33. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len chcem konštatovať veľmi stručne, keďže podobný návrh zákona trošku širšie poňatý som tu predkladal pred necelým týždňom. Nechcem sa opakovať, tak som sa zameral na to, že som si vybral z internetu a z facebooku niekoľko desiatok citátov od rozhorčených občanov, ktorí podobne ako kolega Hlina, ja a niektorí ďalší v tejto sále s veľkým znepokojením vnímajú to, čo nastalo po prijatí novely zákona o ochrane prírody a krajiny v novembri minulého roku. A keďže som sľúbil, že budem stručný, nebudem dokonca ani citovať tieto rozhorčené stanoviská občanov, prípadným záujemcom ich môžem dodať. Majú spoločného menovateľa v tom, že konštatujú, že od 1. januára, kedy zákon nadobudol účinnosť, sa veľmi rapídne zvýšil rozsah a početnosť výrubov stromov vo voľnej krajine, a to, čo zaznieva z týchto ohlasov, ktorých sú naozaj desiatky, môžem nazvať ako doslova také verejné pohoršenie.
Takže obmedzím sa už len na záverečné konštatovanie a apel na vás, vážené kolegyne, vážení kolegovia, povedané metaforicky, máte druhý opravný termín na to, aby sme napravili spoločnými silami to nedopatrenie, ako to nakoniec nazval aj kolega Hlina, ku ktorému došlo v rámci novely zákona v novembri minulého roku. A nehnevajte sa, ale použijem možno trošku tvrdší výraz alebo slovné spojenie, že ak nevyužijeme ani tento druhý opravný termín, tak naozaj budem nútený konštatovať, že tam, kde stúpi noha SMER-u - SD, tam ani tráva 100 rokov neporastie.
Ďakujem pekne.

Faktická poznámka nie je. Chcete vy, pán navrhovateľ, alebo pôjde pán poslanec Mičovský do rozpravy? (Reakcia pani podpredsedníčky Laššákovej: Je dvanásť hodín.) Pardon, je dvanásť hodín, takže prerušujem rokovanie a budeme pokračovať poobede o druhej pravidelným bodom hodina otázok a potom budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

(Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

hodina otázok,

ktorú týmto otváram. Poslanci písomne predložili do včera do dvanástej hodiny 13 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 16 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

Pekný deň. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho pán minister Počiatek, pán minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho pán minister Ľubomír Jahnátek, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, nie sú naňho otázky, podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny, nie sú naňho otázky, a pán minister kultúry Maďarič, tiež naňho nie sú žiadne otázky.

Prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslanca Róberta Puciho a znie: "Vážený pán premiér, memorandum, ktoré bolo nedávno podpísané vládami Slovenskej a Maďarskej republiky by malo pomôcť k rozvoju cestných komunikácií medzi týmito krajinami. Akých konkrétnych projektov sa memorandum týka?"
Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem pekne.
Vážený pán poslanec, skôr, ako konkrétne odpoviem na vašu otázku, rád by som sa dotkol vzťahov medzi Maďarskom a Slovenskou republikou. S uspokojením môžem konštatovať, že v súčasnosti sú na dobrej úrovni a obe krajiny sa usilujú vzájomný dialóg naďalej rozvíjať. Vychádzame pri tomto tvrdení najmä z nasledovných údajov:
- zo zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a z výsledkov práce príslušných bilaterálnych zmiešaných komisií,
- zo spojeneckého vzťahu a totožnosti záujmov oboch krajín v rámci Severoatlantickej aliancie a Európskej únie,
- zo spoločného záujmu o súčinnosť v rámci regionálnej vyšehradskej spolupráce s cieľom spoločného vytvárania posilnenej a konkurencieschopnej strednej Európy,
- z presvedčenia, že úspešná prihraničná spolupráca medzi susednými regiónmi a ich obyvateľmi, teda aj medzi príslušníkmi národnostných menšín, je dôležitým činiteľom pozitívneho rozvoja slovensko-maďarských vzťahov.
Pred necelými dvoma rokmi, konkrétne 2. októbra 2012, sa predseda vlády Slovenskej republiky Robert Fico stretol s maďarským premiérom Viktorom Orbánom v Mlynkoch a spoločne sa dohodli, že obe krajiny sa v bilaterálnych vzťahoch sústredia predovšetkým na posilnenie hospodárskej spolupráce s dôrazom na rozvoj dopravnej a energetickej infraštruktúry. Som rád, že naďalej pokračujeme v tomto trende, a Slovensko je pripravené ísť touto pozitívnou a konštruktívnou cestou aj v budúcnosti.
V júli minulého roku sa uskutočnilo historicky prvé spoločné zasadnutie predstaviteľov vlád Slovenskej republiky a Maďarska, počas ktorého bolo podpísané memorandum o spolupráci medzi vládami oboch krajín. Slovensko i Maďarsko považujú rozvoj hospodárskej spolupráce, najmä v sektore malých a stredne veľkých podnikov, za kľúčovú oblasť, ktorá prispieva k rastu konkurencieschopnosti a, samozrejme, zvyšovaniu zamestnanosti.
Rovnako sa pozornosť sústredila aj na snahu o maximálne využitie možností cezhraničného rozvoja, ktoré vyplývajú z členstva našich krajín v Európskej únii a schengenskej zóne. Obe krajiny sa zhodli na tom, že Slovenská republika a Maďarsko počas programového obdobia Európskej únie v rokoch 2014 - 2020 z celkového zoznamu vyše 60 projektov vytypovaných maďarskou stranou vybudujú aspoň 25 nových verejných komunikácií pri využití zdrojov Európskej únie. Osobitnú pozornosť aj tzv., venujú aj tzv. väčším projektom, ako je napríklad vyriešenie financovania plánovaného nového dunajského mosta medzi Komárnom a Komáromom. Treba oceniť veľmi dobrú úroveň spolupráce v tejto oblasti vrátane činnosti zmiešanej komisie pre otázky dopravy, spojov a infraštruktúry.
Pokiaľ ide o cezhraničné projekty, vlády oboch krajín sa dohodli, že bude potrebné posúdiť príslušné štúdie realizovateľnosti a ďalej napredovať v súlade so štandardnými postupmi Európskej únie vrátane možností ich financovania.
V kontexte aktuálneho stavu cestných prepojení medzi obidvoma krajinami bolo konštatované, že ich súčasný počet 28 vzhľadom na populáciu žijúcu na oboch stranách hranice - takmer 2 mil. obyvateľov - je nízky a nedostačujúci. Poukázalo sa na potrebu výstavby nových, resp. obnovu existujúcich cestných prepojení. V tomto kontexte sa diskutovalo o príprave štúdií uskutočniteľnosti pre 46 nových a 14 existujúcich projektov cezhraničného prepojenia.
Prirodzeným pokračovaním procesu rozvíjania spolupráce s naším južným susedom je i uzavretie memoranda o spolupráci pri rozvoji dopravnej infraštruktúry, ktoré premiéri oboch krajín podpísali v maďarskej obci Szada minulý týždeň, konkrétne 27. marca 2014. Stalo sa tak po predchádzajúcich konzultáciách, ktoré zohľadňovali potreby občanov v slovenskej aj maďarskej pohraničnej oblasti, ako aj širšie hospodárske záujmy našich krajín.
Dokument obsahuje 21 infraštruktúrnych prepojení, cesty, mosty a kompy, ktoré budú na úžitok občanov Slovenska a Maďarska. Verím, že prispejú k rozvoju nielen prihraničných regiónov, ale budú mať širší dosah aj na celkový progres dvojstrannej obchodnej spolupráce, ekonomický rast či zamestnanosť.
Faktom je, že na maďarsko-slovenskej hranici je priechod v priemere každých 20 kilometrov, kým medzi Francúzskom a Belgickom je tento priemer poldruha kilometra. Slovensko-maďarská spoločná hranica s dĺžkou 646 kilometrov patrí medzi najdlhšie v Európe. Program rozvoja, v rámci ktorého vybudujú 11 nových ciest prepájajúcich Slovensko s Maďarskom, osem nových mostov a dve prepojenia kompou, je historicky najrozsiahlejším spoločným slovensko-maďarským projektom.
V súvislosti s prípravou programu cezhraničnej spolupráce Maďarsko – Slovenská republika pre obdobie rokov 2014 - 2020 došlo v rámci rokovaní k zhode o budúcich tematických cieľoch a investičných prioritách pripravovaného programu. Stratégia cezhraničnej spolupráce sa v novom programovom období Európskej únie dotýka aj cestných sietí a prihraničných samospráv.
Vážený pán poslanec, v zásobníku projektov boli indikované projekty v pôsobnosti jednotlivých samosprávnych krajov. Sú súčasťou memoranda a ak máte záujem, môžeme vám zoznam týchto projektov, samozrejme, predložiť.
Obe krajiny sa dohodli, že k realizácii projektov pristúpia, ak sa ich financovanie uskutoční v rámci operačného programu cezhraničnej spolupráce Slovensko – Maďarsko 2014 - 2020 tvoriaceho 35 – 40 % programového rámca, pri splnení definovaných požiadaviek programu a v súlade s dostupnou finančnou alokáciou pre dopravnú infraštruktúru. Projekty budú implementované v rámci odborného partnerstva zainteresovaných samosprávnych krajov na slovenskej strane, resp. národnej neverejnej akciovej spoločnosti na rozvoj infraštruktúry na maďarskej strane, za dohľadu vládnych orgánov oboch zmluvných strán.
Strany sa zaviazali, že v prípade potreby pre projektových partnerov zabezpečia prostriedky na predfinancovanie v zmysle systému finančného riadenia európskych štrukturálnych fondov a investičných fondov na roky 2014 - 2020.
V súlade s predchádzajúcimi dohodami v roku 2013 boli odovzdané štyri nové dopravné prepojenia medzi Slovenskou republikou a Maďarskom: kompa medzi obcami Gabčíkovo a Dunaremete a kompa medzi obcami Kravany nad Dunajom a Lábatlan. Odpusťte mi moje horšie maďarské výslovnosti.
Cestné prepojenie bolo rovnako tak odovzdané medzi Trstené pri Hornáde a Kéked a cestné prepojenie medzi obcami Vel’ké Trakany a Zemplénagárd.
V súčasnosti prebieha príprava a realizácia nasledujúcich rozvojových projektov: budovanie diaľničného prepojenia M15 - D2 medzi obcami Rusovce a Rajka. Ide o rekonštrukciu bývalého hraničného priechodu Rusovce a Rajka na diaľnici D2 - M15, s cieľom doriešiť debarierizáciu hraničného priechodu a vybudovanie druhého diaľničného pásu na maďarskej strane. Po preštudovaní troch variantov sa slovenská strana rozhodla v ďalšej príprave a realizácii postupovať v zmysle variantu č. 1 s vybudovaním križovatkových vetiev k otáčaniu maďarských údržbových vozidiel.
Ďalším, samozrejme, projektom, ako som hovoril v úvode, je budovanie nového mosta cez Dunaj medzi Komárnom a Komáromom. Proces prípravy výstavby nového mosta medzi Komárnom a Komáromom pokračuje v súlade s dohodnutým harmonogramom. Štúdia realizovateľnosti je dodaná a v súčasnosti sa spracováva dokumentácia pre stavebné povolenie s termínom dodania 31. mája 2014. Podľa štúdie realizovateľnosti je plánovaný termín začatia výstavby v roku 2016. Skutočný začiatok bude závisieť od zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu a dohody s maďarskou stranou.
Príprava na uvedenie do prevádzky nákladnej kompy medzi Štúrovom a Ostrihomom, v tom prípade investorskú prípravu a výstavbu priechodu cez Dunaj kompou Štúrovo - Ostrihom zabezpečuje a financuje súkromná spoločnosť.
Vybudovanie diaľničného prepojenia M30 - R4 medzi obcami Milhost’ a - to si nedovolím ani prečítať - Tornyosnémeti, na slovenskej strane bola rýchlostná cesta R4 odovzdaná do užívania verejnosti v novembri 2013 s provizórnym prepojením na cestnú sieť Maďarska. Na maďarskej strane sa s výstavbou rýchlostnej cesty M30 uvažuje v treťom štvrťroku 2015. Správcovia ciest v apríli 2013 dohodli spôsob a zabezpečenie zimnej údržby ciest R4 a provizórneho prepojenia na maďarskom území v priestore štátnej hranice. Zároveň boli určení zodpovední pracovníci investora pre projektové doriešenie napojenia rýchlostných ciest s harmonogramom stavebných prác.
Vybudovanie nového cestného mosta medzi obcami Kechnec a Abaújvár. Košický samosprávny kraj požiadal ministerstvo dopravy v septembri roku 2013 o prípravu a podpísanie medzivládnej dohody o výstavbe cestného mosta nad riekou Hornád a súvisiacich objektov na spoločnej štátnej hranici medzi obcami Abaújvár a Kechnec. Projekt bol schválený Spoločným technickým sekretariátom pre Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika – Slovenská republika 2007 – 2013. Nový navrhovaný priechod Abaújvár - Kechnec je súčasťou medzivládnej dohody o dopravnom charaktere ciest prechádzajúcich cez spoločnú hranicu. Avšak v zmysle dohody a vzhľadom na to, že mostný objekt je dlhší ako 30 m, je potrebné na jeho výstavbu vypracovať samostatnú medzivládnu dohodu. Investorskú prípravu a realizáciu mosta bude za slovenskú stranu zabezpečovať obec Kechnec. Konštrukciu mosta tvorí oblúkový most s ťahadlovým, ťahadlom s jedným otvorom, dvomi hlavnými nosnými piliermi a oceľovou konštrukciou v rozpätí 60 metrov, v šírke; 60 metrov a v šírke 8,75 metra. Cestné prepojenie bude vybudované pre medzinárodnú cestnú osobnú a nákladnú dopravu s maximálnou hmotnosťou vozidiel do 3,5 tony. Proces verejného obstarávania na výstavbu mosta a príjazdových ciest vypíše v mene zmluvných strán maďarská strana. Stavebné práce sa budú realizovať v súlade s platnými vnútroštátnymi právnymi a technickými predpismi štátov oboch zmluvných strán.
Cieľom snažení vlád Slovenskej republiky a Maďarska je zlepšiť dopravnú dostupnosť medzi oboma krajinami v prihraničných regiónoch, čo zároveň zvýši aj možnosti zlepšenia hospodárskej spolupráce v kultúrnej činnosti a v neposlednom rade umožní aj vytvorenie nových pracovných príležitostí v týchto regiónoch, známych svojou vysokou nezamestnanosťou.
Dovoľte, aby som vám ešte k tomu doplnil tie hlavné projekty, ktoré sú zahrnuté a sú súčasťou tohto memoranda. V rámci Trnavského samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Dobrohošť a Dunakiliti.
V rámci Nitrianskeho samosprávneho kraja ide o kompu medzi obcami Radvaň nad Dunajom a Neszmély, ďalej ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľský Sokolec a Tésa.
V rámci Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý má asi najviac týchto infraštrukturálnych projektov, ide o cestný most cez Ipeľ medzi obcami Ipeľské Predmostie a Drégelypalánk, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Koláre a Balassagyarmat-Újkóvár, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Vrbovka a Őrhalom, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Kováčovce a Hugyag, cestný most cez Ipeľ medzi obcami Muľa a Nógrádszakál... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán podpredseda vlády, 15-minútový limit určený na odpovede skončil. Ešte máte minútku, prepáčte.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ešte minútu. Budem rýchly. Cestné prepojenie medzi obcami Lipovany a Karancsberény, cestné prepojenie medzi obcami Petrovce a Zabar alebo Domaháza, cestné prepojenie medzi obcami Janice a Ózd-Susa a cestné prepojenie medzi obcami Neporadza a Kelemér alebo Gömörszőlős.
V pôsobnosti Košického samosprávneho kraja je to, samozrejme, cestné prepojenie medzi obcami Chorváty a Hídvégardó, cestné prepojenie medzi obcami Michaľany a Felsőregmec, cestný most cez Rožňavu medzi obcami Čerhov a Alsóregmec. (Smiech v sále.)
Viete, čo ma, chápem, že sa všetci na tom trochu zabávame, ale sú tie názvy naozaj ťažké, a to sme ešte neprišli k najťažším.
Cestné prepojenie medzi mestami Slovenské Nové Mesto a Sátoraljaújhely, cestné prepojenie medzi obcami Klin nad Bodrogom... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
A v tejto chvíli, pán podpredseda vlády, vám zoberiem slovo.

Kaliňák, Robert, podpredseda vlády a minister vnútra SR
Ďakujem. Ešte niekoľko, mohol by som tu byť ešte 10 minút. Posledné, čo ešte k tomu poviem, že ma mrzí, že práve pri projekte, kde hovoríme o rozvoji medzi spoluprácou, medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou, tu poslanci za maďarskú stranu nie sú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pokračujeme teraz odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia. Prvá otázka je od podpredsedníčky Eriky Jurinovej na ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka a otázka znie: "Vážený pán minister, viete mi vysvetliť, prečo prostredníctvom nariadenia NV 31/2011 centralizujete možnosť získať príspevok na "rozvoj včelárstva" zmenou podielu členov z 10 % na 30 %? Z takto nastaveného podielu členov je evidentné, že dávate šancu iba jednému združeniu, ktoré túto podmienku spĺňa. Ste teda opäť za uniformitu a centralizáciu?"
Nech sa páči, pán minister, odpoveď.

Vážená pani poslankyňa, v prvom rade ďakujem za otázku a teraz k odpovedi na vašu otázku. Vzhľadom na to, že ide o 30-percentné, 30 %, teda včelárske združenie, ktoré združuje viac ako 30 % včelárov, stále ostáva možnosť minimálne troch organizácií. Zvýšenie percentuálneho kvóra na 30 % je z dôvodu zefektívnenia čerpania pomoci a zníženia personálnej a administratívnej záťaže, zbytočnej byrokratizácie procesu čerpania finančných prostriedkov a zároveň zjednotenia postupov moderného včelárenia na Slovensku.
Okrem toho čerpať finančné prostriedky na podporu zlepšenia podmienok pri produkcii a obchodovaní s včelími produktami majú všetci včelári na Slovensku, ktorí sú registrovaní v centrálnom registri včelstiev, bez ohľadu na ich spôsob organizovanosti, stačí o to požiadať oprávneným žiadateľom pomoci. Pre porovnanie, pani poslankyňa, v Českej republike je toto kvórum 50 %, v Maďarsku 100 %, v Poľsku 100 % a v Rakúsku bolo možné oprávnenie pre viaceré organizácie, ale ony sa tiež združili do jednej organizácie zastrešujúcej, čiže aj tam teraz majú 100 percent.
Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem, pán minister.
Pani podpredsedníčka, doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

Ďakujem, pán minister. Chcela by som vedieť, že aké tri organizácie teda do tohto spadajú, lebo podľa mojich informácií sa jedná práve o jednu organizáciu a z toho dôvodu aj tá moja otázka vznikla, že či naozaj smerujeme k centralizácii. To bolo naozaj hlavným dôvodom, prečo som sa pýtala. Ďalej by ma zaujímalo, keby táto organizácia vstúpila do teda niektorej z tých troch, ale bola by som rada, keby ste mi ich aj pomenovali, že či stratí svoju svojbytnosť, alebo ako bude zabezpečené to, že tie prostriedky budú môcť čerpať práve cez tú organizáciu, že proste aby tam kvôli nejakým nezhodám sa nestalo, že bude aj napriek tomu, že bude súčasťou toho nejakého spoločenstva, bude, nebude môcť čerpať tie prostriedky, nejaké rovnomerné posúvanie.