33. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Teda ja už tak kľudnejšie. Pán kolega, asi ste mysleli smernicu o boji proti oneskoreným platbám, ale tá už dávno bola. My sme už implementovali a typicky, nášsky, slovensky, bezzubo. A o tom budem ja hovoriť. Viete, prípadne si to pozrite, dobre? O tom, teraz my máme 60 dní a my ideme definovať 30, ale skutočných, nie 60 akože. Neviem, čo ešte teda k tomu povedať. Naozaj by sme to už mohli rýchlo skončiť. Hej? Berme to ako pokus o vôľu niečo pomôcť, pridajme sa, hľadajme riešenie, ako tým ľuďom, ktorých oklamali, zaviedli a teraz majú slzy na krajíčku a ja som ich videl, ako im pomôcť, ale naozaj. Ale prosím vás, nehľadajme z extrému do extrému. Nechoďme z extrému do extrému.
Ja by som, pán kolega, vám vedel povedať, že v čom je argument, ale príklad, veď vy sa možno aj stretávate s ľuďmi, ktorí boli ďalej ako v Pezinku, tak im povedzte, že teda, takéto nejaké ustanovenie tuná my chystáme a že čo vám na to povedia. No vy už teraz viete, čo vám na to povedia, že to je absolútny neštandard. Čiže už sa k tomu nevracajme, už to, už to nejakým spôsobom skončime. Berme to ako pokus, ktorý v zásade nevyšiel, ale to ešte ergo neznamená, že nemáme hľadať riešenia. Tie riešenia na to sú. Skutočne sú a netreba sa vzdať. Lebo niekedy mám pocit, že ako keby sme sa vzdali, že nefunguje to, čo má fungovať, čo kolegyňa Žitňanská hovorí, lebo keby fungovalo to, čo má fungovať, tak by takýto, žiaľ, nechcem dávať mu prívlastok, aký návrh sem neprišiel, no ale to ešte neznamená, že sa nepokúsime to zmeniť a nejako korigovať. Ale nemôžete argumentačne sa vy baviť tak, pán kolega, že vzhľadom na to, že vy viete, že to nefunguje, tak predkladáte návrh, ktorý, nepovedali ste to, ale polka z predkladateľov si to myslí, že je pritiahnutý za vlasy, tak preto ho tu dáme. No takto naozaj legislatívna práca nemôže fungovať.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, nechcem si osobovať nejaké právo rozhodovať o čase, kedy mám začať vystupovať, ale neviem, či je celkom na mieste, aby som tak robil štyri minúty pred časom určeným na hlasovanie.

Zmajkovičová Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ak máte viac ako štyri minúty, takže.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
Nepochybne.

Ďakujem, pán predseda. Rokovali sme o návrhu zákona, ktorý sme tu doobeda prerokovávali s pánom vládnym splnomocnencom pre rómsku reformu následne po prerokovaní a našli sme naozaj v mnohých, mnohých bodoch priesečníky záujmov, aj kompromisné riešenia, ktoré by sme mohli zapracovať do tohto zákona a znova ho predložiť. Takže z toho titulu, aby sme ho dopracovali a aby sme ho mohli predložiť (smiech a ruch v sále) aj s nádejou na veľmi širokú podporu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Dámy a páni, poprosím vás.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Prosím o stiahnutie tlače 910, to je poradové číslo 54 z rokovania. (Hlasy v sále.)

Paška Pavol, predseda NR SR
Som za, dámy a páni.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
Je zaujímavé, keď sa rodí možnosť...

Paška Pavol, predseda NR SR
Privítam širšiu politickú dohodu.

Kaník, Ľudovít, poslanec NR SR
...sa dohodnúť, tak časť kolegov namieta.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Aj ja sťahujem predmetný návrh zákona o informáciách v záležitosti Európskej únie, tlač deväťsto, 916.

Ďakujem pekne. A podobne, ako kolega predo mnou, ja s kolegom Chrenom sťahujeme tlač 917, keďže sa tu rozprúdila diskusia a tie nápady niektoré vyzerajú byť dobré a týmto aj verejne chcem, (smiech v sále) týmto aj verejne chcem vyzvať možno kolegu Hlinu, pani Žitňanskú, prípadne Gábora Gála do 20. 4. my očakávame vaše nápady, kľudne ich zapracujeme.

Ja len tak chcem povedať teda, kolegovia, tá móda, zdá sa, že naberá na obrátkach. Ja len vám chcem povedať, že čo sa mňa týka, tak ja dám o niektorých hlasovať, niektoré stiahnem, ale vždycky dva nové pridám. Čiže doporučujem, (smiech v sále) viete, lebo niekedy mám pocit, že niekto to robí, len aby to vyzeralo, že niečo robí. Takže buďme korektní aspoň v tom, naozaj ja to robím, keď si to niekto odsleduje, niektoré dám, niektoré stiahnem a pridám vždycky niečo nové, novú agendu. Dobre? Čiže možno aj to by sme sa, keď ste sa inšpirovali sťahovaním, tak sa prípadne inšpirujte aj touto technikou. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Evakuácia sály nepokračuje dostatočne rýchlym tempom, aby sme dosiahli zvyčajný počet 20 účastníkov, ale ja napriek tomu neohrozene vystupujem s návrhom zákona, ktorý je reakciou na stav fungovania štátu, na stav fungovania jeho verejnej správy a na pocit, ktorý tento stav zanecháva v občanoch.
Tento zákon, ktorého novelu predkladám, je zákonom o sťažnostiach. Milan Šútovec kedysi bol povedal v blahej pamäti, že tento štát treba nanovo založiť. No tento štát nanovo nezaložíme, ale je nepochybne dobré, aby ľudia, ktorí vidia, čo všetko v krajine nefunguje, neboli zákonnou normou odsúvaní do štádia rezignácie a beznádeje. To, čo predkladám, je novela zákona, ktorá sa pokúša o nie síce medicínske naplnenie pojmu "restitutio ad integrum", teda obnovenie do pôvodného stavu, ale ktorý sa pokúša vrátiť zákon o sťažnostiach do podoby na tri štvrte cestu k jeho verzii z roku 2010. Ten bol totižto v roku 2012 novelizovaný a bol novelizovaný neprajne k sťažujúcim sa občanom.
Aj keď mám len dermatologické vzdelanie, s veľkým záujmom som v štvrtom a piatom ročníku navštevoval prednášky psychiatrie profesora Guensbergera, slávneho psychiatra bratislavského a tak mi doteraz v pamäti ostalo niečo o tom, že medzi nami žijú kverulanti, že medzi nami žijú sudiči, že medzi nami proste žijú ľudia, pre ktorých je sťažovanie niečím ako osobným hobby, v niektorom prípade až patologickou posadlosťou. Napriek tomu sa domnievam, že v zásade sú občania ochotní sťažovať sa vtedy, ak už prekročí pocit krivdy istú medzu. A domnievam sa, že odhliadnuc od zmienenej skupiny, ktorú som pred chvíľkou popísal, sa sťažujú skôr občania, ktorým záleží na fungovaní spoločnosti a i na fungovaní jej verejnej správy. Tým, že tretí rok pôsobím ako vicestarosta mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, tak viem, že verejná správa, i keď koná v dobrom úmysle, dopúšťa sa omylov a chýb, úradníci sa dopúšťajú nedbanlivostí, ak nehovorím o niečom horšom, a občania majú podľa mňa nezadateľné a sväté právo v demokracii brániť svoju pravdu a takou základnou možnosťou je sťažnosť.
Myslím si, že novela v roku 2012 prijatá parlamentom toto občanom výrazne sťažila. Hodila im predovšetkým časovými, termínovými limitmi pod nohy klady, brvná, ktoré by ich zrejme mali odradiť od zdvihnutia svojho hlasu za vec, o ktorej si myslia, že nebola dobre riešená a dobre zo strany verejnej správy naplnená. Vo väčšine bodov, o ktorých budem hovoriť a ktoré sú predložené v novele, sa jedná o zmeny termínov, zmeny trvaní, zmeny času, pretože pri novele došlo veľmi často k viac než zdvojnásobeniu času, počas ktorého má občan frustrovaný zlým výkonom alebo nekonaním verejnej správy čakať s nádejou alebo s rastúcou frustráciou na svoju pravdu.
A tak sa postupne, doložím na príkladoch, vo svojej novele snažím vracať tie časy, tie termíny, tie lehoty k tomu, aby občan nemal pocit, že priam zo zákona jeho žiadosť má zapadať prachom. Miestoprísažne prehlasujem, že tento návrh nestiahnem ani teraz, ani zajtra, ani inokedy. Nie je to mojím zvykom. Nebudem si robiť ilúzie o tom, že by som mohol osobným kontaktom s tým či oným poslancom opozície či koalície vyrokovať zdarný osud svojej novely zákona. Od pamätného prísľubu ministra vnútra, ako chápe väčšinu mojich bodov v zákone o ohlasovacej povinnosti, ktorý bol potom samozrejme v hlasovaní zmietnutý, som stratil akékoľvek ilúzie, že má zmysel s kýmkoľvek o čomkoľvek hovoriť. Nie.
Ten zákon predkladám tak, ako je, v pevnom presvedčení, že je to nestranícky zákon, pretože nefungujúca verejná správa nie je výsadou žiadnej jednej politickej strany. V jednom meste je verejná správa politicky krytá jednou koalíciou, v inom meste inou koalíciou a nespokojnými občanmi môžu byť voliči ktorejkoľvek politickej strany. Nedá sa mi teda podsunúť, že tento zákon ošetruje záujem akéhosi zoskupenia občanov akejsi politickej orientácie. Nemyslím si teda, že mám reálny dôvod rokovať s vládnucou stranou alebo s kýmkoľvek iným, pretože v tomto zákone sa má občanovi uľahčiť a hádam trošku rozsvietiť na konci tunela svetlo nádeje, že sa dočká v reálnom čase vybavenia svojej sťažnosti.
Takou ukážkou toho, ako je ten zákon nastavený negatívne, je hneď prvý bod, ktorý chcem novelizovať, keď sa totiž lehota, počas ktorej úradník, ktorý dostane sťažnosť, má posúdiť, že sa nejedná o sťažnosť, resp. že ten, to vyjadrenie občana nie je z hľadiska zákona o sťažnosti takým, ktoré napĺňa charakter sťažnosti, tak sa navrhuje skrátenie tohto posúdenia z tridsiatich pracovných dní na desať pracovných dní. Skúsený pracovník, ktorý má na starosti oddelenie sťažností, predsa nepotrebuje tridsať pracovných dní, to znamená reálne štyridsaťpäť kalendárnych dní, aby pochopil, že tento text nie je zákonom naplnená sťažnosť. Domnievam sa, že lehota desať pracovných dní je dostačujúca na to, aby sa takáto nesťažnosť podaná ako sťažnosť ako taká oklasifikovala. Podotýkam, že podľa predchádzajúcej úpravy bola doba na vrátenie takéhoto zákona päť kalendárnych dní. Tá novela z roku 2012 to zmenila na tridsať pracovných dní. Teda z piatich dní sa stalo štyridsaťpäť dní a po štyridsiatichpiatich dňoch sa netrpezlivý občan dozvie, že jeho žiadosť nebola posúdená ako sťažnosť. No to je hádam dosť a myslím si, že tých desať pracovných dní je skutočne bohate cez hlavu.
V bode 2 navrhujem skrátiť základnú lehotu na vybavenie sťažnosti zo šesťdesiatich pracovných dní na tridsať pracovných dní. Sťažnosť, ktorá sa má vybavovať šesťdesiat pracovných dní, čo je reálne v kalendárnom rozsahu deväťdesiat kalendárnych dní, je hádam "zu viele". Domnievam sa, že tri kalendárne mesiace sú neprimerane dlhá lehota, vzhľadom k účelu zákona o sťažnostiach a k účinnej ochrane práv a právom chránených záujmov sťažovateľa. Ak sa vy na niečo oprávnene sťažujete a máte zo zákona čakať deväťdesiat kalendárnych dní, než sa uráči úrad, verejná správa dať vám odpoveď, tak to je pomerne kocúrkovský stav zákona.
V bode 3. Súčasné znenie zákona umožňuje predĺžiť tú základnú lehotu, o ktorej som teraz hovoril, na vybavenie sťažnosti o ďalších tridsať pracovných dní. To už je teda deväťdesiat pracovných dní. Deväťdesiat pracovných dní je takmer päť kalendárnych mesiacov. Päť kalendárnych mesiacov má čakať občan na vybavenie svojej sťažnosti, ak je vraj komplikovaná. Podľa predchádzajúcej úpravy bolo možné po predĺžení, aby vybavenie sťažnosti trvalo dva, najviac tri kalendárne mesiace. Teraz momentálne sme na piatich. Neviem si predstaviť, ako sa napĺňa zmysel nápravy veci verejných sťažnosťou, ak sa päť mesiacov takmer čaká na láskavú odpoveď tých, ktorí očividne pochybili.
Vzhľadom na to, že tá lehota a že to predĺženie o ďalších tridsať dní sa nemôže diať len na základe konštatovania náročnosti prešetrenia sťažnosti, pre ktorú sa nedá vybaviť v zákonnej lehote, žiadame, aby sa odôvodňovalo nielen samotné predĺženie lehoty, ale aj jeho nevyhnutnosť. Teda, aby bol úradník povinný vyargumentovať akýmsi spôsobom, prečo na to potrebuje takmer päť mesiacov, aby to nebola jeho panská vôľa, a ty občan, čakaj a obrastaj zo severu machom, aby indiáni vedeli, z ktorej strany je sever.
Ďalej navrhujeme urobiť jedno opatrenie, počas ktorého neplynie lehota na vybavenie sťažnosti počas poskytovania spolupráce sťažovateľom. Tu ide o to, že ak je sťažovateľ vyzvaný, aby doplnil sťažnosť, aby vyjasnil nejaký bod v nej, tak vlastne ak ten sťažovateľ bez meškania, resp. v štandardnej lehote do desiatich pracovných dní doplní svoj podnet, aby uľahčil posudzujúcemu úradníkovi prácu, nemá sa pozastavovať lehota iba v prípade samozrejme, že by sťažovateľ nesplnil svoju povinnosť, na ktorú bol vyzvaný a v tom prípade, samozrejme, keďže nespolupracuje, stráca čas, ale bude sa strácať aj jeho čas. To znamená, ale až vtedy, keď sám neprejaví tendenciu spolupracovať s úradom.
Ďalším bodom je otázka vybavovania opakovaných sťažností. Ak sa občan opakovane sťažuje z dôvodu, ktorý považuje za primeraný, na rovnakú problematiku, na tú istú vec, nie je celkom reálne, ako je súčasný stav v zákone, že na odpoveď na túto sťažnosť je presne rovnaká doba limitovaná, ako na tú istú predchádzajúcu. Zdá sa nedôvodné, aby vec, ktorá už raz bola preskúmavaná, sa mala znova skúmať presne takú istú dlhú dobu.
Preto si dovolím navrhnúť, aby na vybavenie opakovanej sťažnosti občana bola lehota tridsať pracovných dní bez možnosti jej predĺženia, ako pri nových sťažnostiach, kde táto možnosť je. Zároveň navrhujem, aby sa určilo, že ak sťažnosť iného sťažovateľa v tej istej veci úrad už vybavil, alebo orgán verejnej správy, teda ju vlastne nemusí prešetrovať, len siahne do archívu, a to isté zdôvodnenie alebo vybavenie poskytne druhému sťažujúcemu, aby na to mal desať pracovných dní. Na akt vytiahnutia odpovede a informovania sťažovateľa je toto lehota, podľa mňa, bohato dostačujúca.
Pokiaľ ide o predposledný bod, v ňom ošetrujem skutočnosť, že ak zákon vstúpi do platnosti, o čom si ilúziu nerobím, ale každopádne v rámci neretroaktivity by všetky sťažnosti podané až do dňa účinnosti zákona boli posudzované i časovými limitmi v zmysle doteraz platného stavu zákona a až tie žiadosti, ktoré by boli podané po dni účinnosti zákona, by sa pri limitoch časových riadili predloženou novelou.
Zároveň navrhujem určiť účinnosť zákona. Zákon mení lehoty na vybavovanie sťažností. Vzhľadom k predpokladanému termínu schválenia zákona, ak by sa tak stalo a jeho zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, sa stanovuje približne dvojmesačná legisvakančná doba, ktorá by mala byť dostatočná pre prípravu orgánov verejnej správy na vybavovanie sťažností v nových skrátených lehotách.
Chcel by som povedať, že tak ako pri niektorých iných zákonoch si niekto môže povedať, no on je v exekutíve verejnej správy, šije na seba bič. Áno, i v podmienkach mestskej časti Bratislava - Staré mesto máme niekedy problém s chronickými vyžadovateľmi informácií, máme problém i s chronickými sťažovateľmi, ktorým vadí napríklad hladina hluku, ktorá drvivej väčšine ostatných nevadí. Ale v demokracii je verejná správa na to, aby sa zaoberala podnetmi svojich občanov a aby akýmsi spôsobom hľadela i z týchto podnetov hľadať inšpiráciu pre svoje lepšie fungovanie. A domnievam sa, že to, aby mal občan pocit, že jeho sťažnosť nezapadá prachom v štvrtom šuplíku úradníckeho stola, ale že na ňu dostáva odpoveď čím skôr a čím kvalifikovanejšiu, je jedna, možno nie hlavná, ale jedna z ciest, ktorá môže zlepšiť to, čo kedysi Václav Havel pred rokmi nazval "blbou náladou společnosti".
Lebo nemienim tu rozoberať voľbu prezidenta z pohľadu toho, koho bola víťazstvom a koho bola prehrou. Ale to, že tendencia občanov odmietať politikov, odmietať to, čo by malo v demokracii byť jej nedeliteľnou súčasťou, a to keď hovorím o politikoch, myslím tým i politikov na nižších úrovniach i na úrovniach komunálnych, je výsledkom istého pocitu, ktorý fungovanie veľkej politiky a i úradov a verejnej správy v občanovi zanecháva. Ja si nemyslím, že cesta vedie v tom, že budeme za ruku, v putách odvádzať občanov k urne, aby si povinne napĺňali svoje právo voliť.
Ale ak máme možnosť urobiť krok, ktorý tak, ako tento zákon neznamená nijaký náklad pre ministerstvo financií a je tiež v súlade s ústavou. A neznamená nijaké iné ohrozenie ničoho, len zlepšenie pocitu občana, že sa o jeho podnet niekto stará v čase rozumnejšom, ako je teraz v zákone, tak si myslím, že to je cesta dobrým smerom a samozrejme aj keď, ako vravím, tento zákon nestiahnem, pretože tak, ako za červenej totality písali literáti do šuplíka v nádeji, že raz príde čas, keď tie básne, divadelné hry alebo romány vyjdú, tak i zákonotvorba opozície v tomto volebnom období je samozrejme písaním do šuplíka, ale treba to tak brať, pretože príde možno, vlastne iste, deň, kde sa ten šuplík bude dať otvoriť, a tieto zákony stiahnuté, či nestiahnuté, sa budú môcť prijať. Čím neskôr to bude, tým horšie pre nás, ktorí sme volení zástupcovia občanov na všetkých možných úrovniach.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1, podal v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z.
Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, t. j. 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, preto sa stupeň zlučiteľnosti nevyjadruje. Návrh nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 926 z 3. marca 2014 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor, v lehote do 30, respektíve 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predkladateľka, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 874 z 11. februára tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský s tým, aby gestorský výbor prerokoval uvedený návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa ustanoviť povinnosť prerokovať správu alebo mimoriadnu správu predloženú Národnej rade niektorými ústavnými činiteľmi, ako aj spresniť, že takáto správa sa berie na vedomie. Súčasne sa navrhuje, aby verejný ochranca práv mal právo zúčastňovať sa schôdzí Národnej rady.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 874.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže, pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som predniesol návrh zákona, ktorým sa mení rokovací poriadok Národnej rady.
Viac ako samotný návrh zákona by bolo asi lepšie povedať, ako vznikol tento návrh zákona. Keď si, keď sa vrátime späť asi o pol roka, kedy vznikla potreba parlamentnej stráže, alebo boli tu tendencie zaviesť parlamentnú stráž, na poslaneckom grémiu bolo predložených niekoľko návrhov zákona, návrhov na zmenu rokovacieho poriadku, kde sa to netýkalo iba parlamentnej stráže, ale viacerých úprav rokovacieho poriadku, pretože obsahuje nedostatky, obsahuje medzery, obsahuje chyby, obsahuje neaktuálnu úpravu a tým, že nakoniec nevznikla politická dohoda na úpravách tak parlamentnej stráže, ako aj iných naozaj potrebných úprav, ostali nepovšimnuté aj úpravy, ktoré boli potrebné a ktoré mali rokovací poriadok vylepšiť a očistiť, takzvane purifikovať. Čiže toto, táto novela je predovšetkým purifikačný právny akt.
Okrem iným zmien sa v tejto novele nachádza aj to, čo bolo tiež na grémiu, a to je, aby sa za urážku poslanca v tejto sále, alebo za nejaké tvrdšie vyjadrenie bola, bol tento poslanec postihnutý sankciou, ktorú mu udelí mandátový a imunitný výbor, alebo môže udeliť mandátový a imunitný výbor. V čase, kedy tiež mám pocit, že niektorí poslanci majú tendenciu skôr urážať, ako vecne diskutovať, myslím si, že je na mieste otvoriť tému funkčnosti a sfunkčnenia mandátového a imunitného výboru, ktorý by mal postihovať vulgarizmy a neprimerané urážky a to až do výšky alebo do nejakej pokuty.
V súčasnosti je to 5-tisíc korún, čo je asi 165 euro, čo nie je až tak bolestivé, ako by si, nechcem byť ten sudca, ale ako by si možno v niektorých prípadoch niektorí zaslúžili. Preto okrem toho, že niektoré veci purifikujeme, alebo čistíme a upravujeme rokovací poriadok naozaj nevinnými zmenami, ktoré majú skôr pomôcť, zavádzajú sa aj pokuty do výšky platu poslanca v prípade, ak ten poslanec urazí druhého poslanca na cti.
Čiže týmto vás poprosím o podporu tohto návrhu zákona.