35. schôdza

Ďalej, kolegyne, kolegovia, je zápisnica o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky – novú voľbu, ktorá sa konala dnešného dňa, 15. mája 2014.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si aj osobne prevzali 118 hlasovacích lístkov. Teda na novej voľbe bolo prítomných 118 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky a zo 118 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 5 neplatných, takže 113 bolo platných.
Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že hlasovalo za Jána Drgonca 14 poslancov, proti nemu 60, zdržalo sa hlasovania 39 poslancov, hlasovalo za Pavla Malicha 12 poslancov, proti nemu 56, zdržalo sa hlasovania 45 poslancov, hlasovalo za Juraja Sopoligu 79 poslancov, proti nemu 26, zdržalo sa hlasovania 8.
To znamená, že na voľbu kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Overovatelia teda konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za kandidáta na sudcu Ústavného súdu zvolený Juraj Sopoliga.
Overovatelia poverili mňa, aby som vám prečítala výsledok hlasovania. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Len by som si chcel overiť jednu informáciu u pani spravodajkyni. Je pravda, že špeciálny prokurátor bol zvolený 92 hlasmi, teda viac hlasmi, ako je ústavná väčšina, pani spravodajkyňa? Pýtam sa preto, že to je dôležitá informácia, získal viac ako len podporu jednej politickej strany. A chcem sa spýtať, kde sú tí, ktorí tu tak vehementne kritizovali jeho kvality a podobné veci. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani podpredsedkyňa parlamentu, dovoľte mi do tretice vystúpiť k tomuto veľmi a mimoriadne dôležitému zákonu, ktorý určí ráz krajiny na dlhé obdobie. Verím, že tej zodpovednosti vedomí si sme, mám pocit, niektorí, áno, niektorí nie, lebo však bolo to niekedy vcelku hektické.
Ešte skôr ako začnem, je dobré, že tu máme aj politických analytikov v podobe pána Jánoša. To tu všetkým vysvetlia nám, ktorí tomu nerozumieme. Výborne, že to sledujete za nás. Zdá sa, že pribúdajú géniovia u kolegov.
Pozor, ešte takto jedna vec. Ja som rád, že som to stihol, lebo skoro som to nestihol, bola aj zápcha, ale podarilo sa mi to. Súvisí to aj s predkladaným zákonom. Toto je zákon o ochrane poľnohospodárskej pôdy. My chránime aj les. O tom bližšie poviem pri tom ďalšom zákone.
Podarilo sa nám vztýčiť vlajku občanov, vážení, takže keď sa pozriete z tejto strany (Ukázanie rukou.) cez Dunaj, tak tam uvidíte vlajku, ktorá síce sa nezdá veľká, ale ona je obrovská, je umiestnená na najvyššom vlajkovom stožiari na Slovensku, patrí občanom tejto krajiny a chráni Pečniansky les pred lúpežníkmi, darebákmi a zbojníkmi, ktorí chcú ukradnúť podvodným spôsobom Pečniansky les (22 hektárov). V Mozambiku by nevymenili 22 hektárov lesa v centre mesta. Nechcem sa dotknúť niektorých krajín. Ako sa hovorí, Barbari sú pred bránami, sú tu. Vážení, lúpežníci sú už tu pod oknami parlamentu. Je to aj našou zodpovednosťou, aby sme si mi sami seba ctili, kto sem prišiel, a pod oknami nám to niekto ukradol, aby sme si samých seba vážili, vážení. Pozrite sa na tú vlajku. Urobte to, čo budete môcť na to, aby sa to nestalo, aby neolúpila podvodnícka lúpežnícka čvarga 22 hektárov lesa. Považoval som to za dôležité povedať. Súvisí to aj s tým, k čomu sme sa dopracovali. My sme sa dopracovali k tomu, k čomu sa niekde dopracovať ani nedá. Mňa neteší to, že niekde je nejaký oligarcha, ktorý ovláda to, a dvaja traja sa dohodnú a riadia štát. To nie je dobrou vizitkou politikov. A túto hru hrať netreba, už vôbec nie v tomto segmente, o ktorom tu rozprávame ako o pôde. Potom to len načisto rozvrátime.
Čiže nechcem sa opakovať a nebudem sa opakovať, filozoficky ja súhlasím s tým, že to nie je felicia v garáži, že poľnohospodárska pôda je úplne iná entita, ku ktorej treba pristupovať úplne ináč. A tu bol načrtnutý nejaký spôsob. Ja som mal vôľu, pokúsil som sa mojím laickým, nie právnickým pohľadom do toho vniesť nejaké postrehy kvôli tomu, aby na konci dňa bola norma, ktorá ten zámer spĺňa, lebo sa bojím jednej veci, že zle pripravená norma v konečnom dôsledku by spôsobila to, že niekto by si vychutnal nedostatky tej normy, začal by to všelijako vykrikovať, potom by niekto musel sem vo veľkej pokore prísť a v celej tej atmosfére by sa už nepodarilo to, lebo už by sa to raz pokazilo, vtedy by sme nechali brány otvorené. Čiže niekto sa pýta alebo možno analyzuje, v čom je môj záujem. V tom bol môj záujem, aby sa v rámci možností podarilo pripraviť takú normu, ktorá nebude mať chyby, ktorým by niekto rozcupoval následne ten zákon, lebo, verte alebo neverte, možno aj takí sú, ktorí naschvál to nechajú takto, aby to prešlo, aby následne dokázali, že, pozrite, čo to spôsobilo, aké je to absurdné, nemožné, zlé a treba to zrušiť a treba to nechať otvorené, s čím nikdy nebudem súhlasiť.
Mám pocit, že niektoré veci sa podarilo v tom priebehu cizelovať, o niektorých veciach nemám hlboké presvedčenie, že sú vycizelované, ale som pripravený veriť, že je to v poriadku, a na konci dňa sa podarí urobiť to, čo podľa mňa sme dlžní aj ľuďom tejto krajiny, zjednodušene povedané, že ministerstvo zabezpečí bezplatne register, kde sa dozviete o pohyboch s pôdou, sekundárne ten register spôsobí systémom to, že sa začne generovať jej cena, budú tie informácie zjednotené a na konci sa dopracujú k pôde tí, čo chcú sa k nej dopracovať, a tí, čo to chcú predať, to predajú za primeranú cenu. Vyzerá to, že by sa to v zásade možno aj mohlo podariť.
Sú tam určité, od začiatku som to tvrdil, zlomové body v tých cenách a v tých nastaveniach a teraz aj v dĺžke ponuky. Nechcem sa už k tomu vracať, už je to zadefinované, zostáva len držať palce, že to tak bude.
Upozorňujem však na ten jeden fakt, ktorým potom už len možno apelovať, hej, aby sa znova tento systém nestal eldorádom toho, čo my tu máme, všelijakých šuflikantov, špekulantov, sa vyobliekajú, hej, a idú špekulovať. Takisto aj toto môže im vytvoriť nejaký určitý priestor, kde sa idú vrhnúť oni do niečoho a začnú kaziť ceny, začnú kaziť atmosféru. Prosím vás, o tom by som tu vedel rozprávať do pondelka rána, čo takíto ľudia vedia spôsobiť na trhu. A často využívajú aj tú neskúsenosť tých predávajúcich, ich zblbnú, zmagoria. A na konci keď takému poviete, aby dal tie peniaze, ktoré nasľuboval, zrazu povie, že nevyšiel mu úverový prísľub. Tam cítim určite slabé miesto. A keď sme to nedefinovali, možno zostáva len príslušne apelovať a nastaviť iné filtre, ktoré vyeliminujú pôsobenie takýchto nejakých mudrlantov, ktorý sa určite zjavia.
Pre túto chvíľu skončím, len predstavím a prečítam môj pozmeňujúci návrh, som avizoval, že ho dám, som sám zvedavý, či prejde. Tak ak dovolíte, ja ho prečítam.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov predložený na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Som to ani nemusel všetko čítať.
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 4 sa za odsek 10 vkladá nový odsek 11, ktorý znie: „Na platnosť prevodu vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku pri kúpnej cene nad 1 000 000 eur sa vyžaduje zo strany nadobúdateľa predloženie potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky11a) o legálnosti nadobudnutia týchto peňažných prostriedkov z legálnych príjmov nadobúdateľa." Poznámka pod čiarou k odkazu 11a znie: „11a) § 4 zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov."
Po druhé. V čl. I § 6 ods. 3 písm. b) sa vkladá za 7. bod nový, 8. bod, ktorý znie: „8. potvrdenie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky11a) preukazujúce splnenie podmienky podľa § 4 ods. 12".
Po tretie. V čl. I § 8 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie: „c) Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky11a)".
Po štvrté. V čl. I § 8 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie: „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky11a) vydáva potvrdenie podľa § 4 ods. 12."
Po piate. V článku I sa za § 8 vkladá nový § 9, ktorý znie: „Podrobnosti o preukazovaní legálnosti nadobudnutia peňažných prostriedkov podľa § 4 ods. 12 z legálnych príjmov nadobúdateľa ustanoví Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."
Veľmi stručne naozaj odôvodním návrh. Myslím, že je to plne namieste vzhľadom aj na okolnosti, ktoré nás tu obchádzajú. Tá suma predstavuje určité nastavenie v tom, kedy je to už náležité, kedy to trebárs by bolo obťažujúce. Nikto nemá záujem obťažovať Jana z dediny, ktorý chce kúpiť susedovu roľu a vytiahne z pančuchy pár eur, aby vydokladoval skade ich má. Ale aby sme sa nestali eldorádom, čím sme sa už stali pri úžernícko-exekútorských činnostiach tohto štátu, aby sme sa nestali eldorádom aj pochybného kapitálu, ktorý k nám príde. Teraz ich nastavujeme tak, aby sa nimi pokúsili zabezpečiť, že budú na pôde hospodáriť poľnohospodári, ale, predsa len jeden nikdy nevie, aby aspoň o tých, ktorí tam budú, a budú tam naozaj vo veľkom a tváriť sa, akí sú veľkí, tak nech vieme, že to kupujú z peňazí, ktoré, ako to bolo definované, sú nadobudnuté legálnou cestou. Budem pokorný a mierny a zmierlivý v tom, že nebudem to komentovať pre túto chvíľu. A som zvedavý na samotné hlasovanie, ako sa bude vyvíjať podľa toho. Prípadne by sme zvážili ďalší postup. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dneska nebudem ani dlhý, pretože v rámci procesu diskusie k tomuto návrhu zákona si myslím, že sa postupovalo naozaj dosť konštruktívne a na mnohých veciach sme sa zhodli. Niektoré aj naše návrhy boli zapracované do pozmeňujúceho návrhu, ktorý je v spoločnej správe.
Som rád, že aj to, čo som hovoril o čase moratória, ktoré mi bolo trošku vytýkané, kolegovia si osvojili, aj keď teraz vzniká taká, by som povedal, nepriama retroaktivita vzhľadom na devízový zákon. Ale keďže je to nepriama retroaktivita, tak je to, by som povedal, znesiteľné. Takže som rád naozaj, že v tomto prípade sa počúvajú názory, premýšľa sa o nich a pokiaľ sú naozaj dobré, tak je dobré ich zapracovať.
Ja osobne som dostal niekoľko negatívnych stanovísk ku tomuto zákonu a dostal som aj informácie, že veľké korporátne firmy už skupujú naše poľnohospodárske družstvá. A teraz je otázne, za akým účelom je to. Povedzme, že je firma, ktorá smeruje až do Českej republiky k jednému významnému finančníkovi, ktorý sedí tiež na ministerstve a ktorého firmy skupujú naše poľnohospodárske družstvá, tak je naozaj otázne, za akým cieľom je to. Aby tuná nevznikala nejaká monopolizácia týchto veľkých korporátnych firiem, ktoré skúpia naše družstvá, budú vyrábať, ale je otázne komu budú produkty predávať. Ak budú produkty dopestované na našej kvalitnej pôde predávať do zahraničia a ku nám sa bude voziť odpad, tak je mi to dosť proti srsti. Pokiaľ ale budú produkovať poľnohospodársku výrobu, ktorá pôjde na náš domáci trh za prijateľných podmienok, tak s tým súhlasím. Naozaj sú tu teda polemiky a otázniky, na ktoré dnes ani ja a zrejme ani nikto nevie dať odpoveď, iba možno tí, ktorí už majú v pláne niektoré nekalé veci. Ale, žiaľ, tých ani nezastavíme, pretože majú peniaze a tým pádom majú moc. Je to dosť smutné, ale, ako sa hovorí, kto vysoko skáče, nízko padá. A opäť to zdôrazním: „Božie mlyny melú pomaly, ale isto. Kto seje dážď, žne búrku.“ A myslím si, že na každého raz dôjde, kto chce páchať zlo, všetko sa mu totižto vráti.
Takže myslím si, že dneska sme urobili kus dobrej práce. Aj včera ešte večer na výbore sa urobil, aj keď som tam nebol prítomný, informácie mi podali kolegovia. Viem, že na veľa veciach sa môžeme zhodnúť a ide nám skutočne o dobrú vec, ochrániť našu pôdu. Ale tak ako sa hovorilo, aj niektorí predrečníci predo mnou hovorili, niektoré veci naozaj nie sú tu ešte dotiahnuté a pokiaľ tento zákon neodsúhlasíme, povedzme dnes, zajtra, budeme mať ešte týždeň čas na to, aby sa niektoré veci možno ešte dopracovali. Týždeň je naozaj dlhý čas na to, aby sa experti v tejto oblasti v poľnohospodárstve a v lesníctve a legislatívci mohli ešte stretnúť. A mohli by tak dať dohromady ešte niektoré návrhy, ktoré by sa do toho zákona mohli dopracovať, aby to naozaj bolo takpovediac skoro ideálne, aj keď vieme, že ideálne to nikdy nebude.
Takže ďakujem veľmi pekne, že sa naozaj viedla konštruktívna diskusia. Mnoho vecí je teda zapracovaných. Pokúsime sa ešte, samozrejme, presvedčiť aj o tom ostatku, ktorý by tam ešte mohol byť a ktorý by mohol ešte tento zákon vylepšiť. Ďakujem.

Dobrý deň či dobrý večer. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, pán kolega, som so záujmom vypočul rečníkov predo mnou a musím povedať, že všetci rozprávali o tom, že treba chrániť slovenskú pôdu pre slovenských poľnohospodárov. A myslím si, že v tejto veci majú pravdu. Len hociako som rozmýšľal celú dobu, nejako som nevedel nájsť prepojenie medzi navrhovaným zákonom a ochranou poľnohospodárskej pôdy. A, fakt, keď som prvýkrát čítal ten návrh zákona, tak som si položil otázku, že vlastne čo zákon tým sleduje alebo ktorým smerom a ako sa pohýna tá ochrana. A hociako sa na to dívam, musím povedať, že je to zákon skôr v znení ako hon na čarodejnice. Myslím, že je tu určitý umelo vytvorený problém, ktorý ani nie je až taký veľký, sa dá celkom dobre komunikovať smerom k verejnosti s tým: Poďme ochraňovať pôdu. Takže v prvom kroku by som veľmi rád prešiel k praktickej záležitosti, čo sa týka zákona, bod po bode a potom zároveň by som rád povedal pár súvislostí, čo sa týka poľnohospodárstva.
Prvý ma zaujal § 4, hneď jeho prvý odsek. Je to dobre. Tam vlastne sa uvádzajú výnimky, na ktoré neplatí tento zákon. Čo sa týka písmena a), to je celkom v poriadku.
A čo sa týka písmena b), to je v súčasnom zákone. To znamená, že keď človek alebo hocikto z nás má nejakú dobrú tú pôdu a chce to predať a je to v spoluvlastníctve, tak jednoducho musí tú pôdu ponúknuť spoluvlastníkovi v prvom rade. Rozprávame sa vlastne o tých pôdach tzv. 1/1, resp. ako o podieloch. A myslím si, priznám sa, že nemám úplne presné číslo. Ale výnimku tvorí pomaly 95 % pôdy na Slovensku z tohto zákona. Totižto 95 % pôdy nie je tzv. jedna jednotka, že je len výlučne vo vlastníctve jedného človeka. A tým pádom automaticky tento zákon na túto pôdu sa nevzťahuje, čo je v poriadku, lebo ten platný zákon, tiež si myslím, tak má fungovať. Takže je to celkom v pohode.
No a ten tretí, samozrejme, dedenie a vôbec takéto veci.
Ja si myslím, že tento zákon upravuje možno 1 – 2 % pôdy na Slovensku. Takže preto nechápem, prečo je okolo toho také veľké haló.
Rád by som sa preto vrátil k tej teoretickej záležitosti, ochrane slovenskej pôdy pred cudzincami, kde treba sa vrátiť pred 7 – 8 rokov, teraz už presne neviem dátum. Ale rozpredanie alebo vstup zahraničného kapitálu na Slovensku, treba povedať, bol v réžii vtedajšej SDĽ a smerom pána ministra vtedajšieho Koncoša, ktorý prvýkrát pustil zahraničný kapitál na Slovensko, a to zvláštnym spôsobom, predajom resp. vtedy už krachujúcich podnikov na východnom, resp. strednom Slovensku a takisto na Žitnom ostrove. To bol prvý krok, keď zahraničný kapitál prišiel na Slovensko veľmi legálnym spôsobom. Založili si firmu na Slovensku, je to slovenská firma, jej majitelia sú ako cudzinci, prihlásili sa na Slovensku, tak všetko fungovalo. To by teoreticky ešte nevadilo, lebo nemám proti tomu nič, keď niekto hospodári a hospodári čestne, dáva prácu ľudom alebo rozpredáva pôdu, to je v poriadku, lenže to boli štátne podniky, vážení, ktoré boli v krachu. A zároveň boli v konkurze predané. A čo ešte bolo horšie pri týchto podnikoch? Títo ľudia alebo tieto firmy dostali prísľub alebo pridelenú štátnu pôdu. A to je prinajmenšom perverzné. A potom teraz sa snažíme, aby tú pôdu nejakým spôsobom prinavrátili. Lenže medzitým prešlo osem rokov a je tu zákon, na základe čoho vlastne podniky, firmy kľudne môžu kupovať poľnohospodársku pôdu bez nejakých výnimiek. A dovolím si tvrdiť, že každý zahraničný investor, ktorý toto chcel urobiť, tak za tých desať rokov v pohode to urobil a urobil to takým elegantným a keď nie takým figliarskym spôsobom, že jednoducho už sa tak zabetónovali ako nejaká rakovina do zdravého tkaniva. Jednoducho nie je možné ich nejakým spôsobom stade akože dostať. Teraz nehovorím, že je to na škodu, lebo, áno, hospodária. A k pravde patrí aj to, že tie podniky, ktoré vtedy boli nejakým spôsobom sprivatizované, kúpené, fungujú dodnes, dávajú robotu ľuďom. Už môžeme o tom polemizovať, či to patrí k slovenskému poľnohospodárstvu alebo k slovenskému koloritu a najmä tie veľké podniky či sú cieľom Slovenskej republiky. Ale to už, myslím, je téma na inú záležitosť.
Ale keď sa chcem striktne držať toho zákona, tak ďalší bod, čo ma nejakým spôsobom prekvapil, to bol hneď bod 3 použitý v tej časti, kde obmedzujú sa podmienky, kto môže komu predať tú pôdu. A píše sa tu, že prevádzajúci je povinný zverejniť ponuku na prevod vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku najmenej na 15 dní v registri zverejňovania ponúk na ministerstve pôdohospodárstva. Tak keď to preložím do prostého jazyku, to nič iné nie je ako databáza voľnej pôdy pre tých ľudí, ktorí obchodujú s pôdou. Jednoducho tak umožňujeme, uľahčujeme im život tým, že na stránke ministerstva kliknú a uvidia voľnú pôdu, ktorá je na predaj. A jednoducho je na nich, ako to vyšpekulujú, akým spôsobom sa k tomu dostať. A verte tomu, že na úkor toho zákona je tu stotisíc možností, ako obísť tento zákon úplne elegantným a kľudným spôsobom. Takže tento zákon dáva povinnosť alebo robíme si vlastne databázu voľných pozemkov, ktoré sú teoreticky na odpredaj. Je to prinajmenšom čudné.
No a teraz sme sa dostali akože úplne k princípu. Prakticky som si nechal prebehnúť hlavou takýto, dajme tomu, predaj. Keby som ja mal nejakú pôdu, a, dajme tomu, nedajbože, mám 1/1, mám nejakého jeden a pol hektára, teoreticky, keby som to chcel predať, zverejním to na ministerstve, vôbec všetky postupy, procedúry, čo tento zákon teraz dáva, prejdem. Čo by sa stalo? Ozve sa mi nejaký kupec z dediny, nikto iný na to nie je, príde a povie mi, chce odo mňa kúpiť tú pôdu za nejakú cenu x, ale tá cena x pre mňa je nevýhodná alebo nízka. Tento zákon vôbec nerieši cenovú hladinu, akým spôsobom, koľko za tú pôdu sa dá a nedá ponúknuť. A teraz čo sa stane? To môžem vôbec odmietnuť podľa toho zákona? Keď to odmietnem, tak automaticky platia ostatné záležitosti, že keď prejdem tú kaskádu bodov, na konci to potom môžem predať hoci komu za takú cenu, ktorú ja mám na si mysli, alebo tá cena je nejakým spôsobom daná. Alebo vôbec nemôžem ju odmietnuť? To zase tiež dosť je čudné, že nemôžem odmietnuť nejakú lepšiu cenu, resp. horšiu cenu výmenou za lepšiu cenu. Takže vôbec v tom nemám akože jasno.
A tu chcem povedať, že ja osobne nemám žiadny problém s reguláciou ceny a reguláciou toho, akým spôsobom sa predáva slovenská pôda. Ale skôr si myslím, že tá cesta by sa mala viesť úplne iným smerom. A ten smer je určitý regulačný úrad, toto akože úplne tu chýba, kde by boli určené keď už aj nie cenové hladiny pôdy, ale prinajmenšom hladiny prenájmu, a to z viacerých dôvodov. V dôvodovej správe, keby ste dali tú námahu a otvorili ju, predkladateľ spomína Francúzsko ako elegantný príklad. Tiež to tvrdím, že nevymyslel som to ja. Ale na tomto francúzskom prípade veľmi pekne sa dá demonštrovať. Vo Francúzsku existuje centrálny regulačný úrad, kde ten úrad určuje výšku prenájmu pôdy pre poľnohospodára v danom kraji podľa toho, čo pestuje, či je tá plodina vysoko výnosná alebo je to plodina nízko výnosná, ale je to prospešné pre dané okolie, či je to dobrá alebo zlá orná pôda. U nás sa takisto robí bonitácia ornej pôdy. Takže ten prenájom pôdy by mal byť regulovaný striktne ohradenými veličinami. Na základe toho by potom farmári by vedeli dopredu kalkulovať s tým, čo budú akým spôsobom pestovať. A toto mi tu úplne chýba, resp. tá samotná filozofia zákona nejde týmto smerom, ale ide nejakým reštrikčným smerom, ktorý ani dokonca nie je úplne jasný. Takže myslím si, že tento zákon en bloc je nepoužiteľný, resp. celý systém vrhne naspäť minimálne o 10 – 15 rokov, keď nemal voľnosť ani ten, kto ju chce predávať, ani ten poľnohospodár, ktorý na tej pôde chce pracovať.
A zároveň okrem ceny som si nevšimol žiadne podmienky, kto vlastne môže farmárčiť na tej pôde. A myslím, že to je alfa a omega, nieže kto alebo akým spôsobom vlastní pôdu, ale kto môže obhospodarovať tú pôdu, lebo tu v bode 4, a to je tiež ďalšia veľmi zaujímavá vec, píše sa, že nadobudnúť vlastníctvo poľnohospodárskeho pozemku môže za uvedených podmienok človek, ktorý je v pracovnom pomere alebo v inom pracovnoprávnom vzťahu u osoby, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie. Takže vám to poviem prakticky, tam máme družstvo, máme nočného strážnika, nočný strážnik je zamestnaný v danom družstve a je v pracovnom pomere s tým podnikom, na jeho meno hocikto sa môže s ním dohodnúť a nakúpiť toľko pôdy, koľko chce podľa toho zákona, ako som hovoril. To je len malá nuansa, kde sa tento zákon dá prejsť. A takýchto prípadov by som vedel, keby som sa trošku ponamáhal, vymenovať húf.
Preto si myslím, že smerovanie, vôbec príprava tohto zákona je dosť nešťastná, a myslím si, že ochranu poľnohospodárstva alebo ochranu slovenskej pôdy pre slovenských poľnohospodárov treba viesť iným smerom. A ten smer som povedal, myslím si, že regulácia je namieste, čo sa týka poľnohospodárstva. Nikto o tom nechce hovoriť, ale 48 % celkového rozpočtu Európskej únie ide do poľnohospodárstvo. A mal som tú možnosť sedieť na radách ministrov, kde každá taká porada začala tým, že poľnohospodárstvo je o tom, aby sme produkovali lacné potraviny, bezpečné potraviny, dostatok potravín, aby sme zaistili život na vidieku, a tie peniaze majú ísť presne na takúto výrobu, ktorá nie je až taká efektívna. A tu si dovoľujem tvrdiť alebo dovoľujem začať sa hádať s kolegami, ktorí tvrdia, že poľnohospodárstvo je len čisto trhovo orientovaná časť hospodárstva. Nie je to tak, poľnohospodárstvo okrem toho, že produkuje komodity, či už pšenicu, jačmeň, mäso, čo len chceme, produkuje aj také hodnoty, ktoré sa nedajú v peniazoch vyjadriť. To sú ochrana životného prostredia, ochrana biotopov, ochrana vidieckeho života, usídlenie vidieckych lokalít. To sú všetko také veci, ktoré vyžadujú neskutočne veľa peňazí a nedajú sa porovnať s veľkými podnikmi, ktoré hospodária na niekoľkých tisíckach hektárov, ktoré majú najmodernejšiu techniku. Lenže pri technike zabúdame na človeka. Na jednej strane my chceme, aby na vidieku zostali ľudia, ale na druhej strane nedávame im víziu, čo budú na tom vidieku robiť. Tak na vidieku nedá sa nič iné robiť ako poľnohospodárstvo. Tam fakt nemôžme zobrať hocijakú fabriku a tam chrliť neviem nejaké produkty. A keby sa to aj dalo, to sa nedá v každej dedine. Na vidieku sa má ochraňovať príroda, ochraňovať kraj, ochraňovať národ, etnikum, ktoré na tej lokalite žije. Toto všetko vyžaduje peniaze. A Európska únia tých 48 % rozpočtu dáva práve na toto, vážení, aby také podniky, ktoré majú fakt niekoľko desaťtisíc hektárov pod palcom, robili len tú časť výroby, ktorá je maximálne efektívna, proste nerobia či už živočíšnu výrobu, pestovanie rôznych druhov rastlín, ktoré sú nie veľmi efektívne. Ale robia len vyslovene trhovo orientované produkty. Na konci roka urobia veľký zisk a sú spokojní. Lenže dostávajú dotácie. To sú dotácie na plochu. Ale tie dotácie by mali byť využité presne na udržanie spôsobu života na vidieku. A myslím si, že tam by sme mali smerovať.
Takže ja by som ponúkal nejaký spôsob spolupráce, čo sa týka regulácie. Myslím si, že máme celkom jasnú víziu, ako tá regulácia alebo ochrana slovenskej pôdy by mala ísť, ale, žiaľ, tento zákon podporiť nemôžem a dokonca navrhujem, aby tento zákon bol stiahnutý na úplné prepracovanie. A, ako som povedal, ponúkam na to ruku, aby sme to dopracovali do úspešného konca. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré vnieslo aj trošku iný pohľad do toho, a som rád, že to poľnohospodárstvo produkuje aj hodnoty, ktoré sa nedajú vyčísliť. Už boli nejaké štúdie, dajú sa vyčísliť, ale sú to také enormné čísla, ktoré hovoria o tom, že keby sme to chceli nejakým spôsobom vykrývať, tak nevieme sa pohybovať na rovnakých úrovniach.
A chcem sa dotknúť hlavne toho, čo ste povedali, že sa to bude dotýkať 2 až 3 % pôdy, lebo to nemáme v jednej jednine. Pán kolega, máme 250 katastrálnych území, kde máme urobené pozemkové úpravy. Z 250 katastrálnych území máme 80 % pozemkov v jednej jednine. To znamená, keď vezmeme, že jedno katastrálne územie má nejakých tisíc hektárov plus-mínus, to znamená, 250 tisíc hektárov máme už po pozemkových úpravách, keď už iba polovica z toho, to znamená stotisíc hektárov, môže byť dotknutých. To znamená, v takomto duchu ja to beriem. A ešte tam máme rozpracovaných, samozrejme, nejakých 145 území katastrálnych, kde sa pozemkové úpravy robia, z ktorých niektoré sú ukončené. To znamená, že to percento bude trošku vyššie.
Myslím si, že, tak ako ste spomenuli tých Francúzov, kde to môžu regulovať, áno, ja som tiež za takýto spôsob. Nemci tu dokonca majú to isté a regulujú aj cenu a keď je to viac ako 150 %, tak seknú, že nedá sa to robiť z nejakej bežnej ceny. Takže myslím si, že dalo by sa to robiť. Keby bola vôľa, bola by aj cesta. Takže som rád, že to takto tiež beriete. A beriem to aj ja takto. Ďakujem pekne.

Čo poviem, to nie je osobne proti vám. Komasácia je podľa mňa ťažká demagógia. Úplne praktická záležitosť teraz je, je komasácia a príde na jedno meno, ten dotyčný človek zomrie, takže tá pôda sa delí na ďalšie tri časti. To znamená, že sme vykonali obrovskú časť roboty, dali sme ťažké peniaze na to, aby sme urobili tú komasáciu, a o jednu generáciu sme tam, kde sme byť chceli. A, nedajbože, ten, komu to pripadne, po dedení zase to predá a v priebehu jednej generácie sme presne tam, kde sme začali, kde sme to dali, ešte raz, obrovské financie sme vynaložili na komasáciu. Preto si myslím, že cesta regulácie formou menších statkov, celkov alebo produkčných jednotiek je oveľa výhodnejšia či už pre štát alebo pre poľnohospodárov, ktorým dokáže dať určité istoty, čo sa týka výroby smerom 10, 15, 20 rokov presne tak, ako je to u Francúzov. Tam keď sedliak sa rozhodne, že ide čo ja viem chovať dobytok, tak má istotu 20, 30, 40 rokov, že mu tú pôdu nezoberú. Lenže teraz keď ju niekto zdedí, predá, príde nový majiteľ, za to koľko dá, koľko nedá, to je strašné niečo.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, ešte zareagujem na kolegu Csicsaia, pretože život nezastavíme, to znamená, že budú tu dedenia aj nákupy a predaj, samozrejme, budeme v tom pokračovať. Ale je to aj na tej osvete, keď každý plače z tých vlastníkov, ako to majú rozdrobené. Ja som tiež jeden z tých, ktorí tam boli, proste pri tom sme tú osvetu robili u tých ľudí slovami: „Ľudia, neblbnite, lebo potom vlastne idete sami proti sebe.“ Môžem povedať, že veľa sa tam dalo povedať. A udržujú to, že v rodine sa dojednajú, že jeden to dedí a vyplatí. To nie je tak, že za jednu generáciu budeme znovu tam. Nie, nebudeme mať, že budeme mať jednu tridsaťpätinu, nie, pán kolega, lebo potom by sme mohli všetko možné zamietnuť, celá filozofia mať vo vlastníctve jeden pozemok je o ničom. A celé Rakúsko to takisto robilo 50 rokov, má teraz toho 98 % skomasovaného. A vyzerá to tak, že funguje to u nich. Tak my sme horší ako Rakúšania? Takže ja to proste beriem tak... (Hlas z pléna.) Dobre, iba toľko k tomu.
Vážení, nebudem dlhý. Myslím si, že keď už raz sme to nestihli urobiť tak, ako to urobili Bulhari, Estónci, Maďari a časť Dánska, že to moratórium sme si museli nejakým spôsobom vydobyť na tých desať rokov a od 1. mája to nejako máme, tak že tá ochrana našej pôdy musí byť cez nejakú tú legislatívu, o ktorej nehovorím, že je perfektná. A myslím si, že bude ešte čo robiť na tom.
Dovoľte, aby som predniesol ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude týkať toho kvázi akože „predkupného práva" alebo ponuky pre obec a štát, ktorý si dovoľujem predložiť spolu s kolegom Dušanom Bublavým k vládnemu návrhu, ktorý je teraz predložený, takže dovoľte, aby som prečítal jeho znenie.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Dušana Bublavého k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I § 4 ods. 7 sa za slová „previesť na" vkladajú slová „obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, v druhom poradí Slovenský pozemkový fond11) a v treťom poradí na." Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) § 5 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 238/2010 Z. z." Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie. Nedá sa vylúčiť, že o nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku bude mať záujem obec, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a aj štát, Slovenská republika, aby zabránila účelovému prevodu takéhoto pozemku na inú osobu ako nadobúdateľa, t. j. aj na zahraničnú osobu. Prijatie tohto bodu pozmeňujúceho návrhu si však vyžiada aj novelizáciu nariadenia vlády SR uvedeného v poznámke pod čiarou k novému odkazu 11, a to konkrétne § 5 ods. 1, ktorým sa Slovenskému pozemkového fondu umožní nadobúdať nehnuteľnosti do vlastníctva štátu nielen vtedy, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie úloh tohto fondu, ale aj vtedy, ak je to nevyhnutné z dôvodu národných záujmov štátu v zmysle osobitného predpisu, ktorým je tento návrh zákona.
Ešte musím doplniť, že ten odkaz 1 ide v druhom poradí, Slovenský pozemkový fond ako odkaz na jedenástku.
Myslím si, že tak ako sa borili za svoje majetky obce a štát v prípade reštitučných konaní, kde bol som na veľa konaniach, kde fyzické osoby mali oprávnený nárok, skončilo to na súde a viac-menej obce a štát doslova nechceli to vydať dohodou, musel to riešiť až súd, resp. pozemkový úrad svojím rozhodnutím, musím povedať, že ma prekvapilo, ak teraz ZMOS nezabojoval za to, aby obce a mestá mohli tiež byť oslovené pri tomto predaji, samozrejme, bol by to už odplatný prevod za nejakú tú sumu, ale myslím si, že mohli tam takúto iniciatívu prejaviť, zatiaľ sa mi to do uší nedostalo, že by tam takto bojovali, tak som rád, že môžeme to takto tiež dať, a štát, myslím, má dosť málo pozemkov na to, aby poriešil reštitúcie a záhradky a zámeny pri ochrane prírody, tak preto aj štát, pokiaľ bude mať financie, myslím si, mohol by mať to právo v nejakej tej hierarchii ponúk, aby mohol odkupovať túto pôdu od týchto občanov, ktorí sa ponúknu ju odpredať. Myslím si, že má to zmysel, a som rád, že bolo to vyslyšané, a myslím si, že toto je dobrá robota urobená cez politické spektrum, ktoré tu v Národnej rade sedí, a ide o vec, a nie o nejaké politikárčenie.
Takže, vážení kolegovia, ďakujem pekne a týmto som tento pozmeňujúci návrh oficiálne uviedol. Odovzdávam ho pánu kolegovi spravodajcovi, aby ho zaradil do hlasovania, ktoré, predpokladám, bude asi zajtrajším dňom. Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dúfam, už nejako to so mnou vydržíte, už som tu tretíkrát, hej, krátko, chýbajú mi ešte nejaké tieto veci. Dovoľte mi, aby som sa ešte vyjadril znova k tomuto zákonu, ale zároveň aj prečítal pozmeňujúci a doplňujúci návrh k zákonu.
Vzhľadom na to, že naozaj tento zákon sa dotkne budúcich generácií a od toho sa naozaj bude aj odvíjať celkovo aj poľnohospodárstvo, kultúra, životné prostredie v našej vlasti, tento zákon vnímam ako jeden z veľmi, veľmi dôležitých, ktorý tuná je. Samozrejme, každý vidíme tú prioritu v tých zákonoch alebo tú vážnosť kdesi inde.
Tu vám chcem prečítať pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Miroslava Kadúca k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 4 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky".
Po druhé. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky".
Po tretie. V čl. I § 4 ods. 9 sa vypúšťajú slová „najmenej tri roky".
Odôvodnenie k bodom 1 až 3.
Ak skutočne chceme naplniť cieľ predkladaného návrhu zákona, ktorým je zabezpečenie poľnohospodárskej výroby, k čomu nepochybne patrí aj podpora mladých alebo začínajúcich farmárov (poľnohospodárov), nie je namieste tým ľuďom klásť neprimerané prekážky prístupu k pôde a k začatiu vykonávania takejto činnosti.
Dokonca ani právo Európskej únie týmto osobám nekladie také obmedzenia, aké im kladie terajšie znenie vládneho návrhu zákona, ktoré im takmer znemožňuje nadobúdať pôdu. Toto je veľmi vážny problém.
A to nie sú len mladí začínajúci farmári, ale to budú aj farmári, ktorí sa rozhodnú podnikať a chceli by podnikať na vlastnej pôde a boli by vo veku 40 rokov, takisto budú mať tento problém, nadobudnúť túto pôdu, prečo by človek, občan našej krajiny, ktorý bude na dôchodku, nemohol sa rozhodnúť, aby vykonával podnikateľskú činnosť v poľnohospodárskej činnosti a na vlastnej pôde.
Ak sa teda osoba, ktorá pôdu nevlastní, rozhodne v mieste svojho bydliska alebo po presťahovaní na inom mieste podnikať v poľnohospodárstve, musí najskôr 3 roky pracovať pre inú osobu, ktorá v poľnohospodárstve už podniká, aby nadobudla prax a mohla sa vôbec uchádzať o pôdu, a až následne sa o túto pôdu môže uchádzať v obci, kde žije, ak prevodca bude vôbec mať záujem jej pôdu ponúknuť. Môže byť naozaj veľký problém splniť túto podmienku, preto sme sa rozhodli, aby táto časť zo zákona vypadla. Je to jedna z vážnych prekážok hlavne pre našich občanov.
Pozmeňujúcim návrhom sa preto navrhuje zrušiť túto neprimeranú trojročnú podmienku podnikania v poľnohospodárstve pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku a ponecháva sa len podmienka takéhoto podnikania bez stanovenia jeho dĺžky, t. j., stačí na jeden deň.
Toľko k pozmeňujúcemu návrhu, si dovolím predložiť tuná tento pozmeňujúci návrh. Ďakujem veľmi pekne za asistenciu.
Dovolím si predniesť, prečítať a predložiť ešte jeden pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Štefana Kuffu a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 977).
Pôvodne som myslel, že nebudem podávať tento návrh, ale kolegovia ma povzbudili, že predsa len by to mohlo mať pozitívnejší dopad na našich občanov, preto tento návrh zákona predkladám.
Vládny návrh zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa mení a dopĺňa takto:
Po prvé. V čl. I § 4 ods. 1 písmeno a) znie: „a) osoba, ktorá pred dňom uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku v obci, v ktorej sa poľnohospodársky pozemok nachádza
1. má trvalý pobyt alebo sídlo, alebo
2. je vlastníkom poľnohospodárskej pôdy podľa osobitného predpisu9)“.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9. Toto je veľmi vážny moment, u nás na Slovensku je veľmi častým zjavom to, že veľakrát mnohí ľudia, mnohí občania vlastnia pozemky a veľakrát je to v inej obci, kde majú trvalý pobyt, a to sú pozemky, role, ktoré zdedili po svojom starom otcovi, po svojich prastarých rodičoch, a tie pozemky sú, aby aj táto skupina ľudí, keď má tie poľnohospodárske pozemky, patrila do skupiny, kde môže keď aj prastarej tej obci nadobúdať tieto pozemky. To je veľmi taký dôležitý moment.
Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie: „9) § 3 ods. 3 zákona č. 220/2004 Z. z. v znení zákona č. 219/2008 Z. z.“
Po druhé. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „a vykonáva poľnohospodársku výrobu ako podnikanie najmenej tri roky“.
Po tretie. V čl. I § 4 ods. 4 sa vypúšťajú slová „najmenej 3 roky“ a nad slovo „výrobu“ sa umiestňuje odkaz 11. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 znie: „11) Čl. 3 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín ( Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 15/zv. 6) v platnom znení, čl. 4 ods. 1 písm. a) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo dňa 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013.“ Ďalšie odkazy a poznámky pod čiarou k týmto odkazom sa následne prečíslujú.
Odôvodnenie k bodom 1 až 3.
K zabezpečeniu poľnohospodárskej výroby nepochybne patrí aj podpora mladých a začínajúcich farmárov (poľnohospodárov) a nie je namieste týmto ľuďom klásť neprimerané prekážky prístupu k pôde a k začatiu vykonávania takejto činnosti. Dokonca ani právo Európskej únie týmto osobám nekladie také obmedzenia, aké im kladie terajšie znenie vládneho návrhu zákona, ktorý im takmer znemožňuje nadobúdať pôdu.
Najzávažnejšou prekážkou pritom je podmienka, aby nadobudnúť pôdu v prvom, druhom aj treťom poradí mohol len ten, kto podniká v poľnohospodárstve a navyše podniká najmenej 3 roky pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí pôdy, a táto trojročná lehota sa vzťahuje dokonca aj na osobu – zamestnanca inej osoby, ktorá už v poľnohospodárstve podniká.
Ak sa teda osoba, ktorá pôdu nevlastní, rozhodne v mieste svojho bydliska alebo po presťahovaní na inom mieste nadobudnúť pôdu a začať na nej hospodáriť – podnikať v poľnohospodárstve, podľa vládneho návrhu zákona musí najprv 3 roky pracovať pre inú osobu, ktorá v poľnohospodárstve už podniká, aby nadobudla prax a mohla sa vôbec uchádzať o pôdu, a až následne sa o túto pôdu môže uchádzať v obci, kde žije, ak prevodca bude vôbec mať záujem jej pôdu ponúknuť. Ak sa nenájde nikto, kto by mu ju ponúkol, bude musieť absolvovať ponukové konanie a ak sa mu nakoniec podarí dostať sa k nejakej pôde, až potom bude môcť vlastniť pôdu a začať podnikať v oblasti poľnohospodárstva na svojej vlastnej pôde.
Pozmeňujúcim návrhom sa preto navrhuje zrušiť túto neprimeranú podmienku v podobe podnikania, s čím súvisí aj zrušenie trojročnej podmienky podnikania v poľnohospodárstve. Rozhodujúcim pre nadobudnutie poľnohospodárskeho pozemku pre osobu uvedenú v čl. I § 4 ods. 1 písm. a) 1. bode bude miestna príslušnosť – trvalý pobyt alebo sídlo v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a to pred dňom uzavretia zmluvy o nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku, ako i osoby, ktoré síce nie sú zapojené do poľnohospodárskej výroby, ale pritom vlastnia poľnohospodársku pôdu v obci, kde sa poľnohospodársky pozemok nachádza, a v tejto súvislosti plnia celý rad zákonných povinností, ktorých plnením preukazujú, že majú úprimný vzťah k pôde, napríklad vykonávanie agrotechnických opatrení, predchádzanie výskytu a šíreniu burín, zabezpečenie využívania pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia, alebo zosúladenia druhov pozemkov s evidenciou v katastri.
Obdobný princíp sa navrhuje zaviesť aj voči osobe nadobúdateľa uvedenej v čl. I § 4 ods. 4, avšak ponecháva sa podmienka stanovená vo vládnom návrhu zákona, že tento trvalý pobyt alebo sídlo sa viaže na desaťročnú lehotu. U fyzickej osoby uvedenej v čl. I § 4 ods. 9 sa vypustila len trojročná podmienka výkonu poľnohospodárskej výroby, keďže takáto činnosť je v náplni jej pracovnoprávneho alebo iného pomeru.
Zámerom je, aby potenciálni nadobúdatelia poľnohospodárskeho pozemku sa mohli rozhodnúť nadobudnúť pôdu s úmyslom vykonávať na nej poľnohospodársku výrobu až následne, po nadobudnutí poľnohospodárskeho pozemku. Toto je tiež jeden z takých dôležitých momentov, že môžu až následne vykonávať túto poľnohospodársku činnosť.
Pán minister, ďakujem vám za trpezlivosť, a prepáčte, keď som takto zdržal, na poslednú chvíľu som dával dohromady ešte tieto podpisy, tak ak dovolíte, ja to predložím tuná aj spravodajcovi. Ďakujem za pozornosť a prajem príjemný večer.

Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť krátky, lebo prvé čítanie bolo dosť rozsiahle.
V prvom rade chcem oceniť vecnosť konštrukcie dnešnej diskusie. Ako prebehla dneska diskusia, keby prebiehala ku každému zákonu a keby sme si odmysleli politické nezmyselné ataky a včerajšiu demagógiu, ktorá tu odznela najmä z pravej časti spektra, ktorá sa dneska do diskusie nezapojila, tak asi preto zostal vecný tón tej diskusie a vlastne sa dali riešenia a diskutujeme o zákone vecne, tak si myslím, že takto by to malo prebiehať. A chcem poďakovať všetkým tým, ktorí vystúpili, že sa neuchýlili k politikárčeniu, ale skôr hľadali vecné riešenia, akým spôsobom zákon vylepšiť.
Pár poznámok k vystupujúcim.
Kolega Simon sa obáva, že jemu Občiansky zákonník hovorí, že to môže darovať, komu chce. Už tu odznelo párkrát, rozšírili sme na výbore možnosť to darovať nielen osobe blízkej, ale aj osobe príbuznej, to znamená, že ten zákon sa nebude vzťahovať na akýkoľvek ten prevod či predaj, to darovanie osobám, ktoré sú nejakým spôsobom v rodine previazané, či bratranec na bratranca alebo strýko na synovca. Čiže nie je to len ten prvý príbuzenský rad, blízky rad, ale príbuzenský rad, ktorý znamená, že tu nie sú vlastne rodinní príslušníci nejakým spôsobom postihnutí. A ak by sme nechali voľne, že chce darovať pán Simon napríklad pánovi Hlinovi nejakú pôdu, tak treba sa opýtať, prečo by to robil. Možno by to robil preto, že mu oficiálne daruje pôdu a pod stolom idú peniaze. Takže ak by sme to tam nechali, tak by sa vytvoril len priestor na to, že by sa na Slovensku pôda len darovala a bola by financovaná z nejakých iných zdrojov. Ak má to na mysli, vedia všetci, že nakupuje veľa pôdy, tak možnože by to chcel riešiť cez darovacie zmluvy. Ale myslím si, že ak chceme umožniť transparentný predaj pôdy pre poľnohospodárov, v prvom rade uprednostniť poľnohospodárov, tak tam nemôže byť nechaná diera plošného darovania.
Pán kolega Mikuš predložil jeden vecný pozmeňujúci návrh, sa zaň prihováram, aby sme zaň hlasovali, kde vynecháva vlastne inzeráty. A má pravdu, že veľakrát by ten inzerát mohol byť drahší, ako je samotná cena pozemku, že stačí, keď to bude na portáli ministerstva pôdohospodárstva a bude to zverejnené na tabuli v obci, čo je vlastne bezplatné. Tak tým pádom nie je potrebné dávať to do celoštátneho alebo regionálneho denníka. Takže tento pozmeňujúci návrh je úplne konštruktívny a myslím si, že je dobré ho zapracovať do zákona.
Hovorí, že tento zákon nezabráni cudzincom v nákupe pôdy. Tento zákon nie je určený na to, aby zabránil cudzincom v nákupe pôdy. Znovu zopakujem, je na to, aby uprednostnil domácich poľnohospodárov v jej nákupe za tých istých podmienok a až potom môžu nasledovať iní, ktorí chcú kúpiť pôdu a na nej budú hospodáriť alebo ju kúpiť iba ako investíciu.
Kolega Muránsky sa obáva, že tento zákon je postavený na tom, aby to nakupovali poľnohospodári za čo najlacnejších podmienok, opačne, chcem uistiť vlastníkov pôdy, že týmto zákonom práve tým, že bude súťaž z hľadiska predaja pôdy, tak cena pôdy bude rásť. A myslím si, že tento fenomén začína sa aj prejavovať napriek tomu, že zákon ešte neplatí a nie je v praxi. Takže tento zákon nie je namierený proti ľuďom, ale práve, opačne, je v prospech vlastníka pozemku a je na rozhodnutí vlastníka, či túto pôdu chce predať alebo nechce predať.
Kolega Fecko hovorí, že máme jedno z najnižších nájomných, to je pravda, ale musíme vychádzať z ekonomických relácií v poľnohospodárstve, máme aj jedny z najnižších výkupných cien poľnohospodárskych produktov. Čiže ak zoberieme mlieko, tak sme asi tretí v Európskej únii odspodu, ak zoberieme všetky obiloviny alebo iné komodity, tak sú rádovo o 40, 50 až 80 eur za tonu lacnejšie, ako to je, povedzme, vo Francúzsku, v Nemecku alebo v Rakúsku. Tak z toho sa odvíja potom aj výška nájmu a aj hodnoty vlastne podľa toho, čo tá pôda je schopná vyprodukovať. A, bohužiaľ, obávam sa, že tento fenomén nízkych výkupných cien na Slovensku ešte dlho bude. A je to spôsobené aj vplyvom príslušných reťazcov a všetkých tých aspektov, ktoré sme tu dovolili, aby nejakým spôsobom sa rozšírili a tlačili hlavne na cenu a aj na kvalitu potravín.
Otázka, akým spôsobom sa kontroluje kvalita a zvyšovanie úrodnosti, kto vlastne kontroluje v pôde, či tam je fosfor, dusík, draslík a tak ďalej, tak ťa chcem ubezpečiť, že každých 5 rokov ÚKSÚP vykonáva kontroly na všetkých pôdach v horizonte alebo v cykle piatich rokov, kde sa monitoruje pH, fosfor, draslík a horčík, vápnik je pH, kde poľnohospodári majú informáciu o tom. A my, samozrejme, aj ÚKSÚP, samozrejme, má informáciu o tom, v akej kondícii sa pôdy nachádzajú. Pri odvolávaní sa vo svojom pozmeňujúcom návrhu na tých 10 rokov tých 10 rokov bolo daných v prvom pozmeňujúcom návrhu na výbore, ale v druhom pozmeňujúcom návrhu táto časť vypadla, takže nie je možné pozmeňujúcim návrhom túto časť meniť.
No a ak sa bojíš diskriminácií, som ti odpovedal, že SHR je zapojený, ale jeho rodinní príslušníci pracujú pre toho súkromníka, tak nepochopil som, v akom režime pracujú. Pracujú, evidovaní sú na úrade práce a pracujú na tzv. rodinnej farme, ktorú nemáme zadefinovanú v našej legislatíve, to je čierna práca alebo akým spôsobom by to malo byť zadefinované? Totiž ak legálne pracujú, tak sú registrovaní ako zamestnanci u súkromníka, lebo takisto môže mať SHR-kár svojich zamestnancov. A mal by ich mať aj evidovaných v sociálnej, zdravotnej poisťovni. A robia buď na dohodu, alebo podľa pracovnoprávneho vzťahu. A tým pádom aj im prax beží tak, že pracujú v poľnohospodárstve. Ale ak to má byť čierna práca, tak si myslím, že to nie je záujem tohto zákona.
Takisto si spomenul v druhom pozmeňujúcom návrhu právo obce a štátu nakupovať pôdu. S týmto pozmeňujúcim návrhom sme sa stotožnili. A aj som sa podeň podpísal aj s kolegom Bublavým. Ste ho predložili. V ňom ak sa prednosť poľnohospodárov vyčerpá, že sa nenájdu žiadni poľnohospodári regionálni, kde je záujem v prvom rade podporiť regionálnych poľnohospodárov, aby za tých istých podmienok mohli kúpiť pôdu a aby sa nevytláčali z regiónov domáci poľnohospodári a neskupovali to silní poľnohospodári z iných lokalít, čo má za následok likvidáciu poľnohospodárskej, najmä špeciálnej výroby v tých regiónoch, ktorá má za následok znižovanie zamestnanosti. Tak preto je potrebné uprednostniť v prvom rade za tých istých podmienok domácich, regionálnych poľnohospodárov, aby tie regióny zvyšovali zamestnanosť, lebo ak to necháme otvorené, že budú silní hráči v rámci celého Slovenska kupovať voľne pôdu, tak sa stane to, čoho sme dneska svedkami, že sa regióny vyľudnia a sú regióny, kde už poľnohospodárstvo a hlavne špeciálna výroba takmer neexistuje. Takže toto je cesta k tomu, aby to prednostne nakupovali domáci poľnohospodári za tých istých podmienok, pochopiteľne, za akých to ponúkajú iní farmári z celého Slovenska. Tak by to mohlo zvyšovať zamestnanosť. No a potom keď sa vyčerpajú tie možnosti, tak potom bude daná možnosť pozmeňujúcim návrhom tvojím aj kolegu Bublavého, že štát, povedzme, Slovenský pozemkový fond ak má peniaze alebo má záujem na tej pôde, aby ju kúpil, alebo má obec záujem, aby tú pôdu kúpila, tak tento pozmeňujúci návrh to umožní.
Pánovi poslancovi Hubovi som odpovedal, že tak ako bol predložený ten pozmeňujúci návrh, vlastne ten návrh by znegoval celý tento zákon, bolo by treba pre tých nadšencov, ktorí chcú pracovať pre ochranu životného prostredia, nejakým spôsobom nakupovať pôdu, to nejakým spôsobom inak mať urobené.
Pán kolega Mičovský, veľmi sa mi páčila tvoja definícia vzťahu k pôde a pôdy ako takej. Plne s ňou súhlasím.
Čo sa týka lesnej pôdy, môžeme o tom sa baviť, či tu ide alebo nejde o lesnú pôdu. Ale si dovolím povedať, že určite nie je taký tlak na lesnú pôdu, ako je tlak na poľnohospodársku pôdu. Výsledkom toho je, že za 9 rokov ubudlo 67 000 hektárov poľnohospodárskej pôdy na Slovensku, kde sa kupuje pôda z rôznych iných dôvodov, nielen poľnohospodárskych dôvodov, som o tom včera hovoril.
No a lesy. Ak hovoríme o zjazdovkách, hoteloch a podobných investíciách, tak to je investícia iná, kde už podlieha to režimu vynímania z poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu, kde sú dané poplatky za tieto zábery a kde vlastne prebieha schvaľovací proces, ktorý nie je len o tom, že ktosi kúpi pôdu a postaví si tam hotel. To nie je možné. A sám to veľmi dobre viete. Takže toto ohrozenie tam nie je.
Pán kolega Kuffa, k tým päťdesiatročným a starším, ktorí chcú podnikať v poľnohospodárstve. Nie je problém začínať na prenajatej pôde, aby takí začali podnikať. Je tam priestor pre tých, ktorí majú skúsenosť v poľnohospodárstve. Tak nie je problém, aby pôdu aj nadobúdali a kupovali si ju do vlastníctva alebo začínali na svojej pôde hospodáriť. Ale chcem povedať, že v mnohých krajinách majú povinnosť mať aj nejaké primerané vzdelanie. A my hovoríme, kto chce na pôde robiť, Slovensko na pôde vyrástlo, na hrude vyrástlo, tak môže hospodáriť a nepožadujeme od neho, že musí mať učňovskú alebo strednú, alebo vysokú školu poľnohospodársku, čo mnohé krajiny požadujú, lebo tam ide o bezpečnosť a kvalitu potravín a hlavne o bezpečnosť potravín, aby ten človek, ktorý narába s chémiou v poľnohospodárstve, bol primerane kvalifikovaný. Takže ak hovoríme, že musí mať minimálne tri roky praxe v poľnohospodárstve, tak je to z toho dôvodu, aby bola bezpečnosť potravín ako-tak zachovaná, lebo skutočne na každom kroku sa stretávame v poľnohospodárstve s chémiou. A ak to dostanú do rúk amatéri, učni, ktorí začínajú robiť, tak môžu spôsobiť obrovské škody na zdraví a životoch. Takže preto je tam minimálne táto trojročná hranica, ktorá musí byť. A myslím, že to je minimum z hľadiska kvalifikácie toho, že ktosi pracuje v poľnohospodárstve.
Strach, že odoberáme ľudí o vlastnícke práva, je absolútne scestný, každý vlastník pôdy sa slobodne, dobrovoľne rozhodne, či pôdu chce alebo nechce predať. A aj sa rozhodne za akých podmienok ju chce predať, nič tento zákon mu neprikazuje, len ak sa rozhodne pôdu predať, tak potom hovorí, že za podmienok, ktoré si stanovíš, najprv ju predaj domácim poľnohospodárom. Toto hovorí ten zákon. A hovorí to v dvadsiatich krajinách Európskej únie v podobných formách rôznych, ako to je tam stanovené. Takže tým určite neoberáme nikoho o nič. A ja uisťujem všetkých ľudí, že tento zákon nikoho neoberie o pôdu, nikoho neožobráči, nikoho neokradne. Ale dáva im jednu jedinú podmienku, za podmienok ak sa rozhodnú predať pôdu, za stanovených ich vlastných podmienok, za čo ju chcú predať, ju musia najprv dať domácim, potom regionálnym a potom slovenským poľnohospodárom, potom je tam štát, obec a potom sú tam tí všetci ostatní, ktorí chcú do pôdy investovať.
Prečo zanikli malé farmy, to je len malá krátka otázka. Na Slovensku sme mali štyridsať rokov komunizmu, kde sa to všetko scelilo. A ja aj moji starí rodičia obidvaja hospodárili, boli gazdovia a takisto prišli o pôdu a takisto im ju zobrali do družstva. A musím povedať, že tá forma hospodárenia asi mnohým by dneska nešla, aj keď mnohí chcú takto hospodáriť. Takže Slovensko má iný potenciál a ja hovorím, na krivde a krvi päťdesiatych rokov vznikol potenciál Slovenska, ktorý, bohužiaľ, nejakým spôsobom strácame a púšťame k vode. Preto strácame sebestačnosť aj úroveň potravín, aj zamestnanosť na vidieku.
Veľmi krátko ešte. Kolega Csicsai hovorí, že bude kupovať na vrátnika pôdu, tiež robí v poľnohospodárstve. No neviem si predstaviť, či by investoval do pôdy na vrátnika, aby kúpil nejakú pôdu. Takže to sú také scestné vízie, ktoré sa tu predkladajú, proste ktoré nemajú žiadne rácio. Na jednej strane veľmi dobre pomenoval, čo všetko pôda znamená pre Slovensko. Takže myslím si, že toto je úplne nepravdivá informácia.
A ešte poslednú poznámku k jeho vystúpeniu mám. Povedal, že tento zákon upravuje 1 až 2 % pôdy, kde sa predávajú v jednej jednine. Musím povedať, že 90 % vlastníkov, spoluvlastníkov podielov nekupuje pôdu. Čiže aj keď ponúknu svoj podiel na predaj, tak 90 % vlastníkov, môj odhad je, jednoducho nemá záujem tú pôdu kúpiť a nakoniec dôjde ona na voľný trh. Čiže tá pôda sa kupuje aj predáva v podieloch, tak si dovolím povedať, že sa týka poľnohospodárskej pôdy na predaj tých 90 %, nie 1 až 2 %.
To je zhruba v krátkosti všetko.
Na dolepšenie zákona ešte chcem predložiť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý má iba vylepšiť znenia zákonov.
Takže pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Po prvé. V čl. I § 4 ods. 6 sa slovo „zverejniť" nahrádza slovom „rozšíriť".
To je otázka ponuky, ak ju zverejnia na webovom portáli, neprihlási sa v prvom kole nikto, aby sa nemusela znovu dávať ponuka, tak vlastne sa len rozšíri predávajúci svoju ponuku na ďalší okruh záujemcov.
Odôvodnenie. Objasňuje sa postup, kedy predávajúci svoju ponuku zverejňuje širšiemu okruhu potenciálnych nadobúdateľov podľa ods. 4. písm. b).
Po druhé. V čl. I § 5 ods. 3 sa vypúšťa posledná veta.
Odôvodnenie. Ustanovenie sa vypúšťa, keďže z hľadiska systematiky práva a vzťahu k Občianskemu zákonníku je nadbytočné.
To je k môjmu vystúpeniu všetko, ďakujem pekne.