35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Pokúsim sa odpovedať z podkladov, ktoré pripravil rezort pôdohospodárstva.
Na úvod mojej odpovede by som rád uviedol, že je nespochybniteľným úspechom, že mechanizmus degresivity, to znamená mechanizmus znižovania priamych platieb, sa po náročných rokovaniach na pôde Rady Európskej únie podarilo spolu s ostatnými členskými štátmi presadiť v súčasnej podobe, ktorá výrazne spravodlivejšie reflektuje na veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike. Posun od východiskovej pozície k otázke cappingu, to znamená zastropovanie priamych platieb, až na súčasné päťpercentné krátenie platieb časti, ktorá presahuje 150 tisíc eur, je preto v tomto kontexte potrebné vnímať pozitívne.
Pripomeniem ešte, že zníženie sa týka výlučne platby SAPS čiže zložky základnej plošnej platby poľnohospodára.
Nové európske nariadenie, ktoré predstavuje legislatívny rámec pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, je špecifické množstvom opčných transpozícií, o ktorých majú členské štáty možnosť rozhodnúť sa a Komisii svoje rozhodnutie notifikovať. Jedno z týchto rozhodnutí sa, ako uvádzate, týka aj možnosti odpočítať od priamych platieb, na ktoré má žiadateľ nárok, mzdy zamestnancov súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnávaním.
V tejto súvislosti je potrebné si všimnúť časť ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že odpočítať možno mzdy zamestnancov, ktorých náplň práce priamo súvisí s poľnohospodárskou činnosťou, ktorá je v rámci nariadenia definovaná. To znamená, že sa jedná o oblasť prvovýroby. Požiadali sme o jeho výklad priamo európskeho zákonodarcu, ktorý nám potvrdil svoj legislatívny zámer, to znamená neumožniť odpočítať mzdy za ekonomickú, administratívnu či riadiacu činnosť. Počas negociácie o návrhu nariadenia pre priame platby nebola otváraná problematika špecifikácie jednotlivých mzdových položiek. To znamená, nebolo jasné, že mzdy nebude možné odpočítať en bloc. Rozhodnutie o zohľadnení miezd ako odpočítateľných položiek musí padnúť do 1. augusta tohto roku a môžem potvrdiť, že túto situáciu stále analyzujeme. V praxi by to však znamenalo neúmerné administratívne zaťaženie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, tým pádom aj pre štátny rozpočet a najmä, zdôrazňujem, pre poľnohospodára. Kontrolóri platobnej agentúry by boli tak nútení skontrolovať každého jedného zamestnanca v každom jednom podniku, ktorého sa znižovanie platieb dotkne, nakoľko v súčasnosti neexistuje efektívny systém kontroly odpočítateľných miezd okrem stopercentnej administratívnej kontroly. Podľa predbežných informácií nebude ani žiaden iný členský štát s podobnou veľkostnou štruktúrou, ako je Slovenská republika, napríklad Česká republika či Nemecko zohľadňovať mzdy ako odpočítateľné položky.
Na záver iba dodávam, že lajtmotívom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo jej zjednodušenie a následná bezproblémová implementácia, za ktorú sme zodpovední my ako ministerstvo, a pravidlá prijímania pomoci potrebujeme nastaviť tak, aby čo najmenej zaťažovali poľnohospodárov. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem, pán minister.
Pán poslanec, chcete dať doplňujúcu otázku? (Reakcia z pléna.) Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanie odpovede. Chcel by som vás poprosiť, keby ste apelovali na pána kolegu Jahnátka, nakoľko odkaz z vlády, že čím väčší podnik čím viac zamestnáva, sa nebude brať do úvahy, tak je to signál k poľnohospodárom, že nemajú zamestnávať ľudí. Ja viem, že keď sa pozrieme na počet poľnohospodárov, ktorí na Slovensku poberajú dotáciu, a ich podiel štatisticky na veľké farmy, ktorých by sa to dotklo, je zanedbateľný. Ale keď sa pozrieme na veľkosť výmery, ktorými sa podieľajú, a na počet zamestnancov, ktorých zamestnávajú, tak sa bavíme o tisíckach zamestnaných ľudí v prvovýrobe. Takýto krok je zlým krokom.
Treba povedať, že vysoko som si cenil a vážil krok ministra Jahnátka, keď začal pokračovať v tej mojej práci, aby zastropovanie nebolo zavedené v rámci reformy. Kvitoval som aj to, že pokračoval v tom, že keď už to nevieme minúť, tak budeme zohľadňovať mzdové náklady, teda odpočítame mzdové náklady v prípade našich veľkých fariem, ktoré zamestnávajú. Krok, že teraz povieme tým farmárom, že to nebudeme robiť alebo vláda to nebude uplatňovať, znamená pre farmárov zníženie peňazí a zhoršenie ich konkurenčného postavenia a stratu práce. Preto sa chcem opätovne pýtať a poprosiť vás, aby ste túto moju otázku sprostredkovali pánovi ministrovi, prečo chce ohroziť tisícky pracovných miest takýmto odkazom pre poľnohospodárov. Táto náročnosť až taká náročná pri fundovanom prístupe nie je.

Nech sa páči, pán minister.

No, samozrejme, odovzdám tú otázku pánovi ministrovi, ale, ak dovolíte, rád by som zaujal stanovisko z pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo tá politika zamestnanosti je aj moja neoddeliteľná zodpovednosť.
Veľmi som privítal vlani na vláde, keď bola predložená koncepcia, že v rámci tej koncepcie sa uvádzalo aj číslo vytvorenia 18 600 nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu. To, samozrejmá vec, som nielen privítal, ale aj v maximálnej miere podporil.
Možno istý pozitívny signál je aj skutočnosť, že sa mi podarilo vyjednať pre budúce programovacie obdobie formu možnosti podpory a dotácií, vytvárania nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu, čo v minulom programovacom období nebolo. Tým chcem len deklarovať, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je v maximálnej miere pripravený podporovať zamestnanosť aj v agrorezorte. Ďakujem.