35. schôdza

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem len reagovať na niektoré veci, ktoré zazneli v rozprave.
Včera pani poslankyňa Vášáryová povedala, že KDH povalilo vládu. Nuž 8. februára roku 2006 KDH odišlo z vlády, ale ďalej vládu podporovalo. Nastúpili ministri, pani Žitňanská ako ministerka spravodlivosti, pán Szigeti ako minister školstva za mňa a pán Pado z SDKÚ ako minister vnútra za Vladimíra Palka a vláda pokračovala ako menšinová vláda tak, ako často sa to vyskytuje. To nie je žiaden mimoriadny úkaz. Neviem, či to je strata pamäti alebo vedomé klamstvo. Ale potreboval som to vysvetliť.
Po druhé, k pozmeňujúcemu alebo doplňujúcemu návrhu pána kolegu Mičovského. Ja by som bol rád, keby sme sa naučili niektoré pravidlá, ktoré platia pri predkladaní návrhov zákonov. Pokiaľ ide o novelu nejakého zákona, tak pozmeňujúci návrh možno dávať len k dotknutým paragrafom a nemožno vytvárať niektoré nové veci, ak, tak jedine so súhlasom predkladateľa. A to by bolo dobré, keby sa naučili. Inak, nemôžem si pomôcť, celý tento krok vnímam ako politickú podpásovku, pretože nič nebráni tomu, aby hneď na najbližšej schôdzi Národnej rady bol takýto návrh na zrušenie amnestií podaný. A celkom určite ho podporíme. Ale spájať dve takéto veci, keď dobre vie, že pre jednu stranu je to výsostne vážna agenda, pre druhú stranu je to agenda, ktorú mnohokrát odmietlo, pričom hlasovalo proti tomu. To je druhá poznámka.
A tretia poznámka, viete, k tým previerkam. Ja vnímam tie obavy, ale domnievam sa, že mnohé veci aj život ukáže a že v príslušnom vykonávacom zákone sa dajú upraviť. Ale na druhej strane byť raz doživotne sudcom bez akýchkoľvek previerok pokladám za nezmyselné. A dovolím si vám uviesť jednu príhodu, ktorá sa udiala pred viac ako 150 rokmi okolo roku 1853 v krymskej vojne. Veliteľom britských vojsk tam bol zaslúžilý generál. A zrazu začal vydávať príkazy, aby dobyli kóty, ktoré neexistovali. Jednotky, ktoré nemal, posielal kdesi. A iné jednotky posielal pomaly dobýjať vlastné kóty. To je historická skutočnosť. Stálo to mnoho životov. Samozrejme, ostatní dôstojníci hovorili, že sa zbláznil. Nakoniec bol odvolaný. Vtedy to ešte nepoznali. Dnes vieme, že mal už v tom období ako starý generál Alzheimerovu chorobu. Čiže už nebol sám za seba zodpovedný. Ale v armáde takisto pravidelne máte preverovanie fyzickej a duševnej spôsobilosti. Ja si myslím, že na také veľké obdobie sú potrebné takisto isté druhy previerok sudcov. Celkom prirodzeným spôsobom sudca nemusí byť ani zlý, ani úplatný. Akurát sa môže za toľko rokov všeličo v jeho živote udiať. Čiže tento mechanizmus previerok tak ako existuje, ako som to spomínal, pre mnohé iné profesie je celkom iste podľa môjho presvedčenia potrebný. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán predkladateľ, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, navrhovaná zmena Ústavy Slovenskej republiky má, ako sme už viackrát počuli v tejto rozprave, dve základné roviny, jednu rovinu, ktorá sa týka zakotvenia inštitútu manželstva v ústave, a druhú rovinu, ktorá sa týka justície.
K tej prvej rovine treba povedať, že nejde o nič iné, len o vyslanie signálu do spoločnosti, signálu našim ľuďom, občanom Slovenskej republiky o tom, že manželstvo ako zväzok muža a ženy je základom rodiny, rodiny ako prirodzeného základu našej spoločnosti. Myslím si, že to nie je nijakým spôsobom škodlivé a že je potrebné to aj ústavne zdôrazniť napriek tomu, že už doteraz to máme zakotvené v zákone o rodine.
Táto deklarácia, treba povedať, že ide len o deklaráciu, ide len o deklaratórne vyhlásenie, ktoré nemení právny stav na Slovensku, nemá žiaden vplyv na práva či záväzky iných druhov spolužití, či už ide o spolužitie druha a družky, respektíve o spolužitie párov rovnakého pohlavia alebo o žitie slobodných matiek s deťmi, prípadne ich partnermi a podobne. V týchto prípadoch sa právne z hľadiska nadobúdania vzniku, zmeny alebo zániku ich práv nič nemení.
Takisto táto otázka zakotvenia manželstva ako základu rodiny ako prirodzeného základu spoločnosti nijakým spôsobom neobmedzuje ďalšiu diskusiu, či už ohľadne registrovaných partnerstiev alebo iných druhov spolužití. Táto definícia nebráni tomu, aby sme mohli o tom ďalej diskutovať a prípadne prijať aj takéto právne úpravy, ktoré s tým súvisia.
Druhá rovina sa týka justície. Počas tohto volebného obdobia sa niekoľkokrát pri rôznych návrhoch zákonov deklarovalo, že dôveryhodnosť justície je na Slovensku veľmi nízka. SMER – sociálna demokracia spolu s KDH prišli s návrhom na riešenie tohto problému. Či je toto riešenie dobré alebo zlé, to ukáže, samozrejme, až prax. Prišli sme s týmto návrhom na riešenie takou formou, aby sa o tomto návrhu dalo ešte diskutovať. Vo februári 2014 s tým, že boli tri mesiace na to, aby sme o tomto návrhu diskutovali, čo sa aj stalo, diskutovali sme s profesijnými združeniami sudcov, diskutovali sme s opozíciou. Boli rokovania, na ktorých sa prijali zásadné zmeny tohto návrhu, ktoré podľa môjho názoru ho zásadným spôsobom vylepšili. A dosiahol sa tak určitý konsenzus riešenia tejto problematiky.
Úprava justície v tomto návrhu zmeny ústavy má v zásade štyri roviny.
Prvá rovina, oddelenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu od funkcie predsedu Súdnej rady. Na tomto sa, myslím, zhodli všetky politické strany. Bolo to aj v programovom vyhlásení ešte bývalej vlády Ivety Radičovej. Dokonca sa prijal kompromis v ďalšom legislatívnom procese počas rozpravy, kde je ďalší návrh, na ktorom pravdepodobne bude tiež zhoda, kde už ani člen Súdnej rady nebude predsedom Najvyššieho súdu, ale priamo volený Súdnou radou čiže už ani nielenže predseda Súdnej rady, ale už ani člen Súdnej rady. Čiže absolútne sme vyšli v ústrety všetkým hlasom, ktoré kritizovali toto prepojenie.
Ďalšia otázka je otázka imunity. Táto otázka bola, myslím, v širokom konsenze všetkých politických strán, pričom sme zachovali funkčnú imunitu a prijali sme také úpravy v zákone, ktoré zabezpečujú zachovanie zákonného sudcu až do definitívneho právoplatného rozhodnutia v danej veci. To znamená taký mechanizmus, aby sa nedalo účelovo nejakým spôsobom odstaviť sudcu od svojho rozhodovania ako zákonného sudcu v daných sporoch. Čiže považujem to za veľmi dôležité, aby tento inštitút nemohol byť takýmto spôsobom zneužitý. Takisto pokiaľ ide len o dočasné prerušenie výkonu sudcovskej činnosti, je nastavený mechanizmus tak, aby to mohlo byť len v odôvodnených prípadoch, ktoré sa týkajú sudcovskej činnosti, to znamená nie v iných prípadoch, v ktorých by mohlo byť disciplinárne konanie.
Pokiaľ ide o tretiu oblasť, to je kreovanie Súdnej rady. Sami dobre viete, aký bol pôvodný návrh, ktorý vzišiel zo strany súčasnej opozície pred prezidentskými voľbami z obavy, že by strana SMER – sociálna demokracia mohla menovať všetkých nesudcov v Súdnej rade. Takisto sme prijali návrh opozície na to, aby zostal súčasný model, teda tri, tri, tri, traja členovia volení Národnou radou, traja členovia menovaní vládou Slovenskej republiky a traja členovia menovaní prezidentom Slovenskej republiky. Čiže zachovali sme súčasný model, na ktorom je absolútny konsenzus politických strán.
Posledná oblasť, ktorá je v rámci tejto ústavnej zmeny, je oblasť preverovania spôsobilosti sudcov na výkon sudcovského povolania. Boli rôzne názory počas rozpravy. Pán poslanec Lipšic navrhoval, aby to celé bolo v štandardnom režime bezpečnostných previerok podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností, s čím sa nestotožňuje väčšia časť opozície ani vládnej strany, a to z toho dôvodu, že je to orgán výkonnej moci, teda mohlo by to byť považované za zásah do nezávislosti sudcovskej, na čo aj upozorňovali samotní sudcovia, ktorí a priori v procese rokovaní o tomto návrhu zákona nesúhlasili s takýmto riešením, aby tento model išiel štandardným spôsobom bezpečnostných previerok. Čiže prijal sa zase nejaký kompromisný návrh.
Treba povedať, ako sa tento kompromisný návrh rieši. Rieši sa najvyšším samosprávnym sudcovským orgánom, teda v rámci Súdnej rady. Tento najvyšší sudcovský samosprávny orgán je kreovaný paritne z deviatich sudcov a deviatich zástupcov, treba povedať, zástupcov občanov, zástupcov volených Národnou radou a menovaných vládou a prezidentom. Kto sú Národná rada, vláda a prezident? Veď predsa sú to volení zástupcovia občanov, ktorí vzišli zo slobodných volieb, a teda reprezentujú vôľu občanov. A títo zástupcovia občanov nominujú do najvyššieho samosprávneho orgánu paritne teda deviatich členov (v polovici) zástupcov Súdnej rady. Niektorí členovia opozície kritizujú, že overovanie tejto spôsobilosti sudcov nemá vykonávať tento najvyšší samosprávny sudcovský orgán, pretože mu neveria. Ale komu potom veríme v tejto spoločnosti, keď neveríme ani tomuto samosprávnemu najvyššiemu orgánu, ktorý je zvolený paritne v slobodných voľbách zo sudcovskej komunity deviatimi členmi a paritne deviatimi členmi volených zástupcov občanmi? Tak keď už neveríme ani takémuto združeniu, tak potom komu vlastne veríme, komu môžeme zveriť rozhodovanie v akejkoľvek oblasti? Ja si myslím, že tuná práve tým, že je to takto paritne zložené, je zabezpečená maximálna miera dôvery, ktorá môže byť. A neviem si predstaviť, že 18-členný zbor takto zložený by mohol nejakým spôsobom tendenčne alebo korupčne, alebo nejakým iným spôsobom rozhodovať. Čiže, samozrejme, aj proti tomuto boli výhrady. No keď nie je dobrý ani jeden systém, ani druhý systém, tak aký to je? Kto navrhol lepší? Lepší systém tu v súčasnosti nemáme. Čiže myslím si, že tento systém je v súčasnom historickom vývoji asi jediný a najlepší, ktorý sa nám podarilo nájsť.
Okrem toho, samozrejme, je tu ešte ďalšia brzda. Tá ďalšia brzda spočíva v možnosti preskúmania tohto rozhodnutia Súdnej rady Ústavným súdom. Každý dotknutý subjekt, sudca, resp. minister spravodlivosti sa môže obrátiť na Ústavný súd so sťažnosťou, aby preskúmal rozhodnutie Súdnej rady. No neveríme už ani Ústavnému súdu? Čiže je tu ďalší mechanizmus, ktorého účelom je zabezpečiť objektívnosť tohto rozhodovania.
Pokiaľ ide o to, čo spomínal pán poslanec Daniel Lipšic, že v rámci disciplinárneho konania nie je nastavená táto brzda, tiež s tým nemôžem úplne súhlasiť. Disciplinárny súd rozhoduje v rámci procesu, ktorý je zavedený v ústave a v zákone a má určitý proces. Proti rozhodnutiu disciplinárneho súdu takisto môže byť využitá ústavná sťažnosť, nie síce podľa ustanovenia prechodného, ktoré je navrhnuté v ústave, resp. podľa toho ustanovenia, podľa ktorého sa robí plošné preverovanie spôsobilosti, ale stále existuje možnosť podať ústavnú sťažnosť aj proti takémuto rozhodnutiu disciplinárneho senátu, podľa iných ustanovení ústavy. Čiže aj tu je zavedená určitá brzda na to, aby sa dotknuté subjekty mohli domáhať svojich základných práv.
Na záver ešte raz prízvukujem, že nikto netvrdí, že tento model je dokonalý alebo najdokonalejší, zatiaľ ho však nikto nenavrhol lepší. Ukáže až prax, či je dobrý. A, samozrejme, vždy sa k tomu môžeme vrátiť a môžme doprecizovať alebo upresniť tie veci, ktoré sa v praxi ukážu ako problematické. Preto vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne, skončil som.

To, že vždy budeme mať pochybnosti o niekom, je to také normálne, lebo nikto nemá 100-percentnú dôveru. Napriek tomu musíme zverovať a zverujeme rôznym orgánom právomoci rozhodovať. Takže aj tu musíme hľadať len tie najoptimálnejšie možnosti. A to, že ten návrh nie je dokonalý, je prirodzené, lebo nič, čo je vytvorené ľudskou rukou, nemôže byť dokonalé, len Boh robí dokonalé veci, ale snahou našou by malo byť dospieť k čo najmenšiemu rizikovému návrhu.
To, čo je podstatné, je, že je tu šanca na zmenu. Je tu šanca na zmenu, ktorá sa nebude opakovať alebo sa nebude opakovať veľmi dlho. A preto zodpovední politici majú urobiť všetko pre to, aby tú šancu využili. Ja som rád, že je jedno, z akých prapôvodných príčin tá príležitosť vznikla, ale že teraz tú príležitosť stále držíme v rukách a že môžeme urobiť veľký kus cesty dopredu. Možno tam budú veci, ktoré bude treba ešte hľadať, vylepšenie riešenia. Samozrejme, mnohé veci budú záležať od konkrétnych ľudí, ktorí ich budú vykonávať, a, samozrejme, budeme musieť všetkými cestami sa snažiť a tlačiť na to, aby samotný systém aj zvnútra z hľadiska kvality a ľudského potenciálu sa vylepšoval, aby to zlé bolo vytláčané a to dobré, naopak, nasávané dovnútra, ale zmena ústavného zákona k tomu otvára cestu, s rizikami, ale určite je to krok vpred. Ďakujem.

No ja k tomu budem hovoriť rozsiahlejšie o chvíľku, ale len jedna reakcia. Ja keď som včera hovoril s kolegami navrhovateľmi, ale aj s pánom poslancom Kaníkom, tak v princípe priznali všetci, poslanci KDH, ale aj strany SMER, že však, jasné, jasné, klasický štandardný systém previerok je lepší, ale nesúhlasia s tým sudcovia. To ste povedali aj vy dnes, teraz, pán poslanec. Tak my ideme robiť externú kontrolu systému v súdnictve, lebo nám stav v súdnictve nevyhovuje a komu ju zveríme? Verchuške v dnešnom súdnictve. Čo to je za hlúposť? My sme nespokojní so stavom v súdnictve a ideme robiť systém, kde mocným v dnešnom súdnictve dávame väčšiu moc. A vydávame to za to, že to je externá kontrola súdnictva, s ktorým sú občania nespokojní. Včera som sa dozvedel, že pani Bystrianska, najväčší spolupútnik pána Harabina bola proti tomu. No tak to je dôvod, pre ktorý nejde režim štandardných previerok, ktorý má pravidlá hry, kde je stanovený proces. Ale ideme vytvárať systém, ktorý je zneužiteľný. A budem aj potom ústavné sťažnosti hovoriť, pán poslanec, lebo vám spomeniem jedno rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého disciplinárne senáty nie sú súdne orgány. A preto ten prieskum Ústavným súdom senátny je veľmi obmedzený, ak vôbec je možný. A o tom budem hovoriť v rámci rozpravy. Ale v prezentovaní toho, aké tu sú brzdy a protiváhy a Ústavný súd a prezident, ste boli včera usvedčený, že to tak nie je, že mnohí z vás tú novelu, ten pozmeňujúci návrh nečítali. Doteraz podľa mňa, žiaľ, mu nerozumejú, ale ideme to schvaľovať, pretože už proste čas tlačí. A to je veľmi smutné.

Boris, vidím tu jedno protirečenie. A v podstate je to protirečenie aj dvoch navrhovateľov, t. j. pána Hrušovského, pána Pašku. Vy aj s pánom Paškom ste zhodne tvrdili včera a dnes, že navrhovanou zmenou ústavy sa nijakým spôsobom neblokujú do budúcnosti zmeny pre iné typy zväzkov a iné typy spolunažívania. Ale Paľo Hrušovský včera vo svojom príhovore povedal: „Navrhované znenie obsahuje pozitívnu definíciu manželstva, jedinečnosť manželstva. To znamená, že práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nemožno založiť inak. A to považujem za najdôležitejšie, priatelia, všetkým nám tu povedať. Ďalej by som ešte mal aj takú trúfalosť, že ak táto ústavná zmena bude prijatá, priatelia, v tejto Národnej rade, nebudú môcť byť prijímané zákony, ktoré by akýmkoľvek spôsobom oslabovali inštitút manželstva alebo, nedajbože, priznávali tie isté práva iným zväzkom alebo priateľstvám ako manželstvu.“ To znamená, vy na jednej strane tvrdíte, že sa tu neuzatvára cesta k riešeniu iných typov zväzkov a iných typov rodín, ale pán Hrušovský v tej istej rozprave tvrdí presný opak. Jemu ide presne o to, aby sa zabetónovala cesta k riešeniu iných typov zväzkov a iných typov rodín. Tak mi, prosím vás, povedzte, ako to je. Alebo je to tak, že vy sa vyjadrujete k tej vašej novele ústavy a pán Hrušovský sa vyjadruje k tej KDH-ckej. Ale v prípade, že je to tak, tak by som ocenil v prípade, že sedí vaša rétorika aj tvoja, Boris, aj pána predkladateľa, pána predsedu Národnej rady, že sa budete dištancovať od toho druhého návrhu a poviete: „Nie, toto nie je to, čo si predstavujeme, a určite to nemôže v Národnej rade prejsť.“ Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Treba povedať, že tie návrhy, začnem tebou pán poslanec Poliačik, nie sú identické a v návrhu ústavnej zmeny, ktorú predložil spolu predseda parlamentu s pánom poslancom Hrušovským, nie je ten dôvetok. To znamená, nie je to právne obmedzenie. (Reakcia z pléna.) Ja som nepovedal, že nie je neprijateľná, ja som povedal, že tam nie je. To znamená, to, čo som povedal v rozprave, platí a nie sú tam tie obmedzenia, pokiaľ ide o tento návrh ústavnej zmeny.
Pokiaľ ide o faktickú pripomienku pána poslanca Lipšica, nie je to preto, lebo sudcovia sú proti tomu, ale preto, lebo väčšina oponentov, s ktorými sme rokovali, čo sú opozičné politické strany, zástupcovia aj sudcov, bola proti, a preto, že si aj my myslíme alebo ja osobne si myslím, že účelom bezpečnostnej previerky podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností je niečo úplne iné, je eliminovať bezpečnostné riziko, ktoré súvisí s oboznamovaním sa s utajovanými skutočnosťami. To je účelom zákona o ochrane utajovaných skutočností, teda preveriť osobu vo vzťahu k oboznamovaniu sa s utajovanými skutočnosťami. Čiže úplne iný účel je tohto zákona a bezpečnostných previerok, ktoré robí NBÚ v rámci štandardného procesu, ako je účel tejto ústavnej zmeny. A preto si myslím, že štandardný proces bezpečnostných previerok podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností nie je vhodný.
A pokiaľ ide o to, čo ste povedali, že sú to sudcovia zase, ktorí budú sami o sebe rozhodovať. No nie sú to len sudcovia, lebo polovica Súdnej rady je kreovaná nami politikmi, teda zástupcami občanov, čiže nie je to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, vážení kolegovia, zareagujem najskôr na pána poslanca Suska. Ja vám poviem, o čom sú bezpečnostné previerky. Cieľom bezpečnostných previerok, pán poslanec, je, aby človek, ktorý ju dostane, nebol vydierateľný, nebol vydierateľný kvôli svojim nezrovnalostiam v majetkových pomeroch, kvôli kontaktom so závadnými osobami. To je účelom bezpečnostných previerok. A je úplne jedno, či je vydieraný za účelom, aby prezradil utajovanú skutočnosť alebo aby ako sudca nejako rozhodol. Je to úplne jedno. Pán poslanec, aj kvôli tomu sa zavádzali bezpečnostné previerky pre sudcov Špeciálneho súdu a prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry, nie preto, že by tam boli utajené spisy, ale preto, aby bola istota, že ľudia, ktorí budú v týchto inštitúciách pôsobiť, nebudú vydierateľní. Ale tie bezpečnostné previerky zafungovali, v štandardnom režime. Na Špeciálny súd sa pred desiatimi rokmi hlásil istý JUDr. Polka a nedostal previerku a nešiel na Špeciálny súd.
A znovu ešte hovorím, ten režim nie je v moci exekutívy, je odvolací orgán, parlamentný výbor a preskúmava v správnom súdnictve rozhodnutia Najvyšší súd. Ale to je štandardný režim, ktorý má nejaké pravidlá. Budem o nich znovu hovoriť. Vy navrhujete režim, ktorý nemá pravidlá, ktorý nie je formou žiadnej externej kontroly, ale práve, naopak, posilňujete, ešte raz, posilňujete dnešných mocných v súdnictve. Dôverujete im? Asi áno tí, ktorí budú hlasovať za to. A môže každý si vytvoriť vlastnú zámienku alebo zdôvodniť, prečo za to hlasuje. Ale nemôže povedať nikto ani môj kolega z opozície, že neboli dopredu upozornení, čo robia. Do včerajška tu ešte vládlo presvedčenie, že všetky previerky budú v režime Súdna rada – Ústavný súd – prezident. Keď som včera upozornil, že to nie je pravda, že to je len režim prvých jednorazových previerok, že všetky ďalšie previerky budú v režime disciplinárny senát – vybavená vec, tak reakcia dneska bola, to nevadí, však dobre. Obávam sa, že mnohí poslanci, ktorí navrhovali novelu ústavy, nevedeli celkom, čo podpisujú, a mnohí do včera nevedeli ani, čo je obsahom pozmeňujúceho návrhu. Hovorím to veľmi úprimne.
Ako mohol do parlamentu prísť v prvom čítaní návrh, ktorý okliešťoval možnosti prezidenta menovať členov Súdnej rady? Ja teda nerád citujem sám seba, ale aby sme si boli úplne jasní, v prvom čítaní 20. 3. pred prezidentskými voľbami, druhým kolom, som jednoznačne povedal tu z tohto pultu: "Zmena zloženia Súdnej rady, kde už prezident nebude vymenovávať svojich troch členov, ale bude to výlučná kompetencia vlády a parlamentu, znamená, že vládna väčšina v parlamente bude mať väčšinu členov v Súdnej rade. Čiže vy zhoršujete zostavenie, zloženie Súdnej rady." Ak niekto tvrdí z opozície, a je mi to ľúto, od mojich bývalých kolegov, že zmena zloženia Súdnej rady začala prekážať poslancom až vtedy, keď prehral Fico, tak je to lož. Toto je môj výrok spred druhého kola prezidentských volieb.
Vyjadrím sa celkom najskôr k novele a potom aj k samotným previerkam, lebo to považujem za kľúčové.
Už som povedal včera, že si myslím, že definícia manželstva v ústave je krok dopredu, malý krok dopredu. Poviem ešte druhý argument. Podľa mojej mienky dnes naša ústava chráni manželstvo muža a ženy a prijatie za platného stavu ústavy manželstiev osôb rovnakého pohlavia by bolo protiústavné. Hovorím to preto, že v roku 1992, keď bol prijímaný text ústavy, koncept manželstva a pojem manželstva znamenal jedno jediné, v tom čase nič iné, iba zväzok muža a ženy. V žiadnej krajine sveta v tom čase neexistovali manželstvá párov rovnakého pohlavia. Môj názor je ako názor právnika, že text ústavy je potrebné vykladať podľa času, v ktorom bola ústava prijatá. Proste termíny majú svoju fixnú záväznosť. A pokiaľ parlament alebo ústavodarca chce zmeniť text ústavy, to nie je vec ústavných tribunálov, evolučne interpretovať ústavu, lebo to je nedemokratické, tým chcem povedať, že môj právny názor je, že už dnes ústava chráni manželstvo muža a ženy. Ale môžem povedať, že nadbytočnosť neprekáža, pán poslanec Fronc má rád latinské príslovia, on to pozná aj v latinčine určite, ale to je všetko.
A, áno, súhlasím s tým, že posúvať na úroveň manželstva iné zväzky je nesprávne, pretože to, že iné zväzky nemôžu byť v manželskom zväzku, nie je diskriminujúce. Ja som proti tomu, aby bol diskriminovaný ktokoľvek, nech má akúkoľvek sexuálnu orientáciu. A štát musí ako jednotlivcov chrániť všetkých. Na strane druhej si ale myslím, že privilegované postavenie by sa malo poskytovať len takým formám spolužitia, ktoré sú v tom najbytostnejšom záujme spoločnosti a štátu. A týmto zväzkom podľa mňa je manželstvo, ktoré vytvára potenciál pre vznik rodiny, ktorá umožňuje prežitie spoločnosti. Preto štát by mal privilegovať manželstvá heterosexuálne, nie kvôli diskriminácii, nie kvôli tomu, že ide o heterosexuálov, ktorí sa majú radi, ale kvôli tomu, že má legitímny záujem na stabilite zväzkov, kde sa vychovávajú deti. Záujem na stabilite iných zväzkov v tomto štát sám osebe nemá podľa mojej mienky, to je vec súkromná, to je môj názor. Ja som sa do diskusie, keď tu pred dvomi rokmi bol návrh zákona o registrovaných partnerstvách, nezapojil. A moja manželka mi volala, aby som sa do toho ani nezapojil, lebo tá diskusia bola vedená z obidvoch strán, musím povedať, takým spôsobom pod úrovňou, že som nechcel sa do diskusie ani zapojiť. A pokiaľ možno pán predseda SaS má všeobecne rozšírený názor, že čím je viacej homosexuálov, tým je lepšie, pretože má potom menšiu konkurenciu, no to nepovažujem za nejaký veľmi liberálny postoj. Ale každý si zdôvodňuje svoje názory sám, v poriadku.
Tým chcem povedať, že tá prvá časť novely ústavy je skôr symbolická, a preto by som bol veľmi obozretný prijímať tú jej druhú časť, ktorá je obsahovo vyslovene zlá. Poviem jeden citát. „Tak ako to navrhuje,“ myslia sa tým bezpečnostné previerky, „riešiť SMER, to znie dobre a zaujímavo, ale je to neprijateľné, pretože nemôžeme prijať systém, ktorý by mohol byť zneužitý proti nepohodlným." To je citát z 26. 2. pred prezidentskými voľbami k previerkam Jána Figeľa. Čo sa udialo odvtedy? Ja som včera diskutoval s kolegami, hovorím, zo všetkých navrhovateľov KDH, strany SMER, ale aj s pánom poslancom Kaníkom, jasné, jasné, štandardný režim previerok je lepší, ale na to nie je 90 hlasov. Len som bol proste prekvapený, že mi to hovoria ľudia aj zo strany SMER, aj z KDH, a teda najnovšie pán poslanec Kaník, ktorý teda sa tej téme venuje. Tak potom to schváľme, tak potom asi je tých 90 hlasov, asi je niekde problém inde.
A znovu spomeniem skutočnosť, že bezpečnostné previerky v štandardnom režime by mohli naozaj zabezpečiť externú kontrolu v súdnictve, kde riziko zneužitia, by som povedal, je desaťnásobne nižšie, ako v tom, čo navrhujete vy v rámci novely ústavy. To riziko zneužitia je nižšie preto, že jednak je dvojstupňový proces NBÚ odvolací výbor parlamentu a v správnom súdnictve senát Najvyššieho súdu, ale jednak aj preto, a to je strašne dôležité v právnom štáte, že existujú podmienky a proces pre udeľovanie bezpečnostných previerok. Spomínam to tu už niekoľkokrát a budem to spomínať, že v štandardnom preverovaní osoby nastáva veľmi často situácia, keď bezpečnostné zložky zistia rizikové informácie, ale nemajú povahu dôkazu, samozrejme, sú operatívne alebo spravodajské a preverovaná osoba ich poprie. To je veľmi bežná situácia. Podľa klasického systému, ktorý je dnes nastavený, tá osoba ide na bezpečnostný pohovor. A pokiaľ sa nám nevyjasnia nezrovnalosti, ide na polygraf. A keď prejde, previerku dostane, neprejde, nedostane ju, odmietne ísť na polygraf, nedostane ju. Sú známe podmienky, je známy proces, zatiaľ čo vy navrhujete iný systém.
Samozrejme, pán poslanec Kaník hovorí, že veď on podá pozmeňujúci návrh v druhom čítaní pri vykonávacom zákone, o ktorom vie, že neprejde. Ale nerozumiem tejto argumentácii. Pán poslanec, viete to. Už pán poslanec pán Paška sľúbil, že to podporí? Nie. Čiže to je len vaša viera, držím vám palce. Ale tým nevyhráme tu v parlamente.
Váš návrh je, že vznikne takáto situácia a bude sa rozhodovať pri tých prvých celoplošných previerkach o tom, či veria alebo neveria dotknutému sudcovi členovia Súdnej rady na základe proste zrejme sympatií, veríme, neveríme, áno, nie. Ja som naozaj čítal mnohé operatívne a spravodajské informácie. A z nich mnohé boli veľmi relevantné a dôveryhodné, ale mnohé proste boli vymyslené. Ak by som všetkým veril, tak už proste tu trikrát nie som. Hovorím to s plnou vážnosťou. A ak sa bude rozhodovať v Súdnej rade len podľa sympatií, nesympatií, lebo nie je dané žiadne také pravidlo, tak to je zneužiteľné úplne zjavne. A v tom druhom kole, keď už nebudú Súdna rada, Ústavný súd, ale len disciplinárne senáty kreované Súdnou radou, tak tam rozhodnú dvaja sudcovia disciplinárneho senátu.
A pán poslanec Susko hovorí, že veď je možná ústavná sťažnosť. Je rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého disciplinárne senáty nie sú súdne orgány, ktoré majú aktívnu legitimáciu podávať návrhy na konanie o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom. A, samozrejme, o ústavnej sťažnosti, keby aj bola pripustená, rozhoduje jeden senát Ústavného súdu, nie jeho plénum. A ústavná sťažnosť by bola možná voči čomukoľvek. Neviem o tom, že by niekedy bola podaná ústavná sťažnosť voči rozhodnutiu disciplinárneho senátu alebo že by bola úspešná. To znamená, reálne bude rozhodovať disciplinárny senát. Vieme, aké zloženie majú disciplinárne senáty.
Nenavrhujete, pán poslanec Kaník, vy ani nikto v novele ústavy, aby sme zmenili spôsob tvorby disciplinárnych senátov. To ste mohli urobiť. To ponechávate v kompetencii Súdnej rady. A, žiaľ, mnohé rozhodnutia disciplinárnych senátov, však pohovorte si so sudcami, sú dosť škandalózne. Som hovoril o prípadoch, ako je Mojš, Sojka, Benešová. Však si tie prípady zoberte. Teraz týmto senátom dávate ďalšiu kompetenciu rozhodovať o sudcovskej spôsobilosti, na návrh predsedov súdov a ministra spravodlivosti, pretože oni majú aktívnu legitimáciu návrhy podávať, bez akýchkoľvek pravidiel. To znamená znovu, je tu informácia: Kto tomu verí? dvaja áno, jeden nie, odvolaný, jeden áno a dvaja nie, neodvolaný. A tomuto hovoríte, že to je posun k lepšiemu? Čiže urobme niečo, posuňme to k lepšiemu. Toto je posun k horšiemu.
A ubezpečujem vás, že skutočnosť, že do včerajšieho dňa ste všetci úmyselne tvrdili, aký je zabezpečený kontrolný mechanizmus cez Ústavný súd a prezidenta, a dnes tvrdíte niečo úplne iné, svedčí len o tom, že asi nie je celkom pravdivé, že o tej novele sa diskutovalo dlho a tri mesiace a odborníci diskutovali. Keď máme každý deň nový pozmeňujúci návrh a každý deň nejakú novú interpretáciu toho, čo v tej novele ústavy vlastne je, to je proste pravda.
Poprosím vás si prečítať čl. 147 ods. 1 ústavy, ktorý jednoznačne dáva prezidentovi obligatórnu povinnosť odvolať sudcu z funkcie na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. A hovorím to tu otvorene preto, aby všetci, ktorí idú hlasovať, možno už dnes poobede, za tento návrh, boli informovaní, o čom idú hlasovať. Idú hlasovať o zmene, ktorá umožní dnešným mocným v justícii neexternú kontrolu, dnešným mocným v justícii ešte viac zneužívať svoje postavenie, ako ho zneužívali doposiaľ, bez akýchkoľvek reálnych garancií, bez akýchkoľvek reálnych bŕzd. Toto vydávať za posun k lepšiemu, to niekto môže nazvať, že to je odvaha. Ja to nazývam, že to je podľa mňa hlúposť, lebo to nie je posun k lepšiemu, a preto by som rád vyzval, aj keď sa mi zdá, že už to je zaseknuté, kolegov z opozície, aby si dobre zvážili, či po tom, ako vedia, ako je návrh sformulovaný, za tento návrh budú hlasovať. Všetci kolegovia z opozície, dosiahneme pomerne málo v tej novele tí, ktorí súhlasíme s jej prvou časťou. Bude to len to, že budeme definovať manželstvo, ktoré už tento obsah má v ústave, ktorá bola prijímaná pred 22 rokmi, nie teraz, ale stratíme veľa, umožníme zneužívanie právomocí v justícii tými, ktorí dnes justíciu vedú, žiadnou externou. Dnes to viete, a preto vás chcem požiadať, aby sme zišli z kratšej cesty a buď tento návrh neschválili, alebo ak je pravdou, že však štandardný model previerok prečo nie, a súhlasí s tým aj SMER, aj KDH a poslanec Kaník, dajte návrh vlastný. Nemusí byť môj, ja ho potom stiahnem, to nie je vec, kľudne ho dajte vlastný. Ale v tomto režime prijímať previerky považujem za nebezpečné. A ak má niekto pocit, že zotrvávať na omyle je to pravé orechové, tak si myslím, že to je chyba, že je lepšie niekedy proste tú chybu priznať, urobiť nápravu, dá sa ešte urobiť, ako tvrdohlavo na nej zotrvávať a tvrdiť to isté stále dokola a meniť argumentácie podľa toho, ako sa diskusia vyvíja. To nepovažujem ani za principiálne a už vôbec nie za veľmi odvážne. Odvážne je zísť z kratšej cesty a urobiť, keď treba, tak normálnu, reálnu úpravu previerok, externých previerok s jasným procesom a jasnými podmienkami, nie to, čo ste predložili v tejto novele. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Neviem, ako sa zmenila interpretácia odvčera, ja mám absolútne stále tú istú interpretáciu a ani som nezachytil inú interpretáciu, neviem, na čo, pán poslanec, si narážal.
Štandardné previerky sú lepšie, teda hovoríš. No až ti to potvrdzovali iní poslanci, ja nie, ja som, Dano, nepovedal, že štandardné previerky sú lepšie, pretože voči štandardným, to znamená len NBÚ vykonávaním previerky a aj uzatváraním a prijímaním rozhodnutí politickou organizáciou NBÚ boli od začiatku výhrady, práve preto, lebo to je jasne politicky definovaná organizácia, aby ona prijímala aj rozhodnutia. Aj keď súhlasím s tým, že je tam režim, postup a tak ďalej, skôr je dobrá cesta prevziať postup a pravidlá, ktoré môžu vylepšiť a definovať ten proces. Ale to sa naozaj nerobí v ústave, ale v ďalšom predpise.
A či budú schválené navrhované zmeny. No tak dovoľ mi byť optimistom a pozitívne mysliacim, že je tu vôľa nepokaziť to a neurobiť si politický bič na seba, že sa ten justičný systém vyhodí do povetria, lebo potom to schytá každý, aj ten, čo vedome takýto systém spraví.
Otázočka je, keby sa štandardné previerky prijali, zmenilo by to niečo na pozícii disciplinárnych senátov? No nie, lebo disciplinárny senát už robí nie previerky tie celoplošné, o ktorých sa bavíme, nie previerku nastupujúcich kandidátov. Ale keď pochybí sudca, ktorý je už preverený, vymenovaný a spraví nejaký konkrétny čin, a je tu návrh na jeho odvolania, vtedy to posudzuje disciplinárny senát. A ja nevravím, že by sme o tom nemali diskutovať, ale mohli sme s tým začať skôr.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Lipšic, budem reagovať na tú časť vášho vystúpenia, ktorá sa dotýkala najskôr teda tej ústavy. No ja osobne nevidím problém, že inštitút manželstva bude zakotvený v ústave. To, či už deklaratórne alebo iba takým spôsobom, že pre niekoho to má symbolický význam, už nechám na posúdenie každému. Ale manželstvo je spomínané aj vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN z roku 1948, v Európskom dohovore o ľudských právach z roku 1950. Čiže keď je to spomínané v medzinárodných dokumentoch a nikto s tým problém nemá, myslím si, že je aj miesto pre tento inštitút aj v našej ústave.
Čo sa týka ešte toho, čo ste spomínali ohľadom kompetencie prezidenta menovať členov Súdnej rady ako takej, ja osobne som bol za to, aby prezident nemal túto kompetenciu, nakoľko, i keď to teraz tak zostane, bude to jediný ústavný orgán, kde členovia teda tohto orgánu, teda Súdnej rady, sú menovaní bez nejakej predchádzajúcej voľby. Čiže pán prezident keď sa rozhodne, že vymenuje troch ľudí, ktorých mu vy, pán Lipšic, navrhnete, môžu, nemusia to byť odborníci, proste budú iba spĺňať kritériá zakotvené v zákone z pohľadu nejakej praxe, teda vzdelania, tak jednoducho ich vymenuje. A tu bude potom priestor práve na ovplyvňovanie Súdnej rady cez týchto troch ľudí priamo prezidentom.
Čiže ja osobne myslím si, že našiel sa nejaký konsenzus medzi koalíciou a opozíciou a s týmto konsenzom sa teraz prišlo do pléna.
Vo veľkom diskutujete, ale pýtam sa vás, prečo ste sa potom nezúčastnili na odborných pracovných skupinách, kde sa tvrdo diskutovalo so sudcami, so zástupcami sudcov a opozície. Jednoducho bolo to otvorené pre každého, kľudne ste mohli prísť a diskutovať tam. (Reakcia z pléna.) Tu to bolo vo výbore, priamo na výbore to bolo.

Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste spomínali nášho pána predsedu Figeľa, ktorý vo februári vyjadril nesúhlas s previerkami tak, ako boli vo februári navrhované. Dneska ten systém previerok, ktorý je navrhnutý dnes, aj s tými pozmeňujúcimi návrhmi, vyzerá inak. Naozaj je tu možnosť odvolať sa na Ústavný súd, naozaj je tu možnosť, aby konečné rozhodnutie mal pán prezident.
A naozaj aj ja som vám včera aj verejne, aj súkromne povedal, že nieže považujem váš návrh za lepší, ale že si ho viem predstaviť. Ale je veľký rozdiel medzi tým, čo si viem predstaviť ja a čo bude akceptované verejnosťou, sudcami, ale hlavne v Národnej rade Slovenskej republiky, kde na takúto zmenu ústavy potrebujeme 90 hlasov. A naozaj tam boli výhrady, že keď tie previerky bude robiť len NBÚ, výkonná zložka moci, ktorá bude zasahovať do nezávislého súdnictva, tak že bude napadnutý takýto systém aj na medzinárodných organizáciách. Takže preto sa prijalo riešenie, keď NBÚ len zbiera podklady, ich dodá Súdnej rade, tá rozhodne a ten sudca, ktorý by bol navrhnutý, nie je odborne spôsobilý, sa odvolá na Ústavný súd a v konečnom dôsledku rozhodne prezident. Pripadá mi to tak, že máte určitú predstavu, svoju jasnú predstavu, ktorú jasne viete definovať, a hovoríte: „Keď nebude po mojom, nech nie je nijako.“ Ja mám inú predstavu o politike. A naozaj 90 hlasov nájsť v Národnej rade nie je také jednoduché. Je to kompromisné riešenie, ale je to systém, ako podľa môjho názoru sa dá niektorých nehodných sudcov zbaviť talára.