35. schôdza

Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 794. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, prijať návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, bezpochyby je treba uznať, že problém útokov psov je treba riešiť, pretože nie je možné ho nechať len tak a dlhodobo sa s tým nevysporiadať. Ja chápem, že predkladatelia chcú riešiť to, čo minister Jahnátek svojím návrhom, ktorý doniesol do Národnej rady a stál tu skoro rok, nedoriešil. Ale je treba povedať, že tento zákon nebude riešiť všetky tie útoky, ktoré pán predkladateľ pri svojom vystúpení uviedol, pretože ich absolútne nerieši. Rieši, resp. bude riešiť len vtedy, keď opäť pes niekoho uhryzne, alebo poškodí jeho zdravie. Skutočne tento zákon alebo táto novela v tejto podobe je stručne charakterizovaná, alebo by som ju stručne charakterizoval, buzerácia občanov a chovateľov psov. Z hľadiska štatistiky, ktorú vedie Komora súkromných veterinárnych lekárov, najčastejšie zaútočili psy kokršpaniel a jazvečík. To je ich najväčšia frekvencia. Asi všetci sa dohodneme, že ani ten kokršpaniel, ani ten jazvečík nemohol spôsobiť a nespôsobil nikomu takú ujmu, ako pán predkladateľ tu uviedol. Prečo si dovolím povedať, že tento návrh je buzeráciou? Začnem od konca, dobre?
V tomto návrhu sa vypúšťa z doteraz platného zákona § 6 ods. 2. Teda § 6 ods. 2 vypúšťame z doterajšieho znenia, ktorý znie: "Obec umiestni na miestach, kde je voľný pohyb psov povolený, kontajnery vhodné na zhromažďovanie výkalov a zabezpečení priebežného hygienického odstraňovania ich obsahu. Na kontajneroch musí byť viditeľne označený účel ich použitia.". To znamená, ako riešime útoky psov, ale vypúšťame aj odstraňovanie hovienok v mestách. Ako to už ďalej obec nebude zabezpečovať, keď to zostane len v rovine ako navrhovatelia predkladajú, ak pes znečistí verejné priestranstvo, výkaly, je ten, kto vedie psa, okrem psa so špeciálnym výcvikom, povinný výkaly bezprostredne odstrániť.
No, keď tie kontajnerky tam nebudú, tak kde skončia tie hovienka? Taká Bratislava alebo Košice, ako dámy na sandáliky môžu zabudnúť a môžu si natiahnuť gumáky. Pýtam sa, tento návrh ako bude vplývať na bezpečnosť občanov? No asi nijako. Keď sa ale pozrieme ďalej, za ďalší problém považujem to, že sme definovali chovný priestor. Definovanie chovného priestoru je v § 2 písm. d): "chovný priestor ako zariadený pozemok alebo stavba, kde sa chová alebo rozmnožuje pes".
Kolegyne, kolegovia, chovným priestorom je podľa tejto dikcie zákona aj skutočnosť, teda aj to, že chováte psa v byte na 10. poschodí v Petržalke, ale tým, že definujeme, že to je chovný priestor psa, tak automaticky vytvárame priestor na to, že tam príde kontrolór z obce bez súdneho rozhodnutia Vám kontrolovať, či ten pes tam je, či je ohlásený ten pes a akým spôsobom. Tým, ja som presvedčený, že táto dikcia v tomto kontexte porušuje aj ústavu, pretože akým právom mi obecný kontrolór bude vstupovať do môjho domu a ja to mám strpieť?
Prečo si to dovolím povedať? No preto, lebo v zmysle § 43 Stavebného poriadku je stavbou "stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo konkrétne osadenie vyžaduje úpravu poriadku, pevným spojením so zemou sa rozumie spojenie s pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom a pevným základom v zemi alebo o inú stavbu ukotvenie pilotmi alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe". Toto všetko spĺňa dikciu stavby, teda podľa tohto znenia a prepojenia na ostatné zákony, obecný kontrolór má právo prísť kdekoľvek.
Paragraf 2a ods. 4: "Chovať nebezpečného psa je a bude možné len v chovnom priestore aj v byte, v bytovom dome, len ak tento priestor schváli poverená osoba, ktorú schváli ministerstvo.". Kolegyne a kolegovia, ministerstvo určí človeka, ktorý bude chodiť po republike a bude chodiť do súkromných bytov? Toto je čo za nóvum? Pričom táto osoba môže byť hockto. To znamená, osobou z oblasti kynológie, poverená osoba schvaľuje chovný priestor na základe stanoviska regionálnej veterinárnej správy a obce. V praxi to bude znamenať, že traja ľudia vlezú do bytu a budú kontrolovať, či môj byt na 10. poschodí v Petržalke alebo v rodinnom dome vyhovuje na chov psa.
Ďalší paradox. Definovanie nebezpečného psa: "Nebezpečný pes je pes, sa stáva pes, ktorý bezdôvodne zaútočí na človeka, iné zviera." Pýtam sa, keď pán kolega Jánoš predkladá tento návrh, ako zabránime tomu, aby nejakú tetku pes nedohrýzol, keď my zistíme a budeme reagovať na tento skutok len v stave, keď ten pes už niekomu ublížil. Ale ten košík, pán kolega, ten pes dostane až potom, keď vám dokaličil nohu. Pretože dovtedy nebudeme vedieť. Keď budeme kontrolovať to, či môj jazvečík bezdôvodne napadol susedovu mačku, tak budeme mať toľko súdnych prípadov, že sa až budeme čudovať, či tá susedova mačka provokovala toho môjho jazvečíka. Totiž bavím sa o tom, ako je to nadefinované, a to nadefinovanie je veľmi zlé a choré.
"Vodiť nebezpečného psa môže len osoba plne spôsobilá na právne úkony a osvedčením o školení, čiže osoba staršia ako 18 rokov." Takže nebezpečnú čivavu môže venčiť už len dospelý človek. Druhým problémom, nesmiernym problémom je aj problém, keď obec má určiť, kde bude voľný pohyb psa povolený a kde zakázaný. To znamená, že doteraz bolo povedané, že psa nemôžte venčiť tam, kde je to zakázané. Vyjdete z paneláku so psom, nebude tam tabuľa, lebo niekto si to prisvojil, odstránil alebo znehodnotil tú tabuľu a vy budete porušovať zákon a nemôžte tam venčiť psa. Toto je obrovská komplikácia hlavne vo veľkých mestách. Bavíme sa o tom, že keď niekto vám chce urobiť zle a vie, že v tomto paneláku alebo v tomto rade sú chovatelia psov, tak vám tú tabuľu, kde obec má vyložiť, že vodenie psov je povolené, odstráni, a tým pádom nemôžte tam toho psa doniesť. Doteraz to bolo negatívne postavené, že teda vodiť psa nie je možné tam, kde je to zakázané. Občan môže robiť to, čo zákon nezakazuje a úrad to, čo zákon povoľuje. Toto je úplne iná filozofia, ktorú chceme zavádzať.
Dámy a páni, chcem pripomenúť, že tak ako som už niekoľkokrát pri tejto diskusii povedal, že riešením je nie buzerácia občanov takýmito opatreniami a meritórne sa k tomu budem vyjadrovať skôr v druhom čítaní, ale zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti majiteľa psa. Pes je zbraň v rukách toho, kto ho ovláda. Nie povedať, že to sú bojové plemená, lebo to isté patrí aj na krížence. To znamená, že keď niekoho pes niekomu spôsobí škodu, ujmu na zdraví, tak ten majiteľ je za to zodpovedný, rovnako ako ten šofér, ktorý šoféruje auto a spôsobí nehodu, druhému spôsobí ujmu, tak nie auto je vinné, ale ten šofér. To znamená, že v tomto prípade ani tam nejdeme kontrolovať, či to auto parkuje na dvore dobre, alebo ako je postarané o to auto, ale riešime toho, kto ten problém vytvoril. Ten problém je človek. Musíme vyslať jasný signál, že ten, ktorý chce chovať psa, musí sa o to starať, ale nie takým spôsobom, že ja pošlem z ministerstva a z obce ľudí, ktorí budú, bezdôvodne budú vstupovať do môjho bytu a pozerať sa tam, čo tam je, alebo budú vstupovať do výrobných priestorov, ktoré ten pes stráži, na súkromný pozemok a budú tam ľudia bez akéhokoľvek oprávnenia. Policajt toto môže urobiť len vtedy, keď má súdne povolenie. V tomto prípade to môže urobiť hocijaký kontrolór, ktorého vám starosta tam vyznačí a pošle aj s ďalšími ľuďmi. Ale prepáčte mi, keď táto Národná rada rieši otázku, že starosta má byť starosta, ktorý má aspoň stredoškolské vzdelanie, tak si položme otázku, že tí, ktorí nemajú to stredoškolské vzdelanie, akých ľudí vám pošlú do domu? Preto to otváram, že to riešenie už je, už existuje to riešenie, pán kolega, a možnože treba počkať chvíľu a konečne sa dočkáme. A ja som nesmierne rád, že minister spravodlivosti pán Borec predložil na pripomienkové konanie novelu Trestného poriadku, kde sa tento trestný čin kvalifikuje aj hrozbou odňatia slobody od jedna až do osem rokov podľa kvalifikácie.
A práve preto navrhujem, dávam procedurálny návrh, aby sme v tomto návrhu zákona nepokračovali ďalej a aby sme prijali to, počkali si na návrh, ktorý pripravil pán minister Borec, ktorý sa týka Trestného poriadku, novely Trestného poriadku a tam tento problém skutočne sa vyrieši. Pretože takýmto spôsobom nevyriešime tento problém.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Úvodom chcem konštatovať, že zásadne nesúhlasím s konštatáciou pána Simona, keď hovorí, že novela v tejto podobe je buzerácia chovateľov psov. Osobne si myslím, že i keď tento návrh zákona väčšinou rieši len problematiku nebezpečných psov, mimochodom sprísňuje ich držanie a vodenie psov, otvára priestor, tak ako povedali, sme v druhom čítaní rozšírili ho aj o ďalšiu problematiku. Hlavne sa musíme pokúsiť prijať opatrenia, ktorými by sa posilnila prevencia pri takýchto útokoch. Osobne si myslím a vychádzam z toho, že som tiež kynológ - chovateľ a chovám pracovne psa rotvajlera v očiach laickej verejnosti nebezpečného psa, je to skutočne zložitá problematika. Myslím, že sa možno budeme musieť vrátiť aj k problematike k jednotlivým plemenám, nakoľko niektoré z nich, ako všetci dobre viete, už majú geneticky zakódované vyššie predispozície na prípadný útok na človeka alebo zviera. Respektíve ich fyzická sila môže spôsobiť v podstate vážnejšie zranenia, než tie ďalšie. To súhlasím. I keď aj ten jazvečík pána Simona, keďže sa jedná o typické poľovnícke plemeno, môže byť nebezpečný. Možno by sme mali zvažovať, že by mohlo byť kritériom aj ich výška v kohútiku. Napríklad diskutoval som túto problematiku s mnohými odborníkmi a prikláňam sa aj k tejto alternatíve. Napríklad čo tak vyššie psy, ako 40 centimetrov. V závere pripájam sa k pánovi Simonovi, že je treba riešiť toto a som rád ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja som teda chovala strašne veľa psov, od jazvečíka cez čivavu až po Stredoázijského ovčiarskeho psa. Inak vôbec nerozumiem pánovi Danišovi, o čom teraz rozprával. Keby sme mali merať výšku v kohútiku, tak Írsky vlkodav by bol podľa tohoto zakázané plemeno a pritom to je jeden z najmierumilovnejších psov, tak ako skutočne nerozumiem, že o čom rozprávate, lebo centimetre v kohútiku ešte z nikoho nerobia nejakého zabijaka, zo žiadneho psa a môžem vám povedať, ja mám Stredoázijského ovčiarskeho psa, ktorý je považovaný za pomerne nebezpečné plemeno, ale to je mačiatko, lebo tak sme ho vychovali a naposledy ma pokúsala čivava. Takže, ako niekde v tom vašom návrhu je obrovský problém. Lebo ja vám poviem, v čom je ten problém, že veľkí psi ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová, Erika, podpredsedníčka NR SR
Reakcia na pána poslanca Simona, áno?

Nicholsonová, Lucia, poslankyňa NR SR
...veľkí psi, áno, veľkí psi útočia oveľa menej ako zakomplexovaní krpatí psi a tak je to presne aj medzi ľuďmi. Zakomplexovaný jedinec bude oveľa viacej skučať a nadávať každému a kúsať, ako ten, kto sa proste obzerá okolo seba a nevidí dôvod zaútočiť. Pretože je dosť veľký na to, aby sa zdvihol len vtedy, keď ide skutočne o nejakú veľkú vec.

Ďakujem, ďakujem pekne. No, kolegyne, kolegovia, nesúhlasím s tým, že odmietate, že to je buzerácia ľudí. Dovoľte, aby som zacitoval § 3 ods. 10: "Držiteľ psa je pri výkone kontroly povinný poskytnúť kontrolórovi na jeho požiadanie informáciu a súčinnosť a je povinný strpieť vstup kontrolóra do chovného zariadenia, chovného priestoru a priestoru stráženého psom, ktorý súvisí s predmetom kontroly.". To znamená, že vstup do vášho domu musíte strpieť. Aj označovanie a náklady pre obce, že budú musieť vyznačovať nielen to, kde psa nemôžte vodiť alebo aj to, kde psa môžte vodiť a odstránenie tých nádob na zber hovienok, ktoré riešite v tomto zákone, čo nemá nič spoločné s tým, či pes niekoho uhryzne alebo neuhryzne je len buzeráciou a len sťažením normálneho prístupu občanov k tomu, aby mohli chovať zvieratá. To úplne postačí návrh, ktorý navrhuje minister Borec v Trestnom poriadku. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Rád by som pripomenul členkám a členom výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že schôdza výboru sa koná dnes o 19.30 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda Národnej rady. Rád by som pripomenul členom ústavnoprávneho výboru, že bola zvolaná schôdza na dnes o 19.00 hodine. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia... (Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.)

Paška, Pavol, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, pokračujeme v rokovaní. Poprosím vás. (Zaznievanie gongu.) Nech sa páči, pán poslanec.

Hraško, Igor, poslanec NR SR
Ďakujem pekne ešte raz. Už sme si zvykli na to, že keď sa opravujú vládne zákony, tak sa opravujú cez poslanecké návrhy. Ale opäť môžem len konštatovať, že zase je to nie veľmi šťastné riešenie a nie veľmi dobré riešenie a dotiahnuté riešenie. Tento návrh, mám zase taký pocit, že rieši nie príčinu, ale skôr dôsledok. Už aj kolega Simon to tu povedal, že uviedol taký príklad, a ja ho použijem a trošku ho rozvijem, s použitím auta. Ja keď som majiteľ auta, musím si byť vedomý toho, že keď niekoho s tým autom zrazím a ho usmrtím, musím zniesť svoje dôsledky. Nemôže to byť predsa tak, že až keď niekoho zrazím, až potom to auto začne byť nebezpečné a musím si dávať pozor, lebo potom si budem môcť za to svoje konanie niesť zodpovednosť. A presne tak by to malo byť aj pri týchto psoch.
A nielen pri psoch. A to je ďalší kameň úrazu, pretože to sa vzťahuje čisto len na psov, ale máme predsa aj iné druhy nebezpečných zvierat, ktoré sa môžu chovať a môžu sa vyskytovať aj na ulici, na verejnosti a môžu takisto ublížiť. Niektoré možno nie takým očividným spôsobom, že dokážu roztrhať telo, niektoré možno menej závažným, prenášajú rôzne choroby a podobne. Samozrejme každé zviera by malo byť istým spôsobom očkované, ktoré sa chová bežným, štandardným spôsobom a podobne. Ja by som však v tomto nechal priestor ľuďom, neobmedzoval by som ich. Pretože každý, keď chce niečo chovať, nech si chová, ale vedieť, že za to zviera, ktoré chovám, musím niesť plnú zodpovednosť. A v tomto prípade tuná tá zodpovednosť akosi nie je. Pretože ak sa niečo teda stane, alebo navrhovateľ uviedol zopár príkladov, kedy psy vyslovene poškodili telá ľudí, ktorých napadli, tak v tomto prípade bol spáchaný len priestupok.
Naši legislatívci už pracovali na návrhu, kedy sa zmení, alebo teda prekonfiguruje priestupok na trestný čin, ale už sme zistili, že aj vláda má v medzirezortnom pripomienkovom konaní niečo podobné. To znamená, že počkáme si na toto riešenie a uvidíme teda, že aký bude výstup. Ale opäť, nejedná sa tu, alebo nemalo by sa tu jednať len o psov, ale aj o ostatné zvieratá. To znamená, že tento problém by mal byť riešený komplexne.
Keďže sám som tiež choval nejaké psy, alebo teda bol pri ich výchove a vycvičil som si ich, tak viem, čo to všetko obnáša. A tak isto aj problematiku psích exkrementov mám v pláne riešiť trošku iným spôsobom. Čakal som, až bude po eurovoľbách, až teraz vlastne s touto legislatívnou iniciatívou vyjdeme vonku a bude sa to možno riešiť podobne, ako to vyriešili v Taliansku. Naozaj, chýba nám zodpovednosť. To znamená, že aby si bol človek dopredu vedomý, že keď niečo spraví, spôsobí tým, že drží akékoľvek zviera, musí byť zaň zodpovedný. A to má byť formou prevencie. To znamená, že nie až riešenie dôsledkov, ale preventívne. Ak chcem niečo chovať, ak chcem niečo vykonávať, musím si byť vedomý svojej zodpovednosti.
To znamená, že tento návrh je opäť nedokonalý, nedotiahnutý naozaj do konca a nerieši skutočný problém. Rieši už len naozaj dôsledky. A porovnávať naozaj, že či je jazvečík nebezpečnejší, alebo špic nebezpečnejší, či má do výšky kohútika takú alebo takú, do 40 centimetrov, nad 40 centimetrov, či chovám veľkého psa, či malého psa. Stretol som sa naozaj s malými plemenami, ktoré boli omnoho agresívnejšie ako tie väčšie plemená. Väčšie plemená sú väčšinou rozumnejšie. Nie všetky. Niektoré sú rozumnejšie plemená, dajú sa skôr vycvičiť, zapamätajú si, niektorých treba opakovať a tak ďalej. Takže nie je to vôbec jednoduché. Ale pokiaľ si je človek vedomý toho, že naozaj mám v ruke zbraň, môže byť použitá. Takisto majiteľ psa alebo teda držiteľ psa si musí byť vedomý toho, že nemôže poslať malú sedemročnú dcéru s veľkým dobermanom vonku, pretože ak narazí naozaj na človeka, ktorý ho jednoznačne provokuje, tak má aj dospelý majiteľ, si ho skôr udrží na, ako sa povie, na reťazi alebo na uzde, ako to malé dievča, ktorému, sa mu môže bez problémov vytrhnúť a môže utekať.
Zažil som to kedysi dávno, keď nám domáci dali ísť vyvenčiť bernardína a bernardín za druhou ulicou zbadal cicu. Rozbehol sa po nej. V rukách ostal len dym po utekajúcej šnúre a pes utekal preč. Samozrejme vtedy sa nič nestalo, nezaútočil na žiadneho človeka, ale aj pre dospelého človeka je takéto plemeno ťažké a pritom bernardín ako taký vôbec nie je nebezpečný, hej? Takže naozaj, myslím si, že tento zákon nie je urobený dobre, nie je dotiahnutý do konca a naozaj nerieši problém, ktorý tu máme. Snaží sa riešiť už len dôsledky správania psov. Takže ja súhlasím a podávam takisto procedurálny návrh, aby sme o tomto zákone viacej nerokovali a počkáme si radšej na legislatívny návrh vlády, ktorý príde a ktorý prekonfiguruje tento priestupok na trestný čin.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, musím s vami súhlasiť. Tento návrh je absolútne zlý. Čo to je, že nebezpečný pes? Napríklad ja som chodil behávať a pes sa zľakol vedľa, ktorý bol teda nie so mnou, ale s niekým iným, tak ma pohrýzol. Je nebezpečný, lebo sa bál? Alebo keď dráždi dieťa, povedzme, možnože cez plot psa a ten nakoniec nevydrží, tak je nebezpečný? Prepáčte, ale to je blbosť. Ja od začiatku, od malička mám psa. Teraz mám erdelského teriéra. Ten, keby niekoho chytil, tak je nebezpečný, ale má absolútne inú, teda absolútne inú povahu. Ale viete vôbec, aby niekto vymyslel to, že ak už ten pes niekoho raz možnože pohrýzol, možnože preto, lebo ho dráždili, tak môžu prísť ku mne domov kontrolovať? Chcete, aby ten zákon išiel na ústavný súd, kolegovia? Nerozumiete tomu, čo tu vystrájate? Však to je paškvil.

Ďakujem pekne, kolega Bugár, za vašu reakciu a pripomenul ste mi ešte jednu príhodu, ktorú som zažil. Kamarát choval doma krátkosrstého jazvečíka na poľovné účely, lebo jeho otec bol poľovník vášnivý. Chodili s ním, mal výcvik a tak isto chodieval som ku nim domov ako bežný kamarát. Tak isto som sa poznal s tým psom, bola to sučka a jedného času proste som prišiel a asi sa jej čosi nezdalo, alebo neviem čo, skočila a chňapla ma do ksichtu. A samozrejme bol som nahnevaný, nebolo to až také samozrejme nejaké extrémne, že by mi ublížila. Mal som akurát stopy na nose po dvoch zuboch a jednu na líci, ale vyslovene som na toho psa škaredo povedal, že ma uhryzol bez dôvodu atď. No mali ste vidieť reakciu toho psa. Strašne sa hanbil. To bolo vyslovene na ňom vidieť a normálne ma prišiel odprosiť, ale nemyslím si, že takýto pes by mal byť považovaný zrazu za nebezpečného za to, že v nejakej zlej situácii proste urobil niečo, čo možno ani sám nepredpokladal. Takže naozaj tento zákon proste by potom takéhoto psa eliminoval a chcel by som vidieť, ako by mu potom jeho majiteľ mal vytvoriť iné podmienky na jeho držanie v tom byte, kde ho držal, ako mal doposiaľ. Takže naozaj tento zákon nie je dobrý a naozaj treba si premyslieť, či pokračovať v jeho prerokovávaní ďalej, alebo nie.