35. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v zásade sa teším, že si to už aj iní všímajú, na čo ja dlhodobo upozorňujem, takže z tohto pohľadu som spokojný, lebo naozaj je to nedôstojné. Koniec koncov piatkové rokovania sú vždycky nedôstojné. Vždycky sú nedôstojné. Smolou piatkových rokovaní je, že zvyknú prísť také témy, ktoré, by sme sa aspoň politici mali tváriť, že nás zaujímajú, ako sú ľudské práva, ombudsman. Nedokážeme to. To, že je dneska ústava a je piatok, to, že vám včera dal predseda priepustku, vyústením toho celého je dnešná účasť v parlamente, v pléne a to je naozaj nespochybniteľným faktom. To znamená, kolegov zo SMER-u je to zo päť, čiže ani nie 10 % poslaneckého klubu. Ani nie 10 % poslaneckého klubu, predkladám, že väčšina z nich už okopáva záhradky, prechádzajú sa, nakupujú, prípadne nejaké drobné opravy pri dome a tak.
Ale treba aj povedať, aj čo sa týka tuná kolegov od liberálov, že im došla para, a ja už teda premostím, že to, že im došla para, a to, že je pre nich dôležitejšie sedieť v kaviarni v Eurovei pri Dunaji, ako tuná dať full fight, hej, že proste vyargumentovať to, lebo už sa to nedarí. A už aj Martin Poliačik, neprislúcha mi hodnotiť, ja len drobnú poznámku si neodpustím, postaviť svoj príspevok na tom, že vytrhávam z vystúpenia iných rečníkov niečo a to komentujem, to ako šéf debatnej asociácie alebo čoho si bol, nie je zrovna znakom nejakých, by som povedal, orátorských schopností, ale nech sa páči. To znamená, že vám došla para, samozrejme, to je cítiť. (Reakcia z pléna.) Ja poznámku som si neodpustil.
Vážení, v tejto komornej atmosfére dovoľte uviesť, a ja už to pre tých mojich ľudí robím, pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, však pre nich, to vyzerá, že má význam. Pokúsim sa to zjednodušiť tak, aby sme to vedeli uchopiť.
Celý tento návrh má v zásade dve časti, to je manželstvo a súdnictvo. Manželstvu sme sa venovali intenzívne a vtedy to bolo témou v prvom čítaní, to tu bolo dosť tvrdé, a teraz mám pocit, že je vôľa, a teda aj logicky sa venujeme skôr tomu súdnictvu, čo je odbornejšie o niečo a tak by to podľa mňa aj malo zostať, avšak nedarí sa. Nedarí sa, lebo zaznievajú, zaznievajú, a už to môžme nazvať, tak ako to je, klišé typu "už to teda neni zmluva s diablom, Faust a spol.", ale "už je to obchod". Už teda to je tá soft verzia zmluvy s diablom, že je to obchod a že obchodujú a neviem čo.
Prosím vás, k tomuto mi dovoľte uviesť a s tým zásade ja sa téme manželstva nebudem venovať, budem sa venovať trošku viac téme súdnictva, že táto ad hoc koalícia je hodnotový, aj určitý hodnotový pragmatizmus KDH, lebo to hádam nikto nespochybní, že KDH si na rodinu a na manželstvo nespomenulo včera, hej, a keď videlo, že teda sa jej vôľa, povedzme tomu hodnotový pragmatizmus, tak pristúpila.
Tu sú ľudia, tu sú strany, ktoré sú schopné, ani keď ich nepotrebujú, ich hlasy, držia tomu stráž, hej, že pri drogovej koalícii v zásade SMER nepotreboval kolegov tuná, ale tí držali, bojovali urputne ako o dušu. A keby som bol mierne protivný, tak poviem, že možno keby tu vznikali koalície, že predať sa dá všetko, tak tiež sa dá vytvoriť nejaká účelová politická koalícia. Keby tu SMER vyslal signál, že chce uzákoniť chaos do ústavy, tak tiež mám predpoklad, že by sa tu našlo jedno zoskupenie, ktoré by tomu urobilo sekundanta. Keby SMER vyslal signál, že chce uzákoniť aj na detvianskom mestskom úrade, že má byť iným jazykom ten mestský úrad nazvaný, tak tiež by sa možno našiel niekto, kto by robil tomu sekundanta.
Čiže, prosím vás, nemajte za zlé, nemajte za zlé kádehákom v tomto, že presadzujú konzistentne dlhodobo svoju agendu a prišla a sú tu. No však by bolo zarážajúce, keby tu neboli, keby pri tomto neboli. Čiže v tomto by som im to fakt nemal za zlé, skôr by som ocenil tú konzistentnosť, ktorá tu chýba.
Tu chýba konzistentnosť, lebo tu na kandidátkach je oheň, voda, potom to aj tak dopadne, hej. Takže tuto ľudia by mali skôr oceniť, ako sa na toto hnevať, a to je aj môj postoj k tomu celému.
Čiže čo sa týka samotného manželstva, nám sa podarí, teda ak sa podarí, teda všetko prejdeme, bude hlasovať, podarí sa to, že v ústave bude napísaná vec, ktorá tam v zásade nemusela byť, hej, v zásade tam nemusela byť. Avšak keďže vieme, kde žijeme, a keď sa, naozaj doba sa mení, všelijaké iné názory sa zobúdzajú, kreujú, vstávajú, posilňujú, naberajú na sile, tak to tam proste je vôľa 90 poslancov, a tak je postavená naša ústava, to tam dať. To znamená, že definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy.
V zásade treba povedať, naozaj, a to je faktom, že prijatím tohto do ústavy ešte ergo neznamená, že sa nemôžu diať iné veci, a predpokladám, že, lebo tie sú už prostou väčšinou, že sa asi aj budú, pokiaľ vôľa ľudu tejto krajiny bude, že zvolí tie strany, ktoré budú chcieť proste do toho vnášať tie prvky, na ktorých sa dobre vezie, mimochodom, to sú také sexy vlny teraz. Nič nie je vďačnejším sústom na titulku, ako keď konzervatívec podporí liberála. Svojím spôsobom je to blbosť, ale titulku máte istú.
Čiže, áno, že tieto tendencie tu budú, budú naberať na sile, na energii, takže budeme sa s tým pasovať a toto ustanovenie v ústave v zásade to nezneguje abo nepoloží. V prípade, že by tá sila bola taká veľká, že im začne vadiť to ustanovenie, to je podľa mňa sila toho celého, že keby im to začalo tak vadiť, že oni sa chcú nazývať nejaké iné koexistencie, iné spolužitia by sa chceli nazývať manželstvom, čo by sa nemohli, pokiaľ toto prijmeme a pokiaľ by to začalo vadiť, tak jediná šanca na to, aby sa nejaké, ja neviem, spolužitie muža a muža mohlo nazývať manželstvom, tak jediná šanca bude v tom, že musia vyhrať voľby, musia mať 90 hlasov a musia sem kolegu Poliačika, predpokladám, ak by tu bol, poslať a Martin musí dať speech of the life, to znamená životnú reč, hej, aby presvedčil, naozaj, že manželstvo nie je jedinečným zväzkom muža a ženy, ale že manželstvo je zväzkom aj muža a muža.
No už, takže to je celé zhodnotenie, čiže bude to tam, je dobré, že je to tam, lebo nám to bude určitým svedectvom, že sa pohýňame niekam, kde to nemusí celkom dobre dopadnúť, ale láka to. Viete, ľudí vždycky lákalo sa vydať, zažiť niečo viac, hej, celá tá kultúra uzabávania sa k smrti má svoje riziká, ale zdá sa, že sa na nich dobre vezie, a zdá sa, že pokúša a láka viacerých z nás, ktorí by sme mali byť primárne viac zodpovední, ako by nás malo lákať objavovať. Lebo my tu nie sme ten Zikmund a, neviem, Havelka (reakcie z pléna), Hanzelka, ale my by sme mali byť zodpovední politici. Nuž, čiže toto je tá prvá časť.
K druhej časti súdnictva dovoľte uviesť, znova pre ľudí to poviem, ono to je naozaj ťažké aj uchopiť toto, aj sa to povie, ľudia sa strácajú, ja to poviem, že v zásade o čo ide. Ide v zásade o to, že súdnictvo ako také je nezávislé, žiaľ, tým, že my vieme všetko vytunovať a prevrátiť na svoj obraz, sa podarilo tak, že súdnictvo je nezávislé, sa prejavilo do tej formy, ako je to teraz, to znamená, je to štát v štáte, je to zabetónované a sú s tým spojené určité okolnosti, v ktorých vy cítite ten pocit bezmocnosti, lebo súdnictvo je nezávislé, hej. Asi by vedeli niektorí ľudia hovoriť, že koho poznajú, sudcu, ako jeho deti nakupujú, skupujú nehnuteľnosti alebo neviem čo, že to je zjavný nepomer, ale na to je jednoduchá odpoveď, súdnictvo je nezávislé a s tým nič neurobíte. Tak je to presne, že keď dáte, musíte nájsť aj spoločenstvo, ktoré sa vie hýbať v tých pravidlách, a každé iné spoločenstvo, ktoré má menej, tak si ich vie upraviť na svoj obraz. Čiže tá určitá nezávislosť vyhovuje v tom, v tom zabetónovaní toho existujúceho stavu.
Čiže, ľudia, vážení, teraz, čo robíme, my nebúrame múr nárekov, my hovoríme, že tí sudcovia by mali prejsť určitými previerkami. A rozlišujeme sa - z toho, čo tu je počuté - v rozsahu, v procedúre. Titani, a ja v dobrom, titani práva v tomto pléne, pani Žitňanská nerozporovala previerky ako také, predpokladám, ani pán Lipšic, lebo predkladá variáciu na tú tému, čiže my neprekonávame nejaký magický bod, že previerky áno - nie. My o previerkach hovoríme, že áno. Tuná kolega Kadúc to trošku zamotal a domotal, lebo previerky do budúcna, dozadu, dopredu, alebo iba pre nových, ja si dovolím ako poľnohospodár povedať, že pokiaľ by sme sa zhostili tej druhej vašej odpovede na moju výčitku, že či keď vy ste povedali, že by mali prejsť previerkami tí noví, tak ja si laicky myslím, že to je zase podľa mňa nie celkom správne a možno aj protiústavné voči tým starým. Lebo ako je možné, že jeden sudca musí mať, druhý nemusí mať? To celkom, nie celkom by som vyhodnocoval ako správne, alebo tú určitú rovnosť pred zákonom, to len ja ako poľnohospodár si dovolím namietnuť. Ale mám pocit, že v tom sa nelíšime, že previerky áno, obzvlášť po skúsenostiach, ktoré máme, a našej bezmocnosti, ktorú máme, hej, nad tým stavom. Takže tam sa nerozporujeme. Rozporujeme sa v tom rozsahu.
Mrzí ma, že ak by sme povedali, že teda rozumieme, že previerky áno, potom zvykne byť aj tak filozoficky, že pokiaľ som ten nápad nedal ja, tak je zlý, to je, jeho hriechom je to, že som ho nedal ja. Verím, že by sme sa mohli oprostiť tohto systému, ktorý tu je relatívne bežný. Mali by sme sa oprostiť, nebudem menovať, aj systému, že neprešlo to, nerozprávali sme, lebo už rozprávame dlho. Je 25 rokov od novembra a betón má tendenciu sa rozpadať po 100 rokoch, ale po určitých rokoch má stále tendenciu byť dostatočne tvrdý, dokonca ešte možno tvrdnúť. A ten polčas rozpadu nastáva rádovo neskôr, to si už nemôžme dovoliť.
Čiže ja by som filozoficky to uchopil tak, ak existujúci stav je zlý, a vieme, že je zlý, pripúšťame, že ho treba zlepšiť, tak niečo je lepšie ako nič, obzvlášť, keď vieme, že to nič nefunguje. Hej? A korektne pristúpiť k tomu, že ak sa navrhuje niečo, tak podrobiť to naozaj teda, ale vystúpiť z tej premisy, že je to zlé len preto, že, a to "preto, že" je len preto, že neprešiel nejaký rituálny proces diskusií, ale vecne na tom nie je nič zlé, tak to podľa mňa nestačí. Hej, že neprešli sme rituálom zaháčkovania, že aj my sme si háčkli, aj my, ale že nenašli sme vecné chyby na tom, podľa mňa nie je to zodpovedný prístup.
Lebo v procese tých previerok, ak to dobre chápem, pre ľudí to hovorím, je vôľa a podľa mňa zákonodarci majú na to právo, dokonca je to ich povinnosť, vytvoriť také zákony, ktoré to zlepšia, a jeden z tých je teda navrhnutie tých previerok. Aktuálne je to tak, že pristúpili ku koalícii aj politickí pragmatici z SDKÚ, hej, a tí vlastne po spojení týchto, to vyzerá tak, že sudcovia prejdú previerkami v podobe NBÚ, z NBÚ to ide do Súdnej rady, tam ich je 18, neni sú to jednoliati, sú tam takí, akí sú, ale 18 je stále viac ako 2, 3. To znamená, že je tam predpoklad, že tam to môže mať znaky demokracie, lebo sa minimálne musí prijať rozhodnutie hlasovaním, čo je dosť kľúčové, čiže neni to nejaký monokratický orgán, i keď ho možno niekto má tendenciu taký vytvárať, hej, ale stále 18 je dosť ľudí na to, aby sa nemuseli jednomyseľne zhodnúť ako vo Vietname a v Číne.
Čiže to prejde na Súdnu radu a Súdna rada vydá stanovisko. Áno? Vydá stanovisko a to stanovisko vyhodnotí, ak bude prijatý ten prezident. Nemám pocit, že nový, novozvoleného, sa to už asi pána Gašparoviča nechytí, nemám zrovna pocit, že by nový prezident bol nejaký SMER friendly, čiže nejaké, viete, že to, čo tu aj zaznelo, že pokusy, nie celkom sa s tým stotožňujem, lebo tie filtre tam sú. Hej, že tie filtre tam sú. Dokonca ešte ten filter, ak to správne chápem, že po rozhodnutí, teda Súdna rada nerozhoduje, len dáva stanovisko, rozhoduje prezident, ale po vydaní stanoviska tej Súdnej rady je to ešte možné preskúmať súdom. Aj to stanovisko je možné preskúmať súdom.
Takže ja si myslím, že ak hovoríme, že politika je umením možného, ja neviem, kto má lepší nápad. Je tu návrh pána Lipšica, ktorý hovorí o tom, že previerky, je už určitý inštitucionálny postup vydávania previerok s určitými stupňami, to už máme tu dlhodobo, to sme nevymysleli včera, a on ho navrhuje aplikovať v tomto. Ja si počkám na jeho vystúpenie. Ja nehovorím, že nie, ale možno tu znova by mohla zaznieť tá výtka alebo tá námietka, že tej povestnej nezávislosti súdov, to znamená, tá povestná nezávislosť súdov že bola vyradená, pri tomto procese by bola ako keby vyradená, kdežto tu je relatívne zabezpečená cez Súdnu radu, hej. Čiže, viete, aj mačka, aj pes celý, či jak sa to povie, aj koza celá a aj vlk sýty. Neviem.
Naozaj, keby sme to uchopili, že chceme to riešiť, nechceme len znova rituálne tu tancovať nad zdochlinou, že jak teda to je zlé, všetci tu skonštatujeme, že je zlé, ale znova nič, ak máme možnosť niečo prijať, mám pocit, že toto by mohlo byť ono. Ale nevylučujem, že ma kolega Lipšic presvedčí, že nie, že tam sú ix iných dôležitých, len nepripúšťam celkom tú diskusiu typu ovládnutie, zmanipulovanie, neviem čo všetko. Lebo v zásade potom je naozaj to riziko, že všetko je zase, aj tu sme ovládnutí, tu sme ovládnutí SMER-om, my tu môžme vykrikovať, koľko chceme, ale SMER vyhral voľby. No, s tým nič neurobíme. Môžme urobiť v 2016. Ale aj v tej Súdnej rade tých 18 ľudí, tí, samozrejme, neprichádzajú filtrom volieb, ale nejakého, procesom výberu niečoho predsa len prechádzajú, čiže nám prislúcha to, pokúsiť sa v tom čase, keď môžme ovplyvniť, ovplyvniť.
Tu bola voľba tých sudcov. Nuž, zvolili sa tam tí, ktorí mali dostatok hlasov. To znova asi len treba na ten moment akceptovať, ale do budúcna vyhrať voľby, hej. To je úlohou, psou úlohou, do budúca vyhrať voľby. Ale je to tých 18 ľudí. Neverím, že je to tak monokratické, že zavolajú, pani Anna Vitteková a povie, že čo treba. Nie som si celkom istý.
A druhá vec. Dáva to, lebo potom sa ľudia budú brániť, hej, a budú sa brániť a neni taký systém, ktorý nepresiakne. Každý systém v zásade presiakne. A my, keď by niekoho naškrtli nepriamo, teda že zle a bol by nevinne v tom, tak bude mať tendenciu sa brániť, hej, a my potom sa budeme s tým konfrontovať, my môžme to operatívne vyhodnocovať, možno sa veľa dozvieme, hej, lebo niekto sa začne brániť a zistíme, že sa nebráni správne a že aj my vieme potvrdiť, že to je pravda, čo sa tvrdí.
Aby som to ukončil, som rád, že v zásade sa opúšťa tá demagógia, obludná demagógia prvého čítania a sa to zvecnilo, pre túto chvíľu naozaj mám pocit, že by toto v zásade mohlo byť to ono, nikdy to nebude dokonalé. Keby to bolo dokonalé, tak tam je dielo Stvoriteľa na tom, nie naša ruka, bezbožného ľudu (zasmiatie sa rečníka). Takže tam nejaká chyba sa vždycky asi nájde, ale potom môžme v tom nejakom ďalšom postupe ju prípadne cizelovať.
A stále je to lepšia taktika, ako nezačať a len hovoriť, že je to zle. Ak som niečo zabudol, tak.
Ďakujem veľmi pekne. Teším sa, dneska je piatok a mrzí ma to, naozaj ma to mrzí, s tým končím, že nie sme schopní aspoň akú-takú dôstojnosť týmto procesom dať, že nie kvôli tomu, že tu niekto bude niekto niekoho počúvať, ale, hovorím, tú elementárnu slušnosť, takú tú základnú dôstojnosť. Naozaj, my nie sme holubári v Senci, viete, prosím vás. Naozaj my nie sme holubári v Senci. A mrzí ma to, že takto k tomu pristupujeme, keď už ani ústavný zákon, ktorý neni vyrazený od boku, lebo tu sú experti, ktorí šúpajú ústavné zákony jak na páse, len vedia, že neprejdú, ale tento zákon prejde, hej, tak mal by si a zaslúži si každý zákon, ktorý má, vyzerá, že prejde, keď to takto poviem, mať takú dôstojnosť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani predsedajúca. To, čo spomínal pán poslanec Hlina, že asi bola snaha nájsť systém, ktorý bude nezávislý, tých previerok, teda systém v rámci súdnictva, je v protiklade s tým, čo sa chce zaviesť reformou súdnictva, teda vonkajšia kontrola. Lebo je to systém, ktorý je uzavretý, tvrdia navrhovatelia, a tú uzavretosť treba prelomiť. A zavádzajú systém, ktorý tú uzavretosť neprelamuje, práve naopak, ju betónuje. Čiže to nedáva nejakú veľkú logiku.
Po ďalšie. Ešte raz, inštitúcie, ktoré majú rozhodovať o sudcovskej spoľahlivosti, Súdna rada, ale pre budúcnosť aj disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, vieme, akým spôsobom fungujú, a fungujú zle. To znamená, posilňovať ich právomoci je asi zlá cesta. A druhý problém je ten, že bez akýchkoľvek kritérií.
Ešte raz, štandardné previerky majú nejaké kritériá, kde sa vyhodnocuje vierohodnosť operatívnych alebo spravodajských informácií. Relevantne. Áno, polygraf je relevantný nástroj aj bezpečnostný pohovor. A tuná to bude na čom závisieť? Keď bude štandardná sporná situácia, bude operatívna informácia, sudca ju poprie. Podľa čoho bude hlasovať Súdna rada alebo disciplinárny senát? Pozrú sa do neba a povedia si, no tak sympatia, nesympatia, hlasujeme.
Proste nemáte žiadne kritériá, absolútne žiadne v tomto type konania. A to je najväčší problém. A obávam sa, že je spôsobený aj hlbokou neznalosťou toho, ako proces bezpečnostných previerok vlastne sa realizuje, lebo v opačnom prípade by takýto návrh sem ani asi nemohol vôbec prísť.

Pán kolega Hlina, spomínali ste vo svojom vystúpení, že pri snahe KDH presadiť do ústavy definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, že nezabránime tomu, že budú tu ľudia, ktorých láka objavovať nové, neznáme, nevyskúšané, a že tu budú v budúcnosti také pokusy uzákoniť manželstvo aj iných, ako zväzkov muža a ženy. Súhlasím s vami, áno, lebo veď to je vidieť, veď tie pokusy sú tu už aj teraz.
Ale chcem povedať, že to sú pokusy, ktoré vedú k rozvratu spoločnosti v konečnom dôsledku. A v tom kontexte chcem povedať, že z rozvratu spoločnosti profitujú mnohé skupiny, a aj v medzinárodnom meradle, profitujú z rozvratu rodín, profitujú z rozvratu manželstiev. A my poslanci za KDH chceme minimalizovať škody a chceme takémuto rozvratu brániť.

Ďakujem za slovo. Pri prijatí ústavného zákona naozaj treba hľadať nejakú zhodu aj dostatočný počet hlasov, tak ako bolo to už aj tuná spomenuté, že 13 hlasov nie je dostatočný na to, aby mohla byť prijatá Ústava Slovenskej republiky.
To, že sa prijíma ústavný zákon na ochranu manželstva, je to veľmi potrebné a veľmi dôležité, pretože tá kríza morálnych hodnôt, ktorá sprevádza túto spoločnosť, je to nevyhnutné, aby sme to zakotvili aj v Ústave Slovenskej republiky.
Bolo tu spomenuté, že keď sme na čiare medzi Byzanciou a Západom, avšak ten náš hodnotový systém, dovolím si povedať, že sa hlási ku odkazu svätého Cyrila a Metoda, veď to máme aj zakotvené v Ústave Slovenskej republiky hneď v úvode ústavy, v Preambule, a je to dobré, že to tam je.
Rovnako aj teraz tieto tri vety, čl. 41 keď sa doplní a zadefinuje sa to manželstvo ako jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, je to veľmi dobrá vec, veľmi osožná a nevyhnutná. Zvlášť v tejto dobe, kedy inštitúcia manželstva a rodiny je tak systematicky napádaná. Je veľakrát napádaná práve takýmito ľuďmi, ktorí sa odvolávajú na toleranciu, vyzývajú k tolerancii a častokrát sú práve tí, ktorí sú intolerantní, hej, sú až priam agresívni.
Ďakujem.

No, niekoľkokrát opakovane v rozprave v príspevkoch diskutujúcich odznelo zvýraznenie, aj dôvody, prečo je potrebná reforma súdnictva. Je to naozaj katastrofálny stav, čo sa týka nízkeho stupňa dôvery ľudí, občanov v súdy. Jednak je to nízky stupeň vymožiteľnosti práva, čoraz obtiažnejšia vymožiteľnosť elementárnych práv aj, samozrejme, tým vážnym dôvodom sú prieťahy v konaniach, ktoré sú s tým spojené.
Nikto, pán poslanec, ako nejakým spôsobom nespochybňuje legitímnosť a silu tejto vlády, ale ani to neznamená, že keď táto vláda disponuje takouto silou, aby mala právo ju nejakým spôsobom zneužívať. A podľa mňa tie pochybnosti a obavy sudcov, ktorí chcú konať na čistých a mravných základoch, sú oprávnené, pretože ani v priebehu celej rozpravy neboli prednesené konkrétne opatrenia, navrhovatelia ich nepredniesli, ktoré by nás mali ubezpečiť o tom, že získané mnohé citlivé informácie dotknutých ustanovizní a subjektov nebudú proti sudcom zneužívané.
Takže tá obava sudcov je dôvodná a takto nastavený zákon nedáva žiadnu istotu ani konkrétne opatrenia, aby sme sa vyhli tomu, čo sa môže stať a čo môže byť prejavom zneužitia majority aj dominancie moci súčasnej vlády.

Mnohokrát tu zaznievajú obavy, ako by to, aké to môže mať riziká. No, všetko má svoje riziká, čo nejakým spôsobom zásadne mení veci a dotýka sa aj jednotlivých osôb. Taká vec bez rizík neexistuje. Treba tie riziká eliminovať a zmenšovať a snažiť sa ich odstrániť. A v tomto smere ide ten návrh - vzhľadom k tomu, aby zároveň bol priechodný - najďalej, kde môže, že je tam mnohostupňovosť získavania informácií. Tí, čo získavajú informácie, nerozhodujú, len poskytnú informácie ďalej. Tí ďalší zaujímajú len stanovisko na základe týchto informácií a zasa posunú ďalej. A ten posledný, ktorý neni spojený, previazaný s vládou, nakoniec rozhoduje. Neviem, ako by sa to ešte, tie filtre dali nastaviť lepšie.
A potom tie obavy, ktoré zaznievajú. Áno, tak poďme ich snažiť sa ich eliminovať, ale to je vec pre vykonávací predpis, ktorým sa tu budeme zaoberať, to neni vec pre ústavu. V ústave sa takéto veci neriešia. Tak aj čo kolega Lipšic hovoril, tak poďme sa pozrieť na to, kde by sme ešte vo vykonávacom predpise mohli doplniť niečo, čo by riešilo aj tie procesné veci, ako sa bude vyhodnocovať, tie získané informácie. Aj to, čo pani Mezenská hovorí, ako zabrániť úniku citlivých informácií. To je všetko vec vykonávacieho predpisu.
A bez spolupráce všetkých sa to nedá. Ja poviem aj konkrétny príklad z inej oblasti. Včera sme sa dohodli, opozícia aj vláda väčšina, že ideme podporiť návrh zákona, ktorý vláda pripravila o dôchodkovom sporení. A to je zlé, že sme sa dohodli? Či je jediná cesta, ako SMER-u stále.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Navrhujem, aby sme prerušili, lebo evidentne niektorí poslanci, ktorí boli prihlásení, nechcú teraz vystupovať a si myslím, že by to bolo aj neférové voči pánovi Mikloškovi, aby vystupoval, takže navrhujem, aby sme pokračovali až v utorok o 9.00 hod.

Ďakujem. Vážený pán predseda parlamentu, vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, ja som rád, že nejakých poslucháčov budem mať, a som aj tomu rád, že som dopredu vedel, kedy budem hovoriť, to je nebývalý fenomén a teším sa, že som prvý dnes.
Do ústavy dnes zahrňujeme dve veľmi dôležité témy, týkajúce sa manželstva a rodiny a sudcov. Aj keď si myslím, že na tému rodiny mám podstatne lepšiu kvalifikáciu, za chvíľu päťdesiatročnú, začnem s pár poznámkami so sudcami.
Chcem zdôrazniť, že ústava je dokument, naozaj o ktorý sa treba denne opierať. Ja som zažil mnohokrát v Spojených štátoch, kde je vyše dvestoročná ústava, dokument je stále taký, že aj keď policajtovi poviete a odvoláte sa na ňu, tak zjastrí a pochopí, že máte pravdu.
Mrzí ma, že sudcovský stav má na Slovensku takú malú dôveru. Mrzí ma aj mnohé iné, napríklad to, že veľmi dlho trvajú súdy, ťahajú sa, odsúvajú sa rozhodnutia, ale aj, ako som už sa viackrát presvedčil, že sudcovia naozaj majú na svojich bedrách veľa, veľa práce a veľa tlakov tiež.
Mrzí ma aj nepochopiteľnosť niektorých ich rozhodnutí. Sú často pod tlakom médií aj interpretácia ich rozhodnutí býva v médiách často prekrucovaná. Hnevajú ma, hnevajú ma aj niektoré nepochopiteľné, ba až škandalózne závery. Našťastie nie je ich až toľko. Mrzí ma a to akosi utíchlo, táto téma, neviem, či sa skončila, alebo sa zamietla, alebo beží, keď mnoho sudcov si vzájomne schvaľuje protesty ohľadom svojich platov v porovnaní s platmi špeciálnych súdov. Z toho všetkého vyplýva aj z mnoho iného absolútna nutnosť robiť so súdnictvom niečo, to vedia všetci: vláda aj opozícia a aj ľudia z ulice.
To, čo sa teraz robí, pokladám za prvý krok reformy súdnictva. Po ňom by mali nasledovať ďalšie, už dané obyčajnými zákonmi a bremeno tohto by malo najmä byť na ministerstve spravodlivosti, ale aj ľuďoch ďalších, ktorým záleží na osude súdnictva. Je zrejmé, že tento návrh, tak ako je podávaný, všade len kritizujú, v každom paragrafe vidia len zákulisnú dohodu, zradu, pascu a tak ďalej, ako by v tom návrhu nebolo nič pozitívne. Určite je krokom dopredu a verím, že aj takým ostane, že ho nikto nezneužije, keď ho takto, dúfam, že schválime.
Chcem zdôrazniť to, že odborníci dlho o tomto návrhu diskutovali, čiže nepadlo to z neba a dospeli k tomuto záveru a isto to nie je dokonalé, ale je to krok vpred, ako som už povedal. Som veľmi vďačný tým, ktorí budú hlasovať za tento zákon, za zmeny v súdnictve a aj za formuláciu, čo sa týka manželstva. Teda, samozrejme, keď my zákonodarci povieme A a schválime to, tak myslím si, že by sme nemali povedať, mali sme nepovedať B, a to B by malo byť, že nedopustíme, aby bol znova zvolený napríklad aj predseda Najvyššieho súdu, doterajší predseda, aj keď myslím, že tam bol už dosť dlho. Keď je veľvyslanec vonku tri-štyri roky, tak ho treba vymeniť. Je už opotrebovaný, je už, to, čo mohol spraviť, urobil. Čiže to už nie je žiadna tragédia, že tam príde nový, s elánom, s novými ideami, čiže v tomto smere by tak malo byť, že tie veľké diskusie o tom, že keď sa schváli tajné hlasovanie, že čo potom, že sa schváli znova starý predseda a tak ďalej, by mali byť naozaj len fámami. A nerozumiem ani tomu, keď súčasný minister spravodlivosti Borec navrhol svojho kandidáta, iste to bol teda aj vládny kandidát a nebol schválený. Čiže to signalizuje určitú nedôveru aj voči ministrovi, aj voči tým, ktorí stoja za ním. Myslím si, že aj ministerstvo spravodlivosti by malo mať svojho kandidáta, ktorého schválime. A budeme mať nového predsedu Najvyššieho súdu a tie diskusie o tom, že to bude znova ten starý, by mali prestať.
Myslím si, že hlavnou témou nášho zákona alebo novely je, sú previerky, aj keď nateraz sú není formulované v návrhu, tak ja som si to ešte dneska ráno pozrel v tlači. Však všetci o tom už mnohokrát diskutovali, ale pred pár dňami som dostal taký list od jedného sudcu, istého spravodlivého a čestného, ktorý svoju činnosť berie naozaj ako povolanie a vec svedomia, a ten mi napísal zaujímal poznámku, ktorá bude taká nad vecou a nebude sa držať ani jednej strane, ale napísal:
"Chcete rozhodovať a hlasovať o problematike justície, pričom možno si neuvedomujete dôsledky vášho rozhodovania pre sudcov a celú spoločnosť. Z mojich skúseností vám môžem povedať, že ak chcete byť nezávislým a svedomitým, tak musíte žiť takmer ako rehoľník izolovaný od okolitého sveta. Ak chcete byť nezávislým, musíte byť nezávislým od politikov, novinárov, verejnej mienky, prokurátorov, policajtov, tajnej služby i mafie, riadiť sa iba zákonom a vlastným svedomím. Myslím, že ak chcete byť nezávislým, tak vás nemôže prebrať výkonná moc, polícia, tajná služba, ktorí sú v niektorých prípadoch práve tí, ktorých súdite. Totiž tí, ktorí chcú rozhodovať čestne a spravodlivo, majú často problémy dnes, sú nevítaní, často prenasledovaní. Novela poskytne legálny základ na kompromitovanie a vydieranie práve takých sudcov a bude legálnym prostriedkom pre korupciu. Niekoľkokrát som sa pri snahe o čestné rozhodovanie zažil útoky nielen na svoju osobu, ale dokonca na svoju rodinu, ktorú paradoxne aj týmto ústavným zákonom chcete chrániť."
Tak toto som citoval od sudcu, ktorého vlastne ani nepoznám, ale je to zaujímavé, že človek sa takto prizná k situácii, ktorá tam môže nastať, a preto nás nabáda, aby sme boli v tomto smere opatrní a rozvážni. Iste som vybral, ako robiť previerky. Samozrejme, by sme radi boli a to by sa malo preveriť ako bezúhonnosť, nekorupčnosť, čestnosť, nemať styky s rôznymi podsvetím, mafiami a tak ďalej. To by sa nejako malo preveriť. Aj keď si nemyslím, že by NBÚ bol akurát tým orgánom, ktorý by toto mohol a mal urobiť. Je to orgán dnes trocha spolitizovaný, a teda určite, aj keby to oni robili, nemá význam, ako to niekto navrhol, ich preverovať na prísne tajné. Mne sa zdá, že aj tajné je dosť. Ja som ako veľvyslanec bol na tajné preverovaný. Aj dôverné je niečo, kde naozaj sa musí podpísať, podstúpiť určitá procedúra, ktorá nie je triviálna celkom. Čiže toto je ešte otvorené. Iste, z diskusie vyplýva, ako si to všetci predstavujeme, no
Teraz teda k téme manželstva, ak dovolíte, k tej druhej časti. Sa chceme dopredu poďakovať všetkým tým, ktorí pochopili, že tento zákon je dôležitý pre Slovensko, a budú zaň hlasovať. Sú to ľudia, ktorí chcú chrániť rodinu a najmä deti. Vzhľadom na vsuvku "alebo manželstva" myslím, že to bude historický krok, že v dnešnej Európe niekto podčiarkne túto hodnotu, ktorá má tisícročnú tradíciu a mnohotisícročnú skúsenosť. Očakávajme, samozrejme, protesty aj v Európe, ale myslím, že stojí to za to. Je to kompetencia národného štátu, aby si rozhodol, čo rozumie pod pojmom manželstva. Rodina je miesto, to iste každý vie, kde sa rozhoduje o všetkom, o živote dieťaťa, o jeho budúcich radostiach alebo budúcich nešťastiach. Ak sa dieťa narodí v usporiadanej rodine, rodičia doňho zasejú porozumenie, lásku - trocha to znie básnicky - ale potom skutočne jeho život bude iný a to semienko si bude niesť v radostnosti a v spokojnosti po celý život, aj keď iste ten život vždy nebude ľahký. Možnože do sŕdc detí zasiať zlým prostredím, zvadami a tak ďalej aj závisť, aj nenávisť a také dieťa aj za to ono nemôže, bude aj potom nešťastím pre seba a svoje okolie. Čiže tomu by bolo možné najmä zabrániť rodinou, podporou rodiny a klasickou rodinou, kde je otec a mama. Čiže iste je veľmi dôležité, že či sa dieťa narodí do úplne tolerantnej rodiny, kde je očakávané, alebo do rozvadenej, neláskavej, kde sa ho môžu aj hocikedy vzdať, čo sa, bohužiaľ, aj často stáva, to vidíme v detských domovoch. Ide teda o rodinu klasickú: muž, žena a dieťa. Isto je to ťažká rehoľa, ale ja vždy hovorím farárom a rehoľníkom, že vlastne ťažšia ako oni, pretože tam aspoň môžte zmeniť kláštor, keď vám ten nevyhovuje, kde ste. Ale tu ani kláštor nie je možné zmeniť, musíte v ňom ostať, ale skutočne ľudstvo za tisíc rokov nič lepšie nevymyslelo.
Dnes to znie zase trošku nadnesene, ale ľudstvo stojí na križovatke, či uchováme pre budúce generácie tento históriou overený model, alebo sa dáme na experimentovanie, na ktoré civilizácie v minulosti už mnohokrát doplatili. Pripomínam, že KDH si na rodinu nespomenulo včera ani pred voľbami do Európskeho parlamentu, že to je našou témou 25 rokov, a to témou číslo jedna bude a zostane. Cítime, že tí, ktorí sú proti tomu alebo spochybňujú, robia experimenty, vlastne si pília konár, na ktorom sedia. Dieťa je dnes najohrozenejším a najbezbrannejším stvorením, ktoré si vyžaduje veľkú starostlivosť a ochranu, a múdri ľudia hovoria, že ako sa budeme venovať od dvoch rokov po šesť, tak ono bude žiť neskôr od 20 po 60.
Vážení, tak to je už posledná strana, tak ešte chvíľku strpenia. Chcem ešte povedať, štatistiky, ktoré tu už možno niekedy odzneli, ale ktoré tiež treba pri tomto pripomenúť, týkajúce sa manželstva, rodiny a detí. Už teraz je, 78 % rastu populácie Európskej únie sú cudzinci. Viete, že je taká predpoveď, že v 21. storočí, v roku 2100 na jedného Európana bude v Európe 14 Neeurópanov. Za dvadsať rokov sa v Európe stratilo 15 miliónov mladých a pribudlo 20 miliónov starých, seniorov 65 plus. Ročne sa v porovnaní s rokom 1980 narodí v Európskej únii o temer milión detí menej. Počet klasických manželstiev v Európe za 30 rokov sa zmenšil o vyše milión a dnes je taká štatistika, že každé druhé manželstvo sa rozpadá. V Európe sa za 10 rokov rozviedlo 10 miliónov manželstiev, na čo doplatilo temer 20 miliónov detí, a tento trend, samozrejme, sa stále pokračuje k horšiemu. Možnože viete, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredie práce spolu s organizáciou Úsmev ako dar už vydalo tri diely zborníka Deti v ohrozenej rodine v rokoch 2010 až 2013 a teraz je už skoro v tlači štvrtý diel alebo v príprave, by som povedal, kde sledujú osudky tisícov detí po pobytoch v domovoch a hľadajú dôvody, prečo sa tam dostalo, ako by sa dalo vrátiť do rodiny a v čom sú príčiny toho ich nešťastia v budúcom živote, keď sú není pripravení pre život. A tam z toho jasne vyplýva, že psychologicky dieťa skutočne túži po úplnej rodine a že teda veľmi ľahko v podstate sa dá v niektorých prípadoch im pomôcť v tom zmysle, že to dieťa možno znova vrátiť do svojej rodiny, keď sa splnia niektoré veci. Je zaujímavé, že deti, ktoré rodičia rýchlo opustili a dali do detských domov už naozaj ako batoľatá, a roky ich rodičia, teda deti nezaujímali tých rodičov, naraz v dospelom veku tie deti začnú túžiť po tých svojich rodičoch pokrvných a dokážu im odpustiť a túžia po nich stretnúť. To je taký fenomén, ktorý je dosť ťažko vysvetliteľný nejakým spôsobom logicky.
Ešte chcem pripomenúť, že dieťa v domove za jeden rok stojí 12-tisíc eur. To je toľko ako jeden sociálny pracovník v teréne. A tiež je veľmi dôležité, že hlavne adopcie a osvojenia dneska robia ľudia zo širokej rodiny. Čiže široká rodina je veľmi dôležitá, keď tá úzka zlyhá, tak je tu široká a existujú takzvané rodinné konferencie, pri ktorých tieto deti, ktoré majú vážne problémy, sa zveria vlastne v diskusii širokej rodiny za prítomnosti kurátora, nájdu riešenie ako vyriešiť problémy, ktoré ako majú.
Tak, vážení, ja by som ukončil. Ďakujem vám za vašu pozornosť a určite skutočne ďakujem všetkým tým, ktorí budú hlasovať tento návrh, ktorý, dúfam, že prejde. A nedajte sa odradiť ani medializáciou, kritikou, Európou a spomeňte si na vašich rodičov, otca a mamu, ktorá iste ovplyvnila váš život veľmi a ktorá..., teda toto by sme mali dopriať všetkým deťom, aby mali otca, mamu a nejakým spôsobom takto boli vychovaní pre dnešný nie ľahký svet.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. No aj mne píšu rôzni ľudia maily, čo sa týka navrhovaných zmien v súdnictve, a píšu mi ľudia, ktorí sú v tomto systéme fungujúci, zapojení, a ich maily väčšinou sú také, že ten systém je naozaj v tak zlom stave, že bez radikálnych zmien a radikálnych rezov sa nikdy neozdraví, ale zároveň mi píšu, že nemôžem tento názor povedať verejne, lebo by som si privodil v práci veľké problémy. Takže je to vždy otázka súkromnej komunikácie, samozrejme. Ale sú to hlasy, ktoré potvrdzujú, že bez toho, aby sme sa pokúsili vytvoriť čo možno najlepšie podmienky pre to, aby sme naozaj vytvorili isté sito, ktoré zachytí tých, ktorí tam nemajú čo robiť, v súdnictve, ktorí kazia jeho meno, ktorí prispievajú k tej najnižšej miere dôvery, ktoré súdnictvo dnes medzi občanmi má, sa to nedá urobiť.
A teraz ako to spraviť, no, že nemala by to robiť NBÚ. No a kto by to mal robiť? Matica slovenská? Zväz včelárov? Jednoducho nejaká inštitúcia musí začať, ktorá je na to vybavená, ktorá to dokáže robiť, zbierať informácie, ale nie potom na základe nich rozhodovať. To by určite bolo zlé a nesprávne. Ale posunie tieto informácie iným, od tejto inštitúcie nezávislým zložkám, ktoré zasa budú na základe toho nejaké stanovisko prijímať a zasa to posunú ďalej. To je spôsob, ktorý zabezpečí alebo minimalizuje možnosť zneužitia nejakého politického. Ale vždy to nejaká inštitúcia, ktorá to dokáže robiť, bude musieť robiť. Až je nejaká iná, ktorá to vie, treba povedať, ktorá to je. Ale ja neviem, že by sme tu mali ešte nejakú inú inštitúciu, ktorá je... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega, poďakoval si vo svojom vystúpení všetkým tým, ktorí tento návrh zákona podporia. Ja chcem poďakovať tebe za kvalifikované a veľmi dobré vystúpenie na podporu tohto návrhu. A škoda len, že nie sú tu tí, ktorí majú veľké výhrady voči návrhu, a mohli si vypočuť veľmi zaujímavé vystúpenie, konštruktívne, možno bez emócií, ale o to zásadnejšie.