35. schôdza

Pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne. Je to v podstate argumentácia, rozšírenie argumentácie, s ktorou som prišiel v prvom čítaní, a veľmi rád počujem, že ešte niekto si dal záležať na tom, aby priniesol fakty, aby ukázal, čo je to reálne sa o rodinu a deti starať, o všetky deti bez rozdielu a v prvom rade o deti, ktoré majú málo šťastia v tomto živote a končia v rukách inštitúcií, ktoré spravuje štát. Tých, tých inštitúcií je niekoľko a tých príbehov nešťastných detí je mnoho. Stačí si prečítať blogy Natálie Blahovej a zorientovať sa.
To, čo ste práve povedali vo svojom príhovore, len dokazuje tú prázdnosť tohto návrhu, pretože samotné deklarovanie ochrany manželstva ako inštitútu nedosiahne vôbec nič. Ak chceme reálne niečo dosiahnuť, ak chceme pomôcť deťom, ktoré to na svete nemajú ľahké, ak chceme pomôcť rodinám, ktoré to na svete nemajú ľahké, musíme to robiť po malých krokoch a konkrétnych situáciách. Musíme zlepšiť prostredie všeobecné pre život v tejto krajine, aby ľudia odtiaľto neutekali. Musíme sa starať o obete násilia. Musíme sa starať o obete domáceho násilia. Musíme vyriešiť spôsob, akým tieto obete majú možnosť nahlasovať, že sa im niečo deje, a spôsob, ako sa také prípady riešia, a nie oháňať sa dvoma alebo troma vetičkami v zákone a v ústave. Tie nepomôžu nikomu. A len prinášaním faktov sa dá demaskovať tá prázdnota a ideologizácia celého problému.
Ďakujem ešte raz.

Presne. Mne, mne by aj chýbalo, chcem sa priznať a čakal som na váš príhovor k tejto téme, pretože ad jedno sme z kultúrneho výboru a tá ohlasovaná kultúrna vojna predsa len tematicky súvisí a ja by som možno rečníckou otázkou len sa snažil doplniť, pretože sa, mňa osobne trápi dlho a či mi na ňu vôbec niekto z tohto pléna po tejto vyčerpávajúcej debate bude vedieť odpovedať. Čo teda nastane deň po prijatí tejto ústavnej zmeny?
Vy ste používali niektoré štatistické čísla. Ja viem, že 46 % rodín, heterosexuálnych, už nežije, resp. sa rozpadlo. Zároveň vy ste používali číslo 35 % alebo 42, 35 % detí, ktoré sa narodili do neúplných rodín, a ja by som chcel vedieť, teda akým spôsobom alebo čo naozaj nastane po prijatí tejto ústavnej zmeny a či nejakým spôsobom títo ľudia alebo ľudia aj na druhej strane ako keby tie pomyselnej barikády nejakým spôsobom ocenia to, že tu ústavodarný zbor schváli túto zmenu.
Predpokladám a nechávam ju ako rečnícku, lebo na ňu odpoveď, vy ste ju povedali úplne v závere, že je to vyprázdnený návrh, ktorý nerieši absolútne nič. A okrem teda nejakých ideologických tanečkov okolo vecí, ktoré veľa ľudí cíti. A veľa ľudí si predstavuje, že štát sa bude starať o veci, ktoré, s ktorými si nevedia pomôcť, ale tento ideologický taneček so zmenou ústavy naozaj nepomôže ničomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Aby nedošlo k nedorozumeniu. Ja sa vôbec nečudujem, že KDH presadzuje takéto, takúto vetu do ústavy, pretože, ako som pripomenula kvôli výhrade vo svedomí, boli ochotní zrušiť vlastnú vládu. Ja proste tomuto, toto treba zobrať ako fakt.
Ale chcela by som tu ctenej snemovni pripomenúť, napríklad ako predsedníčka Živeny som vydala vyhlásenie, aby sa vláda konečne začala zaoberať tým, že zo Slovenska sú unášané nedospelé dievčatá, väčšinou z rómskej menšiny, ktoré sú predávané na medzinárodných trhoch. Veď predsa chytili 10 slovenských kšeftárov s týmto, ako oni hovoria, slovenským mäsom. Kde ste? Kde ste, vy všetci moralizátori? Len preto, že sú to rómske dievčatá? Že sú to 12-, 13-, 14-ročné deti? Ale sú to naši občania. Prečo o tomto nehovoríte? Prečo sa nad týmto nerozčuľujete? Kto konečne sa zastane občanov, nedospelých občanov tohto vlastného štátu? Veď britské súdy majú týchto desiatich ľudí v rukách. Nájdete o tom niekde správu? Venujú sa tomu naši žurnalisti? Venuje sa tomu nejaký politik, vplyvný politik? Venuje sa k tomu náš minister? Vôbec nie! Vôbec nie!
Toto sú všetko len účelové problémy a tie skutočné problémy, že Slovensko je zdrojom takéhoto biznisu, hnusného, odporného, to nepohne vašou dušou moralizátorskou? Teraz aspoň nemôžete tvrdiť, že o tom neviete, lebo predpokladám, že moje vyhlásenie ste nikto nečítali.

Ďakujem veľmi pekne. Keďže sa mi podarilo zozbierať všetky podpisy pod pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať, mám možnosť rozšíriť teda túto tému a predísť tomu, aby ak bude tento, bude táto novela ústavy schválená, aby o tom, aký je jej rozsah musel rozhodovať Ústavný súd. Ešte raz zopakujem tie dva prípady, ktoré sa stali v Maďarsku a v Chorvátsku.
V Maďarsku bola, bolo ochránené manželstvo v ústave a bol schválený zákon o registrovaných partnerstvách. O registrovaných partnerstvách tak pre heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry. Ústavný súd v Maďarsku následne rozhodol o tom, že keďže tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, sa príliš približuje manželstvu, tak celý zákon sa môže týkať len párov rovnakého pohlavia a tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, bola odtiaľ vyškrtnutá. Budiž.
V Chorvátsku na základe referenda bolo do ústavy vložené, bola do ústavy vložená ústavná ochrana manželstva a to bolo potom dané na chorvátsky ústavný súd. Chorvátsky ústavný súd rozhodol, že áno, štát má právo ochrániť manželstvo v ústave, ale je povinný upraviť ostatné formy spolužitia špeciálnym zákonom. Ale aj v jednej, aj v druhej situácii sa nemyslelo pri predkladaní zákonov na to, aby bola situácia ošetrená, a musel o nej rozhodnúť ústavný súd. A ja si myslím, že keď prejde táto ústavná zmena tak, ako je dnes napísaná, tak aj v budúcnosti o prípadných iných zmenách, čo sa týka štatútu zväzkov iných než manželských, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd. A vieme tomu zabrániť pomerne elegantne.
Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
V bode l v § 41 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon."
Týmto sa nič nevytvára, týmto sa nič netesá do kameňa, týmto sa nezavádzajú registrované partnerstvá. Jediné, čo sa týmto robí, je, že sa vytvára priestor a garantuje... (Reakcia z pléna.) Možno je mimo tvojich kapacít, Štefan, to pochopiť, ale nechaj ma dohovoriť. Týmto jediné, týmto jediné, čo sa robí, je, že sa otvára priestor jednak pre garanciu menšinových práv, a jednak sa hovorí, že áno, my ako ústavnoprávny, my ako ústavodarný orgán Slovenskej republiky, najvyšší, dbáme na to, aby pri vyčlenení jedného typu zväzkov a ochrany jedného typu zväzkov sme pamätali aj na tie ostatné, ktoré tu máme. A to sú jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nechcú vstúpiť do stavu manželstva, a jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nemôžu vstúpiť do stavu manželstva.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby Ústava Slovenskej republiky okrem definovania manželstva a jeho ochrany obsahovala aj ustanovenie, ktoré umožní zákonom upraviť aj iné zväzky, ako je manželstvo medzi mužom a ženou. Registrované partnerstvo je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár a ktoré zaregistrujú tento zväzok na príslušnom orgáne podľa zákona, pričom vo väčšine krajín je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia, ale nie všade. Prijatím navrhovaného ustanovenia bude popri záväzku, popri zväzku založenom manželstvom môcť po prijatí príslušného zákona vzniknúť aj zväzok založený registrovaným partnerstvom.
Registrované partnerstvá párov rôzneho alebo rovnakého pohlavia sú už uzákonené v nasledujúcich krajinách:
Dánsko od roku 1989, Nórsko od roku 1993, Švédsko od roku 1994, Grónsko od roku 1996, Island od roku 1996, Holandsko od roku 1998, Španielsko od roku 1998, Francúzsko od roku 1999, Belgicko od roku 2000, Fínsko od roku 2000, USA: štát Vermont od roku 2000, štáty Iowa a New Hampshire od roku 2009, tam už to boli rovno manželstvá, štát Kalifornia od roku 2008, štát Washington od roku 2010 priamo s manželstvami, štáty Massachusetts od roku 2004 a Connecticut od roku 2005, od roku 2004 má New Jersey tiež podobný zväzok, zvaný domestic partnership; Nemecko od roku 2001, Portugalsko od roku 2001, Švajčiarsko, kantón Zürich od roku 2002, celá krajina od roku 2007, Luxembursko od roku 2004, Nový Zéland od roku 2005, Tasmánia od roku 2004, Veľká Británia uzákonila v novembri 2004 tzv. civil partnership, čo sú registrované partnerstvá, Kanada, kde aj s manželstvami pre páry rovnakého pohlavia od roku 2005, Andorra od roku 2005, Česko od roku 2006, Slovinsko od roku 2006, Maďarsko od roku 2009, Taliansko v 10 regiónoch, Rakúsko od roku 2010.
Okrem podmienky plnoletosti sa v ústavnom texte nenavrhuje bližšia konkretizácia tohto zväzku. Dôvod je pomerne jednoduchý. Tá bližšia konkretizácia má byť predmetom zákona, ktorý by takéto zväzky ustanovil a upravil.
Takýto zákon už v parlamente bol, vtedy neprešiel, avšak podávali sme ho spolu s Luciou Nicholsonovou a s Ďurom Drobom, avšak dnes v rozprave odznelo napríklad, myslím, že to bolo aj od kolegu Hrušovského, a ak to nepovedal dnes, tak to povedal predtým, že áno, my rátame s tým, že jedného dňa registrované partnerstvá prejdú. Pán kolega Lipšic zase hovoril o tom, že treba predsa predmety každodennej, každodenných problémov týchto ľudí nejakým spôsobom, nejakým spôsobom riešiť. Ja som tu nebol, neviem, či ste odpovedali na moju faktickú. Tak to sa vás potom prídem opýtať. Ja som bol zháňať ďalšie podpisy pod ten pozmeňovák. Ale ja som presvedčený o tom, že ak ich máme riešiť, s čím súhlasím, tie problémy každodenného života, tak musíme najprv zadefinovať, že komu, kto je tá cieľová skupina, že pre koho to ideme robiť. A ak si pamätáte formu a štruktúru zákona o registrovaných partnerstvách, ktoré sme tu predkladali, tak to nebol, to nebol špeciálny zákon. Tam bola na začiatku definícia a potom bolo 21 alebo 22 článkov, kde sa tá definícia iba brala do úvahy. To znamená, že v 22, myslím, že v 22 alebo v 23 to môže byť článkoch, tam bola iba implementovaná nová definícia zväzku a týmto spôsobom bolo dané, že niektoré práva a povinnosti, ktoré dodnes boli vyhradené len pre manželov, budú vyhradené aj pre registrovaných partnerov.
Podľa mňa čo by sa malo stať, je, by mal prísť zákon o registrovaných partnerstvách pre všetky nezosobášené páry, či už to bude pár rovnakého alebo rôzneho pohlavia, aby tí, ktorí nechcú uzatvoriť manželstvo a vychovávajú deti, lebo štatistika hovorí jasne 35 % na Slovensku, 40 % v Európskej únii detí sa rodí mimo manželstva a tiež potrebujú nejakú legislatívnu ochranu. A koniec koncov samotná ústava len o dva-tri riadky nižšie, než sme dnes pri manželstve, hovorí celkom jasne, nie je rozdiel medzi dieťaťom narodeným v manželstve a dieťaťom, ktoré sa narodí mimo manželstva. Tá ochrana je tam zaručená, len výkon tej konkrétnej politiky za tým trošku zaostáva a myslím si, že tie vety, ktoré sa tam vkladajú teraz, jednoznačne hovoria o tom, že tam nastáva určitá asymetria a jeden druh zväzku je preferovaný nad všetkými ostatnými. To znamená, ak sa máme z tohto dostať von bez toho, aby do toho musel zasiahnuť Ústavný súd, bolo by dobré práve túto jednu vetu vsunúť na koniec a máme kľud. Budeme vedieť, že manželstvo áno, sa stane v tej chvíli, ja s tým síce nesúhlasím, ale politická realita hovorí, že podľa všetkého sa to stane, že manželstvo sa stane jedinečným zväzkom muža a ženy podľa slovenského práva. Avšak v tej chvíli treba myslieť aj na všetkých ostatných, t. j. páry, ktoré nie sú zosobášené buď kvôli tomu, že nechcú alebo nemôžu, a deti, ktoré takéto páry vychovávajú. A preto tá jediná veta, že takéto páry, ktoré by sme mohli pokryť zákonom o registrovanom partnerstve, ustanoví zákon, je podľa mňa z hľadiska aj predkladateľov tohto zákona úplne neškodné a do budúcnosti zabráni tomu, aby o tom, akým spôsobom sa budeme starať o tieto deti, akým spôsobom vyjdeme v ústrety týmto párom, musel rozhodnúť Ústavný súd.
Musím povedať, že, že som bol až prekvapený, že, že koľko úsilia to stálo, zohnať tých 15 podpisov. Ja verím, že ľudí, ktorí by boli ochotní podpísať takéto niečo, je v tomto parlamente viac, a že sa to ukáže na hlasovaní. Koniec koncov napríklad si neviem predstaviť, že prečo by SMER mal s takýmto niečím problém. Ak SMER tvrdí od začiatku, že rešpektuje názor väčšiny, že je pre nich manželstvo výnimočné, zároveň sa bude priznávať k svojej európskej liberálnej tradícii, ktorej sú nositeľom ľavicové strany združené v PES, tak potom táto veta pre nich nemôže byť problém. Potom SMER bez okolkov musí za túto vetu zahlasovať. Lebo tým povie, áno, rešpektujeme konzervatívnu väčšinu, ale zároveň vieme, že sú tu aj iní, že sú tu iné deti, iné páry a sme za to, aby v Ústave bolo napísané, že na ne budeme myslieť, že v budúcnosti ten zákon príde. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, ja som si len zbežne vypočul ten návrh, ale nech ma pán poslanec Poliačik opraví, ak sa mýlim, ale tým, ako je to navrhnuté, by to znamenalo, že by vlastne vytvárala sa možnosť vytvorenia registrovaných partnerstiev osobám, ktoré sú plnoleté, ale neobmedzeného počtu. To znamená, že by to vytvorilo potencionálne možnosť aj polygamické vzťahy legalizovať. (Reakcia z pléna.) No, z toho textu to, podľa mňa, žiaľ, vyplýva.
A, samozrejme, že to je problém celkovo, že ak si narysujeme ten liberálny postoj, že pokiaľ máme plnoleté osoby, ktoré sú plne právne spôsobilé a majú sa radi, dobrovoľne by sme mali ich vzťah sankcionovať. Tak potom, samozrejme, otázka vzniká, prečo len, keď sa majú dve osoby. Keď tých osôb je viacej, tak logicky ten liberálny postoj je, že aj to by malo byť legalizované. Ešte raz. Keď ide o plnoleté osoby, ktoré dobrovoľne do zväzku vstupujú, prečo to arbitrárne obmedzovať číslom dva? To je, podľa mňa, hlavný proste problém registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, lebo tento liberálny prístup k tomu podľa mojej mienky logicky vedie. Tam proste niet úniku.
A, žiaľ, aj tento návrh, ktorý ste predložili, ak som ho dobre počúval, tak sa obávam, že, že by mohol viesť k legalizácii zväzku viac ako dvoch osôb.