33. schôdza

18.3.2014 - 3.4.2014
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

2.4.2014 o 15:41 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán Kollár, ja by som vám chcel touto cestou poďakovať a aj bez toho, aby som vás počúval, tak za ten návrh som bol pripravený hlasovať. Teraz zaňho budem hlasovať s úplne čistým svedomím a veľmi zodpovedne. Ale čo vám chcem povedať, je, že mi je veľmi ľúto, že sme to možno počúvali iba my, časť opozície, ktorá v zásade sa zhodujeme v tom, že je to potrebné a nepočúvali to vládni poslanci. Preto, aj keď nemyslím si, že je to úplný štandard, ale na vašom mieste by som zvážil využitie inštitútu späťvzatia tohto návrhu a opätovného predloženia, prípadne presunutia na ďalšiu schôdzu, aby sme si to mohli zopakovať. Myslím si, že je to veľmi potrebné, aby sme takúto tému a takúto dôležitú vec tu mali, aby bola vypočutá viacerými, ako je to torzo kolegov, ktoré tu je.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2014 o 15:29 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:29

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
S reakciou pán poslanec Kollár. Nech sa páči.
Skryt prepis

2.4.2014 o 15:29 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:29

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne kolegovi Kadúcovi za to, čo uviedol vo svojej faktickej poznámke a budem, budem sa touto myšlienkou zapodievať. Myslím, že je čas vlastne do aktu hlasovania to späťvzatie. Trošku mám obavy z dvoch vecí. Tá prvá vec sa týka toho, že, že nechodil som osobne hľadať podporu s každým individuálnym z 83 poslancov, myslím, že to by boli, sa tomu hovorí tak odľahčene, prázdne kilometre. Keď chlap naháňa ženu a nakoniec ju nedobehne, tak povie, že to boli prázdne kilometre. Trošku odľahčím situáciu. Ale, ale čo som považoval za slušné a vhodné, a to som urobil a som to, myslím, aj v mojom vystúpení vyzdvihol v pozitívnom slova zmysle, a to bolo práve rokovanie na pôde ministerstva zahraničných vecí.
To bolo naozaj vo vecnej rovine, o argumentoch, o faktoch. Bohužiaľ, opäť s tou koncovkou, že my také máme, teraz to zjednodušujem trochu, splošťujem. Máme niečo podobné, čo na tom, že to má byť realizácia nejakého drobného malého uznesenia alebo časti uznesenia vlády, že to bude po roku, po 1. januára 2016, čo na tom, že sa nepredpokladá otvorenie tej databázy všetkým občanom fyzickým a právnickým osobám, a to je vlastne tá druhá pochybnosť, o ktorej hovorím, že keď vezmem tento návrh späť a zopakuje sa situácia na nastávajúcej schôdzi, či sa nezopakuje vo všetkom. To znamená, neposunie sa to stanovisko Zamini ani o krôčik ďalej a opäť si o mesiac takto zarečním do očí šiestich vládnych poslancov. Mám vážne obavy, že sa to zopakuje úplne vo všetkom, tá situácia. Ale určite aj bilaterálne som pripravený s vami o tom diskutovať a pôjdem naozaj cestou, ktorá bude čo najprospešnejšia veci.
Takže ešte raz ďakujem za vašu faktickú.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

2.4.2014 o 15:29 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:29

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ chcete zaujať stanovisko? Nie. Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Miroslava Kadúca a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 917, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 918.
Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Martina Chrena na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, tlač 917.)
Skryt prepis

2.4.2014 o 15:29 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 15:32

Miroslav Kadúc
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s Martinom Chrenom a začal nasledovne. Nežijeme v Nemecku, v Nemecku, kde platia obchodné zvyklosti, kedy nedodržanie záväzku z obchodného vzťahu znamená úplne samozrejmý a samovoľný zánik spoločnosti. Nepotrebujú na to pravidlá, slovo chlapa, slovo podnikateľa tam je veľmi dôležité, až tak, že ak ho nedodržíte, nikto s vami v budúcnosti nebude obchodovať.
Na Slovensku je to práve naopak, tu ak porušíte svoj záväzok uhradiť nejakú pohľadávku, nič sa vám nestane a ste "vysmátý". Ste vytešený, máte peniaze, nič sa nedeje, nikoho to nebolí, iba toho, komu tie peniaze budú chýbať. Slovenská republika sa potýka s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva, s byrokratickými nezmyslami a s veľmi nízkou dôveryhodnosťou v podnikateľských vzťahoch.
Vytratila sa tá dôvera, ktorá je podľa mňa nevyhnutná pre kvalitné obchodovanie, myslím, nemyslím ten, ten biznis v tom zmysle, ako ho tu možno, neviem, ale to normálne zrelé podnikanie, aj kedy niekto niečo pre niekoho spraví, tesár, murár alebo stavbár. To tu už nie je. Už si ľudia, niektorí si dávajú veľký pozor, s kým budú obchodovať.
A práve toto my sa, práve tento veľmi zlý stav sa my s pánom Chrenom pokúšame napraviť a to dvomi nástrojmi. Tým prvým je sprísnenie zodpovednosti vlastníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a tým druhým nástrojom je, sú jednoeurové eseročky. Ja sa budem venovať hlavne, hlavne tomu ručeniu spoločníkov, pretože to považujem za celkom zásadné pre tie negatíva, ktoré som pomenoval a pán Chren, predpokladám, že sa bude venovať hlavne tej jednoeurovej eseročke. Ono dnes už je úplne bežné, že sa stretávame bez, s nevymoženými pohľadávkami, s pohľadávkami, ktoré vymáhate od spoločností, ktoré sú prevedené na biele kone, resp. mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadny majetok, ktoré sú vytunelované. Je to naozaj bežné, dámy a páni, toto nie je nič, nič nezvyčajné a my sa, my preto nič nerobíme, aby sa stalo, aby tu bol opak.
Jeden kolega vzadu v salóniku mi povedal, že je dobré, aby tu bola spätná móda, kedy platiť sa oplatí, žiaľ, nie je to móda, mala by to byť samozrejmosť, ale stále ten trend je taký, aký je, že záväzky sa neplatia a nikomu to v zásade nevadí a štát sa na to iba pozerá. To, že je to problém, bolo, sme tu mali aj včera pánov z KDH, ktorí nám predložili zákon o ochrane subdodávateľov. Myšlienka veľmi dobrá, ja som bol pripravený za ňu zahlasovať, ale ten zákon bol, ja neviem, prečo stiahnutý, podľa mňa obrovská škoda. Ale aj toto dokazuje, že subdodávatelia, hlavne v tomto prípade tí malí dodávatelia, majú, majú obrovský problém vymôcť svoje pohľadávky. A to nehovorím o kauze Doprastav, hej? Čiže, tá vymožiteľnosť, čo my chceme naozaj prispieť k rapídne k vyššej vymožiteľnosti tých drobných pohľadávok, je u nás naozaj na nízkej úrovni.
Tým, že niekto nemôže vymôcť tú pohľadávku, nastáva aj to, že dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Opäť celkom bežná vec a my sa na to pozeráme. Druhotná platobná neschopnosť má okrem iného za následok to, že títo ľudia nezaplatia ďalším svojim dodávateľom, nezaplatia zamestnancom, preto ich buď prepúšťajú, alebo inak určite naberajú nových. Má to určitý vplyv na zamestnanosť to, že máme takú vymožiteľnosť práva, akú máme. Ono dnes platí, že ten malý podnikateľ alebo malý živnostník pri nevymožiteľných pohľadávkach alebo pri obchodnom vzťahu, ak má šťastie, dostane zaplatené aspoň svoje náklady. Ak má menšie šťastie, dostane aspoň nejakú zálohu a nie je výnimkou, že nedostane zaplatené absolútne nič.
Tie problémy sú tu a týkajú sa naozaj širokého záberu podnikateľov. My tu máme plus-mínus 300-tisíc živnostníkov, 200-tisíc spoločností, ktorých sa to týka, ktorí sa často dostávajú do pozície tých zraniteľných, ktorým by sme naozaj mali ako štát pomôcť, pretože to liberálne podnikateľské prostredie, ktoré tu máme, je, zdá sa, až príliš liberálne. Tá nezodpovednosť konateľov a aj spoločníkov, hovorím o praktickej nezodpovednosti, pretože právna zodpovednosť konateľov tu je, ale môžem vám povedať zo svojej praxe, že nepoznám ani jeden prípad, kedy by bol konateľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaviazaný na náhradu škody spoločnosti. Aj keď tá zodpovednosť v zákone je, prakticky súdy rozhodujú tak, že túto zodpovednosť, tú povinnosť nahradiť škodu, ich neodsudzujú. Preto hovorím, my tu máme praktickú nezodpovednosť konateľov aj spoločníkov. Možno by som to nemal hovoriť, ale taká je situácia. A mali by s tým niečo robiť.
To riešenie je naozaj jednoduché, aj keď je právne teoreticky možno neštandardné a predpokladám, že pani kolegyňa Žitňanská príde s tým, že je to kapitálová spoločnosť a ručí majetkom. Áno, ja s tým budem súhlasiť, ale my sa nemôžeme pozerať na to, ako tieto kapitálové spoločnosti nefungujú. Oni musia začať fungovať aj na báze hmotnej zodpovednosti za svoje záväzky. A bohužiaľ, kto iný, keď nie vlastníci majú byť zodpovední pri riadení svojej firmy. Majú to byť práve spoločníci. My sa vlastne touto zmenou pokúšame, je to vlastne istým spôsobom aj napĺňanie programového vyhlásenia vlády, a to je boj, boj s podvodmi. Prevody na biele kone. To je opäť úplne bežná vec a my sa na to prizeráme, pretože dnes, keď ten biely kôň sa dostane do spoločnosti, zodpovedá bez ohľadu na to, kedy tam vstúpil. My čo zavádzame, je zodpovednosť spoločníka za dlhy v čase, kedy vznikli. To znamená, že už sa nezbaví svojej zodpovednosti tým, že prevedie svoj obchodný podiel na bieleho koňa alebo dôchodcu, bezdomovca, kohokoľvek iného, tá zodpovednosť bude stále na tom vlastníkovi, stále na tom, kto častokrát dojednával podmienky s obchodným partnerom, prípadne so štátom. Čiže obmedzia sa špekulatívne obchody. Ďalší veľmi pozitívny dôsledok.
Osobne si myslím, že táto veľmi malá, čo sa týka legislatívnej techniky zmena môže pomôcť tomu, čoby malo byť chrbtovou kosťou zdravého hospodárstva a to sú tí malí a strední podnikatelia. Ja viem o tom, že táto novela bude mať, aj má niektorých neprajníkov, ale je tu veľmi veľa podnikateľov, odkiaľ vlastne prišiel tento podnet na tento zákon, ktorý si toto, alebo takúto novelu, takúto úpravu vyžadujú a želajú. Je to pre nich častokrát na päťtisícovej pohľadávke, ako hovoríme o štandardných spoločnostiach, závisí chod malej spoločnosti, ktorá má dvoch, troch zamestnancov.
Taká je dnes situácia a my sa nemôžeme tomu prizerať a týmto, páni a dámy, chcem vás poprosiť o podporu a čakám diskusiu k tomuto návrhu zákona.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

2.4.2014 o 15:32 hod.

JUDr. Ing.

Miroslav Kadúc

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:39

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Lucii Žitňanskej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
Skryt prepis

2.4.2014 o 15:39 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:41

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 918 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zavedenie novej koncepcie podnikania, a to pre spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 918. Pani predsedajúca, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej si ja dovolím hlásiť ako prvá.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

2.4.2014 o 15:41 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:41

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Martina Chrena, ktorý je aj predkladateľ, ale prihlásila sa aj pani spravodajkyňa, takže súhlasíte?
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
Skryt prepis

2.4.2014 o 15:41 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:43

Lucia Žitňanská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, tá novela, ktorú predkladajú kolegovia, novela Obchodného zákonníka, je naozaj veľmi jednoduchá, pretože na jednej strane umožňuje jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným. V zásade tam sa asi zhodneme, že to je niečo, čo do nášho právneho poriadku už by postupne patriť malo, ale zároveň zavádza ručenie spoločníka a spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky, ktoré vznikli počas jeho účasti v spoločnosti do výšky 5-tis. eur s tým, že pokiaľ je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri vyššia ako 5-tis. eur, ručí spoločník za záväzky podľa prvej vety do výšky tohto zapísaného základného imania. To znamená najmenej 5-tis. eur, keď je vyššie základné imanie, tak viac, keď je viac spoločníkov, tak sa to ručenie medzi nich delí v pomere zodpovedajúcej výške ich vkladov.
Nesúhlasím v tejto časti s novelou Obchodného zákonníka a nesúhlasím s ňou preto, pretože popiera princíp spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti a popiera deľbu zodpovednosti za obchodné vedenie a konanie v mene spoločnosti s ručením obmedzeným.
Nesúhlasím s ňou preto, pretože zmyslom spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti je práve to, aby akonáhle splatím vklad do obchodnej spoločnosti, som nemusela práveže ručiť za záväzky spoločnosti, ale spoločnosť ako taká zodpovedá za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. My, a to má svoj zmysel, má to svoj zmysel a celá spoločnosť s ručením obmedzeným ako zásadne umelý právny konštrukt, ktorý v Európe, lebo to je viac-menej nemecko-rakúsky koncept, ten, ktorý my poznáme, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla ako umelý konštrukt, právny konštrukt, na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorý má viac ako tisícročnú genézu, ak nie viac, ako umelý konštrukt, ktorý má umožniť malé a stredné podnikanie s obmedzením rizika pre samotných spoločníkov, ktorí do toho podnikania idú.
A ja viem, že podnikanie so sebou nesie riziko a to podnikanie môže vyjsť a to podnikanie nemusí vyjsť. Pokiaľ podnikanie nie je úspešné, tak máme tu inštitúty, ktoré majú riešiť tú situáciu a to sú inštitúty bankrotového práva. A samozrejme máme tu aj situácie, zatiaľ hovorím v rovine, že všetci sú dobromyseľní, nikto nie je podvodník a nechce podvádzať a samozrejme máme aj situácie, že proste máme na trhu podvodníkov a takých, ktorí chcú v zásade pred záväzkami utiecť. A to je otázka porušenia povinnosti v tej spoločnosti ako takej, ale vždy a primárne povinnosti, porušenia povinnosti toho, kto je zodpovedný za to obchodné vedenie, kto robí reálne rozhodnutia v danej spoločnosti a to je v spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ. Zároveň platí, že za určitých okolností musíme rešpektovať aj tú reálnu situáciu, že aj keď de facto tie úkony robí konateľ, tak ten, kto de facto rozhoduje, je majoritný spoločník, alebo skupina majoritných spoločníkov, ktorí sú z tejto zodpovednosti vyňatí.
Právne poriadky sa snažia práve s touto situáciou nedobromyseľných konateľov, spoločníkov, nejakým spôsobom vysporiadať. A snažia sa s ňou vysporiadať takým spôsobom, aby pre prípad, že naozaj dôjde ku konaniu, ktoré vedie k ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému odvádzaniu majetku a ponechaniu záväzkov v danej spoločnosti. Čiže k úmyselnému privedeniu k bankrotu danej spoločnosti, ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi za istých okolností, za takýchto okolností sankcionovať buď tých konateľov, alebo v hraničných situáciách dokonca aj spoločníkov.
Hovoríme o presahu ako keby toho ručenia na spoločníka, dokonca aj v spoločnosti, kde spoločníci neručia za záväzky spoločnosti. Sú na to celé teórie, v Nemecku sú na to súdne rozhodnutia, ale opakujem, sú to situácie, kde sa, ktoré sú šité na mieru naozaj podvodného konania, konania v rozpore so zákonom, keď ten konateľ alebo spoločník koná v rozpore so zákonom v úmysle poškodiť tú tretiu stranu. A tam si za istých okolností ten presah toho ručenia na spoločníka ako takého, ako sankčný mechanizmus viem predstaviť. A my sme o tom už na ústavnoprávnom výbore hovorili, ja som jeden návrh predložila, aj tak si myslím, že aj ten bol priodvážny.
Ale pokiaľ to ručenie stiahneme plošne, tak my sa zbavíme benefitu toho, čo nám tá spoločnosť s ručením obmedzeným má priniesť a síce to, aby ľudia v tej oblasti malého a stredného podnikania naozaj mohli pôsobiť a nebáli sa na ten trh vstúpiť. Inými slovami, nemajú byť sankcionovaní za neúspešné podnikanie, ale sankcionované má byť úmyselné veriteľov poškodzujúce konanie. A to je veľký rozdiel a keď túto hranicu a tento rozdiel, tento návrh zákona nerobí, keď tú hranicu prekročíme alebo neustrážime, tak potom v zásade sankcionujeme aj tým, ktorým podnikanie nevyšlo. A my proste nemôžeme vychádzať z toho, že každé podnikanie vyjde.
Ja si pamätám štatistiky z minulosti a to boli štatistiky Spojených štátov, hej, kde proste naozaj ten vstup na trh veľmi nejakým spôsobom to funguje. Normálny štandard je, že z desiatich podnikateľských aktivít, jedna uspeje na trhu, ale to je normálne, ale my potrebujeme, aby ich desať prišlo na trh, aby tá jedna uspela. A my nemôžeme sankcionovať tých deviatich za to, že neuspeli, pokiaľ to robili poctivo. My potrebujeme sankcionovať tých nepoctivých. Toto zachytáva všetkých a preto sa mi to nepáči a preto za tento návrh zákona ani nebudem hlasovať.
Povedala som zároveň, že ja súhlasím s jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným a chápem, že predkladatelia ako keby mali potrebu kompenzovať to, že teda nepôjdu peniaze dnu, tak to musíme nejako kompenzovať. Upriamujem pozornosť možno na nemecký vzor, kde proste už bol ten konzervativizmus kontinentálnej Európy, aj pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným nejakým spôsobom nalomený a tam napríklad tú zábezpeku voči veriteľom sa snažili kompenzovať takým spôsobom, že dobre, môže vzniknúť jednoeurová GMBH, ale zisk si môžu, ale zisk si môžu spoločníci začať vyplácať až keď ten kapitál narastie nad nejakú sumu hej, nemôžu si ho brať proste hneď. Čiže sú rôzne mechanizmy, ako kompenzovať to, že na začiatku tam pôjde len jedno euro.
Takže s jednoeurovou s. r. o. ja súhlasím, za istých okolnosti asi by sme sa museli trošku viac rozprávať, čo tu treba doplniť, ale hovorím s tým ručením minimálne 5-tis. eur pre spoločníka a viac, ak je základné imanie vyššie, hovorím, s tým mám problém, pretože tak, ako je to nastavené, sankcionuje rovnako poctivých aj nepoctivých, čo môže naozaj spôsobiť to, že ten záujem chcieť vstúpiť na trh a chcieť podnikať môže len komplikovať, aj keď to zdanlivo vyzerá tak, že nemusím dať dopredu päťtisíc, ale to je len, to je naozaj len veľmi zdanlivé, lebo to ručenie, to vás drží počas celej doby existencie tej spoločnosti. Môže vás zachytiť aj v situácii dočasného nedostatku keš a už môže ísť na toho spoločníka ten veriteľ bez toho, aby využil iné mechanizmy, alebo pokúšal sa o iný splátkový kalendár, atď., čiže opakujem, som za istý, možno aj presah ručenia na spoločníka v prípade nepoctivého podnikania a dá sa to definovať niekde, môžeme sa inšpirovať zahraničím, ale nie som za to, aby boli rovnako sankcionovaní aj tí poctiví a aby sme tým odrádzali ako keby od tých, ktorí sa chcú pustiť do niečoho tak ťažkého, ako je začatie podnikania. Preto nepodporím tento návrh novely Obchodného zákonníka.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

2.4.2014 o 15:43 hod.

doc. JUDr. PhD.

Lucia Žitňanská

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

15:43

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pani spravodajkyne s faktickými poznámkami pán poslanec Osuský a pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.
Skryt prepis

2.4.2014 o 15:43 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom