35. schôdza

Ďakujem. No, samozrejme, aj my v SDKÚ – DS sme sa mohli k tomu postaviť tak, že však SMER niečo navrhol, no tak budeme zásadne proti tomu. Ale nemôžme vystačiť s takýmto čierno-bielym videním vždy. Naozaj keď chceme veci v niektorých zásadných otázkach posunúť dopredu a potrebujeme zmenu ústavy, no tak jednoducho to nejde bez spolupráce. A môžu sa na mňa kolegovia z opozície niektorí hnevať, ale ja stále budem vidieť pred sebou cieľ, nie ten proces, nie tie prvotné motívy, ktoré viedli k tomu, že sa takáto aliancia vytvorila a že sa ten návrh tu ocitol, ale ten cieľ, ku ktorému môžeme a máme dospieť.
A ja budem hodnotiť aj pozitívne v rámci vystúpenia pána predsedu Pašku, že je tu ešte stále vôľa počúvať tú kritiku, ktorá tu zaznieva, a hľadať cesty, či nie je možné tento návrh ešte vylepšiť. Ja som tomu rád takisto, ako, Dano, tvoje kritické vystúpenia pre mňa boli inšpiráciou, aby som pripravil v rozprave (vo vykonávacom predpise) pozmeňujúci návrh, jeden už je predložený, kde by sme ešte mohli vylepšiť a skvalitniť ten návrh. Či bude prijatý, no to uvidíme pri hlasovaní. Ale toto je podľa mňa cesta snažiť sa naozaj ísť za cieľom, ktorý máme, musí byť cieľ, očistenie súdnictva, pretože je naozaj v hroznom stave. Na tom sa zhodneme všetci. A neurobiť nič nespraví žiadnu zmenu. Takže postaviť sa zatiaľ k tomu len tak, budeme proti návrhu, lebo to predložili SMER a KDH a predložili to tak, ako to predložili, znamená, že túto šancu stratíme, nevráti sa a veci pobežia v starých koľajach. A to ja naozaj nechcem.

Ja mám len otázku, pani podpredsedníčka, či v sprievodnom liste k tejto parlamentnej tlači bol uvedený za všetkých predkladateľov aj pán poslanec Vašečka ako ten, ktorý môže vystupovať ako predkladateľ. Platí uznesenie ústavnoprávneho výboru, podľa ktorého nie všetci zo skupiny predkladateľov môžu vystupovať ako predkladatelia, ale iba tí, ktorí sú uvedení v sprievodnom liste. Aby sme sa nedopustili prehrešku voči rokovaciemu poriadku, sa pýtam, či bol uvedený pán poslanec Vašečka ako predkladateľ, ktorý môže vystupovať v mene skupiny poslancov. Ďakujem.

Pani podpredsedníčka, ešte raz, platí uznesenie ústavnoprávneho výboru, ktoré riešilo podobný problém, keď bolo príliš veľa navrhovateľov, že nemôžu všetci vystupovať za skupinu navrhovateľov, môžu vystupovať len tí, ktorí sú v sprievodnom liste uvedení ako tí, ktorí ich budú zastupovať. Nie som si úplne istý, či môžu byť dvaja alebo traja, ale ten počet je obmedzený, preto sa pýtam, či pán poslanec Vašečka bol uvedený v sprievodnom liste k tejto parlamentnej tlači ako ten, ktorý môže vystupovať z pozície predkladateľa.

Takže dovoľte, aby som vám prečítala list, ktorý išiel s návrhom zákona: „Vážený pán predseda, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predkladám do legislatívneho procesu návrh ústavného zákona,“ a tak ďalej. „Poslanecký návrh vo výboroch uvedú navrhovatelia, teda všetci, a na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za skupinu poslancov uvedie Ján Figeľ.“ Vychádzajúc zrejme asi z uznesenia ústavnoprávneho výboru je to v tom zmysle, že môže za navrhovateľov vystupovať len ten, ktorý je uvedený v návrhu? (Reakcia z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že sme to pokojne vyriešili. Som hovoril už mimo záznamu Martinovi Poliačikovi, že buď je to preto, lebo niektorí liberáli nemajú problém so žiadnymi inými názormi okrem tých, s ktorými nesúhlasia, alebo je to túžba po právnej čistote. Pevne verím, že to bol ten druhý prípad a že teda je to v poriadku a vystupujem v súlade s legislatívnymi pravidlami.
Prvá vec, ktorú by som chcel povedať, je, prečo vystupujem v tričku, a nie v obleku s kravatou. Nie je to preto, že by som nemal v úcte túto snemovňu alebo kolegov, ale preto, lebo si ctím 150 tisíc ľudí, ktorí už v tejto chvíli podpísali petíciu Aliancie za rodinu a ktorým záleží na tejto téme a ktorí žiadajú, aby tieto veci sa posunuli aj legislatívne. Navyše sa to čiastočne prekrýva s tým, čo tu prerokovávame, takže to pokladám za dôležitý symbol k prerokovávanému zákonu.
Druhá vec. Sme v druhom čítaní, to znamená, že sú tu tie pozmeňujúce návrhy, ktoré predkladáme a ktoré chcem predložiť aj ja, preto som sa prihlásil do rozpravy. Tak je tu situácia, keď je rokovanie o ústave v druhom čítaní nie až také časté. Čiže, inými slovami, ústava je otvorená. A chceme teda prispieť tou svojou troškou do mlyna. Chcem tiež povedať, že nie je to nejaká moja vlastná iniciatíva súkromná alebo nás dvoch, teda lebo je to pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej, ale vlastne požiadavka, prosba Aliancie za rodinu a ľudí, ktorí ich zastupujú.
Dosť veľa sa tu hovorilo o zákulisných rokovaniach, o tom, ako funguje politika. Chcem povedať, že tieto veci sa prerokovávali aj v zákulisí, boli ponuky aj jednému z tej dvojice účastníkov politickej dohody teda Kresťanskodemokratického hnutia a strany SMER z takých nejakých dôvodov, o ktorých oni vedia a ktorým celkom rozumiem. Nepodávajú tento návrh oni, ale keďže som bol požiadaný a zastupujem ako poslanec Národnej rady občanov, tak chcem tento návrh predložiť ja.
K tým zákulisným rokovaniam. Chápem to, že je dobré dopredu si zistiť názory, poradiť sa s odborníkmi. Niekedy mám ale trošku obavu, že slovo zákulisný nesie aj troška takú negatívnu emóciu a že, bohužiaľ, veci, ktoré sa tuto na rovinu nepovedia v parlamente, vo verejnom priestore, do priameho vysielania, tak sa potom zakrývajú pri tých zákulisných rokovaniach. Možno som idealista, ale ja mám radšej priame rokovanie, že si to tu povieme aj pred očami verejnosti. Povieme si argumenty, navzájom sa presviedčame. Ja to nevidím tak kriticky a negativisticky ako niektorí kolegovia možno z opozície alebo tak čierno-bielo, že je to celé zlé. Niektoré veci z toho ma mrzia, niektorým veciam rozumiem a chápem, prečo to tak funguje.
Jedna z vecí je, a povedal to aj pán predseda, že proste politika je taká, tak to funguje, hľadá sa podpora, ak chceme zmeniť ústavu, potrebujeme deväťdesiat hlasov. To, čo je problém a proti čomu, chcem povedať, protestujem, je také násilie, ktoré na sebe cítim. A vyplýva zo spojenia dvoch vecí. Na jednej strane, rozumiem, je snaha získať deväťdesiat hlasov. Na druhej strane si myslím, že je to taká slepá ulička, keď sa necháme vtlačiť do niečoho, kde musíme jedným tlačidlom zahlasovať za dve úplne rozdielne veci, čo sa podľa mňa dosť dobre nedá. A zostáva potom pred nami taká Sophiina voľba, urobiť dva výbery, z ktorých každý nesie v sebe aj nejaké zlo. Jasné, o tom je rozhodnosť, o tom je zodpovednosť, o tom je odvaha. Ja chcem povedať, že ja za túto novelu, myslím ten spojený návrh pánov Pašku a Hrušovského, podporím, ale naozaj cítim na sebe násilie. A je mi to nepríjemné ako osobe. Ja som rád, keď môžem o veciach aj ako poslanec, aj ako človek, ako občan hlasovať slobode a hlasovať, pretože je niečo dobré. Preto si myslím, že by bolo normálne, ľudské, úctivé, aby sa o týchto veciach hlasovalo samostatne. Nemám nič proti tomu, aby sa akýmikoľvek rokovaniami hľadala zhoda o veciach, ktoré spolu súvisia. Napríklad ideme robiť reformu justície. My tam chceme dostať toto, vy tam chcete toto, okej, spojme to. A o tak dvoch rozdielnych veciach, ako je rodina, na ktorú má veľa ľudí v tejto snemovni rôzne názory, a reforma justície, ktorá mnohým prekáža a v ktorej vidia veci, ktoré možno ja tam až tak nevidím, rokovať, mi to príde, že to nie je celkom fér.
Podporuje to aj ten názor, že keď som asi pred rokom a pol hovoril so zástupcami subjektov, ktoré vedia dať dohromady deväťdesiat hlasov, a teda bolo by to relevantné zmeniť ústavu, tak som bol uvedený do politickej reality ako relatívny nováčik, že takéto témy sú súčasťou nejakých vyjednávaní pred voľbami alebo tesne po voľbách, keď sa zostavuje koalícia, čím sa len potvrdzuje to, že táto téma bola nejakým spôsobom spojená s voľbami. A zdá sa, že to bolo práve prvé kolo prezidentských volieb. Nehovorím to ako obvinenie, hovorím to, že takáto je politika aj pre občanov, ktorí o tom počúvajú.
Ďalšia vec. Myslím si, že je slepá ulička takýto spôsob politiky preto, pretože sa tvrdí, ako keby sme nemali inú možnosť. No ako chcete zmeniť ústavu, keď nenájdete deväťdesiat hlasov? No keď sa pozriem do Ústavy Slovenskej republiky, tak čl. 2 ods. 1 hovorí, že štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. To znamená, áno, toto je jedna z možností, ale nie je to jediná možnosť. Chcem to zopakovať. Zohnať deväťdesiat hlasov v snemovni je jedna možnosť. Dalo by sa povedať, že je najrýchlejšia, najjednoduchšia, doteraz snáď možno výlučná, ale nie je tu jediná. A hovorí to samotná ústava, o novelizácii ktorej hovoríme. A ja preto aj mám oblečené toto tričko, pretože ja verím ľuďom. Ja verím tomu, že keď dostatok ľudí sa namotivuje, uvidí, že sú to dôležité veci, tak že má veľký význam počuť hlas tých ľudí a brať na nich ohľad. Neviem, prečo sa toho stále bojíme. Keď sa pozrieme u nás na voľby do Európskeho parlamentu, tak vidíme 13-percentnú účasť. Pritom nikto nehovorí, že bolo prekročené kvórum, že to bolo nelegitímne. Títo trinásti poslanci nás budú zastupovať v Európskom parlamente. Napriek tomu pri referende žiadame 50-percentné kvórum, hoci to pri žiadnych iných voľbách nie je. Myslím si, že toto je tiež jedna z vecí, ktorá ukazuje, prečo sú ľudia možno aj nespokojní a budíme dojem, akoby sme nechceli my, poslanci, politické strany, pustiť moc z rúk a dať možnosť, aby sa aj občania vyjadrili. Nehovorím tu o nejakých radikálnych víziách, že máme zrušiť parlamentnú demokraciu, máme zaviesť výlučne priamu demokraciu, ale tá vyváženosť, ktorá je naznačená v ústave, sa mi zdá, nie je vyváženosťou.
Pod oknami sa nám deje taká naozaj širokospektrálna celospoločenská iniciatíva. A pod tú petíciu Aliancie za rodinu za vyhlásenie referenda s otázkami ohľadom manželstva a rodiny sa už podpísalo viac ako 150 000 ľudí. Požiadali ma o to. Ja ako poslanec tu zastupujem občanov. A kým by som bol, keby som odignoroval žiadosť ľudí, ktorí zastupujú 150 000 občanov, ktorých počet každým dňom rastie? A myslím, že nebude žiaden problém, aby táto iniciatíva vyzbierala potrebných 350 000 podpisov a prezident Slovenskej republiky toto referendum vyhlásil. Ja osobne som ju podpísal hneď v prvý deň, keď bola táto iniciatíva vyhlásená, bola to istá sobota, už si nepamätám dátum. A podpísal som ju v Trenčíne, kde som sa zúčastnil vtedy miestneho Pochodu za rodinu. Ak má niekto z vás záujem podpísať sa pod túto petíciu, tak mám petičný hárok od organizátorov, môžeme aj viacerí poslanci sa, samozrejme, ak je to naše presvedčenie, podpísať pod ňu.
Takže teraz by som pristúpil k tým relatívne krátkym a jednoduchým pozmeňujúcim návrhom. Keďže je spojená rozprava k tým obidvom tlačiam, tak musím prečítať dva samostatné, aj keď obsahovo sú totožné pozmeňujúce návrhy.
Takže pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 921).
Mení sa a dopĺňa návrh takto:
V čl. I bode 1 čl. 41 odsek 1 znie: „Manželstvo je jedinečný zväzok jedného muža a jednej ženy. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Manželstvo vytvára prirodzené prostredie pre osvojenie dieťaťa. Osvojiť dieťa môžu len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa. Osamelá osoba si môže dieťa osvojiť iba výnimočne. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých."
Keďže odôvodnenie sa písalo v tej iniciatíve, tak ho prečítam doslovne. Nebudem dávať nejaké vlastné odôvodnenie, ale stotožňujem sa s ním.
Odôvodnenie.
Je potrebné, aby sa priamo do znenia Ústavy SR zaviedol účel manželstva, pretože sa tým napĺňa vnútorný význam pojmu manželstva a jeho chápanie. Vzhľadom na účel manželstva ústavodarca reálne priznáva manželstvu nielen formálne, ale aj reálne jeho výnimočnosť a prínos pre spoločnosť.
Kompletná rodina s otcom a matkou je to ideálne a najprirodzenejšie prostredie pre výchovu a všestranný vývoj dieťaťa. V živote dieťaťa však môžu nastať neočakávané udalosti, keď dieťa stratí jedného alebo oboch rodičov. Vtedy je nevyhnutné, aby pri osvojení boli uprednostňované rodiny, ktoré sú ochotné a schopné poskytnúť materskú a otcovskú starostlivosť a vytvoriť dieťaťu prostredie stability, ktoré poskytuje práve manželstvo. Navrhované znenie nemení podmienky osvojenia, ktoré vyplývajú z platných ústavných a právnych noriem.
Toto je prvý pozmeňujúci návrh.
Druhý pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Vašečku a Eriky Jurinovej k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tlač 891).
A dopĺňa sa návrh takto:
Po prvé. V čl. I čl. 41 ods. 1 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí."
Po druhé. V čl. I čl. 41 ods. 1 sa za druhú vetu vkladá nová tretia veta, ktorá znie: „Práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva nie je možné založiť inak.“
Po tretie. V čl. I čl. 41 ods. 1 sa za tretiu vetu vkladajú nové vety, ktoré znejú: „Manželstvo vytvára prirodzené prostredie pre osvojenie dieťaťa. Osvojiť dieťa môžu len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi dieťaťa. Osamelá osoba si môže dieťa osvojiť iba výnimočne."
To je koniec pozmeňujúceho návrhu.
Odôvodnenie je také isté, takže ho nebudem uvádzať, ale je uvedené v prílohe.
Ďakujem tým kolegom, ktorí podpisom pod tieto pozmeňujúce návrhy umožnili, aby boli predložené, takže si to veľmi cením.
Zároveň aj keď táto záležitosť neprejde a nemám dohodnutých a sľúbených 90 hlasov, myslím, že to má význam, a chcem vyzvať poslancov, aby boli v tejto veci slobodní, aby zahlasovali za to, ak s tým súhlasia. Som presvedčený, že voliči, ktorým sa zodpovedáme, sa budú pýtať na hlasovanie, prečo sa hlasovalo za to, nehlasovalo za to. Samozrejme, to záleží na našej slobode, na našom presvedčení.
Ak by tento pozmeňujúci návrh bol odsúhlasený a ak by sa stal súčasťou ústavy, bolo by to skvelé. Vyslali by sme tak signál, že berieme vôľu veľkej skupiny občanov vážne.
Ďalšia praktická vec. Vysoko pravdepodobne by sme tým ušetrili niekoľko miliónov eur, ktoré bude stáť referendum, ktoré sa uskutoční a ktoré sľúbil pán prezident Kiska vyhlásiť podľa možnosti na deň komunálnych volieb. Možno bude ale lepšie, ak sa to referendum uskutoční a bude úspešné. Verím, že potom už táto snemovňa vôľu dvoch miliónov ľudí ignorovať nebude.
Takže prajem aj týmto pozmeňujúcim návrhom aj Aliancii za rodinu úspech pre dobro manželstva, rodiny a Slovenska.
A chcem ešte využiť to, že mám možnosť vystúpiť v rozprave. Je tu taká technická záležitosť. Pán poslanec Mičovský, ktorý prednášal pozmeňujúci návrh, týkajúci sa tzv. Mečiarových amnestií, tak prečítal ten pozmeňujúci návrh len k tej jednej tlači v presvedčení, že sú identické. Je tam drobný rozdiel, takže poprosím o strpenie asi dve minútky, prečítam len to samotné znenie, už to nebudem ani odôvodňovať, keďže odôvodnené to bolo, ale aby sme tomu zadosťučinili.

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
A ste podpísaný pod tým pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Mičovského? (Reakcia z pléna.) Áno, tak nech sa páči.

Vašečka, Richard, poslanec NR SR
Som. Ja tu som podpísaný, áno.
Takže doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Mikuláša Hubu a Miroslava Kadúca k návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (tentoraz k tlači 921).
Dopĺňa sa návrh takto:
Článok I sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:
Bod 12: „Za článok 154d sa vkladá článok 154e, ktorý znie: „Účinnosťou tohto ústavného zákona zanikajú účinky rozhodnutí všetkých štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31. augusta 1995. Tieto rozhodnutia sa súčasne zrušujú v rozsahu, v ktorom zabraňujú v trestnom stíhaní páchateľov skutkov spáchaných v súvislosti so zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny 31. augusta 1995.".“
Bod 13: „Článok 155 sa dopĺňa bodmi 4 a 5, ktoré znejú: „4. článok VI rozhodnutia o amnestii z 3. marca 1998, uverejneného pod č. 55/1998 Z. z., 5. článok II rozhodnutia o amnestii zo 7. júla 1998, uverejneného pod č. 214/1998 Z. z.".“
To je koniec tohto pozmeňujúceho návrhu.
Takže ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
Ďakujem všetkým aj diskutujúcim, ktorí sa vyjadrili špeciálne ako spolupredkladateľ toho zákona o ústavnej ochrane manželstva muža a ženy. Verím, že v tomto budeme úspešní a že to bude na dobro všetkých. Ďakujem.

Ďakujem. Ja poviem, aby to nevyzeralo, že som si nechcel vypočuť, čo má pán poslanec na srdci, existuje výklad ku § 27 rokovacieho poriadku. Je to síce stanovisko poslaneckého grémia, nie ÚPV, za to sa ospravedlňujem, ale hovorí: „V súvislosti s problémami, ktoré sa vyskytli pri prerokovaní návrhu skupiny poslancov...“ (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, mali ste dať procedurálny návrh.

Poliačik, Martin, poslanec NR SR
Áno, ja sa snažím to dovysvetliť. Môj návrh bol, aby pán poslanec nevystúpil. A chcem ho iba odôvodniť tým, že zo 4. novembra 2007 tu máme stanovisko, ktoré hovorí, že každý poslanec uvedie daný návrh a ďalší poslanci, najviac dvaja zo skupiny poslancov, budú v rozprave vystupovať ako navrhovatelia. Preto moja otázka bola logická, či bol uvedený pán poslanec ako jeden z navrhovateľov. Vy hovoríte, že to funguje len na špecifickú situáciu pre odvolávanie vlády. Ja teda sa chcem uistiť, odteraz každý z celej množiny predkladateľov môže vystupovať ako navrhovateľ. Je to tak?

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som len v rámci procedurálneho chcel pripomenúť členom výboru na kontrolu Slovenskej informačnej služby, že počas obedňajšej prestávky je zasadnutie výboru, o 12.00 hodine spred parlamentu odchádza autobus, tak aby sa zúčastnili tohto zasadnutia. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánu poslancovi Vašečkovi, že aj na tomto fóre pripomenul iniciatívu Aliancie za rodinu, že pripomenul, že naozaj vo veľmi krátkom čase sa podarilo tomuto združeniu vyzbierať 150 tisíc podpisov. Podľa mňa už to samotné číslo za tak krátky čas je dostatočným symbolom toho, že zmeny sú v spoločnosti potrebné. Preto som sa aj podpísala pod pozmeňujúci návrh. Preto súhlasím s tým, čo v tom pozmeňujúcom návrhu je. A je mi ľúto, že možnože nevyšla dostatočná snaha aj pri samotnom dohadovaní alebo pri samotnej dohode medzi stranou SMER a KDH, aby aj obsah tohto pozmeňujúceho návrhu nebol súčasťou dohody. Tohto mi je skutočne ľúto.
Rovnako by som chcela podporiť aj upozornenie na to, že máme tu naozaj také dva paralelné systémy. A nemyslím si, že je dobré to mať takto nastavené. To znamená, že na jednej strane 13 % voličov posunie legitímne a aj demokraticky ľudí do europarlamentu, na druhej strane referendum má dostatočne veľkú prekážku 50-percentnej účasti. Bola by som veľmi rada, keby sa naozaj našla zhoda na zmenách aj v tejto časti ústavy. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Vašečka, nikto na vás nepácha násilie. Vy ste pedagóg. A ja vám to poviem. Zavoláte si študenta a poviete mu: „Vieš, keď chceš zmaturovať, musíš sa učiť a nechodiť po diskotékach.“ A on sa musí rozhodnúť, že sa naozaj bude učiť a prestane chodiť po diskotékach. On spácha na sebe násilie. Jednoducho v živote je to tak, že občas musíte brať s tým, čo chcete, aj to, čo nechcete. Ale rozhodujete sa v konečnom dôsledku vy. A to násilie na sebe spáchate vy, nikto iný.
A druhá poznámka, k tomu vášmu návrhu. Tá časť, kde hovoríte o tom, že osamelá osoba prakticky len výnimočne môže osvojiť si dieťa, no, zdá sa mi byť trochu naozaj na hrane, pretože myslím si, že predsa len je viacej, keď to dieťa dostane trebárs tú materinskú lásku. Vy aj ja dokonca niektoré prípady poznáme spoločne, kde si žena, ktorá nikdy nebola vydatá, osvojila dieťa a adoptovala a starala sa oň veľmi dobre. Čiže toto sa mi zdá byť príliš tvrdé. Ďakujem.

Ďakujem. Pán kolega Vašečka, dve poznámky k vášmu vystúpeniu a jedna menej vážna, druhá viac vážna, aspoň z môjho pohľadu.
Tá menej vážna poznámka. Ste sa tu ospravedlňovali za to, že ste v tričku. Mne to osobne vôbec neprekáža. Ja si myslím, že parlament je aj o istých vizuálnych symboloch, o veciach, na ktoré chceme upozorniť nielen slovami, ale možno aj tým vizuálnym vnemom. Ja mám rád otvorené parlamenty. Bol som v mnohých. A tam sa vizuálne ukazuje teda všeličo. Niekedy je to však proti nejakej tej forme alebo tej primeranosti. Ale mňa to vaše tričko nijako neruší. Takže to je tá menej vážna poznámka.
Tá druhá poznámka.. Spomínali ste, že cítite na sebe nejaké násilie. Dokážem to čiastočne pochopiť. Ja cítim niečo podobné, pán kolega, nátlak, nátlak zo strany určitých organizácií, ktoré nielen mňa, ale isto aj vás, niektorých kolegov, s ktorými som hovoril, bombardujú e-mailami, ktorých intenzita rétoriky sa stupňuje, ale, myslím, negatívne, už tých posledných. Zo všelijakých organizácií, ktoré nechcem menovať z istých dôvodov, sú už normálne vyhrážky, psychologický nátlak: „Keď neurobíte toto, tak my potom urobíme toto a veríme, že raz sa to otočí, a potom uvidíte.“ Ja cítim nátlak na seba nie ako osobu, ale ústavného činiteľa, poslanca Národnej rady. A nemyslím si, že je to správne.