Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážená pani spravodajkyňa, vážení hostia, nie som síce právnik, ani nemám advokátske skúšky, ale ja si myslím, že nenaruším atmosféru tejto diskusie, ktorá je svojim spôsobom zaujímavá, vecná a cítiť, naozaj cítiť z nej, že sa vyjadrujú právnici. Ja osobne celkom vítam, že je táto atmosféra taká kultivovaná a ozaj ju nenaruším vari tým, keď pripomeniem pánovi ministrovi, ktorý je predmetom, vlastne ústrednou postavou tohto mimoriadneho stretnutia, že v akej atmosfére vlastne jednáme. Nemyslím tu tú kultivovanú, ktorú oceňujem, ale tú dobovú, ktorá je všade za múrmi tejto siene zákonnosti, ktorou je presýtené občianske cítenie, ktorou je precítená a prešpikovaná atmosféra spoločnosti.
Korupcia sa vníma ako základný, najväčší, alebo keď už nie najväčší, tak z najväčších problémov doby. Potvrdzujú to štatistiky, vnútorné, potvrdzujú nám to rôzne expertné analýzy zo zahraničia. A napokon potvrdzuje nám to aj vlastné svedomie a pocit, že vieme, že tých otáznikov je ohromne veľa a odpovedí v tomto zmysle prichádza akosi primálo. A v tejto dobe, a ja to zopakujem napriek tomu, že môj predrečník spomínal, že netreba fakty opakovať, ja si myslím, že treba, v tejto dobe tu sa stal taký malý zázrak. Naozaj malý dobový zázrak. Máme tu človeka, ktorý podľa všetkého predal svoje svedomie, poslanca mestského zastupiteľstva, človeka, ktorý bol ochotný za úplatok 310-tisíc korún prihrať komusi kšeft, na ktorom ušetril 5 miliónov. V konečnom dôsledku sú to nie až také obrovské sumy, keď hovoríme o tom všetkom, čo sa v tejto krajine môže stať, ale proste, keď to tak zoberieme, dobrý obchod. Za 300-tisíc ušetriť 5 miliónov, oplatilo sa. Nechcem to ironizovať.
Treba len zdôrazniť, že ten malý zázrak spočíva v tom, že sa konalo a konalo sa tak, že dva zaujímavé, čo zaujímavé, vysoko autoritatívne súdy vyjadrili svoj jasný záver. Prvým bol špeciálny, Špecializovaný trestný súd. To znamená súd, ktorý nie je obvyklý, ale súd, ktorý je na úrovni krajského a ktorý má ozaj vo svojej kompetencii a náplni postihovať závažné veci, od vrážd cez organizované zločinecké skupiny a korupciu, tie najťažšie zločiny. A tento súd v roku 2012 povedal, právoplatne rozhodol, že obžalovaný je vinný.
Máme tu druhé rozhodnutie, rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý rok po ňom, zrejme po podrobnom preskúmaní všetkých faktov, rovnako povedal, že obžalovaný je vinný. A už neostávalo nič iné, len spravodlivosť vykonať a v tejto chvíli prichádza minister spravodlivosti, aby spravodlivosť vykonaná nebola, pretože on je opatrný. No opatrnosť býva na mieste v mnohých životných situáciách, ale tejto opatrnosti, pán minister, ja naozaj nerozumiem, pokiaľ chcem ostať v tej rovine, že ste odborník, špecialista, človek, ktorý naozaj ovláda svoje remeslo a potom už ostávajú iba tie tri bodky, ale zároveň aj politik, a zdá sa, že politici v istej chvíli ako keby museli zabudnúť možno aj na tie základy remesla a možno občas aj na svedomie.
Neviem, iste sa to ani nikdy nedozviem, čo pociťujete teraz, čo ste pociťovali pri tom podpisovaní a ako sa vy v živote vlastne s touto situáciou vysporiadate. Osobne sa domnievam, že je ťaživá a že vás neteší. Nie kvôli tomu, že ste predmetom odvolávania, ale preto, že stojíte na zlej strane tohto sporu. Ale asi osobné domnienky sem nepasujú, pretože vy ste politik a môžem si ja o vás myslieť tisíc dobrých vecí, nie ste tu za seba, ste tu za vládu, ste za spravodlivosť a musíte byť zodpovedný za svoje činy, tak ako každý, kto má tú česť byť ústavným činiteľom.
Tak z tej roviny, dúfam, že som do nej ani veľmi nevkĺzol, mierne osobnej by som prešiel ozaj k tej nie faktografickej, lebo ja nie som právnik, ale k tej, ktorú považujem za potrebné zdôrazniť, ešte raz to jasne povedať, že tie odkazy, ktoré tu zaznievajú, sú nie dva, ako sa to tu dosť často spomenulo, ale sú tri závažné odkazy. Jeden, ktorý dávame našim sudcom. Sudcom, o ktorých sme pred niekoľkými desiatkami hodín práve tu zdôrazňovali, aké zlé je krvné riečište súdneho systému na Slovensku, aké vážne podozrenia máme o tom, že to tu nefunguje a ako potrebujeme oživiť tento slobodný a prepotrebný pilier spravovania krajiny. No je to ozaj paradox, ktorý tu už niektorí spomenuli a nedá sa mu vyhnúť, nespomenúť ho ešte raz. Verejne, vládou priznané obavy, že súdnictvo nám nefunguje, a hľa, na druhej strane rozhodnutie o tom, že ak nám náhodou, ale to slovo náhodou nie je fér, pretože by som teda poprel tie dve rozhodnutia, ak zafunguje vo veciach, kde sa dá očakávať, že budú rôzne tlaky a protitlaky a my to môžme nazvať malým právnym zázrakom, práve vtedy prichádza na scénu, ako v antickom divadle ten boh - stroj, zasiahne a povie: "Tak nie.".
No odkaz pre sudcov je jasný. A to naozaj nie sú slovné hračky, ani krásne vyjadrenia, ale tí sudcovia si musia prečítať jedno. No ak budeme až veľmi dôslední, tak dôslední, že budeme rozhodovať aj vtedy, keď sa neočakáva od tých, ktorí práve držia v rukách tromfy, že máme takto konať, tak aj tak budeme považovaní za chorý prvok a ktosi nám dokáže, že nedosiahneme aj tak nič. Ja na mieste jedného z tej tisíc štyri stovky sudcov by som vašu aktivitu v tomto smere prečítal asi takto.
No a potom sú to tí, ktorí disponujú veľkými oprávneniami v tejto krajine, sú to politici, sú to ľudia vysoko postavení, sú to poslanci, sú to ľudia, o ktorých sa tak a priori dosť často predpokladá, že sú to ľudia, ktorí majú sklon zneužívať svoje informácie, svoje postavenie, svoju moc, lebo moc chutí. To už hovoril Mňačko. A vedie u niekoho skôr, u niekoho neskôr, u niekoho našťastie nikdy k tomu, že človek ju zneužije. Nuž týmto politickým gauneríkom a gaunerom sa týmto odkazuje, že naozaj vždy existuje možnosť, že ak budete poctivo držať stranu tým svojim, tak sa vám naozaj nič nestane, lebo keby to bolo už aj na spadnutie, že už máte sedieť, že dokonca tie súdy to dvakrát takto zdupľujú, ako to bolo v tomto prípade, tak stále máme páku, ako ti pomôcť, priateľu.
My hovoríme o nie súdnom spore, ktorý by sme tu nejak rozohrávali na miestach nenáležitých, my hovoríme o tom, že za korupciu v tejto chvíli mal sedieť v ústave pre nápravu právoplatne odsúdený človek. A vašou aktivitou, pán minister, sa stalo, že nesedí. A tým prechádzam k tomu tretiemu odkazu, ktorý tu možno nezaznel jasne. Nielen odkaz sudcom a odkaz politickým gaunerom a gauneríkom, ale odkaz piatim miliónom občanov Slovenskej republiky. Viete, ako by ten odkaz mohol znieť, alebo ako by ho oni mohli prečítať? No s vami, vážení páni politici, s vami sa naozaj nedá počítať, vás treba stadiaľ vyhnať, pretože toto je niečo, čo je neuveriteľné, nepochopiteľné a čo, ja si odložím špeciálne tú pozvánku na túto schôdzu, lebo ja som si ju poctivo prečítal. Prečítali si ju zrejme všetci, ktorí si ju prečítať mali. No ak tam autori napísali niečo, niečo zlé, no tak to tu bolo treba rozsekať. Nič tu také nezaznelo. Občania nemajú dôvod sa domnievať, že toto je hra nejakých urazených opozičných politikov. Majú právo sa domnievať, že to je život, ktorý potvrdzuje, že niet možné dovolať sa spravodlivosti, pretože taká je vôľa mocných a s tými mocnými oni neurobia nič.
Tu sa hovorí o nejakých predvolebných zábavách, ja neviem, ja na mieste pána premiéra, ktorý opäť nechce byť prezidentom, ak by som cítil, ak by som si prečítal tieto veci tak, ako sú napísané, tak by som tu dnes bol, nenechal by som pána ministra tu samého, ale bol by som veľmi nepríjemný voči nemu a by som povedal, takáto vec je jednoznačná z hľadiska toho, čo treba urobiť a nemôžem konať inakšie ako to, že takéhoto ministra nechcem mať vo svojej vláde. Lebo tie fakty o tom hovoria. No bol by to možno aj ťah predvolebný za milión. Akurát by pán minister Borec už nebol ministrom. Prečo to neurobil? Pretože naozaj tie argumenty sú tak spochybniteľné? Nie, preto lebo bratstvo mocných spojené zrejme nečistými úmyslami je tak silné, že to ani pán minister, ani pán premiér z dôvodov mne neznámych urobiť nemôžu.
A často sa tu hovorí o opatrnosti. Ja by som, pán minister spravodlivosti, vážený pán minister bol naozaj opatrný, nie z toho pohľadu, že toto by ste tu dnes neustáli, my všetci vieme, aký bude výsledok hlasovania, ale či by sme sa zároveň všetci nemali zamyslieť nad tým a byť opatrní, aby nám v tom hrnci nevykypelo. Aby naozaj tá kaša, ktorú tu varíme a o ktorej tvrdíme, že to je tá politická pestrosť, že to sú tie politické boje a že to je tá snaha nájsť najlepšie riešenie pre občanov, neboli pravdivo pomenované, že sú to podrazy, že je to nefér a že občania majú už toho dosť a možno nám to raz povedia tak, ako to tu už zaznievalo a z toho úsmevného mejdanu sa urobí menej úsmevný majdan.
Ja naozaj veľmi prosím, aby sme nepodceňovali tieto fakty a ak sa mýlime, pán minister, ak to naozaj právnici, aj my neprávnici sme prečítali zle, ja pripúšťam stále aj takúto možnosť, ale tak potom to znamená, že vy tu dnes budete stáť ešte pekných pár desiatok minút a podrobne nám zodpoviete tie otázky, ktoré boli tu nanesené a ktorých cieľom bolo zistiť, prečo ste konali týmto nepochopiteľným spôsobom v takomto výnimočnom prípade. Myslím, že som povedal asi to, čo som cítil. Ospravedlňujem sa, že som nešiel do faktov tak, ako mnohí moji predrečníci, ale ja som naozaj vážne znepokojený a o to viac, pán Madej to povedal, že vy ste možno posledný minister, ktorý by si zaslúžil takéto odvolávanie. Ja tiež osobne sa domnievam, že vo vás je veľký kus férovosti a veľký kus nepolitickosti a odbornosti. No ale o to väčšia hrôza ide potom na mňa, keď takýto typ človeka dokázal sa stať súčasťou takejto vysokej hry s nízkymi úmyslami, že potom je niečo, niečo zlé. Iba ak by ste začali takéto dovolávania dávať veľmi často a, a ozaj tú spravodlivosť, ktorú zhmotňuje aj názov vášho ministerstva aj vašej funkcie, začali veľmi pravidelne využívať, či už to nazvem dovolaním, odvolaním alebo len vyjadrením vysokého ústavného činiteľa na poli spravodlivosti.
Možno by som bol vďačný, keby ste sa spytovali, čo taký učitelík Žarnaj, ktorý poukázal iba na 80-tisíc eur verejných prostriedkov zneužitých, že kedy sa ho zastane minister spravodlivosti? Čo taká kontrolórka Lapinová, ktorá poukázala na 700-tisíc neférovo využitých peňazí, alebo, s hlbokou úctou sa ospravedlňujem, že to meno spomeniem, čo taká pani sudkyňa Lauková, nebohá v blahej pamäti, ktorá určite by zaslúžila zastanie a záštitu z takej vysokej pozície, ako je tá vaša. Ja to nespájam s vašim mandátom, ja len hovorím, že takýchto prípadov je strašne veľa. Už nech budem spomínať to, že čo takí lesníci, ktorí piaty rok čakajú na došetrenie prípadu z roku 2009? Kedy sa zastaneme aj tých, ktorí poukázali na nepeknosti v Slánskych lesoch, ktoré na podiv, a to som vám bol aj vďačný, sa vyriešil po 15 rokoch, ale ľudia, ktorí sú za to zodpovední, naše súdy povedali, že by ich to traumatizovalo. Kedy sa zastanete? Alebo zastanete sa aj takýchto prípadov? Ak sa to stane prúdom očistnej spravodlivosti, ktorú bude minister spravodlivosti využívať v takýchto prípadoch, rád zmením svoj názor, možnože naozaj to bude tak, nechcem byť človek, ktorý tu rozohráva nejaké divné úvahy, ja by som bol veľmi rád, keby sme sa v tejto našej spoločnosti dokázali v týchto veciach pozrieť konečne férovým pohľadom na takéto prípady, nie okom koalično-opozičných prestreliek a tvrdenia v tom, že pán poslanec Lipšic si potrebuje vyrobiť nejaké percentá. Držme sa faktov a tie otázky, ktoré tu zaznievali, pán minister, na vás, boli hlboko faktografické. Ja budem veľmi pozorne čakať na vaše odpovede.
Ďakujem.
