35. schôdza

Napravím stav, ak je taký, ako hovoríte vy. Nie je s tým žiadny problém. Je to oficiálny plán, nemáme čo skrývať, možno ten škriatok je skrytý niekde inde. Preto veľmi rád vyhoviem a môžeme doručiť aj to, čo bolo doručené pánovi predsedovi Národnej rady, budem informovať vedúceho Úradu vlády. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Dámy a páni, ak dovolíte, pretože toto je téma, kde je tých informácií veľmi veľa, aby som vás informoval, čo sa vlastne stalo v súvislosti s SPP, kde sa nachádzame a aké to má pre nás obrovské výhody do budúcnosti.
Predovšetkým, a nechcem teraz ísť spätne, ale musím skonštatovať, že privatizácia SPP ako najcennejšieho štátneho podniku bola totálne zbabraná. Bola zbabraná preto, lebo sa predalo úplne pod cenu. A, po druhé, bola zbabraná preto, lebo napriek tomu, že štát si zachoval 51-percentnú účasť v tomto podniku, 49-percentný akcionár, ktorý kúpil SPP, išlo o nemecko-francúzske konzorcium, získal absolútnu kontrolu nad podnikom. A doslova a do písmena si v tomto podniku robil, čo chcel. Išlo to tak ďaleko, dámy a páni, pretože som viedol často rokovania s týmito akcionármi, že nám odmietali poskytovať elementárne informácie o chode firmy, napriek tomu, že štát mal 51 %. My sme často nemali informácie, ktoré by mal mať k dispozícii ktokoľvek, kto je 5-percentný akcionár, a nie 51-percentný akcionár.
Nebudem sa teda vracať do minulosti a poviem, že keď francúzsko-nemecké konzorcium oznámilo, že má záujem odísť a predať svoj 49-percentný podiel, že sme zacítili šancu, šancu v opätovnom predaji tohto 49-percentného podielu, s ktorým sme ale my nič nemali, významne posilniť postavenie štátu ako 51-percentného akcionára. Na to, že sa francúzsko-nemecký akcionár rozhodol predať svoj podiel, sme, bohužiaľ, nemali nijakú možnosť vplývať, pretože je to akcionár, ktorý sa rozhodol, že tento svoj podiel posunie. V danom prípade posun nastal smerom k českej spoločnosti. O tejto transakcii bolo toho popísaného pomerne veľa. Čo sme urobili, keď sme zistili, že nemecko-francúzske konzorcium do tohto predaja ide? Predovšetkým sme sa rozhodli ovládnuť ako určitú podmienku spolupráce vlády pri tejto transakcii, lebo bez tejto spolupráce by bola transakcia veľmi komplikovaná, 100-percentný podiel v matke, v matke SPP, ktorá stojí na samom vrchole pyramídy rôznych zložiek tohto obrovského podniku. Táto matka SPP je výhradný dodávateľ plynu pre Slovensko. Matka ďalej priamo rokuje so zahraničným partnerom, v tomto prípade najmä s Gazpromom o cenách. To sa aj dialo v poslednom čase. Môžem s veľkou mierou uspokojenia konštatovať, že sme vyrokovali podstatne výhodnejšiu zmluvu, ako to bolo v minulosti.
Ďalej sme sa dohodli s novým akcionárom z Českej republiky, že sa posilní postavenie štátu, aj pokiaľ ide o prístup k informáciám, spolurozhodujeme o väčších investíciách, spolurozhodujeme o úveroch, ktoré si SPP do budúcnosti môže brať.
Celkovo teda môžem konštatovať, že výsledkom tejto transakcie, keď došlo k presunu 49 % akcií nemecko-francúzskeho konzorcia, je, že tam, kde nám zostalo 51 %, je to napríklad Eustream, distribúcia, tam si štát významne posilnil svoje postavenie. Samozrejme, na takzvanej manažérskej kontrole sa nedalo nič zmeniť, lebo tá bola podstatou privatizácie Slovenského plynárenského podniku. Ale v prípade matky sme ukončili procedúru tak, že dnes je štát 100-percentným vlastníkom SPP – matka.
Prečo sme o to bojovali a v čom spočíva význam tejto transakcie. Často sa hovorí, že sme kúpili, hoci sme za to nezaplatili nič, ale išlo o formálnu kúpu, táto kúpa bola bezodplatná, 100-percentný podiel v spoločnosti, ktorá je stratová. A mnohí tvrdia, že na predaji plynu pre domácnosti SPP stráca. Lenže tá strata vzniká úplne inak. Tá strata vzniká tak, že oni mali nastavené nejaké výdavky a nejaké príjmy. A im začali klesať príjmy z tržieb, lebo na trhu sa objavili konkurenti, napríklad na východnom Slovensku RWE, dnes už možno kontroluje 23 alebo 24 % trhu s plynom. A preto, namiesto toho, aby sa znižovali výdavky v SPP, teda tie náklady, tak oni začali hovoriť o nejakej strate. Opakovane som sa na to pýtal regulátora, ako to je. Odpovedal mi, cena, za ktorú domácnosti berú plyn, je o pár centov vždy vyššia, ako je cena plynu, ktorý prichádza na Slovensko od Gazpromu. Čiže nemôže vznikať strata. Tá vzniká len tým, že táto firma naozaj bola maximálne prepersonalizovaná, tie náklady sú tam obrovské. A jednou z hlavných povinností nového manažmentu SPP – matka je urobiť vnútornú reštrukturalizáciu tohto podniku. Naviac, sme vyvinuli veľké úsilie na to, aby v našich zásobníkoch, ktoré kontrolujeme, ruská strana skladovala plyn, čo by znamenalo ďalšie príjmy pre SPP. A znamenalo by to ďalšie zlepšenie hospodárskeho výsledku. Plus máme ďalšie plány na to, aby sme túto stratu, ktorá sa pohybuje vo výške okolo 60 miliónov eur, v priebehu nasledujúcich štyroch rokov úplne vymazali.
Čo je však najpodstatnejšie. Ako som už uviedol, SPP – matka je dnes jedinou inštitúciou, ktorá má právo podávať cenové návrhy na zvyšovanie cien plynu, najmä pre domácnosti. A to nás vždy zaujímalo. Nech sa pravica na mňa nehnevá, ale to sú fakty, keď bola pravicová vláda, cena plynu pre domácnosti vždy stúpala, vždy. Ak bola na Slovensku sociálnodemokratická vláda, buď bola cena plynu zastabilizovaná, alebo mierne klesala. My sme boli svedkami toho, že nemecko-francúzske konzorcium podávalo úplne nezmyselné návrhy na zvyšovanie cien plynu. Namiesto toho, aby sa starali o tržby, aby sa starali o to, že konkurencia nie je taká efektívna, ako je SPP, tak sa snažili prudkým zvyšovaním cien plynu pre domácnosti naháňať zisky. A boli prípady, keď nemecko-francúzske konzorcium navrhovalo zvýšenie ceny plynu o 16 až 18 % pre domácnosti, hovorím o rokoch 2006 – 2010. Vtedy sme sa rozhodli urobiť veľmi tvrdý regulačný rámec. Tento regulačný rámec pôsobí aj dodnes. A tento regulačný rámec už v rokoch 2006 – 2010 spôsobil, nieže išli ceny plynu hore, ako navrhovalo nemecko-francúzske konzorcium, ale išli o niekoľko percent v tom období dole. Čiže dnes, aby som to povedal veľmi jasne, tu nemáme nikoho, pretože česká spoločnosť, ktorá je majiteľom 49 % akcií v Eustreame a v distribúcii, nemôže podávať cenové návrhy na regulátora. To môže urobiť jedine podnik, ktorý je plne kontrolovaný štátom.
Vyhlásil som a vyhlasujem znovu, manažment SPP – matka nepodá nikdy žiadny návrh na zvýšenie cien plynu pre domácnosti, naopak, ideme opačnou cestou, o ktorej by som vás rád teraz možno aj informoval. Je tu priestor, pretože ak uznáme, že na Slovensku ceny energií predstavujú významnú časť spotrebného koša, je tu priestor, aby sme ľuďom pomáhali, ak tu nie je dostatočne vysoká dynamika rastu miezd a ďalších príjmov, ktoré ľudia majú, aby sme ľuďom pomáhali stabilnými regulovanými cenami, dokonca v mnohých prípadoch aby tieto ceny išli dole, čím je možné aj trošku podporovať životnú úroveň.
Po veľmi vážnych odborných rozhovoroch, ktoré sme mali, tak na úrovni SPP – matka, ako aj na úrovni regulátora, môžem dnes povedať, že sme schopní sumárne v rokoch 2015 a 2016 znížiť cenu plynu o dvojciferné číslo pre domácnosti, o dvojciferné číslo. Nechcem teraz hovoriť, koľko to bude percent, ale môžem zagarantovať, že takéto zníženie ceny plynu nastane. A opäť sa potvrdí, keď je pri moci pravica, ceny plynu pre domácnosti prudko stúpajú, akonáhle nastupuje sociálna demokracia, buď sa zastabilizujú alebo pôjdu dole.
Takže ak sa stále chce niekto pýtať vlády Slovenskej republiky, či malo alebo nemalo význam získať kontrolu nad podnikom SPP – matka, odpovedám, malo to absolútny význam, pretože získali sme kontrolu nad podnikom, ktorý je hlavným dodávateľom plynu, nehovoriac o tom, že ako štát máme podstatne iným záujem, pokiaľ ide o dojednávanie zmluvných podmienok s ruskou stranou, to sa stalo, mnohé veci sú predmetom obchodného tajomstva, ale je tu minister hospodárstva, ktorý by asi mohol potvrdiť, že podmienky na roky 2014 a 2015 sú podstatne, ale podstatne lepšie, ako tomu bolo v prechádzajúcej zmluve.
Veľmi nás, samozrejme, vyrušuje situácia okolo dojednávania cien medzi Ukrajinou a Ruskou federáciou alebo medzi Gazpromom a zodpovedajúcimi firmami na ukrajinskej strane. Ja to nechcem komentovať. Môžem povedať len to, že je trápne a smiešne, ak minister ukrajinskej vlády, ktorý podpísal nevýhodnú zmluvu, sa dnes sťažuje a nechce platiť to, čo podpísal pred niekoľkými rokmi. To je ale ich vnútorný problém. Ak však dôjde k obmedzeniu dodávok zemného plynu, zatiaľ len pre Ukrajinu, nemalo by to v žiadnom prípade spôsobiť obmedzenie dodávok plynu pre Európu, pre Slovensko, my sme významná tranzitná krajina. Či bude Ukrajina kradnúť plyn, to už je druhá vec, do tohto ja nemôžem hovoriť. Ale boli tu veľké krádeže zemného plynu, ktorý prechádzal cez územie Ukrajiny smerom do západnej Európy. My sme si urobili previerku, aj za prítomnosti ministra hospodárstva, aj za prítomnosti ďalších ľudí, zvolal som na tento účel Bezpečnostnú radu a môžem konštatovať, je perfektne zabezpečený reverzný tok plynu. My sme schopní v prípade úplného zastavenia dodávok plynu smerom z východu na západ cez dva body na západnej hranici zabezpečiť taký tok plynu na územie Slovenska, že niekoľkonásobne prevyšuje našu domácu spotrebu, ktorá sa pohybuje na úrovni okolo 5,5 miliardy, v nejakej špičke 6 miliárd eur.
Ďalej, bola mierna zima, čo nám umožnilo, že zásobníky nie sú úplne vyčerpané. Teraz sa znovu zásobníky natlakovávajú ďalším plynom. Čiže keby nebol ani reverz a keby ani kvapka plynu nedošla z ruskej strany alebo teda od Ukrajiny, sme schopní bez akýchkoľvek ťažkostí do októbra 2014 vydržať len zo zásob, ktoré budeme mať v našich zásobníkoch, ale reverz, opakujem ešte raz, ktorý je výborne pripravený na dvoch bodoch západnej hranice, nám umožňuje, aby sme chránili záujmy Slovenskej republiky. Robili sme to aj v roku 2009. Tí, čo ste boli v tom čase aktívni v politike, viete, že to bola veľmi vážna hospodárska kríza. My sme dokonca v tom okamihu uvažovali o opätovnom naštartovaní Jaslovských Bohuníc, pretože bolo jasné heslo, že my chceme teplo a svetlo, a nie tmu a zimu. A boli by sme bývali takéto rozhodnutie urobili. Našťastie, došlo k opätovnému spusteniu plynu. Preto všetci verme, že dôjde k dohode medzi ukrajinskou a ruskou stranou a budú prúdiť dodávky zemného plynu nielen na územie Slovenska, ale predovšetkým cez územie Slovenska do západnej Európy, lebo v tom sú hlavné príjmy SPP, pretože sme významná tranzitná krajina. Uvedomme si, že kapacita plynovodu, ktorý ide cez Slovensko, je obrovská, môžeme hovoriť o 90 miliardách až 100 miliardách metrov kubických. Hoci dnes takýto objem plynu cez Slovensko neprechádza, ale je to pre nás obrovský zdroj príjmov. Robíme všetko preto. A garantujem ako predseda vlády Slovenskej republiky za celú vládu, že záujmy Slovenskej republiky, domácností a podnikov sú v každom prípade chránené. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne, vážený pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, to, čo sa píše, keď to preberáme len z médií a z tlače, tak tá presnosť je asi nie taká, aká by mala byť, pretože my rokujeme s mojím kolegom rezortným, tak ako s predchádzajúcim, s pánom Fialom, tak aj s terajším, pánom Chládkom, a nevidíme žiaden problém, problém majú len niektorí „profesori“ v Českej republike, ktorí nevedia pochopiť literu tejto zmluvy. Rozsah pôsobnosti tejto novej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou je výsledkom bilaterálnych rokovaní a s jej predloženým znením súhlasili obidve zmluvné strany. Vtedy bol ministrom za ODS nezávislý poslanec pán Fiala na jednej strane, na druhej strane ja ako minister teraz v súčasnosti, takisto pán minister Chládek za sociálnu demokraciu. Z našej strany sú všetky tieto veci dotiahnuté. A aj, prirodzene, v parlamente na rôznych úrovniach tieto dve politické strany alebo aj ďalšie strany obhajujú túto zmluvu. Nová zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou nemení systém, to by som chcel podčiarknuť, uznávania dokladov o vzdelaní na účely výkonu povolania, opakujem, na účely výkonu povolania, pretože sa naň nevzťahuje, tak ako uvádza to článok jedna tejto zmluvy. A musím povedať, že aj zahraničný výbor, aj ústavnoprávny výbor, kde sú odborníci, a zahraničný výbor pod vedením pána Schwarzenberga potvrdil túto zmluvu pri prerokovávaní a nevideli v tom žiaden problém.
Problém, o ktorom vy hovoríte, vyvolala politická strana ANO a, samozrejme, jej reprezentant, bývalý prezident rektorskej konferencie, ktorého ste iste veľmi dobre poznali. A on je v súčasnosti, samozrejme, aj predsedom výboru pre školstvo, vedu, mládež a šport.
Nová zmluva má ambíciu zjednodušovať akademické uznávanie. A to bola predovšetkým priorita v tejto zmluva, teda uznávanie na účely pokračovania v štúdiu v oboch štátoch. V tejto zmluve jednotlivé doklady ako sú uvedené o vzdelaní, sa uznávajú automaticky bez akéhokoľvek administratívneho postupu. Viete, že sme mali veľa problémov, prebyrokratizované to bolo, rôzne do toho vstupovali rôzni takzvaní odborníci. A naozaj chceli sme tento proces zaradiť medzi nadštandardné vzťahy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou aj v tejto oblasti, aby sme boli v podstate v rámci Európskej únie vnímaní ako dva štáty, ktoré vedia veľmi aktívne aj tu spolupracovať.
Doklady o vymenovaní docentov a profesorov sú na účely ďalšieho pokračovania v štúdiu irelevantné, a preto je zbytočné ich v zmluve na tento účel automaticky uznávať. Docenti a profesori chcú v druhom štáte vykonávať povolanie, a nie pokračovať v štúdiu. Nám ide o tri stupne, ktoré sú najdôležitejšie, to je bakalársky, magisterský alebo inžiniersky a doktorandský stupeň. Výkon povolania vysokoškolského učiteľa je v Slovenskej republike regulovaný, t. j., zahraničná kvalifikácia na výkon povolania docenta a profesora podlieha profesijnému uznávaniu, čo sa uvádza v článku jedna uvedenej zmluvy. Uznávanie na výkon povolania vysokoškolského učiteľa prebieha už v súčasnosti podľa tohto modelu a nemení platný právny stav v Slovenskej republike. Pri uznávaní odbornej kvalifikácie vysokoškolského učiteľa v Slovenskej republike vychádzame z minimálnych kvalifikačných požiadaviek, ktoré sú stanovené pre vysokoškolských učiteľov, ktorí svoju kvalifikáciu podľa kritérií Akreditačnej komisie získali na území Slovenskej republiky.
Na uvedený proces sa vzťahuje takzvaný všeobecný systém uznávania v zmysle smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií. A niektorí kritici túto smernicu ako keby nepoznali alebo ju neakceptujú. Podľa tohto takzvaného všeobecného systému uznávania sa porovnáva vzdelanie migranta s predpísanými kvalifikačnými predpokladmi štátu, kam migruje. Uvedená zásada je zakotvená v smernici, ktorú som spomínal, to je tá 2005/36 Európskeho spoločenstva, v článku 13 a budem to citovať. „Ak je prístup k regulovanému povolaniu alebo výkon regulovaného povolania v hostiteľskom členskom štáte podmienený podržaním či držaním osobitnej odbornej kvalifikácie, príslušný orgán tohto členského štátu povolí prístup k tomuto povolaniu alebo výkon tohto povolania za tých istých podmienok, aké sa vzťahujú na jeho štátnych príslušníkov."
V nadväznosti na to, že v Českej republike je výkon povolania vysokoškolského učiteľa neregulovaným povolaním, v Slovenskej republike porovnávame priebeh získavania vedecko-pedagogických titulov docent a profesor. Robíme to s vedomím, že poznáme český systém udeľovania titulov docent a profesor, kde požiadavky sú takmer totožné. Na nich sa viackrát zhodli aj obidve akreditačné komisie, tak vlády Českej republiky, ako aj Slovenskej republiky. A, samozrejme, sú takmer totožné so slovenskými požiadavkami. A vzhľadom na to, že v Českej republike sa získava plnohodnotný dôkaz o kvalifikácii (vymenúvacie dekréty), dochádza prakticky k automatickému uznaniu kvalifikácie. V iných štátoch dôkaz o kvalifikácii je zmluva alebo dočasné vymenovanie, čo spôsobuje problémy s uznaním. Ale, opakujem, to sa nevzťahuje na Českú republiku. A pri rokovaniach s partnermi na jednej strane ministerstva Českej republiky a Slovenskej republiky tak za bývalého ministra Fialu, ako aj súčasného ministra sme nevideli a nevidíme v tomto žiaden problém. Výkon povolania vysokoškolského učiteľa v Českej republike nie je regulovaným povolaním, preto sa profesijné uznanie nevyžaduje. O uznaní kvalifikácie rozhoduje zamestnávateľ zamestnaním dotyčného odborníka, preto ani v Českej republike ustanovenie v zmluve o docentoch a profesoroch nemá opodstatnenie. Z toho dôvodu, samozrejme, tento materiál je v súčasnosti na rokovaní výborov. V podstate bol schválený v Senáte Českej republiky viac-menej. A v súčasnosti jediný problém tam vznikol na výbore pre školstvo, kde sa, samozrejme, súčasný minister školstva a jeho námestník, ktorý zodpovedá za túto oblasť, snaží veci vysvetliť, a bude ich vysvetľovať aj v pléne Národnej rady.
Naozaj treba vidieť tento problém v celom kontexte, nielen v samotnej zmluve, ale aj v tom kontexte, že sme obidva štáty partnerské štáty v rámci Európskej únie a že vlastne táto zmluva sa zameriava na problematiku kvalifikácií, čo je veľmi podstatné. A v tom sme našli zhodu tak na českej, ako aj na slovenskej strane v rámci exekutívy vlády Českej republiky a Slovenskej republiky. Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli.

Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste vysvetlili mechanizmus uznávania stupňov vzdelania kvalifikácií. Ja som ho nepotreboval osobne, pretože zmluvy som robil aj príslušnú smernicu poznám, ale možnože kolegom poslancom to pomohlo. Ale to, na čo som sa pýtal a čo hovorím, to je nielen šuškanda. Ja registrujem vážne signály, a to hlavne z českej strany, nielen politické, sú to signály z prostredia českých vysokých škôl, ktoré sa stavajú jednoducho do pozície, že slovenské akademické tituly docent a profesor nie sú dostatočne dôveryhodné pre to, aby urobili automaticky proces uznávania. Nechcem to tu detailne rozoberať, na to nie je ani priestor, ale myslím si, že je naozaj okamih, keď sa treba nad našimi titulmi vážne zamyslieť, pretože vy sám dobre viete, že to nie je prvý signál a nie je to prvá krajina, kto takýmto spôsobom reaguje. Ďakujem.

Pán poslanec, vy ste členom školského výboru. My sme tento zákon prerokovávali u nás na školskom výbore. A bol prerokovaný vo všetkých našich vysokoškolských reprezentáciách, teda tak v rektorskej konferencii, ako aj v Rade vysokých škôl, aj v Študentskej rade vysokých škôl, čo je celkom prirodzené, že tento postup u nás musím dodržať. Možno vznikol problém na českej strane, ale to nie je môj problém tentoraz, za bývalého ministra Fialu. Neviem, či to bolo prejednávané alebo nebolo prejednávané, dožadujú sa niektorí členovia rektorskej konferencie českej strany, že to s nimi nebolo prerokované. To je, áno, pravda. Naši rektori, ktorí boli v súčasnosti aj v Čechách, vysvetľovali tento postup náš, tento náš prístup. Prirodzene, vy ste spomenuli už ďalšiu perspektívu, povedali ste nielen A, ale aj B, tu čo treba urobiť v našej Slovenskej republike. A zrejme na to budem môcť odpovedať v tej vašej druhej otázke, ktorá bola postavená a je vylosovaná ako číslo šesť. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, viem, že sa snažíte túto transakciu nazvať privatizáciou, aj keď podľa môjho názoru to nie je privatizácia v tom zmysle, ako to vy definujete. To bol plán vašej vlády, pretože ste neboli schopní túto firmu riadiť, nájsť pre ľudí prácu a neboli ste ochotní vziať na seba zodpovednosť za jej ďalší rozvoj.
Privatizácia by znamenala, že štát stratí úplnú kontrolu nad železničným Cargom, pričom by nebolo možné zasahovať do rozhodnutí privatizéra napríklad v takých kľúčových otázkach, ako sú pracovné miesta dnešných 6 tisíc zamestnancov. Pripomínam len, že rozhodnutím vašej vlády počas ministrovania vášho straníckeho šéfa zostalo na ulici vyše 4 tisíc železničiarov. Ale to určite viete.
Ja som vždy tvrdil a naďalej budem tvrdiť, že štát nemusí byť vždy zlý vlastník, ak má tá firma kvalitný manažment. My sme hľadali spôsob, ako pomôcť nielen štátnemu Cargu, ale celému sektoru nákladnej železničnej dopravy. Vypracovali sme komplexný plán na jej rozvoj, ktorý v lete minulého roku schválila vláda. V rámci našej stratégie sme pripravili aj niekoľko krokov, ako ozdraviť samotné ZSSK Cargo. Naším strategickým cieľom je vytvoriť silné, stabilné a prosperujúce železničné Cargo podnikajúce v zdravom železničnom sektore.
Filozofiou zmien v Cargu je ozdravenie tejto spoločnosti sústredením sa na jej kľúčovú činnosť, teda prepravu tovarov po železnici. Odčlenením vedľajších činností, teda napríklad aj starostlivosti o vozňový park chceme zefektívniť fungovanie tejto spoločnosti, znížiť jej zadlženosť a zvýšiť jej konkurencieschopnosť. Nákladná železničná preprava pritom zostane plne v rukách štátu, ktorý aj naďalej bude mať možnosť rozhodovať o budúcnosti a stratégii tejto spoločnosti.
Navyše, aj vďaka transakcii, na ktorú sa pýtate, sa podarí výrazne ozdraviť ZSSK Cargo, pričom dúfam, že súhlasíte, že zníženie celkového zadlženia z pôvodných 450 miliónov na rádovo 140 miliónov výhľadovo do roku 2016, čiže zhruba na 30-percentnú úroveň oproti roku 2012 bude naozaj veľmi pozitívnym výsledkom.
Čo sa týka konkrétne vašej otázky, by som vás chcel poopraviť, nie je pravda, že prišla len jedna ponuka. Treba si uvedomiť, že išlo o naozaj veľkú medzinárodnú súťaž, kde prejavilo záujem 15 záujemcov pôvodne. Cargo totižto vyvinulo maximálnu snahu, aby do tohto procesu boli zapojení najväčší svetoví odborníci v tejto oblasti. A preto o týchto chystaných zmenách sme informovali v najprestížnejších zahraničných ekonomických médiách v denníkoch. Náročnými kritériami, ktoré sme si tu nastavili, prešlo päť veľkých a medzinárodne ostrieľaných spoločností, ktoré mali možnosť nazrieť do pozadia celej transakcie a pripraviť svoje ponuky. Je pravda, že sme nastavili veľmi náročné podmienky, pretože sme hľadali partnera, ktorý ma Cargu čo ponúknuť. Tým myslím predovšetkým medzinárodné skúsenosti z manažmentov vozňového parku, know-how v tejto oblasti, ako aj veľmi priaznivé podmienky ďalšej spolupráce pre materské Cargo, konečnú ponuku predložili dvaja uchádzači, pričom iba jednému sa podarilo v stanovenej lehote preukázať, že má zabezpečené finančné krytie. O tom, že tie podmienky boli naozaj prísne nastavené a pre štát veľmi výhodné, svedčí aj fakt, že ich dokázal splniť naozaj len najsilnejší z najsilnejších.
Druhý záujemca nebol schopný pri tak vysokej cene za predaj vozňov a tak nízko nastavenej cene za spätný prenájom, mimochodom, o niekoľko eur nižšej, ako je ich priemerná trhová cena, zabezpečiť bankové financovanie. Ďakujem za slovo, skončil som.

Pán minister, 4 tisíc železničiarov ste naspäť nezamestnali. To znamená, že asi nebol pre nich dostatok práce na železnici. Viete čo, niektorí ekonómovia nazývajú túto privatizáciu vulgárna privatizácia, keď základný výrobný prostriedok komplet odpredáte, ale podnikateľské riziko necháte na Cargu Slovakia.
Ale k mojej otázke. V roku 2005 vyhlásil predseda strany SMER Robert Fico, že snaha vtedajšej vlády o privatizáciu Železničnej spoločnosti Cargo Slovakia má všetky znaky hospodárskej vlastizrady, ak niekto za absolútne nevýhodných podmienok oberá tento štát o hmotný základ suverenity. Preto sa slovami Roberta Fica pýtam, prečo predajom všetkých vozňov, ktoré tvoria hmotný základ Železničnej spoločnosti Cargo, páchate hospodársku vlastizradu. A, prosím, neodpovedajte mi Filiálkou v Bratislave.

Mohol by som tu urobiť hĺbkovú analýzu privatizácie SPP a vypočítať vám, ako výhodne ste to teda predali. Preto je táto transakcia, o ktorej sa tu dnes bavíme, neporovnateľná s tým, ako vy ste nevýhodne sprivatizovali SPP. (Reakcia z pléna.) Prosím vás, vy poznáte rokovací poriadok, pán Zajac? Opakovane... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Zajac, pán poslanec Zajac,...

Počiatek, Ján, minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR
Bol by som ináč veľmi rád, keby ste ho opakovane upozornili, pretože toto robí vždy, pretože nepozná rokovací poriadok a stále mi skáče do reči. Ale už som si na to zvykol, pán Zajac. Kľudne vykrikujte, ja si počkám. (Reakcie z pléna.) Už ste skončili? Môžem hovoriť?
Takže tieto dve transakcie sú úplne neporovnateľné, pretože matematicky sa dá veľmi ľahko preukázať, keďže SPP už zmenilo vlastníka a vieme celé jeho hospodárenie za tie roky zanalyzovať, ako výhodne ste vy predali SPP.
Na rozdiel od toho táto transakcia je vyslovene výhodná pre štát do takej miery, že banky samotné, poradcovia tých firiem, ktoré mali záujem o kúpu tých vagónov, skonštatovali, že nie je ani nebolo pre nich vôbec možné zabezpečiť to financovanie preto, pretože banky, keď si prepočítali ten obchodný plán, zistili, že na to, aby bol reálny pre financovanie, bolo by nutné znížiť kúpnu cenu železničných vagónov aspoň o 30 miliónov alebo zvýšiť dennú sadzbu prenájmu minimálne o 2 eurá na deň a vozeň. Čiže keď vy hovoríte, že táto transakcia je nevýhodná, tak potom asi neviete počítať.
A mohol by som vám tu aj prepočítať porovnanie verzie privatizácie Carga z rokov 2005, 2006, z čoho jasne vyplýva, keď to prepočítame na reálne čísla dnes, že by sme boli schopní predať celé Cargo ešte za vyššiu sumu, ako vy ste to chceli urobiť v rokoch 2005, 2006, čo boli, samozrejme, ešte oveľa lepšie roky, pretože to boli roky konjunktúry a všetky takéto aktíva mali oveľa väčšiu hodnotu. Čiže o tom, čo je alebo nie je výhodné, sa môžeme baviť matematicky.
Viem, že sa snažíte spochybňovať celú túto transakciu, ale nie je na nej čo spochybniť, pretože jej výsledkom je víťaz, ktorým je naozaj renomovaná európska spoločnosť.
Mimochodom, táto spoločnosť sa špecializuje špeciálne na manažment vozňov. A s výnimkou cisternových vozňov má táto firma najväčší súkromný vozový park v Európe, ktorý zahŕňa približne 30 tisíc vagónov určených na prenájom. Jej klientmi sú najväčší európski dopravcovia. A spolu s takouto firmou stúpa na železničnom trhu aj renomé samotnej ZSSK Cargo. A pre všetkých takýchto dopravcov je bežné, že si prenajímajú vagóny. Vôbec to nie je nejaká anomália. Je to úplne bežný trend.
A keď vy hovoríte, že to je úplne najdôležitejšia časť, tak sa podľa mňa mýlite, keď už teda, tak rušne sú najdôležitejšia časť tých aktív, ktoré takýto prepravca musí mať. A vagóny sú naozaj dostupná vec, ktorú si hocikto môže buď prelízovať alebo prenajať. Takže asi toľko. Ďakujem pekne, skončil som.

Ďakujem za slovo. Na stavbu rýchlostnej cesty R2 Zvolen-východ – Zvolen-západ bolo vydané záverečné stanovisko ministerstva životného prostredia k posudzovaniu vplyvov stavby na životné prostredie v roku 2009. V zmysle tohto záverečného stanoviska bolo potrebné pred vypracovaním ďalších stupňov projektovej dokumentácie zabezpečiť podrobný inžiniersko-geologický a hydrogeologický prieskum, ktorého cieľom je overiť režim podzemných vôd v uvažovanej trase vedenia plánovanej stavby rýchlostnej cesty R2 severnými variantmi a zdokumentovať ich vplyv na minerálne vody kúpeľov Sliač a Kováčová. Uvedený hydrogeologický prieskum sa vykonáva v spolupráci a so súhlasom Inšpektorátu kúpeľov a žriediel, ktorý vzhľadom na výskyt minerálnych vôd zistených v rámci geologického prieskumu dočasne pozastavil geologické práce a následne po preskúmaní podkladov povolil v novembri 2013 pokračovať v hydrogeologickom prieskume za stanovených podmienok. Predpoklad ukončenia tohto hydrogeologického prieskumu je koncom júna 2014. A v pláne verejného obstarávania Národnej diaľničnej spoločnosti je uvedené, že v mesiaci august 2014 sa začne príslušné verejné obstarávanie na dokumentáciu stavebného zámeru a na dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Skončil som.

Som si vedomý tých istých komplikácií, ktoré vznikli v období prípravy tohto úseku, ako aj občianskych aktivít, ktoré smerujú proti výstavbe trasy C3 alebo C5. Ale mám pocit, že by bolo potrebné zdynamizovať proces prípravy R2, aby sa to nenatiahlo na dlhší časový horizont, pretože hrozí v istom období aj kolaps dopravy v meste Zvolen na úseku lučeneckej cesty, aj keď bola v tomto úseku pripravená križovatka smerom Šahy – Krupina. Myslím si, že to prepojenie aj na súčasnú výstavbu trasy medzi Pstrušou a Kriváňom je opodstatnené a prispeje to potom aj k zdynamizovaniu premávky na cestách od Bratislavy až smerom na Košice. Ďakujem.