33. schôdza

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti uviedol návrh zákona alebo novely zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon predkladáme dvaja, teda ja spoločne s pánom kolegom Hlinom. Chcem celkom otvorene povedať, že jednoducho autor tejto iniciatívy a tohto zákona je pán kolega Hlina. A ja som si osvojil tento jeho návrh, stotožnil som sa s ním, keď na jednej z predchádzajúcich schôdzí prišiel s pozmeňujúcim návrhom, ktorý tvorí prakticky gro tohto zákona.
Chcem povedať, že tento predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení už citovaný zákon prakticky zohľadňuje poslednú novelu zákona o vnútrozemskej plavbe a hlavne prijaté ustanovenie § 23 ods. 4 zákona, v zmysle ktorého sa ustanovilo, že k žiadosti o vydanie rozhodnutia státia plávajúceho zariadenia ten žiadateľ predloží súhlasy od štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy ustanovené zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a tiež správcu vodného toku, ktorý podľa zákona o vodách a tiež o zmene zákona Slovenskej národnej rady o priestupkoch v znení neskorších predpisov plní rôzne činnosti v záujme zachovania všetkých funkcií vodného toku, správca vodného toku v zmysle teda platnej legislatívy, v zmysle § 35 ods. 7 zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.
Máme za to, že takáto právna úprava, ktorá je teraz platná, je nedostatočná, pretože nezohľadňuje sa tu stanovisko obce. Lepšie povedané, sme presvedčení, že obec by mala vydať súhlas alebo nesúhlas, teda tá obec, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. Na základe uvedeného navrhujeme sprísnenie právnej úpravy v tom smere, že k žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave bude nevyhnutné priložiť novú, ďalšiu prílohu a to súhlas obce, v ktorej katastrálnom území bude stáť plávajúce zariadenie. To predmetné doplnenie vyžadovania preukázania súhlasu obce s povolením státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo v prístave v zmysle ustanovenia § 23 ods. 3 zákona považujeme za zvýšenie garancie ochrany verejného záujmu pri rozhodovaní o žiadosti o povolenie státia plávajúceho zariadenia na vodnej ceste alebo prístave zo strany dopravného úradu alebo príslušného správneho orgánu v tomto procese.
Veľmi jednoducho by som chcel teda ešte raz zopakovať, že máme za to, že mala by to byť obec, ktorá by mala byť tiež jedným zo subjektov a možnože práve tým rozhodujúcim a mala by vydať súhlas o tom, že v jej katastri bude stáť nejaký hausbót alebo plávajúce zariadenie, keď už nie pre iné, tak napríklad preto, aby vedela teda koľko tých hausbótov tam je, čo tí ľudia robia napríklad s komunálnym odpadom, alebo majú nejaké biologické potreby, ako je toto riešené, alebo aj pre prípad nejakej živelnej pohromy, mimoriadnej udalosti, poprípade havárie.
Tento zákon alebo táto naša novela je veľmi jednoduchá. Nie je v tom žiadne politikum a ja verím, že teda i poslanci SMER-u, keď majú len trošku dobrej vôle, tak tento návrh zákona podporia. Chcem povedať, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a je aj v súlade s právom Európskej únie. V konečnom dôsledku, ten predkladaný návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na životné prostredie, nebude mať žiadne negatívne sociálne vplyvy, ani nebude mať nepriaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť, tvorbu pracovných síl, ani na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Pani podpredsedníčka, ďakujem. Skončil som.

Ďakujem pekne. Poprosím Vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Mikušovi Jozefovi.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 278 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Přidala a Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú máme pod tlačou 939. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 3. marca 2014 č. 934 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Evidujem pána poslanca Hlinu. Pán poslanec, chcem sa vás opýtať, do piatich minút skončíte?
Áno, nech sa páči, poďte.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, áno, nechcel som začínať nový zákon, chcem teda využiť ešte túto krátku chvíľu a tak, aby sme to stihli a aj teda upozorniť na zajtrajšok, zajtrajšok, dopredkladáme, dopredkladám ostatné zákony, aj dôležité zákony a jeden zákon mimoriadne dôležitý aj aktuálny o splatnostiach.
K tomuto ale chcem povedať, všetko bolo v zásade povedané, neviem, či má celkom zmysel sa, nechcem dokazovať chybu, lebo to nie vždy teda sa oplatí, ale keby som chcel byť protivný, tak by sme interpelovali ministra Počiatka v jednej veci. A znova, keby to niekoho zaujímalo, tak zistí, že ako vôbec taký papier z ministerstva mohol prísť, hej, ten papier má veľmi nízku právnu úroveň. Nuž, čiže zostaňme len v tej polohe, v ktorej bol tento zákon uvedený a naozaj, podľa mňa je namieste, aby obec, v ktorej katastri bude umiestnené také plavidlo, viete, keby to bol nejaký člnok, hej, ale dobre vieme, čo nám vzniklo v Jaroveckom ramene, to sú Benátky a ešte úplne gýčové Benátky a tam tá možnosť to ovplyvniť bola, bola nulová.
Čiže, tomuto sa dá predísť aj takýmto spôsobom, obzvlášť keď samé ministerstvo uznalo, že tam mali rezervu a samé ministerstvo, keď predkladalo novelu zákona o vnútrozemskej plavbe, tak vložilo do ustanovení, že k umiestneniu plavidla sa vyjadruje orgán ochrany prírody, čo je na mieste a treba oceniť, hej, tak, keď to uznalo, tak kľudne tam má byť aj obec, lebo obec plní činnosti, ktoré tu kolega spolupredkladateľ spomínal a ktoré sú úplne na mieste.
Neskončím tým obligátnym, že veríme, (povedané so smiechom) veríme, čomu veríme, uvidíme a zajtra budeme pokračovať.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Fecko. Presne to skončíme do 19.00 hodiny.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že tvoje slová povedali to, čo som chcel aj ja povedať. A pýtam sa, prečo ešte obec doteraz nebola účastníkom konania? Myslím, že nie je veľa obcí na Slovensku, ktoré by mali takýto problém, že by až takúto nejakú dopravu mali vodnú v svojom katastrálnom území a myslím si, že obec by mala byť tým prvým účastníkom, čo sa v jej území robí. A to je jedno, či má tam vodnú nejakú cestu, alebo nemá, pretože je to o samospráve a bude taká, akú si ju tá obec pustí alebo nepustí do svojho katastrálneho územia.
Ďakujem pekne.

Chcete reagovať na faktickú poznámku? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Prajem vám krásny večer, zajtra o 9.00 h budeme (reakcia z pléna) a vidíte, chcete záverečné slovo? Nechcete, ja som vedela, že nie. Takže prerušujem rokovanie. Prajem vám pekný večer a zajtra o 9.00 h začíname rokovanie bodom tak, ako sme si ho schválili a to je voľbou členov Ústavného súdu.

(Prerušenie rokovania o 18.59 hodine.)

Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Otto Brixi, Martin Fecko, Pavol Frešo, Juraj Miškov, Oľga Nachtmannová, Milan Panáček, Svetlana Pavlovičová a Vladislav Petráš. Na zahraničnej pracovnej ceste je ešte poslankyňa Eva Horváthová a poslanec František Šebej.
Pristúpime k rokovaniu o

návrhu na voľbu kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky.

Návrh má parlamentnú tlač 945.
Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci podľa § 39 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.
Teraz prosím poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Annu Vittekovú, aby návrh uviedla a podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

Ďakujem pekne. Dobré ráno. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Národná rada podľa čl. 134 ods. 2 ústavy navrhuje prezidentovi Slovenskej republiky dvojnásobný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, ktorých má vymenovať, v tomto prípade bude Národná rada voliť šiestich kandidátov.
Za sudcu Ústavného súdu môže byť podľa čl. 134 ods. 3 ústavy vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady, dosiahol vek 40 rokov, má vysokoškolské právnické vzdelanie a je najmenej 15 rokov činný v právnickom povolaní. Navrhnutý kandidát musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Na základe výzvy predsedu Národnej rady zo 4. februára 2014 a podľa § 11 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov bolo v termíne do 24. februára 2014 ústavnoprávnemu výboru doručených 13 návrhov.
V súlade s volebným poriadkom o voľbe a odvolávaní funkcionárov ústavnoprávny výbor pozval navrhovaných kandidátov na sudcov Ústavného súdu na svoju 64. schôdzu, konanú 11. marca 2014, aby prezentovali predstavu o svojom pôsobení na Ústavnom súde. Na schôdzi výboru sa zúčastnili všetci navrhnutí. V prvej časti stručne informovali o motivácii a svojej predstave možného pôsobenia na Ústavnom súde, následne odpovedali na otázky poslancov Národnej rady.
Ústavnoprávny výbor v uznesení č. 387 konštatoval, že navrhovaní: Jana Baricová, Ján Bernát, Rudolf Čirč, Ján Drgonec, Miroslav Duriš, Peter Filip, Eva Fulcová, Vladimír Horváth, Peter Kresák, Ján Mazák, Robert Schronk, Ján Šikuta a Imrich Volkai spĺňajú podmienky ustanovené v čl. 134 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Základné údaje o navrhovaných kandidátoch sú uvedené v predkladanom materiáli, ktorý máte ako tlač 945.
Ďakujem.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.