35. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, predkladám návrh s kolegami Alojzom Přidalom a Jozefom Mikloškom, návrh, ktorý nie je nový. Usiloval som o podporu kolegov poslancov aj v minulosti, o podporu tohoto návrhu. Tento návrh reaguje na, aj na nepriaznivú sociálnu situáciu časti dôchodcov a tiež na snahy vlády zvýšiť mieru medzigeneračnej solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonaných cez daňovú legislatívu.
Dnes existuje vianočný príspevok, ktorý dostávajú dôchodcovia, nie všetci, ale väčšina. Je odstupňovaný podľa výšky k dôchodku, to znamená, tí, ktorí majú nižší dôchodok, dostávajú vyšší vianočný príspevok, radovo, maximálna suma je, presne neviem, ale okolo 70 eur a tí, ktorí majú dôchodok radovo blížiaci sa k 500 eurám, tak tí majú najnižšiu, teda v tom rozpätí tú nižšiu úroveň. My, poslanci, navrhujeme rozšíriť cez zákon o dani z príjmov možnosť daňovej asignácie, to jest poukázanie časti zaplatenej dane daňovníkom inej osobe, v tomto prípade svojmu rodičovi, ktorý je poberateľom starobného alebo invalidného dôchodku.
Dnes existuje možnosť poukázať časť dane daňovníkom rôznym právnickým osobám, ktoré pôsobia v oblasti poskytovania verejnoprospešných služieb, rôzne mimovládne inštitúcie, čiže možnosť asignácie časti dane existuje v našej legislatíve. A my túto možnosť rozširujeme aj na, ako prijímateľov fyzické osoby. Výška takto poukázanej dane sa určuje pre daňovníka sumou maximálne 50 eur za zdaňovacie obdobie. Rodič, poberateľ dôchodku môže byť príjemcom poukázanej dane od viacerých detí daňovníkov. To znamená, ak je jedno dieťa zamestnané a platí štátu dane, tak môže poukázať maximálne 50 eur svojmu rodičovi, ak sú tu dve deti, tak, a každá, každé z týchto detí platí štátu dane, tak v súčte môže poukázať svojmu rodičovi alebo svojim rodičom maximálne 100 eur. Keď niekto vychoval štyri deti, zodpovedne a sú zamestnané, platia dane tak môžu svojim rodičom poukázať jednorazovo raz za rok 200 eur dane. Je to podstatne viac ako dnes vianočný príspevok. Keďže to môžu len tí, ktorí platia štátu dane, ktorí sú zamestnaní, to znamená je to aj motivujúce pre deti a zároveň je to spravodlivé vo vzťahu k rodičom. To znamená, ak viac investovali do svojej budúcnosti prostredníctvom svojich detí, tak budú mať možnosť po prijatí takéhoto zákona profitovať viac.
Tento návrh je výrazom priamej medzigeneračnej solidarity zamestnaných detí so svojimi rodičmi. Čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň bola spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v čase poberania dôchodkových dávok, pretože rodič, najmä matky, ak boli viac pri deťoch, tak nemajú toľko odpracovaných rokov ako iní a preto sa to premieta potom aj do výšky ich prípadného dôchodku.
Pri existencii priebežného dôchodkového systému, dôchodkového piliera sa tak zamestnané deti týchto rodičov často viac solidarizujú s inými, ako s vlastnými rodičmi. Tento návrh je sociálne spravodlivejší i k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporujú bohatších. Napríklad ako to je dnes vo vianočnom príspevku, na ktorý sa skladajú cez dane aj rodičia z rodín, ktorých je príjem na osobu nižší ako príjem dôchodcov, poberateľov vianočného príspevku.
Táto úprava nie je v rozprave s Ústavou Slovenskej republiky, ani s ústavnými zákonmi, ani medzinárodnými zmluvami, či inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Jeho presnú výšku však nie je možné špecifikovať, pretože využitie tohto inštitútu je pre daňovníkov dobrovoľné, ale v prípade, že by túto možnosť využilo 300-tisíc daňovníkov, dopad na rozpočet znížením príjmov štátneho rozpočtu by bol, odhadujeme 15 mil. eur v jednom rozpočtovom roku. Teda priznávame tento dopad na štátny rozpočet, ale samozrejme, uvedomujeme si pozitívny efekt z prijatia tohto opatrenia, ktorý sa prejaví aj v nasledujúcich rokoch.
Rovnako si vyžiada tento návrh aj zvýšenie výdavkov daňovej správy, ktoré vzniknú v súvislosti s poukázaním podielu zaplatenej dane, napríklad evidencia, spracovanie tých dokladov, čo ministerstvo financií odhadlo radovo na 0,7 mil. eur.
Napriek tomu vás prosím o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona a zároveň, pani podpredsedníčka, ak dovolíte, rád by som sa ako prvý prihlásil do rozpravy.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, ako spravodajca konštatujem, že návrh spĺňa záležitosti, ktoré predpisuje rokovací poriadok a legislatívne pravidlá tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Keď sme tu diskutovali tri dni o novele ústavy a najmä o tej časti, ktorou sa navrhuje meniť v ústave, alebo doplniť definícia manželstva, tak oponenti stokrát argumentovali tým, že nič sa nezmení, alebo že to nestačí, tak chcem povedať, že toto je jeden z návrhov, ktorý je v súlade s tým, o čom sme už rokovali, a to je konkrétny príklad pomoci rodinám s deťmi, alebo nastolenie väčšej spravodlivosti v našom daňovom aj dôchodkovom systéme.
Uvedomujem si, že prichádzam s týmto návrhom nie vo vhodnej chvíli, pretože verejné financie sú vo veľmi zložitej situácii, aj keď sme sa tento týždeň dozvedeli, že Slovensko sa vymanilo alebo vyslobodilo z toho klubu krajín s nadmerným deficitom, že je to akoby lepšie, ale predsa len to napätie vo verejných financiách je značné a vláda musí ďalej šetriť, musí robiť poriadok vo financiách, preto každý návrh, najmä keď je to poslanecký návrh zákona, ktorý bude mať evidentne dopad na verejné financie, že bude znamenať, že minister financií dostane menej z daní, lebo daňovníci mu ukroja z tej dane využitím možnosti asignácie časti dane poukázaním svojim rodičom, tak uvedomujem si, že aký je výsledok, alebo aký bude výsledok pri hlasovaní o tomto návrhu. Ale predsa len do diskusie, rád to pripomeniem a zároveň nech je to ako verejný prísľub, že keď KDH bude vo vláde, tak toto je jedno z opatrení, ktoré sa budeme usilovať presadiť v našej legislatíve.
Niekedy sme tomuto návrhu hovorili, že to je návrh zákona o troch grošoch. A toto je o tom jednom groši, ktorý deti, zamestnané deti by mali vrátiť svojim rodičom. Je to len symbol, je to symbolicky, pretože 50 eur raz za rok alebo maximálne 50 eur pri dnešných výdavkoch a nákladoch dôchodcov na život je naozaj len, len symbol.
Dnes je to tak, že zamestnaní ľudia na dôchodky prispievajú do Sociálnej poisťovne a táto ich rozdeľuje terajším dôchodcom. Tento jestvujúci systém vôbec nezohľadňuje to, ako zamestnanec alebo dôchodca, keď bol v produktívnom veku, ako prispel do budúcnosti, to znamená, aj na svoj dôchodok cez svoje deti. Jednoducho nie je rozdiel medzi dôchodcami, ktorý jeden napríklad počas svojho produktívneho veku popri tom, že pracoval a platil odvody na svoj dôchodok, tak zodpovedne vychoval trebárs aj päť detí ako budúcich prispievateľov na dôchodky. A medzitým dôchodcom, ktorý napríklad bol bezdetný alebo slobodný, alebo mal menej detí, proste ich dôchodok, ak rovnako dlho pracovali, ak mali rovnaký príjem, tak jednoducho ich dôchodok by mal byť v zásade rovnaký. Čiže to, že niekto investoval počas svojho produktívneho veku aj na ten dôchodkový systém prostredníctvom svojich detí, že ho udržiava, alebo prispieva k jeho udržateľnosti, tak to sa v našom dôchodkovom systéme nijako neprejavuje. A ja si myslím, že to nie je spravodlivé, že tá medzigeneračná, priama medzigeneračná solidarita by mala byť zvýraznená aj v tomto systéme, pretože je rozdiel, keď niekto má náklady s výchovou viacerých detí, ako keď niekto si môže sporiť na svoj dôchodok a nemá také náklady, napríklad na vzdelanie, na výchovu svojich detí.
Tá situácia sa zhoršuje aj tým, že do budúcna, a to už demografickú krízu už pripúšťajú dnes všetci, ktorí to sledujú a vidia, aká nás čaká budúcnosť pri takom počte narodených detí, pri takom počte seniorov, pri tých rizikách alebo turbulenciách, do ktorých ekonomika vchádza. Jednoducho nečakajú nás ľahké časy a možno ani naše deti práve z dôvodu časovanej bomby, ktorá je skrytá v tom demografickom vývoji.
Za riešenie nepovažujeme v KDH to, že sa majú zvyšovať dane donekonečna, zvyšovať donekonečna odvody, lebo aj to samotné pri zlej finančnej situácii mladých ľudí mnoho razy odrádza od toho, aby mali deti. To znamená, je to začarovaný kruh. Problémy nášho dôchodkového systému do budúcna vyrieši, samozrejme, aj dôstojnej staroby, skôr viac detí v rodinách. Samozrejme, nielen to, ale teda nechcem to sa veľmi rozširovať, aby som neodbočil od témy.
Odborníci hovoria, že ak sa na Slovensku, ak by teda nemala sa situácia zhoršovať, ale naopak, aby sme ju ako tak zastabilizovali, tak pôrodnosť by mala byť na Slovensku najmenej 1,8 dieťaťa na ženu oproti súčasnému stavu, ktorý je 1,34. A zároveň ale, každý rok by Slovensko malo na nasledujúcich 50 rokov prijať o desaťtisíc imigrantov viac, ako odíde Slovákov do zahraničia. Proste to sú také drastické čísla, ktoré si je ťažké už len predstaviť, a preto si myslím, že by sme mali robiť niečo s naším dôchodkovým systémom, pretože nehrozí, že Slovensko bude prijímať každý rok desaťtisíc imigrantov. A takisto ani nehrozí, že sa náhle zmení pôrodnosť na Slovensku, teda smerom hore, že sa bude podstatne viac detí rodiť ako teraz. Preto treba podporovať rodiny, rodiny s deťmi, stabilitu rodín, presadzovať pro rodinnú politiku, ochraňovať život, lebo inak nám teda nehrozí nič dobré.
Len ako perličku spomeniem, že dnes v Nemecku 40 % vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí žijú v partnerstvách alebo v manželstvách, nemajú deti. Štyridsať percent. A určite so mnou súhlasíte, že v Nemecku to nie je z finančných dôvodov. A oni na otázku prečo, tak aj odpovedajú, že v podstate rodičia ich neviedli k tej zmysluplnej ceste, že deti sú ich budúcnosť. Preto si myslím, že aj to je výrazom toho, ako oslabovanie rodiny prispieva k demografickej kríze.
Dámy a páni, toto je návrh zákona, to je taká, taký malý príspevok k tomu, aby, aby to bolo inak, aby to bolo lepšie, aby to bolo spravodlivejšie. Uchádzam sa aj s mojimi kolegami o podporu tohto návrhu.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Vážený pán kolega Brocka, ja by som vám chcel poďakovať za ten nápad, za tú myšlienku, ktorú sme teda prepísali do novely zákona o dani z príjmov. Poslanci za KDH tu už pred polrokom na jeseň tento návrh predkladali. Ale ja by som chcel tak zhrnúť, alebo povedať ešte, že tento zákon je podľa môjho názoru aj o vzťahu poslancov k slobode a solidarite a k ich spravodlivosti, teda nie k strane, ktorá má v názve slobodu a solidaritu, ale skutočne aj slobode a solidarite, pretože podľa tohto návrhu vlastne každému občanovi, ktorý odvádza alebo platí dane, dávame možnosť slobodne sa rozhodnúť, či túto možnosť využije alebo nevyužije a poukáže alebo nepoukáže sumu maximálne vo výške 50 eur, zjednodušene povedané, svojim rodičom. Je to akt solidarity so svojimi rodičmi a podľa mňa ťažko niekto môže tvrdiť, že je solidárny s občanmi, ostatnými, keď nepodporí túto možnosť solidarity so svojimi rodičmi. No ja som presvedčený, že je to aj spravodlivé. Jednoducho, tí rodičia, ktorí vychovali viac detí, majú možnosť, alebo ich deti majú možnosť poukázať svojim rodičom tento príspevok. A je to spravodlivejšie ako vianočný príspevok, ktorý prakticky dostávajú všetci rovnaký, ja neviem od 30 do 60 eur a tuná ten, kto vychoval päť detí a tieto deti pracujú, jednoducho dostane päťnásobok tých päťdesiatich eur a prirovnal by som to teda k darčekom pod vianočný stromček. Kto má viac detí, tak dostane viac vianočných darčekov.

Ďakujem veľmi pekne. Musím povedať, že mne sa tento návrh vcelku pozdáva, pretože zvyšuje mieru slobody, zvyšuje mieru rozhodovania o využití vlastného príjmu. Do veľkej miery nadväzuje na iné asignačné projekty a napríklad aj na nami predložený nový model financovania cirkví a občianskej spoločnosti. Z tohto pohľadu si nemyslím, že by išlo o nejaký konzervatívny návrh. Dokonca si myslím, že mnohí liberáli by mohli byť veľmi spokojní s týmto návrhom. To, čo sa mu, to, čo sa mu asi dá vytknúť, je tá, také chýbajúce dopracovanie tej domácej úlohy. To znamená, urobenie riadnych analýz a hľadanie zdrojov na krytie nákladov takéhoto systému a jeho zavedenie. Ja si viem predstaviť dokonca aj vyššiu sumu takúto prostredníctvom asignácie, ak by napríklad mala nahradiť tie nešťastné trináste dôchodky, ktoré nie sú ničím iným, len politickým kupovaním si hlasov. A naozaj takouto náhradou by potom vypadol zo systému tento prvok politického ovplyvňovania a kupovania si hlasov. A takto, aj keď možno tie predchádzajúce dni boli slovnými výmenami medzi nami také ostrejšie, tak si dovolím aj do budúcnosti, pán kolega, navrhnúť vám, my v Nove máme ekonómov dosť. Ak budete niekedy chcieť spolupracovať a pomôcť aj s nejakými výpočtami a ďalšími návrhmi, napríklad zdrojov krytia a financovania takýchto návrhov, sme veľmi pripravení podať vám pomocnú ruku.

Ďakujem za podporu tohoto návrhu. Aj tak od Alojza Přidala som očakával ako samozrejmosť, ale aj od kolegu Chrena. Ja som priznal, že to má, prijatie návrhu, dopad na štátny rozpočet, ale aj som zároveň povedal, že neviem, aké množstvo ľudí využije túto možnosť, keby bola v zákone. Ale len spomenul jeden príklad. Ak to bude 300-tisíc daňovníkov a v maximálnej miere by využili tú možnosť 50 eur, tak dopad na rozpočet bude 15 miliónov eur. Ak ich bude 600-tisíc, tak to bude 30 miliónov eur. Ale samozrejme sú daňovníci, ktorí neplatia takú vysokú daň celoročne, ani 50 eur. Ale keby to chceli využiť, aj keď zaplatia 30 eur štátu, no tak ich príspevok bude mať menší dopad na štátny rozpočet. Čiže tých možností je veľmi veľa a záleží od toho, koľko ľudí by sa do tohoto systému zapojilo, alebo túto možnosť využilo.
Medzi týmto návrhom a vianočným príspevkom je ešte ten rozdiel, že vianočný príspevok je taká vlajka, zástava politickej strany, ktorá to presadila a sa tak aj prezentuje, že to vláda dáva dôchodcom. A my týmto návrhom ukazujeme, že nie vláda, ale zamestnané deti dávajú svojim rodičom. Teda my to tak ako nazývame pravým menom. Lebo vláda len prerozdeľuje to, čo dostane od zamestnaných daňovníkov, teda od tých, ktorí platia dane a v našom prípade pri tomto zákone to tak je.

No dobre. Ďakujem veľmi pekne. Ja som tiež jeden z predkladateľov tohto zákona a teda dovolím si vystúpiť aj ako predseda Združenia kresťanských seniorov, druhej najväčšej organizácie seniorov celoštátnej na Slovensku po Jednote dôchodcov. No a dovolím si povedať pár poznámok a snáď aj štatistík, ktoré nie sú všeobecne známe, ale sú veľmi zaujímavé a podporujú práve, ako by som povedal, tento návrh. Podčiarkujem, že teda prekonávame krízu, sme v čase, keď ceny sú už dávno kapitalistické, ale naše penzie sú stále ešte socialistické. To ukážem aj na určitých krátkych štatistikách, ktoré mám teda zo Štatistického úradu.
Hneď takým prvým bolo to, že aká je priemerná výška vyplácaných dôchodkov. Tak veľmi stručne. Starobný dneska 399 euro. Budem zaokrúhľovať. Predčasný starobný 395, invalidný do 70% 197, invalidný nad 70% 349, invalidný 269, vrátane čiastočnej invalidity. A takto to ide ďalej, vdovský. Čiže sú to všetko relatívne malé sumy a nejaká štatistika tu nedávno bola povedaná, že 14-tisíc našich seniorov má penziu menšiu ako 200 euro. Čiže to je naozaj, naozaj málo.
Druhou takou štatistikou bol počet vyplácaných dôchodkov v mesiacoch. Tak je nás tu dôchodcov 1,329 miliónov. Čiže to je riadna sila, aj politická. Z toho starobný dostáva temer milión, predčasný starobný 21-tisíc, invalidných 230-tisíc, vdovských 293-tisíc, vdoveckých 39-tisíc a tak to ide pomaly dole. Čiže celkove dostáva 1,623 miliónov ľudí nejaké tieto príspevky, ktoré by sa mohli nazvať dôchodkami. Čiže to je relatívne tiež veľmi veľa na počet obyvateľov. Celkové sumy, toto nie je moc múdre, že to tu hovorím, ale sú skoro 6 miliárd euro, ktoré sa vyplácajú na starobné dôchodky, predčasné starobné, invalidné, vdovské a tak ďalej. Len na starobné sa vypláca v roku 2013 sa vyplatilo 4,4 miliardy korún. Čiže je to veľké, sú to veľké položky a chápem aj štát, že proste nemá na nejaké radikálne zvyšovanie, ale tento zákon práve dáva určitú malú symbolickú možnosť.
Čo sa týka rastu, nie, vzťahu priemernej výšky vyplácaného starobného dôchodku a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve. To je tiež zaujímavá štatistika, ktorá už teda je tu sledovaná od, po novembri. A odpichnem sa od roku 1993, tam tento pomer bol 47 %. O desať rokov bol 47,4, o ďalších desať rokov 2013 bol 47,39 tiež. No, čiže vidíte, že za 21 rokov sa vlastne, je to stále polovica, pomer dôchodku priemerného k priemernej mzde. Čiže to je relatívne málo v porovnaní s inými európskymi krajinami. Stále je to prakticky okolo 47 % iba. Čiže situácia určite v tomto smere nie je u nás dobrá. Aj keď určite v Európskej únii nie sme poslední a je tam ešte viacero štátov, ktorí sú na tom ešte horšie.
Tu je otázkou, ale to je už takým širším podnetom, možnosti zavedenia minimálneho dôchodku. Vtedy by tie najmenšie dôchodky naozaj nejakým spôsobom vypadli, aj keď toto by bolo iste náročné na štátny rozpočet. Ale takýto cieľ by sme mohli mať.
No a ešte poslednou takou štatistikou je vlastne to narastanie priemerného dôchodku, každoročne asi takých o 10, 15 euro, čo je pozitívne. Dneska je to už okolo 400 euro. Vlani bolo 389. Lenže to súvisí s úmrtím dôchodcov, najmä starodôchodcov. Čiže tým, že tí s tými najmenšími penziami umierajú pomaly, bohužiaľ, nie bohužiaľ, ale umierajú a tým pádom ten priemer stúpa. Ale neni to kvôli tomu, že by sa zvyšovali dôchodky, ale kvôli tomu, že tí ľudia s najnižšími dôchodkami umierajú.
Konštatujem, že chudoba v Európe rastie, aj u nás. A najmä sa to týka v prvom rade rodín s malými deťmi a až na druhom mieste sú seniori. To je zaujímavé. Čiže v prvom rade by mali rodiny s malými deťmi byť šetrené a potom seniori. Ale obidvaja sú na tom zle. Seniori celý život pracovali, tvrdo pracovali, vybudovali veľa vecí a teraz vlastne na starobu, posledné roky musia otáčať každý cent pri lieku a pri všetkom. To je také nedôstojné, by som povedal, no. Zas na druhej strane platí medzigeneračná solidarita, čo často zdôrazňujeme. Tento zákon ju vylepšuje. Ale tá medzigeneračná solidarita znamená aj to, tak ako to hovorí zákon o rodine, že sa obojstranne zaväzuje starostlivosť rodičov o deti, keď sú deti malé, ale aj opačne, detí o rodičov, keď sú deti veľké a starší ľudia zostarnú a nevládzu a sú odkázaní vlastne. Toto, najmä tento druhý bod, často starí rodičia hovoria, že deti nemôžu, nemajú a tak ďalej. Na to je veľa aj kontra príkladov. Ale nechcem to tu rozvádzať. Toto je skôr na demonštráciu, že seniori to naozaj dnes nemajú ľahké. Už tu bolo povedané, ešte sa to týka najmä matiek, ktoré mali viacero detí, stále boli doma, stále sa o nich starali, vychovali dobrých ľudí, ktorí pracujú, dávajú odvody. Ony boli zanedbané, majú nízke penzie, pretože málo pracovali, alebo vôbec nepracovali. A pritom ich deti dávajú odvody, platia dane a tak ďalej, že týmto by sme mali najmä, najmä pomôcť. Tu sa teda jedná o dopad na štátny rozpočet asi 15 miliónov eur. Je to tam napísané, keby sa 300-tisíc daňovníkov k tomuto prihlásilo.
Ja som svojho času spomenul aj takú inú možnosť, možno troška flexibilnejšiu. Možno v druhom čítaní, keď dúfam, že to prejde, by sme mohli o tom viac hovoriť v súvislosti s tou dvojpercentnou daňou. Lebo vtedy by sa nemusel rátať dopad zo štátneho rozpočtu, lebo dvojpercentná daň na kultúru, školstvo, cirkvi, šport a tak ďalej sa tak či tak niekde dáva a takto by sa dávala aj rodičom. Čiže vlastne by to bolo len prerozdelenie tých peňazí na dvojpercentnú daň, tak ako to vždycky robíme a na niečo dávame. Dokonca dneska je to už aj trojpercentná daň, ak ten daňovník robí aspoň 40 hodín ročne dobrovoľnícku prácu.
Vážení, končil by som. Pripomínam, že ide o formu pomoci seniorom, že sme všetkým, aj svojim rodičom, dlžníci a teda určite si od nás zaslúžia podstatne viac ako im dávame. A toto je taká malá forma ohodnotenia, pokus o malú kompenzáciu toho, aby videli, že sme na nich nezabudli.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Tento návrh je na jednej strane pekný, pretože posilňuje solidaritu v rámci rodiny, respektíve nie ani tak solidaritu v rámci rodiny, pretože to je vlastne z môjho pohľadu automatická vec, že keď som v produktívnom veku a moji rodičia sú už starí a nepracujú, sú na dôchodku, že ich podporím aj bez toho, že by mi to ukladal nejaký zákon. To na to žiadny zákon nepotrebujem. Ale ak takýmto zákonom, ktorý je tu navrhnutý, vlastne má byť zvýhodnený rodič, ktorý má deti v produktívnom veku, tak chcem teda upozorniť, že je množstvo ľudí v staršom veku, ktorí deti nemajú a ktorí by si takúto výhodu využiť jednoducho nemohli a boli by z tohto pohľadu diskriminovaní. Deti nemajú z rôznych dôvodov. Jednoducho sú ženy, ktoré sú jednoducho neplodné, dieťa nemajú, ani keby chceli. Sú rodičia, ktorým, žiaľ, deti zomreli v mladšom veku. Stávajú sa rôzne tragédie. A sú aj osoby sexuálne orientované na rovnaké pohlavie, ktorí jednoducho z tohto dôvodu deti nemajú a tí sú takisto potom znevýhodnení, keby sa takýto zákon prijal.
V našom prvom dôchodkovom pilieri je jednoducho zavedená medzigeneračná solidarita a to platí a to je dobré a nemyslím si, že zavedenie takéhoto zákona by zásadným spôsobom pomohlo, skôr by len zvýšilo rozdiely medzi tými rodinami, kde tie deti majú a tými rodinami, kde, ako som už povedal, z najrôznejších dôvodov deti nie sú, kde sú tie rodiny bezdetné. A opakujem ešte raz, ja ako syn, ktorý má žijúcich rodičov, sa o tých svojich rodičov starám a pomáham im aj bez toho, že by mi to musel nariaďovať nejaký špeciálny zákon.

Áno, krátko na vyjadrenie kolegu Mihála. Nemyslím si, že to je diskriminácia tých rodičov, ktorí deti nemali, keď by sme presadili možnosť, že zamestnané deti môžu časť zo svojej dane, ktorú odvádzajú štátu, že by mohli odviesť svojim rodičom na dôchodku. Modelujem taký príklad, no tak keď niekto nemal deti a 40 rokov pracoval, tak 40 rokov si sporil a mohol si odkladať na svoj dôchodok. Nijako sa neobmedzoval. Svoj príjem mohol používať na rôzne účely, ale ak niekto mal, poviem jednoducho príklad, ktorý sa ľahko bude sledovať. Ak niekto mal 5 detí a mohol mať príjem aj 1000 eur mesačne, živiteľ rodiny napríklad, no tak uňho ten príjem na osobu bol 200 eur, 200 eur a dnes dôchodok priemerný je 400 eur. To znamená, v rodine, kde je viac detí a to je evidentné aj zo štatistík, že je životná úroveň nižšia ako dôchodcu, ktorý má priemerný dôchodok. To znamená, aká diskriminácia? Ja si myslím, že práve, keď tí rodičia, ktorí investovali peniaze, ktoré zarobili, do svojich detí a nijako sa to nepremietne napríklad v dôchodkovom systéme, tak oni sú diskriminovaní, lebo oni investovali do dôchodkového systému cez svoje deti.
Ja s mojím synom som raz išiel autom a videl som, že sa otáča za každým Range Roverom na ceste. Pravdepodobne sa mu tá značka páči a možno mu vadilo, že ja nemám Range Rovera, tak som mu povedal: "Vieš čo, Adam, ty si môj Range Rover." A on tomu rozumel.

Ďakujem. Ja uznávam, čo povedal pán minister Mihál, že fakt, že sú tu ľudia, ktorí nie svojou špekuláciou alebo vinou deti nemajú, takže to je iný balík, ktorý tiež určite treba riešiť, možno aj od prípadu k prípadu. Tiež je dôležité na nich nezabudnúť. No len určite sa to nedá porovnať s ľuďmi, ktorí tých detí majú viacej. Dobre si ich vychovali, celý čas platili odvody, teda platili aj na tých, ktorí tie deti nemali a teraz nejakým spôsobom to zohľadniť, že nemajú veľký dôchodok, pretože stále boli doma a starali sa. Proste ide aj o zrovnoprávnenie tých matiek, ktoré celý život presedeli doma, starali sa o deti a nepracovali, nemali kariéru, nemali nič. Mali svoje deti, tie im teraz môžu svoje veci vrátiť, ale ja navštevujem domovy dôchodcov a tam som prekvapený tým, že aj tí drahí, aj tí lacnejší, aj tí štátni, je veľa ľudí, ktorí tam išli preto, že svoj byt predali a dali peniaze deťom, rozdali alebo dokonca vnukom a vzápätí, keď tí vnuci alebo tie deti majú im pridať 50 euro na mesiac, keď už ceny stúpli a štát na to nedáva, tak naraz donesú papier, že nemajú, že sú bezmajetní, hoci mesiac, pár mesiacov predtým získali veľké peniaze. Čiže stačí tam to čestné prehlásenie a nie nejaké majetkové priznanie alebo to. Čiže tam je tiež nespravodlivosť, že mnohí, mnohé deti zabúdajú na svojich rodičov v domovoch dôchodcov a to je vážnou chybou. Ďakujem.