35. schôdza

Ďakujem pekne. Na kolegu pána Chrena Martina, že v niečom sme sa nepochopili. Ja som nehovoril register cien. Ja som hovoril, že register, ktorý tento zákon vytvára, by mohol slúžiť sekundárne aj ako generátor cien. To znamená, že ho nastaviť tak, že v zásade tá babka v Čremošnej by si zistila, že kto je ochotný za to jej políčko koľko dať. A vtedy by som si povedal, že plníme aj službu vo verejnom záujme. Nastaviť ten register tak, aby sekundárne plnil úlohu generátora cien. A tam nie sme ďaleko odtiaľ v tomto, v týchto ustanoveniach, ktoré sú teraz. Tam vidím veľké riziká v tom, že v tom, ceny a v tých obštrukciách, to je nadlho vôbec aj to uchopiť, aj to vysvetliť, ale v zásade sa to dá kulantne vyriešiť, že ponuka z registra, vy registrujete tú svoju ponuku na tom registri a ten predajca, pokiaľ sa rozhodne uzavrieť zmluvu mimo poradia, ktoré sleduje zákonodarca tým, že to je susedný kataster, dobre, v poriadku, nemusíš to predať Janovi, ktorý je tvoj sused, ale keď si to už predal, tak si to predal tomu, kto ti dal najviac. Aby sa nestalo, že nepredal to Janovi preto, lebo sa mu nezdraví v kostole, hej, ale že preto mu to nepredal, i keď mu dával najviac. Viete, že to je to. A tam by sme mali sa, to by podľa mňa malo byť, ak sledujeme nejakú poľnohospodársku politiku štátu. A to by malo byť nové. To je všetko o tom jemnom nastavení celého tohto systému. A ten register neni ďaleko od toho, aby bol generátorom cien. Lebo aj ja si pozriem, že kto čo predáva, kde. Mňa by to zaujímalo, že kto čo predáva, tam ich vidím, registrujem tie ponuky, poviem, okej, tak toto, za toto by som dal prípadne toľko. Ale už keď poviem, že dám za to toľko, tak to musím aj realizovať. Nie, že tu skúšam, skúšam a kazím ceny. Viete, to znova musíte odfiltrovať. A na konci pomôžeme aj tým ľuďom, že vlastne sa dozvedia, že kto je ochotný za to ich políčko koľko dať.
Ďakujem.

Nech sa páči, poprosím ďalšieho prihláseného rečníka. Máte slovo, pán poslanec Galko.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanci strany SaS tento vládny návrh zákona nepodporia. Zvyčajne začínam svoje vystúpenia v rozprave k zákonom tak, že najprv popíšem, čo je z môjho hľadiska na predloženom návrhu zákona pozitívne, a potom uvediem svoje výhrady. V tomto konkrétnom prípade to, žiaľ, nejde, pretože toto, čo predkladá pán minister pôdohospodárstva, je taká katastrofa, až to praští. Na tomto vládnom návrhu zákona nie je dobrého a prijateľného absolútne nič, zhola nič. Ja spochybňujem ešte aj ten dobrý úmysel, o ktorom tu niektorí moji predrečníci hovorili. Ale poďme poporiadku, najprv k nezmyslom v dôvodovej správe.
V dôvodovej správe píšete, že "pôda je a zostane základňou environmentálneho, ekonomického a sociálneho potenciálu Slovenska, a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery, kvality a objemu. Ochrana a využívanie poľnohospodárskych pozemkov je verejným záujmom (verejným dobrom)."
Taktiež poukazujete na fakt, že sa nezachovala výmera poľnohospodárskej pôdy deklarovaná pred vstupom do Európskej únie, to jest k 30. júnu 2003, na účely podpory formou priamych platieb. Slovenská republika v tomto období deklarovala rozsah poľnohospodárskej pôdy vo výmere 1 955 000 ha a v roku 2012 však bola jej skutočná výmera iba 1 880 103 ha a pri súčasných trendoch nie je predpoklad jej relevantného rastu. Uvedené skutočnosti vás vedú k záveru, že "v Slovenskej republike je potrebné popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného." Toto som citoval z dôvodovej správy. Ale predsa to, či sa zachová, alebo nezachová výmera poľnohospodárskej pôdy, alebo sa bude meniť druh pozemku, predsa nezabezpečím tým, že majiteľovi pôdy prikážem, aby pôdu predal svojmu susedovi, ktorý sa o ňu vôbec nebude starať, a zamedzil mu možnosť predať ju trebárs poľnohospodárovi zo susedného okresu alebo kraja, ktorý by sa o tú pôdu staral. A to, že majiteľa pôdy prinútim kdekade podávať nezmyselné inzeráty alebo ponuky, pôdu pred znehodnotením predsa nijak neochráni.
Tej poslednej vete vôbec nerozumiem z tej dôvodovej správy, čo som citoval, pretože dnes je predsa taký stav – a viacerí z mojich predrečníkov tu hovorili –, že veľkí podnikatelia v poľnohospodárstve podnikajú buď na pôde neznámych vlastníkov, alebo na prenajatej pôde a platia vlastníkom mizivé alebo žiadne nájomné. Ako, prosím pekne, tento vami navrhnutý zákon zabráni zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného? Však to je presne naopak! K tomuto sa ešte vrátim o chvíľu.
My v SaS sme presvedčení, že tento zákon je v rozpore s ústavou, lebo podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, citujem: "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu."
Po prvé. Návrhom tohto zákona sa obmedzujú vlastnícke práva majiteľov pozemkov, lebo sa zákonom vymedzuje okruh záujemcov, ktorí môžu získavať poľnohospodársku pôdu, ako aj postupný predaj takéhoto pozemku, ktorý je pod kontrolou alebo teda bude pod kontrolou okresného úradu.
Po druhé. Zdôvodnenie verejného záujmu a teda aj to, či sú práve navrhované obmedzenia obmedzeniami v nevyhnutnej miere, je v dôvodovej správe popísané absolútne nedôveryhodne. Už samotná formulácia, ktorú zacitujem: "Ak sa stotožníme s vyššie uvedeným právnym názorom, neostáva iné riešenie," než a tak ďalej, je mimoriadne neštandardná. Samotní autori zákona tušia, že zákon nie je kóšer a nechávajú si akési zadné dvierka pre rozhodnutie Ústavného súdu.
A po tretie. V návrhu zákona úplne absentuje definovanie primeranej náhrady za tieto obmedzenia. Toto sú tri dôvody, pre ktoré my v SaS pokladáme tento návrh zákona za protiústavný, a sme presvedčení, že minister, ktorý takýto protiústavný zákon prinesie do parlamentu, by mal podľa nášho názoru opustiť na tvári s rumencom vládu demokratického štátu. Ak zákon prejde v parlamente v tejto podobe, SaS sa zasadí o to, aby skončil na Ústavnom súde.
Dámy a páni, tento návrh zákona nie je len protiústavný, ale on vôbec nie je vedený ani dobrými úmyslami chrániť poľnohospodársku pôdu pred jej využívaním či zneužívaním na iné účely, akým je poľnohospodárstvo. Je to len škandalózny pokus ponechať vlastnícke vzťahy v ich dnešnej podobe, keď mnohí a hlavne veľkí agropodnikatelia a veľkostatkári využívajú cudziu pôdu buď zadarmo, alebo len za nepatrný nájom. To sú tí kravatoví, viete, o ktorých hovoril kolega Hlina. Týmto zákonom budú vlastníci pozemkov doslova odrádzaní od predaja svojich často miniatúrnych malých parciel, takže miesto ekonomicky žiaduceho sceľovania parciel zostane stále rozdrobené vlastníctvo pôdy. A vlastníci týchto malých parciel budú mať po prijatí tohto návrhu zákona naďalej veľké nula celá nič.
Vážení kolegovia, vážené kolegyne, upozorňujem vás, že návrh zákona je škodlivý aj z hľadiska podnikateľského prostredia. Pán minister v úvodnej reči povedal, že tento návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. No tak bude mať vplyv na podnikateľské prostredie! Bude mať setsakramentský vplyv. Táto vláda sústavne a programovo devastuje podnikateľské prostredie tým, že vychádza v ústrety lobistom. A tak je to aj pri tomto návrhu zákona. V tomto návrhu nie sú len obmedzené vlastnícke práva majiteľov poľnohospodárskej pôdy predať svoj majetok bez štátnych obmedzení, ale sú obmedzené aj práva kupujúcich kupovať pôdu, pretože prednosť majú tí, ktorí vykonávajú poľnohospodársku výrobu alebo podnikanie najmenej tri roky pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku. Ale, samozrejme, aby to nebolo také jednoduché, aj tu je výnimka. A opäť ide o zvýhodnenie tzv. mladých poľnohospodárov do 40 rokov, lebo na nich sa nevzťahuje ustanovenie o povinnosti vykonávať poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky. Zmluva o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku však musí obsahovať záväzok, že mladý poľnohospodár takto získaný pozemok počas troch rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprenajme, nepredá a ani nedaruje.
Inými slovami, dámy a páni, môže vzniknúť taká situácia, kedy 39-ročný človek s nulovými skúsenosťami v poľnohospodárstve si bude môcť kúpiť poľnohospodársku pôdu a podnikať s ňou, ale 41-ročný človek s 2,5-ročnými skúsenosťami v poľnohospodárstve toto spraviť nebude môcť. To znamená pre dvoch ľudí prakticky rovnako starých rôzne pravidlá z titulu veku, pričom ten, ktorý má viac skúseností, bude ťahať za kratší koniec. Takže 41-ročný človek si nebude môcť kúpiť pôdu a začať podnikať v poľnohospodárstve. Takto nastavuje náš pán minister pravidlá. Výborne! To je to isté, ako keby sme povedali, že 41-ročný človek si nemôže kúpiť tlačiarensky stroj a začať na ňom tlačiť nejaké tlačoviny a tieto predávať, lebo s tým má len 2,5-ročné skúsenosti.
Vrátim sa ešte k tomu 39-ročnému podnikateľovi, čo sa musí zaviazať, že takto získaný pozemok počas troch rokov od prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku neprenajme, nepredá ani nedaruje. Krásnym paradoxom tohto nezmyslu je to, že ak tento mladý podnikateľ zmluvu poruší a predmetnú pôdu napríklad predá, v zákone nie je k jeho, alebo teda prenajme, v zákone nie je k jeho konaniu žiadna sankcia. To znamená, že ak sa rozhodne z nejakého dôvodu, že pôdu, ktorú si kúpil, už nechce, nepotrebuje, alebo sa mu na nej nedarí podnikať a zbaví sa jej, on sám sa môže domáhať zneplatnenia pôvodnej zmluvy a vymáhať si od pôvodného majiteľa pôdy svoje peniaze, ktoré mu za jej kúpu dal. To je výborná právna istota pre pôvodného predávajúceho od našej Slovenskej republiky!
Ďalším príkladom je nádejný investor a jeho nádejný nájomca. Nájde sa takáto dvojica, investor, ktorý chce pôdu kúpiť, chce zainvestovať, ale nechce na nej podnikať, a tento investor má nájomcu, ktorý nemá finančné prostriedky na to, aby si pôdu kúpil, ale chce podnikať na tejto pôde prenajatej od investora. Títo dvaja to však nebudú môcť urobiť. Títo dvaja nebudú môcť vytvárať pre štát spolu hodnoty, nebudú môcť investovať vlastné peniaze, nebudú môcť zamestnávať ľudí, nebudú môcť vytvárať pracovné miesta, nebudú môcť platiť dane z vytvorených hodnôt. Pán minister Jahnátek ich chce oboch, alebo aspoň jedného z nich vidieť radšej niekde na sociálnych dávkach. Ste za toto aj vy, panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u? Ešte stále chcete tvrdiť, že tento návrh zákona nemá vplyv na podnikateľské prostredie, ako to uviedol pán minister vo svojej úvodnej reči?
Ešte vám uvediem zopár faktov, postrehov a príkladov, ktoré som zozbieral priamo od poľnohospodárov na Slovensku, od malých poľnohospodárov. Predkladateľ návrhu zákona tvrdí, že tento návrh zákona má za cieľ akúsi imaginárnu ochranu pred skúpením Slovenska zahraničnými vlastníkmi z dôvodu nízkej ceny našej pôdy. Toto je hlúposť, pretože buď sa docieli to, že ceny pôdy, ktoré máme veľmi nízke hlavne z dôvodu moratória na predaj zahraničným záujemcom, sa budú aj naďalej držať dole a vlastník nebude mať možnosť dostať za svoj majetok adekvátnu cenu, aká je hocikde inde vo svete, alebo, naopak, bude to mať celé nulový efekt, už tu niekto o tom hovoril, ak si predajca cenu stanoví úmyselne tak vysoko, aby mu ju zaplatil iba solventný záujemca. V preklade, bude požadovať tak vysokú cenu, ktorú mu nikto, či už sused, alebo niekto zo susednej dediny, ba nikto na Slovensku nebude vedieť zaplatiť. A pôdu si zahraničný záujemca kúpi celkom pohodlne. Prípadne časť kúpnej ceny predávajúcemu vráti, aj na to sú spôsoby, keď už to budú chcieť obísť.
Navyše práve týmto návrhom zákona sa absurdne podporí pravý opak, pretože doteraz sa predávalo potichu, nikto o tom nemohol vedieť, nemusel vedieť, vlastník predával, sused to kúpil. Teraz sa bude voľná pôda na predaj povinne zverejňovať a zahraničný kupec si môže pohodlne na internete sledovať, čo chce kúpiť, a vlastníkovi ponúkne, či už priamo alebo sprostredkovane, tých spôsobov je strašne veľa, tak vysokú bezkonkurenčnú cenu, že jednoducho nikto iný na Slovensku mu to nebude vedieť zaplatiť. Čiže dosiahnete figu borovú a nie to, že sa pôda nebude predávať zahraničným záujemcom. Aspoň teda určite nie týmto návrhom zákona.
K tomu tzv. fiktívnemu masívnemu zamýšľanému skupovaniu pôdy zahraničím uvediem ešte tri argumenty. Po prvé, aj dnes môžu pôdu kupovať spoločnosti, ktoré majú zahraničných vlastníkov a nič horibilného sa nedeje. Tí, čo ju chceli kúpiť, už ju dávno kúpenú majú. To už dnes tu bolo povedané.
Po druhé. V Českej republike je voľný trh bez obmedzení už dva roky a takisto sa nič hrozného nestalo.
A po tretie. Teraz odcitujem predsedníčku Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky Máriu Frindrichovú z 9. 5. 2014, ktorá povedala: "Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky nebol do dnešného dňa signalizovaný zvýšený záujem o kúpu poľnohospodárskej pôdy v extraviláne, a to aj napriek tomu, že sa skončilo prechodné obdobie, ktoré obmedzovalo možnosť nadobúdania takejto pôdy devízovými cudzozemcami." To len potvrdzuje to, čo som povedal, že všetci tí záujemci, ktorí tú pôdu chceli kúpiť, už ju dávno tými svojimi cestičkami majú. A tí, čo ju budú chcieť kúpiť v budúcnosti, tak si ju takisto kúpia.
Poďme ale ďalej, dámy a páni. Ešte na jednu vec by som chcel upozorniť. V predmetnom návrhu zákona vstupujú do obchodného tajomstva ďalšie osoby. A ja sa chcem spýtať, kde je ochrana súkromných informácií. Budú sa povinne zverejňovať informácie o tom, že niekto má, resp. bude mať nejaké peniaze, presnú sumu, čo môže lákať zlodejov, lupičov, násilníkov k páchaniu trestných činov hlavne u bezbranných starších občanov. Aby som vám to vysvetlil. Dodnes si mohla babička či dedko predať svoj švík v tichosti a diskrétne, komu chcela. Teraz vy, pán minister Jahnátek, prinútite týchto starých ľudí, aby všetkým grázlom vytrúbili do sveta, že budú mať doma v sekretári alebo v banke, ale povedzme si, že skorej v sekretári, pretože vieme, aká je dôvera starých ľudí vo finančné inštitúcie, niekoľko tisíc, 10-tisíc, 20-tisíc eur. To je to isté; ja vám hneď na to zareagujem, na to ježišmária, pán kolega. Tak dávajte pozor, neodchádzajte, ja vám poviem praktické príklady. To je to isté, ako keby ste rovno pozvali zločincov k nim do obývačky a dali im na nich tip. A to vám gratulujem. To je skutočne obdivuhodná istota, ktorou idete obdariť starých bezbranných ľudí, zväčša vašich voličov, ktorých idete potenciálnym zločincom podhodiť rovno pod nos! (Reakcia v sále.)
Ak si myslíte; prestaňte vykrikovať po mne; že zveličujem; tak by som vám rád pripomenul štyri príbehy nedávnych dní: 14. 12. 2013 v Považskej Bystrici neznámy páchateľ napadol a snažil sa olúpiť 71-ročného pána pred dverami jeho domu. Zlomil mu nos, natrhol obe pery a spôsobil podliatiny na očniciach. Jedenásteho februára, o dva mesiace neskôr, v Gelnici prepadli traja páchatelia dôchodcu priamo v jeho dome. Dva dni ho tam držali a mučili a snažili sa z neho vydolovať peniaze. Dráma sa skončila takmer smrťou, starčeka zachránil náhodným príchodom sused a liečiť sa bude niekoľko týždňov. 14. 2. 2014 v obci Sačurov sedem mladistvých Rómov vo veku od 10 do 16 rokov prepadlo, dokopalo a olúpilo 65-ročného muža. Pýtali od neho peniaze, zvalili ho na zem, kde ho dokopali. Výsledok: zlomená ruka a pomliaždenina hlavy. A 24. 2. 2014 v Spišskej Novej Vsi dopichal neznámy páchateľ 23-ročnú poštárku; ináč úžasné, že sa na tom zabávate, pán Záhumenský; kvôli 4-tisíc eurám, ktoré jej ukradol, pretože vedel, že roznášala dôchodky. Takmer vykrvácala.
Všetky tieto štyri útoky mali spoločné to, že boli maximálne brutálne a zákerné, s cieľom nešťastné obete olúpiť, ale len šťastnou náhodou sa neskončili smrťou. Vo všetkých štyroch prípadoch predpokladali páchatelia, že dotyční bezbranní ľudia majú u seba nejakú hotovosť. Pri prvých troch prípadoch boli obeťami starí ľudia a vo všetkých prípadoch boli cieľom zločincov, bolo cieľom zločincov olúpiť bezbranné obete hoc aj o pár eur, aj za cenu pomaly ich zmrzačenia alebo vraždy.
A vy idete nútiť majiteľov pozemkov, týchto bezbranných ľudí, dávať citlivé údaje o tom, že idú predávať svoje švíky a za koľko ich idú predávať, na internet! Pán minister, dnes aj lupiči, aj vrahovia vedia robiť s internetom. Koniec koncov s rekvalifikáciou Rómov, čo sa týka práce s počítačom, z eurofondov a s ich rozkrádaním má socialistická vláda SMER-u dostatok skúseností, ale to už je o inom.
Dámy a páni, záverom by som si dovolil ešte uviesť, že zatiaľ čo predstavitelia strany SMER šijú zákony na mieru lobistom a veľkopodnikateľom, tak ako je to aj pri tomto návrhu zákona, my v SaS robíme presný opak, a preto sme na túto schôdzu predložili návrh zákona, ktorý práve uľahčí sceľovanie pozemkov a následne aj ich lepšie využitie. Budeme o ňom hovoriť v priebehu tejto schôdze.
V súčasnosti sme, žiaľ, svedkami toho, že slovami neústavný zásah do vlastníckych práv, obmedzenia, zvýhodňovanie, diskriminácia, nekompetentnosť sa najlepšie popisuje to, ako vláda Roberta Fica zaobchádza aj s podnikateľským prostredím, aj s bežnými občanmi na Slovensku. Presne takýto je aj zákon o prevode poľnohospodárskych pozemkov. Nečudo, že Slovensko nevie pohnúť s nezamestnanosťou, že sa sem investori nehrnú a že Slovenská republika upadá.
Ďakujem vám za pozornosť.

Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Škoda, lebo niekedy že čo je moc, je veľa, ale tak asi má byť. Pán kolega, to, čo ste spomínali, tie príbehy, to sú skutočné príbehy. Otázka stojí, či bolo na mieste ich spomínať tu. Kľudne tlačte na to, aby pokračoval mimoriadny výbor, ktorý sme zvolali kvôli napadnutiu týchto starých ľudí, ktorý - mimochodom - je už otvorený, myslím, druhý mesiac a nepokračuje, a kľudne podporte zákon o bankách, ktorý predkladám na tejto schôdzi, ktorý hovorí, že poplatky pri poberateľoch dôchodkových dávok za výber v určitom množstve budú bez poplatku, čo sekundárne spôsobí, že tí dôchodcovia sa nebudú báť dať peniaze do banky, lebo keď si z nich vyberajú, tak úplne rabiátsky dva eurá, dve eurá za, poplatok za výber musia zaplatiť a dve eurá pre dôchodcov je strašne veľa. Čiže aj tu je cesta. Toto je našou úlohou: hľadať riešenia na problémy, ktoré senzitívne vnímame. To je. A potom je tu politická rovina a tá má určité hranice, kedy je to politika a kedy je to populizmus, kedy je to a dajú sa, dá sa to vygradovať, že kedy je to čo už, no. Ale ja budem vecný, však my sme teda z opozície a naozaj, tu máme konkrétne veci, v ktorých môžeme toto riešiť. To niektoré veci, ktoré ste spomínali, samozrejme, nemali s predkladaným zákonom absolútne nič spoločné.
Ďakujem.

Pán kolega Galko, toľko neznalosti a demagógie je vám možné odpustiť len z toho dôvodu, že ste novoobjavený poľnohospodár, ktorý problematike absolútne nerozumie a snaží sa niekde infiltrovať do nejakej oblasti a spúšťa tu vlnu nezmyslov, ktoré ste tu odprezentovali, od toho, čo tu spomenul pán kolega Hlina, od tých smutných príbehov, ktoré sa udiali, a dávať ho dajme tomu do zákonu, až po také nezmysly, ako malí nedostanú, z malých parciel nedostanú nič, alebo ďalší veľkí, veľkí podnikatelia platia mizivé nájomné, alebo žiadne nájomné. Kde tie nezmysly beriete, kam na ne chodíte, ako to absolútne neviem.
Na druhej strane hovoríte, že 41-ročný je znevýhodnený oproti 39-ročnému, a hneď v druhej vete kričíte, že treba podporovať mladých, aby mali prácu, kde Európska únia podporuje mladých a niekde musí byť stanovená hranica a niekto musí povedať, kde sú mladí, podľa Európskej únie do 40 rokov. To znamená, že tá hranica je niekde legitímne stanovená.
Keď hovoríte, že devízový zákon umožnil kúpiť všetkým, ktorí chceli nadobudnúť pozemky, s týmto s vami súhlasím. Je pravda, že predchádzajúce vlády a aj, aj pán Mikloš, ktorý bol autorom tohto devízového zákona, vlastne umožňoval nakupovať pôdu právnickým osobám a tam tá pôda nebola chránená, a preto je nutné, aby tento zákon prišiel. Takže na pár tých vašich poznámok určite nezostane čas, ale vrátim sa k nim v mojom vystúpení a myslím si, že práve tento zákon má zabrániť v machináciách pred zneužívaním, čo vy hovoríte, že tento zákon to nerobí, a ja vám to poviem, akým spôsobom to bude robiť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja by som zareagoval na jednu tvoju pasáž a síce týkajúcu sa Českej republiky, kde hovoríš, že nič sa nedeje. Podľa viceprezidenta Agrárnej komory Českej republiky pána Šnejdrlu už 20 % územia Českej republiky je buď priamo vo vlastníctve, alebo v správe cudzozemcov a v prihraničných oblastiach s Nemeckom a Rakúskom je to až 30 %. To znamená, to je ich predpoklad, pretože presné údaje neexistujú, tak ako u nás, kde sa hovorí, že plus-mínus 20-, 40-tisíc hektárov je už v rukách cudzozemcov.
A čo sa týka tej hranice mladí - nemladí, samozrejme, v každom zákone, keď máš nejakú hranicu, stále sa nájde skupina, ktorá bude nejakým spôsobom hendikepovaná. To znamená, tam si to, tam sa to nedá tomu vyhnúť.
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Skúsim na všetkých troch zareagovať, pokiaľ stihnem. Pán kolega Hlina, presne je to tak, ako hovoríte. Mimoriadny výbor k tým štyrom tragickým udalostiam branno-bezpečnostným smeráci dva mesiace ignorujú a takýto paškvil tu predkladajú v skrátenom legislatívnom konaní. Paškvil, ktorý uprednostňuje lobistov, veľkopodnikateľov a veľkostatkárov. Nad tým sa treba zamyslieť.
Pán kolega Záhumenský, no viete, ja dúfam, že v niektorých veciach takým skúseným poľnohospodárom, ako ste vy, ani nikdy nebudem. Môžeme si potom porozprávať o tom, hej, že čo mám na mysli, ale mrzelo ma, že ste sa usmievali pri tom, keď som rozprával o tých štyroch prípadoch. Naschvál som ich vytiahol. Naschvál som ich vytiahol, pretože ten problém tu je. Ľudia, ktorí sú citliví a ktorí sú bezbranní, budú musieť zverejňovať, že sa k nim dostanú nejaké peniaze. Vy to podceňujete. Ja možno ako bývalý minister obrany a ako člen branno-bezpečnostného výboru to nepodceňujem.
A čo sa týka tej hranice 40 rokov, ja s ňou a priori nesúhlasím, ale vy ste ju navyše ešte naviazali na trojročné skúsenosti. Keby ste ma boli počúvali pri tých dvoch príkladoch, kde som hovoril o 39-ročnom poľnohospodárovi, ktorý nemá žiadne skúsenosti, a 41-ročnom poľnohospodárovi, ktorý má 2,5-ročné skúsenosti, tak musíte uznať, že to je hlúposť do neba volajúca. A je to jasná diskriminácia. O tomto som ja hovoril.
Čo sa týka pána kolegu Fecka, ja mám iné informácie. Môžeme sa potom o nich porozprávať, čo sa týka tých percent. Neviem, odkiaľ ty si čerpal, čerpal tie tvoje. Ja osobne si myslím, že tá situácia v Českej republike nie je dramatická a nebude dramatická ani na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, som presvedčený, že každý zákon, ktorý prichádza do tejto siene, by mal byť motivovaný dobrými úmyslami. Úmyslami niečo zlepšiť, niečomu zabrániť, niečo jednoducho urobiť tak, aby táto krajina fungovala pre svojich občanov lepšie.
Chcem úplne bez nejakej irónie vyjadriť presvedčenie, že aj pán minister Jahnátek, aj jeho štáb ministerský pripravil tento zákon s dobrým úmyslom. Možno, ale to už je osud politikov, že to bol úmysel, ktorý trocha korigovala aj skutočnosť, že emócie, ktoré sú spojené s týmto zákonom, presahujú bežný priemer tu prejednávaných zákonov, ale ani toto by som nevytýkal, patrí to k tomu, politici sú už takí, že okrem vecnej roviny reagujú aj na isté emócie. Veď pán minister prináša napríklad za pár dní zákon o lesoch, o ktorom tu budeme rokovať, a ak si dobre pamätám, jedna z emócií, ktorá bola spojená s jeho decembrovým stiahnutím, bola spojená s tým, že občania nebudú môcť chodiť do lesa na huby, takže nechcem o tom polemizovať, ale proste politicky to vyhodnotili ako niečo, čo je nie celkom pre občanov Slovenska dobre idúce do ucha, a preto možno, ale to sú veci, ktoré možno patria aj politikom.
Takže dobrý úmysel predpokladám a predpokladám, že aj tie vznešené slová, ktoré sa nachádzajú v dôvodovej správe, sú motivované týmto úmyslom. Hovorí sa tu o verejnom dobre. Hovorí sa tu o dedičstve budúcich generácií. Hovorí sa tu o obrovskom environmentálnom význame lesných pozemkov a poľnohospodárskych pozemkov. Hovorí sa tu o veľkej oblasti toho, čo vytvára pre našu krajinu isté hodnoty, kde možno práve peniaze by nemali byť tým prvotným pri ich posudzovaní. A ak je to všetko pravda, ak naozaj ide o pôdu ako dedičstvo s veľkým významom, ktoré chceme odovzdať budúcim generáciám, pretože od tých predchádzajúcich sme si toto dedičstvo len na chvíľočku požičali a chvíľu ho spravujeme, tak potom tu mám základnú otázku, ktorá vyplýva práve z toho, že ak je toto všetko motivované dobrým úmyslom, vážený pán minister, prečo potom v tomto zákone, v tomto zákone, ktorý naozaj zaujal verejnosť a o ktorom sa tu rokuje dnes s istým nadšením mnohých poslancov preto, aby ten zákon buď nefungoval, alebo aby fungoval lepšie, to je vec politického pohľadu, prečo vlastne v tomto dôležitom zákone ste opomenuli na takú obrovskú časť územia Slovenskej republiky, pôdy Slovenskej republiky, ktorú môžme vyjadriť plus-mínus percentom 20 percent. Takmer, ak by sme brali reálne obhospodarovanej, nie tej, ktorá teoreticky môže prísť, okolo 950-tisíc ha pôdy spravujú, vlastnia drobní alebo teda aj väčší majitelia lesných pozemkov súkromných. A práve táto obrovská časť územia Slovenska, cirka 20 % rozlohy Slovenskej republiky, nie je týmto zákonom vôbec pokrytá. Nuž ak predpokladáme a ja opäť opakujem, s dobrým, s dobrou vierou, že je to tak, váš dobrý úmysel, že chcete chrániť pôdu pred prípadnými nevhodnými narábaniami s pôdou, prečo ste opomenuli takúto obrovskú, nezanedbateľnú časť pôdneho fondu Slovenskej republiky?
Určite si spomeniete, aj keď vecí tu veľa sme už porozprávali, ale nebolo to raz, možno 2-, 3-krát, keď sme hovorili o tom, že čo sa deje na lesnom pôdnom fonde v niektorých častiach Slovenska, možno si aj spomeniete na toho pána, ktorého som pomenoval, nejako tak po nemecky znejúceho, pán Schwarz, ktorý vytvára isté nákupy s nie dobrým úmyslom a v istých súkromných vlastníckych pomeroch, súkromných spoločenstiev, vytvára účelové zoskupenia väčšinových vlastníkov, aby ovládol dianie v lesoch; to teraz môžme skrátiť, to sme tu už rozprávali; a výsledok je ten, že títo ľudia konajú nie s dobrým úmyslom. Ja vôbec nechcem tvrdiť, že je to osud len tých zahraničných nákupcov. Ale môžem smelo povedať, že áno, mnohí, viacerí, niekoľkí, neviem, pán poslanec Fecko povedal, hoc jedného zachrániš, aj za to stojí v zákone bojovať, takže istý počet týchto zahraničných majiteľov pôdy, ktorí sa už dostali v minulosti nekalými spôsobmi k lesnému fondu Slovenskej republiky, súkromníkom takpovediac do ich vnútorných vlastníckych vzťahov a nejakým spôsobom ich ovládli, tak už urobili nejednu zlú vec, ktorá, keď povieme veľmi slušne, okradla túto republiku o veľa, nie že tisíc eur, ktoré boli spojené s drevom z týchto lesov, ale o veľa bohatstva, dedičstva, životného prostredia. No ak je toto pravda, tak potom naozaj bude veľmi dobré vypočuť si vaše zdôvodnenie, prečo práve lesné pozemky, keďže táto skúsenosť tu existuje, sú nechránené vaším dobrým zámerom a vaším zákonom, ktorý je predkladaný s dobrým úmyslom.
Ja viem, ja už som sa dozvedel dnes na výbore odpoveď, že kvôli tomu, lebo takáto možnosť je tu už odblokovaná od roku 2010 alebo ´11 a že vlastne už tá možnosť, teraz nehovoríme o možnosti robiť obchodné spoločnosti, ktoré si môžu, keď sú na Slovensku založené, tak zobrať do svojho vlastníctva aj práve lesné pozemky, ale hovoríme o fyzických osobách, ktoré údajne - pre mňa, ja sa priznám, je to novinka - už tri roky môžu takýmto spôsobom konať. No ak takýmto spôsobom môžu konať, tak zrejme aj konajú, tie niektoré príklady to dosvedčujú, a vysvetlenie, že kvôli tomu už nemá význam to dávať do zákona, lebo aj tak už nie od 1. mája 2014, ale od 1. januára 2010 alebo ´11 táto možnosť tu je, tak načo by sme vôbec sa tým zapodievali. No ak by sme chceli byť idealisti a povieme, ani od toho 1. januára 2011 sa nič zlého neudialo, tak nemáme dôvod takýto zákon robiť, tak by sme mohli povedať, že vôbec nemá význam, aby sme sa tu takému zákonu venovali. Ale ja hovorím nie, veľa zlého sa stalo v lesných pozemkoch, a práve preto, že sme vás na to neraz upozorňovali, a práve preto, že takýto zákon teraz prinášate vo viere, že teda obmedzíte nešetrné, netransparentné, zištné narábanie s lesnými pozemkami, ktoré vlastnia súkromní majitelia, tak práve preto využite tento zákon na to, aby ste tomu zabránili. Inak je tu veľký nesúlad.
Ak by som mal povedať, že potom dobrý úmysel je pokazený nejakou nedôslednosťou vašich úradníkov, to by asi bolo dosť také plytké vysvetlenie, takže možno bude vysvetlenie v tom, že je to komplikácia, že nejakým spôsobom vám to nebolo tak jednoduché rýchlo urobiť, ako ste to urobili s poľnohospodárskym pôdnym fondom.
Pán minister, ale nechať 20 %, keď hovoríte o ochrane pôdy, bez krytia touto ochranou, je pre mňa nepochopiteľné a pochopiteľné by to mohlo byť iba v tom prípade, ak by ste si sám mysleli aj so svojimi ľuďmi, že tento zákon vlastne neni zákon, aby riešil skutočný problém, ale je iba zákonom preto, aby ste rýchlo ukázali občanom, voličom, že keďže vidíte, že nespokojnosť tu je, tak na ňu zareagujete tak, aby ste sa ukázali ako politik v svetle istých pozitívnych reakcií občanov, ktorí naozaj dnes, ja si myslím, pomerne netrpezlivo očakávajú výsledok tohto rokovania. Takže prosím na toto odpoveď.
A druhú časť, pretože veľmi veľa už argumentov tu zaznelo a opakovanie možno je matka múdrosti, ale zase aj z úcty k času, ktorý ešte budeme venovať tomuto zákonu, napokon veď bude ešte rozprava aj v druhom kole, chcem poukázať na jednu zásadnú vec; teraz už nehovoríme o poľnohospodárskej alebo lesnej pôde, ale o tom vašom zákone; o ktorej si myslím, o tejto veci, že z celého zložitého alebo istého postupu, ktorý ste navrhli, vytvára nefunkčný papier, ktorý nikdy nebude fungovať. Ak som si dobre zrátal, váš zákon ponúka niekoľko stupienkov k tomu, ako teda je možné, aby nadobudli noví majitelia poľnohospodársku pôdu. Najprv to máme teda tých, čo sú v obci, potom to máme tých, čo sú spolupodieloví vlastníci, potom to máme osoby blízke, aj keď osoby blízke, ako som sa informoval u právnikov, to tiež je pomerne vágny pojem a tiež sa za nimi môže skrývať veľa. Ak vyčerpáme tieto tri možnosti, ideme na obec, potom ideme na susednú obec, potom ideme na tých, čo majú u nás 10-ročný pobyt a trojročné skúsenosti v pôdohospodárstve, potom ideme na tých; a teda ten pobyt v danej obci; potom ideme na tých, čo majú tie isté parametre trojročnej skúsenosti, ale 10-ročný pobyt na celom území Slovenskej republiky. Ak som si dobre zrátal tie stupienky, tak ich je šesť.
No a potom príde ten siedmy stupienok a bojím sa, že tam, myslím, že to povedal už pán poslanec Galko, ale fakt, to je asi jedna z najväčších slabín, keď mi aj teda nebudete odpovedať na tie lesy, že nájdete na to proste nejaké zdôvodnenie, tak na toto zdôvodnenie prosím, keby ste hľadali, nie kvôli tomu, že ja o tom rozprávam, ale že to fakt tak bude fungovať, ak máte dobrý úmysel, že v tom 7. bode bude to, čo váš zákon ukladá, že ja ako predávajúci si zvolím cenu, ktorú požadujem, no a keďže tú cenu, ktorú ja požadujem, to tomu majiteľovi možno kolegyňa Helenka Mezenská vytkne, že proste by mal byť národovec a nemal by pýtať nejakú nekresťanskú cenu, ale on si povie, keď to raz predávam, tak ja tú nekresťanskú cenu zapýtam, a on si ju zapýta takú, akú mu zaplatí len bohatý človek z veľkého sveta. Túto možnosť mu dávate, on si tú cenu stanoví. Je pravda, že bude musieť prečkať ten istý proces tých šiestich stupňov, ale na tom siedmom stupni aj tak sa stane to, čomu chcete zabrániť, ten nákup sa uskutoční v prospech človeka bohatého, nie pôvodom zo Slovenskej republiky. Takže napokon ten samotný výpredaj, ak by sme sa cítili ním ohrození, ja teraz nechcem posudzovať realitu, zjavne tu narážajú rôzne pocity a nikto z nás nedisponuje dostatočnými faktami, aby si vedel predstaviť, čo sa udeje, je to skôr otázka istého presvedčenia ako faktov. No ale ak by to tak malo byť, ak tomuto ste chceli zabrániť, tak potom, vážený pán minister, treba hľadať naozaj účinný spôsob, čo urobiť s cenou, tak, aby nefungoval práve tento mechanizmus, lebo ja chcem veriť, že sa iste nájde isté percento ľudí, ktorí povedia, áno, je to hruda, ktorú ja nezapredám cudzincovi, ale v realite, v akej žijeme, množstvo majiteľov sa bude orientovať pri rozhodnutí o predaji práve na tých, ktorí mu dokážu doniesť cenu, zaplatiť cenu, ktorá vôbec nebude záležať od toho, či bude z domácich alebo zahraničných zdrojov vyplatená, ale či bude vysoká alebo nízka.
To máme presne tak ako s potravinami, o ktorých neraz pekne rozprávate, a ja s tým naprosto súhlasím, že treba podporovať domácu spotrebu. Ja sa snažím naozaj tak sa aj rozhodovať pri regáloch. Len ja mám momentálne iné finančné možnosti, takže si to môžem dovoliť zaplatiť za slovenské maslo o pár desiatok centov, eur vždy viacej ako na tom, kde je napísané nenápadným nápisom, že je vyrobené v Nemecku. Ja to naozaj tak robím, viem, že to je správne. To neni politika, to je realita. No ale ako môžem vytknúť tomu, kto nemá poslanecký ani ministerský plat, že si pozerá nie to, či je to maslo vyrobené na Slovensku alebo v Nemecku, ale že sa pozerá na to, ktoré je o pár desiatok centov lacnejšie? A verte, že presne to isté sa udeje bez ohľadu na veľké slová o národnom povedomí aj pri predaji pôdy, a nemôžme sa diviť. Takže ak tomu chcete zabrániť, je potrebné nájsť riešenie, ktoré potom s touto cenou urobí niečo, čo aj keď si neviem predstaviť, nemám tu ten návrh, možnože budem ešte o tom rozmýšľať. Netrúfam si ani uvažovať, ako by sme práve túto časť argumentácie toho predávajúceho vedeli týmto zákonom upraviť.
A skončím tým, že sa mi zdá, že možno je tak umelo tu vytvorená tá čiara, aj to už tu zaznelo, aj na výbore som to povedal, aj tu povedal niekto z poslancov, to heslo je na prvý pohľad ľúbivé, ale je zlé. A ozaj sa pod ním urobilo veľa zla. "Svoje si nedáme a cudzie nechceme." Presne ako keby týmto smerom sme chceli rozdeliť tú našu Európu, na ktorú sme hrdí, že sme do nej vstúpili, alebo teda niektorí hrdí viac, niektorí menej, ja osobne si stále myslím, že to bolo dobré riešenie, že chceme hľadať umelé hranice medzi slovenským a neslovenským, či by náhodou nebolo treba hľadať umelé hranice alebo teda skutočné hranice medzi kvalitným a nekvalitným využitím toho, čo moderné poľnohospodárstvo ponúka. Technikami, postupmi, možno hľadať aj hranice medzi tým, kto dokáže sa venovať bioprodukcii oproti modifikovanej produkcii. Našli by sme takýchto hraníc oveľa viacej, ja by som bol za to, aby sme možno práve tam zamerali svoju pozornosť a aby sme nepodliehali možno tomu do istej miery emotívnemu tlaku, ktorý sa vracia k tomu heslu, ktoré ja naozaj nemám rád.
Asi toľko. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dovoľte, aby som sa vyjadril meritórne k predloženému návrhu zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva. V prvom rade je treba si uvedomiť jednu základnú skutočnosť, že tento zákon nebude platiť sám osebe, ale v nejakom prostredí právnom, ktoré platí na území Slovenskej republiky. Mnohí tu podotýkali, vyjadrovali sa k tomu, že čo bolo súčasťou prístupovej zmluvy. Chcel by som len pripomenúť, že pôda ako kapitál je definovaná v medzinárodnej zmluve, ku ktorej Slovenská republika pristúpila v roku 2000, teda vstupom alebo členstvom v OECD. Mnohí tu poukazovali na Maďarsko a na právne riešenia, ktoré tam sú. Maďarsko si svoje právne riešenie a ochranu svojej pôdy vyriešilo ďaleko pred tým, než vstúpilo do OECD, a preto oni neprijímajú negatívne opatrenia oproti tomu stavu, aký bol vtedy.
Ale poďme, poďme k meritu. Chceme zabrániť, aby cudzinci nakupovali pôdu. V prvom rade je treba si povedať, že kto rozhoduje o tom, že kto kúpi pôdu. No vlastník, ktorý predáva. Občan Slovenskej republiky sa môže rozhodnúť, komu predá a komu nepredá. Veľakrát som dostal ako minister šplechnuté do očí, že ja môžem za to, že sú tu Dáni. No aj pri tejto príležitosti musím povedať, že Dáni prišli na Slovensko vtedy, keď ministrom pôdohospodárstva bol Pavol Koncoš. Pigagro, s. r. o., Jesenské, keď už to mám tak spomenúť, lebo je to z môjho kraja, vznikol z podnetu pána Koncoša. A keď vznikol a kúpil štátny majetok v Jesenskom, jeho pozemky, teda budovy, pozemky mu dal pozemkový fond, tak obchodný podiel sa previedol na spoločnosť, spoločníkov Dánov. Je to v Obchodnom registri verejná listina, dá sa to jednoducho, krásne skontrolovať.
Dnes na Slovensku skoro každá zahraničná spoločnosť, ktorá podniká a kupuje poľnohospodársku pôdu, sa takýmto modelom dostala k podniku. Ani jedna jediná, pokiaľ dobre viem, sama osebe neprišla a nezaložila spoločnosť slovenskú, len kúpila obchodný podiel a tento model platí a kupovali viac-menej štátne majetky, ktoré prešli privatizáciou. Keď pán minister chce zabrániť tomu, aby zahraniční nakupovali tú pôdu, tak v prvom rade by mal zabrániť, aby ani takýmto spôsobom sa k tej pôde nedostali.
Kým zahraničná fyzická osoba príde a bude chcieť, s prepáčením, od kolegu Mičovského kúpiť pôdu, tak pán kolega Mičovský, keď má päť, desať, pätnásť, päťdesiat hektárov, sto hektárov, tak mu to môže sa rozhodnúť, že predá. Na to, aby nakúpil tisíc hektárov pôdy, potrebuje niekoľko takýchto osôb nájsť, stovky až tisíce kúpno-predajných zmlúv urobiť, potom má problém so sceľovaním, a s tým súhlasím s pánom ministrom, že na Slovensku najväčšou brzdou nákupu pôdy pre zahraničných je práve rozdrobenosť slovenskej pôdy. To sme v ažurite. Problém je, že tento zákon vytvára mechanizmus, že niektorí na Slovensku vybraní ľudia budú môcť pozemky skúpiť, sceliť, a potom ako svoj obchodný podiel predať zahraničným, pretože to tomuto procesu podliehať nebude. Nie je možné na tento zákon pozerať, že chceme zabrániť, aby zahraniční tu nevlastnili pôdu a nehospodárili. Áno? To je cieľom, aby nevlastnili, ale na obdobie 25 a 50 rokov si môžu pôdu prenajať? To je obdobie jedného života. Vlastniť alebo mať právo užívať pôdu na 50 rokov, alebo teda 25 a jednorázovo o predĺžení o ďalších 25 rokov, teda na 50 rokov, je, sa rovná takmer vlastníctvu. Keď toto je možné, tak sa pýtam, prečo chceme brániť, aby to vlastnili, keď my im dávame legálnu možnosť, že hociktorá zahraničná fyzická osoba môže prenajať túto pôdu na 50 rokov, a prosím pekne, takéto, táto zmena prešla v tejto Národnej rade počas tohto volebného obdobia.
Aby ste vedeli, o čom sa bavíme, tak je to novela zákona, teda zákon 145/2013, § 8 ods. 1. "Pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov, ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzatvorená určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku, po skončení nájmu zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 ods. 1," teda na ďalších 25 rokov.
Ústava Slovenskej republiky dáva pre každého vlastníka rovnocenné právo, ale tento zákon dáva právo z päť miliónov občanov Slovenska, ktorí majú trvalý pobyt na Slovensku, narodili sa na Slovensku, zvýhodňuje desaťtisíc ľudí alebo dvanásť-, ktorí budú mať právo kúpiť pôdu, ktorí budú mať právo vlastniť pôdu. Ba čo viac, on ešte robí rozdiely medzi poľnohospodárom a poľnohospodárom, lebo poľnohospodár z Bratislavy nemôže kúpiť pôdu v Košiciach. Ani poľnohospodár z Košíc nemôže kúpiť pôdu v Bratislave ani nikde inde. Pýtam sa, prečo je problém, keď občan Slovenskej republiky, ktorýkoľvek z vás, ktorýkoľvek občan Slovenskej republiky, ktorý má peniaze a nebodaj by chcel investovať do pôdy, že si kúpi pôdu pre seba, narodil sa tu, má citový vzťah k tejto krajine, tak tento zákon mu ho zakáže, znemožní, akože znemožní. Lebo keď bude chcieť urobiť, tak existuje niekoľko spôsobov, ako tento zákon s úsmevom na tvári obísť. Preto, lebo tento zákon je neúčinný. Obmedzíme len občanov svojej vlastnej krajiny, tak ako tu moji kolegovia povedali, pretože keď dva milióny vlastníkov, zhruba dva milióny vlastníkov, ktorí na Slovensku sú, budú chcieť predať svoju pôdu, môžu sa rozhodnúť, že v tej-ktorej obci majú pôdu, tak tam majú jedného alebo dvoch, maximálne troch poľnohospodárov, ktorí by na to mali eventuálne nárok. V tej chvíli platí, že cena klesne. Ostatne, potvrdilo sa to aj v Maďarsku, pokiaľ sa pozrieme na tie ceny, zjavne vidíme, že takýto priebeh vývoja cien nastal.
Teraz dovoľte, aby som povedal, opísal ten proces, ktorý je tu pomenovaný, ktorý považujem za hlúpy a nejakým zlým žartom pre občanov tejto krajiny. Okresný úrad je politickou inštitúciou, lebo jeho šéfa, predsedu menuje vláda na návrh ministra vnútra. Šéfa pozemkového úradu v tejto inštitúcii menuje prednosta okresného úradu na návrh ministra. Teda jasne politická nominácia. Mimo to, že to treba zverejniť a je to zlé a za chvíľku sa dostaneme aj k tomu, že keď niekto bude chcieť svoj byt predať, tak aj minister hospodárstva pán Malatinský príde s návrhom, že aj tam bude treba dať verejný register a treba to zverejniť, za koľko je možné predať. Možnože aj k tomu sa dopracujeme, že stanovíme hornú hranicu ceny bytu, za ktorú je možné predať byt, lebo už v tejto krajine pomaly sa blížime aj možno k tejto variante.
Mimo to, že vy potrebujete osvedčenie na to, aby ste mohli svoju vlastnú pôdu predať, kde ústava dáva vlastnícke právo vlastníkovi, občanovi tejto krajiny a vlastnícke právo je právo nakladať s touto pôdou, rozhodovať o tejto pôde a de facto ten vlastník o tom nerozhoduje, lebo rozhoduje o tom politický aparátnik, úradník, je absolútne zarážajúce a pre mňa je nesmierne smutné, že je možné do Národnej rady predložiť zákon, ktorý znie presne tak ako tento tu predo mnou. O tom, že okresný úrad osvedčí, osvedčenie nevydá, ak sú napísané podmienky, to je ešte pochopiteľné. Ja verím, že boli inšpirovaní v Maďarsku, ale v Maďarsku platí, že úrad, keď nevydá osvedčenie, má sa za to, že súhlasil.
Na Slovensku, keď úradník nevydá osvedčenie, tak musíte ho do piatich dní vyzvať a počkať ďalších pätnásť dní, aby sa mu uráčilo vydať osvedčenie. Keď sa tak nestane, tak v zákone tu máme pred sebou napísané, že má sa za to, že potom nesúhlasil. Keďže na tento postup sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, tak vlastník ani kupujúci sa nemôže obrátiť na okresný úrad v sídle kraja, aby prekontroloval jednoduchým spôsobom, že prečo k tomu nedošlo, prečo nedošlo k vydaniu osvedčenia. Prečo je vydané, prečo je vydané záporné osvedčenie. Nikto sa nebude vedieť domôcť, podľa tohto ani sa nebude môcť obrátiť na pána ministra Jahnátka, aby sa on pozrel v rámci svojich možností kontroly týchto úradov, prečo sa tak nestalo. Úradník sa stane Pánom Bohom a pánom, ktorý bude rozhodovať o majetku vás občanov. A nikto ho nebude vedieť skontrolovať. Vy budete môcť sa rozhodnúť ako vlastník, ktorý ste dotknutý, že môžte sa obrátiť na súd. Viete, koľko súdnych podaní bude na Slovensku? Pýtam sa, ako bude vypadať tá žaloba? Bude vypadať žaloba za nečinnosť úradu? Aká bude nečinnosť úradu, keď v zákone je napísaný postup, že keď úrad nevydá, tak ho musíte vyzvať, a keď nevydá, tak má sa za to, že nesúhlasil. Ako vy sa budete domáhať toho, aby úrad zmenil svoj postoj, ktorý ani neprezentoval? Chápal by som, keby pán minister tu napísal, že úrad vydá rozhodnutie, keď nevydá, má sa za to, že súhlasil. Potom by bol úradník donútený k tomu, že má vydať rozhodnutie. Chápal by som, keby ste povedali, že tento postup tohto úradníka je podľa zákona v správnom konaní, a preto, lebo potom by sme mohli ušetriť aj naše súdy, lebo obvodné úrady by mohli prekontrolovať nižšie stupne, alebo ministerstvo, a povedať, že niekto tam zlyhal, niekto urobil chybu. Nie, tu je nastavený systém, aby úradník bol Pánom Bohom.
To znamená, čo sa bude diať na Slovensku? Tak ako vo všeobecnosti, keď niekto príde a, v úvodzovkách, správne motivuje toho úradníka, tak rozhodnutie vydá, lebo ho nikto nebude vedieť donútiť, aby rozhodnutie vydal. No nemusí, lebo v zákone je napísané, že on nemusí. Keď ho budete motivovať, tak rozhodnutie pre vás vydá, že môžte svoj majetok predať, a keď nebudete ho motivovať, tak vám to rozhodnutie nevydá. Preto tento návrh zákona v tejto časti je zlý. Tak ako tu mnohí kolegovia poukázali na to, že zverejňovanie týchto informácií je nezmyslom. Je nezmyslom. Dovoľte, aby som povedal aj dôvod. Ak keď ja sa dohodnem s niekým, že svoj majetok predám aj to, že za koľko, je to moja vec ako vlastníka. Nie je to vec štátu.
Ale teraz dovoľte, aby som vám popísal jeden prístup alebo jeden priebeh konania, ktoré je relevantne možné. Keďže tento zákon sa nedotýka zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, § 628, darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva má byť písomná. Aj darovacia zmluva musí prejsť priebehom, ktorý v tomto zákone je popísaný. Musí prejsť tým, že to bude zverejnené. Musí prejsť celým tým konaním. Len mne nie je jasné, že keď v tej dedine, kde ja mám tú pôdu, a chcem darovať niekomu, keď sa poľnohospodár prihlási, že haló, tu som ja a ja to chcem, tak pre mňa nie je jasné, či som mu povinný darovať túto pôdu. Keď sa na to nevzťahuje, zákon sa tvári, že sa na to vzťahuje. Keď sa na to nevzťahuje, tak prečo darovacia zmluva má byť súčasťou? Keď darovacia zmluva môže fungovať, tak v tej chvíli celý zákon je o ničom, pretože ja môžem darovať pôdu, komu len ja chcem. Dohodnem sa s ním, že zaplatí mi za niečo iné a dostane sa táto pôda komukoľvek. Darovacia zmluva týmto zákonom nie je dostatočne riešená. A keď tento zákon chce povedať, že keď nejaký poľnohospodár sa mi prihlási, že ja o to mám záujem a má prednosť, tak ja mu mám prednostne darovať tú pôdu, ktorá je moja? To snáď nemyslí niekto vážne! Ten zákon, Občiansky zákonník v tej podobe a ten paragraf platí od roku 1964, preto považujem tento zákon za absolútne scestný, zlý a škodlivý pre občanov tejto krajiny.
Preto dávam procedurálny návrh: nepokračovať v tomto návrhu zákona. Pán minister nech tento zákon prepracuje. Pýtam sa, načo robíme zákon, ktorý je ľahko obíditeľný. Tak ako som tu spomenul, podiel spoločnosti. S podielom spoločnosti je možné previesť, zmeniť vlastníctvo a na to sa tento zákon nevzťahuje. Lesy neriešime. Pán minister sám tu povedal, že za predchádzajúce tri roky pri lesoch žiadny problém nenastal. Pýtam sa, aký problém nastane pri poľnohospodárskej pôde?
Pán minister, keby ste chceli vyriešiť v skutočnosti problém, aby zahraniční mali obmedzené možnosti nakúpenia pôdy, tak tento zákon by netrestal dva milióny vlastníkov pôdy. Dva milióny občanov tejto krajiny, ktorí sú vlastníkmi. Neobmedzoval by ani jedného jediného vlastníka alebo jedného jediného občana tejto krajiny, že nemá právo si kúpiť pôdu v krajine, v ktorej žije. No, pán minister, povedzme si úprimne, ani predseda vlády Robert Fico nemôže prísť a nemôže kúpiť v Komjaticiach pôdu, ak chce, pretože mu to neumožníme. Narodil sa v tejto krajine, žije v tejto krajine, je uznávaným občanom tejto krajiny. Má na to aj peniaze, aby si to kúpil, a my mu povieme, že nie. Ale zahraničný investor, ktorý príde a kúpi obchodný podiel tuto od kolegu Záhumenského, tak môže si kúpiť tisíc hektárov, dostane tisíc hektárov pôdy jedným prevodom odchodného podielu spoločnosti. Zamyslime sa nad tým.
Pán minister, môžte krútiť hlavou, ale je to pravda. (Reakcia ministra.) Pán minister, môžte hovoriť o obchodnom práve, ja vám hovorím, že zákon, ktorý predkladáte, v zmysle obchodného práva sa dá tak krásne obísť a je bezúčinný, bezzubý, ale je len na propagandu. Neviem, keby tu sedel predseda tejto vlády, či by si uvedomil, že koľko sponzorov a členov SMER-u, dnes bývalí privatizéri štátneho majetku, takýmto spôsobom v priebehu niekoľkých mesiacov alebo rokov predajú svoju pôdu, pardon, predajú svoj obchodný podiel a tým aj pôdu Slovenskej republiky do zahraničných rúk.
Prečo len poľnohospodár môže kúpiť pôdu? Prečo nie aj ostatní obyvatelia tej obce? Keby ste to v skutočnosti chceli vyriešiť, tak áno, súhlasím s tým, že paragraf, ktorý je v tomto návrhu zákona o reciprocite, že občania tých krajín, kde občania Slovenska nemôžu kúpiť pôdu, aby nemohli kúpiť pôdu ani oni na Slovensku, je to pochopiteľné. Pokiaľ by ste povedali, že k tomu, aby niekto vlastnil pôdu, musí byť občanom Slovenskej republiky, musí tu mať trvalý pobyt a musí tu 10 rokov podnikať a basta, tak by som chápal, že chcete riešiť problém, že prečo to má zostať v rukách občanov Slovenskej republiky. Ale vy ste povedali, že v tejto krajine len 10-tisíc ľudí alebo 12- má právo kúpiť pôdu. Ostatní môžu kúpiť pôdu, pokiaľ obídu zákon. A som presvedčený, že tento zákon je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ktorá zaručuje pre každého právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký základ, obsah a ochranu. Aký je rovnaký, aká je rovnaká ochrana a obsah majetku, pokiaľ jeden občan môže kúpiť a druhý nie? Prečo delíte občanov tejto krajiny?
Ostatne musím povedať, že cudzinci do tohto návrhu zákona sa dostali až vo vláde. Keď ste ho predkladali do vlády, tak tam vôbec obmedzenie, že cudzinci, trvalý pobyt na Slovensku ešte nebolo. Chvalabohu, že sa to tam dostalo. Ale tak či tak, že sa to tam dostalo, tento zákon je zlý, a preto ten môj návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali. Ďakujem pekne.