35. schôdza

Vítam ten posun, Alojz, ale aby bol výraznejší, ja ťa do tej školy aj tak raz zoberiem, aby si to videl, čo to znamená, keď deti chodia do školy rady, keď každý robí, čo chce, a napriek tomu v tom nie je chaos, keď si dieťa môže ráno povedať, ja budem dneska robiť celý deň matematiku a nijakým spôsobom tým nestráda, že hneď vedľa nej, vedľa neho ten istý, také isté dieťa z tej istej triedy robí celý deň slovenčinu a nejak sa nerušia, takže možno ešte aj tie, už to nie je slama, už sú to vankúše od Montessori, je to super, že sa to v tebe proste ten vnútorný obraz takto vyvíja a raz ťa tam zoberiem, aby si to mal potom pred očami, že jak to reálne vyzerá.
A, ale áno, úplne súhlasím s tým, že základ je, aby tie deti chodili do škôl. Len na tom, na tom ako my sa zhodujeme tu už dávno, ale práve také návrhy, ako sme dali s Luciou, ten prvý o povinnej predškolskej dochádzke alebo ten, ktorý dneska dala ona sama v inej forme, lebo ten predtým nám neprešiel, to sú tie kroky, ktoré by mohli pomôcť tomu, aby sa to stalo skutočnosťou. Len otázka je, ako bude osemdesiattrojka na druhej strane hlasovať, lebo bez nich takýto zákon jednoducho neprejde a bez nich sa k tej skutočnosti nepriblížime a darmo bude rómsky splnomocnenec ten návrh podporovať, keď nedokáže presadiť u vlády, ktorej je svojím spôsobom členom, aby povedala svojim poslancom, že za to treba zahlasovať, že takéto niečo si vieme predstaviť, že by sa stalo a že by to všetkým pomohlo v tej situácii, v ktorej sme. Takže áno, objavujeme koleso, len koleso stojace v kúte treba aj rozhýbať, aby niečo spravilo.

Vážená pani predsedajúca, vážená pani ombudsmanka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prerokúvame dnes správu verejnej ochrankyne práv o jej činnosti za rok 2013 a miestami som mal pocit, že by sa správa mala premenovať na správu o ignorovaní práce a podnetov verejnej ochrankyne práv vládnou stranou SMER. Svedčí o tom prevažná väčšina ignorovaných, odmietnutých a nevypočutých návrhov riešení pani ombudsmanky, ktoré predložila, respektívne chcela predložiť vláde, ministrom, pravda, ak bola vôbec vypočutá. Táto snaha znemožniť prácu ombudsmanky - od procedurálnych odmietaní a o možnom presťahovaní sídla ombudsmanky do Košíc až po nepridelenie finančných prostriedkov od vlády - je nemiestna a nepochopiteľná. Hlavne od strany, ktorá má parlamentnú väčšinu.
Múdri ľudia často poukazujú na skutočnosť, že úroveň vyspelosti spoločnosti odráža to, ako pomáha slabším a bezbrannejším. Podľa správy pani ombudsmanky to teda so Slovenskom nevyzerá dobre. Moje otázky znejú: Prečo páni poslanci SMER-u sa tak bojíte zistení pani ombudsmanky? Prečo pri svojej parlamentnej sile neriešite jej zistenia? Dokedy budete trpieť porušovanie ľudských práv na Slovensku, dokedy bude siahať vaša nevšímavosť? Dovtedy, kým sa vás to osobne nedotkne? Alebo dovtedy, kým ohrození nebudete vy osobne, poprípade vaše deti?
Kolegyne, kolegovia, parafrázujúc Einsteina, vinní nie sú len tí, ktorí zlo páchajú, ale aj tí, ktorí sa nečinne prizerajú. Na Slovensku často sa na to len prizerá a miestami ani to nie. Svedčia o tom prípady v celom rade porušenia ľudských práv od študentov, na ktorých sa strieľa, cez Hedvigu Malinovú, cez neoprávnené zásahy policajtov, cez napádaných cudzincov a príslušníkov národnostných menšín. A vládna moc nič. A minister vnútra tiež nič. Všetko je v poriadku, všetko je v rámci zákona a násilie a porušovanie ľudských práv sa deje naďalej. Jediným výsledkom je cynický odkaz verejnej ochrankyni práv: Ak nebudete poslúchať, ak budete na to upozorňovať, odsťahujeme vás do Košíc.
Dovoľte mi, vážené kolegyne a kolegovia, pri tejto príležitosti upriamiť vašu pozornosť na posledné dva prejavy etickej neznášanlivosti. Xenofóbnymi prejavmi sa preslávila hlásateľka verejnoprávnej televízie. Na čele tejto inštitúcie stojí človek, ktorý bez váhania prepustil slečnu z televízie. O pár dní nato naša hokejová legenda nezvládla svoje emócie a zaútočila na dve dievčatá v centre mesta, lebo sa mu nepáči maďarčina, a šťavnato ich označil za, no ani nechcem opakovať jeho slová, lebo táto sála si tieto slová nezaslúži. A pán prezident z toho nevyvodil okamžité dôsledky, ktoré sa očakávajú od hlavy štátu. A pán Rusnák nakoniec pod tlakom verejnosti včera odstúpil sám z funkcie. A viete, prečo sa to na Slovensku môže diať? Lebo sa polícia rozhodla tak, ako aj v iných prípadoch, že nič sa nestalo, že na Slovensku je možné urážať, hrubo nadávať niekomu len preto, lebo rozpráva svojím materinským jazykom. Zbytočne vám to dosvedčia traja svedkovia, rovnejší medzi rovnými majú vždy pravdu. A viete, prečo je to možné? Lebo im vláda a moc kryje chrbát. Horšie od tohto momentu už je len odpoveď na otázku, či vedúci pracovník prezidentskej kancelárie koná tak, lebo mu to umožňuje polícia, alebo či polícia koná tak, ako koná, lebo je to osoba nedotknuteľná.
Chcel by som vám prečítať úryvok z uznesenia vyšetrovania spomínaného prípadu. "Prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto verejne hanobí po a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu, alebo etnickú skupinu alebo po b) jednotlivca alebo skupinu osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania."
A teraz vysvetlenie. "Pre naplnenie zákonných znakov hanobenia je však nevyhnutné, aby páchateľ vyslovil hanlivý prejav, pod ktorým je potrebné rozumieť rozvinutejšie hrubo urážlivé vyjadrenie sa na adresu konkrétneho národa, rasy, etnika, jednotlivca či skupiny osôb pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu, rodu, pre ich náboženské vyznanie alebo preto, lebo sú bez vyznania, v kontexte napríklad s historickým vývojom udalostí, ku ktorému má páchateľ odmietavý postoj podmienený jeho negatívnym subjektívnym vzťahom k iným rasám, národnostiam či náboženstvám, s cieľom znížiť ich vážnosť." A teraz krásna veta. "Nepostačuje preto, aby pre naplnenie zákonných znakov hanobenia páchateľ vyslovil slovné spojenie pozostávajúce z názvu národnosti a vulgárneho prívlastku."
To znamená, že keď urazím niekoho len jedným slovom, jedným prívlastkom, neporušujem zákon, aj keď to poviem desaťkrát za sebou behom desiatich minút. Pravdepodobne tam musím dať viac prívlastkov za sebou, aby som naplnil skutkovú podstatu. Táto argumentácia je prinajmenej smiešna. Súhlasím s tým, že politici nemajú zasahovať do objektivity policajného vyšetrovania, ak sa vôbec dá nazvať objektívnym vyšetrovaním prekrúcať paragrafy tak, aby sa z viny stala nevina. Lebo takýchto iskierok nenávisti je stále viac. Nielen v Moldave nad Bodvou, Nitre alebo teraz pri Prezidentskom paláci.
Aj ja som otec dvoch dcér. Sú maďarskej národnosti a budú sa medzi sebou rozprávať po maďarsky, či sa to pánovi Rusnákovi a jemu podobným páči alebo nepáči. Chcem veriť, že ako ich otec sa budem môcť spoľahnúť na spravodlivosť, na korektný prístup od všetkých, ktorí to majú v popise práce, keď sa takéto niečo im stane. Viete, možnože ich nezbijú, možnože nebudú mať fyzické následky, ale na duši im ponechá ranu takisto, ako ponechá ranu na duši dievčat pán Rusnák. A možnože pri mojich dcérach nebudú stáť odvážni mladí muži, ktorí by sa ich v tom momente zastali. A preto sa pýtam pána ministra vnútra a spravodlivosti, aké zákony budú predkladať a prijímať, keďže majú väčšinu v parlamente, aby sa nedali vykrúcať, aby sme nedávali signál verejnosti o tom, že kľudne môžeš urážať, hanobiť a šíriť nenávisť a nič sa ti nestane. Dúfam, že sa kompetentní zobudia včas, a verím tomu, že sa tieto inštitúcie zobudia skôr, ako sa nájde otec, ktorý celú vec zoberie do vlastných rúk a bude to riešiť po svojom, keďže od štátnych orgánov nemá podporu. Zodpovední politici by si to mali uvedomiť.
Ďakujem pekne.

K tomu treba povedať, že my by sme mali ísť v určitom smere príkladom. A ako ste spomínali, pán kolega, ten prípad tej hlásateľky, my môžme analyzovať tú situáciu, môžme tam pripustiť určitú takú až možno ženskú hystériu, ten afekt, celé tie okolnosti a ten nešťastný status a správne rozhodnutie RTVS. A teraz dokonca som čítal, že bola, že vzniesli trestné stíhanie. Len na to, aby sme ozdravili tú spoločnosť, ja už dlhodobo upozorňujem na iný prípad komunálneho politika, ktorý komentoval malé rómske dievča, ktoré vykonáva potrebu, prívlastkom, nebudem ani hovoriť. Deti, ktoré sa vyhrievali na asfaltovej ceste, komentoval, že obrnený transportér. Viete, tá cesta nebola jeho, tie deti mu nič nerobili, nebol v afekte a tieto statusy na facebooku boli. Len zarážajúce bolo, že tomu človeku držala, keď som to tu nadniesol, tak dokonca predseda liberálnej strany považoval za potrebné vyjadriť mu podporu, potom preplával tuná ku kolegom do inej strany, v politike konzistentne dlhodobo pôsobí, a dokonca je členom kultúrnej komisie mesta Bratislavy. Viete, a to je presne to, že pokiaľ my chceme vyslať signál do spoločnosti, tak že na tú dievčinu, tú hlásateľku sme si trúfli všetci, všetci, a vidíte, na niekoho, a to je len komunálny, zrazu každé hrdinstvo padá. Dokonca, práve naopak, že sa nastavujú chrbty. Čiže, a potom to má, samozrejme, konzekvencie inde a potom sa množia iné, aj ten prípad, ktorý ste vy spomínali. Čiže na to by som chcel upozorniť, ten problém je stále živý, stále existuje a v porovnaní so začatím trestného stíhania voči Kornúthovej sa znova objavuje.

Pán poslanec, považujem vás za korektného partnera. Netreba rozvirovať hladinu. Ja viem, že či to bolo od Rusnáka, alebo kdekoľvek na futbalových štadiónoch, alebo pri iných príležitostiach, kde dôjde k skratovej záležitosti, ale slovenský a maďarský národ tu roky žije, žiadne problémy nie sú, pokiaľ my politici nebudeme pchať do toho nos. To treba povedať otvorene. Myslím si, že aj Rusnáka, aj ďalších, keď skratujú, lebo niet človeka, ktorý by neskratoval proste, alebo by sa nehanbil za niektoré výroky alebo skutky, ktoré spraví. Myslím si, že aj toto bol obyčajný skrat. Len my nedávajme to ďalej, pretože len napomáhame potom tým ďalším nacionálnym ani nieže prvkom, ale ľuďom, ktorí v každej spoločnosti sú a, samozrejmá vec, pokiaľ ekonomika nefunguje, tak táto činnosť alebo toto sa ďaleko viac prejavuje.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za reakcie. Súhlasím s tým, že netreba nikam tam, kde to nepatrí, nalievať oheň, olej do ohňa, ale v každom prípade si myslím, že keďže som hovoril, že som otec tiež dvoch dcér a nerád by som prežil to, že moje dcéry s takýmto prípadom prídu domov a jednoducho nič ako keby sa neudialo, to znamená, že fakt vysielame taký signál, že keď niekto to spraví, tak sa mu vlastne nič nestane a v tomto ja vidím problém. To znamená, že keď štát nedáva najavo, že nebude tolerovať intoleranciu, tak potom prináša také výpady, ako sme boli svedkom možno, alebo ako sme mohli o tom počuť. Takže si myslím, že ten prístup toho štátu je v tomto prípade príliš ľahostajný.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ombudsmanka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Sociálna poisťovňa ako inštitúcia, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach v oblasti sociálneho poistenia, sa pravidelne objavuje v správach o činnosti predkladaných verejným ochrancom práv. Je to nepochybne dané samotným predmetom, obsahom jej činnosti, ktorým je výkon dôchodkového, nemocenského, úrazového, garančného poistenia, poistenia v nezamestnanosti, lekárskej posudkovej činnosti, výber poistného, vymáhanie pohľadávok a určených činností týkajúcich sa druhého piliera, ale predovšetkým rozsahom týchto činností.
V správe sú konštatované napríklad porušovania práva na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa v súvislosti s ôsmimi prípadmi, ktorým pri posudzovaní nárokov na dávky alebo na určovanie ich výšky neboli zohľadnené všetky skutočnosti, alebo porušenia práva na súdnu ochranu práv na prerokovanie bez zbytočných prieťahov v 35 prípadoch. Samozrejme, pani ombudsmanka má pravdu. Tieto veci nás netešia, takéto zistenia. Sociálna poisťovňa prijala opatrenia na odstránenie nedostatkov, ale aj opatrenia, aby v budúcnosti k takýmto nedostatkom nedochádzalo. Musím však zdôrazniť, že pri takomto objeme agendy, ktorý spravuje Sociálna poisťovňa, keď napríklad za rok 2013 vybavila skoro 800-tisíc podaní len v dôchodkových veciach, z ktorých cirka 260-tisíc bolo rozhodnutí o dôchodkovej dávke, cirka 2,4 mil. podaní vo veciach nemocenských dávok, pričom vyplatila 1,6 mil. nemocenských dávok a cirka 900-tisíc podaní vo veciach výdavkov v nezamestnanosti, nemožno vylúčiť, že dôjde k individuálnemu pochybeniu, ale Sociálna poisťovňa robí všetko preto, aby sme týchto prípadov mali čo najmenej.
Osobitne by som sa dotkol dvoch oblastí, ktoré uvádza pani ombudsmanka vo svojej správe, a to postup Sociálnej poisťovne pri vydávaní formulára E 101, resp. formulára PD A1, o, ak rozhodovanie nároku o dávku v nezamestnanosti po návrate osoby z iného členského štátu Európskej únie. K názoru, že o žiadosti o vydávanie formulára E 101, resp. formulára PD A1 by malo byť vydané rozhodnutie, pretože formulár slúži na účely sociálneho zabezpečenia a rozhodnutie o jeho nevydaní má pre žiadateľa v oboch prípadoch dôsledky, voči ktorým sa nemôže brániť, ako aj k názoru, že používaný procesný spôsob vybavenia žiadosti neumožňuje žiadateľovi využiť prostriedky právnej ochrany, ktoré by mal, ak by o jeho žiadosti orgán verejnej správy rozhodol vydaním formálneho rozhodnutia so všetkými jeho záležitosťami a možnosťou podania opravného prostriedku, je potrebné uviesť, je potrebné uviesť bydlisko, republiku, resp. centrum záujmov tejto osoby počas jej zárobkovej činnosti v zahraničí zostalo zachované na území Slovenska. Je pravdou, že v minulosti poisťovňa pri zisťovaní údajov potrebných na posúdenie splnenia podmienky na zachovanie bydliska vychádzala zo skutočností uvedených žiadateľov v dotazníku, ale aj na podnet pani ombudsmanky, rešpektujúc názory súdov, a teraz v poslednej dobe dostávame, samozrejmá vec, aj od prokuratúry, Sociálna poisťovňa zmenila svoje postupy a v súčasnosti je dokazovanie doplnené o ústny pohovor so žiadateľom, ak je potrebné aj s ďalšími osobami, životný partner, rodičia a pod., z ktorého je spísaná zápisnica. Skúmajú sa všetky okolnosti životnej, pracovnej a sociálnej situácie osôb, ktoré odišli zo Slovenska za prácou do iného členského štátu, a žiadateľovi je vždy umožnené vyjadriť sa, uviesť všetky okolnosti, ktoré považuje za dôležité.
Nemôžme však súhlasiť so záverom, že dôvodom predchádzajúceho postupu Sociálnej poisťovne je šetrenie finančných prostriedkov na úkor žiadateľov. Od nadobudnutia účinnosti nariadenia 883/2004, t. j. od 1. mája 2010, uznala Sociálna poisťovňa žiadateľom dávky v nezamestnanosti bydlisko za zachované v takmer 20-tisíc prípadoch. Ak Sociálna poisťovňa uzná bydlisko žiadateľa na území Slovenskej republiky a následne vypláca dávku v nezamestnanosti, má v zmysle nariadenia 883/2004 nárok na refundáciu, ale len časti vyplatených súm voči tomu štátu, kde bola táto osoba naposledy poistená alebo naposledy pracovala. Sociálna poisťovňa uplatnila do dnešného dňa, vyplatila do dnešného dňa 30,7 mil. eur, z ktorej bolo do 30. 3. uhradených len 11,5 milióna. Vzhľadom na uvedené cieľom Sociálnej poisťovne nie je šetrenie finančných prostriedkov na úkor klientov, ale dôsledné dodržiavanie nariadenia na ochranu verejných financií.
Ja by som sa chcel vrátiť k týmto veciam, pokiaľ sa týka tlačiva E 101; páni poslanci, aby ste rozumeli, je to tlačivo, keď ide náš pracovník vonku robiť, tak by mal mať odpracovaný minimálne rok na území Slovenska a pokiaľ nemá odpracovaný rok na území Slovenska, tak to tlačivo by nemal dostať. Samozrejmá vec, my skúmame a dochádza s tým, pretože všetci, čo tu sedíme, mali by sme sa vrátiť a prehodnotiť zákon o personálnych agentúrach, pretože to, čo robia personálne agentúry, musím povedať, hrubo zneužívajú našich ľudí, pretože aj zahraničné firmy, a teraz hovorím aj nadnárodné firmy, ktoré u nás pôsobia, trvajú na tom, aby personálna agentúra zamestnala ľudí na tri mesiace a potom po troch mesiacoch znova tých ľudí prehodí na inú agentúru. A zas možno sú mesiac doma a potom zas ich prehodí na ďalšiu agentúru. Prečo to hovorím k tomu tlačivu E 101, že väčšinou tí ľudia, ktorí robili tu cez personálnu agentúru nadnárodnej spoločnosti, tak si ich najíma znova vonku a potom, keď má, nemá ten rok pretržite, čiže dávame tam výnimky, aby ten človek, pokiaľ je to možné, mohol ísť vonku pracovať, aby si zarobil.
Pokiaľ sa týka toho druhého tlačiva, tam je absolútne zneužívanie našich ľudí, ktorí vonku pracovali, pretože mali by ostať vonku, oni vonku nepoberajú tú dávku nemocenského, ale snažia sa brať tie dávky doma. A treba povedať otvorene, že okrem Nemecka ani jeden štát Európskej únie s nami nekoná korektne. Proste, jednoducho, my to, čo tu vyplatíme, zhruba vymôžeme od našich partnerov, kde sú podpísané všade medzištátne zmluvy, zhruba 30 percent. Ja to uvádzam preto, aby ste vedeli, že pri práceneschopnosti u nás trvá to pomerne dlhšie pracovníkom na pobočkách, ale, samozrejmá vec, potom to aj na centrále, pokiaľ celá tá záležitosť dochádza, potom, samozrejme, tí ľudia sa sťažujú u pani ombudsmanky, sťažujú sa na súdoch, sťažujú sa aj na prokuratúre. Je to záležitosť, no ale zase ten referent alebo tá pracovníčka, ktorá v Sociálnej poisťovni toto celé dáva do poriadku, musí mať prostriedky, musí mať tie papiere alebo tie veci, ktoré potrebuje pri uplatnení na náhradu, v poriadku. Každé jedno upozornenie od pani ombudsmanky alebo od ktoréhokoľvek štátneho orgánu berie Sociálna poisťovňa vážne a snažíme sa proste riešiť veci tak, aby tých sťažností bolo čo najmenej.
Ja sa chcem tu vrátiť ešte, lebo, samozrejmá vec, padajú tu otázky a z hľadiska rómskej problematiky ja, samozrejmá vec, sa stotožňujem, aj tu čo bol zákon, ktorý predložila pani Nicholsonová, pani poslankyňa. Ale vždycky je to otázka peňazí a potom je to otázka, že nám stále nefunguje - a ja to vidím ako riaditeľ Sociálnej poisťovne - hlavne samospráva a verejná správa. V zákone, ktorý tu bol, že starosta by mal byť fundovaný a mal by mať také vzdelanie, aby vedel posúdiť veci a vedel posúdiť aj tú celú problematiku, ktorá v tom regióne, kde toto rómske etnikum býva, pretože prakticky to, čo ste tu povedali, vidíme to aj pri vyplácaní dávok, proste vecí, ktoré máme. Pokiaľ nespravíme ďaleko väčšiu osvetu, ja beriem, že aj pán Pollák robí, ale tu je to otázka, skutočne stojí nie ani na vláde, ale hlavne na samospráve a verejnej správe hlavne a prednostov a starostov, primátorov, aby túto problematiku si zobrali, pretože máte pravdu, že tie nožnice sa otvárajú a ten problém je stále väčší. Je pravda, že tak, ako to upozorňujete vy, tak upozorňuje na to aj ombudsmanka a upozorňujú aj ďalšie orgány.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Keďže som bol na grémiu a nemohol som sa prihlásiť do ústnej, tak budem musieť len takúto sprostredkovanú formu aspoň v krátkosti využiť.
Ja by som sa chcel aj poďakovať za správu, ktorú predniesla pani ombudsmanka, tá práca, ktorú odvádza, je kvalitatívne na inej úrovni, ako sme boli zvyknutí, a je naozaj smutné, že sa častejšie tu nestretávame a že o tej správe nediskutujeme a o všetkých možných záležitostiach, pričom to neznamená, že má byť na to jednotný názor. Samozrejme, môže byť diskusia, nemusíme súhlasiť so všetkými postojmi a náhľadmi, ale každopádne je dôležité, aby sme o týchto veciach, ktoré sú tu, diskutovali, aby sme sa im venovali. A jedna z vecí, na ktorú by som chcel možno aj aspoň takto v krátkosti upozorniť, je stará známa kauza Malacky a Dobrocký a mňa mrzí, že táto krajina si nevie poradiť s takouto problematickou záležitosťou, lebo nezdieľam ten názor, že neexistujú nástroje, že platné zákony sa nedajú využiť na to, aby sme zabezpečili priestor pre slušný život ľudí. Viem, že, a minule som si prečítal, ako sa začal tomu venovať pán doktor Čarnogurský, a neviem, nakoľko sú tie veci relevantné, ale pravdepodobne áno. Je tam množstvo porušení zákonov, ohrození obyvateľstva a ďalších nepriaznivých vecí a myslím si, že ombudsman nemá sa venovať len menšinám z hľadiska etnicity, národností alebo orientácie sexuálnej či inej, ale vždy sa má zastávať ľudí, ktorých práva sú ohrozené, bez ohľadu na ich politický názor alebo čokoľvek iné, a toto je problémový prípad, ktorý by nemal ujsť pozornosti.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja si predsa len dovolím krátko vystúpiť a možno sa aj vrátiť k niektorým otázkam, ktoré boli pomenované, pretože to považujem za dôležité. Myslím si, že sa dá dlho, dobre a detailne rozprávať o jednotlivých častiach správy. Aj do budúcnosti o opatreniach, ktoré treba prijať, ale aby to naozaj len nebola taká debata pre debatu, tak asi treba pomenovať niektoré, niektoré veci.
A tá prvá dôležitá otázka je, aký vzťah má tento štát, vláda, súčasná vláda a tento parlament v zložení, v akom teraz je, s väčšinou strany SMER, aký vzťah má k ľudským právam. K ľudským právam, ktoré dnes tu reprezentuje verejná ochrankyňa práv, ktorá ale predstavuje inštitúciu a nie je podstatné, kto to momentálne je. A ja sa nechcem vracať o rok dozadu, keď tento parlament nezobral správu na vedomie, a dokonca sa nechcem vracať už ani k tomu, keď vláda nebola ani ochotná si vypočuť verejnú ochrankyňu práv. Opakujem, pani doktorka Dubovcová reprezentuje inštitúciu a je v tejto chvíli jedno, kto to je a odkiaľ by šiel.
Ale dotknem sa niečoho iného, pretože v tejto správe je aj zhrnutý sumár návrhov opatrení, ktoré navrhol, navrhla verejná ochrankyňa práv v záverečnej časti minuloročnej správy, a je tu vlastne odpočet, že či sa niektorými z týchto návrhov opatrení niekto vôbec zaoberal v tomto štáte. A okrem jedného opatrenia, kde sa tým, tou otázkou začal zaoberať minister spravodlivosti, tak všetky ostatné zistenia a navrhnuté opatrenia ostali nepovšimnuté. A pre mňa je to signál, že to vlastne vypovedá o vzťahu vlády, parlamentu, tohto štátu k ľudským právam. A pre mňa dokonca nepochopiteľné, lebo keď si pozrieme ten register, na ktorý upozorňovala v správe verejná ochrankyňa práv minulý rok, tak to boli, tak to boli napríklad otázky, kde sú porušované práva zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľom, kde sú porušované práva zamestnancov v rámci vymožiteľnosti ich nárokov v konkurzných konaniach, keď tie konkurzné konania nemá kto spustiť, čiže paradoxne, tá minuloročná správa upozorňovala na porušovanie práv zamestnancov a máme tu vládu strany SMER, jednej strany, máme tu nejakú väčšinu v tomto parlamente, riešime tripartity, sociálny zmier, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, Zákonník práce, keď sa prejednáva v tejto snemovni, tak všetci majú plnú pusu ochrany práv zamestnancov a tu sú konkrétne porušovania práv zamestnancov, nie individuálne prípady, ale ako keby opakované prípady, ktoré sa stávajú a ktoré vyžadujú opatrenia aj na úrovni legislatívy - a nič. Tak to treba pomenovať, lebo to v skutočnosti vyjadruje niečo o vzťahu vlády k ľudským právam aj zamestnancom a vyjadruje to vôbec vzťah dokonca aj k tej kategórii ľudí, ktorých ako keby sociálna demokracia má v popise práce chrániť a nejak sa to nedeje. A to je, to niečo vyjadruje podľa mojej mienky.
Druhý moment, ako si váži táto vláda, parlament alebo štát ľudské práva, je vyjadrený aj v tom, že boli navrhnuté verejnou ochrankyňou práv opatrenia v tej mimoriadnej správe, ktorú sme tu riešili, aj na mimoriadnej schôdzi, ktorá sa ale netýkala len policajného zásahu, ale týkala sa aj detí zaraďovaných do špeciálnych škôl, a teraz aj keď to vezmem vo vzťahu k tomu zásahu, tam boli neutrálne opatrenia, s ktorými súhlasil minister vnútra v konečnom dôsledku, pokiaľ si dobre pamätám, tie kamerové systémy, s tým súhlasil minister vnútra. A zas sa nič neudialo. A vyhováranie sa na nejaké šetrenie jedného trestného prípadu, ktoré ešte nie je dokončené z tej celej kauzy, je úplne irelevantné, pretože vieme, k čomu došlo, vieme, aké opatrenia treba urobiť, súhlasí s nimi minister vnútra. Najskôr teda sme tu mali v pléne dlhú debatu o tom, že na to, aby sa tie kamerové systémy realizovali, či treba novelizovať zákon alebo netreba novelizovať zákon. Dospeli sme k tomu, že vlastne ani zákon neni treba novelizovať, ale keď by aj bolo treba, už tu päťkrát mohol byť, ale zas sa žiadne z tých opatrení nerealizovalo napriek tomu, že minister vnútra s nimi súhlasil. Čiže aký máme vlastne vzťah k ľudským právam? Táto vláda, vládna väčšina, tento parlament a tým pádom tento štát?
A teraz sa dotknem v krátkosti opatrení, ktoré sú navrhované v tohtoročnej správe, lebo tak situačne mi prerokovávanie tejto tohtoročnej správy zapadá možno s tou dvojtýždňovou diskusiou, ktorú ako keby sme mali za sebou, keď sme prerokovávali novelu ústavy. A keď si pozriete tieto opatrenia, tak vychádzajú z viacerých plošných šetrení, ktoré Úrad verejnej ochrankyne práv vykonal a týkajú sa detí. Týkajú sa detí, ktoré, žiaľ, mali tú smolu, že sa narodili rodičom - či už zosobášeným, alebo nezosobášeným - v tom tzv. znevýhodnenom prostredí, týkajú sa detí, ktoré sú v reedukačných zariadeniach, týkajú sa detí, ktorých sa nikto nič nepýta, keď sa rodičia rozvádzajú. A nielenže sa ich nikto nič nepýta, ale ani nie sú správne zastupované v tom konaní. O tom je jedno z týchto navrhovaných opatrení, a tak v kontexte tej predchádzajúcej debaty, ktorú sme tu mali dva týždne, tak sa sama seba pýtam, že čo sú to teda tie hodnoty, ktoré tento štát chce chrániť, a čo je to teda tá priorita v oblasti rodinnej politiky, ktorým sa vláda, tento parlament, parlamentná väčšina, ústavná väčšina tohto parlamentu chce naozaj venovať, keď to nie sú deti.
A tak, keď sa na to pozerám, tak je mi to tak trošičku nejak ľúto, že dvojtýždňová politická debata symbolického významu bez praktického dopadu a najmä bez praktického dopadu k tým najzraniteľnejším. A ja si veľmi dobre pozriem po roku, keď príde ďalšia správa, ktoré z týchto navrhovaných opatrení budú vlastne zrealizované za ten rok, a musím povedať, že aj preto, pretože som si vypočula aj predsedu parlamentu, ktorý povedal, že teraz po novele ústavy teda začneme tú rodinu riešiť. Mohli sme ju aj doteraz, ale tak keď teraz, tak o rok si to skontrolujeme.
Ale tu sú aj iné zistenia a tiež ich spomeniem v kontexte tej dvojtýždennej debaty o novele ústavy, pretože jedno zo zistení verejnej ochrankyne práv zase z témy justície je, že áno, máme prieťahy v súdnych konaniach, ale verejná ochrankyňa práv sa tej téme venovala, oslovila aj jednotlivé súdy, predsedov súdov, pýtala sa ich na príčiny prieťahov v súdnych konaniach a dospela aj na základe týchto odpovedí, máme to tu v tej správe, k záveru, že tak sú tu nejaké mantinely, aj pokiaľ ide o materiálne zabezpečenie súdov, aj rôzne iné obmedzenia, ale že vlastne v rámci tých mantinelov to ministerstvo spravodlivosti viac či menej, proste robí, čo môže, nejak sa snaží, ale ten bolestný záver z tejto správy je, že aj na základe tých rozoslaných dotazníkov a zaslaných odpovedí, ak vôbec nejaké prišli, vyplynulo, že súdy, sudcovia a ich predstavitelia vlastne nepreberajú za stav súdnictva žiadnu zodpovednosť, kde minimálne, pokiaľ ide o kvalitu rozhodovania, túto zodpovednosť nesú, lebo tam to nie je o nikom inom ako o samotných sudcoch a ich reprezentácii. Ja len podotýkam, že, a pripomínam tú správu, ani nepomenovali, že v tejto časti je to naša zodpovednosť, hej, v rámci odpovedí ombudsmanke. Ja len pripomínam, že sú to práve oni, ktorým sme zverili tie previerky spoľahlivosti. Ja len nemôžem toto nepodotknúť na margo tej predchádzajúcej dvojtýždňovej diskusie.
Ak chceme smerovať k tolerantnejšej spoločnosti, k spravodlivejšej spoločnosti, k spoločnosti, kde sa každý, kto je dotknutý na svojich právach, má na koho obrátiť a môže sa spoľahnúť, že tá situácia sa bude zlepšovať, tak potom musíme začať brať vážne aj správy verejnej ochrankyne práv a zaoberať sa tými opatreniami a nielen viesť politické diskusie. Tá výzva, samozrejme, môže smerovať plošne tomuto parlamentu, ale tá výzva smeruje predovšetkým vládnej moci, pretože tá je tá, ktorá rozhoduje o tom, čo do parlamentu predloží, a je tá, ktorá rozhoduje aj o tom, ktorý zo zákonov vlastne bude schválený. Takže to, nielen či sa tu rozprávame o správe verejnej ochrankyne práv, ale to, či sa vláda a vládna väčšina bude zaoberať pomenovanými problémami a bude riešiť a zaoberať sa aj navrhovanými opatreniami, od toho bude závisieť aj to, či budeme môcť formulovať raz niekedy záver, že tomuto štátu záleží na ľudských právach každého jedného jednotlivca, a potom budeme smerovať k tolerantnejšej a spravodlivejšej spoločnosti. Žiaľ, musím povedať, že zatiaľ to nevidím.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. No, pozorne som si vás vypočul, pani kolegyňa. V podstate dosť silným leitmotívom bola úloha strany SMER a tak vo vzťahu k ombudsmanke, aj keď, samozrejme, bolo aj kopa iných vecí, predsa len pripomenúť niektoré veci v skratke. No, ľudské práva boli vždy výraznou súčasťou ľavicovej agendy, v tom sa hádam zhodneme. A osobitne kritika sociálnych práv ľudí zo strany pravice mne znie minimálne, poviem, trošku nedôveryhodne. To, že je situácia taká, aká je, na to máme, samozrejme, rôzne názory, rozdielne, ale pravdepodobne to nespôsobila ľavica.
A ďalší problém, ktorý tu mám, no ombudsman, bohužiaľ, všetko, o čom rokujeme tu, má vždycky charakter politického zápasu. Tak k tomu ombudsmanovi, máme málo príležitostí vnímať vzorové správanie ombudsmana. Samozrejme, teoreticky vieme, čo všetko robí a tak, ale pamätám, v Českej republike mali ombudsmana, volal sa, bol to pán Motejl. Mal širokú akceptáciu v českej spoločnosti, tak v ľavom spektre, tak v pravom, urobil všetko preto, aby bol vnímaný ako objektívny človek, citlivý k politickému zápasu v krajine a disponoval tou akceptáciou a dôverou celej spoločnosti. Tento moment tu zostal, ale napríklad teraz je tam niekto iný a ani jeden z tých ombudsmanov ani zďaleka nemá tie atribúty, ktoré mal napríklad pán Motejl, keď sme už pri tom.
Takže pravdepodobne vyvstáva aj u nás, keďže vlastne sme vytvorili a máme zatiaľ veľmi krátku generáciu ombudsmanov. Rozmýšľam nad tým, aby aj ombudsman sa usiloval o čo najširšiu akceptáciu spoločnosti, a to tým, že ho spoločnosť bude vnímať ako objektívna, ako objektívneho. Rovnako bude objektívne vnímať, nebude presadzovať svoj hodnotový systém, ale hodnotový systém celej spoločnosti podľa reprezentantov, ktoré dávajú. A to je cesta pre to... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja len protestujem proti tomu, aby tu niekto hovoril, že pán Varvařovský, ktorý nastupoval po pánu Motejlovi, je tu neznámy. Podľa toho, ako kto sleduje situáciu. Ale pán Varvařovský bol presne taká istá osobnosť ako pán Motejl a tak ďalej a tak ďalej. A pripomínam, že ľudské práva sú agendou až po druhej svetovej vojne. Neboli vždy. Neboli vždy. To je až agenda po druhej svetovej vojne a nebola to agenda socialistov. Bola to agenda nemeckých sociálnych demo..., teda kresťanských demokratov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR
Reagujte, prosím vás, na vystúpenie pani poslankyne.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
Takže, takže ja by som chcela ale z toho, čo hovorila pani poslankyňa Žitňanská, vyzdvihnúť hlavne to, že pani Dubovcová sa konečne venuje právam detí, detí, napríklad v súdnych konaniach, v ktorých dochádza ku kolízii práv dieťaťa a jeho zákonných zástupcov. Z úradnej moci aby sa vždy ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany ako kolízneho opatrovníka, ale nielen dieťaťa, ale celej rodiny, a toto je to, čo je, čo je na týchto poznámkach pani Dubovcovej to mimoriadne cenné. Zároveň treba spraviť procedurálne pravidlá priameho vypočutia dieťaťa. My vieme, že tie priame vypočutia sú hrozné. Ja som konfrontovaná ako predsedníčka Živeny s tým, ako súdy vypočúvajú znásilnené ženy. To už ani snáď okrem afrického kontinentu nikde inde nevyskytuje sa, ako my vypočúvame ženy a deti! Tieto všetky záležitosti pani Dubovcová sem prináša. Ale ako vidieť, niekto to stále chce zmeniť na politický zápas. My argumentujeme deťmi a vy argumentujete politickou mocou. Ale veď predsa od druhej svetovej vojny... (Prerušenie vystúpenia časomerom, reakcia z pléna.)