35. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctená snemovňa, vážený pán jeden z predkladateľov, vážená pani spravodajkyňa, dovolím si uviesť tento svoj vstup tým, si mi teda nechtiac nahral kolega, pán poslanec Igor Hraško, a bude to dokonca úvod, ktorý bude tak mierne nesúhlasný. Ale ja to vysvetlím.
Ty si povedal, Igor, že tento zákon nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet. Áno, je to obligátna formulácia, ktorá sa bežne používa, a tým vlastne chceme uistiť hlavne financmajstrov, že tie naše zákonné iniciatívy sú vedené v takom zmysle, že nevytvárajú nákladovú položku, ktorá by bola nutná na zaistenie ich realizácie a vykonávania. Ale ja preto nesúhlasím, lebo som presvedčený, že tento zákon má mimoriadne veľký vplyv na štátny rozpočet, mimoriadne veľký. Dokonca je to zákon, aj keď to by mohol povedať každý z predkladateľov, že jeho zákon je dobrý a že je v ňom nejaké kľúčové slovo, ale ja si úprimne myslím, že v tomto zákone je kľúčová časť, ktorá sa netýka len tej podstaty, ktorú chceme týmto zákonom vyriešiť, ale sa týka doslova základného spoločenského problému našej krajiny.
Prečo si myslím, že má výrazný vplyv na štátny rozpočet? Preto, že tak ako to tu už zaznelo v predložení zákona, úvodnom, je v ňom časť, ktorá hovorí o zodpovednosti verejných funkcionárov v týchto štátnych podnikoch za výkon svojej funkcie. Ak by sme hľadali dnes otázku, kde sa nám vo veľkom štýle strácajú prostriedky, ktoré sú určené na správu tohto štátu, tak by sme mohli smelo povedať, že sa strácajú práve v tej časti, ktorá je spojená so zodpovednosťou verejných funkcionárov. Zodpovednosťou za výkon svojej funkcie, zodpovednosť za to, že ja ako človek, keď som bol postavený do role pracovníka, ktorý má zabezpečovať dôležitú funkčnosť podniku, ktorý mi bol zverený, sa dokážem spreneveriť tejto funkcii a konám v rozpore so zásadami starostlivého hospodára štátneho podniku, štátnej organizácie alebo organizácie s majetkovou účasťou štátu, ako je to v tomto prípade.
A tu sme pri žabe na prameni alebo pri kľúčovom mieste, o ktorom si myslím, že pri tomto zákone sa treba prizastaviť. Ak by sme totižto dokázali hovoriť o zodpovednosti takýchto pracovníkov skutočne s vážnym úmyslom, dospeli by sme k poznaniu, že práve tu sa nachádza ten moment, ktorý rozhoduje o tom, že niektoré naše podniky fungujú menej efektívne, ako by mohli, a že niektoré úniky prostriedkov z týchto podnikov nie sú spojené s bežným podnikateľským rizikom, ale s istými krokmi, ktoré naozaj zaváňajú politikárčením, vplyvom politikov, ktoré zaváňajú rozhodnutiami, ktoré v žiadnom prípade nemožno pripísať podnikateľskému riziku, ktoré treba priznať aj v štátnom podniku. Aj v týchto organizáciách existuje podnikateľské riziko. A v dobrej viere, že takýto predstaviteľ podniku koná v záujme toho, aby podnik fungoval dobre, sa môže dopustiť chyby, ktorá môže mať negatívne znamienko a môže poškodiť do istej miery organizáciu, ktorú spravuje. Avšak tu skôr sa môžme dostať k tomu momentu, ktorý nám jednoznačne napovie, že takéto rozhodnutia bývajú veľmi často spôsobené nie podnikateľským rizikom, ale úmyslom.
Prečo vlastne takýto úmysel si môžu niektorí z funkcionárov, práve na ktorých je cielený tento zákon, dovoliť? No preto, lebo riziká, ktoré sú spojené s takýmto riadením alebo skôr doriadením podniku, sú minimálne. Čo sa môže stať? No ak pracovník v takejto vysokej funkcii na poli správy štátu dostane aj výtku a trest za svoje zlé rozhodnutie, obyčajne s takouto výtkou a trestom je spojený odchod z tejto funkcie, možno do niektorej menej výraznej, možno aj o niečo menej platenej, ale rozhodne to nie je odchod do nejakého zariadenia, ktoré by bolo v blízkosti alebo priamo na území Leopoldova, Ilavy alebo iných miest, ktoré sú známe tým, že práve tam sa nachádzajú zariadenia pre výkon trestov. Možno to znie pritvrdo, možno som zašiel v tejto chvíli ďalej, ako by sa patrilo, ale práve vedomie, že zodpovednosť takéhoto pracovníka môže zájsť až tak ďaleko, by bolo tou brzdou, a o to nám v tomto zákone ide, ktorá by spôsobila, že nominant, povedzme politický, ktorý sa do svoje funkcie dostal, nie je ani kvôli tomu, aby svoje odborné kvality prejavil a aby naozaj zveľadil podnik, ktorý mu bol zverený, ale aby urobil niektoré kroky, s ktorými bol do tejto funkcie nominovaný, by si veľmi dobre rozmyslel, či má takýmto spôsobom konať.
A toto je práve ten bod, o ktorom by sme mali pri hlasovaní o tomto návrhu zákona zvažovať, či v ňom nie je kľúč k mnohomiliónovým únikom z verejných zdrojov Slovenskej republiky práve preto, že ten trest, to riziko, tá možnosť postihu je takmer zanedbateľná.
Ak by bol prijatý zákon v tomto zmysle, ako ho predkladáme, je tu evidentné, že ak by bola dokázaná, samozrejme, nemôže to byť zlovôľa, že niekto povie, že zle si riadil, ale ak by bolo dokázané, že išlo o vedomé kroky, ktoré poškodili správu zvereného štátneho podniku, nuž mohol by prísť aj dôsledok v takomto rozsahu. To znamená, žiadny výkop smerom nahor, žiadne poďakovanie smerom do Bruselu, žiadne spratanie zo scény, ale veľmi výchovné pre morálne zdravie spoločnosti potrestanie takéhoto pracovníka a isteže jeho neumiestnenie do nejakého obdobného podniku, kde bude spôsobovať obdobné problémy.
Nie je to akademický problém, nie je to akademická otázka, ktorá je cieľom tejto časti zákona, ktorej sa podrobne venujem. Je to naozaj častý prípad. V minulosti by sme mohli nájsť veľa príkladov, keď sa veľmi ťažko dá tvrdiť, že niektoré rozhodnutia takýchto vysokých funkcionárov boli naozaj len dôsledkom podnikateľského rizika. Naopak, veľmi často sú to veľmi jasne vystopovateľné rozhodnutia, ktoré majú postupnosť od politickej centrály k politickému nominantovi a povedzme politicko-finančným ziskom pre niektoré zoskupenia, ktoré práve na základe istých rozhodnutí, ktoré rozhodne nie sú férové, vznikli.
Takže veľmi sa prihováram za to, aby sme, vážená snemovňa, práve tento zákon, ktorý už predkladáme po druhýkrát, naozaj – po tretí? –, opakovane, aby sme ho jednoznačne zvážili z tohto pohľadu, pretože ak by sme boli ochotní práve tento moment uviesť do života a zákonnosti Slovenskej republiky, je dosť možné, že mnohí potencionálni šéfovia štátnych organizácií by sa vo chvíli, keď vzniká rozhovor medzi politickým predstaviteľom a kandidátom na takúto funkciu v štátnom podniku, mohol vyvíjať aj tak: ´Pán XY, ja tú funkciu asi nezoberiem. Ale prečo by si ju nezobral? No preto, lebo tie riziká sú veľké a ja sa obávam, že požiadavky, ktoré by nebolo možné vyhodnotiť ako legitímne, by mohli byť natoľko vážne pre mňa ako osobu, že nie ja by som musel splácať ešte škody, ktoré som spôsobil v tejto funkcii, ale ešte možno by to bolo predmetom aj dedičstva, že by to za mňa museli splácať ešte aj moje deti.´ A to je práve ten faktor, ktorý by mal rozhodnúť o prijatí tohto zákona ako celku.
Niekto povie: ´No, nebuc naivný! Ak by takáto časť zákona alebo tento zákon ako celok prešiel do života Slovenskej republiky, nuž, ktože by sa odvážil zobrať funkciu v štátnom podniku? Veď každý by vedel, že bude to riziko priveľké.´ A ja na to odpovedám úplne opačne. Odvážil by sa takúto funkciu zobrať každý, kto to myslí poctivo. Každý, kto je presvedčený, že ten politický šéf ho nedokáže dotlačiť do nejakých nekalých rozhodnutí, pretože riziko s tým spojené by bolo také veľké, že by si povedal áno, ja túto funkciu môžem bez problémov zobrať, pretože nikto si ani nedovolí mi navrhnúť, aby som urobil kroky, ktoré sú v rozpore so správou majetku mne zvereného.
Takže toto je časť, ktorú som osobitne chcel zdôrazniť. A stojí za zmienku, že existujú tu aj ešte ďalšie dôležité momenty, ktoré v súvislosti s týmto zákonom by sme mali zobrať do úvahy. Veľmi sa mne osobne páči faktor, ktorý možno na prvý pohľad nevypadá tak výrazne, ale má svoje opodstatnenie, a to je tá časť výberového konania, kde sa navrhuje, aby výberové konanie na tieto funkcie, ktoré sú predmetom tohto zákona, boli vykonávané verejne za účasti verejnosti. A dokonca máme tam zaujímavú zmienku o tom, že musí byť aj priamy prenos webový z takéhoto výberového konania. Je to veľmi dobré, pretože mnohokrát ja napokon som bol účastníkom v živote niekoľkých výberových konaní, mnohokrát to býva... (Reakcia z pléna.) Áno, tak túto skúsenosť, ktorú mi uštedril parlament dnes, je, áno, tiež vlastne. Ako možno, že som ten typ, ktorý sa kdesi, všade snaží dostať, aj keď toto nebol ten prípad, a veľmi mu to nevychádza. Ale v odbornej brandži som naozaj bol viackrát na výberovom konaní, a keby som si teda mal možnosť premietnuť niektoré tie otázky a atmosféru tých zasadnutí a možno, keby si ju mali možnosť vypočuť aj nestranní pozorovatelia, tak by sa možno divili, že kto napokon vzišiel z takéhoto výberového konania. Aj tie otázky mali niekedy veľké čaro, že boli na míle vzdialené od vážnosti chvíle. Alebo boli to otázky, ktoré zjavne nemali za cieľ zistiť skutočný názor toho uchádzača. Alebo to boli zamietavé prístupy k prekladaným materiálom, ktoré som ako uchádzač považoval za potrebné predložiť. Pamätám si na chvíle, keď elaborát, ktorý som vypracoval s citom pre situáciu a vložil som doňho tie najlepšie úmysly, aké som v tej chvíli dlhodobo považoval za potrebné zo svojich skúseností do materiálu vložiť, že výberovej komisii to nestálo ani za to, aby tak chytili do rúk ten materiál a trochu v ňom zalistovali.
Takže kontrola verejnosti pri výberových konaniach na tento typ funkcií by určite nebola tá najdôležitejšia časť zákona, ktorý predkladáme, ale myslím si, že by mala svoj význam a bolo by veľmi dobré, keby občania mali možnosť zoznámiť sa s tým, kto a akým spôsobom je do funkcií, kde sa rozhoduje o miliónoch a rozhoduje sa o tom, či tie milióny budú znásobované v ich prospech alebo, naopak, že bude z nich v ich neprospech odoberané, zoznamovať.
A poslednú časť, ktorú by som ešte zmienil v tomto návrhu, je tiež vec, ktorú nadiktoval nám život, a má svoje opodstatnenie. Týka sa to práve, ešte raz sa vrátim k tej zodpovednosti za škodu, niektorí, nazvime ich viťúzi v takýchto funkciách, prišli na to, že je tu to riziko, že predsa len pri dnešnej úrovni zákonnosti sa im mohlo stať, že by mohli byť súdení za zlé rozhodnutia. Čo vymysleli? Zaujímavú vec. Poistili sa, čo samo osebe, samozrejme, je v poriadku. Veď poisťovať sa proti rizikám rôzneho typu je bežné. Ale oni sa poistili voči tomu, že ak by spôsobili firme, ktorú riadia, škodu, tak že túto škodu za nich zaplatí poisťovňa. Ešte aj v tej chvíli by to bolo v poriadku. Ale oni sa túto poistku rozhodli zaplatiť z prostriedkov štátneho podniku, ktorý riadia. A to už určite v poriadku nie je. A my sme mysleli po tejto skúsenosti aj práve na túto časť. A preto sme do časti, ktorá hovorí o zodpovednosti, vložili aj klauzulu, ktorá v prípade, že sa vedúci pracovník v takejto funkcii poistí, musí to byť vyslovene poistka hradená z jeho osobných zdrojov.
Takže summa summarum, zákon je hodný podpory a veľmi by som prosil, aby sa predsi len v tej chvíli, keď budeme stláčať hlasovacie gombíky, tlačidlá, aby sme si možno nehovorili o detailoch tohto zákona, ale aby sme si pripomenuli fakt, že v jeho sile je spôsobiť, že množstvo nominantov v štátnych podnikoch sa vo chvíli, keď budú riešiť dilemu, či ustúpiť politickému nátlaku a urobiť nejakú beťárčinu, ktorá naozaj nie je v súlade so správou štátneho podniku, alebo sa prikloniť k spravodlivosti a k poctivému riadeniu, sa práve vďaka tomuto zákonu rozhodne pre tú poctivosť a tým pádom pre záchranu prostriedkov, ktoré patria občanom, a nie politickým zoskupeniam a ich nekalým zámerom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Neraz som bol v takej situácii, že si myslím, že predkladám zaujímavý návrh zákona a za minimálnej pozornosti či kolegov alebo verejnosti alebo médií. A zdá sa mi to nespravodlivé. Ale chcem vám, pán kolega, že keď ste v závere svojho vystúpenia hovorili o tom výberovom konaní a ste sa tak usmiali a tak uvoľnili túto komornú atmosféru, tak vám chcem povedať, že aj keď bolo hlasovanie o tom, aby ste boli predsedom výboru pre pôdohospodárstvo, tajné, že ja som vás volil, lebo si myslím, že ste aj súci, že by ste to zvládli a že kompetentným kandidátom na tú funkciu.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega poslanec Brocka, tak už zostaňme pri tej uvoľnenej atmosfére. Ja si myslím, že život je dobrý režisér a že je v tom isté čaro, že teda skúsenosť, ktorú som si osobne pred nejakou hodinkou zažil tu v parlamente, vlastne ako keby mala isté vyjadrenie aj v tom, čo som spomínal v tomto zákone. Je, naozaj výber kandidátov, a teraz to berme úplne vážne, do akejkoľvek funkcie, či parlamentnej, či štátneho podniku, má byť vždy vedený s úmyslom, aby sme vyberali tých najlepších a aby sme mali istotu, že aj prostredie, ktoré im vytvoríme, a tento zákon to mal práve na mysli, bude prostredie, ktoré ich bude inšpirovať, podporovať k tomu, aby ich rozhodnutia boli naozaj v záujme podniku a aby si nikto nemohol dovoliť na nich robiť nejaký nátlak. Takže verím, že tento zákon, keď nie teraz, tak nabudúce vari prijmeme.
Ďakujem pekne.

Dovolím si k tomu predniesť hádam záverom ako spravodajkyňa dve také vety, reagujúc a sumarizujúc vlastne relatívne krátku rozpravu. Nedá mi, aby som nevyslovila svoje znepokojenie, že takýto vážny zákon, ktorý má prispieť k stransparentneniu a zefektívneniu spoločnosti s majetkovou účasťou, býva v parlamente a v podmienkach akútnej potreby zmien riadenia týchto podmienok odignorovaný, neprijímaný, bez akýchkoľvek vecných a pádnych argumentov. Ja verím, že takejto ignorancii k príprave a k predloženiu takýchto zákonov raz zamedzíme. Takže je mi veľmi smutno a veľmi ma zaráža, že takéto obsahovo aj formálne dobre pripravené zákony, zákony, ktoré majú svojím spôsobom, ako tu bolo povedané, aj naplniť štátnu kasu, že takéto zákony bývajú odignorované. Svedčí to potom, samozrejme, o tej morálnej kultúre a výbave samotného parlamentu.
Ja verím, že voliči a občania budú pozorní a budú vedieť aj z takéhoto prístupu k takýmto predkladaným záverom vzniesť zodpovednosť voči konkrétnym politickým stranám a zoskupeniam.
Ďakujem.

Dobre. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
Účelom predkladaného návrhu zákona je umožniť vdovám, ktoré ovdoveli pred prvým januárom 2004 a ktorým zanikol nárok na výplatu vdovského dôchodku podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku od dovŕšenia dôchodkovského veku. Ústava Slovenskej republiky v čl. 39 ods. 1 vymedzuje sociálne udalosti, ktorých, o ktorých sa občan, zaručuje občanom, zaručuje právo na primerané hmotné zabezpečenie.
Jednou z týchto ústavou definovaných sociálnych udalostí je aj strata živiteľa. V čl. 12 ods. 1 im Ústava Slovenskej republiky zaručuje aj rovnosť v právach. Vdovský dôchodok je jednou z pozostalostných dôchodkových dávok, ktorej účelom je pomôcť vdove prispôsobiť sa zmeneným sociálno-ekonomických podmienkam, ktoré nastali v dôsledku úmrtia manžela a čiastočne nahradiť stratu jeho príjmu, ktorým sa podieľal na financovaní spoločnej domácnosti. Výška vdovského dôchodku predstavuje v zásade 60 % dôchodku zomretého manžela, ktorý poberal v čase svojej smrti, alebo na ktorý mal alebo by mal nárok v čase smrti. Túto adaptačnú dobu zákon stanovuje v rozsahu jedného roka od smrti manžela.
Adaptačné obdobie v rozsahu jedného roka od manželovej smrti ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a rovnako v takom istom rozsahu toto obdobie ustanovili aj predpisy o sociálnom zabezpečení, ktorých účinnosť zanikla pred 1. januárom 2004, t. j. po nadobudnutí účinnosti zákona o sociálnom poistení. Po uplynutí tohto tzv. adaptačného obdobia predchádzajúca aj súčasná právna úprava vymedzujú situácie, v ktorých má žena nárok na pokračovanie výplaty vdovského dôchodku. Jedná sa o situáciu, ktorým je pozostalá manželka istým spôsobom limitovaná v tom, aby dokázala zabezpečiť porovnateľný životný štandard, ktorý mala spolu so svojím manželom pred jeho smrťou. V zásade ide o situácie, kedy sa vdova stará o nezaopatrené dieťa, individuálna, je invalidná alebo dosiahla zákonom ustanovený vek a vychovala zákonom ustanovený počet detí.
Prijatím zákona 2003, teda č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa s účinnosťou od 1. januára 2004 podmienky na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela zjemnili a to v tom, že na rozdiel od právnej úpravy účinnej pred januárom 2004 sa nároku na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku nepodmieňuje splnením zákona ustanovených podmienok určitým v časovo vymedzenom období. Nárok na výplatu vdovského dôchodku sa podľa zákona č. 461 o sociálnom poistení obnovuje v ktoromkoľvek období, v ktorom vdova splní niektorú zo zákonom ustanovených podmienok.
Predchádzajúca právna úprava podmieňovala nárok na ďalšiu výplatu vdovského dôchodku splnením niektorých zo zákonom ustanovených podmienok, najskôr do uplynutia dvoch rokov po uplynutí tzv. adaptačného obdobia, čiže do troch rokov od smrti manžela. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy zákon o sociálnom poistení umožňuje každej vdove obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku. Takúto možnosť ale nemajú ženy, ktoré ovdoveli pred januárom 2004, nakoľko predchádzajúca právna úprava vôbec neumožňovala obnovovať nárok na výplatu vdovského dôchodku dovŕšením dôchodkového veku.
Zákon 461 v § 264 ustanovil, že priaznivejšie podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku po uplynutí jedného roka od smrti manžela sa nebudú vzťahovať na tie vdovy, ktorým vznikol nárok na vdovský dôchodok podľa predpisov účinných do decembra 2003. Týmto, týmto ženám, ktoré ovdoveli pred 1. januárom 2004 zákon o sociálnom poistení tak neumožnil zlepšiť svoje primerané hmotné zabezpečenie v starobe opätovným poberaním vdovského dôchodku. Nakoľko stará právna úprava nepovažovala dovŕšenie dôchodkového veku za takú sociálnu udalosť, ktorá by po uplynutí jedného roka od smrti manžela umožňovala žene obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku, na Slovensku existujú dve skupiny: ženy, vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku majú nárok na vdovský dôchodok, teda ovdoveli po 1. 1. 2004 a ženy vdovy, ktoré po dovŕšení dôchodkového veku nemajú nárok na vdovský dôchodok, lebo ovdoveli pred 1. 1. 2004. Predkladaný návrh zákona má ambíciu doplnením súčasnej právnej úpravy túto nerovnosť odstrániť a možnosť, a umožniť tak všetkým ženám po dovŕšení dôchodkového veku obnoviť nárok na výplatu vdovského dôchodku bez ohľadu na rok, v ktorom ovdoveli.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami aj medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na nezamestnanosť a na životné prostredie a tak ďalej je uvedený v doložke vybraných vplyvov.
Vážení páni poslanci, vážená pani podpredsedkyňa, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, vážení kolegovia, výbor ma určil za spravodajcu k tomuto návrhu zákona, ktorý spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku aj legislatívnych, našich legislatívnych pravidiel. Ako spravodajca odporúčam, aby Národná rada po rozprave sa uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní a ak ho schváli, ak teda prijme také uznesenie, aby ho prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Tento výbor zároveň navrhujem aj ako gestorský a čo sa týka lehôt, odporúčam, aby výbory prerokovali návrh do 30 dní a gestorský do 32 dní.
Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, dovoľte mi znova predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním verejnej zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.
Cieľom návrhu zákona je dosiahnuť, aby bolo parkovanie pri nemocniciach, respektíve iných poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktoré sú verejné, teda vlastnené obcou, samosprávnym krajom alebo štátom, pre ľudí dochádzajúcich do týchto zariadení bezplatné. Čiže bezplatné nemocničné parkoviská. Najmä v poslednom čase sa objavili situácie, kedy si takéto parkoviská vybudované pôvodne za účelom slúžiacim zdravotnému zariadeniu vzali do prenájmu rôzne podnikateľské skupiny, alebo samotní poskytovatelia verejnej zdravotnej starostlivosti začali za parkovanie na nich vyberať úhrady.
Predkladatelia majú za to, že takouto činnosťou môže dôjsť k obmedzeniu prístupu zdravotnej starostlivosti a preto sa svojím návrhom snažia takémuto konaniu zabrániť, respektíve inak povedané snažia sa umožniť, aby na parkoviskách vybudovaných za účelom parkovania pri návšteve zdravotného zariadenia nebolo potrebné nič platiť. V nadväznosti na ústavné princípy proklamujúce všeobecnú dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v súčasnej praxi takáto dostupnosť priamo spochybňovaná obmedzeniami v statickej doprave a parkovacom prístupe k jednotlivým zdravotníckym zariadeniam. Súčasná situácia navyše enormne finančne zaťažuje hlavne ambulantných pacientov zdravotníckych zariadení, personál zdravotníckych zariadení a väčšinu návštevníkov hospitalizovaných pacientov v zdravotníckych zariadeniach, najmä tých, ktorí dovážajú alebo privážajú alebo odvážajú pacientov do týchto zariadení.
Navrhovaná zmena odstraňuje nielen faktické obmedzenia dostupnosti zdravotníckych zariadení a neúmernú finančnú záťaž pacientov, personálu a návštevníkov zdravotníckych zariadení, ale v neposlednom rade napravuje minulé postupy, o ktorých sa možno domnievať, že neboli vždy v súlade s dobrými mravmi z titulu špekulácií s parkovacími priestormi pred zdravotníckymi zariadeniami za účelom výraznej preferencie zisku.
A dovoľte mi tu, aby som trošku nadviazal na včerajšiu tlačovú konferenciu alebo tlačovú besedu ministerstva zdravotníctva, ktoré som síce nevidel, ale dočítal som sa v dnešnej tlači ráno a chcel by som teda uvítať tento postup pani ministerky, kde avizovala zrušenie absurdných poplatkov v nemocniciach a zdravotníckych zariadeniach. Som rád, že ministerstvo zdravotníctva sa zobudilo a objavilo už niekoľko rokov trvajúce, niekoľko rokov trvajúce praktiky, ktoré vidíme vo vyberaní napríklad peňazí za vypísanie z receptu, za vypísanie ospravedlnenia, za vypísanie, alebo za, za to, že existuje nejaká klimatizácia, ktorú možno ani niektorý pacient si neželá v čakárni, alebo dokonca poplatok za poskytnutie mobilného telefónneho čísla. Ja vítam a dokonca som si istý, že to, že sa prvého, od 1. mája začal platiť zákon, ktorý sa nám podarilo presadiť v tomto parlamente minulý rok a obmedzuje, alebo teda upravuje a obmedzuje zneužívanie vyberania poplatkov za prednostné vyšetrenie v ambulanciách a nemocniciach, že to takisto prináša svoj úžitok a preto vítam ešte raz tento postup.
Ja dúfam, že toto ohlásenie a toto načasovanie nebolo náhodné a chce vyslať ministerstvo zdravotníctva signál pre parlament, že považuje zdieranie pacientov za neúnosné a preto, že sa pridá aj vládna strana aj za podpory ministerstva zdravotníctva k tomuto návrhu zákona, aby sa zakázalo vyberanie poplatkov za parkovisko, za parkovné aspoň pri verejných, na verejných plochách, na verejných parkoviskách, na tých parkoviskách, ktoré boli postavené za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pokiaľ, pokiaľ doteraz, musím povedať, že sme rokovali s ministerstvom a považovali to za zásah do súkromného vlastníctva. Ja si myslím, že práve aby sme sa tomu vyhli, tak preto sme to sformulovali tak, že verejní poskytovatelia na verejných priestranstvách nemôžu dovoliť, alebo nemôžu sami prevádzkovať takéto, takúto činnosť, aby nedošlo k neúmernému zaťažovaniu pacientov, finančnom, a nepovažujeme to za zásah do vlastníckych vzťahov, ani nie ani a nepovažujem za nutnosť vyrovnať, vyrovnať prístup štátu k štátnemu vlastníctvu, k prístupu k súkromnému vlastníctvu. Štátne vlastníctvo je, o štátnom vlastníctve rozhoduje štát a môže si povedať, že ktoré služby na tom, na tom vlastníctve bude sa poskytovať zadarmo. To len k tomu, k očakávateľným argumentom, prípadným. Dúfam, že nie.
V prípade protichodnosti záujmov na dosiahnutie zisku so záujmami nerušeného výkonu činnosti zdravotníckych zariadení a ochrany záujmov pacientov, je nepochybne nutné preferovať záujmy pacientov. Právo na dostupnú zdravotnú starostlivosť je obsiahnuté taktiež v Charte práv pacienta v Slovenskej republike prijatej uznesením vlády v roku 2001 v bodoch 3, 4 článku 2. Z rovnakého princípu vychádza Európska charta práv pacientov deklarujúcich, deklarujúc, že: "každý jednotlivec", každý jednotlivec, pardon, "má právo na prístup k takým zdravotníckym službám, aké si vyžaduje jeho zdravie. Zdravotnícke služby musia zaručovať rovnaký prístup každému bez diskriminácie na základe finančných možností, miesta bydliska, druhu choroby alebo doby prístupu k zdravotníckej starostlivosti." Myslím si, že tento, tento citát absolútne jasne popisuje, prečo majú byť parkoviská pri nemocniciach, alebo nemocničné parkoviská byť zadarmo.
Návrh zákona nebude mať dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo na samosprávne kraje. Aj to by som vysvetlil. V našom návrhu nezakazujeme vyberanie parkovného na tých parkoviskách, ale zakazujeme vyberanie parkovného od tých ľudí, ktorí v súvislosti s poskytovaním zdravotníckych služieb chcú tam parkovať. A pripomínam, že vždy boli spoplatnené parkoviská pri nemocniciach z dôvodu, že vraj tam sa zneužívalo, zneužívali, teda toto parkovisko bolo zneužívané inými osobami, ako tými, ktorí boli oprávnení, teda ktorí išli za zdravotnou starostlivosťou, napríklad z okolitých budov, okolitých kancelárií alebo z okolitých obytných domov. To znamená, že spoplatňovanie alebo vyberanie poplatkov od týchto osôb je naďalej povolené. Tým pádom nie je nutné vypovedať žiadne zmluvy. To znamená, nevzniknú žiadne nároky, nároky súkromných prevádzkovateľov na tento účel a čo sa týka financovania a povedzme, pokiaľ to prevádzkovala samotná zdravotná, zdravotnícke zariadenie, to parkovisko, a prichádzali tie tržby do jej, do ich príjmov, tak tam zase musíme povedať, že zdravotnícke služby alebo zdravotné starostlivosti sa majú financovať zo zdravotnej poisťovne a nie z rôznych výberov takýchto prenájmov.
Návrh zákona, pardon, znenie návrhu zákona je v súlade aj s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými Slovenská republika je viazaná.
Preto, vážené pani poslankyne, alebo poslankyňa a vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi vystúpiť ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya, Martina Chrena, Viliama Novotného a Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 982.
V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhovanému uvedenému zákonu, tlač 982. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka, skončil som. Nech sa páči, otvorte rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som povedal niekoľko myšlienok k tomuto poslaneckému návrhu zákona, ktorý sme spolu s kolegami predložili opakovane už na schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky. Už sme o ňom diskutovali aj na ostatnej schôdzi Národnej rady a myslím si, že možno o ňom budeme diskutovať aj na tej ďalšej schôdzi, to ešte uvidíme, ako dopadne toto hlasovanie. Nemyslím konkrétne o tomto návrhu, ale o tom riešení, ktoré je tam obsiahnuté.
Mňa takisto, ako môjho spolupredkladateľa pána poslanca Nagya, teší, že pani ministerka sa začala zaoberať problémom, ktorý tu na Slovensku máme. Ten problém na Slovensku je veľmi jednoduchý. My tu máme bezplatnú zdravotnú starostlivosť a podrobnosti tejto bezplatnosti garantovanej ústavou určujú zákony. Zákon hovorí, že z verejného zdravotného poistenia máte mať zaplatené všetko, okrem služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ktoré sú, explicitne povedané, ktoré sú v návrhu zákona a patrí medzi nich napríklad aj poplatok za recept, poplatok za prevoz dopravnou zdravotnou službou, poplatok za pobyt v nemocnici, ktorý je ale nariadením vlády určený ako nula, poplatok sprievodcu v nemocnici, poplatok za kúpele. Čiže sú určené poplatky, za ktoré možno vyberať.
Faktom ale je, že dámy a páni, vyberte sa kľudne k niektorému z lekárov. Keď sa rozhodnete ísť k všeobecnému lekárovi alebo špecialistovi a napriek tomu, že vláda Roberta Fica v roku 2006 ako jednu z prvých vecí určila nariadením vlády výšku poplatku za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii z 20 korún na nula korún a v nemocnici za pobyt z 50 korún na nula korún, čím teda uchopila mantru, že zdravotníctvo je už bezplatné, lebo v zdravotníctve sa už za nič nebude platiť, lebo sa zrušili zlé Zajacove dvadsať a päťdesiatkorunáčky, tak dámy a páni, prosím, choďte k lekárovi a nezabudnite si hlavne peňaženku. Budete prekvapení, za čo sa dnes všetko vyberajú poplatky.
Kolegovia z HPI, ktorí sa dlhodobo venujú problematike fungovania zdravotníctva, je to Ting-Tang, robili takú štúdiu, kde naozaj zisťovali, chodili a fotili, čo na dverách je vyvesené v jednotlivých ambulanciách, koľko sa to vyberá poplatkov a za čo. Viete, niektoré poplatky sú úplne smiešne, napríklad poplatok za to, že v čakárni je klimatizácia, alebo poplatok za to, že je tam ventilátor, alebo poplatok za to, že budete mať na izbe ventilátor, keď budete hospitalizovaní. No neuveriteľné poplatky. Neuveriteľné poplatky. Proste ako tvorba vymýšľania poplatkov sa úplne odviazala v slovenskom zdravotníctve a vy si teraz určite položíte otázku, že no dobre, veď ale to bolo v 2006, čo sa zrušili tie dvadsať a päťdesiatkorunáčky a potom ste boli 18 mesiacov pri vláde, čo ste urobili?
My sme išli s riešením. S riešením, ktoré mala SDKÚ - DS vo svojom programe, volebnom programe v roku 2009 - 2010 a to bol ochranný limit na doplatky. Desať euro, ani o cent viac. Aj sa nám ho podarilo dať do programového vyhlásenia vlády a prostredníctvom ministerstva zdravotníctva aj do zdravotníckych zákonov. Áno, začalo to postupne. Tento ochranný limit na doplatky je zatiaľ ochranným limitom na doplatky za lieky. Každý štvrťrok dostávajú ľudia, ktorí majú nízke dôchodky alebo zdravotne ťažko postihnutí ľudia, späť od zdravotnej poisťovne peniaze za doplatky na lieky, ktoré presiahli hranicu 10 euro. Čiže my sme zaviedli ochranný limit na doplatky za lieky. S týmto ochranným limitom sa dá pokračovať ďalej. Môže chrániť aj pred poplatkami. Ide o to, ktoré poplatky tam budete započítavať a ktoré nie. A to je úloha ministerstva zdravotníctva.
Je pravda, že ani ministerstvo zdravotníctva za vlády Ivety Radičovej s tým neurobilo poriadok, no ale ani ministerstvo zdravotníctva za vlády Roberta Fica po dvoch rokoch s tým neurobilo poriadok. Nesmierne ma potešilo, že pani ministerka si všimla, že je tu problém, ale predpokladám, že pripravuje nejaké také komplexné riešenie ako pri eHealth-e a DRG, ktoré bude platné až po skončení funkčného obdobia tejto vlády. Už sme si to všimli, tento spôsob riešenia problémov.
Takže aby sme sa teraz nezačali vyhovárať, že sa to nedá a že všetko je tak strašne komplexné, že sa s tým poriadok urobiť nedá, ministerstvo zdravotníctva, keďže zjavne nedokáže túto problematiku ako mnohé ďalšie riešiť, nakoniec sa do toho zaangažoval, neuveríte kto, minister financií pán Kažimír, lebo ako túto, tento, viete, tu tento dialóg, túto diskusiu medzi rezortmi treba sledovať dlhodobo a pred dvoma alebo troma mesiacmi pán minister financií oznámil, že uvažuje o zavedení registračných pokladníc do ambulancií. Ešte raz to zopakujem, registračných pokladníc do ambulancií. Pamätám sa, ako Robert Fico a pán Paška a iní čelní predstavitelia strany SMER v tomto parlamente, keď sa zavádzali Zajacove dvadsať a päťdesiatkorunáčky, kričali, že zdravotníctvo nie je obchod. To nám vyčítali, že my sme zo zdravotníctva urobili obchod. Ajhľa, registračné pokladnice v ambulanciách. Čože budú registrovať v bezplatnom zdravotníctve? No budú registrovať to obrovské množstvo poplatkov, ktoré okrem toho, že si ich ako v takej ľudovej tvorivosti mnohokrát kolegovia lekári vytvárajú, nie sú nikde evidované. Alebo sú, alebo nie sú. Niečo je, niečo nie je. Pán minister Kažimír to vidí a hovorí, no tak, keď už teda sa tie poplatky vyberajú, lebo s tým ministerstvo zdravotníctva nič nevie urobiť, tak aspoň nech je to zaregistrované, nech sa z toho zaplatia dane, nech je to riadny príjem tej ambulancie. Podľa mňa dá sa rozumieť tomuto opatreniu z pohľadu ministerstva financií.
Nedá sa rozumieť tomuto opatreniu z pohľadu ministerstva zdravotníctva, pretože tento návrh ministerstva financií hovorí o tom, že ministerstvo zdravotníctva nezvládlo svoju úlohu, pretože poplatky by mali mať jasne určené maximálne výšky a malo by byť povedané za čo, kedy, koľko má vo verejnom zdravotnom poistení pacient ešte doplácať. Tak to bolo pôvodne napísane v tom zlom Zajacovom zákone. Čiže nemyslím Paľa Zajaca, iného Zajaca. V tom zlom zákone počas druhej Dzurindovej vlády.
Čiže dámy a páni, tak stojí slovenské zdravotníctvo, my to teraz v tejto chvíli spolu s kolegami predkladateľmi neriešime. To, čo ale rieši návrh zákona, o ktorom dnes rokujeme, je akýsi nový poplatok, ktorý sa tvári, že nesúvisí so zdravotnou starostlivosťou, a len práve naším návrhom zákona ho chceme dať do súvisu so zdravotnou starostlivosťou a to je poplatok za parkovanie na parkovisku, ktoré patrí nemocnici alebo poliklinike. Pozrite sa, musíme mať otvorené oči a vidieť, že občania protestujú, že spisujú petíciu, že protestujú priamo na týchto parkoviskách a že sa im to jednoducho nepáči. Sa im to jednoducho nepáči, že kým sa dostanú k samotnému lekárovi, ktorý má poskytnúť tú bezplatnú zdravotnú starostlivosť v zmysle ústavy, tak zaplatia toľko zaujímavých poplatkov, že tá návšteva je pre nich neuveriteľne drahá. A im sa nepáči, prečo majú zaplatiť pri návšteve lekára, keď si ich predvolal na kontrolu, poplatok za to, že prídu autom, keď napríklad používajú dve francúzske barly. Alebo ich niekto privezie a ich musí počkať na parkovisku, alebo ich privezie a musí ich odprevadiť k tomu lekárovi, ako moju mamu, lebo nevie už ísť sama k tomu lekárovi. Ako prečo majú za to zaplatiť?
Čiže prichádzame s návrhom riešenia. Uznávam, uznávam, že je trošku prekvapivé, že s takýmto návrhom riešenia prichádzajú poslanci, ktorých tak jednoducho by sme mohli označiť, že pravicoví. Akože pravicová opozícia, keď prichádza s takýmto riešením, je to naozaj prekvapivé, lebo mala by s tým prísť strana SMER - sociálna demokracia, ona by mala chrániť tých najslabších a najchudobnejších, keďže má veľké sociálne cítenie. Faktom je, že ale to nerobí a pani ministerka tak, ako pri mnohých témach, aj pri tejto strčila hlavu do piesku. Toto nerieši. Toto nechávame tak vyhniť tento problém.
Čiže my teraz s kolegami Škripekom, Chrenom, Nagyom sme pripravili tento poslanecký návrh zákona a prichádzame s návrhom riešenia. K tomu poviem len toľko, že áno, je na mieste aj diskusia, v druhom čítaní, ak zákon prejde do druhého čítania, verím, že ho podporíte, sme pripravení aj diskutovať o tom, či sa to nedá riešiť ináč. Keď to tu bolo na ostatnej schôdzi, aj to tu zaznelo zo strany SMER-u, že je to trochu problém, napríklad ak ide o mestské parkovisko v bezprostrednom kontakte tej polikliniky, či by sa tam nedal urobiť nejaký časový limit radšej, alebo áno, je možné riešiť tento problém z rôznych pohľadov. My sme na to išli z pohľadu zdravotníckej legislatívy, pretože oslovovali nás a oslovili nás predovšetkým pacienti, ktorí chodia do zdravotníckeho zariadenia čerpať tú tzv. bezplatnú zdravotnú starostlivosť a k tomu množstvo poplatkov za všetko, za čo už sa, čo už vymysleli kolegovia lekári a kolegovia lekárnici, im pribudne ešte ďalší poplatok a to poplatok za parkovanie.
Čiže navrhujeme, aby parkovanie na verejnom parkovisku v bezprostrednej blízkosti zdravotníckeho zariadenia alebo na parkovisku, ktorého vlastníkom je nemocnica alebo poliklinika, bola služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Tak sa to dostalo do zdravotníckej legislatívy, teda parkovanie na nemocničnom parkovisku alebo poliklinickom parkovisku je služba súvisiaca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti s tým, že navrhujeme, aby nariadením vlády bola cena tejto služby súvisiacej s poskytovaním zdravotnej starostlivosti určená ako nula euro. O tom je tento návrh riešenia, dámy a páni, myslím, že veľmi jednoduchý legislatívny návrh, ktorý výrazným spôsobom sprístupní a zlepší dostupnosť zdravotnej starostlivosti predovšetkým pre sociálne najslabších obyvateľov.
Dámy a páni, ja by som vás ako spolunavrhovateľ chcel takisto poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Len niekoľko slov. Ja tento návrh zákona podporím, je taký jednoduchý a tuná už nebudem mať tú česť s europoslancom sedieť tuná takto vedľa, tak aj takúto solidaritu vyjadrím, ale jednu vec som chcel tak povedať. Aj kolega Novotný, keď to tuná tak spomínal, v rámci rozpravy vystúpim, ak by náhodou niekto chcel, ešte niekoho napadne vo faktickej poznámke, už viac nevystúpim, no ale že ono nie je ani v živote nikde nič zadarmo. Ani zdravotníctvo nie je zadarmo, hej a ono aj tie parkoviská, keď aj tak v susedných krajinách Európy človek sa kdesi takto dostane a zaparkuje, mal som tú možnosť, hej a nikto ma nepýtal nejaký poplatok. Myslím si, že to verejné priestranstvo alebo to parkovisko, ktoré patrí zdravotníckemu zariadeniu, nemali by byť tam tie poplatky. Nakoniec sú to pacienti, ktorí majú zdravotné problémy a ešte stresy vyrábať im s tým, že nejaké poplatky vymýšľať. Áno, sú aj telesne postihnutí ľudia, ktorí potrebujú aj taký komfort tam na tom parkovisku, zdržia sa aj dlhšie.
Možno tie limity, ktoré kolega tu spomínal, dať nejaký časový limit na to parkovanie, no veľakrát u toho lekára za tie dve hodiny ten pacient nie je vybavený. Koľkokrát sa zdrží človek, pacient, aj pol dňa u lekára, hej, veľakrát tie špeciálne vyšetrenia, ktoré sú, sú tam poradovníky, takže aj ten čas je ako dlhší. Neviem si to tak celkom dostatočne predstaviť, je to zaujímavé, že sú to v podstate verejné nemocnice a štátne nemocnice, ale vyberajú sa tam poplatky. Myslím si, že súkromné zdravotnícke zariadenie, ktoré prevádzkovalo by zdravotnícke služby, aby si zaviedlo ešte poplatky za svoje vlastné parkovisko, myslím si, že to neurobí žiaden dobrý manažér, že by proste odstrašoval, poviem, v úvodzovkách, svojich klientov, svojich pacientov, ale naopak maximálne vychádza v ústrety.
Áno, veľkým paradoxom je v tejto dobe, dvadsaťkorunáčky sa zrušili, ale tie rôzne poplatky, ktoré pri dverách ambulancie ako lekárov vidíme, za čo všetko naozaj sa vyberajú tieto poplatky, je to niekedy až neuveriteľné, hej, aká tá ľudová tvorivosť aj medzi lekármi funguje, fungujeme. Teda kolegov, všetkých tuná v parlamente vyzývam, aby sme podporili tento návrh zákona a vyjadrili tým aj solidaritu. Návrh zákona je dobrý.
Ďakujem.