť. Podvádzajme všetci a majme sa dobre! Tu už navrhnutý alebo odmietnutý zákon asi nepomôže. Tu dospelo k revolúcii. Prepáčte, že takýto názor, ale mám toho plné zuby." To som, toto, čo som hovoril v úvode, keď som uvádzal tento návrh zákona, že to už nie je o ďalšom čakaní, že títo ľudia skutočne, dneska som mal možnosť sa stretnúť s viacerými, ktorí sa idú dať dokopy a idú vytvárať určité hnutie, ktoré príde aj pred Úrad vlády a ktoré hovorí, že to už nebude len o nejakých protestoch, o nejakej kritike, ale to už budú ďaleko radikálnejšie zásahy. A nehovoriac o tom, že už hovorili o Majdane a podobne. Tak len je treba skúšať trpezlivosť týchto, tisíce tých živnostníkov a malých podnikateľov a uvidíme, kde to dotiahneme.
No a ešte teda jednu firmu, aby to nebolo teda, aby som tu celé nerozťahoval až príliš, lebo týchto prípadov je veľa. Chodia, ako som vám hovoril, nehovoriac o telefonických odkazoch, kde vlastne títo ľudia sa boja. Boja sa identifikovať, pretože sa boja o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť svojich rodín. Názov firmy dlžníka: Euro Continental SK, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Obchvat Trnavy objekty SO 201, SO 202. Celková dlžná suma: 38 587 eur. Celková doba omeškania: dva roky desať mesiacov. Stavebné práce na uvedenej stavbe pre Euro Continental, ktorý bol subdodávkou firmy Hant.
Tá istá v podstate firma, ale iná zákazka. Názov dlžníka: ERSA, s. r. o., Sveržov. Názov verejnej zákazky: Predaj štrkopiesku. Celková dlžná suma: 11 128 eur. Celková doba omeškania: jeden a pol roka. "Firma ERSA, s. r. o., Sveržov, odobrala od našej firmy na základe objednávky štrkopiesok ešte v roku 2012, ktorý do dnešného dňa neuhradila."
Dámy a páni, nebudem ďalej čítať tieto prípady, pretože myslím, že to nie je ani zmysel vlastne tohto, čo teraz robím. Stačilo v podstate niekoľko prípadov, aby sme pochopili, čo sa deje na tomto Slovensku. Ešte raz opakujem, my dávame teraz tento návrh po tretíkrát v dobrej vôli, aby sme to riešili. Ja si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. Keby tento návrh zákona bol prijatý pred rokom a pol, ja si myslím, že Doprastav, ani Váhostav a iní, ktorí už mali vtedy finančné ťažkosti, by neboli dostali verejné zákazky. Pretože už by boli dávno diskvalifikované na základe tohto zákona, z toho, aby mohli vstupovať do verejného obstarávania. Ak by sa toto bolo stalo, dneska tisíce živnostníkov, stovky firiem, tisíce zamestnancov týchto firiem by nemali problémy. Boli by to také príklady, ktoré by boli odstrašovali aj ďalších takýchto, ako sú iní tuto naznačení, ktorí by jednoducho si už nedovolili takto klamať, takto podvádzať, neplatiť svoje finančné záväzky. Tým, že vláda nekonala, keďže teda dobre, nepáčil sa vám tento návrh zákona, ja si myslím, že len preto, že bol radikálny a ste sa báli o tie svoje veľké spoločnosti, ktoré sú veľmi blízke SMER-u, ale prebehol rok a pol, odvtedy vláda mohla prísť so svojím návrhom zákona. Veď my netvrdíme a ja nikdy som netvrdil, že musí byť prijatý náš návrh zákona. Neakceptovali ste ho, ale bol by som bral férovo vaše počínanie, ak by vláda bola prišla s návrhom zákona. Toto by bolo riešenie.
Ja teraz za každú cenu nehovorím, že náš zákon je totálne ideálny. Preto chcem vás vyzvať, aby jednoducho ste skutočne si uvedomili, že tá situácia je vážna. A momentálne to riešenie optimálne je také, aby ste pustili tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme si našli čas na to, aby sme mohli pred druhým čítaním v podstate sa stretnúť, v podobe pozmeňujúcich návrhov doplniť tento návrh zákona tak, aby bol akceptovateľný, aby sme mohli konať skutočne, aby sme zastavili túto vlnu. Pretože momentálne súdnictvo je v stave, ktoré nebude schopné za nejakú krátku dobu byť konsolidované, aj napriek tomu, že by možno, že prešiel ústavný zákon o justícii. Jednoducho nebuďme naivní, že za niekoľko dní budeme schopní zmeniť justíciu, že budeme schopní zmeniť súdy tak, aby vymožiteľnosť práva sa na Slovensku zlepšila. Toto je jediná šanca, že vieme v relatívne krátkom čase čosi urobiť na to, aby sme túto situáciu mohli ešte zvrátiť, pokiaľ nechceme, aby nám pre Úradom vlády a Národnou radou tu boli stovky a tisícky ľudí, ktorí už možno nebudú len skandovať heslá, ale možno v rukách budú mať už aj niečo iné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
Vystúpenia
14:05
Uvádzajúci uvádza bod 14:05
Árpád ÉrsekV súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších...
V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, skupina poslancov zo strany MOST - HÍD predkladá tento poslanecký návrh zákona z dôvodu potreby zosúladenia právneho vzťahu v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc. Zákon č. 184/1990 Zb. o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. aj pri označení železničnej stanice.
Súčasná právna úprava zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Predkladaná právna úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín, ako aj Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov regionálnych alebo menšinových jazykov.
Vážení kolegovia, z vyššie uvedených dôvodov vás preto žiadam o podporu predloženého vládneho zákona. Myslím si, že toľko na úvod toto. (Reakcie a smiech v sále.) Vládneho...? O podporu predloženého návrhu zákona. Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ešte raz.
Érsek, Árpád, poslanec NR SR
Už to pochopili.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
1.4.2014 o 14:05 hod.
PaedDr.
Árpád Érsek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážený pán poslanec, vážení páni opoziční poslanci, dovoľte mi, aby som povedal úvodné slovo k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V súvislosti s návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, skupina poslancov zo strany MOST - HÍD predkladá tento poslanecký návrh zákona z dôvodu potreby zosúladenia právneho vzťahu v oblasti používania jazykov národnostných menšín s označovaním železničných staníc. Zákon č. 184/1990 Zb. o používaní jazykov národnostných menšín umožňuje uvádzať označenie obce v jazyku národnostnej menšiny v obciach vymedzených nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. aj pri označení železničnej stanice.
Súčasná právna úprava zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však takúto povinnosť dotknutým orgánom štátnej správy neukladá. Vlastný jazyk je základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.
Predkladaná právna úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom o ochrane národnostných menšín, ako aj Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov regionálnych alebo menšinových jazykov.
Vážení kolegovia, z vyššie uvedených dôvodov vás preto žiadam o podporu predloženého vládneho zákona. Myslím si, že toľko na úvod toto. (Reakcie a smiech v sále.) Vládneho...? O podporu predloženého návrhu zákona. Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Ešte raz.
Érsek, Árpád, poslanec NR SR
Už to pochopili.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:08
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:08
Alojz PřidalKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2014 č. 817 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.4.2014 o 14:08 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážení kolegovia, vážený pán podpredseda Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Lászlóa Sólymosa, Bélu Bugára, Eleméra Jakaba a Árpáda Érseka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 828). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. januára 2014 č. 817 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
14:12
Vystúpenie v rozprave 14:12
Béla BugárJa si myslím, že,...
Ja si myslím, že, chcel som povedať normálnej, ale poviem občianskej spoločnosti, by bolo absolútne normálne, prijateľné, keby vláda okamžite reagovala na, na zákon, to znamená, keby vydala vykonávací predpis. A ak zistí, že počas tvorby vykonávacieho predpisu sú nejaké zádrhely, ako sme to neskoršie zistili aj v prípade povedzme iného zákona o dráhach, tak samozrejme dá návrh zákona, zmeny zákona do parlamentu a tento problém rieši. Nakoniec pred siedmimi mesiacmi sme sa snažili suplovať túto povinnosť vlády, a preto sme podali tento návrh do parlamentu. Vtedy sme neboli pochopení. Návrh sme podali znovu.
Rozdiel medzi tým, čo sa udialo pred siedmimi mesiacmi aj teraz, je v tom, že sme dostali pozitívne stanovisko z ministerstva. Ministerstvo hovorí, že akceptuje navrhnuté zmeny, len samozrejme ešte, ešte potrebovali určitý časový priestor na to, aby v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, aby tie otázky, ktoré zo strany ministerstva vznikli, aby mohli byť zakomponované priamo do novely zákona. Takže samozrejme sme optimisti, ale, ale čí, čí teda to optimizmus bude, bude v budúcnosti, to znamená, že na ďalšej schôdzi Národnej rady aj premenený na drobné, to závisí a záleží len od vás.
V občianskej spoločnosti samozrejme žiadna vláda nečakala skoro tri roky na to, aby zákon a povedzme tento paragraf zákona mohol byť uplatnený. A dokonca ja si myslím, že ani poslanci hociktorej vlády alebo vládnej väčšiny by neodmietli zákon len preto, lebo, lebo povedzme necítia ten problém, povedzme problém danej menšiny.
A dovoľte mi povedať aspoň jednu takú vetu, ako to cítim ja. A to hovorím napriek tomu, že napríklad tento návrh zákona, o ktorom, teda na ktorý ako nadväzujeme a chceme k tomu prijať vykonávací predpis, náš kolega Rudolf Chmel fakticky tu sedel a predložil, a viete, že je slovenskej národnosti. Ale možnože by bolo už žiaduce a ja by som sa veľmi rád dožil toho, že v budúcnosti, ak, ak vznikne nejaký problém, problém povedzme v prípade uplatnenia zákona v prospech niektorej menšiny, že aj predstaviteľ väčšinového národa sa toho schopí a povie, že prečo by som to neriešil, však to sú takí istí občania ako, ako hocikto iný na Slovensku. Ja si myslím, že ak k tomuto dôjde niekedy v budúcnosti, tak môžme potom povedať, že sme sa navzájom pochopili a fakt budujeme demokratickú občiansku spoločnosť. Bol by som rád, keby sme samozrejme k tomu dostali aj z druhej ruky tú ponúknutú ruku, keby tá ponúknutá ruka z druhej strany, pardon, bola prijatá.
Ďakujem za vašu pozornosť.
A samozrejme si myslím, že tú ruku prijmete nielen teraz, ale aj v druhom čítaní. (Potlesk.)
Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, predkladaný návrh zákona fakticky je vykonávacím predpisom zákona o používaní jazykov národnostných menšín, a to § 4 odstavec alebo odsek 3, ktorý hovorí o možnosti označovať železničné zastávky aj teda v jazyku národnostných menšín, pokiaľ sú splnené podmienky. To znamená, že minimálne v tej danej dedine alebo, alebo meste žije 20 % občanov inej ako slovenskej národnosti.
Ja si myslím, že, chcel som povedať normálnej, ale poviem občianskej spoločnosti, by bolo absolútne normálne, prijateľné, keby vláda okamžite reagovala na, na zákon, to znamená, keby vydala vykonávací predpis. A ak zistí, že počas tvorby vykonávacieho predpisu sú nejaké zádrhely, ako sme to neskoršie zistili aj v prípade povedzme iného zákona o dráhach, tak samozrejme dá návrh zákona, zmeny zákona do parlamentu a tento problém rieši. Nakoniec pred siedmimi mesiacmi sme sa snažili suplovať túto povinnosť vlády, a preto sme podali tento návrh do parlamentu. Vtedy sme neboli pochopení. Návrh sme podali znovu.
Rozdiel medzi tým, čo sa udialo pred siedmimi mesiacmi aj teraz, je v tom, že sme dostali pozitívne stanovisko z ministerstva. Ministerstvo hovorí, že akceptuje navrhnuté zmeny, len samozrejme ešte, ešte potrebovali určitý časový priestor na to, aby v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, aby tie otázky, ktoré zo strany ministerstva vznikli, aby mohli byť zakomponované priamo do novely zákona. Takže samozrejme sme optimisti, ale, ale čí, čí teda to optimizmus bude, bude v budúcnosti, to znamená, že na ďalšej schôdzi Národnej rady aj premenený na drobné, to závisí a záleží len od vás.
V občianskej spoločnosti samozrejme žiadna vláda nečakala skoro tri roky na to, aby zákon a povedzme tento paragraf zákona mohol byť uplatnený. A dokonca ja si myslím, že ani poslanci hociktorej vlády alebo vládnej väčšiny by neodmietli zákon len preto, lebo, lebo povedzme necítia ten problém, povedzme problém danej menšiny.
A dovoľte mi povedať aspoň jednu takú vetu, ako to cítim ja. A to hovorím napriek tomu, že napríklad tento návrh zákona, o ktorom, teda na ktorý ako nadväzujeme a chceme k tomu prijať vykonávací predpis, náš kolega Rudolf Chmel fakticky tu sedel a predložil, a viete, že je slovenskej národnosti. Ale možnože by bolo už žiaduce a ja by som sa veľmi rád dožil toho, že v budúcnosti, ak, ak vznikne nejaký problém, problém povedzme v prípade uplatnenia zákona v prospech niektorej menšiny, že aj predstaviteľ väčšinového národa sa toho schopí a povie, že prečo by som to neriešil, však to sú takí istí občania ako, ako hocikto iný na Slovensku. Ja si myslím, že ak k tomuto dôjde niekedy v budúcnosti, tak môžme potom povedať, že sme sa navzájom pochopili a fakt budujeme demokratickú občiansku spoločnosť. Bol by som rád, keby sme samozrejme k tomu dostali aj z druhej ruky tú ponúknutú ruku, keby tá ponúknutá ruka z druhej strany, pardon, bola prijatá.
Ďakujem za vašu pozornosť.
A samozrejme si myslím, že tú ruku prijmete nielen teraz, ale aj v druhom čítaní. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:17
Uvádzajúci uvádza bod 14:17
Ján HudackýSpoločnosti, ktoré boli...
Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom si neplnia svoje základné povinnosti, svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to dotýka, sú neraz malé firmy a živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne práve tých veľkých spoločností majú a dostávajú sa do existenčných problémov, ktoré vlastne vyplývajú práve z tej zlej platobnej disciplíny, ktorá ak je výsledkom len nejakej čiastočnej alebo dočasnej pracovnej platobnej neschopnosti, tak to ešte nie je veľký problém. Ale ak tie veľké spoločnosti, ktoré vyhrajú verejné zákazky, neplatia niekoľko mesiacov, rokov, dokonca nie sú ochotné zaplatiť vôbec, to už je veľký problém. A takto táto krajina prichádza o tisícky pracovných miest. Samozrejme, že mnohí z týchto malých podnikov musia vyhlásiť konkurz, mnohí živnostníci v podstate podliehajú rôznym exekúciám a musia skončiť svoju podnikateľskú činnosť.
Vaša vláda, vážení poslanci SMER-u, aj keď vás tu nie je veľa, ale sa len nečinne prizerá minimálne rok a pol, odkedy sme dali tento návrh zákona, a nerieši tento problém, keď tisícky ľudí ostáva bez práce, keď mnohí podnikatelia, malí podnikatelia musia vyhlásiť konkurz, keď tisícky živnostníkov musia takisto ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. To by nebolo ešte všetko, pretože za verejnými zákazkami sú, a takto nerealizovanými verejnými zákazkami sú nedokončené diaľnice, sú nedokončené stavby, sú v podstate problémy s tým, že sa nevyužívajú štrukturálne fondy. A kto to zaplatí? Daňoví poplatníci tejto krajiny vzhľadom na to, že aj nevyčerpané zdroje z európskych prostriedkov budú musieť byť raz nahradené, vzhľadom na to, že sa takéto projekty nezrealizujú. Nehovoriac o tom, koľko škody, koľko hospodárskej škody prinesú nedokončené líniové stavby ako diaľnice, železnice a podobne.
Kto vlastne je zodpovedný za tento žalostný stav, ktorý tu máme a ktorý vlastne sprevádza mnohých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí sú, ktorí sú dodávateľmi pre tie veľké firmy, ktoré vyhrávajú tie verejné zákazky? Žiaľ, vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, ktorá hovorí o sociálnom štáte, prakticky neplní svoje programové predsavzatia, a takýmto spôsobom táto krajina prichádza o milióny eur.
Vláda ústami ministra Počiatka sa nechala počuť, že náš návrh zákona nerieši daný problém. Myslím si, že rieši. Rieši, páni a dámy, až príliš dobre, pretože minister Počiatek a ďalší kompetentní ministri si totiž až príliš dobre uvedomujú, že ak by bol prijatý náš návrh zákona už pred rokom a pol, spomínané spoločnosti by už dávno boli diskvalifikované z účasti na verejnom obstarávaní. A nielen tie, ale aj ďalšie blízke spoločnosti strane SMER. Na druhej strane ak náš návrh zákona pred rokom a pol bol pre vládu neprijateľný, prečo za také dlhé obdobie nebola schopná prísť s vlastným návrhom zákona? Prečo asi? Zrejme to niekomu až príliš dobre vyhovovalo.
Teraz, keď je situácia kritická a sú ohrozené tisíce pracovných miest, keď je ohrozená existencia stoviek malých firiem a tisíce živnostníkov, keď je ohrozené dokončovanie stavieb a iných verejných projektov, vláda ide konať. Odrazu ide konať. Dosť neskoro, vážení kolegovia zo SMER-u, pretože už mnohí z týchto živnostníkov, mnohí z týchto malých firiem už kľakli na kolená. Jednoducho už neexistujú. Prišli sme o stovky, možno o tisíce pracovných miest.
Aby sme chránili subdodávateľov navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi su..., medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné podmienky a lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. Čiže my riešime túto záležitosť, lebo niektorí nám hovoria, že aj niektorí obstarávatelia, čo sú vlastne štátne inštitúcie, ministerstvá, možno NDS-ka, ale aj miestna regionálna samospráva, že neplatí. Ak sa aj stane, že v podstate ten verejný obstarávateľ nezaplatí, v každom prípade tie lehoty, ktoré sa rátajú preto, aby ten generálny dodávateľ vyplácal tých svojich subdodávateľov, sa ráta až vtedy, keď, keď ten generálny dodávateľ dostane od obstarávateľa na účet tieto finančné zdroje. Čiže žiadna výhovorka na to, že čosi tu nefunguje, že tento návrh zákona v tomto zmysle nie je v poriadku. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ, čiže tie malé firmy a živnostníci si povinnosti preukázateľne splnili, dala navrhovaná úprava možnosť práve tým malým spoločnostiam a živnostníkom informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Čiže môže preskočiť toho generálneho dodávateľa a doslova dať sťažnosť na verejného obstarávateľa, aby ten konal. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi, čiže tým malým firmám a živnostníkom, nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať až vtedy úspešnému uchádzačovi, tomu generálnemu dodávateľovi, platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, ako návrh stanovuje lehotu šesť mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Jednoducho takýto subjekt, takýto generálny dodávateľ bude diskvalifikovaný z možnosti uchádzať sa na verejnom obstarávaní do budúcnosti.
Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu takto opakovane predkladaného návrhu zákona. Myslím si a to by platilo a hlavne pre, pre našich kolegov zo strany SMER, keby ich tu bolo viac, teda, že máte poslednú šancu na to, aby ste nevyprovokovali tisíce nespokojných malých živnostníkov a podnikateľov, ako aj ich zamestnancov k radikálnejším postojom ako len ku kritike. A to vám hovorím otvorene a vážne. Tá nálada medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, ktorých sú tisíce, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom v rámci verejných zákaziek, jednoducho sú už pripravení na radikálnejšie postoje ako len nejakú všeobecnú kritiku.
Posledné rokovanie tripartity totiž nenechalo kľudných v tejto súvislosti nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odbory. A všetci dobre vieme, že tie odbory, vážení páni zo SMER-u, ešte vám takto nahrávajú. Ale keď už aj ony sa ozývajú, ak oni sú už nespokojní, pretože samozrejme oni musia reagovať na túto kritiku zo strany tých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí tak isto zamestnávajú ľudí, no tak je najvyšší čas konať. Je najvyšší čas konať.
Ako som už hovoril, súčasná situácia v druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Denne na to doplácajú tí najzraniteľnejší, malé podniky a živnostníci, ktorí sa nevedia brániť. Berúc do úvahy vymožiteľnosť práva na Slovensku, už dopredu je to pre nich často prehratý boj a môže sa stať, že už nebudú mať čo stratiť. Prijatie tohto návrhu zákona v prvom čítaní je z časového hľadiska dobré riešenie. Som presvedčený, že pred druhým čítaním budeme schopní nájsť kompromis v prospech tých, ktorých sa to dotýka. Nie sú to frázy, toto, čo som povedal na koniec. Myslím si, že treba sa vážne zamyslieť nad týmto stavom. Ako hovorím, nechceme vyprovokovať ľudí k tomu, aby, aby išli a riešili tento problém vlastnými rukami a ďaleko radikálnejšie, ako je tá možnosť, ako si tú situáciu niektorí vyobrazujú.
Pán podpredseda, skončil som.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý už tretíkrát predkladám so svojím kolegom Jánom Figeľom na rokovanie Národnej rady, má za cieľ eliminovať v podstate ten istý problém, ktorý tu bol už pred rokom a pol a ktorý momentálne je ale v ďaleko väčšom rozsahu, ako bol pred tým rokom a pol.
Spoločnosti, ktoré boli úspešné pri verejnom obstarávaní a realizujú verejné zákazky, často arogantným spôsobom si neplnia svoje základné povinnosti, svoje finančné záväzky voči subdodávateľom, firmám a živnostníkom, ktorí participujú na dodávkach tovarov, služieb alebo stavebných prác. Subdodávatelia, ktorých sa to dotýka, sú neraz malé firmy a živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne práve tých veľkých spoločností majú a dostávajú sa do existenčných problémov, ktoré vlastne vyplývajú práve z tej zlej platobnej disciplíny, ktorá ak je výsledkom len nejakej čiastočnej alebo dočasnej pracovnej platobnej neschopnosti, tak to ešte nie je veľký problém. Ale ak tie veľké spoločnosti, ktoré vyhrajú verejné zákazky, neplatia niekoľko mesiacov, rokov, dokonca nie sú ochotné zaplatiť vôbec, to už je veľký problém. A takto táto krajina prichádza o tisícky pracovných miest. Samozrejme, že mnohí z týchto malých podnikov musia vyhlásiť konkurz, mnohí živnostníci v podstate podliehajú rôznym exekúciám a musia skončiť svoju podnikateľskú činnosť.
Vaša vláda, vážení poslanci SMER-u, aj keď vás tu nie je veľa, ale sa len nečinne prizerá minimálne rok a pol, odkedy sme dali tento návrh zákona, a nerieši tento problém, keď tisícky ľudí ostáva bez práce, keď mnohí podnikatelia, malí podnikatelia musia vyhlásiť konkurz, keď tisícky živnostníkov musia takisto ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. To by nebolo ešte všetko, pretože za verejnými zákazkami sú, a takto nerealizovanými verejnými zákazkami sú nedokončené diaľnice, sú nedokončené stavby, sú v podstate problémy s tým, že sa nevyužívajú štrukturálne fondy. A kto to zaplatí? Daňoví poplatníci tejto krajiny vzhľadom na to, že aj nevyčerpané zdroje z európskych prostriedkov budú musieť byť raz nahradené, vzhľadom na to, že sa takéto projekty nezrealizujú. Nehovoriac o tom, koľko škody, koľko hospodárskej škody prinesú nedokončené líniové stavby ako diaľnice, železnice a podobne.
Kto vlastne je zodpovedný za tento žalostný stav, ktorý tu máme a ktorý vlastne sprevádza mnohých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí sú, ktorí sú dodávateľmi pre tie veľké firmy, ktoré vyhrávajú tie verejné zákazky? Žiaľ, vláda, ktorá o sebe hovorí, že je sociálna, ktorá hovorí o sociálnom štáte, prakticky neplní svoje programové predsavzatia, a takýmto spôsobom táto krajina prichádza o milióny eur.
Vláda ústami ministra Počiatka sa nechala počuť, že náš návrh zákona nerieši daný problém. Myslím si, že rieši. Rieši, páni a dámy, až príliš dobre, pretože minister Počiatek a ďalší kompetentní ministri si totiž až príliš dobre uvedomujú, že ak by bol prijatý náš návrh zákona už pred rokom a pol, spomínané spoločnosti by už dávno boli diskvalifikované z účasti na verejnom obstarávaní. A nielen tie, ale aj ďalšie blízke spoločnosti strane SMER. Na druhej strane ak náš návrh zákona pred rokom a pol bol pre vládu neprijateľný, prečo za také dlhé obdobie nebola schopná prísť s vlastným návrhom zákona? Prečo asi? Zrejme to niekomu až príliš dobre vyhovovalo.
Teraz, keď je situácia kritická a sú ohrozené tisíce pracovných miest, keď je ohrozená existencia stoviek malých firiem a tisíce živnostníkov, keď je ohrozené dokončovanie stavieb a iných verejných projektov, vláda ide konať. Odrazu ide konať. Dosť neskoro, vážení kolegovia zo SMER-u, pretože už mnohí z týchto živnostníkov, mnohí z týchto malých firiem už kľakli na kolená. Jednoducho už neexistujú. Prišli sme o stovky, možno o tisíce pracovných miest.
Aby sme chránili subdodávateľov navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi su..., medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné podmienky a lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. Čiže my riešime túto záležitosť, lebo niektorí nám hovoria, že aj niektorí obstarávatelia, čo sú vlastne štátne inštitúcie, ministerstvá, možno NDS-ka, ale aj miestna regionálna samospráva, že neplatí. Ak sa aj stane, že v podstate ten verejný obstarávateľ nezaplatí, v každom prípade tie lehoty, ktoré sa rátajú preto, aby ten generálny dodávateľ vyplácal tých svojich subdodávateľov, sa ráta až vtedy, keď, keď ten generálny dodávateľ dostane od obstarávateľa na účet tieto finančné zdroje. Čiže žiadna výhovorka na to, že čosi tu nefunguje, že tento návrh zákona v tomto zmysle nie je v poriadku. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ, čiže tie malé firmy a živnostníci si povinnosti preukázateľne splnili, dala navrhovaná úprava možnosť práve tým malým spoločnostiam a živnostníkom informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Čiže môže preskočiť toho generálneho dodávateľa a doslova dať sťažnosť na verejného obstarávateľa, aby ten konal. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi, čiže tým malým firmám a živnostníkom, nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať až vtedy úspešnému uchádzačovi, tomu generálnemu dodávateľovi, platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, ako návrh stanovuje lehotu šesť mesiacov, je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Jednoducho takýto subjekt, takýto generálny dodávateľ bude diskvalifikovaný z možnosti uchádzať sa na verejnom obstarávaní do budúcnosti.
Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu takto opakovane predkladaného návrhu zákona. Myslím si a to by platilo a hlavne pre, pre našich kolegov zo strany SMER, keby ich tu bolo viac, teda, že máte poslednú šancu na to, aby ste nevyprovokovali tisíce nespokojných malých živnostníkov a podnikateľov, ako aj ich zamestnancov k radikálnejším postojom ako len ku kritike. A to vám hovorím otvorene a vážne. Tá nálada medzi živnostníkmi a malými podnikateľmi, ktorých sú tisíce, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom v rámci verejných zákaziek, jednoducho sú už pripravení na radikálnejšie postoje ako len nejakú všeobecnú kritiku.
Posledné rokovanie tripartity totiž nenechalo kľudných v tejto súvislosti nielen zamestnávateľské zväzy, ale aj odbory. A všetci dobre vieme, že tie odbory, vážení páni zo SMER-u, ešte vám takto nahrávajú. Ale keď už aj ony sa ozývajú, ak oni sú už nespokojní, pretože samozrejme oni musia reagovať na túto kritiku zo strany tých malých podnikateľov, živnostníkov, ktorí tak isto zamestnávajú ľudí, no tak je najvyšší čas konať. Je najvyšší čas konať.
Ako som už hovoril, súčasná situácia v druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Denne na to doplácajú tí najzraniteľnejší, malé podniky a živnostníci, ktorí sa nevedia brániť. Berúc do úvahy vymožiteľnosť práva na Slovensku, už dopredu je to pre nich často prehratý boj a môže sa stať, že už nebudú mať čo stratiť. Prijatie tohto návrhu zákona v prvom čítaní je z časového hľadiska dobré riešenie. Som presvedčený, že pred druhým čítaním budeme schopní nájsť kompromis v prospech tých, ktorých sa to dotýka. Nie sú to frázy, toto, čo som povedal na koniec. Myslím si, že treba sa vážne zamyslieť nad týmto stavom. Ako hovorím, nechceme vyprovokovať ľudí k tomu, aby, aby išli a riešili tento problém vlastnými rukami a ďaleko radikálnejšie, ako je tá možnosť, ako si tú situáciu niektorí vyobrazujú.
Pán podpredseda, skončil som.
Autorizovaný
14:27
Vystúpenie spoločného spravodajcu 14:27
Alojz PřidalKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade tohto predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 909 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
1.4.2014 o 14:27 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého a Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 899. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade tohto predmetného návrhu s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 909 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania tohto návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán podpredseda Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Autorizovaný
14:31
Uvádzajúci uvádza bod 14:31
Ján HudackýMy sme pred...
My sme pred asi troma týždňami etablovali internetovský portál nezaplatilimifakturu.sk (vystupujúci ukazuje názov portálu na tabuľke). Na tento portál sa nám prihlásili desiatky firiem a živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené za svoje tovary, za svoje služby, za svoje odvedené stavebné práce. Samozrejme, že tie dopady sú, sú hrozné. Ja budem sa snažiť prečítať niektoré z týchto v podstate prípadov, ktoré sme dostali.
Naviac chcem vám povedať jednu vážnu skutočnosť. Asi stovka, minimálne stovka ďalších podnikateľov a živnostníkov, nechceli sa identifikovať cez tento portál, pretože sa obávajú, jednoducho sa boja. Boja sa o to, že už nedostanú ďalšiu zákazku u týchto väčších dodávateľov, boja sa toho, že už nedostanú zaplatené ani len polovicu z dohodnutých objemov za tieto zákazky, ktoré realizovali, a dokonca niektorí sa boja aj fyzického násilia, pretože aj takýmto spôsobom je im vyhrážané od týchto mocných firiem, ktoré sa neštítia ani takýchto spôsobov, len aby nemuseli zaplatiť v podstate za služby, ktoré im subdodávatelia realizovali. Čiže bol by som rád, keď sme zaznamenávaní slovenskou televíziou, bol by som rád, keby aj tento portál ešte zachytili tí podnikatelia, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Aby sme naďalej mohli tento prípad, alebo tieto prípady prezentovať, aby sme ich mohli dávať tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za tento stav. A to je súčasná vláda, pretože za dva roky neboli schopní prísť s návrhom zákona, ktorý by riešil tento problém druhotnej platobnej neschopnosti, ktorý sa rozširuje reťazovou reakciou a skutočne dostáva mnohé rodiny do vážnych sociálnych problémov, samozrejme, kde už potom nastupujú exekútori a nie je ako keby už žiadne východisko z tejto situácie.
Ak dovolíte teda, ja by som odcitoval niektoré v takej stručnej podobe, niektoré tie prípady, ktoré sme dostali. Mám ich tu niekoľko desiatok, neviem, či budem všetky, pravdepodobne nie, aby sme zbytočne nenaťahovali. Ja vám len chcem povedať, aká vážna tá situácia je a je najvyšší čas, aby sme ju aj riešili. Na druhej strane napriek tomu, že sme dostali súhlas s tým, že môžeme zverejňovať v podstate aj názvy týchto firiem, ktoré majú problémy, ja ich nebudem čítať. Budem čítať ale tie firmy, ktoré nezaplatili týmto, týmto živnostníkom a malým firmám, tak aby sa jednoducho našli, aby jednoducho sa možno dostali aj na verejný pranier, pretože táto situácia je skutočne neúnosná.
Takže názov firmy dlžníka Home stav, s. r. o. Košice. Názov verejnej zákazky: Bytový súbor Ždaňa. Celková dlžná suma 5 000 eur. Celková doba omeškania platby cirka 2 roky. Počúvate dobre, dva roky. "Firma vystavala bytové domy, ja ako subdodávateľ nemám zaplatenú pokládku podlahových krytín. Dlžná suma je za práce. Pomocou právnika som chcel riešiť situáciu, ale firma s. r. o. nemá majetok, takže je v exekúcii a mi boli, bolo vyplatené cirka 149 eur. Starosta obce má vraj všetky faktúry uhradené v spomínanej mne dlžnej firme. Hlavne, že odvody stále stúpajú, ale ochrana malého živnostníka v tomto štáte neexistuje." Takže to je prvý prípad.
Druhý prípad. Názov firmy dlžníka Das – PRO GRUP, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia hasičskej stanice v Trsticiach. Celková dlžná suma 94 025 eur. Celková doba omeškania platby, počúvajte dobre, tri roky. "Postavili sme hasičskú stanicu v Trsticiach a nezaplatili nám to. Dali sme trestné oznámenie na konateľa firmy, ale, bohužiaľ, dostali sme odpoveď od polície, že to nie je trestný čin, nedá sa to dokázať." To sú riešenia pri konkrétnych stavoch.
Ďalšia firma, názov firmy dlžníka STRAMON, s. r. o., Košice. Názov verejnej zákazky: Revitalizácia verejného priestranstva v obci Sučany. Celková dlžná suma 19 908 eur. Celková doba omeškania platby, táto je relatívne krátka, 137 dní. Pravdepodobne to ešte si počkajú. "Jedná sa o faktúry za mobiliár na námestie, ktoré bolo rekonštruované za eurofondy. Obec príspevok dostala" - čo ja hovorím, že ten verejný obstarávateľ ten príspevok dostal - "dodávateľovi zaplatila, no my na úhradu čakáme. Doprosujeme sa, ale stále nám len sľubujú. Čiastočne uhrádzame svoje záväzky našim dodávateľom, no aj oni už strácajú trpezlivosť. Máme vážne podozrenie, že peniaze nedostaneme a že na nás nastúpi exekútor." To je ďalší prípad.
Ďalšia firma. Názov firmy dlžníka STAVOIMPEX Holíč, spol. s. r. o. Názov verejnej zákazky: Bytové domy Pezinok Muškát. Celková dlžná suma je síce, je veľmi málo, je 705 eur. Celková doba omeškania 2,5 mesiaca. Krátky popis tohoto prípadu. "Po uplynutí splatnosti faktúry som v januári nenastúpil do práce, nakoľko už aj v minulosti meškal s inými faktúrami. Tak som sa chcel, tak som chcel, nech mi ju zaplatí a potom budem ďalej pokračovať. Vyzval som ho aj písomne na zaplatenie faktúry, na čo mi odpísal, že nezaplatí. Tak som túto vec podal na príslušný okresný súd. Teraz čakám, čo sa bude diať." Pravdepodobne bude ešte čakať dlho.
Názov firmy dlžníka Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: KULTURPARK, Košice. Dlžná suma 7 179 eur. Celková doba omeškania platby 6 mesiacov. "Dodali sme Doprastavu, akciovej spoločnosti, v roku 2013 kuchynské linky pre akciu KULTURPARK, Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že neuhradili faktúry do dátumu splatnosti, pokúšal som sa kontaktovať telefonicky, emailom aj doporučene poštou. Doprastav ani raz neodpovedal, nereagoval na telefónne aj písomné výzvy, ako by ich firma ani neexistovala. Uplatnili sme si dlhovú sumu súdnou cestou. Aj napriek tomu, že bol vydaný právoplatný platobný príkaz na základe predpísaných dodacích listov bez vád a nedorobkov, Doprastav, akciová spoločnosť, podal odpor." Takže opäť prípad, ktorý sa bude riešiť súdnou cestou. Možno za 5 rokov, možno za 10 rokov a samozrejme pravdepodobne tá firma, ten, ktorý má pohľadávku voči Doprastavu, a už vieme, čo je s Doprastavom, koniec koncov, takže dostane možno maximálne 15 %, čo mu nevystačí ani len na krytie DPH, ktoré musí samozrejme takáto firma, keďže vydá faktúru, zaplatiť.
Názov dlžníka, ďalšia, Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia bývalých Kasárni Rekonštrukcia bývalých Kasárni – KULTURPARK, Košice. Celková dlžná suma 54 057 eur. Celková doba omeškania z platby 180 dní. Tí si ešte môžu gratulovať. "Zákazka financovaná z európskych fondov cez mesto Košice, práce riadne vykonané, vyfakturované, boli sme medzi poslednými dodávateľmi, ktorých neplatia načas, nekomunikujú, neodpovedajú na výzvy. Neviem, či majú politici predstavu, ako my, malí podnikatelia, a zvlášť v stavebníctve, fungujeme. Ceny sú úplne nízke, musíme platiť dopredu DPH, o ktoré sa nikto nikdy nestará, či mi ho zaplatili, alebo nie. Prečo tu nie je vôľa prijať sedliacky mechanizmus a zákon o kontrole platieb? Do dvoch mesiacov po nezaplatení faktúry posielam elektronickú nahlášku na DÚ a ten nech koná. Aká je u nás vymožiteľnosť? Neplatenie faktúr sa stáva slovenským folklórom. Čo znamenajú reštrukturalizácie? Legálne zlodejiny. Kde mám zobrať na tie straty? Kde mám zobrať peniaze na právnikov? Čo mám stále hovoriť svojim ľuďom, keď chcú výplatu? Čím viac robíme, tým máme viac dlhov. Takto sa fungovať nedá. Som z toho zúfalý. To mám za to, že od rána do večera makám na firme, ktorá platí tomuto chrobačnému štátu dane. Ako viete, včera večer v médiách prebehla správa, že Doprastav podal žiadosť o reštrukturalizáciu. Všetci vieme, že im to odklepnú. Už som prihlásený v dvoch reštrukturalizáciách, kde mi v jednom prípade musia zaplatiť 10 % a v druhom 15 % z prihlásenej sumy, splátka cirka do roku 2018 až roku 2019." To, čo som aj hovoril, v každom prípade dostanú možno ani nielen toľko z tých 10 %, respektíve 15 %, že im to nepostačí ani na úhradu DPH, ktorý už odviedli štátu. "Doprastav ide do očisty so sumou 230," pokračujem teda ešte v tom prípade, "230 mil. eur. Uvedomujeme si, že to bolo v slovenských korunách 6,9 mld. korún? Toto musí otriasť vládou, toto bude jedna lavína bankrotov, konkurzov a predajov stredných a malých firiem. My všetci sa im poskladáme na rozkradnutú firmu, ktorá onedlho bude čistá ako sklo a bude naďalej, jednoducho povedané, stavať diaľnice. Nás budú exekvovať alebo vláčiť po polícii a súdoch. A to máme za to, že chceme poctivo pracovať a žiť. Podvádzajme všetci a majme sa dobre! Tu už navrhnutý alebo odmietnutý zákon asi nepomôže. Tu dospelo k revolúcii. Prepáčte, že takýto názor, ale mám toho plné zuby." To som, toto, čo som hovoril v úvode, keď som uvádzal tento návrh zákona, že to už nie je o ďalšom čakaní, že títo ľudia skutočne, dneska som mal možnosť sa stretnúť s viacerými, ktorí sa idú dať dokopy a idú vytvárať určité hnutie, ktoré príde aj pred Úrad vlády a ktoré hovorí, že to už nebude len o nejakých protestoch, o nejakej kritike, ale to už budú ďaleko radikálnejšie zásahy. A nehovoriac o tom, že už hovorili o Majdane a podobne. Tak len je treba skúšať trpezlivosť týchto, tisíce tých živnostníkov a malých podnikateľov a uvidíme, kde to dotiahneme.
No a ešte teda jednu firmu, aby to nebolo teda, aby som tu celé nerozťahoval až príliš, lebo týchto prípadov je veľa. Chodia, ako som vám hovoril, nehovoriac o telefonických odkazoch, kde vlastne títo ľudia sa boja. Boja sa identifikovať, pretože sa boja o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť svojich rodín. Názov firmy dlžníka: Euro Continental SK, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Obchvat Trnavy objekty SO 201, SO 202. Celková dlžná suma: 38 587 eur. Celková doba omeškania: dva roky desať mesiacov. Stavebné práce na uvedenej stavbe pre Euro Continental, ktorý bol subdodávkou firmy Hant.
Tá istá v podstate firma, ale iná zákazka. Názov dlžníka: ERSA, s. r. o., Sveržov. Názov verejnej zákazky: Predaj štrkopiesku. Celková dlžná suma: 11 128 eur. Celková doba omeškania: jeden a pol roka. "Firma ERSA, s. r. o., Sveržov, odobrala od našej firmy na základe objednávky štrkopiesok ešte v roku 2012, ktorý do dnešného dňa neuhradila."
Dámy a páni, nebudem ďalej čítať tieto prípady, pretože myslím, že to nie je ani zmysel vlastne tohto, čo teraz robím. Stačilo v podstate niekoľko prípadov, aby sme pochopili, čo sa deje na tomto Slovensku. Ešte raz opakujem, my dávame teraz tento návrh po tretíkrát v dobrej vôli, aby sme to riešili. Ja si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. Keby tento návrh zákona bol prijatý pred rokom a pol, ja si myslím, že Doprastav, ani Váhostav a iní, ktorí už mali vtedy finančné ťažkosti, by neboli dostali verejné zákazky. Pretože už by boli dávno diskvalifikované na základe tohto zákona, z toho, aby mohli vstupovať do verejného obstarávania. Ak by sa toto bolo stalo, dneska tisíce živnostníkov, stovky firiem, tisíce zamestnancov týchto firiem by nemali problémy. Boli by to také príklady, ktoré by boli odstrašovali aj ďalších takýchto, ako sú iní tuto naznačení, ktorí by jednoducho si už nedovolili takto klamať, takto podvádzať, neplatiť svoje finančné záväzky. Tým, že vláda nekonala, keďže teda dobre, nepáčil sa vám tento návrh zákona, ja si myslím, že len preto, že bol radikálny a ste sa báli o tie svoje veľké spoločnosti, ktoré sú veľmi blízke SMER-u, ale prebehol rok a pol, odvtedy vláda mohla prísť so svojím návrhom zákona. Veď my netvrdíme a ja nikdy som netvrdil, že musí byť prijatý náš návrh zákona. Neakceptovali ste ho, ale bol by som bral férovo vaše počínanie, ak by vláda bola prišla s návrhom zákona. Toto by bolo riešenie.
Ja teraz za každú cenu nehovorím, že náš zákon je totálne ideálny. Preto chcem vás vyzvať, aby jednoducho ste skutočne si uvedomili, že tá situácia je vážna. A momentálne to riešenie optimálne je také, aby ste pustili tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme si našli čas na to, aby sme mohli pred druhým čítaním v podstate sa stretnúť, v podobe pozmeňujúcich návrhov doplniť tento návrh zákona tak, aby bol akceptovateľný, aby sme mohli konať skutočne, aby sme zastavili túto vlnu. Pretože momentálne súdnictvo je v stave, ktoré nebude schopné za nejakú krátku dobu byť konsolidované, aj napriek tomu, že by možno, že prešiel ústavný zákon o justícii. Jednoducho nebuďme naivní, že za niekoľko dní budeme schopní zmeniť justíciu, že budeme schopní zmeniť súdy tak, aby vymožiteľnosť práva sa na Slovensku zlepšila. Toto je jediná šanca, že vieme v relatívne krátkom čase čosi urobiť na to, aby sme túto situáciu mohli ešte zvrátiť, pokiaľ nechceme, aby nám pre Úradom vlády a Národnou radou tu boli stovky a tisícky ľudí, ktorí už možno nebudú len skandovať heslá, ale možno v rukách budú mať už aj niečo iné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, v rámci uvedenia tohto návrhu zákona som nechcel ísť do nejakých dôsledkov a predovšetkým nechcel som rozoberať niektoré prípady, ktoré sú tak vážne, že niektorí podnikatelia už skutočne stratili trpezlivosť a dochádza k vážnym sociálnym problémom, či sa to už dotýka ich rodín, alebo, alebo v podstate zamestnancov, ktoré tak isto, za ktorými sú takisto konkrétne rodiny.
My sme pred asi troma týždňami etablovali internetovský portál nezaplatilimifakturu.sk (vystupujúci ukazuje názov portálu na tabuľke). Na tento portál sa nám prihlásili desiatky firiem a živnostníkov, ktorí nedostali zaplatené za svoje tovary, za svoje služby, za svoje odvedené stavebné práce. Samozrejme, že tie dopady sú, sú hrozné. Ja budem sa snažiť prečítať niektoré z týchto v podstate prípadov, ktoré sme dostali.
Naviac chcem vám povedať jednu vážnu skutočnosť. Asi stovka, minimálne stovka ďalších podnikateľov a živnostníkov, nechceli sa identifikovať cez tento portál, pretože sa obávajú, jednoducho sa boja. Boja sa o to, že už nedostanú ďalšiu zákazku u týchto väčších dodávateľov, boja sa toho, že už nedostanú zaplatené ani len polovicu z dohodnutých objemov za tieto zákazky, ktoré realizovali, a dokonca niektorí sa boja aj fyzického násilia, pretože aj takýmto spôsobom je im vyhrážané od týchto mocných firiem, ktoré sa neštítia ani takýchto spôsobov, len aby nemuseli zaplatiť v podstate za služby, ktoré im subdodávatelia realizovali. Čiže bol by som rád, keď sme zaznamenávaní slovenskou televíziou, bol by som rád, keby aj tento portál ešte zachytili tí podnikatelia, ktorí majú svoje pohľadávky voči tým veľkým dodávateľom, aby sa podelili o svoje skúsenosti. Aby sme naďalej mohli tento prípad, alebo tieto prípady prezentovať, aby sme ich mohli dávať tým ľuďom, ktorí sú zodpovední za tento stav. A to je súčasná vláda, pretože za dva roky neboli schopní prísť s návrhom zákona, ktorý by riešil tento problém druhotnej platobnej neschopnosti, ktorý sa rozširuje reťazovou reakciou a skutočne dostáva mnohé rodiny do vážnych sociálnych problémov, samozrejme, kde už potom nastupujú exekútori a nie je ako keby už žiadne východisko z tejto situácie.
Ak dovolíte teda, ja by som odcitoval niektoré v takej stručnej podobe, niektoré tie prípady, ktoré sme dostali. Mám ich tu niekoľko desiatok, neviem, či budem všetky, pravdepodobne nie, aby sme zbytočne nenaťahovali. Ja vám len chcem povedať, aká vážna tá situácia je a je najvyšší čas, aby sme ju aj riešili. Na druhej strane napriek tomu, že sme dostali súhlas s tým, že môžeme zverejňovať v podstate aj názvy týchto firiem, ktoré majú problémy, ja ich nebudem čítať. Budem čítať ale tie firmy, ktoré nezaplatili týmto, týmto živnostníkom a malým firmám, tak aby sa jednoducho našli, aby jednoducho sa možno dostali aj na verejný pranier, pretože táto situácia je skutočne neúnosná.
Takže názov firmy dlžníka Home stav, s. r. o. Košice. Názov verejnej zákazky: Bytový súbor Ždaňa. Celková dlžná suma 5 000 eur. Celková doba omeškania platby cirka 2 roky. Počúvate dobre, dva roky. "Firma vystavala bytové domy, ja ako subdodávateľ nemám zaplatenú pokládku podlahových krytín. Dlžná suma je za práce. Pomocou právnika som chcel riešiť situáciu, ale firma s. r. o. nemá majetok, takže je v exekúcii a mi boli, bolo vyplatené cirka 149 eur. Starosta obce má vraj všetky faktúry uhradené v spomínanej mne dlžnej firme. Hlavne, že odvody stále stúpajú, ale ochrana malého živnostníka v tomto štáte neexistuje." Takže to je prvý prípad.
Druhý prípad. Názov firmy dlžníka Das – PRO GRUP, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia hasičskej stanice v Trsticiach. Celková dlžná suma 94 025 eur. Celková doba omeškania platby, počúvajte dobre, tri roky. "Postavili sme hasičskú stanicu v Trsticiach a nezaplatili nám to. Dali sme trestné oznámenie na konateľa firmy, ale, bohužiaľ, dostali sme odpoveď od polície, že to nie je trestný čin, nedá sa to dokázať." To sú riešenia pri konkrétnych stavoch.
Ďalšia firma, názov firmy dlžníka STRAMON, s. r. o., Košice. Názov verejnej zákazky: Revitalizácia verejného priestranstva v obci Sučany. Celková dlžná suma 19 908 eur. Celková doba omeškania platby, táto je relatívne krátka, 137 dní. Pravdepodobne to ešte si počkajú. "Jedná sa o faktúry za mobiliár na námestie, ktoré bolo rekonštruované za eurofondy. Obec príspevok dostala" - čo ja hovorím, že ten verejný obstarávateľ ten príspevok dostal - "dodávateľovi zaplatila, no my na úhradu čakáme. Doprosujeme sa, ale stále nám len sľubujú. Čiastočne uhrádzame svoje záväzky našim dodávateľom, no aj oni už strácajú trpezlivosť. Máme vážne podozrenie, že peniaze nedostaneme a že na nás nastúpi exekútor." To je ďalší prípad.
Ďalšia firma. Názov firmy dlžníka STAVOIMPEX Holíč, spol. s. r. o. Názov verejnej zákazky: Bytové domy Pezinok Muškát. Celková dlžná suma je síce, je veľmi málo, je 705 eur. Celková doba omeškania 2,5 mesiaca. Krátky popis tohoto prípadu. "Po uplynutí splatnosti faktúry som v januári nenastúpil do práce, nakoľko už aj v minulosti meškal s inými faktúrami. Tak som sa chcel, tak som chcel, nech mi ju zaplatí a potom budem ďalej pokračovať. Vyzval som ho aj písomne na zaplatenie faktúry, na čo mi odpísal, že nezaplatí. Tak som túto vec podal na príslušný okresný súd. Teraz čakám, čo sa bude diať." Pravdepodobne bude ešte čakať dlho.
Názov firmy dlžníka Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: KULTURPARK, Košice. Dlžná suma 7 179 eur. Celková doba omeškania platby 6 mesiacov. "Dodali sme Doprastavu, akciovej spoločnosti, v roku 2013 kuchynské linky pre akciu KULTURPARK, Košice. Vzhľadom na skutočnosť, že neuhradili faktúry do dátumu splatnosti, pokúšal som sa kontaktovať telefonicky, emailom aj doporučene poštou. Doprastav ani raz neodpovedal, nereagoval na telefónne aj písomné výzvy, ako by ich firma ani neexistovala. Uplatnili sme si dlhovú sumu súdnou cestou. Aj napriek tomu, že bol vydaný právoplatný platobný príkaz na základe predpísaných dodacích listov bez vád a nedorobkov, Doprastav, akciová spoločnosť, podal odpor." Takže opäť prípad, ktorý sa bude riešiť súdnou cestou. Možno za 5 rokov, možno za 10 rokov a samozrejme pravdepodobne tá firma, ten, ktorý má pohľadávku voči Doprastavu, a už vieme, čo je s Doprastavom, koniec koncov, takže dostane možno maximálne 15 %, čo mu nevystačí ani len na krytie DPH, ktoré musí samozrejme takáto firma, keďže vydá faktúru, zaplatiť.
Názov dlžníka, ďalšia, Doprastav, akciová spoločnosť. Názov verejnej zákazky: Rekonštrukcia bývalých Kasárni Rekonštrukcia bývalých Kasárni – KULTURPARK, Košice. Celková dlžná suma 54 057 eur. Celková doba omeškania z platby 180 dní. Tí si ešte môžu gratulovať. "Zákazka financovaná z európskych fondov cez mesto Košice, práce riadne vykonané, vyfakturované, boli sme medzi poslednými dodávateľmi, ktorých neplatia načas, nekomunikujú, neodpovedajú na výzvy. Neviem, či majú politici predstavu, ako my, malí podnikatelia, a zvlášť v stavebníctve, fungujeme. Ceny sú úplne nízke, musíme platiť dopredu DPH, o ktoré sa nikto nikdy nestará, či mi ho zaplatili, alebo nie. Prečo tu nie je vôľa prijať sedliacky mechanizmus a zákon o kontrole platieb? Do dvoch mesiacov po nezaplatení faktúry posielam elektronickú nahlášku na DÚ a ten nech koná. Aká je u nás vymožiteľnosť? Neplatenie faktúr sa stáva slovenským folklórom. Čo znamenajú reštrukturalizácie? Legálne zlodejiny. Kde mám zobrať na tie straty? Kde mám zobrať peniaze na právnikov? Čo mám stále hovoriť svojim ľuďom, keď chcú výplatu? Čím viac robíme, tým máme viac dlhov. Takto sa fungovať nedá. Som z toho zúfalý. To mám za to, že od rána do večera makám na firme, ktorá platí tomuto chrobačnému štátu dane. Ako viete, včera večer v médiách prebehla správa, že Doprastav podal žiadosť o reštrukturalizáciu. Všetci vieme, že im to odklepnú. Už som prihlásený v dvoch reštrukturalizáciách, kde mi v jednom prípade musia zaplatiť 10 % a v druhom 15 % z prihlásenej sumy, splátka cirka do roku 2018 až roku 2019." To, čo som aj hovoril, v každom prípade dostanú možno ani nielen toľko z tých 10 %, respektíve 15 %, že im to nepostačí ani na úhradu DPH, ktorý už odviedli štátu. "Doprastav ide do očisty so sumou 230," pokračujem teda ešte v tom prípade, "230 mil. eur. Uvedomujeme si, že to bolo v slovenských korunách 6,9 mld. korún? Toto musí otriasť vládou, toto bude jedna lavína bankrotov, konkurzov a predajov stredných a malých firiem. My všetci sa im poskladáme na rozkradnutú firmu, ktorá onedlho bude čistá ako sklo a bude naďalej, jednoducho povedané, stavať diaľnice. Nás budú exekvovať alebo vláčiť po polícii a súdoch. A to máme za to, že chceme poctivo pracovať a žiť. Podvádzajme všetci a majme sa dobre! Tu už navrhnutý alebo odmietnutý zákon asi nepomôže. Tu dospelo k revolúcii. Prepáčte, že takýto názor, ale mám toho plné zuby." To som, toto, čo som hovoril v úvode, keď som uvádzal tento návrh zákona, že to už nie je o ďalšom čakaní, že títo ľudia skutočne, dneska som mal možnosť sa stretnúť s viacerými, ktorí sa idú dať dokopy a idú vytvárať určité hnutie, ktoré príde aj pred Úrad vlády a ktoré hovorí, že to už nebude len o nejakých protestoch, o nejakej kritike, ale to už budú ďaleko radikálnejšie zásahy. A nehovoriac o tom, že už hovorili o Majdane a podobne. Tak len je treba skúšať trpezlivosť týchto, tisíce tých živnostníkov a malých podnikateľov a uvidíme, kde to dotiahneme.
No a ešte teda jednu firmu, aby to nebolo teda, aby som tu celé nerozťahoval až príliš, lebo týchto prípadov je veľa. Chodia, ako som vám hovoril, nehovoriac o telefonických odkazoch, kde vlastne títo ľudia sa boja. Boja sa identifikovať, pretože sa boja o svoju bezpečnosť, o bezpečnosť svojich rodín. Názov firmy dlžníka: Euro Continental SK, s. r. o. Názov verejnej zákazky: Obchvat Trnavy objekty SO 201, SO 202. Celková dlžná suma: 38 587 eur. Celková doba omeškania: dva roky desať mesiacov. Stavebné práce na uvedenej stavbe pre Euro Continental, ktorý bol subdodávkou firmy Hant.
Tá istá v podstate firma, ale iná zákazka. Názov dlžníka: ERSA, s. r. o., Sveržov. Názov verejnej zákazky: Predaj štrkopiesku. Celková dlžná suma: 11 128 eur. Celková doba omeškania: jeden a pol roka. "Firma ERSA, s. r. o., Sveržov, odobrala od našej firmy na základe objednávky štrkopiesok ešte v roku 2012, ktorý do dnešného dňa neuhradila."
Dámy a páni, nebudem ďalej čítať tieto prípady, pretože myslím, že to nie je ani zmysel vlastne tohto, čo teraz robím. Stačilo v podstate niekoľko prípadov, aby sme pochopili, čo sa deje na tomto Slovensku. Ešte raz opakujem, my dávame teraz tento návrh po tretíkrát v dobrej vôli, aby sme to riešili. Ja si myslím, že tento návrh zákona je dobrý. Keby tento návrh zákona bol prijatý pred rokom a pol, ja si myslím, že Doprastav, ani Váhostav a iní, ktorí už mali vtedy finančné ťažkosti, by neboli dostali verejné zákazky. Pretože už by boli dávno diskvalifikované na základe tohto zákona, z toho, aby mohli vstupovať do verejného obstarávania. Ak by sa toto bolo stalo, dneska tisíce živnostníkov, stovky firiem, tisíce zamestnancov týchto firiem by nemali problémy. Boli by to také príklady, ktoré by boli odstrašovali aj ďalších takýchto, ako sú iní tuto naznačení, ktorí by jednoducho si už nedovolili takto klamať, takto podvádzať, neplatiť svoje finančné záväzky. Tým, že vláda nekonala, keďže teda dobre, nepáčil sa vám tento návrh zákona, ja si myslím, že len preto, že bol radikálny a ste sa báli o tie svoje veľké spoločnosti, ktoré sú veľmi blízke SMER-u, ale prebehol rok a pol, odvtedy vláda mohla prísť so svojím návrhom zákona. Veď my netvrdíme a ja nikdy som netvrdil, že musí byť prijatý náš návrh zákona. Neakceptovali ste ho, ale bol by som bral férovo vaše počínanie, ak by vláda bola prišla s návrhom zákona. Toto by bolo riešenie.
Ja teraz za každú cenu nehovorím, že náš zákon je totálne ideálny. Preto chcem vás vyzvať, aby jednoducho ste skutočne si uvedomili, že tá situácia je vážna. A momentálne to riešenie optimálne je také, aby ste pustili tento návrh zákona do druhého čítania, aby sme si našli čas na to, aby sme mohli pred druhým čítaním v podstate sa stretnúť, v podobe pozmeňujúcich návrhov doplniť tento návrh zákona tak, aby bol akceptovateľný, aby sme mohli konať skutočne, aby sme zastavili túto vlnu. Pretože momentálne súdnictvo je v stave, ktoré nebude schopné za nejakú krátku dobu byť konsolidované, aj napriek tomu, že by možno, že prešiel ústavný zákon o justícii. Jednoducho nebuďme naivní, že za niekoľko dní budeme schopní zmeniť justíciu, že budeme schopní zmeniť súdy tak, aby vymožiteľnosť práva sa na Slovensku zlepšila. Toto je jediná šanca, že vieme v relatívne krátkom čase čosi urobiť na to, aby sme túto situáciu mohli ešte zvrátiť, pokiaľ nechceme, aby nám pre Úradom vlády a Národnou radou tu boli stovky a tisícky ľudí, ktorí už možno nebudú len skandovať heslá, ale možno v rukách budú mať už aj niečo iné.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
14:47
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:47
Ján PodmanickýNa druhej strane, pán poslanec, časť tohto problému ste spôsobili aj vy. Nemyslím vy konkrétne, ale vaša politická strana nízkymi cenami na diaľniciach, keď každý dopredu upozorňoval a vedel, že tie finančné prostriedky nebudú stačiť na výstavbu diaľnic a že veľké firmy budú následne špekulovať len preto, aby diaľnice dostali. Nechcem teraz, aby sme si hádzali zodpovednosť a vinu jeden na druhého. Ocenil by som, keby ste aj vy možno toto pripustili. Ale chcem povedať, že vecne, bez politiky riešme tento problém.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 14:47 hod.
JUDr. PhDr.
Ján Podmanický
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ja som sa ponáhľal, aby som mohol zareagovať na vaše vystúpenie, tak som ešte troška zadýchaný. Ale chcem povedať, že ste otvorili tému, ktorá je aj z môjho pohľadu veľmi dôležitá, a ja budem hlasovať za to, aby sa tento návrh zákona dostal do druhého čítania, lebo je najvyšší čas otvoriť otázku, ktorú aj ja dennodenne vnímam ako poslanec, ktorý sa v regióne stretáva s ľuďmi. A naozaj tí bežní živnostníci a malé firmy doplácajú na to, že veľké firmy im neplatia faktúry. Zvlášť, keď je to pri štátnych zákazkách, tak je to téma, ktorú by sme mali v Národnej rade vyriešiť. Čiže budem hlasovať za to, aby sa návrh zákona posunul do druhého čítania. A chcem vyzvať aj mojich kolegov, aby sme to urobili, aby sme posunuli tento návrh zákona do druhého čítania. Je to veľký problém a netreba ďalej dráždiť ľudí neriešením niektorých problémov.
Na druhej strane, pán poslanec, časť tohto problému ste spôsobili aj vy. Nemyslím vy konkrétne, ale vaša politická strana nízkymi cenami na diaľniciach, keď každý dopredu upozorňoval a vedel, že tie finančné prostriedky nebudú stačiť na výstavbu diaľnic a že veľké firmy budú následne špekulovať len preto, aby diaľnice dostali. Nechcem teraz, aby sme si hádzali zodpovednosť a vinu jeden na druhého. Ocenil by som, keby ste aj vy možno toto pripustili. Ale chcem povedať, že vecne, bez politiky riešme tento problém.
Autorizovaný
14:49
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:49
Štefan KuffaOno tento problém, my sme to tu tak spomínali,...
Ono tento problém, my sme to tu tak spomínali, tak to pripomeniem. Bolo by vhodné sa zamyslieť ešte nad jednou takou vecou a zaviesť tzv., by som navrhoval, tzv. register neplatičov. Ale nie podľa názvu firiem, ale podľa rodných čísiel. Kým ty nemáš vyrovnanú pohľadávku, tak dovtedy budeš v takomto registri. A každý podnikateľ, ktorý by nejak vstupoval do obchodných vzťahov, zmluvných vzťahov, dodávateľských, subdodávateľských, mal by možnosť v tomto registri si to prelustrovať, overiť si, s kým má dočinenia. Dnes veľakrát mnohí malí a strední podnikatelia, zvlášť tí drobní, tak nemajú túto šancu a vstupujú aj do vysokých rizík a sú radi, že tie subdodávateľské práce môžu ako robiť, ale veľmi častým javom je, a práve tie giganty sa správajú tak, že jednoducho objednajú si túto zákazku, služby, prácu, a surovo im nezaplatia. Toto je naozaj problém v dnešnej dobe.
Ja tento návrh zákona určite podporím. Je dobrý a chcem, aby sa zjednala náprava a naozaj, aby sa zadosťučinilo aj tým, ktorí aj ťahajú ekonomiku tohto štátu. A tá stredná vrstva, aby tuná naozaj bola čo najpevnejšia, a to vďaka aj prijatím takéhoto zákona.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 14:49 hod.
PhDr.
Štefan Kuffa
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Druhotná platobná neschopnosť naozaj najviac ohrozuje malých a stredných podnikateľov. Častokrát sa stáva a je to prakticky už od roku 1989, od 90. rokov, kedy v podstate drobní podnikatelia, malí a strední podnikatelia zložili svoje živnosti a skrachovali úplne totálne. Nie preto, že boli neschopní, ale preto, že natrafili na nezodpovedné firmy, na nezodpovedných ľudí.
Ono tento problém, my sme to tu tak spomínali, tak to pripomeniem. Bolo by vhodné sa zamyslieť ešte nad jednou takou vecou a zaviesť tzv., by som navrhoval, tzv. register neplatičov. Ale nie podľa názvu firiem, ale podľa rodných čísiel. Kým ty nemáš vyrovnanú pohľadávku, tak dovtedy budeš v takomto registri. A každý podnikateľ, ktorý by nejak vstupoval do obchodných vzťahov, zmluvných vzťahov, dodávateľských, subdodávateľských, mal by možnosť v tomto registri si to prelustrovať, overiť si, s kým má dočinenia. Dnes veľakrát mnohí malí a strední podnikatelia, zvlášť tí drobní, tak nemajú túto šancu a vstupujú aj do vysokých rizík a sú radi, že tie subdodávateľské práce môžu ako robiť, ale veľmi častým javom je, a práve tie giganty sa správajú tak, že jednoducho objednajú si túto zákazku, služby, prácu, a surovo im nezaplatia. Toto je naozaj problém v dnešnej dobe.
Ja tento návrh zákona určite podporím. Je dobrý a chcem, aby sa zjednala náprava a naozaj, aby sa zadosťučinilo aj tým, ktorí aj ťahajú ekonomiku tohto štátu. A tá stredná vrstva, aby tuná naozaj bola čo najpevnejšia, a to vďaka aj prijatím takéhoto zákona.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:51
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:51
Ján HudackýNa druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a...
Na druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a tak ďalej. Každá spoločnosť, ktorá vstupuje do verejného obstarávania, do súťaže, jednoducho musí vedieť, musí byť natoľko zodpovedná, aby vedela, že či môže zvládnuť s takýmito zdrojmi, s touto ponukou celú tú akciu, alebo nie. Jednoducho je to o nezodpovednosti potom takýchto majiteľov a manažérov tejto firmy. A je to doslova zlyhanie etické a morálne zlyhanie týchto ľudí v takýchto firmách, pokiaľ idú do verejných zákazok s tým, že už dopredu vedia, že nebudú to dopredu schopní zvládnuť takéto zákazky, napriek tomu podlezú s tou cenou, napriek tomu za každú cenu sa chcú zúčastniť tejto verejnej súťaže. Ak by ten zákon bol platil, ja vám garantujem, že to tie firmy už by vlastne nemali ísť do verejných súťaží. Už dávno by boli diskvalifikované. Takže o tom to je. My si musíme konečne už urobiť na Slovensku poriadok, pretože to sa rozmáha ako mor.
Takisto chcem poďakovať kolegovi Štefanovi za to, že ocenil a že vníma tiež tento problém ako veľmi kritický. A ja si myslím, že je treba, aby sme sa spojili v tomto úsilí. To už nie je o stranách, to už nie je o nejakých ideológiách. To je o tom, že na Slovensku skutočne už je kritická situácia a sociálne pomery v mnohých rodinách práve kvôli tomu sú už doslova na hrane chudoby.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.4.2014 o 14:51 hod.
Ing.
Ján Hudacký
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Kolega Podmanický tu už nie je. Ja som veľmi rád, že v podstate (reakcie z pléna), pardon, ja mu chcem samozrejme poďakovať za to, že vyzval svojich kolegov a že chápe tú situáciu, pretože ona je skutočne vážna.
Na druhej strane ja by som nerád tu reagoval možno na to, ako spôsobujú alebo spôsobili tú platobnú neschopnosť u niektorých veľkých spoločností vraj nízke ceny, čo sa týka výstavby diaľnic, a tak ďalej. Každá spoločnosť, ktorá vstupuje do verejného obstarávania, do súťaže, jednoducho musí vedieť, musí byť natoľko zodpovedná, aby vedela, že či môže zvládnuť s takýmito zdrojmi, s touto ponukou celú tú akciu, alebo nie. Jednoducho je to o nezodpovednosti potom takýchto majiteľov a manažérov tejto firmy. A je to doslova zlyhanie etické a morálne zlyhanie týchto ľudí v takýchto firmách, pokiaľ idú do verejných zákazok s tým, že už dopredu vedia, že nebudú to dopredu schopní zvládnuť takéto zákazky, napriek tomu podlezú s tou cenou, napriek tomu za každú cenu sa chcú zúčastniť tejto verejnej súťaže. Ak by ten zákon bol platil, ja vám garantujem, že to tie firmy už by vlastne nemali ísť do verejných súťaží. Už dávno by boli diskvalifikované. Takže o tom to je. My si musíme konečne už urobiť na Slovensku poriadok, pretože to sa rozmáha ako mor.
Takisto chcem poďakovať kolegovi Štefanovi za to, že ocenil a že vníma tiež tento problém ako veľmi kritický. A ja si myslím, že je treba, aby sme sa spojili v tomto úsilí. To už nie je o stranách, to už nie je o nejakých ideológiách. To je o tom, že na Slovensku skutočne už je kritická situácia a sociálne pomery v mnohých rodinách práve kvôli tomu sú už doslova na hrane chudoby.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:54
Vystúpenie v rozprave 14:54
Ján FigeľK dvom veciam. Nepomôžu nám ďalšie zákony, ďalšie paragrafy samy osebe, ale hlavne naplnenie, rešpektovanie toho, čo už máme. To znamená naozaj vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes na Slovensku nízka, a miera korupcie vysoká a všetkého, čo s tým...
K dvom veciam. Nepomôžu nám ďalšie zákony, ďalšie paragrafy samy osebe, ale hlavne naplnenie, rešpektovanie toho, čo už máme. To znamená naozaj vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes na Slovensku nízka, a miera korupcie vysoká a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená potom vysoké ceny, málo efektívnosti. Malí, slabí trpia, lebo tí sa nevedia dovolať práva. Veľkí, mocní prežijú, alebo si ho kúpia, to právo, a ide to ešte horšie. Preto to hovorím, lebo tento zákon, ktorý má, tento návrh zákona, ktorý má sedem paragrafov, je len doplnením inštrumentária alebo tých nástrojov, ktoré sú potrebné preto, aby fungoval trh, aby solventnosť bola realita a nie problém, už či primárna alebo druhotná, a aby sa tak posilnilo postavenie menších, slabších firiem v reťazci či obstarávania alebo zabezpečovania dodávok, služieb, tovarov. Nemá to nahradiť, má to doplniť to, čo znamená dnes Obchodný zákonník, práve v oblasti, ktorú štát zvýrazňuje aj svojím pôsobením, aj programom vlády, že veľké investície, verejné investície, cez verejné obstarávanie majú pomôcť či pracovnému alebo ekonomickému prostrediu.
A to teda podstatné je, aby sme napomáhali spravodlivosti, vymožiteľnosti práva. Aj preto je potrebná úprava ústavy, aj preto je potrebné dôsledné vykonávanie všetkých práv a povinností, či v obchodnom alebo v inom vzťahu. Tento tretí pokus je podľa mňa veľkým, skôr už takým volaním o to, aby sme nepodceňovali tento problém, lebo narastá a prerastá aj do sféry sociálnej.
To druhé. Chcel som zareagovať na pána kolegu Podmanického. S vďakou aj s dodatkom. S vďakou preto, lebo takýto signál je skôr výnimočný, o podpore, o apele na kolegov, aby to prešlo do druhého čítania a možno aj do finále, lebo toto nie je naozaj ani pravicové, ani ľavicové. To je doplnenie nástrojov preto, aby sa malým, slabším mohlo viac dariť, lebo dnes sú pod tlakom, dnes sú v nevýhode, a potrebujeme to vyvážiť. Oceňujem to politicky a skôr by som rád, keby sme už vo finále to takto mohli spoločne oceniť.
Chcem však povedať k tým cenám. Minister, ministri, neurčujú ceny na trhu, ale vytvárajú istú atmosféru poriadkumilovnosti, zásad, princípov, ktoré sa prenášajú potom do tej reality. A ja som presvedčený, že ceny, ktoré boli dosahované, samozrejme reflektovali situáciu na trhu, ale boli porovnateľné s celým okolitým priestorom. Čo je podstatné, chcem povedať, páni kolegovia, že keď sú vyššie ceny a zrazu sú vyššie, výrazne, významne, tak ten rozdiel, tých plus päťdesiat, plus sedemdesiat, aj sto percent oproti predchádzajúcej úrovni, nepôjde maličkým firmám, nepôjde živnostníkom. Žiaľ, žiaľ, ten rozdiel sa stráca inde. A ten príbeh okolo Doprastavu to dnes potvrdzuje, lebo doplatia na to malí, slabí. Získajú tí, ktorí budú mať v rukách veľkú firmu nanovo, zbavenú povinností a pripravenú na ďalšie kšefty, musím povedať kšefty. A ak toto bude reťaz, že to bude pokračovať, tak tých bankrotov, za ktorými treba vidieť rodiny, jednotlivcov a ľudské osudy, bude oveľa viac. Takže želám si, aby sme si uvedomili, že zdravá hospodárska politika má aj ekonomický alebo ten konkurenčný rozmer, ale aj sociálny. A to, čo sa dnes deje okolo niektorých firiem, nie je výrazom sociálneho trhového hospodárstva, lebo to nie je ani trhové a, žiaľ, ani sociálne.
Ale bez ohľadu teraz na to, čo sa deje, chcem vyjadriť aj odhodlanie, pripravenosť a povzbudenie všetkým, ktorí hľadajú riešenia. My sme na to pripravení napriek všetkým atakom, pretože Slovensko to potrebuje, či v oblasti boja s korupciou alebo v oblasti hospodárskej súťaže, respektíve vymožiteľnosti práva.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie v rozprave
1.4.2014 o 14:54 hod.
Dr. h. c. Ing. PhD.
Ján Figeľ
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Nechcel som vo faktickej, lebo do dvoch minút mi to asi nevojde, ale nechcem ani dlho hovoriť aj ako spolunavrhovateľ a povedzme aj na základe rokovacieho poriadku.
K dvom veciam. Nepomôžu nám ďalšie zákony, ďalšie paragrafy samy osebe, ale hlavne naplnenie, rešpektovanie toho, čo už máme. To znamená naozaj vymožiteľnosť práva, ktorá je dnes na Slovensku nízka, a miera korupcie vysoká a všetkého, čo s tým súvisí. To znamená potom vysoké ceny, málo efektívnosti. Malí, slabí trpia, lebo tí sa nevedia dovolať práva. Veľkí, mocní prežijú, alebo si ho kúpia, to právo, a ide to ešte horšie. Preto to hovorím, lebo tento zákon, ktorý má, tento návrh zákona, ktorý má sedem paragrafov, je len doplnením inštrumentária alebo tých nástrojov, ktoré sú potrebné preto, aby fungoval trh, aby solventnosť bola realita a nie problém, už či primárna alebo druhotná, a aby sa tak posilnilo postavenie menších, slabších firiem v reťazci či obstarávania alebo zabezpečovania dodávok, služieb, tovarov. Nemá to nahradiť, má to doplniť to, čo znamená dnes Obchodný zákonník, práve v oblasti, ktorú štát zvýrazňuje aj svojím pôsobením, aj programom vlády, že veľké investície, verejné investície, cez verejné obstarávanie majú pomôcť či pracovnému alebo ekonomickému prostrediu.
A to teda podstatné je, aby sme napomáhali spravodlivosti, vymožiteľnosti práva. Aj preto je potrebná úprava ústavy, aj preto je potrebné dôsledné vykonávanie všetkých práv a povinností, či v obchodnom alebo v inom vzťahu. Tento tretí pokus je podľa mňa veľkým, skôr už takým volaním o to, aby sme nepodceňovali tento problém, lebo narastá a prerastá aj do sféry sociálnej.
To druhé. Chcel som zareagovať na pána kolegu Podmanického. S vďakou aj s dodatkom. S vďakou preto, lebo takýto signál je skôr výnimočný, o podpore, o apele na kolegov, aby to prešlo do druhého čítania a možno aj do finále, lebo toto nie je naozaj ani pravicové, ani ľavicové. To je doplnenie nástrojov preto, aby sa malým, slabším mohlo viac dariť, lebo dnes sú pod tlakom, dnes sú v nevýhode, a potrebujeme to vyvážiť. Oceňujem to politicky a skôr by som rád, keby sme už vo finále to takto mohli spoločne oceniť.
Chcem však povedať k tým cenám. Minister, ministri, neurčujú ceny na trhu, ale vytvárajú istú atmosféru poriadkumilovnosti, zásad, princípov, ktoré sa prenášajú potom do tej reality. A ja som presvedčený, že ceny, ktoré boli dosahované, samozrejme reflektovali situáciu na trhu, ale boli porovnateľné s celým okolitým priestorom. Čo je podstatné, chcem povedať, páni kolegovia, že keď sú vyššie ceny a zrazu sú vyššie, výrazne, významne, tak ten rozdiel, tých plus päťdesiat, plus sedemdesiat, aj sto percent oproti predchádzajúcej úrovni, nepôjde maličkým firmám, nepôjde živnostníkom. Žiaľ, žiaľ, ten rozdiel sa stráca inde. A ten príbeh okolo Doprastavu to dnes potvrdzuje, lebo doplatia na to malí, slabí. Získajú tí, ktorí budú mať v rukách veľkú firmu nanovo, zbavenú povinností a pripravenú na ďalšie kšefty, musím povedať kšefty. A ak toto bude reťaz, že to bude pokračovať, tak tých bankrotov, za ktorými treba vidieť rodiny, jednotlivcov a ľudské osudy, bude oveľa viac. Takže želám si, aby sme si uvedomili, že zdravá hospodárska politika má aj ekonomický alebo ten konkurenčný rozmer, ale aj sociálny. A to, čo sa dnes deje okolo niektorých firiem, nie je výrazom sociálneho trhového hospodárstva, lebo to nie je ani trhové a, žiaľ, ani sociálne.
Ale bez ohľadu teraz na to, čo sa deje, chcem vyjadriť aj odhodlanie, pripravenosť a povzbudenie všetkým, ktorí hľadajú riešenia. My sme na to pripravení napriek všetkým atakom, pretože Slovensko to potrebuje, či v oblasti boja s korupciou alebo v oblasti hospodárskej súťaže, respektíve vymožiteľnosti práva.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný