34. schôdza

Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister. To, že som pripojil svoj podpis pod návrh na túto schôdzu, súvisí s tým, že ste podali to dovolanie len veľmi okrajovo. Môj podpis tam je preto, lebo ste dostatočne nevysvetlili, prečo ste ho podali. To bol pre mňa najzákladnejší a naj, najpevnejší argument, aby som sa pod to podpísal. Nedali ste mi ani jeden protiargument, prečo by to tak nemalo byť. Nespochybňujem zároveň, že je to aj do istej miery vaša povinnosť. Ja k tomu ešte vystúpim.
A čo ma zaujíma, aby ste mali možnosť reagovať, je, podali ste 31 dovolaní a prosím vás, odpovedzte mi presné číslo, koľkokrát ste podali odklad výkonu trestu?

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči.

Vystúpim v rozprave, ale budem trošku taký, taký telegrafický len teraz. Pán minister, minule tu spomínal váš premiér, že opozícia je ním posadnutá. Mne sa niekedy zdá, že tá posadnutosť je opačná, aj to, čo ste, s čím ste vy začali tuná. Ale napríklad aj čo bolo na výbore našom pre obranu a bezpečnosť, kde som bol kvôli tomuto obvinený, že zneužívam deti vo Vtáčkovciach, jedným z vašich poslancov, proste jak ste úplne, v akej polohe sa vy nachádzate, takej naozaj absolútnej posadnutosti, to som prekvapený.
Minister spravodlivosti má povinnosť podať dovolanie vtedy, ak zistí jednoznačné konkrétne pochybenia. Vy ste nepovedali ani jedno. Vtedy má povinnosť podať dovolanie. Nepovedali ste ani jedno, ani jeden jediný argument. Spis má vyhradené časti a preto nie je možné do neho nahliadať bez toho, aby bol záznam v spise. Váš zamestnanec nahliadal do spisu pätnásť minút a vy máte všetky kópie spisu od obhajcov odsúdeného. To je problém, pán minister. Vy sa pýtate, že od koho mám ja rozsudky? Sú to verejné listiny. Ja nemám vyhradené časti zo spisu. Ja mám rozsudky a dovolania, ktoré sú verejné listiny.
A posledná poznámka, ešte len v tomto, v tejto faktickej. Hovoríte o kauze pani bývalej sudkyne alebo dnešnej sudkyne Sninskej, že ste podávali dovolanie proti jej oslobodzujúcim rozsudkom. Pán minister, viete, kto ju oslobodil na Najvyššom súde? Viete, ktorý senát ju oslobodil? V senáte bol pán Lipovský a pán Burger. Viete, ktorý senát bude rozhodovať o tomto dovolaní? V senáte je pán Lipovský a pán Burger. Blahoželám vám.

Pán minister, chcete reagovať? Nie. Do rozpravy teraz sa prihlásila pani navrhovateľka. Takže dáme prednosť pani navrhovateľke a potom vystúpi pán spravodajca. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ďakujem pekne za slovo, (hlasy v sále) pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nie, to sa nedá obhájiť. Vy to viete, pán minister, že sa to nedá obhájiť, všetci tu, v tejto sále vedia, že to je neobhájiteľné, možno s výnimkou pána poslanca Martvoňa, ale inak všetci to vieme, vláda to vie a ešte pán poslanec Madej sa k tomu hlási, ale to je vcelku neprekvapujúce.
Vláda to vie, že sa to nedá obhájiť, vláda vie, že sa to nedá obájiť. Kde je premiér? Kde je minister vnútra, ktorý s takou obľubou tu obhajuje vládu, ministrov v každej krízovej situácii? Nie je tu. Tak ako o čom sa rozprávame? Nedá sa to obhájiť. Dal by sa zaujať normálny postoj, pán minister, lebo ja rozumiem, že aj takéto mimoriadne dovolania proste niekto spracuje a idú cez nejaké inštancie riadenia na ministerstve spravodlivosti, až prídu k vám. A ja rozumiem aj to a chápem to, pretože jedno máme spoločné, ani vy, ani ja nie sme, nazvem to, kovaní trestní právnici, takže musíme sa spoľahnúť na ľudí, čo nám v trestných veciach položia na stôl. Čiže ja dokážem dokonca mať pochopenie. Ale keď sa potom, keď to vypláva na povrch, na to pozriete, tak vám musí byť zrejmé a vám to je zrejmé, že toto sa nedá obhájiť a v takej situácii je len jedna možná reakcia a síce, že by ste ten mimoriadny opravný prostriedok stiahli a niekto by strašne, ale strašne rýchlo odišiel z toho ministerstva. To je jediná normálna reakcia na túto situáciu, pokiaľ ten telefonát naozaj nešiel k vám, pán minister.
Ja som bola v tomto prípade veľmi opatrná a Daniel Lipšic to vie. Pretože keď ma oslovil s otázkou, či pridám podpis na odvolanie ministra Boreca, tak som mu povedala, že napriek tomu, že všetky jeho argumenty znejú presvedčivo, myslím si, že treba dať priestor ministrovi spravodlivosti, aby svoje dôvody, prečo podal to mimoriadne dovolanie, aby to, aby to vysvetlil. Pretože skutočne som mala obavu, alebo nechcelo sa mi veriť, že by mohol byť minister spravodlivosti Borec taký neopatrný, aby použil tento mimoriadny opravný prostriedok a nemal na to naozajstný dôvod, naozaj vysvetliteľný dôvod.
Preto sme zvolali zasadnutie aj druhého výboru, ústavnoprávneho výboru s kolegami a pozvali sme ministra, aby tie svoje dôvody vysvetlil a obhájil. Ja musím povedať, že ani na ústavnoprávnom výbore sme nedostali žiadne konkrétne vysvetlenie, žiaden konkrétny dôvod, prečo toto dovolanie bolo podané. Odzneli len nekonkrétne frázy, tak ako dnes, naozaj veľmi nekonkrétne frázy o zlom postupe súdov, ale nič viac, nič konkrétne, čo by ma bolo presvedčilo, že to podanie opravného prostriedku je dôvodné.
Nie, my tu neposudzujeme, pán minister, živú trestnú vec dnes. My tu posudzujeme vaše konanie a vašu zodpovednosť, akým spôsobom nakladáte s oprávneniami ministerstva spravodlivosti. A pozor, živou vecou ste to spravili vy, pretože tam je právoplatné rozhodnutie a spravili ste tú vec živou vaším využívaním oprávnení ministra spravodlivosti, a ja tvrdím, že takým spôsobom s nimi nakladáte, že nemôžete zotrvať vo svojej funkcii.
Na výbore okrem týchto fráz, ktoré odzneli aj dnes, sme sa dopočuli ešte dve veci, a síce, pán minister potvrdil, že posúdenie otázky, že či bol náležite zistený skutkový stav, je veľmi subjektívne. Čiže sám ste pripustili, že to je otázka veľmi subjektívneho posudzovania. A na výbore ste povedali, že ste podali dovolanie z opatrnosti, z opatrnosti. To ste povedali na výbore, pán minister. Opakujem, hovoríme o využití mimoriadneho opravného prostriedku podľa ustanovenia zákona, ktorý, ako ste mi sám povedal, je šitý na mieru justičného omylu. Čiže šitý na mieru v situácii, keď máme právoplatné rozhodnutie súdu v trestnej veci, ktoré je zjavne nespravodlivé a stala by sa krivda a preto tu musí byť pre prípad takéhoto excesu nejaký nástroj, aby sa zabránilo zjavnej nespravodlivosti a krivde. Na to je ten nástroj. Nie pre opatrnosť ministra v každom jednom prípade, v každom jednom podnete, ktoré chodia stovky na ministerstvo spravodlivosti v trestných veciach, pretože pochopiteľne obžalovaní a obvinení a odsúdení to skúšajú. V tomto prípade odsúdený, pokiaľ ide o mimoriadny opravný prostriedok. Samozrejme, že skúšajú využiť všetky opravné prostriedky a všetky možnosti, ktoré sú. A sú to stovky, to nie sú desiatky. Tak ak by ste toto oprávnenie využívali v každom prípade, kedy z toho podania vyplýva nejaká pochybnosť a využívali ste to z opatrnosti, čo by ak, no, tak potom by ste museli to dovolanie podať v každom jednom prípade. Však to je hlúposť, to nie je argument, čo ste použili, pán minister. Takže nemáme na stole konkrétny argument a ja si musím, žiaľ, nejak aj napraviť názor a musím sa pýtať, že či vám to za to stojí, pán minister, pretože toto je naozaj za tou hranou, aj ako hovoril môj predrečník kolega Hlina. A odpovedám mu, nie, toto sa nedá obhájiť.
Ale dovolím si naozaj aj ten druhý pohľad, ktorý tu už odznel, druhý pohľad, ktorý je naozaj symbolický. Téma justície sa naozaj stala veľkou témou prezidentskej kampane. Premiér povedal, že stratil trpezlivosť s justíciou a že pripravuje veľké zmeny. Ten, kto by mal tieto veľké zmeny garantovať, by mal byť minister spravodlivosti, ale ten sa z tejto diskusie úplne vytratil. Počuli sme ministra spravodlivosti v súvislosti so zmenami ústavy niečo povedať? Nie. A paradoxne alebo možno symbolicky práve v tých dňoch, keď sa vedie veľká diskusia o novele ústavy, tu stojí minister spravodlivosti a snaží sa vysvetliť, prečo pomohol za korupciu odsúdenému poslancovi nastúpiť na výkon trestu. Veď to je absurdná situácia a strana SMER, ktorá sa už týždne snaží presvedčiť verejnosť, aký má záujem na očistení justície od nečestných sudcov, ho bráni a spochybňuje pritom prácu presne tých sudcov, ktorých sa treba zastať a ktorých treba, ktorým treba poďakovať. Naozaj, neviem si predstaviť väčšiu a lepšiu symboliku pre stav a perspektívu slovenskej justície, pokiaľ ju bude reformovať strana SMER.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa Žitňanská, no, zaujímavé vystúpenie, len má jednu takú chybu. Chcem sa vás spýtať, keď tvrdíte, že ako vám ide o spravodlivosť a podstatu veci ako takú, prečo ste nepočkali s mimoriadnou schôdzou a s jej zvolaním až na rozhodnutie dovolacieho súdu, keď bude to celé konanie skončené? Prečo? No ja vám poviem prečo, lebo prezidentské voľby. Vy na tomto robíte obyčajnú politiku, ktorá vám teraz zapasovala a snažíte sa to zneužiť na úkor ministra spravodlivosti v prezidentských voľbách. Kebyže vám fakt závisí na tej spravodlivosti a chcete ju, tak počkáte na rozhodnutie dovolacieho súdu o tom ministrovom dovolaní ako takom. Ale vy ste nečakali, tá vec je ešte živá. To je to isté, čo som povedal aj pánovi ministrovi, teda bývalému ministrovi Lipšicovi, kebyže sa ide do všetkých vašich vecí, ktoré ste rozhodovali v rámci rozkladu ako ministerka, alebo v rámci správneho konania, v rámci obnovy konania, tak z tých odôvodnení tiež by sa dalo vykľuť a vykúzliť takáto mimoriadna schôdza, že máte tam niektoré odôvodnenia veľmi zvláštne. Ale sú to veci, ktoré môže vždy preskúmať ešte súd. A v tomto prípade je to to isté. Preskúmava to súd kvôli tomu, aby štátu nevznikla žiadna škoda. Preto to minister podal. Toľko z mojej strany.

Pán poslanec Lipšic, nech sa páči. Až budete chcieť reagovať, prepáčte, pán poslanec, pani spolupredkladateľka, musíte sa prihlásiť ako s reakciou a nemať kartu. (Reakcia poslankyne.) No tak si ju choďte zobrať. Poprosím vás, dajte čas pánovi poslancovi Lipšicovi. Nech sa páči.

Počúvajúc niektorých kolegov ako môjho predrečníka si niekedy myslím, že mlčať je, je niekedy naozaj zlato. Pán poslanec, len jedna taká poznámka malá, keď budete hovoriť o tom, koľko bolo udelených milostí, (reakcia z pléna) tak... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
41.
Pán poslanec.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
42.
by som vás poprosil, len jedna poznámka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
43.
Pán poslanec! Nemôžete, viete, že nemôžete reagovať na...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
44.
Keby ste moje, ako, každý reaguje, pani predsedajúca, na kohokoľvek. To je v poriadku?

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
45.
Nemôžete reagovať...

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
46.
Či len opoziční nemôžu? Koaliční môžu? A teraz k pani poslankyni Žitňanskej.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
47.
Ale reagujte, reagujte na predrečníčku.

Lipšic, Daniel, poslanec NR SR
48.
Áno, ale, však ja vystúpim potom aj v rozprave, ale keď tu niekto evidentné klamstvá rozpráva, tak mne sa zdá, že je to problém. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)