35. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za položenú otázku. Pokúsim sa odpovedať z podkladov, ktoré pripravil rezort pôdohospodárstva.
Na úvod mojej odpovede by som rád uviedol, že je nespochybniteľným úspechom, že mechanizmus degresivity, to znamená mechanizmus znižovania priamych platieb, sa po náročných rokovaniach na pôde Rady Európskej únie podarilo spolu s ostatnými členskými štátmi presadiť v súčasnej podobe, ktorá výrazne spravodlivejšie reflektuje na veľkostnú štruktúru poľnohospodárskych podnikov v Slovenskej republike. Posun od východiskovej pozície k otázke cappingu, to znamená zastropovanie priamych platieb, až na súčasné päťpercentné krátenie platieb časti, ktorá presahuje 150 tisíc eur, je preto v tomto kontexte potrebné vnímať pozitívne.
Pripomeniem ešte, že zníženie sa týka výlučne platby SAPS čiže zložky základnej plošnej platby poľnohospodára.
Nové európske nariadenie, ktoré predstavuje legislatívny rámec pre prvý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky, je špecifické množstvom opčných transpozícií, o ktorých majú členské štáty možnosť rozhodnúť sa a Komisii svoje rozhodnutie notifikovať. Jedno z týchto rozhodnutí sa, ako uvádzate, týka aj možnosti odpočítať od priamych platieb, na ktoré má žiadateľ nárok, mzdy zamestnancov súvisiace s poľnohospodárskou činnosťou, ktoré v predchádzajúcom kalendárnom roku poľnohospodár skutočne vyplatil a nahlásil vrátane daní a sociálnych príspevkov súvisiacich so zamestnávaním.
V tejto súvislosti je potrebné si všimnúť časť ustanovenia, ktoré výslovne uvádza, že odpočítať možno mzdy zamestnancov, ktorých náplň práce priamo súvisí s poľnohospodárskou činnosťou, ktorá je v rámci nariadenia definovaná. To znamená, že sa jedná o oblasť prvovýroby. Požiadali sme o jeho výklad priamo európskeho zákonodarcu, ktorý nám potvrdil svoj legislatívny zámer, to znamená neumožniť odpočítať mzdy za ekonomickú, administratívnu či riadiacu činnosť. Počas negociácie o návrhu nariadenia pre priame platby nebola otváraná problematika špecifikácie jednotlivých mzdových položiek. To znamená, nebolo jasné, že mzdy nebude možné odpočítať en bloc. Rozhodnutie o zohľadnení miezd ako odpočítateľných položiek musí padnúť do 1. augusta tohto roku a môžem potvrdiť, že túto situáciu stále analyzujeme. V praxi by to však znamenalo neúmerné administratívne zaťaženie pre Pôdohospodársku platobnú agentúru, tým pádom aj pre štátny rozpočet a najmä, zdôrazňujem, pre poľnohospodára. Kontrolóri platobnej agentúry by boli tak nútení skontrolovať každého jedného zamestnanca v každom jednom podniku, ktorého sa znižovanie platieb dotkne, nakoľko v súčasnosti neexistuje efektívny systém kontroly odpočítateľných miezd okrem stopercentnej administratívnej kontroly. Podľa predbežných informácií nebude ani žiaden iný členský štát s podobnou veľkostnou štruktúrou, ako je Slovenská republika, napríklad Česká republika či Nemecko zohľadňovať mzdy ako odpočítateľné položky.
Na záver iba dodávam, že lajtmotívom reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky bolo jej zjednodušenie a následná bezproblémová implementácia, za ktorú sme zodpovední my ako ministerstvo, a pravidlá prijímania pomoci potrebujeme nastaviť tak, aby čo najmenej zaťažovali poľnohospodárov. Skončil som, pani podpredsedníčka.

Ďakujem pekne, pán minister, za sprostredkovanie odpovede. Chcel by som vás poprosiť, keby ste apelovali na pána kolegu Jahnátka, nakoľko odkaz z vlády, že čím väčší podnik čím viac zamestnáva, sa nebude brať do úvahy, tak je to signál k poľnohospodárom, že nemajú zamestnávať ľudí. Ja viem, že keď sa pozrieme na počet poľnohospodárov, ktorí na Slovensku poberajú dotáciu, a ich podiel štatisticky na veľké farmy, ktorých by sa to dotklo, je zanedbateľný. Ale keď sa pozrieme na veľkosť výmery, ktorými sa podieľajú, a na počet zamestnancov, ktorých zamestnávajú, tak sa bavíme o tisíckach zamestnaných ľudí v prvovýrobe. Takýto krok je zlým krokom.
Treba povedať, že vysoko som si cenil a vážil krok ministra Jahnátka, keď začal pokračovať v tej mojej práci, aby zastropovanie nebolo zavedené v rámci reformy. Kvitoval som aj to, že pokračoval v tom, že keď už to nevieme minúť, tak budeme zohľadňovať mzdové náklady, teda odpočítame mzdové náklady v prípade našich veľkých fariem, ktoré zamestnávajú. Krok, že teraz povieme tým farmárom, že to nebudeme robiť alebo vláda to nebude uplatňovať, znamená pre farmárov zníženie peňazí a zhoršenie ich konkurenčného postavenia a stratu práce. Preto sa chcem opätovne pýtať a poprosiť vás, aby ste túto moju otázku sprostredkovali pánovi ministrovi, prečo chce ohroziť tisícky pracovných miest takýmto odkazom pre poľnohospodárov. Táto náročnosť až taká náročná pri fundovanom prístupe nie je.

No, samozrejme, odovzdám tú otázku pánovi ministrovi, ale, ak dovolíte, rád by som zaujal stanovisko z pozície ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo tá politika zamestnanosti je aj moja neoddeliteľná zodpovednosť.
Veľmi som privítal vlani na vláde, keď bola predložená koncepcia, že v rámci tej koncepcie sa uvádzalo aj číslo vytvorenia 18 600 nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu. To, samozrejmá vec, som nielen privítal, ale aj v maximálnej miere podporil.
Možno istý pozitívny signál je aj skutočnosť, že sa mi podarilo vyjednať pre budúce programovacie obdobie formu možnosti podpory a dotácií, vytvárania nových pracovných miest v podmienkach agrorezortu, čo v minulom programovacom období nebolo. Tým chcem len deklarovať, že rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je v maximálnej miere pripravený podporovať zamestnanosť aj v agrorezorte. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, samotná informácia o tom, že novou úpravou má byť obsadzovanie funkčných miest konkurzným konaním je vytrhnutá z kontextu. Áno, tieto funkčné miesta sa obsadzujú na základe výberového konania. A v tejto skutočnosti zmeny ani neplánujeme. Posun oproti súčasnej právnej úprave pri obsadzovaní miest vysokoškolských učiteľov má byť v upustení zrejme od habilitačného a vymenovacieho konania.
Vy veľmi dobre viete, že sa už nielen pripravuje už legislatívny zámer, ale sa spolupracuje aj s rektorskou konferenciou, sú tam zástupcovia a ďalší zástupcovia Rady vysokých škôl, kde sa pripravuje legislatívny zámer a súčasne nový vysokoškolský zákon, ktorý by mal tieto veci obsiahnuť, kde sa zatiaľ pracuje v troch variantoch, lebo sú tam možné tri varianty. Ja tu budem hovoriť o dvoch alternatívach. Vychádzam aj z istého poznania a stavu. Tieto zmeny, ktoré by sme chceli dostať do toho európskeho a svetového kontextu, poznáme aj na iných univerzitách a vysokých školách v zahraničí, ako si sú schopní naši predstavitelia vysokoškolských organizácií zastupujúcich naše vysoké školy predstaviť. Viem, že s touto témou vyšiel predchodca pána Chládka alebo predpredchodca pána Chládka pán Fiala, bývalý rektor Masarykovej univerzity v Brne, pričom narazil na odpor, najmä v rektorskej konferencii. A moja návšteva ešte prvá bola v Čechách, keď som navštívil aj pána ministra Fialu, ale našiel som aj vtedy pána rektora Karlovej univerzity, tak som sa na to pýtal. Viem, že v Čechách je k tomu zaujímané negatívne stanovisko. Napriek tomu si myslím, že musíme hľadať nejaký spôsob, akým nie urobíme z našich škôl kamenné univerzity, ale akým ich budeme internacionalizovať, to znamená, aby na naše školy prichádzali tak z praxe, aj, povedzme, zo zahraničia, ľudia, ktorí tam prídu nielen, ako to je v súčasnosti, na dva roky. Je tam tá dohoda uzavretá na dva roky. A zvažujeme aj tú možnosť, že by sme to otvorili úplne a že každá škola si môže k tomu vytvoriť svoj vlastný systém svojich podmienok.
Na druhej strane ak by sme išli touto cestou, na ktorú sa pýtate, musíme, samozrejme, urobiť istý štandard, ktorý je minimálne potrebný pri obsadzovaní týchto miest profesorských a docentských na Slovensku s istými kritériami, a ostatné si môže nastaviť jednotlivo a slobodne každá vysoká škola, lebo môže si dať vyšší štandard, nižší štandard si nemôže dať, aby v podstate konečne sme urobili aj v tejto oblasti isté zmeny.
Dneska som rokoval aj s bývalým viceprezidentom rektorskej konferencie a rektorom Ekonomickej univerzity pánom profesorom Sivákom o tejto veci. A hľadáme rôzne možnosti, ako to nastaviť tak, aby sme sa viacej otvorili svetu, aby na Slovensko prichádzali osobnosti zo zahraničia, ktoré sem prídu nie na krátkodobý pobyt, lebo, samozrejme, budú vypísané miesta, ktoré sa budú obsadzovať verejnou súťažou na jednotlivých vysokých školách. A tieto miesta budú obsadzované predovšetkým odborníkmi v tej-ktorej oblasti. A to každá škola si premyslí, pretože sa bude merať aj kvalita tej školy, aj vnútorný systém je tak nastavený, akých ľudí prijme na jednotlivé študijné odbory, učebné plány, aby skutočne tá škola bola atraktívna a získavala čoraz viacej, by som povedal, medzinárodného ocenenia, aby sme mohli skutočne byť príkladom aj na našich niektorých vysokých školách, nehovorím, že to tak musí byť na všetkých našich vysokých školách, aspoň v tom porovnaní merateľných výsledkov v strednej Európe v rámci krajín V-4.
Pri návrhu, samozrejme, vychádzame aj zo skutočnosti, že v súčasnosti v prípade záujemcu, ktorý má relevantné výsledky v tvorivej činnosti, ale nemá titul docent a v zahraničí by obsadil miesto zodpovedajúce docentovi alebo profesorovi, vysoké školy Slovenskej republiky môžu ponúknuť len miesto odborného asistenta. Tu máme viaceré problémy a či sa to týka tých, povedzme, slabších vysokých škôl, alebo lepších, my nemáme vytvorený systém na to, aby sme urobili podmienky pre to, aby sme mohli týchto ľudí na Slovensku nielen zaplatiť, ale súčasne obsadiť na tie odbory, ktoré potrebujeme a po ktorých volajú naši študenti. Čiže má len možnosť byť obsadený na miesto odborného asistenta, ale, ako som povedal, resp. na dva roky, miesto hosťujúceho profesora. Toto by som si vedel predstaviť v tom najbližšom období aj v tom novom vysokoškolskom zákone, odstaviť tie dva roky, ako miesto hosťujúceho profesora aby sa otvorilo. A je vecou každej vysokej školy, že si prijme človeka zo zahraničia. Samozrejme, bude vyučovať v cudzom jazyku, to je celkom prirodzené, a vytvorí podmienky pre to, aby tá škola sa v tej oblasti, v ktorej bude obsadená takáto osobnosť zo zahraničia, aj prezentovala pred študentmi a súčasne vychovávala kvalitných študentov na Slovensku.
Našou snahou je, samozrejme, a to chcem na samotný záver, pán poslanec, podčiarknuť, zlepšenie možností pôsobenia zahraničných odborníkov, ako aj skutočnosť, aby sme sa stali v tejto oblasti krajinou so štandardnou právnou úpravou, kde profesor a docent sú len funkčnými miestami, to je cieľ, môj cieľ, ktorý presadzujem, spájanými s pôsobením na tej-ktorej vysokej škole. Samozrejme, po trikrát úspešnom absolvovaní, povedzme, takých konkurzov, ako to poznáme v niektorých štátoch, napríklad v Spojených štátoch amerických, môže byť potom už trvalé mať toto miesto profesora. Alebo v Nemeckej spolkovej republike, v niektorých krajinách je to takisto urobené. Je to cesta. Iste potrebuje to ešte veľa vydiskutovať, predovšetkým potrebujem senzibilizovať tých, ktorí môžu tomu klásť prekážky, ale myslím si, že budúcnosť slovenského školstva a jeho internacionalizácia spočíva aj v tom, že naše školstvo sa otvorí viacej zahraničiu a vytvorí podmienky pre to, aby k nám mohli prichádzať významné osobnosti zo zahraničia alebo mohli u nás pôsobiť na funkčných miestach profesorov alebo docentov ľudia priamo z praxe, ktorých predovšetkým potrebujú mladí ľudia pre svoje vzdelanie. Toľko to je z mojej strany. Ďakujem pekne.

Áno. Pán minister, súčasný zákon, ktorý bol prijatý v roku 2002, v § 77 toto umožňuje. Z neho vyplýva, že sa obsadzujú funkčné miesta profesorov a docentov na základe výberového konania, ja neberiem, že vám to skreslili v médiách, lebo v médiách to, čo ste povedali, vyzeralo veľmi zvláštne, dobre, ale poznáme to, ale fakt sa obsadzujú takýmto spôsobom. Pritom nemusí to byť človek, ktorý má titul profesor, a môže byť na také funkčné miesto prijatý. Potom si niektorí začali písať, že sú mimoriadni profesori, čo, samozrejme, neexistuje v našej legislatíve. Ale ten problém je v tom, že vysoké školy, nie zákon, vysoké školy ďalšími právnymi predpismi nižšej normy upravili, že taký človek musí mať napríklad pedagogickú skúsenosť dva, tri, štyri roky. A tým tomu zamedzili. Ale ten zákon to obsahuje. Musím priznať, žiaľbohu, že stalo sa, že nie je funkčný. Ja s tým nemám problém, aby sme ho sfunkčnili, že je to potrebné, pretože momentálny stav, a to už veľmi verejnosť vníma, je taký, že došlo naozaj k devalvácii akademických titulov profesor a docent. Ďakujem.

Ďakujem. Ja už nebudem ďalej dlhšie rozvíjať odpoveď, ale ďakujem aj pánovi poslancovi, však, samozrejme, keďže bol a stál pri tvorbe zákona, ktorý platí od 1. apríla 2002, ako štátny tajomník pre vysoké školy a pozná každý problém, ktorý sa tam skrýva, ja som, samozrejme, ochotný o týchto veciach diskutovať. Ale my naozaj musíme urobiť všetko pre to, a v tomto máme zhodu, aby sme vytvorili také podmienky, aby na našich univerzitách pôsobili špičkoví profesori, špičkoví docenti, ktorí majú za sebou vedu, výskum a, samozrejme, aj kvalitné vzdelávacie výsledky tak doma, ako aj v zahraničí. Ďakujem vám veľmi pekne.