35. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, 25. marca 2014 prerokovala a následne schválila táto Národná rada novelu zákona o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzatváranej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho. Pán prezident tento zákon podpísal 9. apríla 2014. Následne bol zverejnený v Zbierke.
Avšak v rámci tejto novely bola schválená aj taká prílepková novela zákona č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci, ktorou sa do slovenského právneho poriadku zaviedla jedna úplne taká nová, doteraz neexistujúca možnosť, a to možnosť poskytovateľov investičnej pomoci poskytovať automatické daňové úľavy v špeciálnom režime nevyžadujúcom si rozhodnutie vlády, a to pre investície v hodnote viac ako 200 mil. eur. Podľa schváleného zákona teda ministerstvo hospodárstva po dohode s ministerstvom financií bude môcť takému investorovi poskytnúť daňovú úľavu, pričom pôjde rádovo až o desať milióny eur, a to dokonca bez toho, aby investor, ktorý túto úľavu dostane, vytvoril čo i len jedno nové pracovné miesto.
Vytvorenie tohto špeciálneho režimu má však aj jeden nezamýšľaný dôsledok na transparentnosť a boj proti korupcii, a to ten, že pri jeho využití nebude podľa dikcie schváleného zákona v žiadnej z fáz poskytovania takejto daňovej úľavy, pri žiadnom, pri žiadnej z týchto fáz nebude vyžadované poskytovanie informácií pre verejnosť. Inými slovami, daňové úľavy rádovo v desiatkach miliónov eur poskytnuté bez toho, aby muselo vzniknúť čo i len jedno nové pracovné miesto, môžu byť poskytnuté úplne potichučky, poza bučky bez toho, aby sa o tom verejnosť čo i len dozvedela. Takáto schválená právna norma je teda v rozpore s pravidlami transparentnosti, boja proti korupcii a zverejňovania informácií.
Zákon, ktorý s kolegom Jurajom Miškovom predkladáme, preto opravuje tento nedostatok, a to zavedením obdobného postupu ako pri zverejňovaní zmlúv uzatváraných verejným sektorom. Návrh teda ukladá poskytovateľovi investičnej pomoci povinnosť zverejniť rozhodnutie o jej poskytnutí a o poskytnutí tejto daňovej úľavy podľa uvedeného špeciálneho režimu v centrálnom registri zmlúv. Až po takomto zverejnení rozhodnutia v centrálnom registri zmlúv by rozhodnutie udeliť daňovú úľavu nadobudlo právoplatnosť.
Tento návrh zákona teda nebude mať žiaden dopad ani na štátny rozpočet, ani na životné prostredie, avšak bude mať výrazný dopad na zlepšenie informovanosti verejnosti a na transparentnosť rozhodovania štátnej správy na Slovensku.
Ďakujem vám veľmi pekne. Skončil som.

Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma svojím uznesením č. 301 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pánov Martina Chrena a Juraja Miškova na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 1005.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ja tento zákon podporím, pretože si myslím, že je dobrý.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím pána predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja si pamätám, keď sme tu preberali ten zákon, a viem, že sme tam vtedy upozorňovali na ďaleko väčšie obludáriá, ktoré môžu nastať, a naozaj možno skôr či neskôr aj nastanú. Toto, tento návrh, ktorý tu je, neublíži ani nepomôže, v zásade hovorí o tom, že už keď sa rozhodli, tak to treba zverejniť. Ja, samozrejme, keby už len to na mne stálo a padalo, nemám s tým najmenší problém, ale možno pre naozaj potreby tak závažného rozhodnutia, že podporíte, lebo tým, že podporíte, aj deformujete. To treba tiež jedným dychom povedať, hej. Že tým, že niekoho podporíte, tak v zásade aj deformujete to prostredie, lebo iného nepodporíte a ten iný sa môže cítiť, teda môže aspoň teda nadávať, že jak je deformované. A naozaj to v skutočnosti nastáva, hej, že, nie vždy je to výrazom sledovania nejakej hospodárskej stratégie štátu, ale je to, je to deformácia typu: kto koho pozná a kto koho lepšie pozná.
Jeden úplne excelentný prípad je, a ten podľa mňa má aj rozpor, ja to tu nedám, ja by som to nepovedal, ten podľa mňa, ja už neviem, kedy sa niekto niečomu začne venovať, je v rozpore aj s európskou smernicou o dvojitej pomoci, to je prípad pána z SCP, hej. Že tým Liptákom, viete, Liptákom merali znečistenie, zistili, že nefungujú merače, keď sa robilo to meranie, ktoré bolo dôležité pre jedno rozhodnutie, tak sa zistilo, že zrovna nejaké dva či koľko ich nefungovalo, tie, čo boli na škole, no to je tiež taká zaujímavá vec, no ale nefungovali. No ale týmto Liptákom robí niekto kogeneračnú tú, ten kotol, ktorý bude páliť, však to treba povedať, hej, že bude tam páliť aj smeti, bude proste páliť. Na tú bola poskytnutá investičná pomoc. Ja si nemyslím, že to je taký bohumilý projekt, hej, že v oblasti, ktorá sa živí aj turizmom, podporiť pálenie smetí mi nepríde zrovna ako vec, ktorá si zaslúži podporu. Môžme hovoriť, že nedalo sa tomu zabrániť, ale že či to podporiť, nech sa páči.
Čiže, ale chcem upozorniť na jednu vec, že nielenže bola podporená výstavba tej jednotky, ale tam bude duplicitná pomoc štátu, lebo tá jednotka bude vyrábať nejakú elektriku a tam sa zase zaviaže, že ju budeme odkupovať. Čiže dvojitá pomoc, že dvakrát sme pomohli niečomu, čo podľa mňa, ja si nemyslím, že je v záujme aj dolných Liptákov, hej, dolnoliptovského regiónu. Nemyslím si, nepredpokladám, že je to tak. A neverím ani tým vyhrážkam, že keby kotol nebol, tak neni SCP-čka. To je účelovo použité.
Čiže podľa mňa na to, aby to malo väčšiu váhu a dali by, tak by som navrhoval, nie že už keď sa rozhodli, že sa to dozvieme, však čo už, rozhodli, hovorím, neublíži, možno pomôže, ale neviem síce čomu, ale tak informovanosti, že vieme, že aké je to zlé a možno prehĺbi frustráciu. Ale podľa mňa by bolo logickejšie, že ak by, sa spúšťa nejaký proces, tak v rámci toho procesu proste to oznámiť. A nehovorím, že by to mal byť, ako vyjadrenie niekoho by malo byť podmieňovať, že by sme brali nejakú, alebo teda dovolili hovoriť tuná našej vláde, akú hospodársku politiku sleduje, ale aby si testla senzitívne aj naša vláda, že aká je reakcia verejnosti, hej. To znamená, že v priebehu procesu udeľovania a schválenia by sa tá informácia zverila, ja neviem, nech je to 30 dní, 60 dní, no a zistili by, že čo naštartovali, aké procesy. Možno by zistili, že nenaštartovali nič. Možno by zistili, že už niekto robí klobásy, že sa tešia, však to je úplne v poriadku, nemusí byť len negatívne, to môže byť aj pozitívne. A vtedy by som videl naozaj akože veľmi, veľmi dobrú vec a pre ľudí dôležitú vec, no. Toto je také, hovorím, jak skončím s tým, s čím som začal, že neublíži, nepomôže, ale podľa mňa skôr by sme mali ísť tým smerom, že je čas, keď sa vláda chce rozhodnúť o nejakom takomto projekte, že tá informácia zaznie o niečo skôr.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, Lojzo. A aby som to tak stručne zhrnul, áno, investičné stimuly sú zlé. Nechcem tu otvárať debatu na túto tému, pretože schôdza bude zajtra končiť a ešte veľa kolegov poslancov má svoje návrhy, takže myslím si, že by bolo nefér nejak naťahovať rozpravu a opakovať stokrát známe pravdy. Aj preto, keď sme boli na ministerstve hospodárstva, tak sme ich poskytli sedemkrát menej a v desaťkrát nižšej hodnote, než predchádzajúca vláda, a keby sme dovládli celé tie štyri roky, tak by sme od nich úplne ustúpili.
Ale sú veci, ktoré sa aj našej minulej vláde veľmi podarili a práve jedna obrovská vec, ktorá, aj keby sa nič iné nepodarilo, len táto jedna, a to bolo zverejňovanie zmlúv a celkové aj zlepšovanie transparentnosti, sú tak obrovským úspechom. V Čechách sa im to dneska nedarí presadiť a zrejme im to cez parlament ani neprejde. A to je obrovský prínos a sú to princípy, ktoré by sme mali rešpektovať.
My sme túto novelu dali s Jurajom Miškovom práve preto, že keď na minulej schôdzi bola veľká debata o tomto zákone, tak sme dali slovo chlapa, že sa budeme snažiť presadiť túto vec, ktorú vtedy vládni poslanci odmietli, túto vec, ktorá nič nestojí, ale pomáha zvyšovať transparentnosť, a napĺňame toto naše slovo.
Ale uznávam aj to, že transparentnosť v celom tom procese, ono tých procesov tak veľa nebude, lebo 200-miliónových investorov dnes na Slovensko ani veľa nepríde, ale uznávam aj ten tvoj návrh, že možno by mohla byť transparentnosť aj v celom tom procese. A ak by náhodou tento náš návrh prešiel do druhého čítania, tak podávam ruku, že napíšme spolu pozmeňujúci návrh, ktorý ho ešte vylepší.

Ja som chcel vlastne povedať to, čo pán poslanec Chren povedal v závere, že predpokladám, aj keď nie som teda navrhovateľ, že navrhovatelia budú ústretoví k pozmeňujúcemu návrhu. Myslím si, že je to zaujímavá myšlienka, aj ja sa rád pripojím podpisom k takémuto pozmeňujúcemu návrhu. Ale zdá sa mi, že je to cesta k sprehľadneniu a že je to dobrý zákon a ja ho preto podporím.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Budem veľmi stručný. Tento návrh zákona sme už teda v tomto parlamente pred pár mesiacmi predkladali. Vtedy neprešiel, ale to, čo je na ňom najdôležitejšie, nemali by sme to byť my, kto tento návrh zákona predkladá, mali by to byť poslanci z vládnej strany, alebo priamo vláda. A to nielen preto, keď som hovoril v tej predošlej faktickej, že predošlý návrh zákona sme vypracovali preto, lebo sme dali slovo chlapa, že taký návrh zákona predložíme, tak vláda Roberta Fica ústami svojho premiéra sama prisľúbila, že čo najrýchlejšie zruší Fond národného majetku.
A predstavte si, čo sa deje. Fond národného majetku, ktorý vznikol, tu to mám napísané, ešte zákonom Slovenskej národnej rady č. 253/1991 ako štátna privatizačná agentúra a historicky už dávno naplnil svoju úlohu, nielenže stále existuje, ale podpisuje miliónové zmluvy na rôzne počítače, informačné systémy, nájomné zmluvy, a to takým spôsobom, ako keby jeho manažment, na niekoľko rokov dopredu, ako keby jeho manažment automaticky predpokladal, že Fond národného majetku zrušený nebude v tomto volebnom období a že teda pán predseda vlády svoje slovo chlapa, ktoré pri prísľube o zrušení Fondu národného majetku dal, nedodrží.
Zrušenie Fondu národného majetku nie je žiaden komplikovaný proces. Súčasný minister hospodárstva pán Malatinský si na svojom ministerstve našiel už hotový zákon, ktorý sme napísali, ako predchádzajúce vedenie ministerstva hospodárstva, a tento zákon stačilo zobrať a predložiť Národnej rade. Bohužiaľ, nestalo sa tak dodnes, stojí to daňových poplatníkov stále peniaze, Fond národného majetku stále funguje a stále šafári, a preto cítime ako našu povinnosť opätovne prísť s kompletným návrhom zákona, ktorý Fond národného majetku ruší, a tých pár činností, ktoré ešte treba, aby boli dokončené a boli by aj bez Fondu národného majetku, prevádza na iné ústredné orgány štátnej správy, ktoré sa o ne dokážu postarať bez toho, aby musel existovať nejaký výkonný výbor s veľkým počtom členov, z ktorých každý má svoju sekretárku, každý má svoje služobné auto a každý stojí daňových poplatníkov Slovenska úplne zbytočné, pomerne veľké náklady.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, prítomní poslanci, Výbor Národnej rady pre hospodárskej záležitosti ma uznesením č. 301 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a napokon aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ak teda v nej nevystúpite, pán navrhovateľ, tak si dovolím aj ja v rozprave vystúpiť hneď po vás.

Tak dovolím si k predmetnému predloženému zákonu vysloviť aj ja svoj postoj v stručnosti tak, aby som nezdržiavala kolegov, aj tých, ktorí majú predložené kvôli tomu, že zajtra parlament skončí, ďalšie návrhy zákonov.
Ja na jednej strane rozumiem pádnosti, opodstatnenosti argumentov, ktoré viedli navrhovateľa k príprave tohto zákona na zrušenie Fondu národného majetku, ale na druhej strane nedá mi, aby som nepoukázala, neprezentovala moje rozhorčenie a znepokojenie nad tým, že so štátnym majetkom sa za dobrých 20 rokov narábalo a pracovalo tak, hlavne so strategickým majetkom, že dnes v dispozícii Fondu národného majetku pomaly nič neostalo. Ja som presvedčená, že tento Fond národného majetku nevznikol len na to, aby sa prostredníctvom neho uskutočňovala privatizácia a prevod vlastníctva zo štátneho na súkromné, ale som presvedčená o tom, že v prípade správneho riadenia štátneho majetku by bolo záujmom nielen na ministerstve hospodárstva, ale aj Fondu národného majetku ponechať si svoju účasť, ak nie celú, tak väčšinovú účasť, kontrolný manažérsky balík práve už v sprivatizovaných strategických odvetviach.
Preto tento zákon vnímam už len ako dôsledok. Ja chápem, že pokiaľ štát už dnes pomaly nevlastní žiaden relevantný strategický majetok a, žiaľ, privatizácia sa uskutočňuje aj za sociálnej vlády, tak ja chápem, že udržiavať, umelo udržiavať takýto nákladný subjekt, takúto nákladnú inštitúciu je možno aj zbytočné a vo vzťahu ku generovaným nákladom ministerstva hospodárstva aj duplicitné.
Ale naozaj nedá mi, aby som pri tejto príležitosti jasne neuviedla svoj postoj, že je mi veľmi ľúto ako poslankyni, ktorá už, žiaľ, prichádza do parlamentu v záverečnom štádiu, kedy by bolo možné akýkoľvek druh štátneho majetku, strategického majetku uchrániť, je mi veľmi ľúto, aké vážne hospodárske, ekonomické škody sa tu na štátnom majetku napáchali.
Jednoznačne sa chcem vyhraniť svojím kritickým postojom a nesúhlasným postojom k sprivatizovaniu ako energetického trhu, tak aj teraz aktuálne telekomunikačného trhu, vody, pôdy, to je všetko to, čo pokiaľ sa zaktivizovaní občania nebudú teraz zjednotením síl snažiť ubrániť, takúto obranu a ochranu našich spoločných zdrojov prírodného bohatstva, prírodných zdrojov s ochranou poslancov, zo strany poslancov, žiaľ, nemôžu za skladby a rozloženia politických síl v tomto parlamente počítať. Je mi to veľmi ľúto.
Som presvedčená o tom, že každý múdry štát, každý dobrý hospodár, každý dobrý gazda si uvedomuje význam strategických podnikov, strategických subjektov, veľmi dobre si uvedomuje význam získavaných dividend z takých odvetví, v ktorých štát si mohol uchovať svoje dominantné postavenie, svoj vplyv, vplyv a dosah aj na reguláciu tak, aby či už spotrebitelia, alebo občania nemuseli, tak ako sme toho svedkami dnes, čeliť mnohým poškodzovaniam ich občianskych a spotrebiteľských, ekonomických, hospodárskych práv. Žiaľbohu, v aplikačnej praxi či už ako poslankyňa, alebo ako občianka, ako zástupkyňa spotrebiteľskej organizácie som účastná rôznych dôkazov, kde vidím, že spotrebitelia občania voči majoritným monopolným dominantným dodávateľom, nad ktorými štát stratil kontrolu, nevedia čeliť, dokonca aj organizácie, ktoré im vedeli pomáhať, ich činnosť a rozsah, dosah je eliminovaný.
Takže z tohto pohľadu sa mi zdá nenáležité, že štát sa ľahkým spôsobom zbavil svojho dominantného zastúpenia a vplyvu v strategických odvetviach, a toto je pre mňa postup aj dôkaz toho, že ak štát takto chce postupovať, strácať kontrolu v relevantných inštitúciách, v relevantných strategických odvetviach, v princípe sa sám pripravuje o svoje opodstatnenie a vlastnú autoritu a relevanciu.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Možno by som na začiatok technicky uviedol, že samotné zrušenie Fondu národného majetku neznamená zbavenie sa nejakého národného majetku. Uvediem príklad, tie kompetencie sa dajú presunúť, uvediem príklad: časť zostávajúceho balíka akcií Slovak Telekomu vlastní Fond národného majetku, druhú časť ministerstvo hospodárstva, nie je dôvod, aby sa tieto dve časti zlúčili a previedli na jeden rezort a nemusíme mať dvoch správcov, ktorí stoja dvojnásobné peniaze.
Nechcem nejak hodnotiť to vystúpenie, možno by som len dodal, a to čisto len pre záznam, že tí, ktorí si pamätáme ako štát, tento náš, s tým štátnym vlastníctvom narábal, napríklad pred tým, ako bolo SPP sprivatizované, tak vieme, že to bol podnik, ktorý nenosil dividendy, resp. bol vo veľkej strate a tunelovanie prostredníctvom toho štátneho vlastníctva sa na ňom podpísalo úplne hrozne. Nebyť vstupu zahraničných investorov, a pritom nie som fanúšik toho, ako, za koľko bol sprivatizovaný, mohli by sme sa baviť o kope technických detailov popri tej privatizácii, napríklad ako poradca, akú úrokovú mieru by použil pri výpočte diskontovaného cash-flow, prostredníctvom ktorého sa odhadovala privatizačná hodnota SPP. Dlho by sme o tom mohli debatovať. Ale všetko má svoje pre a proti, pointou tohto zákona je, že Slovensko o nič nepripravuje, len šetrí peniaze, a že prípadné činnosti, ktoré by mali byť zachované aj po likvidácii Fondu národného majetku, sa rozdeľujú medzi existujúce iné rezorty. FNM ako taký je dnes už nepotrebný.

Ja naozaj nechcem zdržiavať, ale hlavne v roku 2004-5, kedy prebiehala privatizácia strategických odvetví práve za vlády Mikuláša Dzurindu, sme sa často stretávali podľa mňa s takým ohlupujúcim argumentom, že privatizovať strategické odvetvia treba preto, lebo štát je zlý vlastník. Avšak ten, ktorý to tvrdil, si zároveň neuvedomoval, že priamo táto vláda niesla zodpovednosť, ktorá to tvrdila, niesla zodpovednosť za to, koho si vybrala do riadenia a vedenia týchto strategických podnikov. Hovorí sa, že ryba smrdí od hlavy, takže aká vláda, takí zástupcovia týchto strategických odvetví. Takýto argument, že štát je zlý vlastník v takýchto strategických odvetviach, je pre mňa len lacnou náplasťou.