35. schôdza

Ja možno tiež prekvapím, ale, kolega Vašečka, to tričko mne tiež vôbec nevadí. Som taktiež za to, aby boli vizuálne symboly v Národnej rade prezentované. Vadil mi obsah vášho príspevku. Vy oháňate sa tým, že ste väčšina a že je vás neviem koľko tisíc, ste to citovali párkrát. A mne to je jedno, aj keby vás bolo 5,399 milióna, akurát keď ten jeden človek, ktorý je menšina na Slovensku, trpí vďaka vášmu rozhodnutiu, tak budem za toho jedného a posledného človeka bojovať. V tomto prípade je tých ľudí omnoho viac. (Ruch v sále.)
Vy ste sa rozhodli, a skúste chvíľu počúvať teraz, vy naozaj posväcujete odporný kšeft KDH-kov so smerákmi, odporný kšeft. Vy máte ochotu za to zahlasovať len preto, že je tam nejaká malá udička, na ktorú ste sa zachytili, vidíte tam niečo ideologické, niečo kresťanské a myslíte si, že páchate strašné dobro na svojich voličoch. Nie je to tak. Presvedčíte sa o tom, zašpiníte si tieto paprče. A ja vám odporúčam nerobiť to.
Vás si osobne vážim, máte vo svojej partii aj ľudí, kde naozaj sa nedá súhlasiť absolútne s ničím. S vami aspoň mávam rozumné rozhovory. Ale idete spáchať naozaj obrovské násilie na slovenskej legislatíve, na slovenskej ústave. Po prvé, dáte do ruky všetku moc strane SMER na to, aby rozhodovala o tom, kto môže a nemôže byť ďalej sudcom. To je to, na čo upozorňoval kolega Lipšic, cez bezpečnostné previerky budú tí samotní sudcovia si spomedzi seba môcť vyberať tých, ktorí sú hodní a nie sú hodní, ktorí môžu zložiť talár, a tých, ktorí ho budú naďalej nosiť. A zároveň týmto návrhom zmeny ústavy podporíte to, že ústava vytvára dve vrstvy obyvateľov. To je tzv. tá prvá vrstva, tí, čo sú hodní, a to sú všetci tí, ktorí sú buď ženatí alebo vydaté, a potom sú tu veľké skupiny ľudí, ktoré kvôli vám budú nehodné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem kolegom za ich reakcie. A ja by som chcel poďakovať pánu poslancovi Drobovi za to, čo povedal, lebo ja sa s ním stotožňujem. Len plačete na nesprávnom hrobe, pretože pri mojom rozhodovaní, pri ktorom cítim to násilie, o ktorom hovoril aj pán poslanec Fronc, ja nie som v pozícii, že na mne stojí, či ten zákon prejde alebo neprejde. Je tu dohoda, zákon prejde. A ja mám možnosť sa k nemu prihlásiť alebo neprihlásiť. Tým, že sa k nemu prihlásim, áno, a to je to, čo mi prekáža, že budím dojem, že posväcujem to rozhodnutie alebo tie časti, s ktorými nesúhlasím, preto som na vážkach a preto to nerobím s radosťou ako niektorí kolegovia povedali, ja s radosťou za tento zákon nezahlasujem, aj keď obsahuje veci, s ktorými úplne sa stotožňujem a s radosťou súhlasím. Bohužiaľ, obsahuje aj veľmi riskantné veci. Ale o tom som hovoril v tej prvej časti, áno, mám v podstate dve možnosti, prihlásiť sa, ten zákon prejde, bude v Ústave Slovenskej republiky alebo tak bude ústava zmenená, buď sa prihlásim k tomu dobrému a zatnem zuby nad tým nie najideálnejším, alebo budem hlasovať proti nemu, alebo nebudem hlasovať, zákon prejde tak či tak a ja sa k tomu dobrému neprihlásim. Možno je to moje zmýšľanie nesprávne alebo sa mýlim, ale ja uvažujem takto. Ja sa chcem k tomu dobrému prihlásiť, čo považujem za dobré a za dôležité, a v tom máme asi rozličný názor, aj keď môžem budiť dojem, že posväcujem to, čo sa mi až tak nepáči. A toto je tá moja zodpovednosť, ktorú musím prevziať ako poslanec Národnej rady. Takže ešte raz ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, som rád, že môžem teda už na záver vystúpiť, už sa neobjaví ďalší spravodajca. Vyzerá to tak, že sa objaví nakoniec predsa len. A to je to, s čím by som začal, že to je aj tá úroveň tej parlamentnej práce. Viete, KDH-ci dali, pardon, Kresťanskodemokratické hnutie dalo svoj návrh, ktorý dlhodobo presadzuje, ešte aj ustúpili, nie jedného, to len takú Kollárovu výnimku tam dali, keď to takto zľahka nazvem. Ale nemení sa to v tej podstate, zatiaľ čo tuná kolegovia motajú, krútia neviem čo, viete, to je presne to, že mali by sme byť zodpovední v tej príprave. A možno by ste už konečne mohli pochopiť, že sú tu aj ľudia, ktorí to sledujú, ktorí sú zodpovední poslanci, s ktorými je dobré niečo prekonzultovať, aby ste si potom nemuseli utierať nos od hanby, že niečo ste domotali. Viete, možno niekedy je lepšie, nechcem povedať, skloniť hlavu, ale teda uznať, že je potrebné o tom rozprávať s niekým, nie tuná s niekým, lebo tu s niekým netreba vôbec o ničom rozprávať. A to ja tiež niekedy žasnem z toho. A ja mám aj, by som povedal, morálne právo, aj také právo to zhodnotiť a zrekapitulovať, lebo som si vypočul tú diskusiu celú. A nad niektorými tými príspevkami naozaj žasnem, že kedy je to možno úplne sofistikovaná politická stratégia, že hrám blbého, alebo naozaj ten človek je tak naivný, že proste tomu nerozumie, no. Niekedy sa snažím byť pozitívny, že možno je tak dobrý, že to hrá, že to nie je to horšie, že je to ten stupeň naivity, ktorý sa sem voľbami dostane a potom teda poskytuje zároveň aj právo tu to povedať. No ale treba to vyhodnotiť.
Vážení, pokúsim sa to ani nie pre vás, ale pre tých iných zjednodušene zrekapitulovať, začnem z opačného konca. Ja som predtým začal rodinou, skončil súdnictvom. Teraz začnem súdnictvom a skončím rodinou, lebo rodina, zvlášť manželstvo je pre mňa pre túto chvíľu podstatnejšie, tou rekapituláciou. Keď si to zhodnotíte, dôjdete, lebo vecne z procesného hľadiska to prerušíme, predpokladám, tam, niečo domotáte, dokrútite, niekto sem príde s niečím, čo bude cizelovať, bude cizelovať tú cestu, s ktorou v zásade ja súhlasím. To treba povedať.
Ja si myslím, že my nepokračujeme Rubikom, to taktiež treba povedať, previerky áno alebo previerky nie. Na tom sme sa dohodli, že previerky áno, a dokonca aj niekto tu ešte spochybňoval, tie celoplošné, no však, jasné, celoplošné previerky. Predstavte si, že by mňa niekto súdil a ten sudca by nebol preverený.
Dám príklad. Viete, podľa mňa ak je niekto súdený, tak má právo byť súdený prevereným sudcom, keď je podmienkou vykonávať sudcovskú pozíciu a je k tomu jedna podmienka (preverenie). Prečo jedného sa to týka, lebo už tam on bol a druhý nie? Čiže podľa mňa by mohli niektorí súdení namietať, podľa mňa aj vecne, príslušne, že to nepovažujú za správne. Čiže aj by sme mohli odbúrať toto „všetci“, no však, jasné, „všetci“, hej. A potom už len zostáva spôsob, procedúra.
A tiež napríklad skúsme si namodelovať jednu situáciu. Predstavte si situáciu, že by sem prišiel návrh, že preverovať sudcov má NBÚ a iba NBÚ. Ja si myslím, že to by bol taký krik, že by to bolo počuť až do Viedne, hej, ako zasahuje niekto do nezávislosti súdnictva, že niekto externé prostredie posudzuje, lebo ono sa to stalo, až taká mytologická tá nezávislosť, hej, že sa toho človek až bojí dotknúť, pretože však sa, nedajbože, na niečo spýta a hneď mu vrátia, však, pozor, nezávislí že štát v štáte vytvorili.
Čiže tu by som ja videl relatívne dobrú vôľu predkladateľov v tom, že hľadali nejaký systém, ktorý by systémom bŕzd a plynu sa niekde dopracoval, hej, aj aby bola koza celá a vlk sýty. Hej, čiže nie som konformný s tým, že externé prostredie má. Však to je to základné delenie moci, hej, že tá súdna moc je nezávislá. Tak potom, hovorím, ja si dovolím tvrdiť, keby ten návrh bol takto koncipovaný, lebo sú tu kverulanti alebo ľudia, ktorí sú proti všetkému, lebo som to nedal ja, hej. To je princíp. Pokiaľ som to nedal ja, tak som, samozrejme, proti tomu a je úplne jedno, čo to je, hej. Takže, viete, keby ten návrh bol taký (NBÚ), tak to by bol hrozný krik a všetci by sme pomaly s tým potajme v kútiku duše aj možno aj súhlasili, že ak je to nezávislé, tak by nemali takto to posudzovať. Nuž čiže ja tu vidím určitú vôľu a chuť hľadať cestu, ktorá by zohľadňovala určité skutočnosti. Tak to poviem a po tých skoro troch dňoch to môžem povedať, tu nikto inú cestu nepredstavil, neupozorňoval na riziká. No ale však vždycky sú riziká. Vyjdete von na cestu, zrazí vás. Vždycky je riziko. Furt je určitý štatisticky predpoklad, je niekde vyšší, niekde nižší, že určité riziko existuje. Čiže aj tuná existujú riziká, samozrejme. Verím, že aj teraz nejakou korekciou tohto eliminujete to množstvo tých rizík, ktoré môžu nastať. Stále tam nejaké zostanú, určite.
A ešte takto poviem aj z pohľadu toho NBÚ, nechcem to vytrhávať, tiež som počul, že kto všetko dostal nejakú tú prehliadku alebo tú previerku. Tiež tu boli mená, pri ktorých boli iní v rozpakoch, že ako je možné, že niekto ju dostal, hej. Čiže nie je to až takým, by som povedal, repíkovým čajom na popáleninu, hej, alebo až taký geniálny prostriedok, že je to jedna z možností, však s ňou sa v návrhu ráta, hej, ale ide cez ďalšie systémy filtrov a bŕzd, hej, a na konci by to malo byť o niečo lepšie. Už to tu niekto spomínal, neviem, či to bol pán Susko. Ja som o tom tiež hovoril. Ale, opakujem, prechádza to cez filtre osemnástich ľudí. No však koľkých, akých ste si tam navolili, akých si sudcovia tam navolili, akých sme si tam my navolili, no tak takí tam sú. To je detto. Aj my sme tu takí. Aký volič, taký politik, to proste tak je. Tu sa darmo niekto vyhovára, hej. Tak to je. Proste aj tých osemnásť ľudí tam je obrazom toho súdnictva. Tak, nech sa páči, hej, ale predstavuje to určitú možnosť, že to rozhodnutie bude prijaté procesom, za ktorý sa niekedy prelievali potoky krvi, teda hlasovaním a väčšinovým spôsobom, čo by nás na tú chvíľu mohlo uspokojiť.
Takže ja myslím, že ešte sa niečo zmení, uvidíme, zahryzli sme sa do mýtu nezávislého súdnictva, hej, ktorý niekomu strašne vyhovoval a bol obranným štítom, cez ktorý ste sa neprebili ani tankovou strelou, niečo s tým ideme robiť. Tuto skončím s tým, niečo je lepšie ako nič. My teraz niečo definujeme, cizelujeme a to niečo je lepšie ako status quo, čo existuje.
Nebudem tu ešte debatovať, kto, kedy, ako predkladá ústavný návrh. Nie je to tak, že pálim zboku, hej, že šúpem tu tri návrhy za schôdzu, ale že dávam relevantný ústavný návrh prediskutovaný tak, ako je ťažká cesta k tomu.
A prejdem k manželstvu. Tam budem relatívne rýchly. Prosím vás pekne, my definujeme to, čo tam v zásade nemusí byť, ale dávame to tam pre istotu.
Ja tu napríklad mám ďalší zákon, čo príde. My sme sa dostali, s tým tiež zákonodarca nerátal, k tomu, že o veciach, s ktorými by niekedy nikto nerátal, prečo by vôbec sa malo v zákone hovoriť, hej, kto je rodič. Rodičom sa stávate z manželstva alebo vyhlásením. A nám sa stávajú veci, že sa nám stávajú rodičmi v určitých sociétach ľudia, ktorí v zásade majú problém dôjsť vôbec na záchod, nieto ešte plniť niektoré iné povinnosti, reprodukčné, ale je to účelové. Čiže, viete, aj také kamenné dosky, také veci, o ktorých by nikto ani si nemyslel, že niekto môže zneužiť, sa zneužívajú. Niekto sa stáva rodičom účelovo preto, aby následne mohol brať sirotské. Takisto je tuná tendencia prísť s nejakými novotvarmi, nad ktorými rozum stojí niekedy, hej. Niekedy vy musíte na to spoločnosť pripravovať, ale nad tým niekedy rozum stojí.
Ten polygamický pozmeňujúci návrh možno zľudovel, možno nie, naozaj bol v parlamente predložený, to znamená taký, ktorým sa chcela definovať v ústave polygamia, respektíve ktorý ju nevylučoval. Je to možno z uhla pohľadu tak, ako sa na to pozriete. Nech sa páči, tento pozmeňujúci návrh v parlamente odznel. A myslím, že v Keni majú povolenú polygamiu. A vychádza to dokonca, že tam to bolo pri odôvodňovaní, že to je z ich afrických tradícií. Dá sa mostík urobiť, pán kolega, že koniec koncov všetci sme údajne z Afriky. Tak tiež môžeme sa na to odvolať. A nedá sa vylúčiť, že niekto sem potom príde, ak by sa čisto teoreticky toto do ústavy dostalo, že v zásade to nie je až tak zlý nápad, hej.
No ale postupne otvárate témy, pred ktorými pred určitými rokmi naozaj rozum stál. Pri tejto diskusii odznel aj tento nešťastný návrh. (Ukázanie listu papiera.) A to je znova výčitka. A možno to tak ani tí kolegovia nechceli tak prešpekulovane s tým, že si to nikto nevšimne, však to dostať do ústavy, ale podľa mňa to je zlá legislatívna práca, no. Tak si tu my žijeme a tak to tu potom vyzerá. Takže aj pri tak vážnej téme odznela aj takáto, prepáčte, prepytujem, hlúposť.
KDH už dostalo tú nakladačku, je ťažké to rozchodiť. Keby boli tu rok medzi nami. Ale tým, že sú tu 25 rokov medzi nami, sa otrasú a pôjdu ďalej. Čiže s tým aj tí, ktorí si myslia, ako im naložili, dokopy nič neurobili, hej. KDH zapichne tú vlajku a bude ich aj konzistentnou, dlhodobou agendou, vycizelovanou. A bude tam. A je to ich vlajka. A je tam ustanovenie v ústave, i keď za to tu niekto žiarli, niekto je ješitný, poste niektorí by si tiež chceli hryznúť, proste je to tam. A je to KDH. A ja zase to možno trošku tak prepojím. A týmto aktom možno KDH aj odčiní svoje hriechy za to, že nehlasovalo za ústavu tejto republiky, lebo je tam. Ja to nejdem komentovať, to bolo dávno, tie okolnosti boli nejaké, ale výstup z toho je, ktorý si pamätám trebárs aj ja, a trošku sa tomu venujem, že vtedy nehlasovali. Tak teraz proste si pomohli, že dostali do ústavy podľa mňa historickú vec, lebo už sa to nezopakuje. Podľa mňa nebude ani možnosť sa tak nastaviť vôbec, že to tak necvakne, ako to cvaklo teraz, hej, že sa to tam objaví a bude to tam. A keby to tam náhodou nemalo byť, tak by to malo prebiehať tak, že niekto musí vyhrať voľby, musí mať 90 hlasov, musí vystúpiť v pléne a povedať, že manželstvo môže byť aj zväzkom muža a muža, nech sa páči, držím mu palce. Rád by som si prípadne, aj keď tu nebudem, zo záznamu pozrel toho rečníka, ktorý to dá, hej, že to presvedčí plénum a presvedčí ľudí tejto krajiny, že aj to je manželstvo, lebo to nie je manželstvo a zbytočne sa toho nechytajme. A manželstvo je manželstvo, viete, tak ako voda je voda, vzduch je vzduch, tak nechápem, prečo to máme motať, krútiť. Viete, tu naozaj je kopa inej práce, ktorej by sme sa mali venovať. A tam by sme sa mali sfokusovať, toto by už malo byť nadobro vybavené. A bude to potom v ústave.
Takže skončím s tým, ja v zásade to hodnotím pozitívne, ja budem hlasovať za návrh, samozrejme, ja s tým nemám najmenší problém. Práve naopak, oceňujem to. Treba tým, ktorí to dokázali, tú vyjednávaciu schopnosť a vôbec to, že to tam je, že je na konci výsledok, lebo z tých rečí, čo sa tu už človek napočúva, už aj hlava bolí, hej, ale výsledok sa ráta, hej, aj to dejiny pamätajú. Takže treba skloniť klobúk. Ten dávam teraz dole pre tých aj s určitými schopnosťami, ktoré mali, ktorí tým čarom toho miesta a celkového nastavenia dostali do ústavy niečo. Ja by som sa bál, že sa vôbec niečo do ústavy dostane. A čím v tomto smere ďalej pôjdeme, tým bude väčší problém vôbec na tú tému diskutovať.
Takže by som ja takto pre túto chvíľu možno poďakoval. A ďakujem aj všetkým, ktorí mali aj vystúpenia, ktoré sa dali počúvať. Zazneli tu vystúpenia, ktoré sme si mohli kľudne odpustiť, ktoré sa vôbec nedali počúvať, ktoré boli právom poslanca vystúpiť, ale to je všetko, hej. Neobsahovali v sebe žiadnu hodnotu, z ktorej by sa dalo čerpať, hej, alebo aspoň nejakú zdrojovú bázu, hej, že ja môžem robiť, čo chcem, a ty mi nebudeš rozkazovať. Takže takto ja hovorím. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Kolega Přidal... (Reakcia z pléna.) Jasné, kolega Hlina Alojz, chcel by som ti poďakovať, chcel by som ti poďakovať za citlivosť a objektívnosť voči tejto téme. Je to poctivé, aj ako si povedal, nemyslím si však, že robíme nejaký reparát za hlasovanie o ústave v roku 1992. Tam tie dôvody boli špecifické. Už vtedy tie dôvody nášho nehlasovania boli niektoré hodnotovo problematické alebo eticky problematické formulácie, ktoré v slovenskej legislatíve ešte stále sú. Čiže tá línia je naozaj konzistentná, to si povedal veľmi dobre. Som rád, že máš takýto prirodzený zmysel bez toho, aby si o tom potreboval nejako akademicky dišputovať.
Ešte jednu vec som chcel, možno aj k tomu, čo Rišo Vašečka hovoril, povedať. Naozaj ten idealizmus našich predstáv o manželstve je obrovský, určite ak nie širší, tak aspoň taký široký, ako je vo formulácii Aliancie za rodinu, nič menej. Sám vidíš, že vybojovať takúto kótu je veľmi zložité. A pánboh zaplať, že to cvaklo. A myslím a som rád, že si aj ty toho súčasťou. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Áno, kolega, ako si to spomenul, sú tu ľudia, ktorí sú proti všetkému sú len preto proti tomu, lebo nepodali vlastný návrh, ktorý by zlepšoval vec. A naozaj tuná taký neodznel. V tom máš naozaj pravdu. Aj ja mám veľakrát tento pocit, že ľudia tuná sú ani nie zo zásady proti návrhu, ale zo žiarlivosti, že možno práve oni nie sú tými predkladateľmi, možnože práve oni neprišli na nejaký dobrý návrh zákona.
A naozaj sme sa zahryzli do takého mýtu nezávislého súdnictva, je to taká citlivá téma, ale dobre, že sme sa zahryzli, aj tento parlament. A veľmi správne si to povedal o tom, akých ľudí si tam navolíme, tak isto aj my sme tuná v parlamente ľudia takí, akých si ľudia tuná navolili. A rovnako to bude aj pri tej Súdnej rade (18 sudcov), jednak akých si zvolia tam samotní sudcovia, tých svojich vlastných ako zástupcov a akých navolí Národná rada, vláda a prezident. Takže, áno, toto bude obraz aj tej Súdnej rady, aký si ho zvolíme.
A naozaj aby bol prediskutovaný návrh ústavného zákona, aby naozaj sa našiel konsenzus pri tom samotnom hlasovaní, nie je to ľahká rola. A tomu, že sa teraz k tomu dospelo, tak ja som naozaj osobne rád.
A tie veci, ktoré v rámci rozpravy tuná zazneli. A naozaj tu si spomenul tento pozmeňujúci návrh, ja som to spomenul, ale tiež považujem za polygamný návrh zákona tento pozmeňujúci návrh. Aj o všetkých tých poslancoch pätnástich, ktorí sa podeň podpísali, no neviem, či to zvážili celkom zodpovedne, pod aký návrh zákona sa podpísali. Naozaj my už spochybňujeme veci tie, manželstvo a rodinu, tie, ktoré sú pilierom. A to nie je správne.

Ďakujem pekne. Chcel by som rovnako oceniť ako moji kolegovia vystúpenie pána poslanca Hlinu, ktorý sa pustil s takou odvahou aj do ústavnej polemiky. A nesmierne si vážim jeho odhodlanie aj v témach, ktoré možno nie sú mu profesijne, ale ľudsky veľmi blízke, vyjadriť svoj postoj, tak korektne bez nejakého hnevu alebo nenávisti voči niekomu. Ďakujem, Lojzo.
Ale nedá mi, aby som sa nedotkol konkrétne jednej časti tvojho vystúpenia, kde si hovoril o tom, že poslanci Kresťanskodemokratického hnutia v roku 1992 roku nehlasovali za prijatie Ústavy Slovenskej republiky. Považujem za potrebné uviesť na správnu mieru, prečo to tak bolo. Nebolo to proti Ústave Slovenskej republiky, ale proti predloženému návrhu tej ústavy, ktorú sme už vtedy kritizovali. A jedným z tých hlavných dôvodov tej kritiky bola tiež dôležitá etická výhrada k článku 15. A boli tie dôvody jasne sformulované, pomenované a dokonca návrh prednesený preto, lebo sme sa dožadovali ochrany ľudského života od počatia až po prirodzenú smrť. Sme tu dvaja pamätníci, Julo Brocka so mnou, ktorí sme s takouto odvahou, vedomí si aj možných politických následkov, dokázali zaujať takýto postoj. A v tomto parlamente sú traja poslanci, ktorí sú pamätníci tohto historického okamihu, okrem nás dvoch je to ešte terajší pán premiér Fico. (Potlesk.)

Pán kolega Hlina, ďakujem za vaše alebo tvoje vystúpenie. Musím povedať, že vždy ma prinútiš zamyslieť sa nad tým, čo hovoríš. A to sa nedarí úplne všetkým rečníkom v tejto sále. Takže ďakujem ešte raz. Dlho som nevedel, či vlastne nakoniec budeš hlasovať za návrh, proti návrhu alebo aký bude tvoj postoj k predkladanej zmene novely.
Tvoj postoj ma, samozrejme, trochu sklamal, ale je to tvoje rozhodnutie a rešpektujem tvoje konzervatívnejšie videnie sveta, len chcem ešte raz ti pripomenúť, že možno by bolo dobré fakt sa pozrieť na to, o čom ideš hlasovať. No môže to spôsobiť veľkú paseku na Slovensku. A či si ochotný sa pod to podpísať, to je, samozrejme, tvoje rozhodnutie. Ďakujem.

Ďakujem. Tiež chcem oceniť to, že som sa dozvedel teda postoj k tomu, že budeš hlasovať, a možno troška odľahčene v duchu aj toho, že opozícia sa opäť nejakým záhadným spôsobom preskupuje a ohlásený odchod zakladateľov strany SDKÚ Dzurindu a Mikloša z klubu má možno aj ďalší výraz. A ja by som sa možno aj týmto opýtal, či už tie pytačky do KDH naberú nejaký smer a či aj výraz tejto podpory znamená, že klub KDH bude niekým posilnený, pretože môžeme rozprávať o tom, čo táto novela ústavy môže reálne spôsobiť s justíciou, koľko chceme, veď sedíš vedľa Dana Lipšica, ktorý z môjho pohľadu asi veci rozumie a vďaka Bohu dokázal aj doteraz osvetliť možné problémové veci v tej ideovej rovine, ďalšie skryté míny, ktoré doteraz, keďže si navyše posledný vystupujúci v rozprave, ani v tomto pléne neboli, mňa jedine vyrušujú z toho, že proces nebol dobre začatý, nedobre pokračoval a to množstvo pozmeňujúcich návrhov, ktoré pri zmene ústavy nám pristáli na stole, je podľa mňa dôvodom na to, aby sme o tomto návrhu nehlasovali, respektíve teda môj postoj, ktorý som oznámil aj v rozprave, že nezúčastním sa hlasovania, má výraz v tom, že nemôžeme zabetónovať deväťdesiatimi poslancami možné riziká hlavne v oblasti justície. Otázka hodnotová o ochrane rodiny pre mňa má význam v tom momente, že by sme o nej mohli hlasovať zvlášť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Je zaujímavé popočúvať tých, čo nás poslali do opozície, hovoriť o preskupovaní opozície. Ja chcem povedať, že opozícia vzniká buď tým, čo sa stalo (jednak predčasné voľby), a vytvorí sa väčšina a zvyšok je opozícia, a niekedy práve tým, čo znamenajú projekty, projektíky, personálno-politického, finančno-ekonomického charakteru. A toto je potom problém pre spoločnosť, pre štát, pretože to nerieši problémy ľudí, ale svoje vzťahy, záujmy alebo nejaké iné záležitosti.
Chcem oceniť u Alojza Hlinu, že hovorí zrozumiteľne, zemito. A práve o tom je aj téma manželstva v ústave, pretože ak sa nám tu stratí zhoda alebo definícia, tak až potom začnú problémy, ktoré sa dotýkajú spoločnosti, nielen rodiny, ale aj celkového práva a vývoja. Hovorí, voda je voda, vzduch je vzduch. Áno, človek je muž a žena. A tá jednota v komplementarite znamená manželský zväzok, ktorý je na prospech nielen dvoch, ale aj všetkých a osobitne detí.
Chcem vlastne povedať k tomu, čo odznelo, že, áno, 25 rokov vydržať je dosť, je veľa, pretože nikto toľko nevydržal. A práve preto to spomínam pre politiku, lebo to hovorí o istej lojalite k hodnotám, presvedčeniu, ceste, ktorá je dlhá, náročná, ale zmysluplná. A ak Slovensko potrebuje niečo, tak je to práve osobitne vernosť k istým hodnotám, tradíciám, koreňom, z ktorých vyrastala aj jeho skúsenosť a historická cesta.
My sme nehlasovali vtedy. A bol som pri tom tiež s Paľom Hrušovským, s Julom Brockom a s niektorými ďalšími, ktorí ešte pamätajú, kvôli návrhu, ale rešpektovali sme ústavu viac než tí, ktorí ju oslavovali. A to je podstatné. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. No to je takým tým, že tie veci majú v zásade tú tendenciu tak zjednodušiť, že ľudia si to vnímajú, že KDH nehlasovalo za KDH. Ale prísne vzaté je to tak, ako ste hovorili. A to je pre tých, ktorí sa tomu venujú hlbšie, že naozaj ste nehlasovali, a ja poznám aj tú komunikáciu, proti predloženému. Len ľudia majú tendenciu, vždycky tá tendencia je si to zjednodušiť. Čiže aj pre zjednodušenie ľudí teraz a tých, ktorí to, dajme tomu, vnímajú takto jednoduchšie a takto zľahčene, tak môžu to poňať, že ste to dneska opravili. Už nejdem ani výraz dať, lebo sa na všetko dá nejakým spôsobom pozrieť z jednej aj z druhej strany. Ale urobili ste kus roboty. A to treba povedať čestne, komu česť, tomu česť, viete, ja nebudem nikdy tuná hrať tuná hru, že všetci sú tu zlodeji, že z politiky sa odchádza kopancom do zadku. Prosím vás, naozaj sa tak nemôže odchádzať. Sú takí, čo by si to zaslúžili viac ako jeden, ale sú ľudia, ktorí sú v politike a ktorí aj keď budú odchádzať, tak si zaslúžia slušne pozdraviť. Ja viem, že niekto na tom postavil kariéru, že všetci sú všetci. Ale každá generalizácia je zárodkom konfliktu. Každá generalizácia čohokoľvek, akéhokoľvek problému, skupiny a sociéty na konci spôsobí nešťastie. Na to by som možno upozornil tuná niektorých kolegov. To je ich bielkovina, z ktorej žijú. Takto to nefunguje.
A KDH. Treba povedať, no tak tu niekto možno žiarli, možno nie, je to faktom. Proste konzistentne, dlhodobo dostali toľko, takú nakladačku, že by sa druhý nepozbieral z toho. Oni sa z toho pozbierajú, otrasú a možno im to aj pomôže ja neviem. Ja nie som Nostradamus. Ale tak to je, tak to vyhodnocujem.
A tie reči tuná aj kolegu, či to súvisí s niečím, to je presne to, že všetci máme pocit, že hráme, a ja nechcem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)