35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
3.6.2014 o 16:40 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som začala jedným citátom: "Problems can never be solved on the same level of thinking that identiefied." Toto povedal Albert Einstein a v mojom preklade to znamená, ktorý, samozrejme, nedá sa takto celkom presne takýto jasný názov, jasná angličtina preložiť, znamená, že problém nikdy nemôže byť vyriešený na tej istej úrovni myslenia, ako je tá, v ktorej bol identifikovaný tento problém.
Čiže ani manželstvo, ani problém justície, ani problémy s manželstvom nemôžu byť vyriešené takýmto spôsobom. Ale veď nejde o nič nové, to čo sa tu odohráva v parlamente, vôbec nič nové. Nastal čas zmeny. Celý svet sa mení. V medzinárodnej politike Putin zrušil hranice, ktoré určila druhá svetová vojna, medzinárodné zmluvy sa stali zdrapom papiera. Katolícki disidenti tlieskajú bývalým komunistom, VÚML-aci sa stávajú moralizátormi, internacionalisti sa hrajú na veľkých národovcov, insitní myslitelia sa vyjadrujú kategoricky ku všetkému, skrátka zmena, zmena, žiadne istoty. Otvára sa hlavne priestor pre humoristov.
Pre mňa nie je ale veselé, že sa strana, ktorá zmenila Slovensko, stáva spoluzodpovednou za normalizáciu justície. Ale mnohé tu bolo povedané, ja to nemienim opakovať. Ja by som sa zmienila, sama som sa zmienila v nejakej faktickej poznámke o tom, že tento proces vnímam ako test dvoch rozdielnych strán politických, ktorí sa budú asi chcieť v budúcej vláde spojiť. Asi ako podľa vzoru, ako sa to často hovorí tuto na tejto strane, podľa vzoru CDU/CSU so socialistami. Problém je v tom, že kto sú tí socialisti a kto je ten CDU/CSU. Dokonca sa mi, počúvajúc tieto debaty, vynoril jeden podstatný moment z debaty, ktorá sa tu už v parlamente voľakedy odohrala, a kedy sa v tomto pléne veľmi vášnivo diskutovalo o presadení výhrady vo svedomí. Pre mnohých dodnes tu sediacich poslancov to bola zásadná záležitosť, tak zásadná záležitosť, že položili druhú Dzurindovu vládu, teda vlastnú vládu. A výsledok, výsledok bol nástup SMER-u. Výhradu vo svedomí dodnes nemáme a nikomu to zrazu neprekáža, nemáme ju a vtedy sa tak vášnivo za to bojovalo a spojenectvo KDH a SMER-u je mi dôkazom, že k výhrade svedomia sa v najbližšom čase ani nedostaneme. Skrátka už to nie je problém, ten len poslúžil na skrátenie vlády. Takže uvidíme, k akému výsledku dospeje toto vášnivé presadzovanie novej méty o manželstve v ústave za cenu takých kompromisov, pretože všetci dobre tušíme, k čomu povedie zákon o justícii z dielne SMER-u.
Členské štáty - a dovoľte mi trošku v krátkosti zhrnúť, čo sú skutočné problémy, ktorými by sme sa mali zaoberať, keď sa teda hovorí o manželstve, o rodine a podobne - členské štáty EÚ by mali podľa agentúry Európskej únie pre základné práva ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor. Podpísalo ho 17 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Ratifikovali sme ho? Nie. Násilie na ženách a násilie na deťoch v rodinách nie je zrejme taký zásadný problém. A debata uviazla aj v mnohých iných krajinách, napríklad v Poľsku, na tom, že sa do debaty zapojili cirkvi a mnohí iní ľudia a, samozrejme, strany, Rádio Maria a podobne. Ale podľa moderne zmýšľajúcich katolíckych kňazov v Poľsku, s ktorými som ja napríklad v spojení, alebo v Rakúsku, ide o len zástupný problém a vyhľadávanie významov tam, kde nie sú. Ja dôverujem týmto moderne mysliacim kňazom.
Takže Slovensko nebude debatovať o násilí v rodinách a na ženách, nemáme na to ochotu a vyzerá to, že ani čas. Nakoniec, viete, aké je najpopulárnejšie príslovie na Slovensku, ktoré pochádza tuším zo 17. storočia alebo 18. storočia? "Keď zbiješ ženu, ako by si roľu pohnojil," sa hovorí a všetci muži s výnimkou niektorých sa schuti zasmejú. Takže žijeme v 18. storočí a možno aj v ňom zostaneme.
V 65 štátnych domovoch, detských domovoch, bez otca a matky, bez ohľadu na to, či tí rodičia žijú v manželstve, alebo nie, žije dnes na Slovensku 4 773 detí. Deti majú právo na ochranu - a to pripomínam - aj po narodení, nielen pred ním. Detské domovy sú preplnené, idú na doraz a zrejme naďalej my považujeme za potrebné pokračovať v tejto politike ich zapĺňania, i keď celý ostatný svet a naši susedia idú opačným smerom, napr. v Českej republike stále klesá počet detí v domovoch. V súčasnosti je u nich len v domovoch 4 400 detí, hoci sú dvakrát tak veľkí, a napriek tomu tam stúpol počet detí adoptovaných alebo presunutých do pestúnskych rodín, teda k mame a k otcovi. V Českej republike sa dokonca hovorí o rozmachu pestúnskej starostlivosti. Ani o tomto tu teraz nebudeme debatovať, veď načo. A ja to pokladám za mimoriadne dôležité, lebo keď sa pozrieme na kriminalitu detí, ktoré držíme v detských domovoch bez matky a otca, bez rodiny, sme svedkami vysokej trestnej činnosti páchanej týmito deťmi po ich odchode z domova, pretože nemajú vytvorené podmienky. 17 % z nich má agresívne, deviantné správanie, 24 % pácha kriminálne trestné činy, 14 % sa uchyľuje k prostitúcii a 44 % má problémy s alkoholizmom, hráčstvom a drogovou závislosťou podľa posledných štatistík. Pritom v náhradných rodinách máme umiestnené len 1 500 detí. Na adopciu sme poskytli len 365 detí, z toho 30 do zahraničia a treba pripomenúť, že len do zahraničia boli adoptované deti znevýhodnené a postihnuté. Pritom preťažené sestry v detských domovoch určite robia všetko, čo môžu, a týmto deťom by bolo úplne jedno, či by náruč bola oficiálne, ich rodičov, bolo oficiálne posvätená alebo v úrade, alebo v kostole a o tom som presvedčená.
V roku 2012 bolo zaregistrovaných na Slovensku 26 006 sobášov ženy a muža, vyše 42 z nich sa teraz alebo v krátkej dobe rozvedie bez ohľadu na to, či bude presadená táto ústavná zmena, alebo nie. Priemerná dĺžka manželstva trvá 15 rokov. Málo na to, aby muž a žena dali dobrý štart do života svojim potomkom. A o deti by nám malo ísť v prvom rade. Alebo nie? Alebo o ideológiu, a nie o deti? V mimomanželských vzťahoch, v mimomanželských sa narodí ročne 35,37 % všetkých detí na Slovensku. To neznamená, že tieto deti nebudú mať otca alebo mamu, pretože veľká časť z nich sa o neuzavretí manželstva snaží prekonať fatalitu zvyšujúceho sa percenta rozvodov, alebo aj to, že pokiaľ sa nevezmú, majú viacej peňazí na sociál... ako sociálnu pomoc. Tu si treba položiť aj otázku, prečo niektorí muži nie sú ochotní vstupovať do pevných zväzkov, pretože dnes - podľa všetkých štatistík a analýz - mladí muži do veľkej miery dávajú prednosť venovať sa svojim koníčkom a atraktívnemu tráveniu voľného času. O mužoch tu zatiaľ nebola reč. A Slovensko v tomto ale nepredstavuje výnimku. Je to globálny problém, ktorý nevyriešime zmenou ústavy ani snahou zastaviť rieku. Samozrejme, pokiaľ tým nesledujeme len politické ciele. Čo sa však stane so ženou a s deťmi po rozvode? Na Slovensku stále pribúda počet neúplných rodín, v ktorých žije veľmi mnoho detí. Nevedieme štatistiky týchto detí. Štatisticky ale sú neúplné rodiny najchudobnejšie, oveľa chudobnejšie ako všetci dôchodcovia. Až 86 % týchto rodín, v ktorých žije len jeden rodič s jedným dieťaťom aspoň, majú mesiac čo mesiac nesmierne ťažkosti s platením bežných výdavkov. Tieto deti vyrastajú v podmienkach, kedy by potrebovali pomocnú ruku, aby sa necítili byť odstrčené a aby si neodniesli do života nezmazateľný pocit krivdy. Ale to nedosiahneme tým, že uzavrieme nejako ľudí v manželstvách. Zaujímavé je, že tu sa vôbec nedebatuje o tom, o čom sa debatuje napríklad v Rakúsku a v Poľsku, že či môžu pristupovať rozvedení ľudia k svätému prijímaniu. V Poľsku je to veľký problém. Zisťovala som si v osobnom, súkromnom prieskume, rozvedení ľudia pokojne chodia na Slovensku. Na Slovensku to nie je žiaden problém. Už sme predbehli aj pápeža, ktorý o tom uvažuje, že istým spôsobom zmierni sankcie voči rozvedeným ľuďom, dokonca pobozkal jedno dieťa, ktoré pochádzalo z mimomanželského vzťahu. Tieto, tieto symboly netreba podceňovať. Podľa niektorých štatistík, ak sa páru - bez ohľadu, že či sú to z mesta alebo z dediny - narodí postihnuté dieťa, 97 % mužov opúšťa takéto manželstvo do jedného roka a nechávajú napospas. A pretože nemáme dostatočný systém vybudovaný pre takéto ženy, ako to majú v iných vyspelých krajinách, opustené manželky s postihnutými deťmi sa stávajú tými najväčšími chuderami v tomto štáte. Najdeprimovanejšími a na najmenšiu penziu odkázané v našej spoločnosti. Tieto ženy už potom nemajú väčšinou žiadne iné dieťa. Môžem poskytnúť niekoľko, niekoľko absurdných prípadov, ktorých som bola svedkom. A celý svoj život, až do smrti sa samé venujú len svojmu postihnutému dieťaťu, kým ich muži rozsievajú svoje semená ďalej.
Pozrime sa ešte na postavenie žien, manželiek alebo bývalých manželiek vo vysokom veku. Už som raz z tohto miesta hovorila o probléme takzvaných sendvičových žien. A týka sa to tak tých žien, ktoré sedia po tejto strane, tak tých, ktoré sedia po tejto strane (ukázanie na pravú a ľavú stranu rokovacej sály), ktoré musia pomáhať svojim rodinám s vnúčatami a zároveň sa starať o dvoch alebo dokonca štyroch nevládnych rodičov. Musia chodiť zároveň do práce alebo sa práce vzdajú, čím riskujú oveľa menšiu penziu, keď odídu do predčasného dôchodku. Naopak, trestáme ich. Trestáme ich a našou politikou im odkazujeme, že vnukov treba dať do jaslí a rodičov do hospicov, ktoré, mimochodom, sú preplnené takisto ako tie detské domovy. A keď si ženy splnia všetky tieto úlohy, pri ktorých spoločnosť predpokladá, že ich budú vykonávať bez nároku na nielen odmenu, ale ani uznanie, bez akejkoľvek finančnej pomoci zo strany spoločnosti, odídu do dôchodku so svojím menším dôchodkom, pretože za tú istú prácu v tejto spoločnosti, na tom istom poste dostávajú o 21 % menej ako muži.
Tak to je len pripomenutie tých skutočne veľkých problémov, ktoré majú rodiny, manželstvá, ženy a deti v tejto spoločnosti. Mohli by sme ešte o... hodiny rozprávať o bývalých manželoch, ktorí sa dokonca ženili aj v kostoloch, aj všetko a ktorí sa úspešne vyhýbajú plateniu výživného, o krátení financií na centrá voľného času a pre mimovládne organizácie, ktoré sa deťom venujú. A o podobných problémoch, ktoré stoja za pozornosť, tu nebudeme predsa diskutovať hodiny. Preto vám hovorím, táto novela ústavy nič nerieši. Je len pripomenutím, že určitá časť poslancov zastáva určitú ideológiu.
Pevne dúfam, že na budúcom zasadaní parlamentu budete, vážení kolegovia, venovať veľkú energiu aj týmto problémom a dosiahnete, že sa spojíte so SMER-om a prejdú aspoň niektoré vaše pozmeňujúce návrhy. To vám prajem a budem na to skutočne čakať, ale za tento deal, za tento kšeft, ktorý nič nerieši z tých problémov, o ktorých som hovorila, hlasovať nebudem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
Vystúpenia
16:33
Vystúpenie v rozprave 16:33
Jozef ViskupičJa sa len chcem opýtať na jednu vec, či ste naozaj pri orgánoch, ktoré štandardne zlyhávajú, a sám to hovoríte, že orgány, ktoré by mohli alebo...
Ja sa len chcem opýtať na jednu vec, či ste naozaj pri orgánoch, ktoré štandardne zlyhávajú, a sám to hovoríte, že orgány, ktoré by mohli alebo majú dostať obrovskú právomoc v rozhodovaní o osude a bytí a nebytí sudcov, ktoré, súhlasíte aj tu s opozičným kolegom, že zlyhávajú, dostávajú novú, a teda pýtam sa, pri tom, ako je všeobecne známe, ja som sa pýtal na, niekedy na prieskum, či naozaj to, že tretina sudcov je naozaj tých snaživých, tretina sudcov sa ako keby stavia k výkonu súdnictva vlažne a tretina je sudcov, ktorí sa nepripravujú, sudcov, ktorí môžu mať reálne väzby, ktoré ste spomínali aj vy, na vplyvných, mocných mafiánov. Či toto je naozaj relevantný prieskum, či to naozaj tak je a či náhodou to, čo teraz my ideme robiť, sa nedotkne tej prvej skupiny, a to znamená, že či nepripravujeme naozaj kladivo na tých sudcov, ktorí si poctivo budú vykonávať svoj mandát a svoje pôsobenie v justícii na základe pravidla "padni, komu padni" a nebudú sa ohliadať okolo seba, akým spôsobom ich rozhodovacia právomoc môže priamo súvisieť s tým, že niekomu mocnému, vplyvnému stúpia na otlak. Ak má byť toto v rámci súčasného mediálneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie v rozprave
3.6.2014 o 16:33 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Reagujem, keďže dvakrát ste ma spomenuli, pán kolega, ja by som chcel povedať, a to som nevedel, teda dozvedám sa aj počas rozpravy nejaké veci, že často používate to, že kto je za čo zodpovedný a akým spôsobom v tejto hre alebo v celom tom procese je zainteresovaný SMER alebo nie je.
Ja sa len chcem opýtať na jednu vec, či ste naozaj pri orgánoch, ktoré štandardne zlyhávajú, a sám to hovoríte, že orgány, ktoré by mohli alebo majú dostať obrovskú právomoc v rozhodovaní o osude a bytí a nebytí sudcov, ktoré, súhlasíte aj tu s opozičným kolegom, že zlyhávajú, dostávajú novú, a teda pýtam sa, pri tom, ako je všeobecne známe, ja som sa pýtal na, niekedy na prieskum, či naozaj to, že tretina sudcov je naozaj tých snaživých, tretina sudcov sa ako keby stavia k výkonu súdnictva vlažne a tretina je sudcov, ktorí sa nepripravujú, sudcov, ktorí môžu mať reálne väzby, ktoré ste spomínali aj vy, na vplyvných, mocných mafiánov. Či toto je naozaj relevantný prieskum, či to naozaj tak je a či náhodou to, čo teraz my ideme robiť, sa nedotkne tej prvej skupiny, a to znamená, že či nepripravujeme naozaj kladivo na tých sudcov, ktorí si poctivo budú vykonávať svoj mandát a svoje pôsobenie v justícii na základe pravidla "padni, komu padni" a nebudú sa ohliadať okolo seba, akým spôsobom ich rozhodovacia právomoc môže priamo súvisieť s tým, že niekomu mocnému, vplyvnému stúpia na otlak. Ak má byť toto v rámci súčasného mediálneho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:37
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:37
Darina GabániováVystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:37 hod.
MUDr. PhD.
Darina Gabániová
Videokanál poslanca
Pán poslanec, som rada, že ste spomenuli hodnoty, ktoré majú byť neustále v pozadí nášho zákonodarného úsilia. Nesmieme zabúdať, že verejné blaho je ten pravý cieľ a vytvorenie podmienok na dobrý život pre občanov v našom štáte by malo byť zmyslom existencie štátu.
Neautorizovaný
16:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:38
Jozef MikloškoĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:38 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Pán poslanec Číž naozaj nehovoril zle, si myslím, mal by tu častejšie vystupovať a ja som ho na rozdiel snáď od iných celkom dobre stačil sledovať, aj keď hovoril tak jak guľomet. Nepatrí sa k takému nekonfrontačnému štýlu a vystúpeniu hovoriť, štyrikrát o klamstve, lebo teraz ide o nejakú inú vec. Spomínal aj to, že o novelách ústavy, ak keby bolo ešte možné, ja tiež často hovorím o ďalších možnostiach, napr. diskriminácia podľa veku, ktorá v našej ústave nie je zakotvená. Ďalej idú komunálne voľby, zastaviť možnosť na trvalé prihlásenie sa do obce pred komunálnymi voľbami, odvoliť v prospech niekoho a potom sa odhlásiť. To sú ešte tiež diery, ktoré by sme mohli snáď opraviť. No, 25 rokov, ale, samozrejme, nie teraz, niekedy snáď inokedy. Dvadsaťpäť rokov sme tu po Nežnej revolúcii a vidíme, že spoločnosť sa nie a nie zmeniť, keď sa nezmenia ľudské srdcia a ľudské srdcia zmeniť je vec generácií z výchovy, vec dobrej rodiny, dobrej školy, vlastne o tom, o čom tu hovoríme, výchova k prosociálnosti, k stálemu vzdelávaniu. Ak teda toto nezmeníme, tak sa nič nezmení a budeme stále na tom istom mieste. Takže vítam aj tento príspevok a vítam aj to, že, dúfam, zajtra odsúhlasíme túto novelu ústavy.
Ďakujem.
Neautorizovaný
16:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:39
Miroslav ČížNo, vážené kolegyne, kolegovia, inak veľmi pekne ďakujem za faktické poznámky.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:39 hod.
JUDr.
Miroslav Číž
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Áno, Darinka Gabániová, no chcel som hlavne v tom vystúpení zdôrazniť, že hodnoty by nemali byť iba obyčajnou slúžkou účelu, a to som chcel aj vám povedať, pán Lipšic, keď som niečo hovoril. Viete, ja o vašom štýle politiky - a nechcem, musím byť osobný - mám veľmi zlý názor, ale napriek tomu by ma nenapadlo, aby som o vás hovoril ako o notorickom klamárovi. Nech sa páči, pokračujte ďalej, ale pána Harabina vám robiť nebudem, teda budem sa snažiť v budúcnosti, keď budem hovoriť o vás, vám presne vymenujem funkcie, za čo ste zodpovedný, len zatiaľ si to ešte nezaslúžite, pán poslanec, môžem to urobiť niekde vonku.
No, vážené kolegyne, kolegovia, inak veľmi pekne ďakujem za faktické poznámky.
Neautorizovaný
16:40
Vystúpenie v rozprave 16:40
Magdaléna VášáryováČiže ani manželstvo, ani problém justície, ani problémy s manželstvom nemôžu byť vyriešené takýmto spôsobom. Ale veď nejde o nič nové, to čo sa tu odohráva v parlamente, vôbec nič nové. Nastal čas zmeny. Celý svet sa mení. V medzinárodnej politike Putin zrušil hranice, ktoré určila druhá svetová vojna, medzinárodné zmluvy sa stali zdrapom papiera. Katolícki disidenti tlieskajú bývalým komunistom, VÚML-aci sa stávajú moralizátormi, internacionalisti sa hrajú na veľkých národovcov, insitní myslitelia sa vyjadrujú kategoricky ku všetkému, skrátka zmena, zmena, žiadne istoty. Otvára sa hlavne priestor pre humoristov.
Pre mňa nie je ale veselé, že sa strana, ktorá zmenila Slovensko, stáva spoluzodpovednou za normalizáciu justície. Ale mnohé tu bolo povedané, ja to nemienim opakovať. Ja by som sa zmienila, sama som sa zmienila v nejakej faktickej poznámke o tom, že tento proces vnímam ako test dvoch rozdielnych strán politických, ktorí sa budú asi chcieť v budúcej vláde spojiť. Asi ako podľa vzoru, ako sa to často hovorí tuto na tejto strane, podľa vzoru CDU/CSU so socialistami. Problém je v tom, že kto sú tí socialisti a kto je ten CDU/CSU. Dokonca sa mi, počúvajúc tieto debaty, vynoril jeden podstatný moment z debaty, ktorá sa tu už v parlamente voľakedy odohrala, a kedy sa v tomto pléne veľmi vášnivo diskutovalo o presadení výhrady vo svedomí. Pre mnohých dodnes tu sediacich poslancov to bola zásadná záležitosť, tak zásadná záležitosť, že položili druhú Dzurindovu vládu, teda vlastnú vládu. A výsledok, výsledok bol nástup SMER-u. Výhradu vo svedomí dodnes nemáme a nikomu to zrazu neprekáža, nemáme ju a vtedy sa tak vášnivo za to bojovalo a spojenectvo KDH a SMER-u je mi dôkazom, že k výhrade svedomia sa v najbližšom čase ani nedostaneme. Skrátka už to nie je problém, ten len poslúžil na skrátenie vlády. Takže uvidíme, k akému výsledku dospeje toto vášnivé presadzovanie novej méty o manželstve v ústave za cenu takých kompromisov, pretože všetci dobre tušíme, k čomu povedie zákon o justícii z dielne SMER-u.
Členské štáty - a dovoľte mi trošku v krátkosti zhrnúť, čo sú skutočné problémy, ktorými by sme sa mali zaoberať, keď sa teda hovorí o manželstve, o rodine a podobne - členské štáty EÚ by mali podľa agentúry Európskej únie pre základné práva ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor. Podpísalo ho 17 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Ratifikovali sme ho? Nie. Násilie na ženách a násilie na deťoch v rodinách nie je zrejme taký zásadný problém. A debata uviazla aj v mnohých iných krajinách, napríklad v Poľsku, na tom, že sa do debaty zapojili cirkvi a mnohí iní ľudia a, samozrejme, strany, Rádio Maria a podobne. Ale podľa moderne zmýšľajúcich katolíckych kňazov v Poľsku, s ktorými som ja napríklad v spojení, alebo v Rakúsku, ide o len zástupný problém a vyhľadávanie významov tam, kde nie sú. Ja dôverujem týmto moderne mysliacim kňazom.
Takže Slovensko nebude debatovať o násilí v rodinách a na ženách, nemáme na to ochotu a vyzerá to, že ani čas. Nakoniec, viete, aké je najpopulárnejšie príslovie na Slovensku, ktoré pochádza tuším zo 17. storočia alebo 18. storočia? "Keď zbiješ ženu, ako by si roľu pohnojil," sa hovorí a všetci muži s výnimkou niektorých sa schuti zasmejú. Takže žijeme v 18. storočí a možno aj v ňom zostaneme.
V 65 štátnych domovoch, detských domovoch, bez otca a matky, bez ohľadu na to, či tí rodičia žijú v manželstve, alebo nie, žije dnes na Slovensku 4 773 detí. Deti majú právo na ochranu - a to pripomínam - aj po narodení, nielen pred ním. Detské domovy sú preplnené, idú na doraz a zrejme naďalej my považujeme za potrebné pokračovať v tejto politike ich zapĺňania, i keď celý ostatný svet a naši susedia idú opačným smerom, napr. v Českej republike stále klesá počet detí v domovoch. V súčasnosti je u nich len v domovoch 4 400 detí, hoci sú dvakrát tak veľkí, a napriek tomu tam stúpol počet detí adoptovaných alebo presunutých do pestúnskych rodín, teda k mame a k otcovi. V Českej republike sa dokonca hovorí o rozmachu pestúnskej starostlivosti. Ani o tomto tu teraz nebudeme debatovať, veď načo. A ja to pokladám za mimoriadne dôležité, lebo keď sa pozrieme na kriminalitu detí, ktoré držíme v detských domovoch bez matky a otca, bez rodiny, sme svedkami vysokej trestnej činnosti páchanej týmito deťmi po ich odchode z domova, pretože nemajú vytvorené podmienky. 17 % z nich má agresívne, deviantné správanie, 24 % pácha kriminálne trestné činy, 14 % sa uchyľuje k prostitúcii a 44 % má problémy s alkoholizmom, hráčstvom a drogovou závislosťou podľa posledných štatistík. Pritom v náhradných rodinách máme umiestnené len 1 500 detí. Na adopciu sme poskytli len 365 detí, z toho 30 do zahraničia a treba pripomenúť, že len do zahraničia boli adoptované deti znevýhodnené a postihnuté. Pritom preťažené sestry v detských domovoch určite robia všetko, čo môžu, a týmto deťom by bolo úplne jedno, či by náruč bola oficiálne, ich rodičov, bolo oficiálne posvätená alebo v úrade, alebo v kostole a o tom som presvedčená.
V roku 2012 bolo zaregistrovaných na Slovensku 26 006 sobášov ženy a muža, vyše 42 z nich sa teraz alebo v krátkej dobe rozvedie bez ohľadu na to, či bude presadená táto ústavná zmena, alebo nie. Priemerná dĺžka manželstva trvá 15 rokov. Málo na to, aby muž a žena dali dobrý štart do života svojim potomkom. A o deti by nám malo ísť v prvom rade. Alebo nie? Alebo o ideológiu, a nie o deti? V mimomanželských vzťahoch, v mimomanželských sa narodí ročne 35,37 % všetkých detí na Slovensku. To neznamená, že tieto deti nebudú mať otca alebo mamu, pretože veľká časť z nich sa o neuzavretí manželstva snaží prekonať fatalitu zvyšujúceho sa percenta rozvodov, alebo aj to, že pokiaľ sa nevezmú, majú viacej peňazí na sociál... ako sociálnu pomoc. Tu si treba položiť aj otázku, prečo niektorí muži nie sú ochotní vstupovať do pevných zväzkov, pretože dnes - podľa všetkých štatistík a analýz - mladí muži do veľkej miery dávajú prednosť venovať sa svojim koníčkom a atraktívnemu tráveniu voľného času. O mužoch tu zatiaľ nebola reč. A Slovensko v tomto ale nepredstavuje výnimku. Je to globálny problém, ktorý nevyriešime zmenou ústavy ani snahou zastaviť rieku. Samozrejme, pokiaľ tým nesledujeme len politické ciele. Čo sa však stane so ženou a s deťmi po rozvode? Na Slovensku stále pribúda počet neúplných rodín, v ktorých žije veľmi mnoho detí. Nevedieme štatistiky týchto detí. Štatisticky ale sú neúplné rodiny najchudobnejšie, oveľa chudobnejšie ako všetci dôchodcovia. Až 86 % týchto rodín, v ktorých žije len jeden rodič s jedným dieťaťom aspoň, majú mesiac čo mesiac nesmierne ťažkosti s platením bežných výdavkov. Tieto deti vyrastajú v podmienkach, kedy by potrebovali pomocnú ruku, aby sa necítili byť odstrčené a aby si neodniesli do života nezmazateľný pocit krivdy. Ale to nedosiahneme tým, že uzavrieme nejako ľudí v manželstvách. Zaujímavé je, že tu sa vôbec nedebatuje o tom, o čom sa debatuje napríklad v Rakúsku a v Poľsku, že či môžu pristupovať rozvedení ľudia k svätému prijímaniu. V Poľsku je to veľký problém. Zisťovala som si v osobnom, súkromnom prieskume, rozvedení ľudia pokojne chodia na Slovensku. Na Slovensku to nie je žiaden problém. Už sme predbehli aj pápeža, ktorý o tom uvažuje, že istým spôsobom zmierni sankcie voči rozvedeným ľuďom, dokonca pobozkal jedno dieťa, ktoré pochádzalo z mimomanželského vzťahu. Tieto, tieto symboly netreba podceňovať. Podľa niektorých štatistík, ak sa páru - bez ohľadu, že či sú to z mesta alebo z dediny - narodí postihnuté dieťa, 97 % mužov opúšťa takéto manželstvo do jedného roka a nechávajú napospas. A pretože nemáme dostatočný systém vybudovaný pre takéto ženy, ako to majú v iných vyspelých krajinách, opustené manželky s postihnutými deťmi sa stávajú tými najväčšími chuderami v tomto štáte. Najdeprimovanejšími a na najmenšiu penziu odkázané v našej spoločnosti. Tieto ženy už potom nemajú väčšinou žiadne iné dieťa. Môžem poskytnúť niekoľko, niekoľko absurdných prípadov, ktorých som bola svedkom. A celý svoj život, až do smrti sa samé venujú len svojmu postihnutému dieťaťu, kým ich muži rozsievajú svoje semená ďalej.
Pozrime sa ešte na postavenie žien, manželiek alebo bývalých manželiek vo vysokom veku. Už som raz z tohto miesta hovorila o probléme takzvaných sendvičových žien. A týka sa to tak tých žien, ktoré sedia po tejto strane, tak tých, ktoré sedia po tejto strane (ukázanie na pravú a ľavú stranu rokovacej sály), ktoré musia pomáhať svojim rodinám s vnúčatami a zároveň sa starať o dvoch alebo dokonca štyroch nevládnych rodičov. Musia chodiť zároveň do práce alebo sa práce vzdajú, čím riskujú oveľa menšiu penziu, keď odídu do predčasného dôchodku. Naopak, trestáme ich. Trestáme ich a našou politikou im odkazujeme, že vnukov treba dať do jaslí a rodičov do hospicov, ktoré, mimochodom, sú preplnené takisto ako tie detské domovy. A keď si ženy splnia všetky tieto úlohy, pri ktorých spoločnosť predpokladá, že ich budú vykonávať bez nároku na nielen odmenu, ale ani uznanie, bez akejkoľvek finančnej pomoci zo strany spoločnosti, odídu do dôchodku so svojím menším dôchodkom, pretože za tú istú prácu v tejto spoločnosti, na tom istom poste dostávajú o 21 % menej ako muži.
Tak to je len pripomenutie tých skutočne veľkých problémov, ktoré majú rodiny, manželstvá, ženy a deti v tejto spoločnosti. Mohli by sme ešte o... hodiny rozprávať o bývalých manželoch, ktorí sa dokonca ženili aj v kostoloch, aj všetko a ktorí sa úspešne vyhýbajú plateniu výživného, o krátení financií na centrá voľného času a pre mimovládne organizácie, ktoré sa deťom venujú. A o podobných problémoch, ktoré stoja za pozornosť, tu nebudeme predsa diskutovať hodiny. Preto vám hovorím, táto novela ústavy nič nerieši. Je len pripomenutím, že určitá časť poslancov zastáva určitú ideológiu.
Pevne dúfam, že na budúcom zasadaní parlamentu budete, vážení kolegovia, venovať veľkú energiu aj týmto problémom a dosiahnete, že sa spojíte so SMER-om a prejdú aspoň niektoré vaše pozmeňujúce návrhy. To vám prajem a budem na to skutočne čakať, ale za tento deal, za tento kšeft, ktorý nič nerieši z tých problémov, o ktorých som hovorila, hlasovať nebudem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
3.6.2014 o 16:40 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som začala jedným citátom: "Problems can never be solved on the same level of thinking that identiefied." Toto povedal Albert Einstein a v mojom preklade to znamená, ktorý, samozrejme, nedá sa takto celkom presne takýto jasný názov, jasná angličtina preložiť, znamená, že problém nikdy nemôže byť vyriešený na tej istej úrovni myslenia, ako je tá, v ktorej bol identifikovaný tento problém.
Čiže ani manželstvo, ani problém justície, ani problémy s manželstvom nemôžu byť vyriešené takýmto spôsobom. Ale veď nejde o nič nové, to čo sa tu odohráva v parlamente, vôbec nič nové. Nastal čas zmeny. Celý svet sa mení. V medzinárodnej politike Putin zrušil hranice, ktoré určila druhá svetová vojna, medzinárodné zmluvy sa stali zdrapom papiera. Katolícki disidenti tlieskajú bývalým komunistom, VÚML-aci sa stávajú moralizátormi, internacionalisti sa hrajú na veľkých národovcov, insitní myslitelia sa vyjadrujú kategoricky ku všetkému, skrátka zmena, zmena, žiadne istoty. Otvára sa hlavne priestor pre humoristov.
Pre mňa nie je ale veselé, že sa strana, ktorá zmenila Slovensko, stáva spoluzodpovednou za normalizáciu justície. Ale mnohé tu bolo povedané, ja to nemienim opakovať. Ja by som sa zmienila, sama som sa zmienila v nejakej faktickej poznámke o tom, že tento proces vnímam ako test dvoch rozdielnych strán politických, ktorí sa budú asi chcieť v budúcej vláde spojiť. Asi ako podľa vzoru, ako sa to často hovorí tuto na tejto strane, podľa vzoru CDU/CSU so socialistami. Problém je v tom, že kto sú tí socialisti a kto je ten CDU/CSU. Dokonca sa mi, počúvajúc tieto debaty, vynoril jeden podstatný moment z debaty, ktorá sa tu už v parlamente voľakedy odohrala, a kedy sa v tomto pléne veľmi vášnivo diskutovalo o presadení výhrady vo svedomí. Pre mnohých dodnes tu sediacich poslancov to bola zásadná záležitosť, tak zásadná záležitosť, že položili druhú Dzurindovu vládu, teda vlastnú vládu. A výsledok, výsledok bol nástup SMER-u. Výhradu vo svedomí dodnes nemáme a nikomu to zrazu neprekáža, nemáme ju a vtedy sa tak vášnivo za to bojovalo a spojenectvo KDH a SMER-u je mi dôkazom, že k výhrade svedomia sa v najbližšom čase ani nedostaneme. Skrátka už to nie je problém, ten len poslúžil na skrátenie vlády. Takže uvidíme, k akému výsledku dospeje toto vášnivé presadzovanie novej méty o manželstve v ústave za cenu takých kompromisov, pretože všetci dobre tušíme, k čomu povedie zákon o justícii z dielne SMER-u.
Členské štáty - a dovoľte mi trošku v krátkosti zhrnúť, čo sú skutočné problémy, ktorými by sme sa mali zaoberať, keď sa teda hovorí o manželstve, o rodine a podobne - členské štáty EÚ by mali podľa agentúry Európskej únie pre základné práva ratifikovať Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, tzv. Istanbulský dohovor. Podpísalo ho 17 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Ratifikovali sme ho? Nie. Násilie na ženách a násilie na deťoch v rodinách nie je zrejme taký zásadný problém. A debata uviazla aj v mnohých iných krajinách, napríklad v Poľsku, na tom, že sa do debaty zapojili cirkvi a mnohí iní ľudia a, samozrejme, strany, Rádio Maria a podobne. Ale podľa moderne zmýšľajúcich katolíckych kňazov v Poľsku, s ktorými som ja napríklad v spojení, alebo v Rakúsku, ide o len zástupný problém a vyhľadávanie významov tam, kde nie sú. Ja dôverujem týmto moderne mysliacim kňazom.
Takže Slovensko nebude debatovať o násilí v rodinách a na ženách, nemáme na to ochotu a vyzerá to, že ani čas. Nakoniec, viete, aké je najpopulárnejšie príslovie na Slovensku, ktoré pochádza tuším zo 17. storočia alebo 18. storočia? "Keď zbiješ ženu, ako by si roľu pohnojil," sa hovorí a všetci muži s výnimkou niektorých sa schuti zasmejú. Takže žijeme v 18. storočí a možno aj v ňom zostaneme.
V 65 štátnych domovoch, detských domovoch, bez otca a matky, bez ohľadu na to, či tí rodičia žijú v manželstve, alebo nie, žije dnes na Slovensku 4 773 detí. Deti majú právo na ochranu - a to pripomínam - aj po narodení, nielen pred ním. Detské domovy sú preplnené, idú na doraz a zrejme naďalej my považujeme za potrebné pokračovať v tejto politike ich zapĺňania, i keď celý ostatný svet a naši susedia idú opačným smerom, napr. v Českej republike stále klesá počet detí v domovoch. V súčasnosti je u nich len v domovoch 4 400 detí, hoci sú dvakrát tak veľkí, a napriek tomu tam stúpol počet detí adoptovaných alebo presunutých do pestúnskych rodín, teda k mame a k otcovi. V Českej republike sa dokonca hovorí o rozmachu pestúnskej starostlivosti. Ani o tomto tu teraz nebudeme debatovať, veď načo. A ja to pokladám za mimoriadne dôležité, lebo keď sa pozrieme na kriminalitu detí, ktoré držíme v detských domovoch bez matky a otca, bez rodiny, sme svedkami vysokej trestnej činnosti páchanej týmito deťmi po ich odchode z domova, pretože nemajú vytvorené podmienky. 17 % z nich má agresívne, deviantné správanie, 24 % pácha kriminálne trestné činy, 14 % sa uchyľuje k prostitúcii a 44 % má problémy s alkoholizmom, hráčstvom a drogovou závislosťou podľa posledných štatistík. Pritom v náhradných rodinách máme umiestnené len 1 500 detí. Na adopciu sme poskytli len 365 detí, z toho 30 do zahraničia a treba pripomenúť, že len do zahraničia boli adoptované deti znevýhodnené a postihnuté. Pritom preťažené sestry v detských domovoch určite robia všetko, čo môžu, a týmto deťom by bolo úplne jedno, či by náruč bola oficiálne, ich rodičov, bolo oficiálne posvätená alebo v úrade, alebo v kostole a o tom som presvedčená.
V roku 2012 bolo zaregistrovaných na Slovensku 26 006 sobášov ženy a muža, vyše 42 z nich sa teraz alebo v krátkej dobe rozvedie bez ohľadu na to, či bude presadená táto ústavná zmena, alebo nie. Priemerná dĺžka manželstva trvá 15 rokov. Málo na to, aby muž a žena dali dobrý štart do života svojim potomkom. A o deti by nám malo ísť v prvom rade. Alebo nie? Alebo o ideológiu, a nie o deti? V mimomanželských vzťahoch, v mimomanželských sa narodí ročne 35,37 % všetkých detí na Slovensku. To neznamená, že tieto deti nebudú mať otca alebo mamu, pretože veľká časť z nich sa o neuzavretí manželstva snaží prekonať fatalitu zvyšujúceho sa percenta rozvodov, alebo aj to, že pokiaľ sa nevezmú, majú viacej peňazí na sociál... ako sociálnu pomoc. Tu si treba položiť aj otázku, prečo niektorí muži nie sú ochotní vstupovať do pevných zväzkov, pretože dnes - podľa všetkých štatistík a analýz - mladí muži do veľkej miery dávajú prednosť venovať sa svojim koníčkom a atraktívnemu tráveniu voľného času. O mužoch tu zatiaľ nebola reč. A Slovensko v tomto ale nepredstavuje výnimku. Je to globálny problém, ktorý nevyriešime zmenou ústavy ani snahou zastaviť rieku. Samozrejme, pokiaľ tým nesledujeme len politické ciele. Čo sa však stane so ženou a s deťmi po rozvode? Na Slovensku stále pribúda počet neúplných rodín, v ktorých žije veľmi mnoho detí. Nevedieme štatistiky týchto detí. Štatisticky ale sú neúplné rodiny najchudobnejšie, oveľa chudobnejšie ako všetci dôchodcovia. Až 86 % týchto rodín, v ktorých žije len jeden rodič s jedným dieťaťom aspoň, majú mesiac čo mesiac nesmierne ťažkosti s platením bežných výdavkov. Tieto deti vyrastajú v podmienkach, kedy by potrebovali pomocnú ruku, aby sa necítili byť odstrčené a aby si neodniesli do života nezmazateľný pocit krivdy. Ale to nedosiahneme tým, že uzavrieme nejako ľudí v manželstvách. Zaujímavé je, že tu sa vôbec nedebatuje o tom, o čom sa debatuje napríklad v Rakúsku a v Poľsku, že či môžu pristupovať rozvedení ľudia k svätému prijímaniu. V Poľsku je to veľký problém. Zisťovala som si v osobnom, súkromnom prieskume, rozvedení ľudia pokojne chodia na Slovensku. Na Slovensku to nie je žiaden problém. Už sme predbehli aj pápeža, ktorý o tom uvažuje, že istým spôsobom zmierni sankcie voči rozvedeným ľuďom, dokonca pobozkal jedno dieťa, ktoré pochádzalo z mimomanželského vzťahu. Tieto, tieto symboly netreba podceňovať. Podľa niektorých štatistík, ak sa páru - bez ohľadu, že či sú to z mesta alebo z dediny - narodí postihnuté dieťa, 97 % mužov opúšťa takéto manželstvo do jedného roka a nechávajú napospas. A pretože nemáme dostatočný systém vybudovaný pre takéto ženy, ako to majú v iných vyspelých krajinách, opustené manželky s postihnutými deťmi sa stávajú tými najväčšími chuderami v tomto štáte. Najdeprimovanejšími a na najmenšiu penziu odkázané v našej spoločnosti. Tieto ženy už potom nemajú väčšinou žiadne iné dieťa. Môžem poskytnúť niekoľko, niekoľko absurdných prípadov, ktorých som bola svedkom. A celý svoj život, až do smrti sa samé venujú len svojmu postihnutému dieťaťu, kým ich muži rozsievajú svoje semená ďalej.
Pozrime sa ešte na postavenie žien, manželiek alebo bývalých manželiek vo vysokom veku. Už som raz z tohto miesta hovorila o probléme takzvaných sendvičových žien. A týka sa to tak tých žien, ktoré sedia po tejto strane, tak tých, ktoré sedia po tejto strane (ukázanie na pravú a ľavú stranu rokovacej sály), ktoré musia pomáhať svojim rodinám s vnúčatami a zároveň sa starať o dvoch alebo dokonca štyroch nevládnych rodičov. Musia chodiť zároveň do práce alebo sa práce vzdajú, čím riskujú oveľa menšiu penziu, keď odídu do predčasného dôchodku. Naopak, trestáme ich. Trestáme ich a našou politikou im odkazujeme, že vnukov treba dať do jaslí a rodičov do hospicov, ktoré, mimochodom, sú preplnené takisto ako tie detské domovy. A keď si ženy splnia všetky tieto úlohy, pri ktorých spoločnosť predpokladá, že ich budú vykonávať bez nároku na nielen odmenu, ale ani uznanie, bez akejkoľvek finančnej pomoci zo strany spoločnosti, odídu do dôchodku so svojím menším dôchodkom, pretože za tú istú prácu v tejto spoločnosti, na tom istom poste dostávajú o 21 % menej ako muži.
Tak to je len pripomenutie tých skutočne veľkých problémov, ktoré majú rodiny, manželstvá, ženy a deti v tejto spoločnosti. Mohli by sme ešte o... hodiny rozprávať o bývalých manželoch, ktorí sa dokonca ženili aj v kostoloch, aj všetko a ktorí sa úspešne vyhýbajú plateniu výživného, o krátení financií na centrá voľného času a pre mimovládne organizácie, ktoré sa deťom venujú. A o podobných problémoch, ktoré stoja za pozornosť, tu nebudeme predsa diskutovať hodiny. Preto vám hovorím, táto novela ústavy nič nerieši. Je len pripomenutím, že určitá časť poslancov zastáva určitú ideológiu.
Pevne dúfam, že na budúcom zasadaní parlamentu budete, vážení kolegovia, venovať veľkú energiu aj týmto problémom a dosiahnete, že sa spojíte so SMER-om a prejdú aspoň niektoré vaše pozmeňujúce návrhy. To vám prajem a budem na to skutočne čakať, ale za tento deal, za tento kšeft, ktorý nič nerieši z tých problémov, o ktorých som hovorila, hlasovať nebudem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
16:55
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:55
Martin PoliačikTo, čo ste práve povedali vo svojom príhovore, len dokazuje tú prázdnosť tohto návrhu, pretože samotné deklarovanie ochrany manželstva ako inštitútu nedosiahne vôbec nič. Ak chceme reálne niečo dosiahnuť, ak chceme pomôcť deťom, ktoré to na svete nemajú ľahké, ak chceme pomôcť rodinám, ktoré to na svete nemajú ľahké, musíme to robiť po malých krokoch a konkrétnych situáciách. Musíme zlepšiť prostredie všeobecné pre život v tejto krajine, aby ľudia odtiaľto neutekali. Musíme sa starať o obete násilia. Musíme sa starať o obete domáceho násilia. Musíme vyriešiť spôsob, akým tieto obete majú možnosť nahlasovať, že sa im niečo deje, a spôsob, ako sa také prípady riešia, a nie oháňať sa dvoma alebo troma vetičkami v zákone a v ústave. Tie nepomôžu nikomu. A len prinášaním faktov sa dá demaskovať tá prázdnota a ideologizácia celého problému.
Ďakujem ešte raz.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:55 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Pani kolegyňa, ďakujem veľmi pekne. Je to v podstate argumentácia, rozšírenie argumentácie, s ktorou som prišiel v prvom čítaní, a veľmi rád počujem, že ešte niekto si dal záležať na tom, aby priniesol fakty, aby ukázal, čo je to reálne sa o rodinu a deti starať, o všetky deti bez rozdielu a v prvom rade o deti, ktoré majú málo šťastia v tomto živote a končia v rukách inštitúcií, ktoré spravuje štát. Tých, tých inštitúcií je niekoľko a tých príbehov nešťastných detí je mnoho. Stačí si prečítať blogy Natálie Blahovej a zorientovať sa.
To, čo ste práve povedali vo svojom príhovore, len dokazuje tú prázdnosť tohto návrhu, pretože samotné deklarovanie ochrany manželstva ako inštitútu nedosiahne vôbec nič. Ak chceme reálne niečo dosiahnuť, ak chceme pomôcť deťom, ktoré to na svete nemajú ľahké, ak chceme pomôcť rodinám, ktoré to na svete nemajú ľahké, musíme to robiť po malých krokoch a konkrétnych situáciách. Musíme zlepšiť prostredie všeobecné pre život v tejto krajine, aby ľudia odtiaľto neutekali. Musíme sa starať o obete násilia. Musíme sa starať o obete domáceho násilia. Musíme vyriešiť spôsob, akým tieto obete majú možnosť nahlasovať, že sa im niečo deje, a spôsob, ako sa také prípady riešia, a nie oháňať sa dvoma alebo troma vetičkami v zákone a v ústave. Tie nepomôžu nikomu. A len prinášaním faktov sa dá demaskovať tá prázdnota a ideologizácia celého problému.
Ďakujem ešte raz.
Neautorizovaný
16:57
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:57
Jozef ViskupičVy ste...
Vy ste používali niektoré štatistické čísla. Ja viem, že 46 % rodín, heterosexuálnych, už nežije, resp. sa rozpadlo. Zároveň vy ste používali číslo 35 % alebo 42, 35 % detí, ktoré sa narodili do neúplných rodín, a ja by som chcel vedieť, teda akým spôsobom alebo čo naozaj nastane po prijatí tejto ústavnej zmeny a či nejakým spôsobom títo ľudia alebo ľudia aj na druhej strane ako keby tie pomyselnej barikády nejakým spôsobom ocenia to, že tu ústavodarný zbor schváli túto zmenu.
Predpokladám a nechávam ju ako rečnícku, lebo na ňu odpoveď, vy ste ju povedali úplne v závere, že je to vyprázdnený návrh, ktorý nerieši absolútne nič. A okrem teda nejakých ideologických tanečkov okolo vecí, ktoré veľa ľudí cíti. A veľa ľudí si predstavuje, že štát sa bude starať o veci, ktoré, s ktorými si nevedia pomôcť, ale tento ideologický taneček so zmenou ústavy naozaj nepomôže ničomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:57 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Presne. Mne, mne by aj chýbalo, chcem sa priznať a čakal som na váš príhovor k tejto téme, pretože ad jedno sme z kultúrneho výboru a tá ohlasovaná kultúrna vojna predsa len tematicky súvisí a ja by som možno rečníckou otázkou len sa snažil doplniť, pretože sa, mňa osobne trápi dlho a či mi na ňu vôbec niekto z tohto pléna po tejto vyčerpávajúcej debate bude vedieť odpovedať. Čo teda nastane deň po prijatí tejto ústavnej zmeny?
Vy ste používali niektoré štatistické čísla. Ja viem, že 46 % rodín, heterosexuálnych, už nežije, resp. sa rozpadlo. Zároveň vy ste používali číslo 35 % alebo 42, 35 % detí, ktoré sa narodili do neúplných rodín, a ja by som chcel vedieť, teda akým spôsobom alebo čo naozaj nastane po prijatí tejto ústavnej zmeny a či nejakým spôsobom títo ľudia alebo ľudia aj na druhej strane ako keby tie pomyselnej barikády nejakým spôsobom ocenia to, že tu ústavodarný zbor schváli túto zmenu.
Predpokladám a nechávam ju ako rečnícku, lebo na ňu odpoveď, vy ste ju povedali úplne v závere, že je to vyprázdnený návrh, ktorý nerieši absolútne nič. A okrem teda nejakých ideologických tanečkov okolo vecí, ktoré veľa ľudí cíti. A veľa ľudí si predstavuje, že štát sa bude starať o veci, ktoré, s ktorými si nevedia pomôcť, ale tento ideologický taneček so zmenou ústavy naozaj nepomôže ničomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Neautorizovaný
16:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:59
Magdaléna VášáryováAle chcela by som tu ctenej snemovni pripomenúť, napríklad ako predsedníčka Živeny som vydala vyhlásenie, aby sa vláda konečne začala zaoberať tým, že zo Slovenska sú unášané nedospelé dievčatá, väčšinou...
Ale chcela by som tu ctenej snemovni pripomenúť, napríklad ako predsedníčka Živeny som vydala vyhlásenie, aby sa vláda konečne začala zaoberať tým, že zo Slovenska sú unášané nedospelé dievčatá, väčšinou z rómskej menšiny, ktoré sú predávané na medzinárodných trhoch. Veď predsa chytili 10 slovenských kšeftárov s týmto, ako oni hovoria, slovenským mäsom. Kde ste? Kde ste, vy všetci moralizátori? Len preto, že sú to rómske dievčatá? Že sú to 12-, 13-, 14-ročné deti? Ale sú to naši občania. Prečo o tomto nehovoríte? Prečo sa nad týmto nerozčuľujete? Kto konečne sa zastane občanov, nedospelých občanov tohto vlastného štátu? Veď britské súdy majú týchto desiatich ľudí v rukách. Nájdete o tom niekde správu? Venujú sa tomu naši žurnalisti? Venuje sa tomu nejaký politik, vplyvný politik? Venuje sa k tomu náš minister? Vôbec nie! Vôbec nie!
Toto sú všetko len účelové problémy a tie skutočné problémy, že Slovensko je zdrojom takéhoto biznisu, hnusného, odporného, to nepohne vašou dušou moralizátorskou? Teraz aspoň nemôžete tvrdiť, že o tom neviete, lebo predpokladám, že moje vyhlásenie ste nikto nečítali.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 16:59 hod.
Mgr.
Magdaléna Vášáryová
Videokanál poslanca
Aby nedošlo k nedorozumeniu. Ja sa vôbec nečudujem, že KDH presadzuje takéto, takúto vetu do ústavy, pretože, ako som pripomenula kvôli výhrade vo svedomí, boli ochotní zrušiť vlastnú vládu. Ja proste tomuto, toto treba zobrať ako fakt.
Ale chcela by som tu ctenej snemovni pripomenúť, napríklad ako predsedníčka Živeny som vydala vyhlásenie, aby sa vláda konečne začala zaoberať tým, že zo Slovenska sú unášané nedospelé dievčatá, väčšinou z rómskej menšiny, ktoré sú predávané na medzinárodných trhoch. Veď predsa chytili 10 slovenských kšeftárov s týmto, ako oni hovoria, slovenským mäsom. Kde ste? Kde ste, vy všetci moralizátori? Len preto, že sú to rómske dievčatá? Že sú to 12-, 13-, 14-ročné deti? Ale sú to naši občania. Prečo o tomto nehovoríte? Prečo sa nad týmto nerozčuľujete? Kto konečne sa zastane občanov, nedospelých občanov tohto vlastného štátu? Veď britské súdy majú týchto desiatich ľudí v rukách. Nájdete o tom niekde správu? Venujú sa tomu naši žurnalisti? Venuje sa tomu nejaký politik, vplyvný politik? Venuje sa k tomu náš minister? Vôbec nie! Vôbec nie!
Toto sú všetko len účelové problémy a tie skutočné problémy, že Slovensko je zdrojom takéhoto biznisu, hnusného, odporného, to nepohne vašou dušou moralizátorskou? Teraz aspoň nemôžete tvrdiť, že o tom neviete, lebo predpokladám, že moje vyhlásenie ste nikto nečítali.
Neautorizovaný
17:01
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:01
Martin PoliačikV Maďarsku bola, bolo ochránené manželstvo v ústave a bol schválený zákon o...
V Maďarsku bola, bolo ochránené manželstvo v ústave a bol schválený zákon o registrovaných partnerstvách. O registrovaných partnerstvách tak pre heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry. Ústavný súd v Maďarsku následne rozhodol o tom, že keďže tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, sa príliš približuje manželstvu, tak celý zákon sa môže týkať len párov rovnakého pohlavia a tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, bola odtiaľ vyškrtnutá. Budiž.
V Chorvátsku na základe referenda bolo do ústavy vložené, bola do ústavy vložená ústavná ochrana manželstva a to bolo potom dané na chorvátsky ústavný súd. Chorvátsky ústavný súd rozhodol, že áno, štát má právo ochrániť manželstvo v ústave, ale je povinný upraviť ostatné formy spolužitia špeciálnym zákonom. Ale aj v jednej, aj v druhej situácii sa nemyslelo pri predkladaní zákonov na to, aby bola situácia ošetrená, a musel o nej rozhodnúť ústavný súd. A ja si myslím, že keď prejde táto ústavná zmena tak, ako je dnes napísaná, tak aj v budúcnosti o prípadných iných zmenách, čo sa týka štatútu zväzkov iných než manželských, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd. A vieme tomu zabrániť pomerne elegantne.
Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
V bode l v § 41 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon."
Týmto sa nič nevytvára, týmto sa nič netesá do kameňa, týmto sa nezavádzajú registrované partnerstvá. Jediné, čo sa týmto robí, je, že sa vytvára priestor a garantuje... (Reakcia z pléna.) Možno je mimo tvojich kapacít, Štefan, to pochopiť, ale nechaj ma dohovoriť. Týmto jediné, týmto jediné, čo sa robí, je, že sa otvára priestor jednak pre garanciu menšinových práv, a jednak sa hovorí, že áno, my ako ústavnoprávny, my ako ústavodarný orgán Slovenskej republiky, najvyšší, dbáme na to, aby pri vyčlenení jedného typu zväzkov a ochrany jedného typu zväzkov sme pamätali aj na tie ostatné, ktoré tu máme. A to sú jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nechcú vstúpiť do stavu manželstva, a jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nemôžu vstúpiť do stavu manželstva.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby Ústava Slovenskej republiky okrem definovania manželstva a jeho ochrany obsahovala aj ustanovenie, ktoré umožní zákonom upraviť aj iné zväzky, ako je manželstvo medzi mužom a ženou. Registrované partnerstvo je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár a ktoré zaregistrujú tento zväzok na príslušnom orgáne podľa zákona, pričom vo väčšine krajín je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia, ale nie všade. Prijatím navrhovaného ustanovenia bude popri záväzku, popri zväzku založenom manželstvom môcť po prijatí príslušného zákona vzniknúť aj zväzok založený registrovaným partnerstvom.
Registrované partnerstvá párov rôzneho alebo rovnakého pohlavia sú už uzákonené v nasledujúcich krajinách:
Dánsko od roku 1989, Nórsko od roku 1993, Švédsko od roku 1994, Grónsko od roku 1996, Island od roku 1996, Holandsko od roku 1998, Španielsko od roku 1998, Francúzsko od roku 1999, Belgicko od roku 2000, Fínsko od roku 2000, USA: štát Vermont od roku 2000, štáty Iowa a New Hampshire od roku 2009, tam už to boli rovno manželstvá, štát Kalifornia od roku 2008, štát Washington od roku 2010 priamo s manželstvami, štáty Massachusetts od roku 2004 a Connecticut od roku 2005, od roku 2004 má New Jersey tiež podobný zväzok, zvaný domestic partnership; Nemecko od roku 2001, Portugalsko od roku 2001, Švajčiarsko, kantón Zürich od roku 2002, celá krajina od roku 2007, Luxembursko od roku 2004, Nový Zéland od roku 2005, Tasmánia od roku 2004, Veľká Británia uzákonila v novembri 2004 tzv. civil partnership, čo sú registrované partnerstvá, Kanada, kde aj s manželstvami pre páry rovnakého pohlavia od roku 2005, Andorra od roku 2005, Česko od roku 2006, Slovinsko od roku 2006, Maďarsko od roku 2009, Taliansko v 10 regiónoch, Rakúsko od roku 2010.
Okrem podmienky plnoletosti sa v ústavnom texte nenavrhuje bližšia konkretizácia tohto zväzku. Dôvod je pomerne jednoduchý. Tá bližšia konkretizácia má byť predmetom zákona, ktorý by takéto zväzky ustanovil a upravil.
Takýto zákon už v parlamente bol, vtedy neprešiel, avšak podávali sme ho spolu s Luciou Nicholsonovou a s Ďurom Drobom, avšak dnes v rozprave odznelo napríklad, myslím, že to bolo aj od kolegu Hrušovského, a ak to nepovedal dnes, tak to povedal predtým, že áno, my rátame s tým, že jedného dňa registrované partnerstvá prejdú. Pán kolega Lipšic zase hovoril o tom, že treba predsa predmety každodennej, každodenných problémov týchto ľudí nejakým spôsobom, nejakým spôsobom riešiť. Ja som tu nebol, neviem, či ste odpovedali na moju faktickú. Tak to sa vás potom prídem opýtať. Ja som bol zháňať ďalšie podpisy pod ten pozmeňovák. Ale ja som presvedčený o tom, že ak ich máme riešiť, s čím súhlasím, tie problémy každodenného života, tak musíme najprv zadefinovať, že komu, kto je tá cieľová skupina, že pre koho to ideme robiť. A ak si pamätáte formu a štruktúru zákona o registrovaných partnerstvách, ktoré sme tu predkladali, tak to nebol, to nebol špeciálny zákon. Tam bola na začiatku definícia a potom bolo 21 alebo 22 článkov, kde sa tá definícia iba brala do úvahy. To znamená, že v 22, myslím, že v 22 alebo v 23 to môže byť článkoch, tam bola iba implementovaná nová definícia zväzku a týmto spôsobom bolo dané, že niektoré práva a povinnosti, ktoré dodnes boli vyhradené len pre manželov, budú vyhradené aj pre registrovaných partnerov.
Podľa mňa čo by sa malo stať, je, by mal prísť zákon o registrovaných partnerstvách pre všetky nezosobášené páry, či už to bude pár rovnakého alebo rôzneho pohlavia, aby tí, ktorí nechcú uzatvoriť manželstvo a vychovávajú deti, lebo štatistika hovorí jasne 35 % na Slovensku, 40 % v Európskej únii detí sa rodí mimo manželstva a tiež potrebujú nejakú legislatívnu ochranu. A koniec koncov samotná ústava len o dva-tri riadky nižšie, než sme dnes pri manželstve, hovorí celkom jasne, nie je rozdiel medzi dieťaťom narodeným v manželstve a dieťaťom, ktoré sa narodí mimo manželstva. Tá ochrana je tam zaručená, len výkon tej konkrétnej politiky za tým trošku zaostáva a myslím si, že tie vety, ktoré sa tam vkladajú teraz, jednoznačne hovoria o tom, že tam nastáva určitá asymetria a jeden druh zväzku je preferovaný nad všetkými ostatnými. To znamená, ak sa máme z tohto dostať von bez toho, aby do toho musel zasiahnuť Ústavný súd, bolo by dobré práve túto jednu vetu vsunúť na koniec a máme kľud. Budeme vedieť, že manželstvo áno, sa stane v tej chvíli, ja s tým síce nesúhlasím, ale politická realita hovorí, že podľa všetkého sa to stane, že manželstvo sa stane jedinečným zväzkom muža a ženy podľa slovenského práva. Avšak v tej chvíli treba myslieť aj na všetkých ostatných, t. j. páry, ktoré nie sú zosobášené buď kvôli tomu, že nechcú alebo nemôžu, a deti, ktoré takéto páry vychovávajú. A preto tá jediná veta, že takéto páry, ktoré by sme mohli pokryť zákonom o registrovanom partnerstve, ustanoví zákon, je podľa mňa z hľadiska aj predkladateľov tohto zákona úplne neškodné a do budúcnosti zabráni tomu, aby o tom, akým spôsobom sa budeme starať o tieto deti, akým spôsobom vyjdeme v ústrety týmto párom, musel rozhodnúť Ústavný súd.
Musím povedať, že, že som bol až prekvapený, že, že koľko úsilia to stálo, zohnať tých 15 podpisov. Ja verím, že ľudí, ktorí by boli ochotní podpísať takéto niečo, je v tomto parlamente viac, a že sa to ukáže na hlasovaní. Koniec koncov napríklad si neviem predstaviť, že prečo by SMER mal s takýmto niečím problém. Ak SMER tvrdí od začiatku, že rešpektuje názor väčšiny, že je pre nich manželstvo výnimočné, zároveň sa bude priznávať k svojej európskej liberálnej tradícii, ktorej sú nositeľom ľavicové strany združené v PES, tak potom táto veta pre nich nemôže byť problém. Potom SMER bez okolkov musí za túto vetu zahlasovať. Lebo tým povie, áno, rešpektujeme konzervatívnu väčšinu, ale zároveň vieme, že sú tu aj iní, že sú tu iné deti, iné páry a sme za to, aby v Ústave bolo napísané, že na ne budeme myslieť, že v budúcnosti ten zákon príde. Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
3.6.2014 o 17:01 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Keďže sa mi podarilo zozbierať všetky podpisy pod pozmeňujúci návrh, ktorý chcem podať, mám možnosť rozšíriť teda túto tému a predísť tomu, aby ak bude tento, bude táto novela ústavy schválená, aby o tom, aký je jej rozsah musel rozhodovať Ústavný súd. Ešte raz zopakujem tie dva prípady, ktoré sa stali v Maďarsku a v Chorvátsku.
V Maďarsku bola, bolo ochránené manželstvo v ústave a bol schválený zákon o registrovaných partnerstvách. O registrovaných partnerstvách tak pre heterosexuálne, ako aj homosexuálne páry. Ústavný súd v Maďarsku následne rozhodol o tom, že keďže tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, sa príliš približuje manželstvu, tak celý zákon sa môže týkať len párov rovnakého pohlavia a tá časť, ktorá sa týkala hetero párov, bola odtiaľ vyškrtnutá. Budiž.
V Chorvátsku na základe referenda bolo do ústavy vložené, bola do ústavy vložená ústavná ochrana manželstva a to bolo potom dané na chorvátsky ústavný súd. Chorvátsky ústavný súd rozhodol, že áno, štát má právo ochrániť manželstvo v ústave, ale je povinný upraviť ostatné formy spolužitia špeciálnym zákonom. Ale aj v jednej, aj v druhej situácii sa nemyslelo pri predkladaní zákonov na to, aby bola situácia ošetrená, a musel o nej rozhodnúť ústavný súd. A ja si myslím, že keď prejde táto ústavná zmena tak, ako je dnes napísaná, tak aj v budúcnosti o prípadných iných zmenách, čo sa týka štatútu zväzkov iných než manželských, bude musieť rozhodnúť Ústavný súd. A vieme tomu zabrániť pomerne elegantne.
Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Poliačika k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku a Pavla Hrušovského na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
V bode l v § 41 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá druhá veta, ktorá znie:
"Registrované partnerstvo ako zväzok medzi plnoletými osobami ustanoví zákon."
Týmto sa nič nevytvára, týmto sa nič netesá do kameňa, týmto sa nezavádzajú registrované partnerstvá. Jediné, čo sa týmto robí, je, že sa vytvára priestor a garantuje... (Reakcia z pléna.) Možno je mimo tvojich kapacít, Štefan, to pochopiť, ale nechaj ma dohovoriť. Týmto jediné, týmto jediné, čo sa robí, je, že sa otvára priestor jednak pre garanciu menšinových práv, a jednak sa hovorí, že áno, my ako ústavnoprávny, my ako ústavodarný orgán Slovenskej republiky, najvyšší, dbáme na to, aby pri vyčlenení jedného typu zväzkov a ochrany jedného typu zväzkov sme pamätali aj na tie ostatné, ktoré tu máme. A to sú jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nechcú vstúpiť do stavu manželstva, a jednak zväzky nezosobášených párov, ktoré nemôžu vstúpiť do stavu manželstva.
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby Ústava Slovenskej republiky okrem definovania manželstva a jeho ochrany obsahovala aj ustanovenie, ktoré umožní zákonom upraviť aj iné zväzky, ako je manželstvo medzi mužom a ženou. Registrované partnerstvo je inštitút spolužitia osôb, ktoré tvoria pár a ktoré zaregistrujú tento zväzok na príslušnom orgáne podľa zákona, pričom vo väčšine krajín je obmedzený na dvojicu osôb rovnakého pohlavia, ale nie všade. Prijatím navrhovaného ustanovenia bude popri záväzku, popri zväzku založenom manželstvom môcť po prijatí príslušného zákona vzniknúť aj zväzok založený registrovaným partnerstvom.
Registrované partnerstvá párov rôzneho alebo rovnakého pohlavia sú už uzákonené v nasledujúcich krajinách:
Dánsko od roku 1989, Nórsko od roku 1993, Švédsko od roku 1994, Grónsko od roku 1996, Island od roku 1996, Holandsko od roku 1998, Španielsko od roku 1998, Francúzsko od roku 1999, Belgicko od roku 2000, Fínsko od roku 2000, USA: štát Vermont od roku 2000, štáty Iowa a New Hampshire od roku 2009, tam už to boli rovno manželstvá, štát Kalifornia od roku 2008, štát Washington od roku 2010 priamo s manželstvami, štáty Massachusetts od roku 2004 a Connecticut od roku 2005, od roku 2004 má New Jersey tiež podobný zväzok, zvaný domestic partnership; Nemecko od roku 2001, Portugalsko od roku 2001, Švajčiarsko, kantón Zürich od roku 2002, celá krajina od roku 2007, Luxembursko od roku 2004, Nový Zéland od roku 2005, Tasmánia od roku 2004, Veľká Británia uzákonila v novembri 2004 tzv. civil partnership, čo sú registrované partnerstvá, Kanada, kde aj s manželstvami pre páry rovnakého pohlavia od roku 2005, Andorra od roku 2005, Česko od roku 2006, Slovinsko od roku 2006, Maďarsko od roku 2009, Taliansko v 10 regiónoch, Rakúsko od roku 2010.
Okrem podmienky plnoletosti sa v ústavnom texte nenavrhuje bližšia konkretizácia tohto zväzku. Dôvod je pomerne jednoduchý. Tá bližšia konkretizácia má byť predmetom zákona, ktorý by takéto zväzky ustanovil a upravil.
Takýto zákon už v parlamente bol, vtedy neprešiel, avšak podávali sme ho spolu s Luciou Nicholsonovou a s Ďurom Drobom, avšak dnes v rozprave odznelo napríklad, myslím, že to bolo aj od kolegu Hrušovského, a ak to nepovedal dnes, tak to povedal predtým, že áno, my rátame s tým, že jedného dňa registrované partnerstvá prejdú. Pán kolega Lipšic zase hovoril o tom, že treba predsa predmety každodennej, každodenných problémov týchto ľudí nejakým spôsobom, nejakým spôsobom riešiť. Ja som tu nebol, neviem, či ste odpovedali na moju faktickú. Tak to sa vás potom prídem opýtať. Ja som bol zháňať ďalšie podpisy pod ten pozmeňovák. Ale ja som presvedčený o tom, že ak ich máme riešiť, s čím súhlasím, tie problémy každodenného života, tak musíme najprv zadefinovať, že komu, kto je tá cieľová skupina, že pre koho to ideme robiť. A ak si pamätáte formu a štruktúru zákona o registrovaných partnerstvách, ktoré sme tu predkladali, tak to nebol, to nebol špeciálny zákon. Tam bola na začiatku definícia a potom bolo 21 alebo 22 článkov, kde sa tá definícia iba brala do úvahy. To znamená, že v 22, myslím, že v 22 alebo v 23 to môže byť článkoch, tam bola iba implementovaná nová definícia zväzku a týmto spôsobom bolo dané, že niektoré práva a povinnosti, ktoré dodnes boli vyhradené len pre manželov, budú vyhradené aj pre registrovaných partnerov.
Podľa mňa čo by sa malo stať, je, by mal prísť zákon o registrovaných partnerstvách pre všetky nezosobášené páry, či už to bude pár rovnakého alebo rôzneho pohlavia, aby tí, ktorí nechcú uzatvoriť manželstvo a vychovávajú deti, lebo štatistika hovorí jasne 35 % na Slovensku, 40 % v Európskej únii detí sa rodí mimo manželstva a tiež potrebujú nejakú legislatívnu ochranu. A koniec koncov samotná ústava len o dva-tri riadky nižšie, než sme dnes pri manželstve, hovorí celkom jasne, nie je rozdiel medzi dieťaťom narodeným v manželstve a dieťaťom, ktoré sa narodí mimo manželstva. Tá ochrana je tam zaručená, len výkon tej konkrétnej politiky za tým trošku zaostáva a myslím si, že tie vety, ktoré sa tam vkladajú teraz, jednoznačne hovoria o tom, že tam nastáva určitá asymetria a jeden druh zväzku je preferovaný nad všetkými ostatnými. To znamená, ak sa máme z tohto dostať von bez toho, aby do toho musel zasiahnuť Ústavný súd, bolo by dobré práve túto jednu vetu vsunúť na koniec a máme kľud. Budeme vedieť, že manželstvo áno, sa stane v tej chvíli, ja s tým síce nesúhlasím, ale politická realita hovorí, že podľa všetkého sa to stane, že manželstvo sa stane jedinečným zväzkom muža a ženy podľa slovenského práva. Avšak v tej chvíli treba myslieť aj na všetkých ostatných, t. j. páry, ktoré nie sú zosobášené buď kvôli tomu, že nechcú alebo nemôžu, a deti, ktoré takéto páry vychovávajú. A preto tá jediná veta, že takéto páry, ktoré by sme mohli pokryť zákonom o registrovanom partnerstve, ustanoví zákon, je podľa mňa z hľadiska aj predkladateľov tohto zákona úplne neškodné a do budúcnosti zabráni tomu, aby o tom, akým spôsobom sa budeme starať o tieto deti, akým spôsobom vyjdeme v ústrety týmto párom, musel rozhodnúť Ústavný súd.
Musím povedať, že, že som bol až prekvapený, že, že koľko úsilia to stálo, zohnať tých 15 podpisov. Ja verím, že ľudí, ktorí by boli ochotní podpísať takéto niečo, je v tomto parlamente viac, a že sa to ukáže na hlasovaní. Koniec koncov napríklad si neviem predstaviť, že prečo by SMER mal s takýmto niečím problém. Ak SMER tvrdí od začiatku, že rešpektuje názor väčšiny, že je pre nich manželstvo výnimočné, zároveň sa bude priznávať k svojej európskej liberálnej tradícii, ktorej sú nositeľom ľavicové strany združené v PES, tak potom táto veta pre nich nemôže byť problém. Potom SMER bez okolkov musí za túto vetu zahlasovať. Lebo tým povie, áno, rešpektujeme konzervatívnu väčšinu, ale zároveň vieme, že sú tu aj iní, že sú tu iné deti, iné páry a sme za to, aby v Ústave bolo napísané, že na ne budeme myslieť, že v budúcnosti ten zákon príde. Ďakujem veľmi pekne.
Neautorizovaný
17:13
Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:13
Daniel LipšicA, samozrejme, že to je problém celkovo, že ak si narysujeme ten liberálny postoj, že pokiaľ máme plnoleté osoby, ktoré sú plne právne spôsobilé a majú sa radi, dobrovoľne by sme mali ich vzťah sankcionovať. Tak potom, samozrejme, otázka vzniká, prečo len, keď sa majú dve osoby. Keď tých osôb je viacej, tak logicky ten liberálny postoj je, že aj to by malo byť legalizované. Ešte raz. Keď ide o plnoleté osoby, ktoré dobrovoľne do zväzku vstupujú, prečo to arbitrárne obmedzovať číslom dva? To je, podľa mňa, hlavný proste problém registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, lebo tento liberálny prístup k tomu podľa mojej mienky logicky vedie. Tam proste niet úniku.
A, žiaľ, aj tento návrh, ktorý ste predložili, ak som ho dobre počúval, tak sa obávam, že, že by mohol viesť k legalizácii zväzku viac ako dvoch osôb.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.6.2014 o 17:13 hod.
JUDr. LL.M.
Daniel Lipšic
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, ja som si len zbežne vypočul ten návrh, ale nech ma pán poslanec Poliačik opraví, ak sa mýlim, ale tým, ako je to navrhnuté, by to znamenalo, že by vlastne vytvárala sa možnosť vytvorenia registrovaných partnerstiev osobám, ktoré sú plnoleté, ale neobmedzeného počtu. To znamená, že by to vytvorilo potencionálne možnosť aj polygamické vzťahy legalizovať. (Reakcia z pléna.) No, z toho textu to, podľa mňa, žiaľ, vyplýva.
A, samozrejme, že to je problém celkovo, že ak si narysujeme ten liberálny postoj, že pokiaľ máme plnoleté osoby, ktoré sú plne právne spôsobilé a majú sa radi, dobrovoľne by sme mali ich vzťah sankcionovať. Tak potom, samozrejme, otázka vzniká, prečo len, keď sa majú dve osoby. Keď tých osôb je viacej, tak logicky ten liberálny postoj je, že aj to by malo byť legalizované. Ešte raz. Keď ide o plnoleté osoby, ktoré dobrovoľne do zväzku vstupujú, prečo to arbitrárne obmedzovať číslom dva? To je, podľa mňa, hlavný proste problém registrovaných partnerstiev osôb rovnakého pohlavia, lebo tento liberálny prístup k tomu podľa mojej mienky logicky vedie. Tam proste niet úniku.
A, žiaľ, aj tento návrh, ktorý ste predložili, ak som ho dobre počúval, tak sa obávam, že, že by mohol viesť k legalizácii zväzku viac ako dvoch osôb.
Neautorizovaný