34. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, ja som ostal tu sedieť a pozeral som sa vám celý čas do očí, v podstate vypočul som si vaše vystúpenie. Ja v prvom momente chcem povedať, vy to viete, vždy prejavujem voči vám úctu ako k bývalému ministrovi a každý minister alebo bývalý minister si tú úctu zaslúži, ste aj odborníci, všetci doteraz, alebo väčšina ministrov, čo ste boli na tomto mieste.
Čo chcem ale povedať, je to, že ja určite nie som typ človeka, čo sa bude chodiť hrabať po ministerstve v archívoch podľa toho, ako ste to tu povedali. Nemám na to ľudí. Vy možno máte, možno by som vedel aj menovať, ale jednoducho ja na to ľudí nemám. K čomu sa chcem ale dostať, je to, čo ste povedali, že uviedol som nejakú takú informáciu, že ohľadom tých milostí, že vy ste o tom nerozhodoval, že rozhodoval o tom prezident. Však ja som aj povedal, že rozhodol prezident a zároveň som aj povedal, len ste ma vtedy nepočúvali, lebo vás zabával štekajúci pes Hlina, jednoducho ja som povedal, že vy ste mal iba ako minister spravodlivosti, a to má každý minister spravodlivosti, povinnosť pripraviť podklady na udelenie milosti pre prezidenta. Vy ste tie podklady, vtedy nielen za Gašparoviča, ale aj za Schustera v 2004, pripravovali, teda vaše ministerstvo a vy ste to ako minister museli podpísať, lebo od vás to išlo.
Čiže ja som iba na toto poukazoval, že kebyže idem týmto spôsobom ako vy, tak jednoducho bolo by to na hlavu obrátené, jednoducho pri zákonnej povinnosti, čo má minister, ktorú som povedal, že ste mali a som ju nekritizoval, lebo ste ju mali, predložiť tie podklady, tak by sa dali otáčať aj iné zákonné povinnosti, tak ako to robíte teraz pri ministrovi Borecovi.
To bol ten poukaz, čiže ja som nekritizoval, že ste dali tie podklady pre prezidenta, ani som nepovedal, že ste vy rozhodovali o milosti. Ja som iba povedal, že ste si splnili zákonnú povinnosť tak, ako si ju splnil teraz pán minister Borec.

Na vašom príklade vám poviem, ako sa hlboko, pán poslanec, mýlite. Minister spravodlivosti dáva podklady na rozhodnutie o milosti a dá zároveň svoj názor, či odporúča alebo neodporúča udeliť milosť. Ak nájdete, aj nájdete v mojom pôsobení v rezorte spravodlivosti nejaký prípad, kedy som ja odporučil prezidentovi v škandalóznom prípade udelenie milosti, by ste ma mohli úplne oprávnene a legitímne kritizovať. Úplne oprávnene a legitímne. Rovnako za moje podané mimoriadne opravné prostriedky, ktoré som podával a ktoré ministerstvo preskúmalo určite perfektne, no pán minister spravodlivosti ešte dáva chybné podklady na mňa aj ministrovi financií, ale to je druhá vec.
Čiže ešte raz, ak by som ja dal odporúčacie stanovisko k nejakej milosti v škandalóznom prípade, mali by ste úplnú pravdu a mohli by ste ma úplne legitímne kritizovať. V tomto s vami absolútne súhlasím. Len ste si vybrali veľmi nesprávny, nesprávne porovnanie.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, diváci, začnem trošku netradične a to je, vyjadrím sa k stanovisku vlády. Stanovisko vlády by malo byť naozaj argumentačne silné a presvedčivé a v tomto prípade si dovolím povedať a myslím, že to videli všetci, ktorí tu sedeli, že bolo také nemastné, neslané. Také nijaké. Okrem toho, že vydáva, takto, vydáva to dva signály, dva veľmi zlé signály. Prvý signál je o tom, že to nemyslíte s reformou justície naozaj úprimne. Pre tých, ktorí, pre tých ľudí, ktorí vedia, že tá justícia bude v lepšom stave, vôbec. A ten druhý signál je pre pána ministra. Nie je moc pozitívny signál, keď vláda príde s takýmto stanoviskom. Veru trúfalé.
K ďalším veciam, čo povedal pán podpredseda vlády pán Vážny. Údajne vstupujeme do živých vecí. No nevstupujeme, toto bola právoplatne skončená vec a dokonca bola by aj vykonateľná, ak by nebol odložený výkon trestu. Výkon trestu bol v tomto prípade odložený úplne výnimočne, celkom raz za dva roky, celkom raz. Čiže nie je to živá vec a ak chcete argumentovať, že je, okej, tou živou vecou ste ju spravili vy, pán minister. Pán podpredseda Vážny povedal, že je to nenáležitá kampaň. Ako prišlo mi to úplne neskutočne farizejské, keď my hovoríme teraz o kampani, keď bod 24 tejto schôdze, reforma justície a ochrana manželstva, nebolo nič iné, iba kampaň, nič iné iba kampaň a my teraz budeme hovoriť, že my sme, tiež kampaňujeme, ja neviem, za koho teraz kampaňujeme. Vtedy to bola kampaň o pánovi premiérovi a o pánovi predsedovi Hrušovskom. Smutné.
Pán predseda Vážny povedal, že boli, objavili sa závažné chyby, ktoré nebolo možné ignorovať. To je to, čo sme sa my celý čas pýtali a ja osobitne. Prosím vás, dokonca som prosil, povedzte mi tie závažné pochybenia a keby aj neboli závažné, povedzte mi pochybenia, aké tam boli. Doteraz tú odpoveď nemáme. Škoda, že tu nie je pán predseda, pán podpredseda vlády, ktorý inak, dúfam, že vie o svojom práve kedykoľvek vystúpiť, čiže mohol by to vysvetliť. To by ma naozaj zaujímalo, tie závažné pochybenia. Pretože tie závažné pochybenia z toho, čo máme my k dispozícii, neexistujú.
Ja neberiem pánovi ministrovi spravodlivosti to, že sú právne názory, že mal povinnosť konať v tejto veci. Absolútne mu to neberiem. Ak tá povinnosť tu je, treba si tú povinnosť splniť. Ale ako som citoval § 371 ods. 3 Trestného poriadku, ak niekde existuje nejaká povinnosť a sú tam stanovené nejaké podmienky, musia byť tieto podmienky splnené. Jediné, čo som sa ja pýtal, čo je pre mňa zásadné, aké boli tie podmienky? Či boli alebo neboli splnené. Ak áno, aké sú to? To, že je tam subjektívne posúdenie? V poriadku. My minimálne na výbore sme si zaslúžili počuť, keď už nie občania, aké sú dôvody na to, že človek, ktorý bol dvakrát, dvomi rozsudkami bol odsúdený, je stále na slobode.
K skutkovému stavu. Naznačil som to. Tento pán docent spolu s ďalšími dvomi obvinenými a obžalovanými, čiže tam boli, v tej kauze boli traja, bol dvakrát odsúdený za korupciu, dvakrát. Dovolím si zacitovať z verejného rozsudku na internete a ja to dávam do pozornosti všetkým, ktorí majú záujem o úprimné preštudovanie veci. Je to vec 5/TO/11/2012, pardon, uznesenie, strana, začína to na strane osem, ja to budem citovať. Je to pomerme závažné a musí to tu zaznieť ešte raz a zrozumiteľne, o čom sa tu bavíme, o akých skutkových okolnostiach: "Obžalovaných aj podľa názoru Najvyššieho súdu jednoznačne usvedčujú najmä zvukové záznamy", nejednoznačne usvedčujú. "Z odpočúvania ich telefonických rozhovorov, ktoré boli potrebné posudzovať aj v kontexte s obsahom ostatných dôkazov vykonaných v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní. V podstate možno uviesť, že z vykonaného dokazovania vyplýva neodškriepiteľná skutočnosť, že k prevodu vlastníctva na obžalovaného J. M. a J. U. a to dvoch bytov, jedného nebytového priestoru nehnuteľností vo vlastníctve mesta Košice došlo na podklade hlasovania v mestskom zastupiteľstve, ktorého členom je aj poslanec a teda bol obžalovaný docent F. O. Zvukové záznamy telefonických rozhovorov medzi zúčastnenými, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prehraté na technických zariadeniach, bez akýchkoľvek pochybností svedčia o tom, že v rámci hlasovania bola zistená korupcia."
To je citácia z toho uznesenia, verejného, prosím nájdite si ho.
"Pričom výsledok takto ovplyvneného hlasovania bol prevod vlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti SMS, ktorú odoslal obžalovaný spoluobžalovanému po hlasovaní v mestskom zastupiteľstve 11. marca 2008. Prepis, ktorému oznamuje, že hlasovanie prešlo o jeden hlas, pričom zabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a v druhom hlasovaní 8. V následnom telefonickom rozhovore obžalovaný znovu oznamuje spoluobžalovanému, že zabezpečil pri hlasovaní celkovo 17 hlasov, pričom zdôrazňuje, že išlo o dve hlasovania s poznámkou: aj ty viacej zarobíš. V závere hovorí, pripomína, že on neprerobí na tom ani halier."
Toto bola citácia z uznesenia, ktorým bol potvrdený rozsudok Špecializovaného trestného súdu, na ktorý by sme nemali zabúdať. Je to pomerne kľúčový argument práve tejto schôdze, práve tohto odvolávania.
Pán minister doteraz, bolo povedané, že podal 31 dovolaní. Avšak na moju otázku, koľko bolo odkladov výkonu trestu, to znamená, koľkokrát ten človek nešiel do väzenia, neodpovedal. Pravda je taká, že ten odklad bol iba jeden jediný. Iba jeden jediný odklad výkonu trestu pri 31 dovolaniach. Zásadná otázka je to, prečo?
Ja musím sa priznať, že ja som bol tiež zdržanlivý pri týchto, aj pri mimoriadnej schôdzi výboru aj pri tejto mimoriadnej schôdzi. Ale preto, že považujem to právo ministra, keď je niekde právo, je tam aj povinnosť, že povedzme, že mal to oprávnenie. Využil ho, použil svoj právny názor, tak ma zaujímalo, aké boli tie dôvody, prečo podal dovolanie? Preto som sa ho trikrát na našom ústavnoprávnom výbore pýtal, trikrát som položil jasnú otázku a pokladám ju opäť, kde boli pochybenia? Ak tam nejaké sú, treba ich pomenovať. Nemusíme tu byť dneska absolútne. Čo dokazuje nevinu, nie troch obžalovaných, iba jedného. To dovolanie bolo podané, nie voči všetkým trom, iba voči jednému. Odklad výkon trestu iba voči jednému.
Ktorá výpoveď je spochybniteľná a ktorý dôkaz nebol vykonaný? Veľmi jednoduché otázky, na ktoré sú podľa mňa aj jednoduché odpovede. Ak človek, ktorý tvrdí, že mal tú povinnosť, lebo chcel zabrániť justičnému omylu, čo mu neberiem a čo sa teším, že ak sa naozaj chránime, niečo, čo je posvätné a to je spravodlivosť, mal by vedieť vysvetliť. To vysvetlenie neprišlo. A ja tu, pán minister a páni kolegovia, nestojím tu rád. Nemám z toho vôbec dobrý pocit, ale musím tu stáť. Ja, pán minister, naozaj by som si vás dovolil vyzvať, aby ste vystúpili a tie dôvody jasne pomenovali. Ja stále som zdržanlivý, aj keď som podpísal odvolávanie. Ak vidíte dôvody, vysvetlite, ja za to hlasovať nebudem. Ak ich vysvetlíte skutkovo, tak ako majú byť, pretože ak vy máte nejaké právo, na toto právo nadväzuje v zmysle § 371 ods. 3 aj nejaká hypotéza, nejaká podmienka. A to znamená, ako vy sám dôvodíte, že zo skutkového stavu, teraz citujem ten paragraf: "zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach bol nesprávne zistený skutkový stav". Stačí nám toto vysvetliť, teda minimálne mne. Ja viem, že vám to možno nepomôže, alebo nezaváži, ale ja som tu nie preto, aby som vás križoval, ale aby sme zistili, prečo ste urobili to, čo ste urobili.
Viete, vy ako minister nesiete zodpovednosť. Nesiete zodpovednosť za celé ministerstvo a považujem vás za odborníka a nemyslím si, že ste pochybili úmyselne. Myslím si, že vám toto niekto podstrčil a niekto sa vás pokúša zneužiť. Naznačuje to aj stanovisko vlády. Tá obrana vlády je slabá.
Viete, ak vy ako minister naozaj musíte uniesť zodpovednosť a minimálne v tom, že poukážete na to, kde sa stala chyba a ak vám to niekto podstrčil, čo sa naozaj zo všetkých informácií tak javí, lebo neverím, že by ste si dali takúto slučku na krk, tomu fakt neverím, že vyvodíte zodpovednosť, vyvodíte dôsledky. Viete, lebo čo sa môže stať? Ono to súvisí s tým úvodom, ktorý som povedal.
Nariadenie pojednávania na Najvyššom súde bude čoskoro. Bude, ak sa nemýlim, o mesiac a pol alebo tak nejako, aspoň takou informáciou disponujem. Osobne si myslím z toho, čo poznám ten prípad, že bude rozhodnuté, že budú potvrdené tieto rozsudky alebo tieto rozhodnutia. V tom, ak pán premiér sa nestane prezidentom, dostane dôvod na vaše odvolanie, pán minister. Ja vám to hovorím s dobrým úmyslom. Treba vyvodiť dôsledky. Vám sa naozaj, podľa mňa, trasie stolička. A priznám sa, ja keď som videl vašu nomináciu vo vláde na úvod, bol som rád, lebo podľa mňa ste stále nespochybnili svoju odbornosť, len tu ste nedávali proste pozor. Nedávali ste pozor, čo vám kto necháva podpisovať. Lebo čo sa stane? Budete za to niesť dôsledky ešte horšie, ako sa, ako sa možno javí.
Ak momentálne je odložený výkon trestu pána docenta Olejníka, to znamená, že v podstate si behá si po slobode a pri týchto skutkových okolnostiach, ktoré sú tu, to sa, myslím, zhodneme, by okresný súd alebo súd, ktorý má právomoc rozhodovať, ak by ešte nebolo rozhodnuté, nariadil väzbu, zrejme kolúznu väzbu. To je taká väzba, aby táto osoba nepôsobila na znalcov, svedkov, prípadne spolu obvinených. Momentálne tento človek behá na slobode.
Ja sa len tak obávam, že aj keď ten rozsudok bude, bude Najvyšším súdom potvrdený, že dôjde k obnove konania. K obnove konania, pretože sa objavia nejaké nové dôkazy, ktoré tu doteraz neboli a ktoré je možné zadovážiť. A myslím si, že toto nebude dobrý signál verejnosti, že človek, ktorý bol Špecializovaným trestným súdom odsúdený, Najvyšším súdom potvrdený, sa dostane, bude oslobodený len na základe našej nečinnosti. Je to podľa mňa neuveriteľne zlý signál, že s tou spravodlivosťou nechcete nielen vy, pán minister, ale aj vládna strana nič robiť. Je to podľa mňa obrovská škoda. Poukazuje to na vašu neúprimnosť.
A tu si dovolím povedať to, čo som povedal minulý týždeň, a to je, keby ste to naozaj mysleli vážne, s tou justíciou robíte niečo už omnoho, omnoho skôr. Od 2006 je strana SMER v parlamente. Štyri roky bola vo vláde, potom dva roky v opozícii a dva roky je opäť vo vláde. Problém s justíciou nenastal teraz. Ten problém tu je viac jak desať rokov. Toto je špička ľadovca, ktorú tí, ktorí tu boli, dovolili.
Ešte možno k tým stanoviskám, ktoré boli spomenuté. Ja som, ja poznám niektoré stanoviská tých odborníkov, ktorí boli, ktoré boli spomínané, a ak sa nemýlim, tie stanoviská sú v podobe takej, že ak, ktoré hovoria o právno-teoretickom výklade toho ustanovenia 371, ktoré hovorí: "Ak sú tu pochybnosti a sú dôvodné, vtedy je treba konať.". Ja vám to neberiem, ešte raz, ak ste mali konať, v poriadku, ale myslím si, že my minimálne na výbore, ktorí sme kontrolným orgánom, by sme mali poznať tie dôvody. Tak vás naozaj žiadam, pán minister, aby ste to vysvetlili, aby ste vysvetlili tie skutkové okolnosti, ktoré považujete za také, ktoré spochybňujú tento rozsudok. Kľudne nech sú subjektívne, ale pomenujte ich, jeden, dva, tri. Pomenujte ich!
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Čiže ak tomu správne rozumiem, tak sa bavíme o dvoch právoplatných odsúdeniach za korupciu. Zároveň si spomínal, že prišlo k odkladu výkonu trestu len na základe toho, že do toho mohol vstúpiť minister, čím sa teda stala zmena z uzatvoreného prípadu na prípad živý. A vy, aj všetci tu sa pýtame na tie dôvody, čiže doteraz je to ako keby bez udania dôvodu, na základe ktorého minister konal.
Ja som spomínal, že týka sa to pána Olejníka, ty si uvádzal F. O., ktorý bol poslancom za SMER, HZDS, SNS a Slobodné fórum v miestnom zastupiteľstve a vzal úplatok. O tom rozhodli dva súdy. Minister za SMER ho odložil, výkon jeho trestu, čiže nenastúpil do väzenia. Poslanci SMER-u, aj šéf výboru ústavnoprávneho toto obhajuje a ja sa teda pýtam, kde tie pochybenia tých súdov naozaj boli? Ty sa na to pýtaš a stále nedostávame odpoveď.
Teda pýtam sa inak. Čo, preboha živého, tento človek vie a na koho to vie, keď sa v jeho prípade musí exponovať aj sám minister. Jediné, čo sa mi javí z tejto situácie, keďže súdy pravdepodobne nepochybili, keďže sa tie dôvody nevieme dozvedieť, tak súdy pochybili len v jednom prípade, že odsúdili a trvali a následne potvrdili odsúdenie tohto človeka za korupciu a minister uznal iba ten dôvod, že toto je nejaký chránenec strany SMER a spoluvládcov z minulého obdobia HZDS a SNS a potrebuje ministerskú ochranu, lebo by mohol to, čo vie a na koho to vie, začať rozprávať. Nič iné mi z tohto prípadu zatiaľ nevychádza. A je pre mňa naozaj dehonestujúce, že Národná rada sa musí zaoberať prípadom jedného korupčníka, ktorý má dávno sedieť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Takýmto mimoriadnym schôdzam, ktoré zvoláva opozícia, sa obyčajne vytýka, a možno je to niekedy aj trocha pravda, že nemajú už čo, nuž tak chcú navariť dačo z vody a preto sa chytajú aj slamky. Ale možno to niekedy platí, ale ak by niekto chcel povedať, že po tomto vystúpení pána poslanca Kadúca je možné v tomto prípade vzniesť takéto podozrenia, tak tu potom zrejme nebol a nepočul, čo pán poslanec Kadúc hovoril. Vysoko kultivovane, faktograficky a presvedčivo.
Vážený pán minister spravodlivosti, na toto sa neodpovedať jednoducho nedá. To jednoducho žiada statočné chlapské ministerské stanovisko. Nie o tom, aké spisy, kde, kto, kde, kedy, ale jednoducho, aké sú tie vaše dôvody. Nikto nikdy nespochybnil, že ste na to nemali právo, ale my sme naozaj, väčšina z nás, ktorí tu pozorne počúvajú, prekvapení, že ste v tomto prípade považovali za prirodzené toto právo využiť.
S pánom poslancom Kadúcom nesúhlasím iba v jednej drobnosti, on to možno povedal s tým, že je presvedčený o tom, že ste sa nemohli dopustiť takejto chyby, pretože podpisujete toho veľa a podpísali ste aj niečo takéto. Prepáčte a prepáč aj, pán kolega Kadúc, ja si nemyslím, že by pán minister toto dokázal podpísať omylom. Ja si myslím, že to z nejakého dôvodu podpísať musel, pretože politika naozaj má svoje temné zákruty a toto je asi jedna z nich. Ale práve preto, pán minister spravodlivosti, práve preto by ste mali veci zodpovedať tak, ako boli nastolené.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v tejto veci hádam už bolo všetko povedané. Ja ich nebudem opakovať, lebo časť môjho vystúpenia by bol len takou mantrou a si myslím, že tu zazneli také vážne argumenty, že ich opakovať netreba. Alebo možno áno, možno treba.
Ale poviem niečo iné. Je to pre mňa také obrovské sklamanie a samého seba sa pýtam, že čo tu vlastne ešte robím. Nie na tejto schôdzi, pod tento návrh som sa podpísal, ale všeobecne v Národnej rade, lebo všetko, to všetko, čo tu musíme riešiť, to už je neskutočné, neuveriteľné, že aké samozrejmosti v tejto krajine, v týchto najvyšších ústavných inštitúciách nefungujú. Ako tu u niektorých ľudí nefunguje sebareflexia a hlavne, ako tu neriešime problémy ľudí.
Troška odbočím. Je tu teraz návrh na skrátené legislatívne konanie, ktorým sa má odstrániť krivda, ktorú spáchalo na podnikateľoch práve toto plénum, a to zbytočnou byrokratickou záťažou, povinnosťou na poli ochrany osobných údajov. Čiže ide to do pléna. Ak už niečo táto Národná rada užitočné robí, ale to robí hlavne SMER, vládna väčšina, tak to je len naprávanie krívd, ktorých ste sa dopustili. My tu neustále riešime veci, ktoré nie sú na prospech občanov, ale v prospech jednotlivcov, či finančných skupín, alebo či v prospech odsúdeného regionálneho politika. Prečo musíme riešiť takéto veci? To už fakt nemáme niečo dôležitejšie na robote? Ale keďže sa stalo, čo sa stalo, tak my to musíme riešiť.
Teraz ku konkrétnej kauze. Citujem odôvodnenie návrhu: "Nikto nespochybňuje zákonné právo ministra spravodlivosti podať dovolanie v trestnom konaní.". Čiže ani my toto právo nespochybňujeme. Toto právo je dané zákonom a keď to právo minister využije, tak postupuje v zmysle práva. Ale pokiaľ však člen vlády vykonáva svoje zákonné oprávnenie arbitrárnym spôsobom v rozpore s verejným záujmom a svoje konanie nevie nijako rozumne vysvetliť, nemal by naďalej svoju exekutívnu činnosť vykonávať. Samozrejme, ešte raz podčiarknem.
Má minister spravodlivosti právo podať dovolanie. Ale ak to spraví, má to vedieť obhájiť. Inak je tu podozrenie, že to je účelové alebo klientelistické, že niečo nekalé za tým je. Preto, pán minister, ste povedali, že sa čudujete, že sme sa pod to podpísali niektorí opoziční politici. Nečudujte sa, ale vysvetľujte.
Vysvetlite napríklad to, už tu miliónkrát zaznenú otázku, že prečo ste v tomto prípade dali odklad výkonu trestu a v iných prípadoch nie? V čom vidíte pochybenie súdov, v čom vidíte to, že niektoré dôkazové prostriedky neboli v celom rozsahu pred súdnymi konaniami, v súdnych konaniach vykonané, v čom nie?
My tu, pán minister, nesúdime. To už právoplatne spravil Najvyšší súd, čiže je to právoplatný rozsudok. Dovolanie, každé vaše dovolanie smeruje voči už právoplatnému rozsudku. Je to legálna, legitímna inštitúcia vo vašich rukách, ale keďže ide o inštitút, ktorý ide proti právoplatným rozsudkom, treba s tým narábať veľmi a veľmi opatrne, ale predovšetkým vo verejnom záujme. A tento verejný záujem nestačí deklarovať, že subjektívne minister vidí v tomto dovolaní nejaký verejný záujem. Ten verejný záujem treba dokázať a objektívne dokázať, že áno, toto sa stalo. Nie v jednom, ale v dvoch súdnych konaniach sú tu takéto pochybnosti. A preto je vo verejnom záujme, aby toto dovolanie bolo podané.
Ešte raz prízvukujem, že my tu nikoho nesúdime, ale som členom zákonodarného zboru, parlamentu, ktorý v zmysle ústavy kontroluje exekutívu, vládu, členov vlády, ich rozhodnutia, ich konanie, tak my, ja túto kontrolu realizujem aj týmto štýlom. Aj týmto návrhom na odvolanie člena vlády.
Pán minister, k vášmu odvolaniu s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou nedôjde. Ale je to prst, varovný prst pre každého člena vlády, či teraz alebo o desať rokov, že keď spraví niečo, čo nevie obhájiť, o ktorom opozícia, dúfam, že tu opozícia vždy bude a vždy bude hlasná, o ktorej si opozícia bude myslieť, že to nie je vo verejnom záujme, že je to v záujme jednotlivca alebo v záujme nejakej finančnej skupiny, tak využije tento inštitút. Aj keď bude vedieť, že k odvolaniu člena vlády nedôjde, lebo ho vládna väčšina podrží, ale je to silný inštitút, lebo určite každý predseda vlády, každý člen vlády sa zamyslí nad tým, keď je takýto silný inštitút ako odvolávanie člena vlády navrhnutý opozíciou.
Takže, pán minister, máte dostatok priestoru, aby ste nám tie otázky, ktoré kládli aj moji predrečníci, zodpovedali a preukázali ten verejný záujem, v ktorom mene ste konali, keď ste podali toto inkriminované dovolanie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Gál, tak pokiaľ iní vážení kolegovia, ktorí ale principiálne z toho, čo rozprávajú, nemajú páru, o čom rozprávame. Tak vy ste profesionálny advokát, pokiaľ viem. Zložili ste dokonca advokátsky sľub. Iste, dokonca aj poslanecký. Čiže pokiaľ nikto nepovažoval s právnickým vzdelaním za potrebu tu vystúpiť, ani z opozície, lebo sa neodvážil, lebo pozná, aké neuveriteľné veci sa tu zase v tomto parlamente dejú. Pán poslanec, na vás mám jednu jedinú otázku. Keďže takto rozprávate ako s pocitom, síce nesúdite a neviem čo, ale prst zdvihnutý, že do akej miery poznáte spis a do akej miery poznáte matériu, na základe ktorej minister musel konať? Či ste už čítali ten materiál, či viete, o čom to je. A z hľadiska advokátskej a právnej etiky a štandardných postupov v danej veci, zásad, ktorých sa tu dovolávate aj vy osobne tisíckrát, môžte takéto niečo povedať? Živá vec, pán poslanec. Veľká pravdepodobnosť, že netušíte, o čo ide a nepoznáte absolútne procesný stav, lebo nemáte odkiaľ, podľa všetkého. Jak môžte takéto niečo povedať? Skúste mi na to odpovedať. Budem vám veľmi vďačný, pán kolega. Pýtam sa len preto, lebo budem vystupovať a položil by som vám to v rozprave, túto otázku. Len bojím sa, že po tomto povinnom prejave z tejto sály odídete. Ďakujem pekne.

No mne sa zatiaľ zdalo, že všetci vystupujúci poslanci mali právnické vzdelanie, ale to možno sa mi len zdalo a pán poslanec Číž mal nejaké iné videnie. Ale to sa môže stať, samozrejme.
Ale ja by som reagoval na pána poslanca Gála, pretože minister spravodlivosti zrejme povie, že on preto raz odložil výkon trestu, lebo nedával dovolanie v prospech odsúdeného v situácii, keď bol uložený nepodmienečný trest. Moja otázka je ale, by išla ďalej. Minister spravodlivosti má aj opačné oprávnenie, keď dáva dovolanie v neprospech obvineného a ide o vážnejší delikt. Koľkokrát navrhol väzbu? To je jedna otázka.
A druhá otázka. Z akého dôvodu bol uložený výkon testu až mesiac po tom, ako bolo podané dovolanie? Ak minister tvrdí, že hrozila veľká škoda štátu, tak prečo nebol uložený výkon trestu zároveň s podaním dovolania? Lebo je zaujímavé, že akonáhle bola urgencia na zatykač vydaná senátom Najvyššieho súdu, až následne potom minister odložil výkon trestu. Jednoducho, žiaľ, tie okolnosti podania toho dovolania, tá, celá tá časová následnosť toho podnetu, žiadosti o odklad výkon trestu, dovolania, odkladu výkonu trestu, zatykača, evokuje veľmi, veľmi vážne podozrenie za hranicou, by som povedal, nejakej rozumnej zdôvodniteľnosti, že to celé bolo dopredu pripravené a zohrané. Žiaľ, sa obávam, že iný, iný výklad nie je celkom rozumne možný.

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Číž, asi ste chceli povedať, že s advokátskym vzdelaním, lebo s právnickým skoro každý, kto zatiaľ vystúpil, mal právnické vzdelanie. Áno, som zložil aj advokátsky sľub, ale takisto pán poslanec Lipšic je advokátom. A či poznám spis? Spis je na nete. Ale tu väčšina poslancov bude rozhodovať bez toho, aby nie spis, rozsudok, áno, prepáčte, aby vôbec ten rozsudok, ktorý je verejný, ako zverejnený, by vôbec čítal. Čiže nieže spis, ale ani rozsudok, ktorý je verejne prístupný, väčšina poslancov neprečítala. Vytvorila si mienku.
A boli tu, zazneli tu pochybnosti, celkom oprávnene, či pán minister konal vo verejnom záujme alebo nekonal? Tu otázka neznie tak, že či mal právo podať dovolanie, lebo on nemal právo podať dovolanie, ale či to bolo v záujme verejnosti alebo v záujme toho odsúdeného regionálneho politika. A na túto základnú otázku treba odpovedať tak, aby sme videli, počuli a vnímali, že ten verejný záujem tam bol. A zatiaľ takáto odpoveď tu nepadla. Ani na ústavnoprávnom výbore, ani v pléne. Kebyže to je vysvetlené na pôde ústavnoprávneho výboru, tak tu dnes nesedíme. Ja pánovi poslancovi Lipšicovi nebudem podpisovať niečo pod tlakom alebo kvôli tomu, že aby som tu niečo prevádzal. Ale tu fakt to odôvodnenie chýba. A treba tomu zabrániť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážení hostia, nie som síce právnik, ani nemám advokátske skúšky, ale ja si myslím, že nenaruším atmosféru tejto diskusie, ktorá je svojim spôsobom zaujímavá, vecná a cítiť, naozaj cítiť z nej, že sa vyjadrujú právnici. Ja osobne celkom vítam, že je táto atmosféra taká kultivovaná a ozaj ju nenaruším vari tým, keď pripomeniem pánovi ministrovi, ktorý je predmetom, vlastne ústrednou postavou tohto mimoriadneho stretnutia, že v akej atmosfére vlastne jednáme. Nemyslím tu tú kultivovanú, ktorú oceňujem, ale tú dobovú, ktorá je všade za múrmi tejto siene zákonnosti, ktorou je presýtené občianske cítenie, ktorou je precítená a prešpikovaná atmosféra spoločnosti.
Korupcia sa vníma ako základný, najväčší, alebo keď už nie najväčší, tak z najväčších problémov doby. Potvrdzujú to štatistiky, vnútorné, potvrdzujú nám to rôzne expertné analýzy zo zahraničia. A napokon potvrdzuje nám to aj vlastné svedomie a pocit, že vieme, že tých otáznikov je ohromne veľa a odpovedí v tomto zmysle prichádza akosi primálo. A v tejto dobe, a ja to zopakujem napriek tomu, že môj predrečník spomínal, že netreba fakty opakovať, ja si myslím, že treba, v tejto dobe tu sa stal taký malý zázrak. Naozaj malý dobový zázrak. Máme tu človeka, ktorý podľa všetkého predal svoje svedomie, poslanca mestského zastupiteľstva, človeka, ktorý bol ochotný za úplatok 310-tisíc korún prihrať komusi kšeft, na ktorom ušetril 5 miliónov. V konečnom dôsledku sú to nie až také obrovské sumy, keď hovoríme o tom všetkom, čo sa v tejto krajine môže stať, ale proste, keď to tak zoberieme, dobrý obchod. Za 300-tisíc ušetriť 5 miliónov, oplatilo sa. Nechcem to ironizovať.
Treba len zdôrazniť, že ten malý zázrak spočíva v tom, že sa konalo a konalo sa tak, že dva zaujímavé, čo zaujímavé, vysoko autoritatívne súdy vyjadrili svoj jasný záver. Prvým bol špeciálny, Špecializovaný trestný súd. To znamená súd, ktorý nie je obvyklý, ale súd, ktorý je na úrovni krajského a ktorý má ozaj vo svojej kompetencii a náplni postihovať závažné veci, od vrážd cez organizované zločinecké skupiny a korupciu, tie najťažšie zločiny. A tento súd v roku 2012 povedal, právoplatne rozhodol, že obžalovaný je vinný.
Máme tu druhé rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rok po ňom, zrejme po podrobnom preskúmaní všetkých faktov, rovnako povedal, že obžalovaný je vinný. A už neostávalo nič iné, len spravodlivosť vykonať a v tejto chvíli prichádza minister spravodlivosti, aby spravodlivosť vykonaná nebola, pretože on je opatrný. No opatrnosť býva na mieste v mnohých životných situáciách, ale tejto opatrnosti, pán minister, ja naozaj nerozumiem, pokiaľ chcem ostať v tej rovine, že ste odborník, špecialista, človek, ktorý naozaj ovláda svoje remeslo a potom už ostávajú iba tie tri bodky, ale zároveň aj politik, a zdá sa, že politici v istej chvíli ako keby museli zabudnúť možno aj na tie základy remesla a možno občas aj na svedomie.
Neviem, iste sa to ani nikdy nedozviem, čo pociťujete teraz, čo ste pociťovali pri tom podpisovaní a ako sa vy v živote vlastne s touto situáciou vysporiadate. Osobne sa domnievam, že je ťaživá a že vás neteší. Nie kvôli tomu, že ste predmetom odvolávania, ale preto, že stojíte na zlej strane tohto sporu. Ale asi osobné domnienky sem nepasujú, pretože vy ste politik a môžem si ja o vás myslieť tisíc dobrých vecí, nie ste tu za seba, ste tu za vládu, ste za spravodlivosť a musíte byť zodpovedný za svoje činy, tak ako každý, kto má tú česť byť ústavným činiteľom.
Tak z tej roviny, dúfam, že som do nej ani veľmi nevkĺzol, mierne osobnej by som prešiel ozaj k tej nie faktografickej, lebo ja nie som právnik, ale k tej, ktorú považujem za potrebné zdôrazniť, ešte raz to jasne povedať, že tie odkazy, ktoré tu zaznievajú, sú nie dva, ako sa to tu dosť často spomenulo, ale sú tri závažné odkazy. Jeden, ktorý dávame našim sudcom. Sudcom, o ktorých sme pred niekoľkými desiatkami hodín práve tu zdôrazňovali, aké zlé je krvné riečište súdneho systému na Slovensku, aké vážne podozrenia máme o tom, že to tu nefunguje a ako potrebujeme oživiť tento slobodný a prepotrebný pilier spravovania krajiny. No je to ozaj paradox, ktorý tu už niektorí spomenuli a nedá sa mu vyhnúť, nespomenúť ho ešte raz. Verejne, vládou priznané obavy, že súdnictvo nám nefunguje, a hľa, na druhej strane rozhodnutie o tom, že ak nám náhodou, ale to slovo náhodou nie je fér, pretože by som teda poprel tie dve rozhodnutia, ak zafunguje vo veciach, kde sa dá očakávať, že budú rôzne tlaky a protitlaky a my to môžme nazvať malým právnym zázrakom, práve vtedy prichádza na scénu, ako v antickom divadle ten boh - stroj, zasiahne a povie: "Tak nie.".
No odkaz pre sudcov je jasný. A to naozaj nie sú slovné hračky, ani krásne vyjadrenia, ale tí sudcovia si musia prečítať jedno. No ak budeme až veľmi dôslední, tak dôslední, že budeme rozhodovať aj vtedy, keď sa neočakáva od tých, ktorí práve držia v rukách tromfy, že máme takto konať, tak aj tak budeme považovaní za chorý prvok a ktosi nám dokáže, že nedosiahneme aj tak nič. Ja na mieste jedného z tej tisíc štyri stovky sudcov by som vašu aktivitu v tomto smere prečítal asi takto.
No a potom sú to tí, ktorí disponujú veľkými oprávneniami v tejto krajine, sú to politici, sú to ľudia vysoko postavení, sú to poslanci, sú to ľudia, o ktorých sa tak a priori dosť často predpokladá, že sú to ľudia, ktorí majú sklon zneužívať svoje informácie, svoje postavenie, svoju moc, lebo moc chutí. To už hovoril Mňačko. A vedie u niekoho skôr, u niekoho neskôr, u niekoho našťastie nikdy k tomu, že človek ju zneužije. Nuž týmto politickým gauneríkom a gaunerom sa týmto odkazuje, že naozaj vždy existuje možnosť, že ak budete poctivo držať stranu tým svojim, tak sa vám naozaj nič nestane, lebo keby to bolo už aj na spadnutie, že už máte sedieť, že dokonca tie súdy to dvakrát takto zdupľujú, ako to bolo v tomto prípade, tak stále máme páku, ako ti pomôcť, priateľu.
My hovoríme o nie súdnom spore, ktorý by sme tu nejak rozohrávali na miestach nenáležitých, my hovoríme o tom, že za korupciu v tejto chvíli mal sedieť v ústave pre nápravu právoplatne odsúdený človek. A vašou aktivitou, pán minister, sa stalo, že nesedí. A tým prechádzam k tomu tretiemu odkazu, ktorý tu možno nezaznel jasne. Nielen odkaz sudcom a odkaz politickým gaunerom a gauneríkom, ale odkaz piatim miliónom občanov Slovenskej republiky. Viete, ako by ten odkaz mohol znieť, alebo ako by ho oni mohli prečítať? No s vami, vážení páni politici, s vami sa naozaj nedá počítať, vás treba stadiaľ vyhnať, pretože toto je niečo, čo je neuveriteľné, nepochopiteľné a čo, ja si odložím špeciálne tú pozvánku na túto schôdzu, lebo ja som si ju poctivo prečítal. Prečítali si ju zrejme všetci, ktorí si ju prečítať mali. No ak tam autori napísali niečo, niečo zlé, no tak to tu bolo treba rozsekať. Nič tu také nezaznelo. Občania nemajú dôvod sa domnievať, že toto je hra nejakých urazených opozičných politikov. Majú právo sa domnievať, že to je život, ktorý potvrdzuje, že niet možné dovolať sa spravodlivosti, pretože taká je vôľa mocných a s tými mocnými oni neurobia nič.
Tu sa hovorí o nejakých predvolebných zábavách, ja neviem, ja na mieste pána premiéra, ktorý opäť nechce byť prezidentom, ak by som cítil, ak by som si prečítal tieto veci tak, ako sú napísané, tak by som tu dnes bol, nenechal by som pána ministra tu samého, ale bol by som veľmi nepríjemný voči nemu a by som povedal, takáto vec je jednoznačná z hľadiska toho, čo treba urobiť a nemôžem konať inakšie ako to, že takéhoto ministra nechcem mať vo svojej vláde. Lebo tie fakty o tom hovoria. No bol by to možno aj ťah predvolebný za milión. Akurát by pán minister Borec už nebol ministrom. Prečo to neurobil? Pretože naozaj tie argumenty sú tak spochybniteľné? Nie, preto lebo bratstvo mocných spojené zrejme nečistými úmyslami je tak silné, že to ani pán minister, ani pán premiér z dôvodov mne neznámych urobiť nemôžu.
A často sa tu hovorí o opatrnosti. Ja by som, pán minister spravodlivosti, vážený pán minister bol naozaj opatrný, nie z toho pohľadu, že toto by ste tu dnes neustáli, my všetci vieme, aký bude výsledok hlasovania, ale či by sme sa zároveň všetci nemali zamyslieť nad tým a byť opatrní, aby nám v tom hrnci nevykypelo. Aby naozaj tá kaša, ktorú tu varíme a o ktorej tvrdíme, že to je tá politická pestrosť, že to sú tie politické boje a že to je tá snaha nájsť najlepšie riešenie pre občanov, neboli pravdivo pomenované, že sú to podrazy, že je to nefér a že občania majú už toho dosť a možno nám to raz povedia tak, ako to tu už zaznievalo a z toho úsmevného mejdanu sa urobí menej úsmevný majdan.
Ja naozaj veľmi prosím, aby sme nepodceňovali tieto fakty a ak sa mýlime, pán minister, ak to naozaj právnici, aj my neprávnici sme prečítali zle, ja pripúšťam stále aj takúto možnosť, ale tak potom to znamená, že vy tu dnes budete stáť ešte pekných pár desiatok minút a podrobne nám zodpoviete tie otázky, ktoré boli tu nanesené a ktorých cieľom bolo zistiť, prečo ste konali týmto nepochopiteľným spôsobom v takomto výnimočnom prípade. Myslím, že som povedal asi to, čo som cítil. Ospravedlňujem sa, že som nešiel do faktov tak, ako mnohí moji predrečníci, ale ja som naozaj vážne znepokojený a o to viac, pán Madej to povedal, že vy ste možno posledný minister, ktorý by si zaslúžil takéto odvolávanie. Ja tiež osobne sa domnievam, že vo vás je veľký kus férovosti a veľký kus nepolitickosti a odbornosti. No ale o to väčšia hrôza ide potom na mňa, keď takýto typ človeka dokázal sa stať súčasťou takejto vysokej hry s nízkymi úmyslami, že potom je niečo, niečo zlé. Iba ak by ste začali takéto dovolávania dávať veľmi často a, a ozaj tú spravodlivosť, ktorú zhmotňuje aj názov vášho ministerstva aj vašej funkcie, začali veľmi pravidelne využívať, či už to nazvem dovolaním, odvolaním alebo len vyjadrením vysokého ústavného činiteľa na poli spravodlivosti.
Možno by som bol vďačný, keby ste sa spytovali, čo taký učitelík Žarnaj, ktorý poukázal iba na 80-tisíc eur verejných prostriedkov zneužitých, že kedy sa ho zastane minister spravodlivosti? Čo taká kontrolórka Lapinová, ktorá poukázala na 700-tisíc neférovo využitých peňazí, alebo, s hlbokou úctou sa ospravedlňujem, že to meno spomeniem, čo taká pani sudkyňa Lauková, nebohá v blahej pamäti, ktorá určite by zaslúžila zastanie a záštitu z takej vysokej pozície, ako je tá vaša. Ja to nespájam s vašim mandátom, ja len hovorím, že takýchto prípadov je strašne veľa. Už nech budem spomínať to, že čo takí lesníci, ktorí piaty rok čakajú na došetrenie prípadu z roku 2009? Kedy sa zastaneme aj tých, ktorí poukázali na nepeknosti v Slánskych lesoch, ktoré na podiv, a to som vám bol aj vďačný, sa vyriešil po 15 rokoch, ale ľudia, ktorí sú za to zodpovední, naše súdy povedali, že by ich to traumatizovalo. Kedy sa zastanete? Alebo zastanete sa aj takýchto prípadov? Ak sa to stane prúdom očistnej spravodlivosti, ktorú bude minister spravodlivosti využívať v takýchto prípadoch, rád zmením svoj názor, možnože naozaj to bude tak, nechcem byť človek, ktorý tu rozohráva nejaké divné úvahy, ja by som bol veľmi rád, keby sme sa v tejto našej spoločnosti dokázali v týchto veciach pozrieť konečne férovým pohľadom na takéto prípady, nie okom koalično-opozičných prestreliek a tvrdenia v tom, že pán poslanec Lipšic si potrebuje vyrobiť nejaké percentá. Držme sa faktov a tie otázky, ktoré tu zaznievali, pán minister, na vás, boli hlboko faktografické. Ja budem veľmi pozorne čakať na vaše odpovede.
Ďakujem.