34. schôdza

Poprosím pánov poslancov, aby reagovali na rečníka v rozprave a nie na faktické. Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, no začnem asi tým, že to, že vy otravujete každého ministra, ktorý tu príde počas rozpravy, to ako vám nevadí, hej? Každého tam otravujete s vašimi otravnými táraninami. Ale ja trošku k tomu vášmu vystúpeniu. Dnes ste vystúpili ako najväčší odborník na Mongolsko. Potom sme sa ale dozvedeli, že vy ste v tom Mongolsku síce nikdy nebol, len ste leteli ponad to Mongolsko a to isté asi aj v tomto pri, v tomto vašom vystúpení ohľadom mimoriadneho dovolania. Vy ste v živote asi na súde nebol, ale asi ste s pánom Kiskom leteli ponad nejaký ten súd a zrazu ste odborník na mimoriadne dovolanie. Dovolím si povedať, že keď tu dokážeme sedieť kvôli vám, schizofrenikovi, ktorý v podstate na jednej strane akože bojuje proti úžere, na druhej strane podporuje jedného z najväčších vlastníkov, bývalých vlastníkov nebankoviek za prezidenta, tak myslím si, že tu môžme sedieť potom kvôli hocikomu, aj Olejníkovi. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Abrhan.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, myslím, že ste usvedčili vládu Slovenskej republiky z chaosu, v akom sa nachádza. Páni ministri tu sedia a zabudli aj prečítať stanovisko vlády k tomuto návrhu. Oni sa už pripravujú na nedeľu, že budú odchádzať z vlády. Ja vám výnimočne želám, aby ste tam zostali ešte aspoň dva týždne, ďakujem pekne.

Pán poslanec Lipšic.

Ja som tiež prekvapený, pani predsedajúca, že vždy zaznie stanovisko vlády. Dokonca väčšinou máme stanovisko vlády rozdané aj v laviciach, taký býval štandardný, štandardný postup a je mi ľúto, že pána ministra Boreca sa vláda neprišla nejako zastať. Nevidím tu ani pána predsedu vlády, ani ministra vnútra. Toto nie je problém, ktorý je, ako spomínali kolegovia, nejaký lekársky, pacientsky problém. Tuná je problém, akým spôsobom vykonáva minister spravodlivosti svoje zákonné právomoci. Vykonáva ich svojvoľne, vykonáva ich arbitrárne, nevie ich vysvetliť. Ešte raz, na rokovaniach dvoch výborov na hlavný argument podaný v dovolaní, že neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného, nevedel minister spravodlivosti povedať jeden jediný, ktorý teda nebol v prospech odsúdeného vykonaný. Ani na rokovaní výboru pre obranu a bezpečnosť, ani na rokovaní ústavnoprávneho výboru.
Okolnosti podania toho dovolania, to že bol vydaný zatykač mesiac a pol, moja otázka znie, ako je možné a to je už otázka teda na predstaviteľov polície, že viac ako mesiac a pol nebol vykonaný právoplatne doručený zatykač košickej polícii a keď už naozaj veľmi horelo, tak bolo treba odložiť výkon trestu. Lebo minister neodložil výkon trestu spolu s podaním dovolania, teda ak tvrdí, že tam hrozila veľká ujma, tak to mal urobiť vtedy, ale až potom, keď bolo zrejmé, že asi sa už nebude možné vyhnúť realizácii zatykača. Tie časové okolnosti, o ktorých budem možno ďalej potom hovoriť v rozprave, sú evidentné. Sú evidentné. Proste niekto potreboval dostať niekoho spriazneného von z väzenia. V tom má pán poslanec Hlina, aj keď to hovoril expresívnejšie, proste pravdu. A to nie je podľa mojej mienky úloha v normálnej vláde ministra spravodlivosti.

Pán poslanec Viskupič sa prihlásil po, keď som ukončila možnosť prihlásiť sa. So stanoviskom vlády k návrhu skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi vystúpi podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nemajte obavu, nezabudli sme na stanovisko vlády a teraz mi dovoľte, aby som prezentoval stanovisko vlády Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery členovi vlády Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré má tlač 953.
Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila dňa 19. marca 2014 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi. Vláda Slovenskej republiky prijala k predmetnému návrhu nasledovné stanovisko. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery ministrovi spravodlivosti vláda Slovenskej republiky vníma ako pokus o nenáležite zasiahnuť do končiacej kampane pred druhým kolom prezidentských volieb a zároveň ako pokus vstupovať do živých trestných vecí.
Minister spravodlivosti Tomáš Borec od nástupu do funkcie významným spôsobom prispel k odpolitizovaniu justície a vytvoril predpoklady pre systémové riešenie skutočných problémov súdnictva, ktorým je najmä otázka vymožiteľnosti práva a efektívnosti súdneho konania. Vláda konštatuje, že minister spravodlivosti konal na základe podnetu, ktorý po posúdení spisu vyhodnotil príslušný organizačný útvar ministerstva spravodlivosti. Na základe tohto posúdenia tohto trestného spisu boli zistené závažné chyby v hodnotení dôkazov, ktoré nebolo možné ignorovať a bolo nevyhnutné postupovať podľa zákona. Minister spravodlivosti postupoval v súlade s Trestným poriadkom, konkrétne podľa ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ktorého znenie v minulom volebnom období presadzoval bývalý minister vnútra Daniel Lipšic prostredníctvom bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej. Podľa citovaného ustanovenia ak minister spravodlivosti na základe preverovania podnetu zistí chyby súdu pri hodnotení dôkazov, je dovolanie povinný podať. To jest, nie môže, ak sa to hodí alebo nie, čo sa tu snažíte naznačiť, ale je povinný. Povinnosť podať dovolanie v prípade splnených podmienok judikoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky pod spis. zn. III. ÚS 220/2011 a to v prípade, keď dovolanie napriek splneným podmienkam nepodala bývalá ministerka spravodlivosti, súčasná poslankyňa Národnej rady pani Lucia Žitňanská.
Inými slovami, skupina opozičných poslancov chce vysloviť nedôveru ministrovi spravodlivosti za to, že plní svoje povinnosti v súlade so zákonom. Na základe uvedeného vláda Slovenskej republiky nesúhlasí s návrhom skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vyslovenie nedôvery Tomášovi Borecovi, poverenému riadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

Štyri faktické, päť faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Lipšic.

Ďakujem. Budem stručný. Ako ste si všimli, pán vicepremiér nepovedal žiadne konkrétne argumenty, len všeobecné frázy. Po prvé, posúdenie spisu. Ešte raz poviem, že v spise bol zamestnanec ministerstva spravodlivosti na pätnásť minút a dovolanie bolo podávané po piatich mesiacoch identické, prekopírované z podnetu obhajcov obvinených.
Druhá vec. Závažné chyby tam boli zistené. No tak aké závažné chyby? Tak aký dôkaz nebol vykonaný? Tak aký prepis nebol vykonaný? Čo tvrdí minister spravodlivosti tiež všeobecne vo svojom dovolaní. Žiaden.
Po ďalšie. Ústavný súd a jeho nález sa týka úplne inej situácie, už som to spomínal, dohodovacieho konania a nezákonne zloženého senátu. A pán vicepremiér, vás asi tiež zaviedli, už som to spomínal v úvodnom slove. Dovolanie bolo odmietnuté, odmietnuté ministerstvom spravodlivosti 4. mája 2010. Kontrolná otázka: kto bol 4. mája 2010 vo vláde? Ministerka Žitňanská? Veď vláda aj v tomto svojom stanovisku klame, aj v takejto, nie tak závažnej veci podľa mňa, ale klame. Vy tam máte spustu fráz a niekoľko klamstiev. To ako stanovisko vlády považujem za pomerne slabé.