33. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že korektné a odborné vystúpenie, ja budem tiež sa držať v tejto rovine, ste odborník na túto problematiku. Takto, no, v určitom momente ale musím vás upozorniť na jednu vec, že rozdiel, ako ste aj vy povedali, že či sa ten výrub deje v záhrade, kde tiež nad určitý priemer treba povolenie ako také od príslušného úradu, je rozdiel, či sa to deje okolo cesty, kde tie stromy bránia vo výhľade a ide vo väčšej časti a mnohokrát ide o náletové dreviny, to je to, čo Štefan Kuffa povedal, to tam nikto mnohokrát nesadil, naletelo to a vyrástlo to. A znova to naletí a znova to vyrastie. Jednoducho sú to tzv. náletové dreviny, ktoré aj vo všetkých vyspelých štátoch EÚ sa proste vytínajú ako také. No a je, samozrejme, rozdiel, či sa to deje na Kolibe alebo v nejakom lese, kde sa to vytína ako také. To plne súhlasím.
Ale chcem povedať to, že nechoďme prístupom, že zabi bobra, zachrániš strom. V tomto prípade mi to tak trošku pripadá, lebo fakt okolo tých ciest mnohokrát keď tie stromy, teda tie náletové dreviny, tak to nazvem, bránia výhľadu a skončí tam potom veľa, alebo stáva sa tam veľa nehôd dopravných ako takých, a je rozdiel, keď občan vyletí autom do poľa, ako keď vyletí do poľa a trafí strom, hej, pri ceste. Čiže jednoducho tam sa zabije, pri tom prvom prípade to prežije. Čiže jednoducho treba to rozlišovať a myslím si, že pán Žiga išiel len s tými najlepšími myšlienkami do tohto ako takého a sám Štefan Kuffa povedal, že jednoducho sú to náletové dreviny.
A tiež sa chcem spýtať, v tom je určite aj rozdiel, že či niekto vytína takéto stromy v záhrade; vy ste nikdy nevytínali stromy v záhrade? Spýtajte sa pána Hlinu ako na ekofarme sa to tam vytínalo ostošesť, dokonca však je to tam, ako by som to povedal, botanická záhrada, ktorú ma prenajatú ako takú a, samozrejme, bolo to potrebné, lebo tam boli náletové dreviny, ale tiež nežiadal povolenia a nemeral to, či to má v tom čase 40 cm ten priemer.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No, ja sa nezapojím do nejakej osobnej debaty, ale ostaňme v tej odbornej. Čo sa týka európskeho stromu roka, to som rád, že ten náš dub z Kremnice, zo záhrady Gustáva Kazimíra Zechentera Laskomerského obstál tak čestne a je to ozaj pekný symbol.
Ale čo sa týka, pán poslanec Martvoň, v tej diskusii teda v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, vy ste mali pocit, že zákon pána ministra Žigu takéto niečo ozaj má na mysli? Lebo ak áno, ak by mal, to sa dalo veľmi pekne vyriešiť, lebo ozaj môžme pripustiť, že staré aleje, ktoré lemovali cesty v tých časoch, keď tadiaľ chodili povozy a ktoré pri niektorých cestách ostali, naozaj predstavujú bezpečnostné riziko pre motoristov a tam by sme možno mohli ísť tak voľajako na dohodu. Ale zákon nič také neponúkol. Ani záhrady som nespomínal, tam som vlastne uznal aj pánovi poslancovi Kuffovi, že tam naozaj môže aj tie neovocné dreviny rúbať bez problémov. My sa vráťme k tej hore, k tej hore, ktorá sa pod rúškom tohto zákona, aj keby som chcel pripustiť, že s dobrým úmyslom, ale myslím, že dobrý úmysel tam nebol, rúbe, tak to je obrovská chyba a na to sa zamerajme.
Vy ako ste celkom majstrovsky sa snažili nájsť akési poľahčujúce okolnosti pre pána ministra, ale nebolo by v tejto chvíli ozaj také sympatickejšie, aj viacej politických bodov by to možno prinieslo, keby niekto z tejto pravej strany snemovne povedal, ale veď ten Hlina má pravdu, nech to sem nenosí, veď to opravme, veď to vráťme aspoň do toho stavu, aký tu kedysi bol, k tej štyridsiatke a keď už nie ešte tvrdšie a prísnejšie. Veď zjavne vidno, že naša spoločnosť nedorástla na to, aby aj to, čo je dovolené, keď jej cit to neumožní, tak nerobila, my bežne aj to, čo je zakázané ešte prekračujeme. Takže v tomto ohľade by som veľmi prosil, keby sme videli tú podstatu a nesnažili sa nájsť také drobnosti, ktoré by mohli byť ospravedlnením.
Ďakujem pekne.

Aj, aj. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Najskôr k pánovi kolegovi Martvoňovi. Spomínal Kolibu v súvislosti s náletovými drevinami. Iste, časť toho výrubu sa mohla týkať okrajovo aj náletových drevín, ale to, čo je podstata tej kauzy Koliba a toho nelegálneho výrubu, bol jeden krásny porast, niekoľko desaťročný lesný porast v podstate, takže v tomto ste na omyle, pán kolega. Škoda, že tu nemám nejaké fotky, mohol by som to dokumentovať. Dobre, môžme sa tam ísť spolu pozrieť. Dobre, tak možno som vás zle pochopil, ale...
Druhá vec je, že mohli by sme diskutovať aj o niektorých náletových drevinách, lebo v čase globálneho otepľovania aj tie už začínajú mať svoj veľký význam, v čase, keď nám tu nenáletové dreviny trpia možno viac ako práve tieto niekedy odolnejšie náletové, ale to je na dlhšiu odbornú diskusiu a do tej sa teraz zámerne nechcem púšťať.
Ja si dovolím na záver ako spravodajca len pár takých skôr možno vizionárskych konštatovaní. Pripomeniem skutočnosť, že pred 25 rokmi jedna z vecí, na ktorej padol komunistický režim, bol aj, alebo bola, bol teda, bol aj jeho barbarský vzťah k prírode, pamiatkam a životnému prostrediu a následne aj k zdraviu občanov. Dôkazom o pravdivosti tohto tvrdenia je napríklad známa iniciatíva a dokument Bratislava/nahlas. Ale nemusíme ísť tak ďaleko do histórie. Ja som presvedčený, aj keď je to ťažko nejako zmerať a exaktne vyjadriť, že aj niektorým ponovembrovým vládam, či už na centrálnej úrovni, alebo komunálnej úrovni, dobre pošramotilo povesť to, ako sa správali k prírode, pamiatkam, verejným priestorom a podobne, ako sa správali k Tatranskému národnému parku, ako aplikovali ono známe gottwaldovské "rozkážeme vetru, dažďu" a v tomto duchu pokračovali v tom smutne známom betónovaní tokov a potokov z päťdesiatych rokov, ako tolerovali likvidovanie aj hodnotnej zelene, nielen náletovej, ako tolerovali bezbrehé zaberanie tých najúrodnejších poľnohospodárskych pôd na nepoľnohospodárske účely, ako tolerovali likvidovanie krásnych vinohradov a podobne. Tuná ako príklad, aby sme nebúšili len do ľavej strany spektra, tak si pomôžeme Bratislavou ako mestom, ktoré, ako je všeobecne známe, baštou pravice na Slovensku, ale tie skúsenosti s minulým pravicovým vedením mesta vrátane toho, ako barbarsky sa správalo k siluete mesta, k prírode na území mesta, k pamiatkam industriálnym i ďalším, ako dopustilo privatizáciu verejných priestorov, ako dopustilo rozkrádanie verejných financií a verejného majetku a všetko toto nepochybne prispelo k tomu, že táto tradičná bašta pravice si v posledných komunálnych voľbách zvolila za primátora človeka, ktorý sa hlási k ľavici. Čiže opäť dôkaz, povedal by som, pravdivosti môjho tvrdenia, že je to aj životné prostredie, je to aj príroda, sú to aj stromy, na ktorých si jednotlivé mocenské garnitúry na Slovensku vylámali zuby. A asi tušíte, kde bude záver tohto môjho historického exkurzu, a ten záver bude v súčasnosti. Nechcem sa hrať na vizionára, prognostika alebo nejakého falošného proroka a tvrdiť, že ku koncu éry Smeru - SD prispeje aj jeho negatívny vzťah k prírode a životnému prostrediu, ktorého dôkazom je aj ten nedávno predložený a presadený zákon, alebo novela zákona o ochrane prírody a krajiny.
A som rád, že kolega Hlina sa aspoň trochu snaží tento lapsus, ktorý máme na svedomí, ale nie rovnakou mierou, lebo myslím si, že sú tu ľudia, ktorí urobili všetko preto, aby sa tomu prijatiu toho zákona a tých niektorých nešťastných paragrafov zabránilo, takže vieme veľmi dobre, kto ako hlasoval o tomto zákone, ale schválne nechcem rekriminovať, dokonca aj kolega Hlina, ktorý je oveľa radikálnejší ako ja, prijal v súvislosti s týmto svojím návrhom takú zmierlivú rétoriku, takže naozaj apelujem na vás, ktorí to máte v tejto snemovni v rukách, aby ste túto jednu parciálnu zmenu, na ktorú sa sťažuje doslova celé Slovensko, ktorá možno vyhovuje jednému promile ľudí, ktorí tu podnikajú so štiepkou a podobne, ale ostatnej verejnosti, ostatným 99,9 % obyvateľov Slovenska škodí.
Ešte možno aktualizačný dovetok. Sme, čelíme katastrofálnemu suchu. Ak v najbližšom čase nepríde nejaké obdobie dažďov, tak nám tu naozaj tento rok hrozí katastrofa, nemusím to vysvetľovať ľuďom z nášho výboru, ale pre istotu vám ostatným, ktorí možno menej chodíte po krajine, menej si všímate to, čo sa deje v poľnohospodárskej krajine, je to naozaj veľmi vážna situácia, ktorej tu čelíme. Voľne rastúca zeleň bola jedna z mála vecí, ktorá mohla deficit vlahy aspoň trochu zmierniť. My tu robíme, paradoxne práve v tomto suchom období a v tejto extrémne suchej jari, robíme to, čo robíme, že likvidujeme tie posledné zvyšky stromov a krov z našej krajiny. Čiže ako keby nás tak trošku osud dobehol, to, čo my tu zúfalo sa snažíme, o čom vás presvedčiť - a neúspešne zatiaľ - a je to také hádzanie hrachu o stenu, tak to nám matka príroda teraz vlastne veľmi flagrantne alebo veľmi jednoznačne a rukolapne ukazuje. Takže keď nie pre nič iné, tak preto, aby sme zmiernili vysušovanie našej krajiny, by sme mali zahlasovať za návrh tohto zákona. Verím, že sa tak stane.
Ďakujem za pozornosť.

Ja by som len voľne nadviazal na to, čo si hovoril, pretože to, že si naši europoslanci nevšimli európsky strom roka, už nechajme bokom a že sa tam žiadny neukázal, robilo to obrovskú mieru reklamy regiónu, krajine a možno aj nejakým historickým súvislostiam, ktoré sa spájajú či už so zechenterovským, s geografickým stredom Európy, ale aj s osudom tohoto stromu, ktorý tam bol, nechajme bokom. Mňa zaráža pri tejto debate obrovská miera ignorancie, a tu vystupuje človek, ktorý vtedy, keď bolo ťažko a kedy nebolo nič isté, spísal alebo spoluautoroval Bratislavu/nahlas a ja mám pocit, keď som ten dokument čítal, že vo voľnej analógii sa deje aj pri tejto rozprave nejaká obžaloba, ktorá tu teda pretrváva desaťročia.
Ako si pán poslanec Martvoň môže vôbec dovoliť hovoriť o cestách, viete vy, prečo je pri cestách, prečo sú stromy? To bol boj proti daňovým únikom, to je historický ráz krajiny. To, že pred mýtnicami sa sadili stromy, aby vozy neodchádzali z ciest, nám tvorilo historický ráz krajiny. Veď aspoň kúsok pokory a úcty voči tomu, že to Slovensko nejak vyzerá! Rozorávanie celín, robenie nejakých obrovských projektov, ktoré sa všetky vypomstili, či už životnému prostrediu a následnej kvalite života, sú veci, kde iné mozgy ako vy, pán poslanec, nad tým rozmýšľali a celé to pohnojili. Nekosme si stromy okolo ciest, to je historický ráz krajiny, ktorý má jasné historické predurčenie, a keď máte na mysli, že autá chodia a majú nehody pri stromoch, sa to rieši úplne iným opatrením ako rúbaním stromov popri cestách, preboha živého!

Ďakujem za slovo. Ja by som možno zvýraznil jednu vec. Každý do tejto miestnosti sme prišli s istou históriou, s istým príbehom, s istým životopisom. Tento životopis má aj pán minister životného prostredia. Bez toho, aby som čokoľvek pejoratívne chcel nájsť na tom, že je niekto podnikateľ, predsa len zoberme si, že tu oproti sebe, keď by som to trocha personifikoval, stojí minister životného prostredia, ktorý sa predtým, ako sa stal ministrom, živil - aj úspešne zrejme - vo firme, ktorá má na starosti spracovanie dreva, a máme tu dnes za pultom spravodajcu človeka, ktorý celý svoj život strávil nielen ako profesor za katedrou, kde to teoreticky zdôvodňoval, ale ako človek, ktorý vždy si vedel vysúkať rukávy a v pracovnom tie stromy a hodnoty krajiny vždy zachraňoval. Nestálo by za to, aby sme zohľadnili aj tento aspekt pri našich debatách, že každý to, čo povie do tých dvoch prútikov, do tých mikrofónov, myslí možno úprimne, ale vždy je v tom nejaká iná váha? Ja viem, nemôžme tu mať odborníkov na všetko, zrejme tu neni odborník na atómovú energiu, keby sme tu preberali atómové elektrárne, ale máme tu profesora Hubu, ktorý naozaj nehovorí slová preto, aby dačo povedal, ale preto, že tými slovami žije.
Nestálo by za to pánovi ministrovi, keď k tomu tak často profesor Huba vystupuje, aby sa možno s ním poradil a urobil krok, ktorý v žiadnom prípade by nepoškodil stranu SMER? Ja si dokonca myslím, že by jej pomohol. Prečo toľko neochoty, prečo toľko aj politickej sleposti? Ja tomu nerozumiem, veď tu neriešime presmerovanie peňazí, tu riešime záchranu krajiny.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Huba, v prvom rade chcem uviesť, ja som tú Kolibu kritizoval ako takú, aj strana SMER. To je prvý moment. Druhý moment, stromy, ktoré tvoria historický ráz krajiny okolo ciest, majú nad 80 cm každý z nich priemer, a treba na to osobitné povolenie. To každý, kto sa prešiel peši okolo cesty a neletel okolo tej cesty na bavoráku asi ako pán Viskupič, tak to vie.
Po ďalšie. Mňa ide kritizovať pán Viskupič, ten, ktorý si nevšimol okrem európskeho stromu roka, že tu je ešte plno európskych iných dní a na ktorých sa ani neukázal, len zrazu, keď kandiduje do Európskeho parlamentu, vybral si jeden európsky deň, a teraz všetkým vykrikuje, že tam ostatní neboli. Čiže ako je to dosť úsmevné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Reakcia na pána poslanca Hubu, pripomínam.

Martvoň, Anton, poslanec NR SR
Áno, je to reakcia na pána Hubu, tak ako reagoval pán poslanec Viskupič, toľko isto. Čiže ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Možno som vás trochu zle pochopil, čo sa týka tej Koliby, ono tá kauza Koliba ešte ani zďaleka nekončí a som aj ocenil verejne pred týždňom, že minister Kaliňák zaujal pomerne razantný postoj v rámci tejto kauzy. Na druhej strane podstatný bude ten výsledok. Už ten les tam nevrátime, ale ja pevne verím, a až potom budem môcť konštatovať, že došlo aspoň k akej-takej náprave, keď tí vinníci budú adekvátne potrestaní, ale čo je ešte dôležitejšie, keď tam bude znova vysadený nový les a nevyrastú tam domy, čo sa zatiaľ naprosto v každom prípade v Bratislave stalo. Pri podobných kauzách, možno parčík Belopotockého, teraz prvý raz zato, že sa vymenil ešte za oveľa väčšiu zelenú plochu v Dúbravke, je prvá kauza, ktorá sa po sedemnástich rokoch obrovských bojov podarila vyhrať, ale v čase, keď už väčšina stromov je tam vyrúbaných. Čiže kiež by ste mali pravdu, že SMER - SD urobí všetko preto, aby sa tam ten les vrátil.
Chcem, samozrejme, poďakovať mojim kolegom za podporu, Janko ma priviedol trošku do rozpakov, ale myslím si, že v tomto kontexte je to správne, aj určitý pátos do tejto diskusie vniesť a možno aj trošku porovnať to naozaj, kto čo z nás v živote pre tú zeleň urobil. Tie stromy okolo ciest nemusia mať vždy nad 80 cm, sú aleje, ktoré, kde tie stromy majú menej, ale podotýkam, že keď sa prijme takýto zákon a takto sa zliberalizujú výruby zelene, viac stromov teda, tak má to negatívny vplyv aj na ostatnú zeleň. A ja som presvedčený, že keď developeri alebo ktokoľvek chce rúbať stromy, vidí, že vláda má takýto negatívny prístup k stromom, tak ich budú rúbať aj inde.

Ako my na Orave hovoríme, time is many, čas sú peniaze (povedané so smiechom), ale neni sa kam ponáhľať, lebo tak či tak tu budeme do piatej. Viete, že budeme hlasovať. (Reakcia z pléna.) Áno? No vidíte, tak budeme ešte dlhšie, takže na mne to nestojí a nepadá a Jozef ešte má dva, takže k tým druhým budem krátky. Ono tá príroda si to zaslúži, už takto keď sme a som rád, že si tu o tom debatujeme, len nechápem, čo ten úbožiak tu hovorí. Ja to fakt nechápem, čo ten sa do toho montuje. Tomu ja absolútne nechápem. Načo ho tu nechali? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, bez osobných invektív, prosím.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
To je bez, to normálne. Viete, pánovi Paškovi by som povedal, lebo minule tu niečo na mňa naznačoval. Povedzte mi, na čo je dobrý a v čom je vklad toho človeka do témy? V čom? Tu pred chvíľou niečo naznačoval o biobotanickej záhrade ako takej a rúbaní ako takom, náletov, ale čo tým chcel naznačiť? Viete, to je presne ten ich systém práce. To sú takí ľudia, sú, prosím vás, len mojou slobodou je, že s takými ľuďmi, chlapče môj zlatý, ešte, ešte sa stretneme.
Vážení, keď už sme pri tom, ja vám to poviem na príklade, dobre? Keď už tu takto splieta tento úbožiak, plný závisti, vážení, to je, to sú ľudia plní závisti. Choďte cez víkend na ten salaš, je tam viacej ľudí jak v zoologickej záhrade. Viete, koľkým to oči kole? Viete, koľkým takým lúzrom to kole oči? Viete koľkým? Nevedia spať, sa prehadzujú a potia, potia sa do tohto, do paplónu. Viete koľkým? Prosím vás, už dávno to malo byť predané, tam boli ľudia, ktorí sa pýtali, či sa tam dá pristať vrtuľníkom! Teraz je to otvorené, chodia tam ľudia. Predtým to univerzitu stálo 400-tisíc korún ročne, teraz 400-tisíc korún dostáva, cca milión korún mesačne dostávajú na odvodoch a na dépéháčke a robí tam okolo 15 ľudí v sezóne.
Čo si píšete, vy úbožiak? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, osobné invektívy vylúčte!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Prosím vás, to neni osobné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Je to osobné, prosím vás, pán poslanec.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Dokedy to chcete mať, prosím vás, tento človek načo je tu postavený? Načo, povedzte mi, v čom je zmysel, v čom je prínos toho človeka o tejto téme? Do každého tu uráža, čo, povedzte mi jeden rozumný dôvod prečo. Jeden jediný, jeden jediný.
A prečo to hovorím, toto finančné vyjadrenie? Lebo viete, čo on tu minule splietal, a to je ten ich svet. To je svet týchto zákerných úbožiakov, že univerzita to prenajala a mohla brať dotácie, to je presne ten ich svet, prosím vás, ľudia moji zlatí, pochopte to už, táto krajina je v ohrození! V tejto krajine naberajú na moci takíto ľudia, ktorým nestačí takýto exaktný výpočet, v čom je rozdiel? Lebo ich svet je, že budú brať dotácie. Prosím vás, pochopte to, takto sa žiť nedá! Oni takto chcú žiť aj takto žijú. Túto krajinu ničia, ničia jak tie stromy, len prosím vás, nedovoľte im to, nedovoľte im to, naozaj im to nedovoľte, lebo tento svet, táto krajina patrí ľuďom, ktorí niečo dokážu, nie, ktorí niečo zničia! Rozumiete?
Prosím vás, vie, kde má zaťať. Môj otec bol alkoholik, vie, kde má zaťať, vie, jak ma má vyprovokovať. Prosím vás, my sme na salaši, tam boli, z vysokozdvižnej plošiny sme bandážovali tie stromy asi šesť, sedem rokov dozadu. Máme fotky, odborne to robili, bandážovali sme. Nájdite mi jedného blázna, ktorý to zaplatí! My sme v tých porastoch z vysokozdvižnej plošiny chodili bandážovať korene, prosím vás pekne, viete, čo to je? Preto som na to citlivý, preto som, prepáčte mi to. Konáre, prepáčte mi to. Preto som na to citlivý, som na to citlivý. A raz tam na tej farme bude, môžte ovplyvňovať, koľko chcete, či bude zmluva, či zrušte, mne to je. Raz tam bude aj cintorín nechcených stromov, raz tam bude aj cintorín nechcených stromov. Všetky stromy tam budú, čo sú tam teraz, tam budú, všetky.
Keby pustili tam vás, prosím vás, už, nejdem. Vie, kde má pritlačiť, vie a skúša a pokúša. Poprosím ľudí, ktorí sú zodpovední aj za chod tohto parlamentu, nájdite mi jeden jediný dôvod, načo je potrebné, v čom je cena, v čom je význam týchto vyjadrení, ktoré tu ten človek splieta. Každým jedným príspevkom sa zhovaďuje čoraz viac, ale jemu nestačí, jemu to nevadí, on ide a ide a ide jak šrúba a potom potrebuje si do niekoho pichnúť. Prosím vás, na moje stromy si nešiahajte, dobre? Na mňa sa vy nenavážajte, dobre? Nenavážajte, upozorňujem, upozorňujem. (Reakcia z pléna.) Prosím vás, takým truhlíkom. (Reakcia z pléna.)
K zákonu, to s tým súvisí. Ľudia majú možnosť ísť na jedno stredisko, ktoré je pre nich otvorené bezplatne, môžu tam ísť a môžu vidieť, ako rastú stromy. Tak o to, som citlivý, keď sa mi tu niekto do toho naváža, prosím vás. Som na to citlivý. Úbohosť. Čo ešte potrebujete počuť? Jak mám, aké mám záverečné slovo povedať k tejto veci? Čo ešte potrebujete počuť?
Džugašvili, prosím vás, viete čo, vy ste sa tu nasedeli... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, páni poslanci!

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
...dvadsaťpäť rokov a ešte si myslíte, že dvadsať rokov tu budete sedieť, nebudete, nebudete tu už sedieť. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Hlina, poprosím vás, naozaj záverečné slovo k vami predkladanému zákonu.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Nenormálne, to je nenormálne, čo vy ste si z tohto tu urobili. Čo vy ste tu z tohto urobili, prosím vás? (Reakcia z pléna.) Cirkus, taký cirkus.
Prosím vás, je krásna kniha, krásna kniha, volá sa, že Muž, ktorý sadil stromy. Neviem, či to poviem správne, Jean Giono, nejak tak. Fantastická kniha, tenučká, to zvládne aj tu kolega, ktorý musí opisovať dizertačky, zvládne ju prečítať. Nevadí, zvládne, kratučká, kratučká kniha, volá sa, že Muž, ktorý sadil stromy, o tom, ako jeden človek jedným drobným úsilím dokáže zmeniť ráz krajiny, zadržať vlahu. Čo toto tu niekto počúval?
Pán Faič, počúvali ste, čo dokážu stromy? Vás sa to týka, počúvali ste, čo dokážu stromy? Počúvajte, čo dokážu stromy, počúvajte, čo dokáže jeden človek drobným úsilím spraviť, zmeniť ráz krajiny. Kúpte si tú knihu, prečítajte si tú knihu, päť euro stojí, toľko máte, prosím vás. Kúpte si ju, prečítajte si ju a príďte sem ešte raz.
A ja, prečo to hovorím? Ešte jednu knihu vydáme, Muž, ktorý dal rúbať stromy, Muž, ktorý dal rúbať stromy, a túto knihu vydáme, a kto bude hrať hlavnú úlohu? Váš minister životného prostredia, sa nehanbíte? Táto kniha vyjde na Slovensku, Muž, ktorý dal rúbať stromy a bude stáť 50 centov. Zadarmo ju budeme dávať, vážení, zadarmo a všetky vaše pripomienky, tieto excesy, tieto faktické poznámky tohto človeka, ktorý tu do toho vstupuje, tam budú. Nech si ľudia spravia názor. Muž, ktorý dal rúbať stromy, to bude bestseler, prosím vás. Sa nehanbíte, tak ste nenažratí, že už vám tie stromy, už vám ľudia, už vám Fero živnostník, nič, hlava nebolí, Kajmanské ostrovy. Stromy zavadzajú, že zavadzajú? Prosím vás, toto tu, tieto, argumentačne sa vybaví niekto tak. Veď to je normálne, rozum stojí! To ho necháte sa hovadiť? Veď to hovadí aj vás, prosím vás!
Tu zaznela otázka, že prečo pán minister Žiga, nie od vás, ale od kolegu, tak tvrdošijne trvá na tom ustanovení. Ja viem, prečo tak tvrdošijne trvá na tom ustanovení, a vzhľadom na to, že budeme čakať, že nebude potrebné vydať knihu Muž, ktorý rúbal stromy, tak možno odtrvá na tvrdošijnom trvaní na tomto hroznom ustanovení.
Procesne ešte poviem, tento návrh zákona sťahujem, predkladám ho opäť a doplníme ho ešte o ombudsmana pre prírodu. To bude naša nová agenda: ombudsman pre prírodu. Ale sme pripravení, ja som pripravený v prípade, že sa tu niekto zjaví, nejaký ochranár zo SMER-u, že dá tento návrh, tak aby to nekolidovalo, ho stiahnuť. To korektne dopredu avizujem.
A keď som už tu, tak spomeniem aj, teda okrem toho ombudsmana, čo som chcel spomenúť, aj jednu vec, ktorá sa tiež podarila a prípadne niektorých z vás aj pozvem, niekoho tam nepozývam. Prosím vás, keď tam prídete, tak nebudete vítaní. Budeme kopať základný kameň na umiestnenie vlajkového stožiaru pri Pečnianskom lese. Lebo aj ten je v ohrození, ten je v obrovskom ohrození. Iba jedna jediná krajina na svete dokáže predať 22 hektárov lesa oproti parlamentu za 500-tisíc korún. To nenájdete, to nechcem uraziť rovníkové krajiny Afriky. Iba jedna jediná krajina na svete je, v ktorej je toto možné, že dôjde k zámennej zmluve v hodnote 500-tisíc euro na 22 hektárov pozemkov oproti parlamentu, lesa, ktorý je v ohrození, ktorý je v obrovskom ohrození, prebieha súdny spor. Máme stavebné povolenie, konečne máme stavebné povolenie na vybudovanie obrovského vlajkového stožiaru, na ktorom bude umiestnená naša slovenská vlajka a bude tam viať dovtedy, pokiaľ bude prebiehať spor o tento les. A urobme všetci, čo môžme, a tu by som povedal aj niektorých smerákov, urobme všetko, čo môžme, aby sme ju nemuseli dávať na pol žrde, vážení, aby sme ju nemuseli dávať na pol žrde. Lebo to je aj našou vizitkou, keď sa tento podvod oproti oknám parlamentu dokoná a nastavenia sú také, že je vôľa ich dokonať. Tých, ktorí máte čas, ktorí nie, budúci týždeň v piatok robíme slávnostný výkop základovej pätky pod stožiar. Niektorí ste vítaní, niektorých tam nechcem ani vidieť. (Smiech v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, ja sa chcem ešte spýtať...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Bude tam guláš, bude tam hudba. To si dovoľte, týmto skončím, my musíme prírodu chrániť. Príroda je v ohrození a je v rukách nezodpovedných ľudí. Minister, ktorý by ju mal chrániť, sem nosí zákony, ktoré ju poškodzujú, a vtedy nastáva náš čas. Nastáva náš čas: politikov, aktivistov, ochranárov, ľudí, ktorým záleží, aby sa mal niekto kde zložiť do tieňa stromu. Niekto povie blbosť; nie je to blbosť. Je to vážna vec, prosím vás.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť posledný návrh zákona, ktorý som si dovolil, využijúc moje právo poslanca, predložiť, a to je zákon, ktorý tu už bol a hovorí o tom, že spôsob, ako sa snažíme tváriť, už nefunguje. To znamená, že sa tvárime, že problém neexistuje, a myslíme si, že sa vyrieši takým spôsobom. Nevyrieši. A jedna z ciest, ako ho pomôcť riešiť, je upraviť aj ustanovenia zákonov, jednotlivých zákonov. Tento konkrétne hovorí o tom, že prídavky pre deti sa vyplácajú iba po určitý počet detí. V návrhu je po tri deti.
Tento návrh, akokoľvek sa môže zdať niekomu, môžete si tu tých prívlastkov dať niekoľko, je stále ešte v kategórii štandardných. Čím neskôr, čím neskôr budeme túto situáciu riešiť prostredníctvom zákonov, pokiaľ ju nenecháme riešiť prostredníctvom nejakých ľudí, neviem akým spôsobom, tak budeme musieť prijímať čoraz menej štandardné návrhy zákonov. Takže apelujem na to, že ak by ste chceli byť partnermi projektu umenia možného a partnermi projektu relatívne ešte štandardných riešení na zložitý problém, tak môžte sa ho smelo zúčastniť. Toto je jeden z návrhov, ktorý o tom hovorí. Upozorňujem, čím neskôr, tým menej štandardné zákonné opatrenia budeme nútení prijímať.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený výborom pre sociálne veci.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 938 z 3. marca 2014 navrhol prideliť tento návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor na vrátenie lehôt, vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že menovaný návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 odsek 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, skončil som informáciu, prosím, otvorte rozpravu.