33. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorý predkladám spolu s Martinom Chrenom a začal nasledovne. Nežijeme v Nemecku, v Nemecku, kde platia obchodné zvyklosti, kedy nedodržanie záväzku z obchodného vzťahu znamená úplne samozrejmý a samovoľný zánik spoločnosti. Nepotrebujú na to pravidlá, slovo chlapa, slovo podnikateľa tam je veľmi dôležité, až tak, že ak ho nedodržíte, nikto s vami v budúcnosti nebude obchodovať.
Na Slovensku je to práve naopak, tu ak porušíte svoj záväzok uhradiť nejakú pohľadávku, nič sa vám nestane a ste "vysmátý". Ste vytešený, máte peniaze, nič sa nedeje, nikoho to nebolí, iba toho, komu tie peniaze budú chýbať. Slovenská republika sa potýka s katastrofálnou vymožiteľnosťou práva, s byrokratickými nezmyslami a s veľmi nízkou dôveryhodnosťou v podnikateľských vzťahoch.
Vytratila sa tá dôvera, ktorá je podľa mňa nevyhnutná pre kvalitné obchodovanie, myslím, nemyslím ten, ten biznis v tom zmysle, ako ho tu možno, neviem, ale to normálne zrelé podnikanie, aj kedy niekto niečo pre niekoho spraví, tesár, murár alebo stavbár. To tu už nie je. Už si ľudia, niektorí si dávajú veľký pozor, s kým budú obchodovať.
A práve toto my sa, práve tento veľmi zlý stav sa my s pánom Chrenom pokúšame napraviť a to dvomi nástrojmi. Tým prvým je sprísnenie zodpovednosti vlastníkov spoločnosti s ručením obmedzeným a tým druhým nástrojom je, sú jednoeurové eseročky. Ja sa budem venovať hlavne, hlavne tomu ručeniu spoločníkov, pretože to považujem za celkom zásadné pre tie negatíva, ktoré som pomenoval a pán Chren, predpokladám, že sa bude venovať hlavne tej jednoeurovej eseročke. Ono dnes už je úplne bežné, že sa stretávame bez, s nevymoženými pohľadávkami, s pohľadávkami, ktoré vymáhate od spoločností, ktoré sú prevedené na biele kone, resp. mŕtvymi spoločnosťami, ktoré nemajú žiadny majetok, ktoré sú vytunelované. Je to naozaj bežné, dámy a páni, toto nie je nič, nič nezvyčajné a my sa, my preto nič nerobíme, aby sa stalo, aby tu bol opak.
Jeden kolega vzadu v salóniku mi povedal, že je dobré, aby tu bola spätná móda, kedy platiť sa oplatí, žiaľ, nie je to móda, mala by to byť samozrejmosť, ale stále ten trend je taký, aký je, že záväzky sa neplatia a nikomu to v zásade nevadí a štát sa na to iba pozerá. To, že je to problém, bolo, sme tu mali aj včera pánov z KDH, ktorí nám predložili zákon o ochrane subdodávateľov. Myšlienka veľmi dobrá, ja som bol pripravený za ňu zahlasovať, ale ten zákon bol, ja neviem, prečo stiahnutý, podľa mňa obrovská škoda. Ale aj toto dokazuje, že subdodávatelia, hlavne v tomto prípade tí malí dodávatelia, majú, majú obrovský problém vymôcť svoje pohľadávky. A to nehovorím o kauze Doprastav, hej? Čiže, tá vymožiteľnosť, čo my chceme naozaj prispieť k rapídne k vyššej vymožiteľnosti tých drobných pohľadávok, je u nás naozaj na nízkej úrovni.
Tým, že niekto nemôže vymôcť tú pohľadávku, nastáva aj to, že dostáva sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Opäť celkom bežná vec a my sa na to pozeráme. Druhotná platobná neschopnosť má okrem iného za následok to, že títo ľudia nezaplatia ďalším svojim dodávateľom, nezaplatia zamestnancom, preto ich buď prepúšťajú, alebo inak určite naberajú nových. Má to určitý vplyv na zamestnanosť to, že máme takú vymožiteľnosť práva, akú máme. Ono dnes platí, že ten malý podnikateľ alebo malý živnostník pri nevymožiteľných pohľadávkach alebo pri obchodnom vzťahu, ak má šťastie, dostane zaplatené aspoň svoje náklady. Ak má menšie šťastie, dostane aspoň nejakú zálohu a nie je výnimkou, že nedostane zaplatené absolútne nič.
Tie problémy sú tu a týkajú sa naozaj širokého záberu podnikateľov. My tu máme plus-mínus 300-tisíc živnostníkov, 200-tisíc spoločností, ktorých sa to týka, ktorí sa často dostávajú do pozície tých zraniteľných, ktorým by sme naozaj mali ako štát pomôcť, pretože to liberálne podnikateľské prostredie, ktoré tu máme, je, zdá sa, až príliš liberálne. Tá nezodpovednosť konateľov a aj spoločníkov, hovorím o praktickej nezodpovednosti, pretože právna zodpovednosť konateľov tu je, ale môžem vám povedať zo svojej praxe, že nepoznám ani jeden prípad, kedy by bol konateľ, konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným zaviazaný na náhradu škody spoločnosti. Aj keď tá zodpovednosť v zákone je, prakticky súdy rozhodujú tak, že túto zodpovednosť, tú povinnosť nahradiť škodu, ich neodsudzujú. Preto hovorím, my tu máme praktickú nezodpovednosť konateľov aj spoločníkov. Možno by som to nemal hovoriť, ale taká je situácia. A mali by s tým niečo robiť.
To riešenie je naozaj jednoduché, aj keď je právne teoreticky možno neštandardné a predpokladám, že pani kolegyňa Žitňanská príde s tým, že je to kapitálová spoločnosť a ručí majetkom. Áno, ja s tým budem súhlasiť, ale my sa nemôžeme pozerať na to, ako tieto kapitálové spoločnosti nefungujú. Oni musia začať fungovať aj na báze hmotnej zodpovednosti za svoje záväzky. A bohužiaľ, kto iný, keď nie vlastníci majú byť zodpovední pri riadení svojej firmy. Majú to byť práve spoločníci. My sa vlastne touto zmenou pokúšame, je to vlastne istým spôsobom aj napĺňanie programového vyhlásenia vlády, a to je boj, boj s podvodmi. Prevody na biele kone. To je opäť úplne bežná vec a my sa na to prizeráme, pretože dnes, keď ten biely kôň sa dostane do spoločnosti, zodpovedá bez ohľadu na to, kedy tam vstúpil. My čo zavádzame, je zodpovednosť spoločníka za dlhy v čase, kedy vznikli. To znamená, že už sa nezbaví svojej zodpovednosti tým, že prevedie svoj obchodný podiel na bieleho koňa alebo dôchodcu, bezdomovca, kohokoľvek iného, tá zodpovednosť bude stále na tom vlastníkovi, stále na tom, kto častokrát dojednával podmienky s obchodným partnerom, prípadne so štátom. Čiže obmedzia sa špekulatívne obchody. Ďalší veľmi pozitívny dôsledok.
Osobne si myslím, že táto veľmi malá, čo sa týka legislatívnej techniky zmena môže pomôcť tomu, čoby malo byť chrbtovou kosťou zdravého hospodárstva a to sú tí malí a strední podnikatelia. Ja viem o tom, že táto novela bude mať, aj má niektorých neprajníkov, ale je tu veľmi veľa podnikateľov, odkiaľ vlastne prišiel tento podnet na tento zákon, ktorý si toto, alebo takúto novelu, takúto úpravu vyžadujú a želajú. Je to pre nich častokrát na päťtisícovej pohľadávke, ako hovoríme o štandardných spoločnostiach, závisí chod malej spoločnosti, ktorá má dvoch, troch zamestnancov.
Taká je dnes situácia a my sa nemôžeme tomu prizerať a týmto, páni a dámy, chcem vás poprosiť o podporu a čakám diskusiu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 918 z 3. marca 2014 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je zavedenie novej koncepcie podnikania, a to pre spoločnosti s ručením obmedzeným.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 918. Pani predsedajúca, poprosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej si ja dovolím hlásiť ako prvá.

Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, tá novela, ktorú predkladajú kolegovia, novela Obchodného zákonníka, je naozaj veľmi jednoduchá, pretože na jednej strane umožňuje jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným. V zásade tam sa asi zhodneme, že to je niečo, čo do nášho právneho poriadku už by postupne patriť malo, ale zároveň zavádza ručenie spoločníka a spoločnosti s ručením obmedzeným za záväzky, ktoré vznikli počas jeho účasti v spoločnosti do výšky 5-tis. eur s tým, že pokiaľ je výška základného imania zapísaného v obchodnom registri vyššia ako 5-tis. eur, ručí spoločník za záväzky podľa prvej vety do výšky tohto zapísaného základného imania. To znamená najmenej 5-tis. eur, keď je vyššie základné imanie, tak viac, keď je viac spoločníkov, tak sa to ručenie medzi nich delí v pomere zodpovedajúcej výške ich vkladov.
Nesúhlasím v tejto časti s novelou Obchodného zákonníka a nesúhlasím s ňou preto, pretože popiera princíp spoločnosti s ručením obmedzeným ako kapitálovej spoločnosti a popiera deľbu zodpovednosti za obchodné vedenie a konanie v mene spoločnosti s ručením obmedzeným.
Nesúhlasím s ňou preto, pretože zmyslom spoločnosti s ručením obmedzeným, ako kapitálovej spoločnosti je práve to, aby akonáhle splatím vklad do obchodnej spoločnosti, som nemusela práveže ručiť za záväzky spoločnosti, ale spoločnosť ako taká zodpovedá za záväzky spoločnosti celým svojím majetkom. My, a to má svoj zmysel, má to svoj zmysel a celá spoločnosť s ručením obmedzeným ako zásadne umelý právny konštrukt, ktorý v Európe, lebo to je viac-menej nemecko-rakúsky koncept, ten, ktorý my poznáme, ako spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá vznikla ako umelý konštrukt, právny konštrukt, na rozdiel od akciovej spoločnosti, ktorý má viac ako tisícročnú genézu, ak nie viac, ako umelý konštrukt, ktorý má umožniť malé a stredné podnikanie s obmedzením rizika pre samotných spoločníkov, ktorí do toho podnikania idú.
A ja viem, že podnikanie so sebou nesie riziko a to podnikanie môže vyjsť a to podnikanie nemusí vyjsť. Pokiaľ podnikanie nie je úspešné, tak máme tu inštitúty, ktoré majú riešiť tú situáciu a to sú inštitúty bankrotového práva. A samozrejme máme tu aj situácie, zatiaľ hovorím v rovine, že všetci sú dobromyseľní, nikto nie je podvodník a nechce podvádzať a samozrejme máme aj situácie, že proste máme na trhu podvodníkov a takých, ktorí chcú v zásade pred záväzkami utiecť. A to je otázka porušenia povinnosti v tej spoločnosti ako takej, ale vždy a primárne povinnosti, porušenia povinnosti toho, kto je zodpovedný za to obchodné vedenie, kto robí reálne rozhodnutia v danej spoločnosti a to je v spoločnosti s ručením obmedzeným konateľ. Zároveň platí, že za určitých okolností musíme rešpektovať aj tú reálnu situáciu, že aj keď de facto tie úkony robí konateľ, tak ten, kto de facto rozhoduje, je majoritný spoločník, alebo skupina majoritných spoločníkov, ktorí sú z tejto zodpovednosti vyňatí.
Právne poriadky sa snažia práve s touto situáciou nedobromyseľných konateľov, spoločníkov, nejakým spôsobom vysporiadať. A snažia sa s ňou vysporiadať takým spôsobom, aby pre prípad, že naozaj dôjde ku konaniu, ktoré vedie k ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému ukracovaniu veriteľov, k úmyselnému odvádzaniu majetku a ponechaniu záväzkov v danej spoločnosti. Čiže k úmyselnému privedeniu k bankrotu danej spoločnosti, ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi za istých okolností, za takýchto okolností sankcionovať buď tých konateľov, alebo v hraničných situáciách dokonca aj spoločníkov.
Hovoríme o presahu ako keby toho ručenia na spoločníka, dokonca aj v spoločnosti, kde spoločníci neručia za záväzky spoločnosti. Sú na to celé teórie, v Nemecku sú na to súdne rozhodnutia, ale opakujem, sú to situácie, kde sa, ktoré sú šité na mieru naozaj podvodného konania, konania v rozpore so zákonom, keď ten konateľ alebo spoločník koná v rozpore so zákonom v úmysle poškodiť tú tretiu stranu. A tam si za istých okolností ten presah toho ručenia na spoločníka ako takého, ako sankčný mechanizmus viem predstaviť. A my sme o tom už na ústavnoprávnom výbore hovorili, ja som jeden návrh predložila, aj tak si myslím, že aj ten bol priodvážny.
Ale pokiaľ to ručenie stiahneme plošne, tak my sa zbavíme benefitu toho, čo nám tá spoločnosť s ručením obmedzeným má priniesť a síce to, aby ľudia v tej oblasti malého a stredného podnikania naozaj mohli pôsobiť a nebáli sa na ten trh vstúpiť. Inými slovami, nemajú byť sankcionovaní za neúspešné podnikanie, ale sankcionované má byť úmyselné veriteľov poškodzujúce konanie. A to je veľký rozdiel a keď túto hranicu a tento rozdiel, tento návrh zákona nerobí, keď tú hranicu prekročíme alebo neustrážime, tak potom v zásade sankcionujeme aj tým, ktorým podnikanie nevyšlo. A my proste nemôžeme vychádzať z toho, že každé podnikanie vyjde.
Ja si pamätám štatistiky z minulosti a to boli štatistiky Spojených štátov, hej, kde proste naozaj ten vstup na trh veľmi nejakým spôsobom to funguje. Normálny štandard je, že z desiatich podnikateľských aktivít, jedna uspeje na trhu, ale to je normálne, ale my potrebujeme, aby ich desať prišlo na trh, aby tá jedna uspela. A my nemôžeme sankcionovať tých deviatich za to, že neuspeli, pokiaľ to robili poctivo. My potrebujeme sankcionovať tých nepoctivých. Toto zachytáva všetkých a preto sa mi to nepáči a preto za tento návrh zákona ani nebudem hlasovať.
Povedala som zároveň, že ja súhlasím s jednoosobovou spoločnosťou s ručením obmedzeným a chápem, že predkladatelia ako keby mali potrebu kompenzovať to, že teda nepôjdu peniaze dnu, tak to musíme nejako kompenzovať. Upriamujem pozornosť možno na nemecký vzor, kde proste už bol ten konzervativizmus kontinentálnej Európy, aj pokiaľ ide o spoločnosti s ručením obmedzeným nejakým spôsobom nalomený a tam napríklad tú zábezpeku voči veriteľom sa snažili kompenzovať takým spôsobom, že dobre, môže vzniknúť jednoeurová GMBH, ale zisk si môžu, ale zisk si môžu spoločníci začať vyplácať až keď ten kapitál narastie nad nejakú sumu hej, nemôžu si ho brať proste hneď. Čiže sú rôzne mechanizmy, ako kompenzovať to, že na začiatku tam pôjde len jedno euro.
Takže s jednoeurovou s. r. o. ja súhlasím, za istých okolnosti asi by sme sa museli trošku viac rozprávať, čo tu treba doplniť, ale hovorím s tým ručením minimálne 5-tis. eur pre spoločníka a viac, ak je základné imanie vyššie, hovorím, s tým mám problém, pretože tak, ako je to nastavené, sankcionuje rovnako poctivých aj nepoctivých, čo môže naozaj spôsobiť to, že ten záujem chcieť vstúpiť na trh a chcieť podnikať môže len komplikovať, aj keď to zdanlivo vyzerá tak, že nemusím dať dopredu päťtisíc, ale to je len, to je naozaj len veľmi zdanlivé, lebo to ručenie, to vás drží počas celej doby existencie tej spoločnosti. Môže vás zachytiť aj v situácii dočasného nedostatku keš a už môže ísť na toho spoločníka ten veriteľ bez toho, aby využil iné mechanizmy, alebo pokúšal sa o iný splátkový kalendár, atď., čiže opakujem, som za istý, možno aj presah ručenia na spoločníka v prípade nepoctivého podnikania a dá sa to definovať niekde, môžeme sa inšpirovať zahraničím, ale nie som za to, aby boli rovnako sankcionovaní aj tí poctiví a aby sme tým odrádzali ako keby od tých, ktorí sa chcú pustiť do niečoho tak ťažkého, ako je začatie podnikania. Preto nepodporím tento návrh novely Obchodného zákonníka.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ako právny laik sa vždy rád zúčastňujem ako poslucháč takýchto rozpráv, keď si kolegovia právnici vymieňajú názor na to, čo je v súlade s úmyslom zákonodarcu zakladajúceho inštitúciu s. r. o.. Ako lekár a laik sa tak nad tým zamýšľam, že plastický chirurg, ktorý skrášľuje novodobé celebrity, by sa mal stať samojedinou eseročkou, pretože v tomto prípade pri interpretácii pani poslankyne Žitňanskej by mu máločo hrozilo v prípade, že zmrští dizajn novodobej celebrity alebo jej poprsie, pretože presne vzaté, takmer nijaký z tých lekárov to neurobí v zlom úmysle. Dá sa povedať, že každý chce, aby to dobre dopadlo z obidvoch zúčastnených, pacient i lekár a samozrejme, že by sa mu ten zlý úmysel nedal dokázať. Výnimka snáď by bola v prípade, keby sa navodil, navodil by si stav opojenia a v ňom by nelegeártis postupoval. Samozrejme, že v medicíne, ktorá je zložitá, všeličo všelijako môže dopadnúť, ale samozrejme, v tom prípade by žaloby na miliónové odškodné asi ťažko prechádzali, pretože by ručil len do nejakej výšky alebo dokonca do žiadnej, pretože to neurobil úmyselne a samozrejme by ho mohlo povzbudzovať, každého smelo pristupovať k pacientovi bez obáv, lebo však ono to občas nevyjde. No samozrejme je to tak aj v tom biznise, vychádzať by to malo.

Ďakujem. Len len v krátkosti. Ja sa potom ešte raz vyjadrím. Ono ten, ja rozumiem princípu kapitálovej spoločnosti, princípu obchodného vedenia, to je všetko fajn, len pracujem s premisou, že prevažná časť spoločnosti s ručením obmedzeným nefunguje úplne v poriadku. Aj z toho dôvodu, že tu nemáme hmotnú zodpovednosť alebo vymožiteľnosť záväzkov týchto spoločností. Preto si myslím, že akékoľvek princípy musia ísť v tejto chvíli, v tejto chvíli bokom, pokiaľ nebude, pokiaľ tie princípy, o ktorých vy hovoríte, nebudú v praxi fungovať. A ak ma vyvediete z omylu, že to, že to naozaj funguje, že funguje zodpovednosť konateľa, potom, potom naozaj budem uvažovať nad tým, že ten návrh je zlý. Ja tvrdím, že ten návrh je dobrý, pretože na súčasnú situáciu je potrebný. Dnes vy si od spoločnosti s ručením obmedzeným, ak spoločník a konateľ bude chcieť, nikdy nevymôžete nič a ten človek bude beztrestný dokonca. To je ten problém.

Snáď len jednu poznámku. Ten rozdiel je markantný, lebo právnická osoba nemôže operovať. (Reakcia z pléna.) Nie. Nie. Myslím si, že sú iné mechanizmy, sú iné mechanizmy, kolega, ktoré nepochybne u nás nefungujú a ja dlhodobo varujem pred tým, my máme jeden obrovský problém. Nefunguje vymožiteľnosť práva, pretože nefungujú inštitúcie vymožiteľnosti práva. Na jednej strane hovoríme o exekútoroch, ktorí idú po, jak pán Hlina rád hovorí, po nejakých babičkách, dôchodkyniach, ale dlho im trvajú mnohokrát, kým sa vrhnú na nejakú exekúciu podnikateľskej pohľadávky, možno a možno preto, že to leží niekoľko mesiacov na súdoch a máme nefungujúce súdy. Žiadne opatrenie, ktoré sa bude snažiť nahrádzať to, že nefungujú inštitúcie, nebude v konečnom dôsledku fungovať, pretože má negatívne efekty, o ktorých som hovorila a v horšom a v konečnom dôsledku to celé prostredie zhorší. Neexistujú skratky v tomto prípade, existuje len riešiť to, čo riešiť máme a to sú inštitúcie.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, dovoľte mi veľmi pokorne sa ako ekonómovi zapojiť do tejto právnickej debaty. Nech sú mi moje dva semestre práva pomocou. Avšak budem sa snažiť venovať hlavne argumentom z toho pohľadu ekonómie. Aj keď si myslím, že ekonómia a právo majú mnoho spoločného a že možno najväčšou slabinou napríklad aj na našich školách, tak ekonomických, aj právnických je, že ekonómovia, aspoň národohospodári študujú príliš málo práva a že právnici, ktorí sú často tými legislátormi a tvoria legislatívu, sa venujú príliš málo ekonómii.
Návrh zákona, ktorý predkladáme má naozaj štyri také hlavné časti. Tri sú dôležité, jedna je dôležitá menej. Prvá časť je zavedenie jednoeurovej eseročky, čiže spoločnosti s ručením obmedzeným, kde by základné imanie malo minimálnu hodnotu jedno euro. Jedno euro preto, lebo je výrazne jednoduchšie znížiť základné imanie na jedno euro, než kompletne prekopávať všetky právne predpisy na Slovensku, v ktorých je základné imanie spomínané alebo uvedené a znížiť ho priamo na nulu. Je to riešenie, ktoré je pomerne bežné.
Od 1. januára platí v obdobnej forme už aj v Českej republike, kde je minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. stanovené na jednu korunu českú. Je mnoho ďalších európskych krajín, ale aj krajín vo svete, kde základné imanie vo výške jedného eura, dolára alebo ekvivalentu v danej mene funguje. Dokonca pani spravodajkyňa si možno bude pamätať, že ešte v čase, keď pôsobila ako ministerka spravodlivosti a ja som pôsobil na ministerstve hospodárstva, sme mali na túto tému rokovanie v rámci projektu Singapur a plánovali sme sa v podstate venovať tomuto bodu a ešte teda za čias minulej vlády.
Dôležité je to aj z takého možno trošku pohľadu imidžu Slovenskej republiky, práve založenie spoločnosti s r. o. jednou osobou, aj vrátane jeho nákladov, je jedným z kritérií, zo základných kritérií, ktoré používa Svetová banka vo svojom modeli hodnotenia kvality podnikateľského prostredia Doing Business, to je ten známy rebríček Svetovej banky, kde ak okolité krajiny majú základné imanie na úrovni jedného eura a Slovensko by ho malo už len na úrovni napríklad dvoch eur, tak sa posunieme v tomto rebríčku za tie ostatné krajiny, ktoré sú priateľskejšie a kde sa firma zakladá úplne jednoduchšie.
Pozrime sa na to ale aj z pohľadu praxe. Teória a v podstate Obchodný zákonník dnes hovoria, že pri zakladaní spoločnosti s s. r. o., s. r. o. sa má postupovať následne. Ten, kto chce založiť spoločnosť s. r. o., prinesie nejakú hodnotu vo výške najmenej 5-tis. eur, či už je to hotovosť alebo nejaký iný, iná forma vkladu a ktoré tvorí základné imanie spoločnosti a týmto tá obchodná spoločnosť ručí. To je však len teória. Napriek tomu, že súčasná vláda skomplikovala zakladanie spoločností - s. r. o., pretože vyžaduje pri založení vložiť tých 5 000 eur na bankový účet a predložiť takýto výpis z bankového účtu daňovému úradu, stále je to v realite a v prípade drvivej väčšiny spoločnosti len fikcia. Tak ako donedávna stačilo vložiť 5 000 eur len fiktívne, podpísaním príjmového pokladničného dokladu a tie peniaze ste vôbec nemuseli mať a v skutočnom majetku spoločnosti s. r. o. sa nikdy neobjavili, tak dnes stačí požičať si týchto 5 000 eur, vložiť ich na jeden deň do banky, preukázať sa výpisom z bankového účtu a hneď ich na druhý deň môžete vybrať a zase v eseročke nemusia ich, nemusí byť ani koruna, ani euro, ani cent, čiže žiaden reálny majetok, ktorým by táto spoločnosť s. r. o. ručila.
Preto je samotný inštitút základného imania v krajine, kde to funguje takto, ako som práve opísal, v podstate zbytočný, vôbec nie je nevyhnutný a naozaj môžeme úroveň základného imania v spoločnosti s ručením obmedzeným, tak ako to urobili už aj v Českej republike, znížiť na to jedno euro. Na tomto si myslím, že by sa dala nájsť aj celková dohoda.
Na druhej strane my sme sa snažili riešiť v tomto našom návrhu zákona aj ďalší problém a uznávam, že to riešenie je minimálne dobrou zámienkou na diskusiu medzi ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú. A to sú tak právnici v oblasti teórie obchodného práva, ako aj skutoční podnikatelia. A napríklad aj každý podnikateľ, ktorí zažil druhotnú platobnú neschopnosť a respektíve situáciu, keď riadne dodal svoj tovar, alebo vykonal svoju službu a jeho odberateľ mu jednoducho nezaplatil a svojich peňazí sa od tohto odberateľa, ktorý podnikal vo forme s. r. o. nikdy nedočkal.
Preto sme sa inšpirovali analýzou Podnikateľskej aliancie Slovenska, na ktorej spolupracovalo niekoľko expertov. Táto analýza sa volá Podvody v biznise a možnosti zamedzenia nekalého podnikania. Bola publikovaná v roku 2011 a medzi jej hlavné odporúčania patrí nasledovné, citujem: "Zavedenie povinnosti spoločníka vždy ručiť za záväzky spoločnosti aspoň do výšky svojho vkladu do základného imania spoločnosti. Táto povinnosť by mala vo vzťahu k nesplateným záväzkom spoločnosti zaväzovať i spoločníka, za ktorého spoločníctva tieto záväzky vznikli.".
O čo ide? Tu sú dve základné, dva ďalšie, dve základné veci, ktoré navrhujeme v našom návrhu zákona. Znižujeme minimálne základné imanie spoločnosti s. r. o. na jedno euro. Tým v podstate naprávame súčasný nezmyselný stav, ktorý núti v podstate mnohých, ktorí chcú začať podnikať, podvádzať a tváriť sa, že tých 5 000 eur tam vložili. Odstraňujeme túto nevyhnutnosť. Odstraňujeme aj tú byrokratickú požiadavku, ktorá komplikuje zakladanie firmy, hlavne pre mladých začínajúcich podnikateľov, že si niekde tých 5 000 eur na jeden deň musia požičať, vložiť ich do banky, aby sa preukázali daňovému úradu a druhý deň vrátiť. Mimochodom dovoľte mi poznamenať, že bavili sme sa o tomto s mojím kolegom Jurajom Miškovom, ktorý bol dlhé roky zakladateľom a majiteľom najväčšej a najúspešnejšej reklamnej agentúry na Slovensku, ktorú v deväťdesiatych rokoch keď zakladal, predal svoje auto, aby získal 100 000 korún, aby mohol založiť eseročku, túto reklamnú agentúru, ktorá dnes zamestnáva desiatky ľudí. A keby ste od neho vyžadovali 5 000 eur a nie ekvivalent 3 000 eur, tak by tú firmu zrejme nikdy nezaložil. Základné imanie je naozaj prekážkou pri štarte podnikania a preto má zmysel ho čo najviac odstrániť, odstrániť ho ako prekážku.
Čo však robiť proti tým nekalým podnikateľom, ktorí by si založili jednoeurovú eseročku a pani spravodajkyňa to veľmi dobre pomenovala, s úmyslom zlého, nečestného konania odobrať tovar, nezaplatiť faktúru, prepísať ju na bieleho koňa a zmiznúť. A tu práve prichádza analýza Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá navrhuje zaviesť ručenie spoločníka v obmedzenej miere. Stále je to spoločnosť s ručením obmedzeným. To ručenie je stále obmedzené. My nehovoríme, že spoločník má ručiť celým svojím majetkom tak, ako je to v prípade živnosti a živnostníka, ktorý naozaj ručí celým svojím majetkom. My hovoríme, že spoločník má ručiť do výšky zapísaného základného imania najmenej 5 000 eur, čo je rovnaká suma, akú sme doteraz od neho požadovali zložiť v keši. V hotovosti. Hovoríme, nemusíš už vložiť tie peniaze v hotovosti, ale rátaj s tým, že keď ideš do podnikania spoločnosti s ručením obmedzeným, budeš ručiť svojím majetkom do tej výšky, ktorú si dodnes musel vkladať v hotovosti.
Súhlasím s tým, že je to mimoriadne riešenie a s veľkým porozumením som aj v predchádzajúcich dňoch počúval aj vystúpenia pani spravodajkyne k situácii v justícii týkajúcej sa zmeny ústavy a vôbec všeobecne zlepšenia situácie v oblasti právneho štátu a vymáhateľnosti práva na Slovensku, kde jednoducho vzhľadom na súčasnú situáciu a na mnohé nefungujúce právne situácie aj pani spravodajkyňa často argumentovala, že je potrebné prijímať mimoriadne opatrenia, pretože inak ten gordický uzol nedokážeme rozseknúť. A zároveň súhlasím s tým, že budem veľmi rád, keď tento náš návrh vyvolá odbornú diskusii a polemiku. Ja som si tiež nie istý úplne tým, ako je dnes v návrhu zákona napísané, že keď niekto založí spoločnosť s. r. o. a stanoví základné imanie vo výške 5 mil. eur a tých 5 mil. eur tam aj vloží v hotovosti, že by ešte v rovnakej výške mal aj ručiť svojím vlastným majetkom.
Ono sa tomu dá krásne, dá sa to obísť, pretože on môže to svoje základné imanie v súlade s našim návrhom zákona znížiť na jedno euro, tých zvyšných 4 999 999 tam vložiť ako pôžičku a už bude jeho ručenie obmedzené len na 5 000, pričom stále riskuje tie svoje prostriedky. A toto je vec, kde sa dá naozaj, kde sa dá naozaj o návrhu zákona diskutovať a kde sme prístupné k pozmeňujúcim návrhom, aby napríklad to ručenie spoločníka bolo limitované nielen minimálnou, ale aj maximálnou výškou 5 000 eur. Čo je pointa? Pointa, ktorú chceme dosiahnuť, je, aby keď bude jednoeurová eseročka a niekto svojím konaním spôsobí škodu niekomu inému, napríklad svojmu dodávateľovi, aby ho to aspoň trošku bolelo. Aby ho to nebolelo len to jedno euro. Aby ho to bolelo aspoň tých 5 000 eur.
A zároveň druhý dôležitý aspekt nášho návrhu, aby mu nepomohlo zabrániť tej bolesti tým, že prevedie svoju firmu na bieleho koňa a preto hovoríme, že by spoločník mal do tej stanovenej výšky obmedzenej stále, pretože ide o spoločnosť s ručením obmedzeným, čiže tá výška toho ručenia spoločníka je obmedzená, ručiť aj za záväzky, ktoré vznikli počas doby jeho spoločníctva. Čiže dostanem faktúru, nezaplatím ju, prepíšem firmu na bieleho koňa, nezbaví ma to toho ručenia do tej výšky najmenej 5 000 eur. Nepomôže mi prepísať firmu na bieleho koňa niekde v Hornej, Dolnej, kto, od ktorého to, ktorý má už na sebe takýchto firiem napísaných 500 a nikto od neho nikdy žiadne peniaze nedostane.
To je pointou tohto návrhu. Súhlasím, že je to možno čiastočne mimoriadne opatrenie, nie v oblasti jednoeurovej eseročky, ale v oblasti tej výšky ručenia spoločníctva, spoločníka svojím majetkom, kde prelamujeme určitú bariéru. Súhlasím, že by sme sa mohli zhodnúť na nejakom inom kompromisnom riešení, napríklad, aby to ručenie bolo presne 5 000 eur. Nie najmenej 5 000 eur, nie najviac 5 000 eur, alebo teda najviac, presne 5 000 eur. A určite by to bolo lepšie než súčasný stav a určite by to do oveľa väčšej miery rešpektovalo aj tie odporúčania a auditu Podnikateľskej aliancie Slovenska.
Avšak je to aspoň nejaký krok proti rozrastajúcemu sa národnému športu, ktorým je neplatenie faktúr, ktorý spôsobuje druhotnú platobnú neschopnosť, ktorá je dnes jednou z najväčšej, najdôležitejších príčin predlžovania slovenských firiem a problémov finančných, do ktorých sa dostávajú. A je to mimoriadne opatrenie, pretože keby na Slovensku naozaj fungoval systém, na ktorý máme právne inštitúty, ale v realite funguje veľmi slabo. Systém napríklad konkurzu, systém jednoducho súdnych konaní, kde keď nezaplatím faktúru, tak súdne prebehne v nejakom rozumnom čase, no povedzme, nech je to rok, možno aj dva roky, ale nie päť rokov, nie desať rokov so všetkými stupňami odvolávania, kde sa jednoducho systém, kde sa jednoducho normálne oplatí dovolávať sa svojich vlastných práv.
A k tomu, aby sme dosiahli takúto zmenu, budeme musieť toho urobiť strašne veľa. A ja si veľmi vážim a oceňujem návrhy pani spravodajkyne v tejto oblasti na zlepšenie právneho štátu na Slovensku, s ktorými prichádza a patria medzi tie najlepšie, ktoré sa kedy objavujú v tejto snemovni. To by nám však nemalo brániť hľadať aspoň dočasné riešenia, nehovorím, že úplne v tom znení, ako sme navrhli, môžeme v tom druhom čítaní meniť, ale riešenia, ktoré nám aspoň čiastočne pomôžu zamedziť tým najpálčivejším problémom, ktoré dnes na Slovensku podnikatelia v oblasti druhotnej platobnej neschopnosti, v oblasti neplatenia faktúr zažívajú.
Toľko zatiaľ z mojej strany, ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Nemáme vôbec žiadny rozpor, pokiaľ ide o jednoeurovú spoločnosť s ručením obmedzeným a v tom materiáli mali sme dokonca tri varianty riešenia a jeden bol odporúčaný ako najvhodnejší a, no, nestihli sme. A k tejto druhej téme, no ste sa predsa len posunuli v tom uvažovaní a keď už, tak možno tam nejaké ďalšie námety do uvažovania a síce, viažete to na vznik náväzku, tak vám dávam do uvažovania, keď s tou témou chcete ďalej pracovať, prečo na vznik záväzku, prečo nie na splatnosť záväzku, lebo tá splatnosť môže byť posunutá aj o rok, o dva a tie lehoty, viete, ako mať zmluvu, môžem mať splátky, môžem mať, neviem čo, normálne predám eseročku, proste niekto sa toho ujme, začne sa tam chovať, ako, čo ja po roku? Viete, nemám ani šancu už medzičasom ovplyvniť, čo tí noví majitelia s tým robia a podobne.
Čiže tých otáznikov v tomto riešení vidím naozaj, vidím naozaj viac, a preto priznám sa, že by som bola veľmi, veľmi opatrná. Ale v čom sa možno zhodneme, tak možno ponúkam spoluprácu, poďme zatlačiť na toho ministra spravodlivosti, že keď konečne začne fungovať ten elektronický systém, my sme to naozaj mali nastavené tak, že do toho konca roku 2013 sa predpokladalo, že tie plaťáky budú skrátka právoplatné do 30 dní. Keď budú doručované do tých elektronických schránok, čo proste v Čechách funguje a jeden obrovský balík máme odvalené, pretože tie päť, neviem koľko ročné spory, to sú samozrejme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, ja sa prihlásim aj do rozpravy, i keď som neplánoval. Lebo takto, toto je jeden z klasických návrhov zákona, chvalabohu, že to nie je zákon, že to v princípe, že s vaničkou vylejete aj dieťa. A ja sa, teda oceňujem pani kolegyňu Žitňanskú, že sa nedala naladiť na tú vlnu božích bojovníkov, ktorí teraz sa zrazu spamätali, ak idú ochraňovať živnostníkov z Oravy, kde boli doteraz? Vám sa čudujem, pán kolega, vám sa čudujem, lebo vy tomu trošku rozumiete, že ste sa podpísali pod taký návrh a kolegovi z OĽaNO sa nečudujem, lebo to je klasický návrh z dielne OĽaNO, ale niečo viac o tom poviem v rozprave.

Ďakujem za slovo. No vyrečnili sa právnici, aj ekonómovia, možno aj lesníci dačo stihnú ešte povedať, ale nebude to možno úplne teória, ale skôr kus praxe. Jedna spomienka, ktorá jednoducho mi musela prísť na um, keď som vás počúval a týka sa jedného človeka, ktorého meno keby som vyslovil, lebo bol to svojho času známy politik, tak by ste to meno poznali, ale nemá význam, aby som bol až tak konkrétny, ale fakt je ten, že ten človek pred tým, ako sa stal významným politikom, bol aj podnikateľom, možno nie až tak významným a vyrobil nejaké dlhy. A potom, keď sa stal tým politikom, tak jedna z významných firiem patrila do jeho rezortu. A div sa svet, vznikla veľmi vážna polemika o jeho oprávnenosti vôbec stáť politicky nad takouto firmou a mať možnosť do nej vstupovať a jedna z argumentačných rovín, tá najsilnejšia bola tá, že on jednoducho v čase, keď ten dlh vznikol, síce ten záväzok, ktorý bol nesplatený, bol spoločníkom, ale potom to predal, takže čo vlastne sa od neho chce, aby on zodpovedal za veci, ktoré už nemohol nijakým spôsobom ovplyvňovať, hoci pravda bola taká, že dlh vznikol v tom čase.
Takže ak by sme použili toto znenie, ktoré tu predkladatelia navrhujú, tak jednoznačne v tom čase by mohla prísť krásna odpoveď tomu politikovi, že sa nemôže vyviniť a že vlastne je aj právne zodpovedný. Takže chcem len poukázať na takúto aj politickú rovinu. Možno to nie je typický príklad, ale nemohol som si naň nespomenúť, že v prípade, že by táto zmena, ktorá sa mi celkom pozdáva, platila, tak argumentačná obrana toho významného politika by bola postavená na vode. Takto mal vlastne svoju pravdu.
Ďakujem pekne.