34. schôdza

Pani poslankyňa, vybrali ste sa zlou, zlým smerom argumentácie. Ale keď si chceme vyčítať, kto čo urobil, prípadne neurobil, tak vám musím pripomenúť váš podpis ako štátnej tajomníčke na stanovisku ministerstva spravodlivosti vo vzťahu k antidiskriminačným žalobám, kde ste vo vyjadrení súdu nespochybnili nárok uplatnený sudcom v antidiskriminačnej žalobe a uviedli ste, že pokiaľ ide o výšku odškodnenia, to ponechávate na súd. Vieme veľmi dobre, o akých žalobách hovoríme a o akých sumách hovoríme, pokiaľ hovoríme o týchto žalobách. A ešte vám môžem pripomenúť aj odmenu vo výške cca 60-tis. eur, ktorú ste dostali za posledný polrok svojho pôsobenia na ministerstve spravodlivosti.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa, neviem, či máte déjá vu, alebo sa o tom vám sníva, ale pán poslanec Lipšic je poslancom a nie je ministrom spravodlivosti. A dneska tu máme bod programu odvolanie člena vlády ministra spravodlivosti. A tu teraz sa nebavíme o pánovi poslancovi Lipšicovi. Lebo viete, keď takéto želania máte, aby pán poslanec Lipšic bol ministrom spravodlivosti, ešte náhodou sa vám toto želanie splní. Pozor.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pani poslankyňa Vitteková, ako právnička, veriaca evanjelička, iste poznáte biblický prímer o trieske a brvnách. A tak ma prekvapuje, keď tu s takým svätým zápalom hovoríte o tom, ako prišiel Lipšic k svojim materiálom, že ste s rovnako svätým zápalom neatakovali tých, ktorí prinášali materiály z odposluchov o ekonomickej kriminalite v rezorte, ktoré sa potom nazvali kauzou Galko, kde sa kradlo a kde sa ale využívali evidentne v zakázaní nepoužiteľné materiály. Vtedy som si nevšimol, že by ste ako právnička tu dramaticky apelovali na dodržiavanie pravidiel hry.
Je zaujímavé, že skúmate justičnú skúšku kolegu Lipšica. Zaujímavé je, že i keď sa vyskytli, a ja som lekár, ale vy ste právnička, relevantné hlasy o pochybnosti prechodu človeka z úradu ministra spravodlivosti na Najvyšší súd, opäť si nespomínam na váš relevantný právny názor, kde by ste sa k tejto veci vyjadrili. To znamená, že je zvláštne, že dokážete poukázať na takéto veci, na to, že tu predkladá Lipšic dôkazy a pričom jediné, čo chceme my, aby predložil dôkazy ten, ktorý má na to pochybné právo, ktorý vraj v svetle tých dôkazov rozhodol a ktorý vlastne je objektom dnešnej schôdze. Prečo, pán minister, ktorý má právo prístupu k materiálom, konečne neosvetlí, v čom sú závažné pochybenia? On to právo má, tak nech ho láskavo po štyroch hodinách a tridsiatich ôsmich minútach využije.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem zareagovať na vašu starosť, pani poslankyňa, o verejné financie a možno aj poopraviť pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Budem citovať z článku z 27. júla 2010: "Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková (SMER - SD) nevidí problém v tom, že jej za Ficovej vlády bývalí ministri spravodlivosti Štefan Harabin a Viera Petríková dopriali vysoké odmeny. Podľa medializovaných informácií dosiahli viac ako 5 mil. korún, čiže 168 294 eur. Vzhľadom na to, čo som robila, by som povedala, že bola primeraná, uviedla Vitteková. Svojím celkovým príjmom tak prekonala aj samotného bývalého predsedu vlády Roberta Fica. Vitteková svoje odmeny obhajuje aj tým, že niektorí iní politici nemajú len jeden príjem. Tí, ktorí sedia v parlamente a ešte prednášajú na dvoch - troch školách, je to v poriadku? Ďalším jej argumentom je, že zákony umožňujúce odmeny boli takto nastavené v predchádzajúcom období. Čo si myslíte, že vtedy to tak nebolo? Len sa možno nezverejňovali, myslí si Vitteková. Teraz, keď už nie je vo funkcii na ministerstve, pripúšťa, že zákony by sa mohli zmeniť. Kľudne nech prídu novely zákonov, kde bude stanovený iný strop, uviedla bývalá štátna tajomníčka. Vitteková dostávala ako štátna tajomníčka odmeny v čase, keď advokáti, znalci a tlmočníci viackrát upozorňovali na meškanie platieb zo súdov za služby, ktoré robia pre štát. Jedno ide zo mzdových, druhé ide z iných kapitol. Tak je to v poriadku, myslí si Vitteková.". Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Na adresu pani poslankyne Žitňanskej len toľko, že samozrejme, že som sa vyjadrila, že to nechávam na rozhodnutie súdu. A možno len na doplnenie, išlo o sudcu Krajského súdu v Trenčíne. Pokiaľ ide o odmeny, takisto som sa takto vyjadrila. Nevidím v tom problém. A pán Osuský, to isté by sa dalo takisto povedať, že nevidíš pre smietku, či brvno, pardon. Pán Gál, som sa pomýlila, keď som povedala pán minister, ale povedala som potom aj exminister Lipšic. A na ostatné, myslím si, že bolo prečítané z médií. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vyjadrím sa k rozprave. Myslím, že po tom, čo už zaznelo, sa k pani Vittekovej vyjadrovať netreba. Ja som ako minister spravodlivosti za celé štyri roky nemal taký príjem, aký ona mala len na odmenách, takže ma prekvapuje odvaha, s akou vystupuje, ale v poriadku, je to asi tak, že každý vystupuje s tým, čo má. Ubezpečujem vás, pani poslankyňa Vitteková, že ja som zdôvodnenie návrhu na odvolanie pána ministra Boreca písal sám, ale sa mi zdá, že vám vaše vystúpenie asi písal pán Harabin. A poviem, prečo si to myslím a čo považujem za nebezpečnejšie, ako útoky na moju osobu. Tie ma z vašich úst až tak nezaujímajú.
Vy ste tam evokovali, že by mali byť sudcovia zrejme postihovaní, postihovaní a preverovaní za to, odkiaľ tie materiály prišli. To myslíte vážne? Že dôsledok tejto schôdze bude, že spravodliví sudcovia, ktorí odsúdia skorumpovaného politika, budú ešte vami preverovaní a postihovaní, či náhodou sa so mnou nestretli a nekomunikovali? To myslíte vážne? Inak, pani poslankyňa, ste trošku "zvinkla", lebo posledné dva týždne sa pán premiér snaží od pána Harabina dištancovať. Dnes, dnes ste aj vy potvrdili, že to je len taká hra, to je len na imidž. V skutočnosti je to stále váš kľúčový spojenec. A poviem vám to veľmi otvorene, budem veľmi pozorne sledovať, veľmi pozorne sledovať, či sa len pokúsite vy alebo vaša klika sankcionovať spravodlivých sudcov za vaše paranoidné vízie. Ešte raz.
Pán spravodajca Madej tu rozprával o tom, že som na ústavnoprávnom výbore mal rozsudok Najvyššieho súdu s prezenčnou pečiatkou. Znovu pominiem, že to nie je rozsudok, ale uznesenie, ale no. Mal som zverejnené na internete uznesenie Najvyššieho súdu, ktoré si každý môže prečítať. Je to právoplatné rozhodnutie, ktoré našťastie je verejne známe. Čo som mal s prezenčnými pečiatkami, a to som aj ukázal, je dovolanie a podnet na podanie dovolania. Ešte raz. Identické, minister spravodlivosti po päťmesačnom štúdiu spisu podáva identické dovolanie, ako podáva podnet obhajca odsúdeného. A skúste si zistiť možno od tých, ktorí vám pripravovali podklady, či náhodou od nich nešla komunikácia týchto materiálov do novín a novinárom s potenciálnou snahou škandalizovať senát, ktorý potvrdil rozsudok Špecializovaného trestného súdu. A áno, považujem, ako som povedal už aj pánovi poslancovi Madejovi, za pomerne smiešne, že poslanci, ktorí v minulosti v tomto parlamente narábali, vaši poslanci a dnes niektorí aj ministri, narábali s vyhradenými materiálmi, dnes majú problém, keď opozícia uvedie vo svojom návrhu a argumentuje, ešte raz, na internete zverejneným právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu. Ale vyjadrím sa jasne, ak čo len skúsite sankcionovať sudcov, čo ste teraz vy povedali, pani poslankyňa, že treba ich preskúmať, preveriť a už vidím, že pán Harabin už sa chystá možno, budeme to sledovať, nebojte sa nič. Budeme to sledovať.
A teraz k tomu, čo bola rozprava. Ja sa priznám, že som očakával aj na rokovaní ústavnoprávneho výboru, ale aj tu v pléne, že pán minister spravodlivosti nám povie dôvody, ktoré ho viedli k podaniu dovolania. Je to mimoriadny opravný prostriedok a tie dôvody, si myslím, že verejnosť má právo počuť, keď chce prelomiť právoplatné rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu a Najvyššieho súdu. Nepovedal nič. Schýlil sa k tomu, že sa tiež, skôr k osobným, k osobným invektívam, v poriadku, ja to, na to reagovať nebudem a ja s ministrom spravodlivosti nemám osobný spor, ani ho mať nebudem. Myslím si ale, že sa ukazuje aj po tomto dovolaní, že urobil chybu, keď prijal ponuku byť vo vašej vláde. Áno, bude mať v životopise, že bol ministrom spravodlivosti, ale bude tam mať aj viacero vecí, pre ktoré, podľa mojej mienky, ktoré ten, možno to Cévečko až tak, až tak nevylepšia a kauza Olejník bude jednou z nich.
Za dva roky ste neodhalili žiaden väčší korupčný prípad. Dokonca ani kauzu Venke. Žiaden väčší korupčný prípad. Jediné, čo ste urobili, ako vláda Roberta Fica, je, že ste sa zastali cez ministra spravodlivosti odsúdeného, skorumpovaného politika. Právoplatne odsúdeného. Ja som naozaj dnes chcel počuť dôvody, pre ktoré podával minister spravodlivosti dovolanie. Vy ste ich nechceli počuť? Vy ste nechceli rozptýliť pochybnosti o jeho konaní? Že konal vo verejnom záujme a že naozaj išlo o akýsi justičný omyl a neboli vykonané dôkazy v prospech odsúdeného? My sme pomerne podrobne argumentovali, možno to bola taká suchá právnická reč, suchý právnický jazyk, ale podrobne argumentovali rozsudkami, uzneseniami, podaniami ministra spravodlivosti, ale aj Trestným poriadkom. Protiargument sem tam bola osobná urážka, ale v princípe nič iné. To je veľmi slabé.
Pán poslanec Martvoň spomínal, že minister spravodlivosti sa chcel uchrániť toho, aby vec neišla pred štrasburský súd a Slovensko neprehralo. Pán poslanec, keby ste aspoň uviedli nejaký, nejaký prípad na štrasburskom súde, ktorý preskúmava mimoriadne opravné prostriedky. V trestnom konaní podľa európskeho dohovoru pri závažnejších trestných činoch, a dajme tomu - toto bol zločin, v poriadku, sa garantuje dvojinštančnosť konania. Žiadne právo, žiaden nárok v dohovore nie je na mimoriadny opravný prostriedok. Veď to je nezmysel. Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorého sa dovoláva minister, je úplne o niečom inom. Už to, že vláda klame, kedy bolo, kvôli komu vzniklo to rozhodnutie Ústavného súdu, to je jedna vec, dátumovo a evidentné klamstvo to je. A druhá vec, že to je úplne nesúvisiaca vec. Týkala sa dohodovacieho konania a nezákonne zloženého senátu.
Ja sa znovu vrátim v závere k tomu, že o čom je táto schôdza. Táto schôdza mala byť o tom, aby minister spravodlivosti vysvetlil dôvody, pre ktoré na dočasný čas zatiaľ vysekal právoplatne odsúdeného skorumpovaného politika z basy. Nepovedal nič. Dovolanie, v ktorom dôvody všeobecné spomína, tak tie sa týkajú selektívne vykonávaných dôkazov, selektívne vykonávaných odposluchov, čo je v rozpore s tým, ako prebiehalo pojednávanie, kde boli vykonané všetky odposluchy a naviac sa ešte tých pojednávaní ani nezúčastnili obvinení, aby sa mohli k nim vyjadriť. Na vlastnú žiadosť. Je v tejto situácii také nepochopiteľné sa pýtať, tak aké boli tie dôvody? Aké boli tie konkrétne dôvody? Lebo nezaznel tu ani jeden. Nezaznel preto, že ten, že minister nemá žiadne dôvody, reálne.
Viete, sú rôzne prípady, ktoré môžu byť aj na hrane aj pri korupčných trestných činoch, opakujem, odhaľujú sa pomerne ťažko a vo väčšine prípadov sme v dôkaznej núdzi. Ale tento prípad nie je hraničný, tento prípad je jednoznačný, je absolútne jednoznačný. Áno, podľa mňa tie signály, ktoré sú vyslané, sú zlé. Dovolacie senáty päťčlenné na Najvyššom súde sú, ako vieme, len dva. Zostavil ich osobne pán Harabin. Vieme, kto je v senáte dovolacom, ktorý bude rozhodovať o tomto dovolaní. Sú v ňom sudcovia, ktorí napríklad oslobodili sudkyňu Sninskú, voči čomu minister dával dovolanie. Ja by som sa strašne rád mýlil, kolegovia a kolegyne, ale obávam sa, poznajúc zloženie senátu Najvyššieho súdu, hovorím to veľmi otvorene, že dovolaniu bude vyhovené a že niekto znovu unikne spravodlivosti.
Na záver už len pár poznámok. Každý z nás chodí na mnohé stretnutia medzi ľudí a dobre viete tak vy, ako aj ja, čo ľudí na Slovensku najviac hnevá. Najviac ich hnevá to, že majú pocit, že pokiaľ človek čestne žije, slušne pracuje, platí dane, nepodvádza, nekorumpuje, nekradne, ťahá za kratší koniec povrazu, ako ten, ktorý kradne, korumpuje, podvádza, ako miestni alebo celoštátni gauneri. To je pocit absolútnej väčšiny ľudí na Slovensku. Týmto dovolaním ministra spravodlivosti takýto pocit možno zúfalstva, možno frustrácie ľudí len prehlbujete. Len dokazujete to, že pokiaľ niekto má kontakty, aj keď korumpuje, aj keď kradne, vysekáme ho z toho, že bude mať vždycky navrch. To je hlavný dôvod, pre ktorý zo Slovenska odchádzajú mladí ľudia do zahraničia, lebo strácajú nádej, že si na Slovensku vedia vybudovať slušný život, mať slušnú kariéru, založiť si tu rodinu. Toto sú zničujúce signály do spoločnosti, medzi ľudí. Ak je nejaká, nejaký základný princíp právneho štátu, tak to je princíp rovnosti pred zákonom. Ale tuná bol porušený.
Minister má stovky podnetov na dovolanie, stovky podnetov, ak nie aj viacej. Číslo nám zatiaľ nezverejnil, ale stovky. Od obhajcov a obvinených a každý má nejakú pochybnosť o tom, že bol odsúdený nespravodlivo. Napriek tomu podal tento jeden. V procesnej nadväznosti takej, že v júli príde podnet, päť mesiacov sa s ním nič nedeje, na pätnásť minút zamestnanec ministerstva preskúma, preskúma spis, po piatich mesiacoch podá dovolanie minister spravodlivosti v identickom znení, aj s chybami, ako je podnet na podanie dovolania, deň po tom, ako je doručený zatykač na dodanie do výkonu trestu. Nič sa nedeje, štrnásteho je urgovaný zatykač a následne minister spravodlivosti odkladá výkon trestu. Neodložil ho hneď, o mesiac na to, po urgencii zatykaču. A vy hovoríte, á však to je v poriadku, to je OK, to je. Problém je, odkiaľ je to zverejnené uznesenie Najvyššieho súdu? Toto je problém? Nie. Problém je to, že vďaka konaniu ministra spravodlivosti alebo vďaka vašej obhajobe jeho konania, ľudia reálne strácajú vieru v spravodlivosť v tejto krajine, reálne kvôli tomu z tejto krajiny odchádzajú. To je vaša vizitka. Ale ubezpečujem vás, že sa veci môžu v krátkej dobe zmeniť. Ja tú nádej mám. Má ju aj Slovensko a možno už o pár dní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán predseda Národnej rady, členovia vlády, dámy a páni, ja si len dovolím v krátkosti povedať pár slov na záver. Momentálne rozpravu môžem hodnotiť ako naozaj snahu nového tandemu pána poslanca Lipšica, pána poslanca Hlinu, môžem povedať, že držím palce, nech im to takto spoločným politickým životom ide. Tie argumenty, ktoré sa tu uvádzali v jednom krátkom úvode, si dovolím povedať len toľko, že naháňate tu, dámy a páni, ministra za právny názor. Minister tak ako jeden, tak stovky podnetov musí vyhodnotiť a uviesť svoj právny názor na konkrétnu vec. On si nemôže povedať, že chcem alebo nechcem, zahodím to do šuplíka. Musí rozhodnúť, ako vybaví podnet.
Ak si myslíte, že sa mýli, máte na to právo. Ak sa mýli, rozhodne inak Najvyšší súd, ale ak má pravdu vo svojom, vo svojom podaní, je to skutočne len vecou právneho posúdenia. Naháňať niekoho za právny názor, dámy a páni, tu mi pripadá ako päťdesiate roky a ako pôsobenie pravicových ministrov spravodlivosti, keď sa sudcovia naháňali za ich právne názory. Práve to je ten základný boj medzi justíciou a medzi, medzi exekutívou a trojdelením moci, aby sa jedna moc do druhej, do druhej neoprávneným spôsobom nezasahovala napríklad tým, že budete stíhať niekoho za právny názor. Keď naháňate teraz ministra, koho by ste za právny názor stíhali potom, keby ste boli vo vláde? Sudcov. Toho sa ja najviac bojím, pán Lipšic, práve preto, že pokiaľ niekto vypracoval podanie a podal na Najvyšší súd, nerozhodol on, ale rozhodne súd.
Vy si tu už môžte navrhovať konšpiračné teórie, kto z koho je zložený a ako to dopadne, ale naháňať a stíhať niekoho za právny názor, to je to nebezpečenstvo, ktoré vy predstavujete, že keď niekto uváži a právne posúdi vec takto, môže sa aj mýliť, veď o tom je niekoľkoinštančné konanie, o tom sú opravné riadne a mimoriadne opravné prostriedky. Ale nikoho v tom rade rozhodujúcich, nikoho nestíhali za právny názor. Vy ste to urobili prvýkrát a moja obava je, čo bude, keby ste vy boli na funkcii, ktorá môže stíhať aj sudcov za právne názory. O tom je, (potlesk) o tom je nezávislosť justície z môjho pohľadu, že ten, kto má, (reakcia a hlasy z pléna) ten, kto má rozhodnúť vec, nesmie sa báť toho, či bude vec rozhodovať podľa toho, či sa to páči verejnosti, médiám, pánovi poslancovi Lipšicovi, ale má rozhodovať zákonne a verme, že aj spravodlivo. A nemôže sa báť toho, že príde pán poslanec Lipšic a bude niekoho naháňať, odvolávať, poťažne stíhať za právny názor.
Súdy, dámy a páni, rozhodujú v státisícoch veciach. Došli sme k špičke ľadovca. Rozhodujú o rozvodoch, rozhodujú o úprave práv povinností k deťom, maloletým, rozhodujú o správnych žalobách, susedských sporoch, v obchodných veciach a mňa veľmi mrzí, že jedna vaša čerešnička na torte, ktorá je len o právnom názore, kazí, ale na vine ste vy, kazí meno justície a pokračujete v tom, dámy a páni, čo ste začali, keď ste boli vo vláde v roku 2010 až 2012, zásahmi do nezávislosti justície. Vážme si tých, ktorí pracujú. Tu súhlasím s týmto názorom. Vážme si tých, ktorí sú čestní a poctiví sudcovia.
Ak bolo vypracované podanie, podanie na súd, verme tomu a diskutujme o rozhodnutí, ktoré, verme, že bude, bude zverejnené a vy si ho nájdete, pán poslanec Lipšic, na internete a nebudete nám citovať zo živých spisov do budúcnosti a diskutujme odborne o tom, aké rozhodnutie následne príde. Ale nestíhajte a nenaháňajte ľudí za právny názor, lebo to je základ a začiatok totality. Toho jediného sa z vašich úst tým pádom bojím.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)