33. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, ja som vo svojom príspevku reagoval na príspevok pána Hlinu a bolo to trošku v iných súvislostiach vzhľadom na to, tak jemne poviem, prekrútili ste moje slová tak, aby ste ich dostali do úplne inej polohy. Ja som reagoval na to, že pán poslanec Hlina tu hovoril niečo také, aby sa opozícia spojila, hľadala spoločne riešenia na tomto poli, aby si našla nejakého hovorcu. Na to som povedal, že je tu poslanec z opozičného tábora, je dokonca splnomocnencom vlády pre riešenie tejto problematiky a môžte s ním kedykoľvek hovoriť. Ja neviem, prečo jeho služby nevyužívate a prečo prostredníctvom jeho tiež tu aj na parlamentnej pôde neriešite veci.
Som rád, že konečne tu pán splnomocnenec aj teraz pred chvíľou povedal, že čo sa robí na poli problémov s rómskym obyvateľstvom a bolo by asi potrebné, aby častejšie vystupoval a svoju prácu obhajoval a nie aby mlčal tam, kde mlčať nemá.
A čo sa týka prezidentských volieb. Presne to sa začína robiť, čo sme očakávali, že si chcete prisvojiť výsledok, ktorý vám vôbec neprislúcha. Ak je tomu tak, tak nech budúci prezident povie, že je občanom všetkých ľudí a nie zlepenca, ktorý hovorí o tom, že jeho zásluhou sa stal prezidentom. Vôbec to nie je pravda a SMER si obhájil svoju pozíciu, pretože tých 40 %, ktoré mal aj v predchádzajúcich voľbách, má naďalej, zatiaľ čo vy nie. Bohužiaľ, je to tak. Predeľte si možno osemnástimi stranami, ktorých vás je v súčasnom období v opozícii a zistíte, že pre každú z vás je necelých 5 %, že by ste sa možno nedostali ani do parlamentu. Jediný, ktorý možno vyhral, je pán Lipšic, ktorý od začiatku stál za pánom Kiskom.

Ďakujem, pán Senko. Nám neprislúcha určite prezidentské víťazstvo, ale vám plnou mierou prislúcha drvivá prehra, ktorú ste utŕžili v týchto voľbách. S pánom poslancom Pollákom riešime veci a teraz, po hlasovaní sa ideme práve stretnúť na odbornej debate o tomto návrhu zákona a o tom, čo dobré, čo je dobré, čo nie.
Erika Jurinová, mne sa nepáči, poviem otvorene, tá floskula, ktorú som mnohokrát už ako vysvetlil, že je nepravdivá. Dvadsať rokov sa tu nič neurobilo. Dvadsať rokov tu máme problém. No neni to pravda. Bolo tu obdobie, kedy sme s tým problémom vážne niečo robili a vážne veci zmenili a vážne veci začali fungovať. Pred desiatimi rokmi, keď som bol minister.
A kolegovi Kuffovi hneď odpoviem, áno, vtedy sa znížila pôrodnosť aj v rómskych osadách, začala stagnovať, pretože ten systém bol prestavený. Už nebol nastavený tak, že prostredníctvom detí a rastu počtu detí sa dá zabezpečovať príjem do rodiny, ale prostredníctvom práce a pracovať sa oplatilo. A preto viem, že to má výsledky, to, čo hovorím tu a že to má zmysel, že to nie je teória.
Keď hovoríme o tom, že dajme im prácu, hovoríte vôbec s tými ľuďmi, aká je reálna situácia? Ja som v Bystrickom kraji prešiel naozaj také množstvo dedín a mne desiatky, stovky ľudí povedalo, my by sme mohli pracovať, aj tam je práca za minimálnu mzdu, alebo je blízko, ale mne sa to neoplatí. A v tom je problém. Nie v tom, že sa tu nedá nájsť práca žiadna. Lacná, nízka sa dá nájsť a, žiaľbohu, človek, ktorý nemá ani základnú školu skončenú, nebude mať šancu pracovať za 2 000 euro. Ale jednoducho neoplatí sa im pri súčasnom nastavení sociálneho systému a to je zmyslom týchto zmien. Kým si to neuvedomíme, tak tu budeme len mlátiť prázdnu slamu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, dovoľte teda aj mne, aby som povedal svoj názor k predloženému balíku zákonov, ktorý predložili kolegovia Kaník a Novotný. Ale najprv všeobecne.
Páni kolegovia sa snažia riešiť problém ľudí, ktorí žijú najmä v rómskych osadách. Aj tá rétorika, ktorá tu vládne počas dvojhodiny, dve hodiny trvajúcej rozpravy, je o Rómoch, Rómoch, Rómoch, osady, rómska reforma, rómsky splnomocnenec, čo sa robí, čo sa nerobí. No môj názor je taký, teda mám už tiež nejakú malú politickú skúsenosť, že rómska reforma je niečo, do čoho sa v zásade nikomu veľmi nechce a marketingovo orientovaná strana SMER, ktorá svoju politiku robí podľa toho, čo jej ukáže akurát aktuálny interný prieskum verejnej mienky, sa do toho jednoducho hrnúť nebude, pretože tie prieskumy aj ukazujú, že radšej od toho ruky preč.
Čiže na jednej strane sa tu pred dvoma rokmi slávnostne povedalo, že ako bude SMER riešiť 20 rokov neriešené problémy, stanovil sa splnomocnenec vlády zo strany opozície, takže s veľkou slávou sa tu niečo oznámilo, ale po dvoch rokoch, naozaj keby nebolo toho mravenčieho úsilia Petra Polláka ako rómskeho splnomocnenca, ktorý robí, čo môže z hľadiska daného zadefinovania, tak by sa neurobilo prakticky, prakticky vôbec nič.
Ja som rád, že som počul tú informáciu o materských školách, o komunitných centrách, o zdravotných asistentoch. Sú to veci, ktoré sme tak trošku sa snažili naštartovať aj my, ale ten čas nebol a koalícia bola taká, aká bola. Takže to, že sa darí postupne nadväzovať (zaznievanie gongu) a konkretizovať tieto predstavy, to je výborná správa pre mňa, ďakujem za ňu, a teda ďakujem za tú prácu, ale pokiaľ ide o tie systémové zmeny, tak sa jednoducho nekonajú.
Hovoríme tu o prezidentských voľbách, sú to teda náznaky, podpichovanie, kto čo v prezidentských voľbách a ako. Pozrite, my sme mali našich ľudí, kolegyňa Lucia Nicholsonová, kolega Martin Poliačik boli priamo v teréne, sedeli vo volebnej komisii v "smutne" známej dedine Jarovnice, kde je, ja teda neviem, či hovorím presné číslo, údajne päťtisíc voličov, Rómov plus-mínus, dokonca vraj sedemtisíc a priamo v teréne, priamo v teréne videli, ako to, ako to teda beží, pokiaľ ide o veľmi dôležitý demokratický akt, pokiaľ ide o právo občana voliť. Ja mám skrátka taký pocit, že niekomu tu veľmi vyhovuje stav taký, aký je, pretože tu skrátka je zásobník, doslova zásobník 100, 200 možno 300-tisíc rómskych hlasov, hlasov ľudí, ktorí žijú v osadách a niekomu veľmi vyhovuje, aby títo ľudia boli v takom stave, v akom sú, v stave negramotnosti, v stave zanedbanosti, v stave odkázania na almužnu v podobe kupčenia s hlasmi, či už ten hlas má päť, hodnotu 5 eur, alebo 15 eur, to je prašť ako uhoď, skrátka sú tu politické sily, ktorým veľmi dobre vyhovuje, že tá situácia je taká, aká je, lebo keď treba, tak vieme kam, za kým treba ísť... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
43.
Pán poslanec, prepáčte, je jedenásť hodín, budeme pokračovať hlasovaním.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
44.
... a tie rómske hlasy si jednoducho kúpiť.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predseda, v súlade s § 95 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov beriem späť predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 892. Tento, novela Trestného zákona pojednávala o trestnom čine sťahovania tachometrov. Viacerí poslanci SMER-u v rozprave naznačili, že sa im takýto návrh zákona páči a prípadne by si ho vedeli predstaviť podporiť, ale zatiaľ všeobecná dohoda na podpore tohto návrhu zákona nie je. V mene tých 130-tisíc poškodených a oklamaných občanov Slovenska, ktorí si takýto automobil kúpia, máme záujem ďalej rokovať o podpore tohto návrhu zákona.

Pán predseda, dovoľte mi poďakovať za včerajšie hlasovanie všetkým našim dámam tuná v parlamente, keď sme hlasovali k zákonu o rozsahu zdravotnej starostlivosti o vnútromaternicových telieskách a ani jedna dáma z celého parlamentu nepodporila tento návrh zákona. Chcem úprimne poďakovať a vysloviť slová vďaky všetkým dámam, až na jednu, ktorá bola predkladateľkou, to bola Eva Horváthová, ale všetky dámy zahlasovali v podstate proti návrhu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ako zástupca predkladateľov vás chcem informovať, že pokiaľ ide o body 69 až bod 76, deväť návrhov zákonov, ktoré sme predložili, tak, keďže ešte neboli dokončené rokovania s ministerstvami príslušnými o týchto zákonoch, chceli by sme navrhnúť presunutie týchto bodov na najbližšiu schôdzu, tak ako to aj pani poslankyňa Nicholsonová urobila vo svojom bode. Tak som sa len chcel informovať, či to stačí takto ústne, alebo treba to doručiť, aj písomnú žiadosť vám. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, to nebude procedurálny návrh. Ja sa chcem len poďakovať pánovi poslancovi Kuffovi rovnako, ako on ďakoval dámam tuto v sále za to, že mu naozaj tak veľmi leží na srdci, aby sa čo najviac detí v rómskych osadách rodilo do chudoby, poprípade končilo v latrínach a pozývam ho na takú spoločnú exkurziu po rómskych osadách, aby sme si pozreli, že ako sa tým deťom, na ktorých vám tak veľmi záleží, ako sa im vodí v tých rómskych osadách, pán Kuffa. A ešte také želanie na záver, že ja som bola na filme vášho brata "Všetky moje deti" a strašne som si na chvíľu želala, aby ste sa vymenili. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Len chcem pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že mimoriadna schôdza výboru sa koná dnes o dvanástej v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Ak sa teda môžem ujať znova slova a pokračovať vo svojom príspevku, ktorý skončil pred hlasovaním, ešte raz chcem zopakovať to, čo som hovoril pred jedenástou. Mne sa tak zdá, že niektorým politickým silám vyhovuje, že je tu skupina dvesto - tristotisíc občanov, ktorí majú volebné právo, ale jednoducho nevedia, čo s ním majú robiť a treba im v určitých vhodných chvíľach pomôcť našuškaním a možno aj finančnou sociálnou výpomocou v hodnote päť až pätnásť eur a máme takto zabezpečenú, niektorí, volebnú podporu. Čiže prečo by sme robili úprimne nejakú rómsku reformu, ktorá by, nebodaj, dokázala tento negatívny stav, ktorý je tu dvadsať rokov a ktorý sa občas viac, občas menej zneužíva, prečo by sme mali úprimný záujem na tomto niečo zmeniť, keď to istým politickým silám dobre vyhovuje?
Takže po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu máme, tu máme stav, kedy máme, pokiaľ ja viem, neviem, či sa ten počet zmenil, okolo 700 prevažne rómskych, v drvivej väčšine, 800 dokonca, pán splnomocnenec mi pomohol, ďakujem, 800 osád prevažne rómskych, kde žijú ľudia vo veľmi ťažkej sociálnej situácii. Máme tu stav, kedy sú desaťtisíce ľudí negramotných, nevedia čítať, nevedia písať, ale majú volebné právo, pretože ich nikto nezbavil svojprávnosti a potom sa dejú také scénky, ako sa diali v Jarovniciach počas volebnej soboty, kedy k voľbám prišla pani, ktorú tam doslova nejako dotlačili, nejaká slepá, alebo aká bola, vyslovene tak zdravotne duševne postihnutá, že až strach a hrôza, ktorá niekoľko rokov nevyšla z domu, ale dala si tú námahu, všetka česť, a prišla voliť. Nevedela čo, ako, ale prišla voliť. Boli tam také prípady, kedy po vysypaní obálok a pri sčítavaní hlasov sa zistilo, že nejaký volič zakrúžkoval, hádajte koho. Pána Fica? Pána Kisku? Nie. Ten volič zakrúžkoval volebnú pečiatku pri tej svojej negramotnosti. Ďalší volič zakrúžkoval dátum na tom volebnom lístku, čiže neoznačil nieže krížikom alebo krúžkom zvoleného kandidáta, ale zakrúžkoval dátum vo svojej negramotnosti. Takíto ľudia majú volebné právo, ale nie o tom chcem hovoriť.
Chcem hovoriť o tom, že to je všetko výsledkom toho, že dlhé roky sa tu nerieši situácia v rómskych osadách, nerieši sa ani komplexne, ani čiastočne. To, čo sme my za vlády Ivety Radičovej sa pokúšali naštartovať, po tom roku jednoducho muselo prestať. Žiaľ, mrzí ma to veľmi, že sme nemohli dokončiť prácu. Sčasti na túto prácu nadväzuje pán Pollák ako rómsky splnomocnenec, za čo ešte raz mu vyslovujem svoju vďaku, ale systémové, systémové zmeny po dvoch rokoch vlády Roberta Fica tu jednoducho nevidíme. Máme tu síce zákon o hmotnej núdzi, ktorý je veľmi problematický a sám som inicioval podanie na Ústavný súd a tak sa aj stalo. Ústavný súd o tomto zákone bude, dúfam, čo najskôr rokovať a zaujme stanovisko.
A potom tu máme Ľuda Kaníka, ktorý z pohľadu opozície robí naozaj mravčiu prácu a neustále sa snaží nosiť do parlamentu návrhy, ktorými aspoň čiastočne chce zmeniť túto situáciu a najmä motivovať, motivovať, tieto jeho návrhy sú s cieľom motivovať ľudí, ktorí zneužívajú sociálny systém, aby tak nerobili, aby si našli prácu, ak teda tú prácu si nájsť môžu, pretože kto chce, tak tie možnosti má, keď už nie vo svojej dedinke, tak možno tým, že bude ochotný cestovať za prácou niekoľko kilometrov, resp. prijať aj prácu, ktorú by niekto možno považoval za podradnú. A tieto návrhy majú teda motivačný charakter, čo ja rešpektujem, môžem mať menšie či väčšie výhrady, ale tento balík zákonov určite v prvom čítaní podporím. A bol by som rád, keby som nezostal sám s niekoľkými kolegami z opozície, ale keby sa k tomu pridali aj poslanci, ktorí tu majú väčšinu, aby sa v druhom čítaní rozpútala slušná diskusia.
Mrzí ma napríklad, že pokiaľ ide o ten priestor na diskusiu na výbore pre sociálne veci, kde bolo už dvakrát mimoriadne rokovanie výboru, tak poslanci za stranu SMER jednoducho neprišli. Neprišli. Neviem prečo, ale napríklad včera okrem pána predsedu tam nebol žiadny ďalší z ďalších šiestich poslancov za stranu SMER. Nechápem prečo? To vás ten problém nezaujíma? To od toho dávate ruky preč? Jednoducho svojím spôsobom to potvrdzuje moje slová, že nemáte úprimný záujem riešiť tieto problémy a je otázka prečo? Skúste zareagovať a povedať, prečo ste neboli včera na tom mimoriadnom výbore? Prečo vás tieto problémy zrejme vôbec netrápia? Prečo to nechávate tak? Máte vynikajúcu šancu, máte 83 poslancov a keď k tomu pripočítame či už všetkých alebo aspoň časť poslancov minimálne za klub OĽaNO, tak svojím spôsobom máte v tejto veci pravdepodobne ústavnú väčšinu. Máte vynikajúcu možnosť na to, aby ste odviedli kus dobrej práce a pohli túto republiku v týchto problémoch niekde pozitívne ďalej. Veď urobte to. Urobte to. Možnože vy, tak ako tu sedíte, už nikdy túto možnosť mať nebudete a potom budete ľutovať, tak ako ľutujem ja, že som mal priestor iba rok na slušnú robotu, ale ten rok bol málo. Vy máte tie roky štyri. Využite to. Urobte niečo pre Slovensko. Urobte niečo pre tých ľudí. Urobte niečo aj pre ostatných, aby neukazovali prstom na tristo - štyristotisíc ľudí, ktorí žijú v osadách a o ktorých si tí ostatní hovoria, že zneužívajú sociálny systém.
Pokiaľ ide o samotný priebeh diskusie a samotný návrh balíka zákonov, rozpútal sa tu spor, či majú byť tie sociálne dávky, keď to zjednodušene poviem, poskytované pri rodine do štyroch detí alebo aj pri väčšom počte detí. Môj názor má dve roviny. Ten, tá, keď budem hovoriť priamo k tomuto akémusi sporu štyri deti alebo viac detí. Môj názor je taký, že ak sa bavíme v takejto rovine, tak sociálne výhody, sociálne dávky by mali byť skutočne limitované počtom detí, či už štyri alebo päť, to je otázka už naozaj detailnej diskusie. Ale ten strop z hľadiska počtu detí by tam mal byť. Ale tie výhody pre viacdetné rodiny by mali byť potom nahradené výhodami daňovými.
To znamená, keď si predstavíme rodinu Štefana Kuffu, ktorý má, pokiaľ dobre viem, sedem detí? Čiže je pravdepodobne otec s najväčšou rodinou v tomto parlamente. Tak v jeho prípade by tá potenciálna sociálna výpomoc končila pri štyroch deťoch, ale keďže Štefan je človek pracovitý, pracuje, zarába, možno niekto povie, že čo to už len je za zarábanie sedieť v Národnej rade, ale aj to je práca nepochybne, tak mal by daňové výhody. Tie by boli silnejšie pri tom piatom, šiestom, siedmom alebo, ja neviem, deviatom dieťati.
Čiže môj názor je taký, nahradiť tú sociálnu výpomoc daňovou výhodou. Veď si zoberme daňový bonus. Čo to je? Či tých dvadsaťpäť eur alebo dvadsať eur človek dostane v podobe prídavku na dieťa alebo prepočítane cez rodičovský príspevok, alebo cez vyšší daňový bonus, veď to tomu človeku je jedno, akú to má nálepku. Ale nie je to jedno z hľadiska filozofie. Pretože ak teda máme viacčlennú rodinu, viac detí, tá matka je doma, to je jasné, stará sa o deti, či už tie deti sú malé, či už sú trošku väčšie, je tých detí skrátka veľa. To je úplne normálne, že tá matka nepracuje v takejto situácii, že dala prednosť rodine pred kariérou a podobne. Ale ten otec, ten predsa tú rodinu živí. Ten má častokrát aj dve zamestnania, aby tú rodinu uživil. Tak pomôžme im tým, že tomu otcovi dáme vyššiu daňovú výhodu napríklad cez vyšší daňový bonus alebo cez nejaké odpočítateľné položky. To už je technika. Čiže môj názor je taký - sociálnu pomoc stopnime pri určitom počte detí, ale nahraďme ju potom pri viacdetných rodinách väčšími daňovými, príp. odvodovými, to je jedno, úľavami, aby v prípade, že skutočne je to taký model, ktorý chceme podporiť, lebo ten otec naozaj pracuje a nepozerá tam na ženu niekde z útrob tej chatrče, ale chodí do roboty, aby takýmto spôsobom bola tá rodina podporená.
Ale tá druhá rovina, o ktorej chcem hovoriť, je trošku z väčšieho nadhľadu. Tu sa sporíme o takéto detaily: má byť rodičovský príspevok seknutý na polovicu? Má byť ten súbeh mzdy a dávky nastavený tak, že sa započíta, resp. nezapočíta 25 % alebo 40 % príjmu? Mimochodom, keď sme už pri tom, tak Ľudo, navrhuješ, aby sa nezapočítavalo 40 % príjmu zo závislej činnosti. Ja si nepomôžem, stále sa tu zabúda na živnostníkov. Máme tu, máme tu plus-mínus dvesto až tristotisíc naozaj aktívne pracujúcich živnostníkov, ktorým, pre ktorých je tá živnosť spôsob obživy a na tých sa stále zabúda, aj v tomto zákone.
Ja som to kritizoval, keď tu bol pán minister Richter, niečo sa mi podarilo. Ale keď je tu už otvorená táto téma a aké percento príjmu sa nemá započítať pre posudzovanie nároku na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi a priznáme zamestnancovi, respektíve chceme mu odpustiť započítanie 40 %, a čo živnostníci? Hlavne na východe mnoho ľudí pracuje na živnosť. Zarobí 300, 400 eur čistého a on je v tom systéme posudzovaný tak, že celý ten jeho príjem sa zoberie do úvahy. Žiadne odpustenie nejakých 25 či dokonca 40 % sa v jeho prípade nekoná. Čiže z tohto pohľadu je ten živnostník zase diskriminovaný. Ja sa pýtam, prečo? To je občan druhej kategórie? Čiže, keď tu hľadáme spôsoby súbehu dávky a príjmu za prácu, tak prosím, nezabúdajme na tých 200, 300-tisíc živnostníkov, ktorí sú v tomto negatívne diskriminovaní, pretože pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi, on a jeho rodina, sa mu započítava celý príjem.
Pokiaľ ide o rodičovský príspevok, znížiť a podobne, no, môj názor, tam sa nezhodneme na 100 %, ako diskutujeme o tom už v podstate štyri roky, nezhodujeme sa. Ale hovorím, tak ako som spomínal pred piatimi minútami, ja tento návrh podporím do diskusie v druhom čítaní. Môj názor je taký, že by sa malo pokračovať zvyšovaním a predlžovaním materskej. Čiže ženy, ktoré pred tehotenstvom, predtým ako mali rodinu, pracovali, by mali byť zvýhodnené vyššou, ešte vyššou a ešte dlhšou materskou, než je teraz a rodičovský príspevok nechajme na pokoji, tak ako je. To je štátna sociálna dávka. Tam ja necítim potrebu to nejako rozdeľovať, deliť nejakým zásluhovým spôsobom. Tú zásluhovosť premietnime do materskej. Ak raz nejaká Rómka nepracovala, ak raz v pätnástich rokoch porodila dieťa, tak nebude mať nárok na materskú, na rozdiel od ženy, ktorá pracovala a ktorá tú materskú, ak by sa presadilo to, čo tu teraz hovorím, mala, povedzme, celý jeden rok a mala ju vo výške predchádzajúceho čistého príjmu. To by bola reálna pomoc pre ženy, ktoré si zakladajú rodiny s tým, že predtým pracovali.
A túto reálnu pomoc som ja, ako minister, to sa mi podarilo, v rámci tých časových možností aj presadiť, ak si spomínate. Materská bola pôvodne poskytovaná počas doby 28 týždňov vo výške 50 % z predošlej hrubej mzdy. Predĺžilo sa to o osem týždňov, na 37 týždňov a zvýšilo z 55 na 65 % predošlej hrubej mzdy. Čiže tá materská sa aj predĺžila, aj zvýšila a myslím si, že tak to je správne a tak by sa v tomto malo pokračovať, kolegyne a kolegovia za stranu SMER.
Čiže toto sú moje parciálne výhrady, ale na záver poviem, že ak sa tu máme baviť o spravodlivom sociálnom systéme o spravodlivom daňovom odvodovom systéme a tak, aby to všetko fungovalo, aby to bolo kompatibilné, aby to bolo spravodlivé, aby to pomohlo ľuďom, ktorí sú sociálne odkázaní, ktorí sú naozaj objektívne v ťažkej situácii a aby to motivovalo tých, ktorí pracujú, pracovať a nie zneužívať sociálne dávky, tak sa poďme baviť o odvodovom bonuse. Odvodový bonus je sociálno-daňovo odvodový systém, ktorý všetky tieto požiadavky spĺňa. Čiže komplexné riešenie, pokiaľ ide o tento aspekt riešenia aj tzv. rómskej reformy je diskusia a zavedenie odvodového bonusu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Mihál, mňa trošku zaujala tá časť vášho vystúpenia, kde ste hovorili ohľadom volebného práva, že v podstate Rómovia nevedia, čo majú robiť s volebným právom a v podstate ste tam trošku namietali tú ich negramotnosť. No, ja si myslím, že pod domnienkou negramotnosti a argumentu negramotnosti ako takého ste vaším vystúpením, podľa môjho názoru, SaS-ku doviedli názorovo do stredoveku, lebo len v stredovekom Uhorsku bola gramotnosť problémom alebo prekážkou volebného práva, kde občania, ktorí nevedeli po maďarsky slovom alebo písmom, tak nemohli voliť. To bolo len v Uhorsku, čiže, taký je asi váš názor.
Na druhej strane ste nás kritizovali, že čo robila, teda čo robil SMER v rómskej otázke, no ale tiež sa pýtam, čo robila SaS-ka dva roky v rómskej otázke, keď sa nič neurobilo. Ako, jedna vec je kritizovať, druhá vec je prichádzať, alebo riešiť niečo, keď ste pri moci priamo ako takí. To, čo ste spomínali, to krúžkovanie iných častí volebného lístka, no, vás nenapadlo, že to mohlo byť vyjadrením nespokojnosti tých voličov proste s obidvoma kandidátmi? No, mohlo to byť. Krúžkovali teda, čo ich napadlo. No ale, čo chcem v prvom rade povedať, je, právo voliť je základným právom demokracie ako takej. Pokiaľ sa strana SaS tvári ako demokratickou stranou, nemôže nijakým spôsobom obmedzovať volebné právo. A myslím si, že SaS je tá posledná, čo by mala niečo spomínať ohľadom gramotnosti, lebo len vy ste mali ministra obrany, ktorý bol predtým riaditeľom supermarketu a štátnu tajomníčku na ministerstve práce a sociálnych vecí so strednou školou. Tak toľko trošku k vášmu vystúpeniu.