35. schôdza

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte pár slov k predloženému návrhu zákona. Asi vopred viete, ktorí ma poznáte, že čo asi budem hovoriť. Je to úplne jasné.
Moja téma je, pokiaľ ide o vzťah k tomuto zákonu, zásadný nesúhlas k tomu, aby sa pracovná zdravotná služba znova rozširovala. Pripomeniem súčasný platný legislatívny stav, ktorý je v zákone od čias vlády Ivety Radičovej, a to je taký, že pracovná zdravotná služba v tých dôsledkoch komplikovanosti, finančnej náročnosti, administratívnej zložitosti, je povinná len pre zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie rizika 3 a 4. A teda dal som si tú malú námahu a pozrel som si dostupné štatistiky, koľkých zamestnancov sa to dnes týka. Týka sa to okolo 94 000, nečiním si nárok na presnosť tohto údaju. Podľa toho, čo som zistil, 94 000 zamestnancov máme približne zaradených do kategórie rizika 3 a 4. Čiže dnes je stav taký, že pracovná zdravotná služba sa týka približne 94 000 zamestnancov a, opakujem ešte raz, týka sa ich preto, lebo vykonávajú práce, ktoré sú skutočne z kategórie rizika ohrozenia chorobou z povolania, prípadne pracovným úrazom skutočne náročné. Podľa toho, čo som sa dozvedel z tlačovej správy, ktorú vydal Úrad verejného zdravotníctva, hlavným takým rizikovým faktorom je hluk, ktorý vlastne zaťažuje 76 % týchto zamestnancov, a tak ďalej a tak ďalej. No to vlastne znamená, že ak vezmete do úvahy globálne počty, že na Slovensku máme zamestnancov v pracovnom pomere a aj na dohodu, pretože pokiaľ viem, vzťahuje sa to aj na zamestnancov na dohodu, máme ich približne 2 milióny, tak zamestnancov, ktorí pracujú v tom riziku 3, 4, je 94 tisíc, čiže približne každý – dobre počítam? –, každý 20. zamestnanec je v tej trojke, štvorke. Všetci ostatní, čiže drvivá väčšina je v jednotke alebo v dvojke, a na nich sa dnes pracovná zdravotná služba z hľadiska povinností nevzťahuje. Ak nejaký zamestnávateľ si tú pracovnú zdravotnú službu pre takýchto zamestnancov zabezpečí v poriadku, je to jeho vec, je to jeho rozhodnutie, ale nie je to povinné.
Pani ministerka, vy týmto návrhom znovu prinášate povinnosť pracovnej zdravotnej služby pre všetkých zamestnancov. Čiže 1 900 000 ľudí, plus-mínus, bude zasiahnutých týmto zákonom. Vy budete samozrejme tvrdiť, že je to pozitívne, pretože to zvyšuje ochranu tých zamestnancov, znižuje riziko chorôb z povolania, pracovných úrazov a tak ďalej a budete argumentovať tým, že 66 % chorôb z povolania je práve u zamestnancov, ktorí vykonávajú tie nerizikové práce zaradené do kategórie jedna a dva.
No aby som teda predišiel tejto argumentácii, tak na tomto mieste teda si dovolím odkryť čaro týchto čísiel. Podľa, zase podľa štatistiky, ktorú vydal Úrad verejného zdravotníctva za rok 2012, lebo čerstvejšie údaje, pokiaľ viem, nemáme, týchto z povolania počas roku 2012 nám pribudlo 344, plus-mínus, a z toho 66 %, ktoré by sa teda mali vzťahovať na zamestnancov kategórie jedna a dva, ktorí teda nie sú krytí povinnou pracovnou zdravotnou službou, to znamená približne 230 zamestnancov. Čiže keď to prepočítame na ten 1 900 000 ľudí, že 230 z nich vlani malo chorobu z povolania, tak to znamená, neviem, či počítam dobre, zase hovorím, nejde o tú presnosť, asi každý 8-tisíci, postavme si tých zamestnancov, obrazne povedané do jedného radu, tak každý 8-tisíci mal vlani chorobu z povolania. No ak s takýmto argumentom, že jeden z 8 tisíc zamestnancov má chorobu z povolania alebo získa ju pri tejto práci, sa má na všetkých 1 900 000 zamestnancov zaviesť znova povinná pracovná zdravotná služba, tak ja takýto argument ako jednoznačne odmietam. A je to čiste pre neznalých skresľovanie štatistík a manipulácia s údajmi a robenie bu-bu-bu tam, kde nie je.
Nepovedal som to ja prvý, poviem to ixtýkrát po niekom, že to je to isté, ako keby ste všetkých ľudí, ktorí chodia po uliciach, nútili nosiť na hlave helmu, pretože sa zistilo, že občas niekomu padne na hlavu tehla. Alebo ako keby ste zakázali používanie elektrického prúdu preto, že sa zistilo, že občas niekoho, žiaľ, ten elektrický prúd zabije. Jednoducho nemôžeme pri takomto prístupe obmedzovať, nariaďovať a regulovať všetko na tomto svete, pretože tí zamestnávatelia, ale aj zamestnanci sa z tej regulácie nakoniec úplne zbláznia.
Pre vašu informáciu, pani ministerka, nedávno, pred pár dňami mal snem, mal snem, mala snem Slovenská asociácia malých podnikov, ktorá združuje naozaj tých drobných živnostníkov, drobných podnikateľov, malé firmy, a na tomto sneme si prijali celkom zaujímavé prehlásenie, v ktorom upozorňujú na to, akým spôsobom sú napríklad tieto malé firmy dnes zaťažené. Ja si dovolím trošku zdržať prítomných a zacitovať z tohto prehlásenia Slovenskej asociácie malých podnikov. "Naďalej dochádza k zvyšovaniu celkového finančného zaťaženia malých a stredných podnikov a živnostníkov. Dopady najviac pociťujú mikropodniky, malé rodinné podniky do 9 zamestnancov." V roku 2004, pardon. "V roku 2014 zaplatí malý podnikateľ a živnostník na daniach a odvodoch cca 2600 eur mesačne, čo je o 8 % viac ako v rovnakom období 2013." A tak ďalej a tak ďalej.
Čo všetko sa stalo v poslednom čase? Zvýšenie minimálnych vymeriavacích základov pre odvody do sociálnej, zdravotnej poisťovne, to sa vás priamo týka. Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre odvody, to sa vášho rezortu takisto priamo týka. Zavedenie odvodov pre dohodárov, tak isto váš rezort. Zavedenie odvodov pre dôchodcov, to sa vás netýka, to je len v sociálnom poistení. Zavedenie odvodov pre študentov, tak isto len sociálne poistenie. Zahrnutie ďalších viacerých príjmov do vymeriavacieho základu pre výpočet odvodov. Dividendy, to je presne sprísnenie zákona v zdravotnom poistení vrátane zvýšenia percenta odvodov z dividend z 10 na 14 percent. A tak ďalej. Zníženie limitu pre prechod na mesačných platiteľov DPH. Zavedenie nových podmienok pre evidenciu tržieb elektronickými regulačnými pokladnicami. Zavedenie nových, nových limitov pre použitie hotovostných platieb. Zavedenie evidencie dohodárov pre Sociálnu poisťovňu a pre zdravotnú poisťovňu, to takzvané denné nahlasovanie.
Pani ministerka, bol by som veľmi rád, keby ste mi minimálne v záverečnom slove skúsili povedať, že už na tom konečne robíte a že konečne sa odstráni tá buzerácia, s prepáčením za výraz, firiem pri nahlasovaní dohodárov do zdravotnej poisťovne, že ste na to konečne niečo vymysleli, aby to nemuselo byť tak, že jeden deň prihlásim, druhý deň odhlásim, ďalší deň prihlásim a štvrtý deň zase odhlásim a tak dookola. Energetická certifikácia budov, certifikácia kotlov, certifikácie komínov, denná evidencia liehu, zavedenie kontrolného výkazu DPH, zvýšenie periodicity predkladania výkazov a tak ďalej.
Čiže vy k tomu všetkému, čím boli zaťažené najmä malé firmy v poslednom období, chcete pridať ešte to, že im zavediete znova povinnú pracovnú zdravotnú službu. Áno, váš argument bude, že ste sa na tom dohodli na tripartite, no a že tá pracovná zdravotná služba musí byť zavedená, pretože smernica, aha, a že to zavedenie ste vykonali naozaj veľmi decentne a je možnosť si zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu vlastným pracovníkom. No skvelé! Čiže tie náklady, ktoré bude musieť firma vynaložiť, nebude musieť vždy vynaložiť na nejakú externú agentúru, ktorá mu to ponúkne, ale môže si to zaplatiť v rámci réžie vlastnej firmy, čiže či tie eura vyhodím týmto komínom, alebo týmto komínom, to je prašť ako uhoď.
Jednoducho, jednoducho viem vopred, vopred, ako argumentujete, nie je to pre mňa žiadna novinka, už sme niečo počuli aj vo vašej reči pred pár minútami, ale jednoznačne, jednoznačne to odmietam, odmietam. Žiadna takáto pracovná zdravotná služba pre zamestnancov prvej a druhej kategórie so žiadnym zdôvodnením nemusí byť zavedená, to je moje stanovisko, z ktorého nedokážem uhnúť ani o milimeter. Je to zbytočnosť. Zbytočne zaťažíte ďalšou administratívou už tak preťažené firmy, zbytočne sa budú míňať peniaze. A chcem pripomenúť, že týmto, týmto sa otvorí priestor, aby v štátnych, takzvane štátnych inštitúciách, kde sú zamestnané v podstate státisíce ľudí, znovu vznikali tunely, ktorými budú manažéri týchto firiem, viď Slovenská pošta a 11 000 alebo koľko tisíc zamestnancov, tunelovať štátne financie na údajne nesmierne potrebnú pracovnú zdravotnú službu. Takýmto spôsobom sa znovu vytunelujú štátne prostriedky a nepôjde o eurá, ale v tomto rozmere pôjde rádovo o milióny eur ročne, ktoré budú musieť sprostredkovane splatiť slovenskí daňoví poplatníci na takýto absolútny nezmysel.
Čiže z hľadiska procedúry, navrhujem, pán spravodajca, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto zákone. A ak tento môj apel neprejde, tak aby bol zákon vrátený predkladateľovi na dopracovanie.
Ďakujem.

81.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, milí prítomní, pozorne som si vypočula úvodné slovo pani ministerky aj slová pána poslanca Mihála. Keďže som nevystupovala predtým k tomuto zákonu a možno môj postoj ešte nepoznáte k problematike pracovnej zdravotnej služby, pokúsim sa vám podať iný pohľad. Sčasti sa zastať tohto návrhu, sčasti možno ho poopraviť, ale z pohľadu lekára, z pohľadu verejného zdravotníka, teda človeka, ktorý sa pozerá na tú odbornú stránku.
Aj keď v úvode chcem povedať, že plne chápem také spravodlivé rozhorčenie pána poslanca Mihála, pretože na to pozerá svojimi očami podnikateľskými, a pokúsim sa, bude to neľahká úloha, možno to nestihnem za tých 10 minút, ale pokúsim sa ukázať mu aj trošku inú stránku, možno iné typy zamestnaní, ktorých sa táto pracovná zdravotná služba týka, a čo to je vlastne tá pracovná zdravotná služba v definíciách, v ponímaní tak, ako to zadefinovalo ministerstvo, hej, že to nie je len tím pracovnej zdravotnej služby, ale sú to aj iní zamestnanci, ktorí to môžu vykonávať s inými špecializáciami. No a v neposlednej rade sa pokúsim poukázať na tú finančnú náročnosť, ktorú ste spomínali, a čo to v praxi môže znamenať napríklad pre podnik, ktorý má deväť zamestnancov. Koľko zhruba máme tímov pracovných zdravotných služieb na Slovensku, ako pracujú, poukážem aj na ich nedostatky, ktoré boli v minulosti, keďže tieto povinnosti máme od roku 2006. A keď sa mi podarí len trošku nalomiť možno ten názor alebo pozmeniť názor pána poslanca Mihála, budem to považovať za úspech.
Takže dovoľte mi zhrnúť niektoré fakty, ktoré si myslím ja, že sú dobré, a ktoré si myslím, že by sme mohli pozmeniť. Ako spomínala pani ministerka, tak účelom je upraviť podmienky činnosti pracovnej zdravotnej služby, ktorá má za úlohu dohľad nad pracovnými podmienkami, posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu vrátane výkonu lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Ako spomínala, tak zamestnávateľom spôsobuje problémy v aplikačnej praxi doterajšia právna úprava pracovnej zdravotnej služby, ktorá je rozdelená v dvoch rozličných zákonoch, a to v zákone 124/2006 a v spomínanom zákone 355/2007 o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Spomínala aj, teda pokutu nespomínala, spomínala nesúlad, ktorý máme vlastne s nariadením Európskej komisie, ku ktorému sme sa zaviazali po vstupe do Európskej únie, a tým za vlády Ivety Radičovej bolo toto zrušené, a teda nám hrozí pokuta. Ten podnet, ktorý išiel na Európsku komisiu, išiel zo strany pracovných zdravotných služieb a bol prijatý. To znamená, že pokiaľ takýto zákon nepríjmeme a nejakým spôsobom sa nepostaráme o všetkých zamestnancov, bude nám hroziť tá pokuta a bude ju musieť Slovensko znášať. Čiže toto je vlastne reakcia aj na túto vec.
To, že je problém ochrany zdravia alebo nejakých zdravotných problémov zamestnancov v práci, o tom svedčí aj štatistika, ktorú som našla, že až 8,7 % ľudí v Európe má nejaké zdravotné problémy v súvislosti s prácou. To znamená, že je to približne 20 miliónov ľudí na svete. Na Slovensku je predpoklad, že až 14 700 ľudí má nejaký problém s prácou. Tu ma napadá, pán Mihál, ste spomínali, že koľko je tých chorôb z povolania. Na margo toho, koľko sa diagnostikuje, z ktorej skupiny, vám poviem toľko, nie je veľa, je pravdou, že nie je veľa chorôb z povolania, ktoré sú diagnostikované. Ale je na to viacero dôvodov. Sú určite poddiagnostikované. Je to spôsobené tým, že jednak je veľmi ťažko zistiť súvislosť daného ochorenia s prácou, dokázať závislosť len na teda práci a pracovných podmienkach, a zároveň mnohí zamestnanci nechcú byť diagnostikovaní že majú chorobu z povolania, pretože sú potom určitým spôsobom hendikepovaní, nemôžu sa ďalej uplatniť, čiže ani nechcú, aby boli diagnostikovaní. To, že 66 % vlastne chorôb z povolania je v druhej kategórii prác, ktorých, ako ste dobre spomenuli, je najviac na Slovensku, tie počty ste hovorili približne dobre, tak to je fakt. To, že ich je naviac v druhej kategórii, možno je spôsobené tým, že nie je taký dohľad, hej. To, že to číslo je malé, to som vysvetlila pred chvíľočkou.
Pre tých, čo nevedia, tie práce sú rozdelené do štyroch kategórií, pričom len tretia a štvrtá sú rizikové. Hej, čiže natíska sa teda úvaha, prečo teda nemať zdravotný dohľad len v tretej a štvrtej kategórii? Budem sa snažiť vám to vysvetliť. To, že tá úprava pracovnej zdravotnej služby a možnosti, že dohľad nad prvou a druhou kategóriou prác budú možné byť až, teda budú môcť byť realizované bezpečnostným technikom, v medzirezortnom pripomienkovom konaní nebolo. Bola akceptovaná pripomienka zamestnávateľov, čiže rokovala tripartita, a tam sa akceptovala požiadavka, chceli zúžiť povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zdravotný dohľad prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby len pre zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce v tretej a štvrtej kategórii, čo je súčasný stav. A odôvodňovali to aj teda tými 66 %, ktoré, teda protiargument bol tých 66 % prác, ktorých je v druhej kategórii. Ministerstvo teda prišlo s týmto návrhom, kde sa upravuje diferencovanie tento dohľad. No a ja som si zase dala tú námahu a stretla som sa aj s pár podnikateľmi, ktorých sa to dotýka, ktorí majú okolo desať - dvadsať zamestnancov, ale aj s pracovníkmi pracovnej zdravotnej služby a samozrejme s verejnými zdravotníkmi, pretože to odbor, ktorému sa profesionálne venujem od začiatku svoje kariéry, od ukončenia medicíny, avšak treba poznamenať, že nie som odborníkom na pracovné lekárstvo, ani ochranu zdravia pri práci, takže takisto sú to informácie, ktoré sú sprostredkované, ale plne si za nimi stojím.
Dovolím si teraz zacitovať zo samotného znenia zákona, aby ste videli vlastne, chcem poukázať na to, čo v podstate sa bude robiť pri jednotlivých kategóriách práce. V § 30 sa hovorí o povinnostiach pri ochrane zdravia pri práci, a síce zamestnávateľ je povinný "zabezpečiť opatrenia, ktoré znížia expozíciu zamestnancov a obyvateľov fyzikálnym, chemickým, biologickým a iným faktorom práce a pracovného prostredia na najnižšiu dosiahnuteľnú úroveň, najmenej však na úroveň limitov stanovených osobitnými predpismi". Potom sa tam hovorí, že je povinný zabezpečiť pre svojich zamestnancov zdravotný dohľad podľa § 30a, 30d, zabezpečiť posudzovanie, zdôrazňujem, "zdravotnej spôsobilosti na prácu, zabezpečiť hodnotenie zdravotného rizika, vypracovanie kategorizácie prác z hľadiska zdravotných rizík a posudku o riziku, vypracovať prevádzkový poriadok z hľadiska ochrany a podpory zdravia, zabezpečiť hodnotenie rizika raz za rok pre každého zamestnanca, pri každej podstatnej pracovnej zmene pracovných podmienok, ktorá by mohla mať vplyv na mieru zdravotného rizika".
Prečo to čítam? Aby ste si vedeli aj tí, ktorí nepracujete s tým a neviete si predstaviť, čo asi všetko musí robiť ten dohľad nad prácou, aby ste vedeli, čo všetko bude môcť napríklad robiť aj bezpečnostný technik, ktorého zadefinujem neskôr.
Hodnotenie zdravotných rizík. Aj pre prvú, aj druhú kategóriu musíte zadefinovať, ako vplýva na zamestnanca hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie, laserové žiarenie, akú má tepelnú vlhkosť tá mikroklíma, ako to môže vplývať na zamestnanca, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, fyzická záťaž, psychická pracovná záťaž, zvýšený tlak vzduchu. Toto všetko sa môže dokopy nakombinovať a verte mi, že aj v druhej kategórii prác, ktoré máme, a nedá sa povedať presne, ktoré práce sú v tej dvojke, sa môže toto nakombinovať a pôsobiť negatívne na zdravie tých zamestnancov.
Ďalej v § 30a je zadefinovaná pracovná zdravotná služba, že "poskytuje zamestnávateľovi odborné a poradenské služby v oblasti ochrany a podpory zdravia pri práci výkonom zdravotného dohľadu, ktorý tvorí dohľad nad pracovnými podmienkami a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu". Zas je tu zadefinované, čo sú to pracovné podmienky, čo všetko treba brať do úvahy.
Teraz vám poviem, že ktoré činnosti sa musia robiť v prvej a druhej kategórii a ktoré v tretej a štvrtej, ktoré som vyčítala vlastne zo znenia tohto zákona. Pre tretiu a štvrtú kategóriu prác, ktorú teda môže robiť pracovná zdravotná služba v zmysle, že to musí byť zdravotnícky pracovník s potrebným vzdelaním pre teda ochranu zdravia pri práci. Robí vypracovanie návrhov na zmenu alebo vyradenie prác tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, rozbor pracovnej neschopnosti, chorôb z povolania, ochorení súvisiacich s prácou, a tak ďalej, sú to ďalšie, celý rad špecializovaných funkcií a činností, ktoré, teda činnosti, ktoré musí vykonať.
Podľa tohto návrhu zákona, a aj s tým je vlastne nespokojný aj napríklad pán poslanec Mihál, je, že tie prvé, druhé vôbec musia mať nejaké zastrešenie, nejakú kontrolu. Čo mne vadí, je, že to môže byť bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik je, aby ste mali prehľad, to je ten, ktorý nám robí školenia o bezpečnosti a ochrane, bezpečnosť a ochrana pri práci, čiže BOZP. Ak ste takéto školenia absolvovali, tak poväčšine, nechcem sa dotknúť bezpečnostných technikov, je to čistá formalista, kedy prednesie nejakú prednášku, hej, povinne sa na nej všetci zúčastnime, odfajkne si, ide preč. Je to človek, ktorému prakticky stačí stredoškolské vzdelanie s maturitou a má 176-hodinový kurz BOZP, a tento by mal vlastne robiť činnosti, a teraz vám poviem ktoré: podľa § 30 písm. d) ods. 1 a podľa § 30 ods. 4 písm. b) až d) teda v rámci tohto bezpečnostného technika bude hodnotiť faktory práce a pracovného prostredia a spôsob vykonávania práce z hľadiska ich možného vplyvu na zdravie zamestnancov. Bezpečnostný technik bude zisťovať expozície zamestnancov faktorom práce a pracovného prostredia, hodnotiť zdravotné riziká, bude vypracovávať návrhy na zaradenie prác do kategórie z hľadiska rizík, bude sa zúčastňovať na vypracovaní programu ochrany a podpory zdravia zamestnancov, na zlepšovaní pracovných podmienok a na vyhodnocovaní nových zariadení a technológii zo zdravotného hľadiska. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Pani kolegyňa, prepáčte, tak ako ste predpokladali, asi nestihnete. Alebo teda? Je štrnásta hodina.

Horváthová, Eva, poslankyňa NR SR
Ešte by som chcela toho trošku dosť povedať, tak na desať minút. Takže necháme to potom o týždeň.

Pekný deň vám prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, v súvislosti s vládnym návrhom zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov si dovolím predovšetkým uviesť, že tento zákon vznikal nielen v úzkej spolupráci s mimovládnym sektorom, ale dá sa povedať, že je po rokoch návrhom, ktorý predovšetkým vychádzal z ich dielne.
Pôvodný návrh zákona o verejných zbierkach pochádza ešte z roku 1973, čiže je starší ako mnoho poslancov sediacich v tejto sále, a patrí medzi posledné alebo jedny z posledných zákonov, ktoré v podstate v nie veľmi zmenenej podobe prežili november ´89, január ´93 a mnoho ďalších dôležitých udalostí pre Slovenskú republiku. Som teda rád, že nakoniec prišiel rad aj na tento zákon, ktorý už nevyhovoval moderným štandardom a súčasnej požiadavke v súvislosti s verejnými zbierkami a iniciatívou mimovládneho sektora aj spolu s občanmi pri pomoci tým, ktorí to potrebujú.
So zreteľom na uvedené predovšetkým zákon, samozrejme, rieši základné pojmy, všeobecné podmienky vykonávania verejných zbierok, právnické osoby mimovládneho neziskového sektora, ktoré sú oprávnené vykonávať verejnú zbierku, pôsobnosť orgánov štátnej správy v tejto oblasti, zavádza register verejných zbierok aj spôsob vykonávania verejnej zbierky.
Zákon prešiel mnohými pozmeňovacími návrhmi aj v priebehu druhého čítania vo výboroch. Nakoniec si myslím, že sme vyšli v ústrety všetkým požiadavkám, ktoré sa ešte objavili práve počas prerokovania vo výboroch.
Verím, že tento zákon umožní ďalšie rozvíjanie solidarity medzi občanmi Slovenskej republiky na pomoc tým, ktorí sú v núdzi alebo ktorí potrebujú našu pomoc. Verím, že tento zákon podporíte.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o verejných zbierkach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 896a) v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 413 zo 6. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a doporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 157 z 12. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máme pred sebou, je ich 12. A gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 163 z 13. mája 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po skončení rozpravy. Zároveň po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím vás, rozpravu.

Poďakujem sa celej snemovni, pretože tento zákon naozaj prešiel tak, ako by si bežný tvorca zákona predstavoval, že všetky pripomienky sa vyriešili ešte počas druhého čítania, a tak verím, že bude mať širokú podporu. Ďakujem pekne všetkým.

Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Stretávame sa k týmto zákonom približne po trištvrte roku. Dá sa povedať, že dlho som si myslel, že širokú, otvorenú diskusiu k zákonu o verejnom obstarávaní nemá čo prekonať, ale volebné zákony, si myslím, že prekonali. Nakoniec je to dobré.
Obidva zákony majú dve základné ambície, a to je zmodernizovať voľby na Slovensku, zjednotiť volebné pravidlá v rámci Slovenska, vyčistiť problematické ustanovenia. A predovšetkým, keď hovoríme o zákone o volebnej kampani a o politických stranách, tak je to splnenie záväzku spred volieb roku 2012 o tom, aby sa jednak zvýšila, stransparentnila a sprísnila kontrola financovania volebných kampaní, financovania politických strán a takisto aby sme splnili aj požiadavky Európskej únie a Výboru GRECO, ktoré malo jasné podmienky v súvislosti so sprísnenými podmienkami financovania. Myslím, že to v súvislosti s fungovaním demokracie je asi veľmi dôležité.
Tento zákon sme predstavili ešte na rozmedzí leta a jesene minulého roku, odvtedy sme viedli dlhotrvajúce diskusie. Dá sa povedať, že sme akceptovali desiatky pripomienok a zmien, ktoré prichádzali tak z radov opozície, ako aj z radov mimovládneho sektora.
Mrzí ma trochu, že niektoré podnety alebo nové podmienky sa objavili po trištvrteročnej diskusii, to som registroval včera, dovtedy sa všetko javilo, že je v zásade v poriadku. Čiže už skôr tomu prikladám určité politikum.
V každom prípade myslím, že pri tých jednotlivých zmenách, ktoré sme akceptovali, sme vychádzali predovšetkým zo snahy o čo najväčší konsenzus a v tých bodoch, kde tie názory boli skôr individuálne a neboli podporené viacerými stranami či už z opozície, alebo z radov vládnych poslancov, sme prenechali na diskusiu či už do budúcna, alebo v čase, kedy sa podmienky opäť k tomu pripravia.
Vzhľadom na skutočnosť, že sme tieto veci tu rozdebatovali približne trištvrte roka, nechcem viesť dlhú diskusiu. Predpokladám kolegov, že ešte k týmto veciam vystúpia. Schválili sme väčšinu pozmeňovacích návrhov z radov opozície, viac ako 60 pozmeňovacích návrhov, ktoré boli akceptované, a preto považujem hlavný pozmeňovací návrh k predloženým zákonom ako veľkú konsenzuálnu dohodu o nových podmienkach výkonu volebného práva a takisto o podmienkach priebehu volebnej kampane a financovania politických strán.
Myslím, že v priebehu diskusie sa ešte dostaneme k niektorým bodom, a tak verím, že po tejto diskusii schválime zákony, ktoré tieto pravidlá volieb stransparentnia a prinesú opäť väčšiu kultúru do už nie tak úplne mladej, ale, dá sa povedať, dospievajúcej demokracie na Slovensku.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659) v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory zaujali k nemu následné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 414 zo 6. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením č. 285 z 29. apríla 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 158 z 12. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máme pred sebou, je ich 57 a gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 57 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 164 z 13. mája 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril po prvé predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, po druhé navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (tlač 660) v druhom čítaní.
Za gestorský výbor bol určený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Uvedený vládny návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Výbory zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor uznesením č. 415 zo 6. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 286 z 29. apríla 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 159 z 12. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 144 zo 6. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 128 zo 6. mája 2014 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré nebudem čítať, lebo ich máte pred sebou, je ich 74. A gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 74 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o uvedenom vládnom návrhu zákona bola schválená v druhom čítaní uznesením gestorského výboru č. 165 z 13. mája 2014. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy k nemu. Zároveň po skončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, páni spravodajcovia, dámy a páni, dovoľte mi, aby som za klub KDH sa vyjadril k týmto návrhom zákona.
Volebný zákon, zákon o volebnej kampani, financovanie politických strán sú vo všetkých demokratických systémoch veľmi dôležité zákony, lebo na základe týchto zákonov občania môžu v slobodných voľbách rozhodnúť, kto bude zastupovať ich pri riadení a spravovaní krajiny. Preto tieto pravidlá sú veľmi dôležité a preto by som chcel oceniť, vážený pán minister, že v septembri, keď sme tu opozícia podrobili tvrdej kritike tie návrhy zákonov, ktoré ste predložili, chcel by som oceniť, že ste boli ochotní viesť diskusiu s opozíciou a prijať niektoré vylepšenia zákonov, týchto zákonov, ktoré boli schválené v prvom čítaní v septembri.
Chcel by som spomenúť niektoré, lebo je to, je to dôležité, lebo sme ich tu v septembri veľmi ostro kritizovali, a to po prvé, tie najvýznamnejšie spomeniem, a to, že sa zmenil systém, že budú môcť aj tretie osoby viesť volebnú kampaň za podmienky, že budú mať transparentný účet a budú mať limit 100-tisíc eur.
Ďalej, že sa vypúšťa ustanovenie o predbežnej správe. Aj to sme v septembri kritizovali. Načo má strana dopredu v predbežnej správe oznámiť, ako bude viesť volebnú kampaň, akými prostriedkami a koľko na to vynaloží? Naozaj by takto odkryla pred svojimi protivníkmi karty.
Ďalej zákaz volebných prieskumov, bol v septembri schválený, 21 dní pred voľbami. Dlho sme viedli diskusiu na tej volebnej komisii, ktorú sme... (Reakcia predkladateľa.) Dlho sme viedli diskusiu a tvrdili sme, že to je príliš dlhá doba pred voľbami, keď sa obmedzuje možnosť prezentovať volebné prieskumy. Na tej volebnej komisii ste pripustili a znížili ste to na 14 dní. Náš názor je, že aj to je ešte dlhá doba, mohli sme to kľudne znížiť napríklad na týždeň, na 7 dní.
Ďalej zmenilo sa to, že členské príspevky do 100 eur sa budú môcť vyberať, jednotlivé strany budú môcť vyberať aj v hotovosti.
Ďalej zmenilo sa to, že prekážkou byť volený sa stáva to, keď je niekto právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, teda keď ho nemá zahladený.
Asi najvážnejšia zmena, ktorá sa udiala a ktorá je v tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sú v spoločnej správe, bolo to, že priebeh kampane, samotné voľby, financovanie strán, ale aj výsledky volieb bude kontrolovať štátna volebná komisia, na rozdiel od toho návrhu, ktorý tu bol v septembri, keď ste navrhovali, aby to bolo ministerstvo vnútra s pomocou okresných úradov. Toto je asi najvážnejšia zmena, ktorá sa udiala.
Musím ale povedať zároveň, keď som vás pochválil, aj kriticky, že na tej volebnej komisii, na ktorej sme sa trištvrte roka stretávali a bavili sme sa o vylepšeniach týchto návrhov zákonov, na tej volebnej komisii prešlo len to, s čím ste súhlasili vy a strana SMER. Boli viaceré návrhy opozície, závažné návrhy, ktoré ste neboli ochotní akceptovať. Spomeniem takú najčastejšiu, je zrušenie volebného moratória 48 dní pred voľbami. A potom spomeniem aj tie zásadné pripomienky, ktoré malo KDH k týmto návrhom zákonov.
To sa dotýka aj štátnej volenej komisie. Tá je určite lepším riešením ako kontrola politických strán cez ministerstvo vnútra a okresné úrady. Keď by prednostovia okresných úradov, veľakrát naši súperi vo volebnej kampani, by kontrolovali svojich protivníkov. Štátna volebná komisia je lepším riešením. Ale jej zloženie, jej kreovanie sme si aj my v KDH predstavovali inak a takýto návrh sme dali, aby v štátnej volebnej komisii zastupoval parlamentnú politickú stranu iba jeden nominant. Považujeme to za spravodlivé, lebo politické strany sa kontrolujú aj navzájom. Podotýkam, že štátna volebná komisia bude kontrolovať všetky typy volieb, nielen parlamentné voľby.
Takisto aj finančné ocenenie členov štátnej volebnej komisie si predstavujeme na nižšej úrovni oproti tomu, tak ako ste to navrhli.
Ale idem postupne ku dvom zásadným pozmeňujúcim návrhom, ktoré budem predkladať a ktoré sa neobjavili v posledných dňoch, naozaj, postoj KDH je konzistentný, tieto pozmeňujúce návrhy sme vám prezentovali ústami nášho predsedu Jána Figeľa ešte pred prerokovaním volebných zákonov v septembri a ja som vám ich na volebnej komisii neustále pripomínal a presviedčal som vás o tom, že je potrebná, idem k prvému pozmeňujúcemu návrhu, že je potrebná zmena systému volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. A tá zmena sa dotýka toho, že na Slovensku máme jeden volebný obvod pri voľbách do Národnej rady. A náš pozmeňujúci návrh je o tom, aby sa to zmenilo na osem volebných obvodov, ktoré sú dnes totožné s územnosprávnym členením, rozdelením Slovenska, pri zachovaní pomerného systému. Pomerný systém považujeme za najspravodlivejší pri rozdelení hlasov na Slovensku a Slovensko aj v ére samostatnosti, ale aj ako súčasť Československa, aj historicky tento pomerný systém, volebný systém, vždycky malo. Občania sú takto aj stotožnení s týmto volebným pomerným systémom.
Čo znamená viacej volebných obvodov? Musím to tu spomenúť, lebo viacerým kolegom aj v Národnej rade to celkom nie je jasné.
Dámy a páni, osem volebných systémov na Slovensku pri zachovaní pomerného systému by znamenalo to, že politické strany by dávali kandidátky v týchto ôsmich volebných obvodoch. Mohli by dať vo všetkých ôsmich, mohli by dať aj len v niektorých. A výsledky sčítania hlasov pre jednotlivé strany by najprv na celoštátnej úrovni sa to spočítalo a najprv by sa zadefinovalo, ktoré strany získali na celom území Slovenska 5 % a tie by postúpili do Národnej rady Slovenskej republiky, ale jednotlivé strany by zastupovali poslanci, ktorí by boli volení v týchto jednotlivých volebných obvodoch podľa výsledku pre príslušnú parlamentnú stranu.
Do roku 1998 na Slovensku sme mali viacej volebných obvodov. Vtedy to boli štyri volebné obvody, ktoré kopírovali územnosprávne členenie Slovenska. Ale na jar v roku 1998 Vladimír Mečiar sa rozhodol, že urobí jeden volebný obvod na Slovensku, aby mohol byť na každej kandidátnej listine na mieste č. 1 on ako predseda strany HZDS. Jeden volebný obvod na Slovensku je politické dieťa Vladimíra Mečiara. To dieťa už má 16 rokov.
Veľakrát, keď som apeloval na volebnej komisii na zmenu tohto jedného volebného systému na viac, som dostal odpoveď, komu to pomôže, ktorej strane to pomôže, ktoré strany to poškodí? Ja si dovolím tvrdiť, že nepomôže to, výrazne to nepomôže žiadnej politickej strane ani žiadnu politickú stranu by to nepoškodilo. Ale pomohlo by to veľmi výrazne občanom Slovenska, ktorí by takto lepšie poznali svojich poslancov. Tento volebný systém by spravodlivejšie zastupoval regióny Slovenska podľa ich výsledkov. A občania by v menšom volebnom obvode, ktorý by bol taký istý, ako je dneska samosprávny kraj, by mohli lepšie aj prekrúžkovať tých poslancov, ktorých by chceli. Tak sa to deje napríklad v susednej Českej republike, kde je 14 volebných obvodov, ktoré kopírujú samosprávne kraje. Aj v predposledných voľbách tam občania prekrúžkovali iných poslancov, ako tých, ktorí boli na prvých miestach kandidačných listín.
Dnes sú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky často anonymní pred občanmi. Občania volia lídra kandidátky, šéfa strany a nepoznajú prácu jednotlivých poslancov. Poslanci nemusia skladať účty občanom zo svojej práce v Národnej rade, lebo úplne im stačí byť loajálni voči vedeniu strany. Jeden volebný obvod vytvára vodcovský typ strán. Centralizuje politické strany a centralizuje politiku na Slovensku. Dovoľte mi, aby som vám prečítal krátke úryvky a názory politológov.
"Jeden volebný obvod", je to politológ Michal Horský. "Jeden volebný obvod posilňuje váhu straníckych sekretariátov pri tvorbe kandidačných listín. Nedostatočne zohľadňuje aj zastúpenie poslancov v regiónoch z regiónov. Moc straníckej oligarchie je postavená predovšetkým na tom, že máme jeden volebný obvod a vo voľbách majú rozhodujúce slovo stranícke sekretariáty a nie vôľa voliča."
Politológ Ján Baránek: "Súčasný systém posilňuje partokraciu a stranám umožňuje vytvárať tlak na štruktúry v regiónoch." Kladie si otázku, čo si má volič myslieť o volebnej kandidátke, na ktorej pozná len zopár ľudí. Nemyslí si, že problém vyriešilo zvýšenie váhy preferenčných hlasov.
Ako je to s volebným systémom do volieb do národných parlamentov v Európe, ale aj v našich okolitých krajinách? Drvivá väčšina štátov Európy, aj tých, ktoré nie sú v Európskej únii, má viac volebných obvodov pri voľbách do národných parlamentov. Jeden celoštátny volebný obvod má v Európe dnes Slovensko, Bulharsko a Moldavsko. Všetky naše aj okolité krajiny majú viacej volebných obvodov.
Dovoľte mi, aby som v tejto chvíli spomenul aj postoj súčasného ministra vnútra Roberta Kaliňáka, v roku 2011 poslanca Národnej rady a podpredsedu SMER-u, ktorý sa pre denník Pravda v roku 2011, keď sa debatovalo o zmene volebného systému, vyjadril takto pre denník Pravda: "Podpredseda SMER-u Robert Kaliňák vidí príležitosť na dôkladnú prípravu volebného zákona, keďže voľby budú až o tri a pol roka." No, nemohol vtedy vedieť, že budú predčasné parlamentné voľby v roku 2012, ale to nie je podstatné. Podstatné je teraz to, čo prečítam. "Podľa neho by mohlo byť osem volebných obvodov podľa počtu samosprávnych krajov, v ktorých by sa poslanci volili pomerným volebným systémom."
Pán minister, takýto pozmeňujúci návrh dneska predkladáme. Ak budete konzistentný vo svojich názoroch, tak vy, ale aj vládni poslanci SMER-u takýto pozmeňujúci návrh podporíte.
Dovoľte mi, aby som tento pozmeňujúci návrh na zmenu viacerých volebných obvodov teraz prečítal. Je trošku dlhší, tak sa ospravedlňujem.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, parlamentná tlač 659.
Bod 1. V čl. I sa text § 40 mení a vrátane nadpisu znie:
"§ 40
Volebné obvody
(1) Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konajú vo viacmandátových volebných obvodoch. Územie Slovenskej republiky je rozdelené pre voľbu do Národnej rady Slovenskej republiky na osem volebných obvodov, ktoré sú zhodné s územím samosprávnych krajov: Bratislavský volebný obvod, Trnavský volebný obvod, Trenčiansky volebný obvod, Nitriansky volebný obvod, Žilinský volebný obvod, Banskobystrický volebný obvod, Prešovský volebný obvod a Košický volebný obvod."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "1) Zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov."
Bod 2. V čl. I § 43 ods. 1 sa za text "ktorá podáva kandidátnu listinu" dopĺňajú slová "aspoň v jednom volebnom obvode".
Bod 3. V čl. I § 44 ods. 1 sa v prvej vete za slová "ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná" vkladá text "v príslušnom volebnom obvode".
Bod 4. V čl. I § 46 ods. 1 sa v prvej vete za slová "ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná" vkladá text "v príslušnom volebnom obvode".
Bod 5. V čl. I § 46 ods. 1 sa v prvej vete za slová "kandidátnu listinu" vkladá text "za jednotlivé volebné obvody".
Bod 6. V čl. I § 47 ods. 5 sa za slová "môže politická strana alebo koalícia" vkladá text "v rámci jedného volebného obvodu".
Bod 7. V čl. I § 47 ods. 5 sa číslo "150" nahrádza novým číslom "25".
Bod 8. V čl. I § 47 ods. 9 sa na začiatok vkladá nová veta: "Politická strana alebo koalícia, ktorá podáva kandidátnu listinu aspoň v jednom volebnom obvode, uhradí kauciu."
Bod 9. V čl. I § 50 sa na konci prvej vety vkladá čiarka a nový text, ktorý znie, "ktoré bude rovnaké vo všetkých volebných obvodoch".
Bod 10. V čl. I § 51 ods. 1 sa na konci vety vkladá čiarka a nový text, ktorý znie, "v ktoromkoľvek volebnom obvode".
Bod 11. V čl. I § 52 ods. 3 sa v prvej vete za slová "deň konania volieb" vkladá nový text "názov volebného obvodu".
Bod 12. V čl. I § 55 ods. 4 sa slová "štyroch" nahrádza slovom "dvoch".
Bod 13. V čl. I § 56 ods. 2 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou.
Bod 14. V čl. I § 56 sa ods. 2 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: "d) názov volebného obvodu, ktorého hlasovacie lístky požaduje.".
Bod 15. V čl. I § 63 ods. 1 sa za slová "bolo odovzdaných pre každú politickú stranu alebo koalíciu" vkladá text "vo všetkých volebných obvodoch".
Bod 16. V čl. I sa text § 65 nahrádza novým textom, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 65
Prideľovanie mandátov
(1) Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície sa vydelí číslom 151. Číslo, ktoré vyšlo týmto delením, zaokrúhlené na celé číslo je republikovým volebným číslom.
(2) Republikovým volebným číslom sa delí celkový počet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície v každom volebnom obvode. Takto vyrátané číslo udáva počet mandátov, ktoré pripadajú jednotlivým volebným obvodom. Ak takto neboli rozdelené všetky mandáty, Ústredná volebná komisia ich postupne pridelí volebným obvodom, ktoré vykazujú najväčší zostatok. Pri rovnosti zostatkov rozhoduje žreb.
(3) Súčet platných hlasov odovzdaných pre politické strany alebo koalície, ktoré postúpili do prideľovania mandátov, sa vydelí podľa mandátov, ktoré boli tomuto volebnému obvodu pridelené. Celé číslo, ktoré vyšlo týmto delením, je obvodným volebným číslom.
(4) Celkový počet platných hlasov, ktoré získala politická strana alebo koalícia vo volebnom obvode, sa delí obvodným volebným číslom a politickej strane alebo koalícii sa pridelí toľko mandátov, koľkokrát je obvodné volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala vo volebnom obvode.
(5) Ak sa takýmto spôsobom pridelil o jeden mandát viac, než sa mal prideliť, odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane alebo koalícii, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia. Pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta politickej strane alebo koalícii, ktorá získala menší počet hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhoduje žreb.
(6) Ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty alebo ak politická strana alebo koalícia kandidovala menej kandidátov, ako jej má byť pridelených mandátov, Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám, ktoré majú vo volebnom obvode najväčší zostatok delenia. Pri rovnosti zostatkov hlasov sa pridelí mandát politickej strane alebo koalícii, ktorá získala väčší počet hlasov. Ak je počet hlasov rovnaký, rozhoduje žreb.
(7) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň 3 % prednostných hlasov z celkového počtu hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu vo volebnom obvode. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
(8) Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi."
Bod 17. V čl. I § 66 ods. 1 písm. g) sa pred čiarku vkladá text "v rámci Slovenskej republiky, ako aj v jednotlivých volebných obvodoch".
Bod 18. V čl. I § 66 ods. 1 písm. h) sa za slová "ktorí boli zvolení za poslancov" vkladá text "v jednotlivých volebných obvodoch".
Bod 19. V čl. I § 66 ods. 1 písm. i) sa za slová "ktorí sa stali náhradníkmi" vkladá text "v jednotlivých volebných obvodoch".
Tento pozmeňujúci návrh som odôvodnil. Žiadam spravodajcu, aby sa hlasovalo o všetkých bodoch spoločne, pretože ony veľmi úzko spolu súvisia a hlasovať o jednotlivých bodoch by nemalo zmysel. Nech sa páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
Dámy a páni, druhý pozmeňujúci návrh, o ktorom sme debatovali s pánom ministrom aj na volebnej komisii, bol pozmeňujúci návrh, ktorý reaguje na skutočnosť, keď na Slovensku máme starostov, ktorí nemajú ukončené ani len základné vzdelanie, dokonca máme aj negramotných starostov, ktorí nevedia čítať a písať. Chcem sa opýtať, ako títo starostovia vedia zodpovedne preštudovať a podpísať uznesenie obecného zastupiteľstva, príkazy na úhradu financií v banke, zmluvy, stavebné povolenia, menovania riaditeľov škôl, výberové konania, verejné obstarávania? A tak by som mohol pokračovať ďalej.
Náš pozmeňujúci návrh je zhodný so zásadnou pripomienkou ZMOS-u k volebným kódexom, ktorú ZMOS vzniesol v pripomienkovom konaní. Je to požiadavka minimálneho stredného vzdelania pre kandidátov na starostu alebo primátora mesta.
Funkcia starostu je výkonnou funkciou, v ktorej rozhoduje starosta o verejných financiách. Tak táto funkcia vyžaduje aspoň základné vedomosti o organizačnej a riadiacej práci, ako aj o finančnom hospodárení. Obce a ich štatutári, primátori a starostovia majú taktiež významné kompetencie, ktoré na nich previedol štát, tzv. prenesený výkon štátnej správy. Mimochodom, v štátnej správe pri takýchto výkonoch požaduje sa na prijatie do zamestnania vysoká škola druhého stupňa. Tento prenesený výkon štátnej správy ale starostovia veľakrát robia aj pri neukončenom základnom vzdelaní a, ako som už spomenul, aj tí, ktorí nevedia čítať a písať.
Kvalifikačné požiadavky pre výkonnú funkciu sú bežnou praxou v celej spoločnosti. Sú preto bežným predpokladom zodpovedného výkonu týchto funkcií. Máme za to, že takáto požiadavka neobmedzuje ústavné právo na rovnaké podmienky pre prístup k voleným a iným verejným funkciám, napríklad o nič viac než dnes platná požiadavka dosiahnutia veku. Dámy a páni, ak sa chce niekto stať starostom, musí mať 25 rokov. Nie je to v ústave, ale v zákone to máme, túto požiadavku. Ak som na volebnej komisii alebo aj pri iných debatách počúval, že naša požiadavka na minimálne vzdelanie - stredoškolské vzdelanie - pre starostov je protiústavná, pýtam sa, požiadavka na vek 25 rokov nie je protiústavná? Právo voliť a byť volený, právo voliť majú osemnásťroční ľudia. Dvadsaťtriročný človek ukončí vysokú školu, druhý stupeň, ale ak nemá 25 rokov, nemôže sa uchádzať o funkciu starostu alebo primátora. Ale, samozrejme, ten, kto má 25 rokov a nevie čítať, písať, starostom môže byť podľa nášho zákona.
Náš pozmeňujúci návrh zavádza povinnosť kandidáta preukázať, že spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon funkcie, o ktorú sa uchádza. Pri registrácii bude musieť predložiť kópiu dokladov o získanom najvyššom stupni vzdelania. Minimálnym požadovaným vzdelaním bude stredné vzdelanie. Dokladom o získanom strednom vzdelaní je podľa školského zákona vysvedčenie o záverečnej skúške alebo výučný list.
Z analýzy Parlamentného inštitútu, ktorú sme si dali poslanci KDH vypracovať ešte v roku 2013, vyplýva, že spomedzi štátov Európskej únie vyžaduje minimálne vzdelanie vo volebnom zákone Estónsko. Ich legislatíva stanovuje stredoškolské vzdelanie ako minimálnu požiadavku pre kandidátov na primátorov a starostov. Taktiež v susednom Poľsku musí mať šéf gminy, čo je samosprávny subjekt viacerých obcí, minimálne vzdelanie - stredoškolské vzdelanie ukončené maturitou.
Dovoľte mi, aby som teraz tento pozmeňujúci návrh prečítal.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa, Jána Hudackého a Pavla Zajaca k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, parlamentná tlač 659.
Bod 1. V čl. I sa text § 166 nahrádza novým textom, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 166
(1) Za starostu môže byť zvolený obyvateľ obce, ktorý má trvalý pobyt v obci, najmenej v deň konania volieb dovŕšil dvadsaťpäť rokov veku a najneskôr v deň odovzdávania kandidačnej listiny spĺňa kvalifikačné predpoklady pre výkon funkcie starostu.
(2) Kvalifikačné predpoklady pre výkon funkcie starostu spĺňa kandidát, ktorý získal minimálne stredné vzdelanie podľa osobitného predpisu2). Overenú kópiu dokladu o získanom najvyššom stupni vzdelania pripojí kandidát ku kandidačnej listine."
Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: "2) § 16 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Bod 2. V čl. I § 178 ods. 4 sa na konci písm. a) čiarka nahrádza bodkočiarkou a vkladá nový text, ktorý znie: "Kandidát na starostu pripojí overenú kópiu dokladu o získanom najvyššom stupni vzdelania."
Bod 3. V čl. I § 178 sa na koniec odseku 7 vkladá nová veta, ktorá znie: "Nezávislý kandidát na starostu pripojí overenú kópiu dokladu o získanom najvyššom stupni vzdelania."
Tento pozmeňujúci návrh takisto odovzdávam spravodajcovi, takisto o všetkých troch bodoch žiadam hlasovať spoločne.
Dámy a páni, tieto dva pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladám, sú pre nás v KDH také dôležité, mimochodom máme ich aj v programe, že bez týchto pozmeňujúcich návrhov, hlavne s dôrazom na prvý pozmeňujúci návrh, ktorý mení jeden volebný obvod na viacej volebných obvodov, nemôžme podporiť ten návrh zákona. V prípade, že by sa vládna strana SMER rozhodla podporiť zmenu volebného systému, sme ochotní zahlasovať za tento návrh zákona.
Je to pre nás kľúčové, veľakrát počúvam od pána ministra napríklad, prečo sme tento volebný systém, tento Mečiarov volebný systém nezmenili, keď sme boli vo vláde. Rád pripomínam, že prvá vláda Mikuláša Dzurindu bola vo vláde aj s vaším súčasným šéfom Robertom Ficom. V ďalšej vláde sme, v koaličnej vláde sme, našou hlavnou úlohou bolo dostať Slovensko do Európskej únie a do NATO. Dnes vláda SMER-u má v parlamente jasnú väčšinu, tento jeden volebný obvod, Mečiarove dieťa, na Slovensku sa dá dneska zmeniť a my k tomu radi svojimi hlasmi prispejeme.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som aj ja za náš klub vystúpil k volebným kódexom ako celku.
Keď som uvažoval nad tým, ako to uchopiť, nezdalo sa mi efektívne hovoriť úplne o všetkom, preto som to poňal trošičku inak. Takže dovoľte mi najprv krátku filozofickú vsuvku, o ktorej som presvedčený, že by mala zaznieť.
Príhodným sa javí začať latinským "panem et circenses", po slovensky "chleba a hry". Z pohľadu dobových dôsledkov celkom perverzná politika čias minulých aspoň čiastočne odrážala vzájomnú závislosť spôsobilostí realizovať politické ciele a atrakcie záujmu mandátu prostredníctvom saturácie alebo, ak chcete, napĺňania ich potrieb. Podľa môjho názoru sa práve v tomto rozmere chápania verejnej služby vládnou stranou fatálne spreneveruje materiálnemu rozmeru demokratického zastupiteľstva. Demokracia totiž nie je len formálna vláda ľudom, ale aj vláda pre ľud. Nielen procedurálne odvodenie moci od zdroja, ale aj výkon v jeho prospech nám je doma spôsobilé vytvoriť konsenzus. Na to by sme tu mali byť.
Obe tieto slovné spojenia teda nie sú samoúčelným uchopením významu demokracie, ony sú prakticky vzájomne previazané. A to aj tak, že dlhodobé podceňovanie ktorejkoľvek z uvedených významových vrstiev demokracie má za následok zmenu preferenčnej klímy demokratického spoločenstva. A tá je u nás už dnes hmatateľná. Cez prizmu výsledkov župných volieb, ako aj možno najmä prezidentských, prípadne naposledy eurovolieb, sa javí že SMER svoju dejinnú rolu odohral. Mohlo byť povedané, že ľudia už klanovej, pseudofeudálnej politike neveria. Nemyslím si však, že je to len o tom.
Argumentovať tým, že nízka volebná účasť nič nedokazuje, sa mi zdá paradoxné. Presne tak ako tvrdenie jedného z predsedov štandardných a hodnotových strán, ako sami seba zvyknú nazývať, že umelá motivácia voličov je hlúposť, že treba ísť pozitívnym príkladom. Tak povedal predseda jednej politickej strany, ktorá je pri moci viac ako 10 rokov.
Toto však nie je o sile reflexie a povahy politických prejavov vládnucej strany či stranách smerujúcich do minulosti. Je to súčasne obraz v ľudských mysliach o tých, ktorí na politiku vládnej strany v kŕčovitom boji o vládne prežitie výslovne alebo mlčky pristúpili a spreneverili sa tak vlastným voličom. Inak a polopatisticky povedané, obraz o tých, ktorí sa občas snažili a snažia tváriť, že by mala demokratická politika prinášať benefity primárne ľuďom, no ich reálne skutky sa so situačnými pózami míňajú. Ľudia už jednoducho nie sú ochotní tolerovať stav, v ktorom sú ťahaní za kamuflážnymi pracovnými skupinami hrajúcimi sa na prácu pre občana-voliča. A už len preto je treba systém prenastaviť a zúderniť. Nedostáva sa nám však toho od vás, pán minister.
Aby moje vystúpenie nebol iba filozofický exkurz s občasnými dejinnými paralelami, pokúsim sa povedané demonštrovať na recentnom, teda aktuálnom, ak chcete, príklade z predloženej volebnej legislatívy, od ktorej si mnohí nielen tu, ale aj mimo túto budovu sľubovali progres a priblíženie k ľuďom, pričom dostali len studenú sprchu našampónovaných vlasov.
Obsahom môjho vystúpenia ďalej bude proces, akým pracovala pracovná skupina, ako aj pozmeňujúce návrhy, ktoré sme za náš klub predložili, ktoré sme opakovane pretláčali, pokúšali sme sa naozaj vyjsť v ústrety občanom. Pracovná skupina čoho dôsledkom mala podľa môjho názoru iba kozmetické výsledky. Mohli sme dosiahnuť omnoho viac. Pracovná skupina pre zmenu volebných zákonov bola len naoko pracovná a v zásade sa ničím neodlišovala od politickej "pracovnej" skupiny majúcej za cieľ neurobiť nič iné, iba sledovať tému rezonujúcu v spoločnosti a zanechať pozitívny dojem. Takto to vidím ja po tom takmer trištvrte roku.
V podstate podobne ako, išlo v podstate o podobnú pracovnú skupinu, ako bola pracovná skupina zákona o, ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, inak povedaného, transparentnejšie majetkové priznanie politikov alebo pracovná skupina pre reformy justície, ktorých výsledok nie je absolútne pozitívny. Dokonca pri tej druhej pracovnej skupine sa javí, že je spôsobilý ohroziť existenciu aj slušných sudcov justície. Ale to nie je témou tohto vystúpenia.
Prečo to tvrdím, toto všetko? Počas deviatich stretnutí, ktoré sme absolvovali s pánom ministrom, z ktorých reálne pracujúce boli tri, to treba naozaj povedať, že tam sa skutočne robilo, sa mohlo dosiahnuť omnoho viac. No nedošlo k výrazným zmenám v prospech občana. A to nám môže byť všetkým ľúto.
Ďalším dôvodom je skutočnosť medializovaných informácií z minulosti, a to konkrétne, keď začiatkom roka 2012 pán minister terajší odpovedal na otázku: "Ako sa vaša politická strana stavia k možným zmenám volebného systému, k celkom zásadnej zmene, ktorá by mala pomôcť k demokratizácii a občanom?" Odpoveď pána ministra: "Ak sa bavíme, že súčasný systém pomerného zastúpenia v parlamente je nevyhovujúci, a zároveň prijmeme teóriu, že vytvorenie druhej komory je v súčasnej ekonomickej situácii a vzhľadom na veľkosť našej krajiny nemožné, mohlo by prísť k nejakému prieniku a rozdeleniu súčasnej snemovne na dve časti." Citácie pána ministra.
Pokračujeme ďalej: "Prvá by rešpektovala pomerné zastúpenie politických strán tak, ako to má v demokracii byť, a druhá by znamenala 75 jednomandátových volebných obvodov v rámci Slovenska, čo by sa dalo urobiť, keďže to takmer kopíruje počet okresov. V rámci týchto obvodov by kandidovali osobnosti proti sebe či už v jedno-, alebo v dvojkolovej voľbe. Mali by sme tak senát s poslaneckou snemovňou v jednom."
Je to istá modifikácia, teda nie kópia toho, čo majú v Čechách.
Pokračujem ďalej v citácii: "Ušetrili by sme tak finančné prostriedky a občania by mali zároveň pocit, že majú priamo voleného svojho poslanca z regiónu. Súčasťou týchto zmien by mali byť aj niektoré protikorupčné opatrenia. Musíme zadefinovať napríklad, aby všetka reklama, ktorá sa vyskytuje na trhu, bola pripisovaná politickej strane. Tam by sme sa napríklad vyhli rôznym podnikateľských projektom." Toľko slová súčasného pána ministra z roku, začiatku roku 2012.
SMER, ako aj súčasný pán minister, teda aspoň zdanlivo v čase, kedy to bolo ľubozvučné, o výrazných zmenách nahlas uvažovali. O chvíľu nato už bolo všetko inak. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy v septembri 2013 pán minister vysvetlil, že "SMER nejde do zásadnejších zmien týkajúcich sa volieb, lebo by opozícia tvrdila, že si nadstavuje podmienky pre seba".
Treba povedať, opäť celkom korektne, že v takomto duchu sa niesla, niesli aj tie pracovné skupiny. Bolo to takto prezentované a tak sme aj rokovali.
Pán minister pri tej citácii alebo pri tom, čo povedal ohľadne toho, že bude strach z toho, že si SMER nadstavuje podmienky pre seba, povedal: "Pre opozíciu je všetko, čo urobíme, zlé. Ak by sme menili volebný systém, obvinili by nás, že to robíme pre seba, tak ako to tvrdia teraz. Navyše, ľubovoľná zmena volebného systému nahráva veľkým stranám. Ako hlavným argumentom sa teda javilo to, že k zásadnej zmene nášho volebného systému nemôže dôjsť preto, že by to nahrávalo veľkým stranám, akou SMER nepochybne je, a teda bol by legitímny dôvod na kritiku zo strán malých."
Verím, že mi pán minister dá za pravdu, keď poviem, že stal sa opak. A to, že zásadné zmeny, že na zásadné zmeny sme boli prístupní práve my, tí malí, tí netradiční, menovite Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, SaS a NOVA. Chceli sme zásadné zmeny, chceli sme o nich rokovať, avšak to sa nestalo. My sme mali úprimnú snahu na zmene pravidiel, na nastavení systému nie v prospech či v neprospech politického subjektu, ale na pevnom ukotvení funkčných pravidiel a efektívnych zásad demokracie do budúcna pre budúce generácie, pre mladých, ktorí majú záujem na Slovensku žiť, ale aj pre tých, ktorí sú zhnusení z politického systému a vyjadrili sa, že by radšej zo Slovenska odišli.
Späť ku konkrétnostiam. Tá lacná kozmetika alebo tie drobné úpravy, o ktorých hovorím, sa týkali hlavne zjednotenia úpravy šiestich volebných zákonov, zriadení stálej štátnej volebnej komisie a sprísnenie kontroly financovania volebnej kampane. Netvrdím, že to nie je pozitívne. No v porovnaní s tým, čo bolo v pláne, sú to len drobné úpravy, ktoré boli navyše podľa môjho názoru predpripravené už omnoho skôr.
Teraz krátko k niektorým konkrétnostiam.
Zjednotenie úpravy. Ako som povedal, som toho názoru, že na to, že sme sa stretli deväťkrát, sme mohli vyriešiť omnoho viac, teda vyriešili sme málo. A namiesto toho, aby sme tvorbu volebných kódexov ponechali na odborníkov, riešili sme to v rámci, v rámci politických stretnutí, čo nepovažujem za správne. Mohli sme byť dnes omnoho ďalej. Dokonca aj s týmito úplne nepresvedčivými a nedostačujúcimi výsledkami, ktoré majú byť plodom niekoľkomesačného tvrdého úsilia, je jednoducho spojené riziko nastúpenia závažných politických a demokratickopraktických problémov.
K štátnej komisii, k veľmi dôležitému orgánu, pretože ÚVK v podobe, v akej je dnes, bohužiaľ, nie je funkčných orgánom, ak vôbec sa bavíme o orgáne v tomto prípade, pretože tento orgán nemá alebo táto entita nemá v zásade žiadne právomoci. Namiesto dôrazných požiadaviek, aby kontrolu financovania straníckych aktivít a pôsobnosť štátnej komisie vykonával nestranný a dôveryhodný kontrolný orgán, aby voľba jeho členov bola rozdelená medzi viacero voliteľov, ako napríklad parlament, verejných ochranca práv, Ústavný súd či mimovládne organizácie, teda tretí sektor, a zároveň voľba by bola založená na napríklad rotačnom princípe v záujme spravodlivosti a transparentnosti, tak ako to navrhovala Únia miest alebo Aliancia Fair-play, ktorá všetkým poslancom poslala maily so svojimi návrhmi, ktoré boli racionálne a veľmi zrozumiteľne odôvodnené. Ostalo zo strany SMER-u pri prázdnych gestách. Totižto personálny substrát komisie tvoria v rozsahu desiatich členov delegáti politických strán. Nedostalo sa ani na účasť mimoparlamentných strán, čo som navrhoval, čo mi je osobitne veľmi ľúto. A v súhrne sa ďalší členovia delegovaní Ústavným súdom, Najvyšším súdom, generálnym prokurátorom, Najvyšším kontrolným úradom, žiaľ, javia iba ako štatisti.
Práve z označeného dôvodu sa volebný kódex jednoducho nedá vnímať ako požadovaný skok k zníženiu rizika korupcie a zefektívneniu kontroly financovania politických strán.
K sprísneniu kontroly financovania kampane a jej zjednotenia. Treba uviesť, že pri sprísnení financovaní kampaní sme sa pohli o krok vpred. Aj keď o malý, je to posun a je to pozitívne. Opäť však pripomínam, že naše niekoľkomesačné snaženie mohlo mať ďaleko pozitívnejšie výsledky, pričom financovanie mohlo byť vykonané aj jednoduchými, v podstate efektívnejšími zásahmi.
Naviac treba povedať, že existujú pochybnosti o kompatibilite toho § 2, ktorý zakazuje antikampaň s ústavne garantovanou slobodou prejavu, a to prinajmenšom v dvoch rovinách. Po prvé v § 2 sa zakazuje vedenie antikampane, čo je v relevantnom čase spôsobilé neprimerane zasiahnuť do slobody prejavu súkromných osôb garantované tak ústavou, ako aj medzinárodnými zmluvami. A spojiť to môže právna úprava správnych deliktov pri právnických osobách a priestupkoch, pri fyzických osobách spôsobí nielen ústavné problémy na strane právnických osôb a fyzických osôb, ale je nápadové, teda počet podaní, a organizačno-technické problémy na strane správnych orgánov. Toto je však len technický detail, ktorý sme mohli rokovaním s odborníkmi pokojne odstrániť.
V tej druhej časti, a to sú pozmeňujúce návrhy, ktoré sme na pracovnej skupine predložili. Keďže nebolo možné dôjsť k dohode s pánom ministrom a je naozaj pravdou, že aj s niektorými opozičnými stranami, rozhodli sme sa tieto alebo tieto návrhy predložíme aj tomuto plénu na rokovanie. Čo urobia moji kolegovia v ďalšom, v ďalšej rozprave, prípadne ja ešte v rozprave ústnej. Sľubovali sme si a očakávali sme zmeny vo vzťahu k oslabeniu partokracie, k demokratizácii a posilneniu transparentnosti volieb či posilneniu moci občana, a teda k celkovému priblíženiu štátu ľuďom. To sa nestalo.
Ako sme si predstavovali posilnenie moci občana? Napríklad voľbou v zahraničí. Dnes v zahraničí žije, ak mám správne čísla, približne 200-tisíc Slovákov, ktorí majú de facto obmedzené volebné právo, resp. sťažené volebné právo, a teda de facto obmedzené, takže ho vykonávať môžu len nepomernými ťažkosťami. Preto dlhodobo žiadanou je komplexná úprava možnosti voľby v zahraničí na zastupiteľských úradoch. Preto hlavným účelom tohto alebo návrhu, pozmeňujúceho návrhu predloženého na pracovnej skupine, ako aj na ústavnoprávnom výbore bolo umožniť občanom žijúcim v zahraničí alebo sa zdržiavajúcim toho času v zahraničí voliť zo zastupiteľného úradu.
Ako som povedal, súčasná úprava reálne neumožňuje voličom v zahraničí uplatniť si svoje práva. Zmena k lepšiemu v podobe podpory Slovákov žijúcich v zahraničí by mala nastať už prijatím tohto pozmeňujúceho návrhu najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, ako napríklad Londýn, New York, Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť prostredníctvom internetu. Aktuálne sa to deje v Estónsku.
Pán minister argumentoval zvýšenými nákladmi, ja len si dovolím pripomenúť, že minimálne na Slovensku existuje jedna nezisková organizácia, ktorá zaviedla voľby cez internet, ktoré sú podľa môjho názoru transparentné a sú aj hodnoverné. Predpokladám, že pán minister povie, koľko percent to využilo. Ale dobre, okej. Tých percent, to percento, bavíme sa, ak sa nemýlim, okolo 16 až 17, nie som si istý tým percentom 12, ale stále je to, je to prístup k občanovi. Uľahčenie mu možnosti voliť, pretože vidíme, že občania nemajú záujem chodiť voliť. Akékoľvek prekážky im spôsobujú skôr to, že voliť nepôjdu.
Ďalší pozmeňovák sa týka demokratizácie a zvýšenia transparentnosti volieb, a to konkrétne úpravy váhy prednostných hlasov smerom dole, t. j. možnosť prekrúžkovania sa a oslabenie moci straníckych centrál. Podľa súčasnej právnej úpravy môžu len politické strany a politické hnutia, prípadne ich koalície vytvárať kandidátne listiny, z ktorých si občania vyberajú maximálne štyroch, prípadne dvoch kandidátov, ktorým dajú prednostný hlas. Ak hovoríme teraz o parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
Právo prednostného hlasu od voliča sa uplatní len v prípade, ak kandidát získal aspoň 3 % prednostných hlasov celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu, politické hnutie alebo koalíciu. To znamená, že podľa súčasnej právnej úpravy v závislosti od volebnej účasti, kde pevne verím, že máme všetci záujem na tom, aby k voľbám chodilo čo najviac ľudí, môžu občania len v malej miere ovplyvniť rozhodnutie politických strán o tom, kto bude občanov zastupovať. Inými slovami, občan, aj keď má dobrého kandidáta, nemôže si, nemôže urobiť takmer žiadny úkon k tomu, aby tento kandidát sa dostal do parlamentu, iba "zohnať" viac ako 3 % z celkového počtu hlasov odovzdaných strane. Napríklad pri počte milión sa bavíme o závratnom čísle.
Tým pozmeňujúcim návrhom sa teda zvyšuje možnosť občanov ovplyvňovať rozhodnutie politických strán o umiestnení jednotlivých kandidátov na kandidačných listinách, a to tým, že sa buď zruší, alebo zníži percento prednostných hlasov.
V ústavnoprávnom výbore som navrhol dve zmeny, a to zníženie z hranice tri na dva, ak by toto nebolo prijateľné, z dva na jedna, čo je omnoho bližší krok k občanovi. A kolegovia prídu aj s návrhom na úplne zrušenie preferenčného krúžku. Inými slovami, komu dáte svoj hlas, ak vás bude dosť a bude to rovnako ako všetci ostatní, dostanete sa do parlamentu. Toto si myslím, že je spravodlivé, férové a dáva to zadosť volebnému právu uvedenému v čl. 30 ústavy, kde volebné právo je všeobecné a rovné, najmä v tej kategórii, že je rovné, pretože sa naozaj znevýhodňujú podmienky pre volených zástupcov.
Dovolím si vyjadriť sa ešte k motivácii ľudí chodiť voliť. Pri niektorých témach, ktorá je tabu a je neprijateľná v štandardných demokraciách, povedal by som, že fungujúcich demokraciách. Ak by som ja pôsobil v demokracii, ktorá je naozaj, ktorá funguje tak, ako má, nedovolil by som si predložiť tento návrh a bol by som veľmi zdržanlivý k tomu, aby sme akokoľvek motivovali ľudí voliť. Treba si ale uvedomiť, že sú krajiny ako Belgicko, Čile, ak sa nemýlim, aj Francúzsko, kde sú voľby dokonca povinné, kde musíte vysvetľovať, prečo ste neboli chodiť voliť. Toto nie je úmyslom urobiť aj tu, ale minimálne, ak neodstránime prekážky ľudí chodiť voliť, mali by sme im, mali by sme ich nejako motivovať.
Jednou z tých motivácií je nepochybne aj, alebo takto, keď sme o tom začali prvýkrát hovoriť, mne prišlo celkom vhodné baviť sa o tom, že voľby budú dvojdňové. Uvedomujem si ale nákladnosť týchto volieb, že z jedného dňa na dva by sa ako keby zvýšili náklady, aj keď ten druhý deň je iba, je iba, nie je celý deň, tak sme uvažovali nad možnosťou, ten, kto pôjde voliť, dostane pracovné voľno v práci. Alebo s tým návrhom prídem, ten, kto príde odvoliť, dostane potvrdenie o tom, že bol voliť a pri najbližšej daňovej povinnosti, myslím pri platení dane z príjmu, mu bude prirátaná ďalšia nezdaniteľná časť základu dane. Jeho daňová povinnosť sa teda zníži nie o veľkú sumu, ale zníži sa. Ľudia dostanú motiváciu voliť.
Bohužiaľ, v čase, kedy účasť na voľbách je 13 % pri eurovoľbách, je naivné si myslieť, že toto je hlúposť, ako povedal pán predseda štandardnej a hodnotovej strany, ako sa nazvali. Čiže 13 %, ak vám to stačí, mne to nestačí. Aj keď idem cez možno princípy toho, čomu verím, bohužiaľ, je to potrebné. Objavili sa aj postoje k tomu, aby napríklad, ak sa nemýlim, je to v Južnej Amerike, občan, ktorý nebol voliť a dostane pokutu, táto pokuta bude dvojnásobná. Ja prídem v ústnej rozprave s pozmeňovákom, ktorý zavádza, a teraz nejak musím úprimne priznať, že v zmysle zákona o ochrane verejného záujmu mám na tomto pozmeňovacom návrhu osobný záujem, keďže teda občas chodím rýchlejšie, ako by sa malo. Ak občan, ktorý bol voliť, dostane v kalendárnom roku pokutu za rýchlosť, táto pokuta sa mu zníži na polovicu, avšak len do výšky 33 euro. Téma, ktorá možno je úsmevná, ja priznávam, ale my musíme nachádzať spôsoby, ako primäť ľudí chodiť voliť, pretože pozitívne signály alebo pozitívne príklady, o ktorých niektorí hovoria, sa neukazujú. Stále sa potýkame s nižšou a nižšou volebnou účasťou.
Aktuálnou sa stala ešte, sa stali okrskové komisie, kedy som zachytil, priznám sa, že nepamätám si tú obec, ale v obci, kde je 200 obyvateľov a okrsková komisia má 29 členov, to znamená, každý ôsmy obyvateľ je v okrskovej komisii, sa mi to zdá naozaj neefektívne vynaloženie nákladov na organizáciu volieb.
Takže príkladom z Európskeho parlamentu, tu sa ukazuje, že počet okrskových volebných komisií sa výrazne z roka na rok zvyšuje. Aktuálne pre porovnanie, posledné voľby 46-tisíc členov okrskových volebných komisií, teraz 71 600. Avšak súčasne s týmto fenoménom sa stretávame so znižujúcou sa účasťou voličov vo voľbách, ktorí majú byť kontrolovaní. Počet členov v okrskových komisiách väčších ako 5 nemá žiadny výrazný vplyv na spôsob kontroly volieb, no na druhej strane, ak by voľby malo kontrolovať v jednej volebnej miestnosti 29 členov, predstavovalo by to výrazne negatívny dopad na štátny rozpočet bez garantovania transparentnosti priebehu volieb.
Teda hlavným účelom navrhovanej zmeny je priamo v zákone stanoviť maximálny počet členov okrskových komisií na úrovni 5 členov, teda nie viac. A zákon podľa súčasnej úpravy neumožňuje, aby to bolo aj menej, čo bude mať za následok výrazné šetrenie verejných prostriedkov, no na druhej strane to nespôsobí zníženie kontroly spôsobu hlasovania a transparentnosti vo voľbách. Ak sa do okrskových volebných komisií prihlási viac ako 5 členov, títo budú vybraní žrebom. Bude vytvorená asi najspravodlivejšia konkurencia medzi týmito ľuďmi, kedy nebudú vyberaní nominanti politických strán, ale budú tam ľudia, ktorí sú, ten žreb naozaj umožňuje transparentnosť, uzavriem to tak.
Ale k tým číslam. Keď si zoberieme porovnanie tých posledných volieb s týmito, posledných volieb s tými, čo boli predtým, pri počte 5 946 volebných okrskov a odmeny jedného okrskára 42,92 eur s 2 eurami dotácie na stravu počas volebného dňa, sa po prijatí nášho návrhu dalo ušetriť 1,8 mil. eur za každé voľby, čo je podľa mňa nezanedbateľná položka a mali by sme sa nad ňou zamyslieť. Ešte raz, 5 členov, nie viac. Všetci naviac, ak bude viacej nominantov, budú sa žrebovať tak, aby bol počet práve 5.
V súhrnnej skratke k povedanému by som si dovolil uviesť, že to, čo vo svojej vypočítavosti pod chlebom a hrami pochopili rímski politici, niektorí aktuálni povereníci vo svojej opitosti samopašnosťou zjavne odignorovali. A k tomuto v pachtení po moci ešte aj pribalí pseudofeudálny vernostný systém a systém benefitov pre úzku skupinu ľudí - stabilných zákazníkov. Či už pre domnelý nezáujem, predpokladanú momentálnu nespôsobilosť ľudí alebo len jednoducho z dôvodu, že sa tu k ľuďom pristupuje ako k ťuťmákom, sme v ostatných rokoch svedkami stavu, v ktorom sa chlieb a hry len sľubujú a následne iba a len vlastným súkmeňovcom prerozdeľujú. Ale takto to prakticky zjavne už nefunguje. Rituálne tanečky okolo kmeňového ohňa a šamanské zaklínadlá dážď neprivolávajú, aj keď vo vzťahu k búrke som si nie istý. Isteže, isteže sa všetkým vyjsť v ústrety nedá. Dá sa však široký konsenzus vyvažovať. No nie systémom s marketingovým modelom dekadentného získavania priazne ľudí za sľuby chleba a hier. Práve ten starú politickú komunikáciu katapultoval do mentálneho podpalubia rozpoznanej klamlivosti jej reálnych prejavov, a to zjavne nielen v mojom subjektívnom pohľade. Preto tá dnes markantne politicky stráca.
A tak si z dôvodu aspoň čiastočného a v mantineloch možného prodemokratického vyváženia dovolím navrhnúť označené pozmenenia predložených úprav, avšak to všetko len pre istotu, ak nebude vyhovené môjmu návrhu na vrátenie návrhu zákona na dopracovanie, čo aj robím, alebo odloženiu hlasovania až do ďalšieho stretnutia pracovnej skupiny k zmene volebných kódexov, ktorá verím, že s úprimnou, že sa s úprimnou snahou niečo vylepšiť opäť zíde.