35. schôdza

Ja musím protestovať proti spôsobu prerokovávania novely ústavy, ktorá sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pani poslankyňa, dajte niečo, o čom budeme buď hlasovať, vystúpte v rozprave, ale poprosím vás - máte návrh?

Žitňanská, Lucia, poslankyňa NR SR
Navrhujem, aby sa o novele ústavy hlasovalo ako o poslednom bode tejto schôdze.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi k tomuto uviesť v zásade, tak jak býva dobrým zvykom, to uvádzam už viac-menej len pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, však inde tých možností človek nemá, ale nádej umiera posledná, aj chuť, aj vôľa niečo urobiť. Ja sa v zásade pri tomto zákone len rozbehnem, lebo očakávam brutálnu novelu pani Zvolenskej, lebo aj to sem donesiete, ten brutálny atak na verejné zdroje, a už ste k tomu pribalili aj súkromné zdroje.
No len zo Slovenskej pošty vytiahla povinná zdravotná služba Penta 240 mil. korún a poštárky nie sú ani o milimikrón zdravšie, hej. Čiže vaším zákonom ste len zo Slovenskej pošty vytiahli 240 mil. korún a poštárky, chúďatá, pre nich sa nezmenilo nič. A tento zákon je tu opäť a to sú miliardy, miliardy za zbytočnosti pre konkrétne firmy. Znova to sem donesiete bez kúska, kúska hanby. Na ten zákon sa butujem, pán minister, teraz sa len skúsim niektoré veci, ktoré mi nedá, aby som nepovedal.
My, čo vieme, čo sme boli ďalej ako v okresnej kancelárii SMER-u a boli sme, aj niečo sme videli, vieme, aj čo sa hovorí medzi ľuďmi, že aj takú hrubú zmluvu môžte mať, ale pred zlým úmyslom vás neochráni. Tak ako nás neochráni ani akýkoľvek zákon, aj vaša, predpokladám, že možno na začiatku dobrá vôľa niečo zlepšiť, pokiaľ tam identifikujeme záujem, ktorý tu častokrát ľudia majú. Ale za čo ho vedia predať, jako ho vedia tým ľuďom ponúknuť, jak sa vedia zaštítiť, čím sa vedia prekryť - to je jedno. Od národovectva cez socializmus, cez to je, vyberte si kľudne, bez problémov, v tejto krajine je všetko možné. Ak bola šanca to nejakým spôsobom, nikdy sa to nedá urobiť dokonale, ak bola šanca to zlepšiť, tak nebola využitá naplno, a to chcem povedať, že v ktorých bodoch podľa môjho názoru nebola a dnes sme mohli teda k tomu niečo pridať.
Ale aj ocením jednu skutočnosť na začiatku, že konečne, konečne zastavujete chrapúňov. Lebo tu tých chrapúňov, to je normálne jedna z najrozšírenejších profesií, a títo chrapúni už objavili aj ďalší trh a to je trh s názvami politických strán. Aj tam už chrapúni založili svoj háčik, hej. Začalo to pánom Moricom, vaším líblingom, hej, človekom, ktorý vás miluje, ktorý vyváža kapitál, ešte popri tom, keď vyváža kapitál, ešte sem-tam niečo ukradne, nejaký ten názov strany. Aj keď to bolo a práve aj to jedno, však to je úplne jedno, nevnášam do toho osobný rozmer, tuná kolegom z Obyčajných ľudí úplne chrapúnskym spôsobom ukradnúť názov. Tak jak úplne chrapúnskym spôsobom chcela ukradnúť názov Mojsejová Lipšicovi, len sa to nepodarilo. Ale zaujímavé, že sa to podarilo v našom prípade, i keď my sme urobili všetky opatrenia, ktoré sme mali. Nemohli ste urobiť viac. Ale v tom sa jej to podarilo, bohvie, kto jej čo sľúbil, Mojsejovej, za to, aby ukradla chrapúnsky názov.
Takže som rád, že konečne zabezpečujete výkon práva občanov, to znamená, založiť si stranu, lebo v zásade doteraz to bolo nevykonateľné. Lebo keď niekto oznámil úmysel zakladať stranu, tak určite sa medzi tými existujúcimi registrovanými nájde ix chrapúňov, dvoch som menoval, ktorí sa nebudú rozpakovať sa rýchlo premenovať, a vy ste úplne zase tam, kde ste boli, to znamená, nechcem byť expresívny, ako sa zvykne použiť.
To bolo, áno, to bolo znemožnenie ústavného práva založiť si stranu. A vy ste o tom vedeli, vedelo sa o tom, keď som na to začal upozorňovať, keď som začal na to robiť krik, keď sa to niekomu podarilo, chrapúnsky, úplne hrozným, obludným spôsobom to podarilo, tak nakoniec ste sa uvolili, že tie ustanovenia tam sú a zlepšujú, chvalabohu, tú situáciu.
Čiže po prijatí tohto zákona už nebudete, chrapúni už budú musieť robiť, sa venovať nejakým iným činnostiam, stále je sa čomu v tejto krajine, ale už nebudú môcť kradnúť názvy ľudí, ktorí si chcú registrovať nejakú politickú stranu. Už nebudú môcť.
Avšak ministerstvo vnútra môže stále zostať chrapúňom - a to aj robí. Ministerstvo vnútra aj po novele tohto zákona stále môže zostať chrapúňom. Ja som jeden z posledných, ktorý by obhajoval SNS. Ale urobiť SNS to, že ste zaregistrovali Kresťanská SNS Slotu, to je chrapúnstvo! To je absolútne chrapúnstvo! To je presne to, čo vy robíte.
A teraz, pán minister, takto vám poviem. Je ich 140, viete čo, za 1 000 euro kúpim zajtra stranu. Za 1 000 euro teraz niekoho tam, za 1 000. A tá si dá návrh, že sa bude volať Budhistický SMER (reakcia ministra) a bude zaregistrovaná, počuli ste. Čiže nie je tomu dlho, že sa zjaví a bude, jedna môže sa volať Budhistický SMER, potom bude Úžernícky SMER, pán minister práve potvrdil, že bude zaregistrovaná. Dobre? Aby sme teda pre pamäť národa... (Reakcia ministra.)
Ja nevyvádzam, ja len hovorím precedensy. Nech sa páči. Práve pán minister potvrdil, že bude registrovaná strana pod názvom Budhistický SMER a Úžernícky SMER. Dobre? Vážení občania, budete mať možnosť voľby. Už tu máte SMER, ktorý sa vám vydáva za sociálnu demokraciu, tak sa vám zjavia Budhistický SMER a Úžernícky SMER. Pán minister potvrdil, že to zaregistruje. Som rád. (Reakcia ministra.)
No, pozrite sa, voliči budú mať možnosť znova rozšíriť si voličský nejaký. To neni nasilu, pán minister. Som rád, že ste to potvrdili, lebo máte precedens. Lebo SNS nebudem obhajovať, ale zaregistrovať Kresťanské SNS je chrapúnina. Je normálne chrapúnstvo!
Existuje také niečo, pán minister, ako známkové právo, ochranné známky. Na tom je postavená civilizácia (minister vnútra sa postavil k rečníckemu pultu rečníka), že ochranné známky... (Reakcia predsedajúceho.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... si môžte zaregistrovať a potom to autorské právo si môžte využívať, môžte ho prípadne ponúknuť...

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
... môžte ho prenajať, o tom to je, pán minister... (Prerušenie rečníka predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda vlády, nechajte pána poslanca.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Aj keď vy ho neakceptujete, presne tak táto krajina vyzerá. Krajiny, kde je ochrana známkového práva vysoká, najvyššia je možno v Amerike, vy idete o niečo ďalej. V krajinách, kde je, to je Bangladéš, pardon, nechcem sa dotknúť ľudí v Bangladéši, ale neverím, že tam je taká vysoká ochrana známkového práva. Ak sa chcete tam blížiť, presne tam ideme. Pán minister, nebude dlho trvať a vznikne strana Budhistický SMER a Úžernícky SMER, som rád, že to zaregistrujete. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. Odchod ministra vnútra od rečníckeho pultu rečníka.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Pán podpredseda, nechajte pána poslanca... (Prerušenie predsedajúceho rečníkom.)

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
(Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.) Je dosť možné, že bude...

Paška, Pavol, predseda NR SR
... on je odborník na všetko, on naozaj ovláda celú zemeguľu, vesmír, Mliečnu dráhu, takže je zbytočné sa s ním snažiť o čokoľvek.
Nech sa páči, pán poslanec (nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom), pokračujte vo svojom plodnom prejave...

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Pán predseda, ja vám vrátim, vy ste zasa tuná... Viete, tak to nechajte tak. (Obe vety hovorené súbežne s predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
... a slovníku, na ktorý ste naučený. Nech sa páči.

Hlina, Alojz, poslanec NR SR
Teraz som nerozumel, ale však nevadí. Nemusím, keď už všetko ovládam, tak už vám nemusím rozumieť, tu bez toho kľudne budem spať.
Prosím vás pekne, takže tak to zostane, dobre? Ak sme jedných chrapúňov eliminovali, stále môžte mať, stále môže ministerstvo vnútra byť tým chrapúňom, ktoré bude robiť chrapúnske, chrapúnske veci. Zaregistruje Konzervatívne SaS, zaregistruje Homosexuálne KDH. (Reakcia z pléna.) Zaregistruje! Oni to zaregistrujú. (Reakcia z pléna.) Oni to urobia. Tak nech sa páči.
Čiže to je znova, tam, kde sme mohli toto eliminovať, neurobili sme to, ale koniec koncov my by sme to už mali eliminovať z podstaty veci. To znamená, ak uznávame niekoho autorské právo, ak uznávame niečo, že je registrovanou známkou. Ale tu to neuznávame, tak vidíte, jak to potom, potom vyzerá.
Neriešite, teda hovoríme o tom, čo neriešite. Neriešite aj rodinné spolky. Ja som tu v prvom čítaní vysvetľoval, že tým čarom nechceného a to, ako my sme tu demokrati rodení, tak sme sa dopracovali k tomu, že sú tu účastní politického boja rodinné spolky, ktoré fungujú systémom, že raz za mesiac roztiahnu bilbord, čím väčší, tým lepšie, a to je zase celé. Zas je na mesiac pokoj. Nech sa páči. Ak sme nechceli sa do tohto pustiť, tak upozorňujem na riziko, ktoré môže nastať. Ak ideme pripustiť do politického boja zoskupenia, kde stačia štyria ľudia, že sa registrujú, tak ja chlapcov z J&T vyzývam, vážení, však vy máte, veď to je úplne čaro. Veď tam je Tkáč, Jakabovič, Korbačka, ešte zoberte Rataja a, prosím vás, ste štyria, založte si stranu, máte peniaze, máte médiá, ľud tejto krajiny vás volí. Nebojte sa! Ľud tejto krajiny dokážete presvedčiť, oni vás sem dostanú. Normálne spravte stranu, je to možné. Na Slovensku je to možné! Slovensko je krásna, čarovná, zasnúbená zem. Ste štyria, nech sa páči, nikto vám do toho nebude hovoriť. Nikto, absolútne. Potom si k sebe nazbierajte dream team, tam nejakú, speváka, herečku, hokejistu a ste tu, vážení, a tu už vám, potom si môžte robiť to, čo teraz robíte kadejako, a potom už to môžte robiť tak, jak si myslíte, že chcete, aby to fungovalo.
Detto platí aj pre chlapcov z Penty, tam sú tiež, myslím, štyria, však čo, Haščák, Dospiva a neviem, kto tam je ešte, ten Maták a ešte si zoberú toho jedného, tiež sú štyria. Tam bude sedieť Penta, politická strana, tam bude sedieť J&T, ešte nejaké rodinné klany by sem mohli ísť. Však čo? Všecko funguje. Demokracia. To je presne to, keď to nemáte v sebe, tak sa to nenaučíte. Keď to nemáte v sebe, sa to nenaučíte! Potom to takto dopadne, ako to dopadlo. Neriešite, absolútne neriešite.
My sa s dôsledkami toho, že keď niektoré veci neriešime, sa budeme stretávať. Jeden z krásnych dôsledkov je 13-percentná účasť. Ja si dovolím tvrdiť, že my sme bezpečnostným rizikom pre Európsku úniu. A ja byť Európskou úniou, tak Slovensko vylúčim, normálne vylúčim alebo ju vyradím proste, možno to aj bude na téme dňa, že Európska únia vzhľadom k tomu, že bude chcieť sa chrániť, tak nemôže pripustiť k sebe kmeňové spoločenstvá, ktoré (zasmiatie sa rečníka) volia jak nejaké subkultúry, lebo tu sa potom môže ľahko stať, že proste my budeme nominovať nejaké kmene, niečo zvolené z desiatich autobusov. Vyexponujem, lebo tá krivka ide dole, čiže už niekto, ak 20 bolo málo, tak sme to prekonali, 13 je teraz.
Tam to ide, proste tam, tam my smerujeme, k tým excesom, ktoré, potom ľudia začnú hľadať riešenia aj tu, nechcem sa niektorých kolegov dotknúť a menovať, riešenia tam, kde nie sú. Viete, to je to zúfalé hľadanie riešenia, že som tak zúfalý, že hľadám nejaké riešenie, ktoré si myslím, že je dobré, ale keď, keď som nositeľom nejakého len základného analytického myslenia, tak si to poviem, však ale to nie je riešenie, to je blbosť. No ale zdá sa, že čoraz viac vecí tuná padá na úrodnú pôdu.
Neriešite, teda, pardon, druhá vec, čo neriešite, tretia vec a, pán predseda, ja vás poprosím, jednak ma vyrušujete, sa rozprávate a neni tu pán minister. Elementárna úcta sa tomu hovorí. Ja keď rozprávam, vy tu hučíte za mnou jak sud, mňa to vyrušuje, prosím vás. Ja viem, vy si tu, pred vašimi si rozprávajte, mňa, mňa nevyrušujte. Na to mám právo, aby som nebol rušený. Tam si vešajte kamery, nech sa páči, som zvedavý, Komora architektov, napíšem Komore architektov, že či sú s týmto uzrozumení, že či sa im to páči, že tuná niekto príde a vešia im kamery na neviem na čo. Však na toho Hodžu dole alebo na toho Hlinku dajte kameru! Však stade má pekný výhľad. To keď mu to dáte tuná na temeno (rečník sa dotkol temena svojej hlavy), to tam štyrma šróbami dáte, tak to bude pekne ako ten - ten, jak sa to povie, ten, to, čo vidí - ten perimeter, je super podľa mňa. Aj toho Dubčeka, tam tiež podľa mňa tiež treba monitorovať, tiež by tuná na tú gustu by to nebolo zlé dať. Však dajte na štátny znak, normálne sem. Napíšem na Komoru architektov, som zvedavý, čo na to povedia. Teraz vás poprosím, aby ste mi zabezpečili účasť ministra. (Rečník sa na chvíľku odmlčal.)
Čakal som chvíľu, ja chápem, že človek musí ísť aj na vécko, musí si zapáliť, to ja sa na tom ne to, ale už čo je moc, je veľa. Dobre? Tak tú chvíľku som počkal a už viac nie som ochotný čakať. Môžme to prerušiť, o druhej si to môžme zopakovať. Nechám to na vás. (Rečník sa opäť na chvíľku odmlčal.)
Takže pokračujeme ďalej v tom, čo neriešite. Neriešite ani agentúry, i keď som mal vôľu, dokonca som sa zúčastnil niektorej tej, som naznačil, že by to bola cesta, že kde vyriešiť aspoň niečo, že sa vám nezjaví, ja tomu hovorím jogurtová agentúra, hej, agentúra, ktorá robí výskum trhu pre, ja neviem, firmu Rajo alebo nejakú inú firmu, že koľko jogurtov sa predáva. A zrazu si spomenie, že by chcela robiť aj politické prieskumy, a zrazu sa zverejnia prieskumy, ktoré rozčeria politické nebo. Tak tiež podľa mňa treba nájsť určitý filter, kedy kto a kedy aký prieskum sa môže volať volebným prieskumom. Aby sme nedopadli tak, že tuná nejaký chlapci si zmyslia, že si spravia agentúru a otázka je len, že či im to tá nejaká televízia pustí, alebo nie. Budú to totálni jogurťáci, ktorí proste namerajú, čo sa ani namerať nedá, ale niekde sa to zverejní. Tak nech sa to zverejní, že to je prieskum chlapcov, ktorí sa hrajú na agentúru, ale ak je niečo prezentované ako volebný prieskum, tak ten, ktorý sa bude prezentovať ako volebný prieskum (zatlieskanie jedného poslanca z pléna), tak by mal proste ten, kto sa môže volať, ten prieskum, volebným prieskumom, mal by spĺňať určité kritériá. Proste aby sa prestali jagurťáci a všelijakí šuflikanti a neviem ako do toho pchať a čeriť tu politické vody a vytvárať, generovať. Ja viem, že tu je vôľa vygenerovať, ja viem, že v primitívnych kmeňových spoločenstvách urobíte kráľa, ja viem, že niekto k tomu tak pristupuje, ale, prosím vás, mňa do toho neťahajte. Ja s tým nič nechcem mať, dobre? Mňa do toho neťahajte! Čiže hovorím, aspoň toto je jedna vec, ktorá sa dá v tomto smere urobiť. Samozrejme, ste to nevyužili.
Možno technickú vec, finančné vyjadrenia, ktoré sú v samotnom návrhu zákona, si dovolím tvrdiť, že nemyslím, že je až také šťastné, pokiaľ sa uvedomíme v tom, že doba nejakým spôsobom napreduje a prijmeme to, čo sa hovorí, že peniaze sú to, na čom sa dohodneme, že sú peniaze. Je to predpoklad, že sa možno niekto iný dohodne, že čo sú peniaze, samozrejme, nás sa to vôbec netýka, my to sme len povinní akceptovať a tým pádom sa môže stať, že to euro bude zrazu úplne mať inú hodnotu, na akú sme zvyknutí. Čiže ak dneska stojí bilbord 100 euro, pre niekoho zdá sa, že ho vedia ponúknuť aj za 5 euro podľa vyúčtovania, ale môže sa stať, že ten bilbord bude stáť 1 000 euro vzhľadom na určité pohyby na trhu a vtedy by to mohlo spôsobiť problém. Čiže ja by som neviazal, neviazal v zákone a v telách zákona sumy na euro, ale možno na iný prepočet. Cez priemernú mzdu, cez minimálnu mzdu, cez nejaký iný ukazovateľ, ktorý by vlastne zohľadňoval tie skutočnosti. Lebo naozaj sa môže - a nedá sa to vylúčiť - stať aj to, že tie peniaze za chvíľku nebudú mať ani takú hodnotu, že si kúpite za nich 10 bilbordov. Ale možno zbytočne hrúzim, ale v tomto som opatrný a podľa mňa je legislatívne čistejšie, keby tam to bolo uvedené tak.
Skončím s tým, že ak bola niekde vôľa, aj tu všetci tu dokonca filozofovali, filozofia sú poznámky k Platónovi, najskôr si treba prečítať Platóna, potom môžme hovoriť, že ideme filozofovať, aj sme tu filozofovali, aj sme tu mudrovali, aj sme tu všetko neviem čo robili, ak niekto skutočne chcel pomôcť demokracii, ak chcel odstrániť partokratizmus, ak chcel neviem čo, ak chcel, ale možno aj chcel, len nevedel, lebo to je, tiež má svoj význam, že chcieť, ale treba to aj prípadne pozrieť.
Ak niekto ale naozaj skutočne chcel pomôcť našej demokracii, našej nedokonalej demokracii, ktorú ovládli hulváti, tak mal sa pustiť do ustanovenia § 57 toho starého, to znamená, že kedy kto môže stiahnuť, resp. nestiahnuť kandidáta nominovaného do volieb. To je kľúčový moment celého, vážení. Celý kľúčový moment je v tom, to je ten strach tých kandidátov, to je ten monokratizmus, ktorý vám hovorí, že držať - ono to sa hovorí pejoratívnejšie - ústa a krok, aby ma nestiahol. Lebo v praxi je to tak, že splnomocnenec predkladá potvrdenie strany, že niekoho sťahuje, ale neopravuje tie skutočnosti, že či je to osobné rozhodnutie toho predsedu, a častokrát môže, lebo to absolútne neopravuje, alebo je to aspoň rozhodnutie nejakého orgánu. A tam, je to je presne to posilnenie prvku demokracie v tom, že ak niekto nominoval, tak aj niekto sťahuje. Čiže ak má niekto predsedníctvo, niekto má, ja neviem čo, má prezídium, niekto má, neviem čo, radu, tá nominovala, tak aj rozhodnutím tej rady sťahuje. Ale to definované nie je, ani nie je na to dosah. A je to prísne monokratické. Čiže keď nepočúvaš, keď ideš mimo lajnu, tak si dole. No to je celé. Tam je proste zakopaný jeden zo psov toho, prečo to u nás nefunguje. Nie je to ten najväčší, ale je to jeden zo psov.
Čiže keby niekto skutočne chcel pomôcť odstrániť ten monokratizmus obrovský v tom, aby tu takí slotovci a neviem čo, že má tu nastúpených vojačikov, ktorí poslušne držali, lebo vedeli, že čo sa patrí, a chce tu mať osobnosti, skutočné osobnosti, ktoré aj niečo vedia, ktoré si aj vedia niečo naštudovať, nabrífovať, k tomu niečo možno relevantné povedať, tak toto je cesta. Ale, samozrejme, tento paragraf zostal nedotknutý, lebo vyhovuje, vyhovuje a bude vyhovovať a s tou našou demokraciou to pôjde tak, ako to pôjde.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka, aj pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra za dochvíľnosť. (Povedané so smiechom. Reakcia ministra vnútra: "Bol som tu načas.") A tak videli sme, len treba načas byť v sále, pán... Tu sú návštevníci, asi žiaci nejakej strednej školy. Tak kebyže oni meškajú toľko na hodinu, tak asi by mali zápis niekde. (Reakcia ministra.)
No, takže vy budete mať zápis aspoň v protokole v Národnej rade, ako sme to prerokovali, tento veľmi dôležitý zákon, ktorý hádam po ústave, asi, podľa mňa je jeden z najdôležitejších zákonov kvôli tomu, lebo od toho sa odvíja, či tu máme právny štát, demokratický, právny štát, ako vlastne vzíde táto snemovňa, ako vzíde vláda, ďalšie zastupiteľstvá.
Je to aj ťažký zákon, nie tak aj z politického hľadiska, ale aj z hľadiska pragmatického, lebo stačí malá nepozornosť a demokracia môže byť na kolenách. Ja dúfam, pán minister, a ja dúfam, že vy ste o tom úplne skalopevne presvedčený, že sme urobili všetko, čo je potrebné k tomu, aby tie chybičky sa do tohto zákona nedostali a aby tento zákon bol maximálne vykonateľný. Chybičky krásy, lebo také som už našiel, ešte včera som to prešiel, dosť stále, ten zákon asi nebude uzavretý ešte istú chvíľu, ale dúfam, že tá vykonateľnosť bude.
Tie väčšie nedostatky, o jednom väčšom nedostatku už rozprávala moja kolegyňa pani poslankyňa Lucia Žitňanská, a to je tá štátna rada, k tomu sa ale ja nechcem vracať, lebo ona to už prízvukovala dosť. Oproti návrhu, vždy ste sa bavili veľmi ostro vtedy po tom lete, oproti tomu pôvodnému návrhu tento návrh zákona je už oveľa lepší, ale stále, stále sú tam určité veci, ktoré nie sú podľa mojich predstáv. Ale to už taký šport, pán minister, váš, že predložíte nejaké maximálne vreco takých vecí, ktoré, viete, že sa nám nebude pozdávať, potom z tých uberiete, ale gro tých vašich, vašich myšlienok, gro tých vašich predstáv tam predsa len. Neprekuká, to už je také, však vy sa k tomu aj hlásite, neurobíte to, z toho nejaké väčšie tajnosti. Ale tá trištvrteročná práca priniesla svoje ovocie, ale to ovocie stále nie je zrelé. To je vidieť na tom, že koľko je tu podpísaných, koľko z tých pozmeňujúcich návrhov sám som podpísal, koľko tých pozmeňujúcich návrhov tu koluje. To ovocie stále potrebuje to leto, teplo toho leta, z ktorého by potom v septembri mohol vzniknúť taký celkom dobrý zákon.
Ale okrem, okrem tej štátnej komisie, čo vnímam veľmi citlivo, je tu ešte ďalšia vec, ktorú už kolegovia prízvukovali, ktorá ale stále bude takým ako Damoklov meč nad týmto zákonom a to sú moratóriá.
Ale veľmi negatívne vnímam aj celú plejádu obmedzení, sankcií, následne na to tú vágnu možnosť kontroly. Zákon je postavený zas v tom, že tí poctiví, tí čestní, ktorí ho budú dodržiavať, v konečnom dôsledku na to doplatia. Doplatia na svoju čestnosť, na to, že budú postupovať v zmysle, striktne v zmysle zákona, lebo vždy sa tu nájde na politickej scéne dostatočný počet dobrodruhov kandidátov alebo neférových politických strán, ktoré majú a priori vo zvyku porušiť zákonné predpisy a vlastne takto získať nezákonné výhody, a neodradia ich ani tie sankcie, ktoré sú v niektorých prípadoch dosť vysoké, ale stále nie dosť vysoké na to, aby to zamedzilo tomuto v prekročení zákonných obmedzení. Čiže výsledný efekt je, že tá politická strana, ten kandidát, ktorý poruší alebo v budúcnosti poruší tento zákon, nikdy nebude tak potrestaný, aký osoh on môže mať z toho porušenia.
Napríklad chýba mi tu sankcia zrušenia politickej strany. Zrušenia politickej strany, politická strana, ktorá nedodržuje pravidlá hry počas volieb, počas financovania, predpisy financovania, tak ja si kľudne viem predstaviť tú sankciu, že by bol vyškrtnutý zo zoznamu politických strán.
A na druhej strane tie fixné sumy. Viete, pre politickú stranu bohatú, ako je napríklad SMER - sociálna demokracia, tých pár stotisíc eur pokuty nie je až také veľké ako napríklad na teraz začínajúcu politickú stranu, ktorá zápasí s každým centom.
A idem na to gro, a to je to moratórium, 40 hodín, 48 hodín pred voľbami zakázať politickú propagáciu v ére internetu, ďalších elektronických komunikačných možností podľa mňa je viac ako neaktuálne a je to aj neúčelné. Lebo sociálne siete napríklad len dávajú oveľa väčší priestor na priame oslovenie potenciálneho voliča. Je tu, dáva širší záber ako nejaký plagát, nejaká tá reklama a toto zakázané odkontrolovateľné nebude.
V posledných voľbách máme častý jav, že zahraničné televízne stanice zasahujú do našich predvolebných súťažení a práve počas moratóriá sú tam nejaké exkluzívne interview s nejakými kandidátmi, sú tam vo vyššej miere nejaké spravodajské šoty o tej-ktorej politickej strane alebo kandidátovi, ktoré, televízne stanice, ktoré sú dostupné a dosť aj pozerané na území Slovenskej republiky potenciálnymi voličmi. A toto už je neférové, lebo týchto nevieme postihnúť, samozrejme, na to dosah štátne orgány Slovenskej republiky nemajú a to je diskriminujúce voči tým politickým súperom, ktorí takéto možnosti nemajú alebo nechcú využiť, nechcú porušiť zákon. A tu sankcia, samozrejme, pre tých, ktorí využijú tieto neférové možnosti, daná nie je. Preto ja si myslím, že najlepšie by bolo zrušiť moratórium.
To isté sa týka aj zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách 14 dní pred voľbami, lebo aj teraz nebola možnosť napríklad informovať o výsledku volieb pred tým, ako ukončia voľby v poslednej krajine Európskej únie pri európskych parlamentných voľbách. No ale už sme mali rôzne informácie, rôzne štatistiky, po internete kolovali už, dá sa povedať, presné výsledky. Dobre, v tomto viem, prečo to je, ale pri tých, pri tom zákaze 14 dní pred, pred voľbami zakázať zverejňovať informáciu o kandidujúcich politických stranách, no, si myslím, že to stráca taký účel.
Vidím tu aj také maličké, maličké problémy, ako je prítomnosť ďalších osôb vo volebnej miestnosti. Jednak, že by som si to vedel predstaviť, že by bolo to také voľnejšie, na druhej strane, aby sme zachovali určitú štábnu kultúru, tak tiež si viem predstaviť, že nech sa tí ľudia, ktorí sa chcú zúčastniť, alebo chcú byť v tej volebnej komisii, tak aby sa dopredu zahlásili, ale tuto poriadok nie je. Pri každých voľbách to je trošku inak.
Podpis voliča v zozname voličov, musí volič podpísať vlastnoručne, do zoznamu voličov sa musí podpísať pri hlasovaní. To je v jednom, v jednom paragrafe. Neviem, načo to je tam. (Reakcia navrhovateľa.) No. (Reakcia navrhovateľa.) Ale nie je to pri každej voľbe zas. To je v tých všeobecných častiach. (Reakcia navrhovateľa.) Dobre, okej, dobre, v poriadku, pán minister. Ja beriem to, ale len hovorím, že ja mám inú predstavu, ale to už nedávam návrh, len, to len proste hodím tú loptičku hore.
Napríklad § 135, keď politická strana má kandidáta na predsedu vyššieho územného celku, ale nemá kandidátne listiny v jednej tretine volebných obvodov, už nebude mať člena vo volebnej komisii. A na druhej strane ten predseda kandiduje vo všetkých volebných obvodoch.
No a čo si myslím, že čo treba napraviť, a to je to, aby voľby predsedu vyššieho územného celku neboli dvojkolové.
Niekoľko faktov. Volíme v jednom kole tak primátora Košíc, ale aj Bratislavy. Dá sa povedať, že sila Bratislavy je vlastne silou jedného ako mesta, jedného kraja. Vôbec nenarúša legitimitu toho predsedu vyššieho územného celku, keď bude zvolený v jednom kole, v tom prvom kole, s najvyšším počtom hlasov. Nikto nebude spochybňovať jeho legitimitu. Ako to, že nespochybňujeme legitimitu primátora? U prezidenta je to troška predsa len iné, si myslím. A jednak aj z finančného hľadiska to je nemálo peňazí, keď musíme tých v tom druhom kole zas zriadiť alebo pokračovať v platení členov volebných okrskových a ďalších komisií.
Takže dávam návrh, pozmeňujúci návrh, a to tak, že
Prvý bod. V čl. I v § 150 ods. 3 písmeno c) bude znieť: "c) kandidáti na predsedu samosprávneho kraja získali rovnaký počet hlasov,".
To je vtedy, kedy má vyhlásiť predseda Národnej rady nové voľby.
V čl. I v § 158 odsek 4 znie: "(4) Za predsedu samosprávneho kraja je zvolený ten kandidát, ktorý získal najviac platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby."
Kvôli tomu je ten bod prvý.
A bod tretí. V čl. I sa vypúšťa § 163. A následné paragrafy sa potom prečíslujú.
Ten § 163 práve hovorí o tom, že by sa mali konať tie, malo by sa konať to druhé kolo, čo je podľa mňa, nie je to, nie je to najdôležitejšie, ale hovorím, že na legitimite nikomu to neuberie.
Čiže summa summarum, pán minister, odstránením tých dvoch najväčších nezrovnalostí v tomto zákone, to je moratórium a štátna rada, by z toho mohol vzísť ako celkom slušný návrh zákona. Trištvrte roka sa na tom pracovalo, trištvrte roka sa na tom pracovalo, a predsa len sú tu také nedostatky, také otázniky, kvôli ktorým ani náš klub, ani ja osobne za tento návrh zákona, tak ako je, hlasovať nebudeme môcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Poprosím technikov, keby mohli prepnúť obrazovku. (Inštalovanie notebooku kvôli prezentácii na obrazovkách v rokovacej sále.) Okej.
Úplne na začiatok musím ešte pomôcť kolegovi Petrovi Osuskému. Dávam procedurálny návrh na vyňatie bodu 28 spoločnej správy na samostatné hlasovanie, čo on nestihol spraviť vo svojom príhovore.
A teraz sa idem venovať tomu, o čom som rozprával posledného trištvrte roka.
Musím povedať v prvom rade, že voči stranám legitímne zvoleným do tohto parlamentu, ktoré ale nemajú zastúpenie v podobe poslaneckého klubu, to bolo trošku nedôstojné, to rokovanie posledného trištvrte roka. Ja som sa vlastne na tú pracovnú skupinu vždycky dostal len vtedy, keď som bol náhodou v parlamente a niekto mi povedal, že v ten deň zasadá. Ale napriek tomu som neustále otravoval s jednou konkrétnou vecou, a to sú volebné paradoxy alebo nezmysly, ktoré sú súčasťou nášho volebného systému a ktoré spôsobujú to, že podľa môjho názoru je tento volebný systém neústavný a má množstvo chýb, ktoré potrebujeme napraviť.
Keď sa pozriete na tú tabuľku, ktorú teraz máme na monitore (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), tak tam vidíte rozloženie hlasov a mandátov v jedných eurovoľbách. HZDS svojho času tam malo 74 241 hlasov, SMER 264-tisíc, SDKÚ 140-tisíc, SMK 93-tisíc, SNS 45-tisíc, KDH 89-tisíc. A stačí si odobrať SMER-u 14-tisíc hlasov a len vďaka tomu, že 14-tisíc voličov SMER-u vtedy ostalo doma, zrazu SDKÚ má tri mandáty a KDH má iba jeden. To znamená, že 14-tisíc voličov SMER-u, ktorí prišli v tých eurovoľbách voliť SMER a chceli pomôcť SMER-u, SMER-u nepomohli nijak, SMER mal stále päť mandátov, ale týchto 14-tisíc voličov rozhodlo o tom, že KDH získa o jeden mandát menej a SDKÚ získa o jeden mandát viac.
Ďalší paradox. Namodelujme si takýto výsledok volieb (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále): SMER má 880-tisíc a niečo hlasov, 62 mandátov, SDKÚ 390-tisíc, 28 mandátov, SaS-ka 307-tisíc, 22, KDH 215-tisíc. Toto sú vlastne výsledky také, ako boli v roku 2010. A teraz si skúsime SMER-u odobrať mínus 400 hlasov, SaS-ke odoberieme 1 000, KDH odoberieme 6-tisíc, MOST-u 4-tisíc, SNS 4-tisíc a SDKÚ ako jedinej strane pridáme stovku, stovka hlasov by tam bola navyše. A keď sa pozrieme, čo by to spôsobilo podľa súčasného systému s počtom mandátov, tak jediné SDKÚ by o mandát prišlo. Takže napriek tomu, že by 100 ľudí volilo viacej, o 100 ľudí by bolo viacej voličov SDKÚ a všetky ostatné strany by prišlo voliť menej ľudí, tak podľa súčasného systému, ktorý nezmyselne prepočítava vlastne zvyšky po prerozdelení v tom druhom skrutíniu, tak mandátov by SDKÚ malo iba 27, kdežto podľa tých pôvodných malo 28.
Takže ešte raz, môže sa nám stať vo voľbách, že keď všetky strany okrem jednej príde voliť menej ľudí a tú jednu príde voliť o 100 ľudí viacej, tak tá jedna tým o mandát príde a tým pádom vlastne ľudia, ktorí volili tú stranu, tak jej uškodili. Tých 100 keby tam neprišlo, tak by to bolo, tak by to bolo lepšie.
Opačný príklad. Máme opäť rozloženie volieb tak, ako boli v roku 2010, a teraz, naopak, všetkým stranám pridáme nejaký počet hlasov (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), SMER-u 9 900, SDKÚ 500, SaS-ke 11 700, KDH 2 250 a SNS-ke 5 000 a MOST-u jedinému uberieme 500 hlasov. A vo výsledku MOST jediný bude mať o mandát viac, bude mať zo štrnástich pätnásť a ostatné ostanú na tom tak, ako sú, len SDKÚ, aj keď by malo o 500 hlasov viac, tak by o jeden mandát prišlo. Toto spôsobuje súčasný volebný systém, tzv. volebné paradoxy. Ja tomu hovorím volebné nezmysly.
Ďalší paradox je, že niektoré strany, ak by sa volilo menej poslancov, dajme tomu nie 150, ale volilo by sa iba 148, by na tom, že sa volí menej, získali mandát. Toto sú výsledky, výsledky volieb (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále), neviem z ktorého roku, je tam ešte HZDS, SDKÚ, SMER, SMK, KDH, ANO a KSS, takže to už bolo dávno. Keď sa prerozdeľuje 150 mandátov, tak KSS má 11 mandátov a v druhom počítaní cez zostatky nedostalo žiadny, ale ak by sa prerozdeľovalo iba 148 mandátov, tak KSS by zrazu malo o jeden mandát viac. A tie strany, ktoré ho predtým získali pri prerozdeľovaní cez zostatky, by o jeden mandát viac nedostali, ten by prišiel ku KSS.
No a posledný môj najobľúbenejší prípad, príklad. Predstavte si, že máme zrátaných 99,99 všetkých okrskov a všetkých voličov vo voľbách a zostáva nám jeden jediný posledný okrsok. A do tohto jedného jediného posledného okrsku príde jeden jediný volič a zahlasuje za stranu A, ktorú máme v tabuľke na mieste v prvom riadku (prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále). Kým v tom sčítaní bez tohto jedného voliča by táto strana mala 76 mandátov, tak tento jediný volič, posledný volič vo voľbách započítaný, ktorý volil stranu A, by spôsobil, že by ju o jeden mandát obral. To znamená, že priamo jeden jediný volič jediným jedným hlasom zoberie jeden mandát strane, za ktorú hlasoval vo voľbách. A konkrétne v tomto prípade spôsobí pat v parlamente, lebo ten jeden mandát bol presne ten 76., ktorý by tej strane zabezpečil väčšinu.
Ja popravde veľmi ťažko verím tomu, že vyše 10 rokov, alebo koľko to je, žijeme s takto nezmyselným volebným, volebným systémom, že žijeme so systémom, v ktorom buď človek nevedomky volí úplne inú stranu, než chcel.
Keď sa pozrieme napríklad na výsledky eurovolieb, ktoré práve prebehli, tak keby 20-tisíc voličov SMER-u ostalo doma, že by vôbec nešli voliť, tak KDH by malo tri mandáty a SDKÚ by malo iba jeden. Tým, že 20-tisíc voličov SMER-u prišlo voliť, pomohlo SDKÚ k druhému mandátu a KDH jeden mandát zobralo. To znamená, že 20-tisíc voličov SMER-u rozhodlo o tom, či tam pôjdu kádeháci, alebo tam pôjde niekto z SDKÚ. Nerozhodli o tom samotní voliči SDKÚ a KDH.
Ono v podstate za tých 5 rokov, za tých 5 rokov sa to vymenilo, lebo pred piatimi rokmi v eurovoľbách sa stal presný opak. Keby vtedy 50-tisíc voličov SMER-u ostalo doma, tak by mali zase SDKÚ o mandát viac a KDH by mali o jeden menej, ale stále platí, že tu voliči SMER-u rozhodujú o tom, ako si pravica medzi sebou rozdelí mandáty, čo je nezmysel, čo tak nesmie byť.
A toto, tento systém, ktorý na Slovensku máme, v Nemecku bol daný na Ústavný súd a Ústavný súd rozhodol, že nie je možné, nie je možné, aby v systéme bol vôbec teoreticky možný moment, keď človek vlastným hlasom uškodí strane, ktorú volí, čo som dokázal na tom príklade, ktorý som dával pred chvíľou, alebo svojím hlasom pomôže inej strane, ktorú voliť nechcel, čo je dokázateľné na výsledkoch z týchto eurovolieb, aj z tých eurovolieb predtým.
A aby sa toto viacej nedialo, tak podávame s Radom Procházkom pozmeňovací návrh, ktorým tieto volebné paradoxy chceme odstrániť z tohto systému a zaviesť systém, v ktorom vždy iba hlasy, ktoré dám konkrétnej strane, budú rozhodovať o tom, koľko mandátov získa. Keď niekto bude voliť SaS-ku, tak rozhodne iba o jej počte mandátov, nebudú o jej počte mandátov rozhodovať ani voliči SMER-u, ani KDH, ani kohokoľvek iného.
Takže pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika a Radoslava Procházku k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.
1. bod. § 65 vrátane nadpisu znie:
"§ 65
Prideľovanie mandátov
(1) Celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia postupujúca do ďalšieho sčítania, sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej vždy číslom o 1 väčším. Vypočíta sa toľko podielov, koľko kandidátov je uvedených na hlasovacom lístku.
(2) Všetky podiely vypočítané podľa odseku 1 sa zoradia zostupne do zoznamu podľa veľkosti od 1 do 150, v prípade rovnosti dvoch a viacerých podielov je pre poradie rozhodujúci celkový počet hlasov pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak je aj celkový počet hlasov rovnaký, rozhoduje žreb. Zároveň s veľkosťou podielu sa uvedie i označenie politickej strany alebo koalície, ktorá dosiahla tento podiel.
(3) Za každý podiel uvedený v zozname podľa odseku 2 sa politickej strane alebo koalícii pridelí jeden mandát.
(4) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň 3 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najväčšieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
(5) Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi."
To isté platí v bode 2 pre európske voľby, takže to prečítam ešte raz, tam to bude
"§ 92
Pridelenie mandátov
(1) Celkový počet platných hlasov, ktorý získala politická strana alebo koalícia postupujúca do ďalšieho sčítania podľa § 97 ods. 2, sa postupne vydelí číslami 0,5, 1,5, 2,5 a ďalej vždy číslom o 1 väčším. Vypočíta sa toľko podielov, koľko kandidátov je uvedených na hlasovacom lístku.
(2) Všetky podiely vypočítané podľa odseku 1 sa zoradia zostupne do zoznamu podľa veľkosti od 1 do čísla označujúceho počet poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa majú voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky uvedeného vo vyhlásení predsedu Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 1. V prípade rovnosti dvoch a viacerých podielov je pre poradie rozhodujúci celkový počet hlasov pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak je aj celkový počet hlasov rovnaký, rozhodne žreb. Zároveň s veľkosťou podielu sa uvedie i označenie politickej strany alebo koalície, ktorá dosiahla tento podiel.
(3) Za každý podiel nachádzajúci sa v zozname podľa odseku 2 sa politickej strane alebo koalícii pridelí jeden mandát.
(4) V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal aspoň 10 % prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Ak politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety, mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Ak je rovnosť prednostných hlasov, je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.
(5) Kandidáti, ktorí nedostali mandát, sa stávajú náhradníkmi."
Tuto upozorňujem na jednu zmenu oproti verzii, ktorú máte rozdanú, v odseku 4 to má byť "10 %" kvórum a nie "3 %", tak ako je to uvedené, prosím, opravte si to, tam je rozdiel vo voľbách do Národnej rady oproti voľbám do Európskeho parlamentu, nieže by som za zníženie toho kvóra nebol, ale nemalo by byť predmetom tohto pozmeňujúceho návrhu.
Odôvodnenie: Slovenská metóda prideľovania mandátov ponúka priestor na existenciu volebných paradoxov, ktoré popierajú základné argumenty, prečo by sa volič mal zúčastniť volieb. Demokratický volebný systém musí byť založený na predpoklade, že so zvyšujúcim sa počtom voličov podporujúcich vo voľbách určitú politickú stranu sa priamo zvyšujú aj jej šance na úspech. Slovenská metóda umožňuje, aby za určitých okolností hlasy voličov ublížili strane, za ktorú hlasuje. Slovenská metóda ponúka priestor, aby voliči svojou účasťou vo voľbách nepriamo podporili stranu, ktorú nechcú voliť, t. j. v Slovenskej republike hlas voliča môže pomôcť obľúbenej strane, ale rovnako jej môže uškodiť, resp. pomôcť nepreferovanej strane. V Slovenskej republike využívaná metóda prepočítavania hlasov na mandáty za určitých okolností odmeňuje volebný neúspech a trestá volebný úspech.
V tejto súvislosti je potrebné spomenúť rozhodnutie Federálneho ústavného súdu Nemecka z 3. 7. 2008, ktorý rozhodol, že mechanizmus prideľovania mandátov vo voľbách v Bundestagu je protiústavný. A toto je presne ten, ktorý máme my dnes, ten, ktorý mali Nemci pred rokom 2008, nakoľko môže dôjsť k efektu negatívnej váhy hlasu, čo znamená vlastne, že hlas pre konkrétnu stranu viacej strane uškodí, než by jej pomohol.
Analogická situácia je v súčasnosti možno aj na Slovensku. Vládny návrh ponecháva doterajší spôsob prideľovania mandátov, ktorý nesie podobné znaky protiústavnosti spochybňujúce rovnosť hlasovania vo voľbách, a teda je volebný kódex napadnuteľný na Ústavnom súde Slovenskej republiky. V prípade prijatia Websterovej metódy, ktorá je popísaná v tom pozmeňováku, ktorý som predniesol, sa vylúči možnosť, že hlasovaním za preferovanú stranu volič podporí nepreferovanú stranu, resp. že dôjde k situácii, že volič poškodí strane tým, že ju bol voliť. Zmenou metódy prepočítavania hlasov na mandáty sa teda nastolí situácia, pri ktorej bude za akýchkoľvek okolností platiť, že je pre politickú stranu vždy lepšie, ak získa vo voľbách viac hlasov.
Webstrova metóda sa využíva v súčasnosti v Nemecku, je neutrálna k politickým stranám, pri porovnaní výsledkov prepočtov pôvodnej slovenskej metódy a Webstrovej metódy vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu sa ukazuje, že obidve metódy ponúkajú rovnaké výsledky, čo znamená, že pri zmene súčasnej slovenskej metódy na Websterovu by zastúpenie jednotlivých politických strán v národnej strane a v Európskom parlamente ostalo nezmenené, až na výsledok posledných eurovolieb, tam si myslím, nie som si úplne istý, ale tam je možné, že by jeden mandát navyše získala strana SMER na úkor SDKÚ.
Pozrime sa tiež, čo umožňuje... Neviem, prečo technici vypli ešte tú prezentáciu, ale ocenil by som, keby sa vrátila naspäť. Ďakujem. A pozrime sa ešte, čo umožňuje súčasný volebný systém, čo sa týka počtu hlasov potrebných na jeden mandát. (Prezentácia na obrazovkách v rokovacej sále.) Toto sú počty hlasov potrebných na jeden mandát v posledných eurovoľbách. SDKÚ na jeden mandát potrebovala 21 734 hlasov, MOST cez 32-tisíc a Obyčajní ľudia až cez 41 829 hlasov. To znamená, že na zisk jedného mandátu potrebovali Obyčajní ľudia takmer dvojnásobok počtu hlasov oproti SDKÚ. A len samotný Richard Sulík mal viacej preferenčných hlasov než tie, ktoré potrebovali SDKÚ na zisk jedného mandátu. (Reakcia z pléna.)
Ja nevravím, že tie voľby dopadli zle, ja som s nimi spokojný, len hovorím, že ten systém je znútra chorý. Nemôžme mať na Slovensku systém, kde volením jednej strany tú stranu poškodím. Nemôžme mať na Slovensku systém, kde volením konkrétnej strany A pomôžem strane B. A určite nemôžme mať na Slovensku systém, kde volič dopredu nevie, čo ten jeho hlas spôsobí. A taký systém tu dnes, dámy a páni, máme.
Ja som pripravený o detailoch sa s vami rozprávať hodiny a hodiny, tých príkladov je veľa, veľmi rád komukoľvek ukážem prepočty, ako by vlastne výsledky volieb vyzerali podľa toho návrhu, ktorý tu s Radom Procházkom teraz predkladáme. Ide mi o jedno, aby volebný systém na Slovensku bol spravodlivý a ústavný. A podľa všetkých indícií, ktoré som práve teraz povedal, prezentoval a ktoré dlhodobo prezentuje pán Dančišin z Prešovskej univerzity na svojom blogu a máte si možnosť ich tam prečítať do detailov, podľa tých dôvodov, podľa všetkých týchto paradoxov a konkrétnych príkladov je náš volebný systém chorý a je potrebné ho zmeniť.
Musím tiež povedať, že na jeho zmenu existujú v podstate viaceré možnosti. Jednu som prezentoval v tomto pozmeňováku, mal som pripravený ešte druhý pozmeňovák, na ktorý sa mi ale nepodarilo získať dostatok podpisov, a to z toho dôvodu, že kým tá Webstrova metóda, ktorú som predložil v pozmeňováku, je podľa mňa najbližšie k dokonalému systému, dokonalý systém neexistuje, ale tá Webstrova je najbližšie k dokonalému systému hlavne kvôli tomu, že je jednoduchá, čistá a nezvýhodňuje ani veľké strany, ani malé strany. Keby niekto chcel, tak aj s ňou sa dá hrať. Tým, že tam sa začína vlastne deliť 0,5, tak tam sme v strede medzi tým, čo sú veľké strany, malé strany, rozhodí sa im presne polovica tých mandátov na jednu stranu, na druhú. Keby sme začínali dajme tomu pri 0,3 a potom delili 1,3, 2,3 a tak ďalej, zvýhodníme malé strany, otázka je politická, či chceme, keby sme začínali pri 0,7, 0,8 alebo dajme tomu pri 1 a potom ideme o jedno číslo väčšie, zvýhodníme zase veľké strany a tiež je otázka, či to chceme.
Ja som naschvál do toho pozmeňováku dal 0,5, aby sa začínalo pri nej, aby to bol neutrálny systém, ktorý nezvýhodní ani malé strany, ani veľké strany, ktorý jednoducho zabezpečí, že hlas voličov spôsobí zmenu mandátov len u tej strany, ktorú volili, a u nikoho iného.
Nie som veľmi spokojný s tým, že je tu toľko ľudí, koľko tu je, myslím si, že to je veľmi dôležitá téma, nie som veľmi spokojný s tým, že pán minister tu nie je, ale ospravedlnil sa pred tým, ako som začal rozprávať, ja to beriem, že niečo potrebuje vybaviť a koniec koncov hovoril som s ním o tom niekoľkokrát. Budem rád, keď sa k tomuto pozmeňováku vyjadrí vo svojej záverečnej reči, o znení obidvoch tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré som mal pripravené, som hovoril aj so zástupcami ministerstva vnútra, keď bude potrebné, veľmi rád dodám všetky prepočty všetkých volieb, ktoré sa na Slovensku konali, podľa dnešného systému, aj podľa obidvoch tých pozmeňovákov, ktoré mám v ruke. Ak plénum rozhodne o tom, že skôr schválime ten druhý, ktorý je preferujúci väčšie strany, budem to považovať stále za lepší stav, ako máme dnes, je lepšie mať ústavný a spravodlivý systém, ktorý preferuje veľké strany, než neústavný a nespravodlivý systém, ktorý to rozhadzuje ledabolo, ako to zrovna príde. Ale ja osobne by som uvítal, keby sme rovnako ako Nemci prešli na tú Webstrovu metódu, ktorá je jednoduchá, krásna, čistá, jednoducho vysvetliteľná, je veľmi ľahko komunikovateľná, je spravodlivá, neutrála a vyvážená. A je najbližšie k ideálnemu systému, čo sa týka spravodlivého prerozdeľovania hlasov voličov vo voľbách.
V súčasnosti sa Webstrova metóda používa v Nemecku, v upravenej podobe pod názvom Huntingtonova sa používa pre rozdeľovanie poslaneckých kresiel v USA v Kongrese pre jednotlivé štáty. Nie je nová, je otestovaná a som presvedčený o tom, že by znamenala významné, významné zlepšenie volebného systému na Slovensku.
Mrzí ma, že musím túto zmenu pretláčať cez druhé čítanie formou pozmeňováku aj spolu s kolegom Procházkom, bol by som oveľa radšej, keby bola súčasťou prierezovej dohody naprieč celým politickým spektrom. Je pre mňa naozaj nepochopiteľné, že tá zmena nenastala skôr.
V prípade, že tento pozmeňovák neprejde, som pripravený opätovne rokovať so všetkými zástupcami politických strán na Slovensku, aj s ministerstvom vnútra o možnostiach, ako ešte do konania ďalších parlamentných volieb zmeniť volebný systém, a v prípade, že neuspejem, začnem zbierať tridsať podpisov na podanie na Ústavný súd a som presvedčený o tom, som presvedčený o tom, že toto podanie na Ústavnom súde bude úspešné. Tie čísla sa jednoducho nedajú ošáliť, nech bol do toho Ústavného súdu zvolený ktokoľvek. Nemôžme žiť v systéme, kde hlasom pre konkrétnu stranu tej strane zoberiem mandát, to je absolútny nonsens. Škoda, že tu neni pán Lipšic, ten sa chcel so mnou staviť, že to nie je možné, tak ten príklad by ho presvedčil, že to možné je, ale nestavili sme sa, takže neprehral. Možno nabudúce, ak využijem šancu, tak vyhrám niečo.
Ďakujem vám za pozornosť a veľmi vás prosím o podporu tohto pozmeňováku. (Reakcia spravodajcu.) Áno. Počkať. Peter, dvadsaťosmička z ktorého zákona? (Reakcia z pléna.) 660, áno.
Ďakujem pekne za pozornosť a prosím za podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Pekný deň.

Ďakujem pekne. Škoda, presne ako povedal Martin, že je tu tak málo ľudí, pretože to, čo som si vypočul teraz, je z iného súdka, ako boli moje pozmeňovacie návrhy. Ale rovnako ako u mojich i tu mám pocit, že toto predsa - a nikto to nemôže povedať - preferuje nejakú stranu a robíme to pre nás. To robíme pre tých budúcich a robíme to skutočne "padni, komu padni".
A musím povedať, že ak tá hŕstka z nás, čo si to tu vypočula, nepochopí to, že by to mala podporiť, tak potom musíme povedať, že sa prijme vedome - vedome - po tom, ako si mohli vypočuť, že to robia, zákon, ktorý je nielen nespravodlivý, ale aj protiústavný. A aby sa pri plnom vedomí prijímali protiústavné novely alebo zmeny zákonov, je predsa niečo donebavolajúceho.
Ja som zažil veľmi nepríjemnú chvíľu dnes na výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, keď som zažil pošliapanie ústavnej rovnosti občanov pred zákonom. Stávalo sa to opakovane a dnes sa to stalo znova a znova a musím povedať, že ma to rozlaďuje. Pretože ak nie je v ústave napísané, že existujú rôzni občania s rôznou odolnosťou voči paragrafom zákona a pravidiel hry, tak je to skutočne škodlivé a to je aj skutočne príčinou toho, že jednou z dôležitých kvalifikácií, a všetka česť Andrejovi Kiskovi, pre voľbu prezidenta republiky bolo to, že nemá nič spoločné s politikou. A takýmito zákonmi, ktoré my tu ako politici vedome prijímame napriek tomu, že vieme, že šliapeme vedľa, vlastne vytvárame imidž politiky, kde byť politikom je poškodzujúce teba samého. A ak tak budeme pokračovať, tak sa nemôžme diviť trinástim percentám ani ničomu podobnému, lebo to je náš obraz.

Ďakujem pekne. Keďže už som vystupoval k tomuto zákonu v písomnej rozprave, avizoval som nejaké, alebo zopár pozmeňujúcich návrhov, dovolím si ich teda v súlade s rokovacím poriadkom predniesť. Zároveň možno pár slov ešte k nim.
A prvý z tých pozmeňovákov sa týka okrskových volebných komisií a v zásade v tejto chvíli neobmedzeného počtu členov okrskových volebných komisií. Stalo sa v európskych voľbách, že obec, ktorá mala 200 obyvateľov, mala plnú okrskovú volebnú komisiu, to znamená 29 členov. Inými slovami, každý ôsmy obyvateľ tejto obce bol členom okrskovej volebnej komisie. Je to podľa mňa nezmyselné, aby sme, ten, kto z vás už bol v okrskovej volebnej komisii, vie, že takýto počet je neefektívny a pre transparentnosť v zásade nemá väčší význam, ak prekračuje hranicu 5.
Okrem toho prichádza, ak by bol prijatý ten môj návrh, ktorý zavádza maximálny počet členov okrskárov na 5, prišlo by k ušetreniu. Napríklad keď si zoberieme, že tieto parlamentné voľby, pardon, európske voľby, bolo 72-tisíc okrskárov a v predchádzajúcich voľbách bolo 46-tisíc, úspora, ak by bol prijatý už v tej dobe tento pozmeňovák, by bola 1,8 mil. euro, čo nie je málo a určite by tieto peniaze ocenil niekto iný.
Takže k tomu pozmeňováku.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I v § 14 ods. 2 prvá veta znie: "Volebná komisia musí mať najmenej päť členov okrem okrskovej volebnej komisie, ktorá má päť členov."
2. V čl. I v § 44 ods. 1, v § 46 ods. 1, v § 75 ods. 1 a v § 77 ods. 1 sa v prvej vete za slovom "zaregistrovaná" vkladá čiarka a vypúšťajú sa slová "a v ostatných voľbách do Národnej rady získala aspoň 3 % platných hlasov".
3. V čl. I v § 46, 77, 101, 120, 139, 172 a 204 odsek 4 znie:
"(4) Okrsková volebná komisia má päť členov. Ak je delegovaných členov okrskovej volebnej komisie podľa odseku 1 viac ako päť, ich poradie sa určí žrebom na prvom zasadnutí okrskovej volebnej komisie podľa odseku 5. Člen okrskovej volebnej komisie, ktorý už bol vyžrebovaný nad určený počet podľa prvej vety, sa stáva náhradníkom. Najprv nastupujú náhradníci podľa tretej vety v poradí, v akom boli vyžrebovaní, a následne náhradníci delegovaní podľa odseku 1. Ak okrsková volebná komisia nie je utvorená spôsobom ustanoveným v odseku 1 alebo ak sa počet jej členov zníži pod päť a nie je náhradník, chýbajúcich členov vymenúva starosta obce."
Zároveň poprosím spravodajcu, aby sa o bode 1 a 3 hlasovalo spoločne, dvojka samostatne.
Ďalší pozmeňujúci návrh sa týka nášho fenoménu a najmä čo sa týka európskych volieb, a to je nízka volebná účasť, aktuálne 13-percentná volebná účasť nemôže zabezpečiť legitimitu volených zástupcov. Je to možno tvrdé, ale, bohužiaľ, je to tak. Mala by byť tá volebná účasť najvyššia a my všetci, čo tu sedíme, by sme sa mali usilovať o to, aby volebná účasť bola na čo najvyššej úrovni. Preto po vzore niekoľkých krajín navrhujem motiváciu ľudí, pozitívnu motiváciu, aby chodili ľudia k voľbám, aj keď jedným dychom dodávam, že ak by naša demokracia fungovala tak, ako má, s týmto návrhom bol by som zdržanlivý. Ale táto motivácia sa týka predovšetkým tých, ktorí keď prídu voliť, môžu pri daňovom priznaní dostať daňovú úľavu v podobe nezdaniteľnej časti vo výške 1/12 životného minima, čo v prepočte vychádza cca 16,50 na dani z príjmu. Nie je to veľa, ale nie je to ani toľko, že by to zaťažilo štátny rozpočet príliš. Naozaj by nám malo všetkým záležať na tom, aby ľudia chodili voliť.
Takže prečítam pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach a výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
1. V názve zákona sa slová "a o zmene Občianskeho súdneho poriadku" nahrádzajú slovami "a o zmene a doplnení niektorých zákonov".
2. V čl. I sa za § 20 vkladá § 21, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 21a
Potvrdenie o hlasovaní vo voľbách
(1) Okrsková volebná komisia vydáva na žiadosť voliča, ktorý v jej obvode odvolil, potvrdenie o hlasovaní vo voľbách na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa osobitného predpisu.
(2) Každý volič môže požiadať len o jedno potvrdenie o hlasovaní v konkrétnych voľbách.
(3) Pri voľbách poštou podľa § 56, 57, 210 a 211 vydáva potvrdenie o hlasovaní vo voľbách ministerstvo vnútra na základe žiadosti voliča v prípade, ak mu volič preukáže hodnoverným spôsobom odoslanie návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU". Za hodnoverný spôsob sa považuje najmä potvrdenie pošty o zaslaní návratnej obálky s heslom "VOĽBA POŠTOU" na doručenke alebo iný obdobný spôsob. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní vo voľbách voličovi na adresu miesta pobytu v cudzine, ktorú volič uvedie v žiadosti. Tlačivo žiadosti na tento účel zabezpečí ministerstvo vnútra, uverejní ho na svojom webovom sídle.
(4) Tlačivá potvrdení o hlasovaní vo voľbách zabezpečí ministerstvo vnútra. Ministerstvo vnútra doručí potvrdenie o hlasovaní o voľbách obciam prostredníctvom okresných úradov. Obec zabezpečí dostatočný počet potvrdení o hlasovaní o voľbách do každej okrskovej volebnej komisie v jej územnom obvode. Tlačivo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách musí mať ochranné prvky a miesto pre údaje o voličovi, ktoré vyplní v deň konania volieb príslušná okrsková volebná komisia. Na potvrdenie o hlasovaní vo voľbách musí byť údaj o okrskovej komisii, ktorá ho vydala, ako aj dátum, miesto a podpis aspoň dvoch členov okrskovej volebnej komisie, ktorí potvrdili voličovi jeho účel na hlasovaní vo voľbách.
(5) Každá okrsková komisia vedie evidenciu vydaných potvrdení o hlasovaní vo voľbách. Evidencia obsahuje číslo potvrdenia o hlasovaní vo voľbách, údaje o voličovi podľa § 9 ods. 3, dátum jeho vydania a mená členov okrskovej volebnej komisie, ktorí voličovi podpísali potvrdenie o hlasovaní."
3. Čl. I § 42 ods. 2 sa dopĺňa vetou, ktorá znie: "Volič môže požiadať obec aj o vydanie tlačiva na potvrdenie jeho účasti vo voľbách podľa § 21a."
4. Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: Zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a uznesenie Ústavného súdu sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 1 sa slová "v odsekoch 2, 3, 8 a 10" nahrádzajú slovami "odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14".
2. § 11 sa dopĺňa odsekmi 14 a 16, ktoré znejú:
"(14) Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období hlasoval vo voľbách podľa osobitného predpisu, jeho nezdaniteľnou častou základu dane je aj 1/12 platného životného minima za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu. Na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 14 sa za hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu považuje potvrdenie príslušnej okrskovej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách daňovníkom."
"(16) Daňovník si môže v príslušnom zdaňovacom období uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 1/12 platného životného minima za každé hlasovanie vo voľbách podľa osobitného predpisu."
Poznámka pod čiarou k odkazu 65a) znie: "65a) Zákon o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov."
3. V § 37 ods. 1 sa dopĺňa písmeno d), ktoré znie: "d) predložením potvrdenia o účasti vo voľbách podľa osobitného predpisu na účely uplatnenia nároku nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 14.".
4. V § 38 ods. 4 a § 48 ods. 1 sa slová "v § 11 ods. 6, 8, 10" nahrádzajú slovami "v § 11 ods. 6, 8, 10, 14".
5. Za § 52zb sa vkladá § 52zc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015
Ustanovenia § 11 ods. 14 a 16 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa použijú prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2015 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2015."
Páči. (Rečník odovzdal pozmeňujúci návrh spravodajcovi.)
Ďalší pozmeňujúci návrh reaguje na prednostné hlasovania, pardon, prednostné hlasy, teda možnosť ovplyvniť kandidačnú listinu voličmi do takej miery, že osoba na kandidačnej listine bude prekrúžkovaná. Dnes v parlamentných voľbách potrebujete získať 3 % z celkového počtu udelených strane a v európskych 10. My, alebo teda v tomto prípade ja navrhujem, aby sa pre obidve voľby, teda parlamentné aj európske, toto kvórum znížilo na 2 %.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "dve percentá".
V podobnom duchu je aj návrh, ak by náhodou sa zdalo, že dve percentá sú stále málo, tak je aj návrh, aby sa znížilo na jedno percento, čo sa javí ako spravodlivé, aj keď som si vedomý, že náš politický systém je nadstavený historicky nejako, ale ako sa ukazuje, nemusí to byť úplne šťastné, preto ďalší pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
V čl. I v § 65 ods. 5, v § 68 ods. 1 a v § 92 ods. 5 sa slová "tri percentá" nahrádzajú slovami "jedno percento".
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o podporu týchto návrhov.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, keďže bol som aj ja pri tom, keď sa kreovali tieto nové dokumenty, nové zákony, a ako som už spomínal aj v predchádzajúcom, niektoré veci boli zapracované, ale viac-menej len v kozmetických zmenách, to znamená, že tie podstatné akosik boli opomenuté. A my by sme boli radi, kedy sa naozaj trošku zmenil systém. My vieme, že to teraz takto vyhovuje, mnohým to tak vyhovuje, ale nevyhovuje to občanom a aj tí nás požiadali o to, aby sme túto zmenu, alebo teda niekoľko zmien navrhli.
Niektoré už prečítali moji kolegovia, ja pripájam ďalšie, keďže som tiež spolunavrhovateľom niektorých, tak aby sme to mali také trošku pestrejšie.
Viackrát sa hovorilo o voľbách zo zahraničia a my sme apelovali na to, aby boli lepšie možnosti pre Slovákov žijúcich v zahraničí alebo Slovákov nachádzajúcich sa dočasne v zahraničí, kedy sa vlastne konajú voľby, aby im bolo umožnené využiť svoje právo voľby a aby ho mali postavené na roveň ostatným občanom Slovenskej republiky. Nejak tieto naše myšlienky neboli akceptované, preto prinášame náš pozmeňovák.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Najprv prečítam odôvodnenie a potom samotný návrh, ktorý je vlastne len v štyroch bodoch.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho návrhu je vytvoriť motiváciu pre voličov hlasujúcich poštou k využívaniu ich ústavného práva voliť, a to cez úplne bezplatné hlasovanie. Podľa súčasnej právnej úpravy náklady na hlasovanie poštou znáša volič pri zasielaní hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky.
Podľa nášho pozmeňovacieho návrhu sa úhradu za zaslanie hlasovacieho lístka na územie Slovenskej republiky prenesie zo strany voliča na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky ako adresáta zásielky. Takouto právnou úpravou sa súčasne vytvoria rovnaké podmienky na prístup k výkonu volebného práva medzi občanmi hlasujúcimi na území Slovenskej republiky a tými, ktorí hlasujú mimo tohto územia. Súčasne po prijatí tohto návrhu očakávame zvýšenie záujmu štátnych občanov Slovenskej republiky nachádzajúcich sa v deň volieb a konania referenda mimo územia Slovenskej republiky o voľby poštou, keďže hradenie poštovného bol jeden z faktorov, pre ktorý sa odmietali zúčastňovať volieb. Zúčastňovať.
Takže samotný návrh zákona, alebo teda pozmeňujúci návrh.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení takto:
1. V čl. I § 56 ods. 7 druhej vete sa slovíčko "volič" nahrádza slovom "adresát".
2. V čl. I § 57 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
3. V čl. I § 210 ods. 7 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
4. V čl. I § 211 ods. 6 druhej vete sa slovo "volič" nahrádza slovom "adresát".
Ďakujem pekne. Odovzdávam spravodajcovi tento návrh.
Naozaj najmä v krajinách, kde nie je až tá ekonomická sila taká, aby si mohli voliči uplatňovať právo a voliť poštou, pretože to poštovné z ich územia na územie Slovenskej republiky je tak vysoké, že radšej povedia, že voliť nebudú, naozaj to právo potom rovnosti vo voľbách nie je rovnaké, ako keby sa nachádzali na území Slovenskej republiky.
Ďalší návrh, ktorý predkladáme, je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška, Miroslava Kadúca a Jozefa Viskupiča k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659).
Takisto najskôr prečítam odôvodnenie, aby bolo jasné, v čom nastávajú hlavné zmeny v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu. Opäť sa jedná o voľbu zo zahraničia. Tentokrát sa jedná o voľbu alebo umožnenie voľby, alebo teda voliť na našich zastupiteľských úradoch v zahraničí.
Hlavným účelom predloženého pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky voliť v zahraničí na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky (ďalej len "zastupiteľský úrad"), čo je plne v súlade so záväzkom Slovenskej republiky vyjadrenom v čl. 7a Ústavy Slovenskej republiky, a to, že podporuje vzťahy Slovákov žijúcich v zahraničí s materskou krajinou.
Podľa predloženého návrhu budú môcť na zastupiteľských úradoch voliť občania Slovenskej republiky, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a požiadali Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra") o takúto formu voľby alebo občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí sa v čase voľby budú nachádzať v zahraničí a požiadali obec svojho trvalého pobytu o takúto formu voľby.
Možnosť voliť aj v zahraničí na zastupiteľských úradoch sa bude vzťahovať na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, voľby prezidenta Slovenskej republiky, na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky a na konanie celoštátneho referenda. Celý proces konania volieb budú zabezpečovať zastupiteľské úrady v súčinnosti s Ministerstvom vnútra a Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Občania, ktorí prejavia záujem o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú musieť adresovať svoju žiadosť ministerstvu vnútra, pokiaľ nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo obci jeho trvalého pobytu, pokiaľ majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Túto žiadosť písomne alebo elektronicky musia adresovať ministerstvu vnútra do 50 dní a obci do 60 dní pred dňom konania volieb. Následne ministerstvo vnútra z týchto žiadostí vytvorí kompletný zoznam, ktorý po rozdelení žiadostí adresuje konkrétnym zastupiteľských úradom, do ktorých sa jednotliví občania prihlásili.
Návrh myslí aj na zamedzenie viacnásobného hlasovania, a preto občania s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadajú o voľbu v zahraničí, budú vyškrtnutí zo zoznamov voličov v danej obci, a súčasne osoby, ktoré požiadajú aj o voľbu poštou, aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, budú môcť zo zákona voliť len poštou a nebudú do zvláštneho zoznamu voličov na účely volieb v zahraničí zapísaní.
Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriadi zvláštna okrsková komisia, ktorá bude mať minimálne piatich členov. Na činnosť tejto komisie, ustanovenie jej členov sa primerane použijú pravidlá podľa konkrétneho druhu volieb, ktoré sa používajú aj vo voľbách, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky.
Postup voľby na zastupiteľskom úrade bude analogicky upravený ako pri iných druhoch volieb, ktoré sa konajú na území Slovenskej republiky, s nasledovnými odlišnosťami: voliči sa budú zapisovať do zvláštneho zoznamu voličov, zriadi sa samostatná zvláštna okrsková komisia mimo územia Slovenskej republiky, čas konania volieb v zahraničí sa musí uskutočniť v čase zodpovedajúcemu konaniu volieb na území Slovenskej republiky, oznamovaciu povinnosť pred konaním volieb budú mať zastupiteľské úrady, ktoré tak musia vykonať 15 dní pred konaním volieb, pričom tieto informácie sa im doručujú na adresu, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade.
Z volieb na zastupiteľskom úrade sa bude vyhotovovať zápisnica, ktorá sa bude zasielať priamo štátnej volebnej komisii na potvrdenie. Výsledky volieb, ktoré sa uskutočnia na zastupiteľských úradoch, sa zašlú elektronicky štátnej volebnej komisii, ktorá bude mať povahu zápisnice okresnej volebnej komisie. Zápisnica okrem iného bude obsahovať aj miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade a ktorí sa takejto voľby zúčastnili.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh používa namiesto "Ústrednej volebnej komisie" pojem "Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán" v znení legislatívnej skratky "štátna komisia", keďže v priebehu legislatívneho procesu sa vytvorila zhoda na konštituovaní nového volebného orgánu, a to z dôvodu, aby tento návrh bol po prijatí a už skôr schválenými zmenami vyplývajúcimi napríklad zo spoločnej správy príslušného gestorského výboru v zhode.
Možnosť voľby na zastupiteľských úradoch má v súčasnosti vo svojom právnom poriadku viacero európskych štátov, prostredníctvom ktorej umožňuje všetkým svojim občanom plnohodnotne sa zapájať do občianskeho života štátu a tak plnohodnotne využívať jedno zo svojich základných politických práv, ktorým je volebné právo.
Platný stav, ktorý umožňuje voličom zo zahraničia výlučne voľbu poštou, aj to len v parlamentných voľbách, pričom vládny návrh zákona zavádza možnosť hlasovania poštou aj v celoštátnom referende, je nevyhovujúci, najmä z dôvodu administratívnej náročnosti takejto voľby, a reálne neumožňuje týmto voličom uplatniť si svoje volebné práva. Zmena by mala nastať už aj prijatím tohto pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, najmä s ohľadom na tie mestá v zahraničí, kde žije väčší počet Slovákov, napríklad New York, Londýn alebo Dublin. Aj keď ideálne by bolo zavedenie možnosti voliť zo zahraničia elektronicky prostredníctvom internetu. Avšak už aj zavedenie možnosti voliť na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí bude znamenať významné zvýšenie počtu občanov Slovenskej republiky na voľbách, a to aj tých, ktorí sa budú práve v čase volieb nachádzať v zahraničí, čo okrem reálneho uplatnenia volebného práva napomôže tiež k zvýšeniu volebnej účasti, ktorá sa v posledných rokoch na Slovensku rapídne znížila.
Toľko k opisu pozmeňovacieho návrhu. A teraz mi ho dovoľte prečítať, tak ako ho navrhujeme.
Vládny návrh zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku sa mení a dopĺňa takto:
Bod 1. V čl. I v § 8 ods. l sa za slová "(ďalej len "starosta obce")" vkladajú slová "a na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad") Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zahraničných vecí")".
Bod 2. V čl. I v § 8 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "s výnimkou volebného okrsku, ktorým je zastupiteľský úrad".
Bod 3. V čl. I v § 11 ods. 5 sa za slovo "voličov" vkladajú tieto slová "a zvláštneho zoznamu voličov".
Bod 4. V čl. I v § 12 ods. 3 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a dopĺňa písmeno f), ktoré znie: "f) zastupiteľský úrad.".
Bod 5. V čl. I v § 14 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Členom zvláštnej volebnej komisie môže byť aj ten, kto nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky."
Bod 6. V čl. I sa § 17 dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Zastupiteľský úrad pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky, ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a pri konaní referenda najneskôr 15 dní pred konaním volieb doručuje voličom, ktorí sú prihlásení na voľby v jeho územnom obvode na adrese miesta pobytu v cudzine, ktorú uviedli v žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade, oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, adresu zastupiteľského úradu, stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka a povinnosti voliča preukázať sa pred hlasovaním príslušným dokladom, preukazujúcim jeho štátne občianstvo Slovenskej republiky."
Bod 7. V čl. I v § 30 sa odsek 1 dopĺňa písmenom e), ktoré znie: "e) zastupiteľské úrady ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí.".
Bod 8. V čl. I v § 32 ods. 4 sa za slová "člen okrskovej volebnej komisie" vkladá čiarka a slová "člen zvláštnej okrskovej komisie".
Bod 9. V čl. I sa za § 41 vkladá nový § 41a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 41a
Zvláštny zoznam voličov
(1) Zvláštny zoznam voličov zostavuje a vedie ministerstvo vnútra. Do zvláštneho zoznamu voličov sa zapisujú voliči, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a voliči s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorí požiadali obec v mieste trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade.
(2) V zvláštnom zozname voličov sa voliči vedú v abecednom poradí podľa priezviska.
(3) O voličovi zapísanom do zvláštneho zoznamu voličov sa uvádzajú tieto údaje:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresa miesta pobytu v cudzine,
d) adresa trvalého pobytu, pokiaľ ju má na území Slovenskej republiky.
(4) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade adresovanej ministerstvu vnútra, a volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, sa do zvláštneho zoznamu voličov zapisuje na základe žiadosti adresovanej obci v mieste trvalého pobytu. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade možno podať v listinnej forme alebo v elektronickej forme.
(5) Ak žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade neobsahuje zákonom ustanovené údaje alebo nie sú k nej pripojené ustanovené prílohy, ministerstvo vnútra v súčinnosti s ministerstvom zahraničných vecí vykoná opatrenia na to, aby žiadateľ o voľbu na zastupiteľskom úrade doplnil chýbajúce údaje. Ak žiadateľ nedoručí údaje alebo ustanovené prílohy najneskôr 35 dní pred dňom konania volieb, ministerstvo vnútra ho do zvláštneho zoznamu voličov nezapíše.
(6) Ministerstvo vnútra odovzdá zvláštny zoznam voličov štátnej komisii v dvoch rovnopisoch v deň konania volieb.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zoznam voličov príslušnému zastupiteľskému úradu podľa žiadosti voliča, ktorý požiadal o voľbu v jeho územnom obvode."
Bod 10 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 46 vkladá nový § 46a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 46a
Zvláštna okrsková komisia
(1) Na voľby na zastupiteľských úradoch sa zriaďuje zvláštna okrsková komisia, ktorá má minimálne piatich členov.
(2) Zastupiteľský úrad organizačne a technicky zabezpečuje priebeh a uskutočnenie volieb, zabezpečuje personálne fungovanie zvláštnej okrskovej komisie. Za činnosť zastupiteľského úradu na volebných veciach zodpovedá vedúci zastupiteľského úradu.
(3) Na postup pri delegovaní zástupcov do zvláštnej volebnej komisie, jej fungovanie a rozsah právomocí sa primerane použijú ustanovenia § 46."
Bod 11 pozmeňovacieho návrhu. V čl. I v § 52 ods. 6 prvej vete sa za slovo "obciam" vkladajú tieto slová "a prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí zastupiteľským úradom".
Bod 12 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa v § 52 ods. 6 druhej vete sa na konci pripájajú tieto slová: "a vedúci zastupiteľských úradov zabezpečia, aby boli hlasovacie lístky doručené najneskôr v deň konania volieb zvláštnym volebným komisiám".
Bod 13. V čl. I v § 54 ods. 2 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 14. V čl. I sa v § 54 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 15 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 57 vkladá nový § 57a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 57a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania volieb. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade, do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 56 alebo § 57 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 56 alebo § 57 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi:
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania volieb zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu volieb v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili volieb na zastupiteľskom úrade,
d) počet platných hlasov odovzdaných pre každú politickú stranu alebo koalíciu,
e) počet voličov, ktorí využili právo prednostného hlasu pre kandidátov politickej strany alebo koalície,
f) počet platných prednostných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov podľa politických strán alebo koalícií.
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní a zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 58 a 59."
Bod 16 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 96 vkladá nový § 96a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 96a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
To je všetko.
Bod 19 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 101 vkladá nový § 101a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 101a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 20 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 105 vkladá nový § 105a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 105a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 21 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 106 vkladá nový § 106a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 106a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 22 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 115 vkladá nový § 115a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 115a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 23 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 120 vkladá nový § 120a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 120a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 24 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 122 vkladá nový § 122a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 122a
Spôsob voľby
(1) Volič môže voliť na území Slovenskej republiky
a) vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov je zapísaný, alebo
b) v ktoromkoľvek volebnom okrsku na základe hlasovacieho preukazu.
(2) Volič môže voliť mimo územia Slovenskej republiky na zastupiteľskom úrade.
(3) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 25 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 123 vkladá nový § 123a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 123a
Voľba na zastupiteľskom úrade
Na voľbu na zastupiteľskom úrade sa vzťahujú ustanovenia § 57a okrem odseku 4."
Bod 26 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 199 vkladá nový § 199a, ktorý znie:
"§ 199a
Zvláštny zoznam voličov
Na zvláštny zoznam voličov sa vzťahujú ustanovenia § 41a."
Bod 27 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 204 vkladá nový § 204a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 204a
Zvláštna okrsková komisia
Na zvláštnu okrskovú komisiu sa vzťahujú ustanovenia § 46a."
Bod 28 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I v § 208 ods. 2 sa za slovo "poštou" vkladajú slová "alebo na zastupiteľskom úrade".
Bod 29. V čl. I sa § 208 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:
"(4) Na zastupiteľskom úrade môže voliť
a) volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý bol na základe žiadosti zapísaný do zvláštneho zoznamu voličov,
b) volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, v čase volieb sa zdržiava mimo jej územia a o voľbu na zastupiteľskom úrade požiada obec, v ktorej má trvalý pobyt."
Bod 30 pozmeňujúceho návrhu. V čl. I sa za § 211 vkladá nový § 211a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 211a
Voľba na zastupiteľskom úrade
(1) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý nepožiadal o voľbu poštou podľa § 210 a § 211, môže požiadať písomne alebo elektronicky o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí byť doručená ministerstvu vnútra najneskôr 50 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(2) Volič, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a v čase konania referenda sa zdržiava mimo jej územia, môže požiadať písomne alebo elektronicky obec trvalého pobytu o voľbu na zastupiteľskom úrade. Žiadosť musí byť doručená najneskôr 60 dní pred dňom konania referenda. Na žiadosť doručenú po ustanovenej lehote sa neprihliada.
(3) Obec zasiela ministerstvu vnútra zoznam voličov, ktorí ju požiadali o voľbu na zastupiteľskom úrade do 55 dní pred dňom konania volieb.
(4) Ak ministerstvo vnútra zistí, že ho ten istý volič požiadal o voľbu poštou podľa § 210 alebo § 211 a aj o voľbu na zastupiteľskom úrade, umožní mu voliť len poštou podľa § 210 alebo § 211 a jeho žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade zamietne a nezapíše ho do zvláštneho zoznamu voličov. O tejto skutočnosti informuje ministerstvo vnútra voliča písomne do 10 dní od zamietnutia žiadosti.
(5) Žiadosť o voľbu na zastupiteľskom úrade musí obsahovať tieto údaje o voličovi
a) meno a priezvisko,
b) rodné číslo, a ak mu nebolo pridelené, dátum narodenia,
c) adresu trvalého pobytu,
d) adresu miesta pobytu v cudzine,
e) adresu zastupiteľského úradu, v ktorom chce volič voliť.
(6) Volič, ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, k žiadosti o voľbu na zastupiteľskom úrade pripája
a) čestné vyhlásenie v štátnom jazyku, že nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
b) fotokópiu časti cestovného dokladu Slovenskej republiky s osobnými údajmi voliča alebo fotokópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
(7) Ministerstvo vnútra zasiela zastupiteľskému úradu najneskôr 30 dní pred dňom konania referenda zoznam voličov, ktorí chcú v jeho územnom obvode voliť.
(8) Voľby na zastupiteľskom úrade sa musia konať v čase zodpovedajúcom konaniu referenda v Slovenskej republike a začiatok sčítavania hlasov sa musí začať v rovnakom čase, ako uplynie lehota stanovená na ukončenie hlasovania v Slovenskej republike.
(9) Zvláštna okrsková komisia v zápisnici o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade uvádza
a) miestny čas začiatku a skončenia hlasovania, prípadne jeho prerušenia,
b) počet voličov, ktorí požiadali o hlasovanie v referende na zastupiteľskom úrade,
c) počet voličov, ktorí sa zúčastnili referenda na zastupiteľskom úrade,
d) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,
e) počet odovzdaných platných hlasovacích lístkov,
f) počet hlasov "áno" a počet hlasov "nie".
(10) Zvláštna okrsková komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania v dvoch rovnopisoch. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia zvláštnej okrskovej komisie. Ak niektorý z členov zvláštnej okrskovej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledkoch hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(11) Zastupiteľský úrad po sčítaní hlasov zasiela elektronickou formou v rozsahu podľa odseku 9 zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie štátnej komisii.
(12) Štátna komisia potvrdzuje zápisnicu zvláštnej okrskovej komisie o výsledku hlasovania na zastupiteľskom úrade voličmi, ktorí volili na zastupiteľskom úrade. Zápisnicu podpisuje predseda a ostatní členovia štátnej komisie. Ak niektorý z členov štátnej komisie túto zápisnicu nepodpíše, môže v zápisnici uviesť dôvody nepodpísania. Nepodpísanie zápisnice o výsledku hlasovania nemá vplyv na jej platnosť.
(13) Zápisnica, ktorú potvrdí štátna komisia podľa odseku 12, je zároveň zápisnicou okresnej volebnej komisie.
(14) Na postup pri hlasovaní o zisťovaní výsledkov hlasovania sa primerane vzťahujú ustanovenia § 19 až § 27, § 25 ods. 2 až 4 a § 112 a 113."
To je celé znenie nášho pozmeňujúceho návrhu, ktorý umožní občanom Slovenskej republiky hlasovať v zahraničí na zastupiteľských úradoch. To znamená, že je to o tom, aby naozaj naši krajania v prvom rade mohli hlasovať na zastupiteľských úradoch a nemuseli posielať poštou svoje hlasovacie lístky. A takisto aj naši občania, ktorí sa v čase konania volieb nezdržiavajú na území Slovenskej republiky, aby im bolo umožnené hlasovať na našich zastupiteľských úradoch.
Ďakujem veľmi pekne. Odovzdávam svoj pozmeňujúci návrh spravodajcovi a poprosil by som vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Pekne ďakujem. Pokladám túto tému za veľmi dôležitú, však Slovákov je v zahraničí možno dva-tri milióny. Ale tak, jako to prezentuje pán poslanec, sa mi to zdá troška až naivné. Neviem si predstaviť, že by napríklad pri 700-tisícovej účasti v európskych voľbách určili teraz krajania vonku, že kto bude naším zástupcom, no. Ak ste vonku alebo ste navždy vonku, čím ste tam dlhšie, tým viac strácate možnosť na to, aby ste ovplyvnili naše dianie, no. Byť vonku už navždy a už iba tuná sa snažiť nejako voliť a ovplyvňovať, to sa mi zdá absurdné a určite to neni správne.
Po revolúcii som videl, ako to bolo. Mnohí sem naraz prišli, chceli tuná úplne nereálne požiadavky mať a mnohých naozaj zaujímal skôr biznis ako situácia Slovenska. Mnohí si potrebovali rýchlo vybaviť občiansky preukaz, aby mohli reštituovať. Keď reštituovali, zmizli von. Čiže toto treba všetko vedieť. Čiže nie som celkom za to, aby práva, tak jak to pán poslanec predkladá, naozaj sa týmto krajanom umožnili.
Ja by som skôr krajanom postavil otázku. Čo ste urobili pre Slovensko? Koho ste zamestnali? Koľko ste investovali? Akú pomoc ste urobili? A keď ste v tomto smere neurobili nič, len ste vonku a chcete tuná krajinu ovplyvňovať, tak si myslím, že to neni správne. Príďte sem, bojujte tu za lepšie Slovensko a potom budete mať všetky práva a povinnosti, ktoré tuná z pobytu v našej krajine, ktorú chceme zlepšiť, ale nie zďaleka, platia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Mikloško, tento zákon sa nevzťahuje na voľby do Európskeho parlamentu, čo som povedal už v úvode, pretože sa vzťahuje len na voľby do nášho národného parlamentu, voľby prezidenta, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta a o celoštátnom referende. Nič viac.
Za ďalšie. Pokiaľ chodím po svete a počúvam našich krajanov, mnohí krajania majú deti, ktoré študujú na Slovensku. Snažia sa zveľadiť našu kultúru tým, že to, čo sa dozvedia, prenášajú tam a, naopak, obohacujú našu kultúru tým, že rozprávajú svoje zážitky zo svojej domoviny, zo svojej minulosti, zo svojej histórie. Myslím si, že mnohí z nich sú práve takí, ktorí majú reálny základ aj korene u nás na Slovensku a sú hrdí občania Slovenskej republiky.
Takých, ktorých ste spomínali vy, že si zobrali občianstvo Slovenska len kvôli tomu, aby reštituovali a potom zmizli kdesi do zahraničia, tých sa neobávam, pretože tých ani nejaké voľby nezaujímajú, tí majú svoj biznis, ako ste povedali, a vôbec nemajú ani nejak cieľ ovplyvniť voľby.
Ale sú tuná občania, ktorých sa týka aj naša zahraničná politika a politika ochrany, alebo teda starostlivosti o krajanov žijúcich v zahraničí. Viete, že tejto téme sa ja venujem, odkedy som sem prišiel, a záleží mi naozaj na tom, aby tí ľudia, ktorí sú mimo Slovenskej republiky, aby mali tie isté práva a nemuseli byť obmedzovaní vo svojom volebnom práve, tak ako sú obmedzovaní v súčasnosti.
Takisto sú tam ľudia, ktorí sú nielen teda potomkami Slovákov, ale sú tam ľudia, ktorí tam išli dočasne. Išli tam za prácou, pretože tuná tej práce na Slovensku veľa nie je a nie sú vytvorené pre ňu adekvátne, dobré podmienky. Preto aj takýmto ľuďom ja veľmi rád umožním, pretože oni sa tu na Slovensko vrátia. Mnohí sa už vrátili, pretože s nimi prichádzam do styku. Takže pre takýchto je práve tento pozmeňujúci návrh určený.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňovací návrh k vládnemu návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 o politických stranách. Je to návrh zákona, ktorý predkladám, alebo tu za týmto pultom stojím ja, ale môžem spokojne konštatovať, že sú pod ním podpísaní zástupcovia všetkých klubov, ktoré sú reprezentované v tomto parlamente, a je výsledkom širokej politickej dohody. Takže ja som v dobrom slova zmysle len jej hlasom.
O čo ide? Ide o to, že súčasná právna úprava aj novonavrhovaná právna úprava hovorí o tom, že dary možno politickej strane darovať len s darovacou zmluvou. Táto úprava, ktorá vznikla pred niekoľkými rokmi v snahe zabrániť alebo reagovať na netransparentné činnosti, ktoré v tejto krajine sa diali. Ak si pamätáte rôzne igelitky a iné spôsoby darovania. Ako to však niekedy býva, keď sa reaguje na niečo zlé, tak sa to preženie opačným smerom. Znamená to, že podľa súčasnej právnej úpravy, ako bol pôvodný vládny návrh zákona, vlastne na každý dar strane, aj na 5-eurový dar, treba darovaciu zmluvu, čo v podstate efektívne likviduje malé dary. To, čo by sme najviac mali chcieť podporovať, aby ľudia podporovali svoju demokraciu, politickú stranu, v ktorú veria, malými sumami, v čo najväčšom počte ľudí tak, aby strany neboli zaviazané jednému veľkému sponzorovi alebo pár veľkým sponzorom, ale čo najväčšiemu počtu svojich členov, sympatizantov. Je to spôsob, ktorý sa uplatňuje čoraz viac aj v zahraničí.
Táto úprava, ktorú však máme a ktorá bola navrhovaná, by tomu bránila, lebo by sme naozaj museli všetkých ľudí preháňať k spisovaniu darovacej zmluvy, prípadne až k notárovi. Preto sme pripomienkovali ešte s kolegyňou Žitňanskou Luciou, keď ten zákon vznikal, a potom aj viem, že viacerí ďalší, aby sa táto úprava síce ponechala, ale aby sa urobila určitá výnimka pre malé dary tak, aby síce bolo možné identifikovať darcu, ale aby to bolo technicky pre ľudí jednoduché.
Ten návrh, ktorý už jedným pozmeňovacím návrhom bol zapracovaný a teraz v tomto návrhu je ešte ďalej vylepšovaný, je veľmi jednoduchý a hovorí, že do 200 eur ročne na jedného darcu bude možné darovať strane s použitím či už kredit karty, alebo s použitím prevodu z účtu, to znamená, naďalej bude jasné, kto je darcom aj pri takomto malom dare. Ale darca to bude mať jednoduché. Ak bude chcieť stranu podporiť, sadne si k počítaču, vytiahne kreditku alebo teda debetnú kartu a bude môcť túto sumu odoslať bez toho, aby ho to obťažovalo.
To znamená, tá suma bola zvolená ako kompromis. Dvesto eur je suma, ktorá pre, samozrejme, väčšinu bežných ľudí je pomerne veľká. To znamená, že umožňuje naozaj podporiť toho, koho chcete, a zároveň je to suma, pri ktorej nehrozí, že by sa takýto mechanizmus zneužíval na nejaké obchádzanie zmyslu zákona.
Ešte raz chcem poďakovať všetkým klubom, s ktorými sme o tomto rokovali a ktoré to podporili. A chcem poďakovať aj pánovi ministrovi. Je tu? Neni tu momentálne. Tak si nevypočuje vzácne poďakovanie z mojich úst, ktoré on asi často nedostáva. Ale v každom prípade mu chcem poďakovať za jeho podporu.
Dovoľte mi teraz prečítať samotný pozmeňovací návrh. Je to k čl. II.
V čl. II sa za bod 9 vkladá nový bod 10, ktorý znie: 10. V § 23 ods. 1 sa za slová "podľa tohto zákona" vkladá bodkočiarka a slová "to neplatí, ak hodnota peňažného daru od jedného darcu nepresiahne v kalendárnom roku 200 eur.".
Zostávajúce body sa primerane prečíslujú.
Tento bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do čl. III upravujúceho účinnosť zákona.
Zároveň sa v spoločnej správe výborov č. 660a navrhuje vyňať na osobitné hlasovanie bod 39 s odporúčaním neschváliť, keďže jeho obsah sa nahrádza úpravou obsiahnutou v tomto pozmeňujúcom návrhu.
Ďakujem veľmi pekne a chcem vás ešte raz požiadať o podporu.