35. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.6.2014 o 11:28 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Urobme také sito. Najprv, Janko Mičovský, ďakujem za ocenenie. A skúsme cez to sito preosiať všetky tie vystúpenia ľudí, ktorí v minulosti aj uškodili druhému pilieru a ublížili tomu 1,5 milióna sporiteľov a tým spôsobili nižšie dôchodky svojimi nekompetentnými zásahmi do systému a vrátane pani bývalej ministerky. A skúsme sa pozrieť tak možno dozadu.
Mňa veľmi mrzí, k čomu sa, čo povedal Julo Brocka, možno v nejakej snahe obrániť sa. A chápem teda to skrátené vystúpenie. Možno mi len, Julo, teda dovoľ tebe vysvetliť, prečo ma tento zákon tak zaujíma. Okrem toho, že ma naozaj zaujíma, ako sa tých 1,5 milióna dôchodcov bude mať. Pretože druhý pilier je aj moje dieťa. Má viacero otcov, bolo nás viac na tom ministerstve, ale písali sme vtedy ten zákon. Mňa mrzí, že nemáme tak veľký poslanecký klub, aby som mohol byť vo výbore, ktorý si dokážem sám vybrať, ale osud tohto dieťaťa ma zaujíma. A keď niekto siahne na toto moje dieťa, ktorého som jedným z otcov, tak ma to veľmi bolí. Keď mu niekto ubližuje, tak ma to veľmi hnevá. A keď sa mu niekto snaží pomôcť rásť, tak som z toho rád a chcem pridať pomocnú ruku.
V pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme k tejto novele predložili, nie je nič zlé. Všetky sú v prospech ľudí. Zlepšujú tento pozmeňujúci návrh. A ja sa budem biť za to, aby druhý pilier ako moje dieťa, pretože to bol aj dôvod, keď som sa rozhodol vstúpiť do politiky, v skutočnosti ten, že Ľudo Kaník ho nezaviedol tak, ako sme úplne my chceli, preto sme napísali aj tú knižku, a povedal som si, raz musím mať ten mandát od voličov, aby som mohol presadzovať zmeny také, ako ja chcem, a nie ako mi nejakí iní politici potom zmenia tie moje idey. A preto sa budem snažiť pracovať na tom.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:28
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:28
Martin ChrenMňa veľmi mrzí, k čomu sa, čo povedal Julo Brocka,...
Mňa veľmi mrzí, k čomu sa, čo povedal Julo Brocka, možno v nejakej snahe obrániť sa. A chápem teda to skrátené vystúpenie. Možno mi len, Julo, teda dovoľ tebe vysvetliť, prečo ma tento zákon tak zaujíma. Okrem toho, že ma naozaj zaujíma, ako sa tých 1,5 milióna dôchodcov bude mať. Pretože druhý pilier je aj moje dieťa. Má viacero otcov, bolo nás viac na tom ministerstve, ale písali sme vtedy ten zákon. Mňa mrzí, že nemáme tak veľký poslanecký klub, aby som mohol byť vo výbore, ktorý si dokážem sám vybrať, ale osud tohto dieťaťa ma zaujíma. A keď niekto siahne na toto moje dieťa, ktorého som jedným z otcov, tak ma to veľmi bolí. Keď mu niekto ubližuje, tak ma to veľmi hnevá. A keď sa mu niekto snaží pomôcť rásť, tak som z toho rád a chcem pridať pomocnú ruku.
V pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme k tejto novele predložili, nie je nič zlé. Všetky sú v prospech ľudí. Zlepšujú tento pozmeňujúci návrh. A ja sa budem biť za to, aby druhý pilier ako moje dieťa, pretože to bol aj dôvod, keď som sa rozhodol vstúpiť do politiky, v skutočnosti ten, že Ľudo Kaník ho nezaviedol tak, ako sme úplne my chceli, preto sme napísali aj tú knižku, a povedal som si, raz musím mať ten mandát od voličov, aby som mohol presadzovať zmeny také, ako ja chcem, a nie ako mi nejakí iní politici potom zmenia tie moje idey. A preto sa budem snažiť pracovať na tom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.6.2014 o 11:28 hod.
Ing.
Martin Chren
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Urobme také sito. Najprv, Janko Mičovský, ďakujem za ocenenie. A skúsme cez to sito preosiať všetky tie vystúpenia ľudí, ktorí v minulosti aj uškodili druhému pilieru a ublížili tomu 1,5 milióna sporiteľov a tým spôsobili nižšie dôchodky svojimi nekompetentnými zásahmi do systému a vrátane pani bývalej ministerky. A skúsme sa pozrieť tak možno dozadu.
Mňa veľmi mrzí, k čomu sa, čo povedal Julo Brocka, možno v nejakej snahe obrániť sa. A chápem teda to skrátené vystúpenie. Možno mi len, Julo, teda dovoľ tebe vysvetliť, prečo ma tento zákon tak zaujíma. Okrem toho, že ma naozaj zaujíma, ako sa tých 1,5 milióna dôchodcov bude mať. Pretože druhý pilier je aj moje dieťa. Má viacero otcov, bolo nás viac na tom ministerstve, ale písali sme vtedy ten zákon. Mňa mrzí, že nemáme tak veľký poslanecký klub, aby som mohol byť vo výbore, ktorý si dokážem sám vybrať, ale osud tohto dieťaťa ma zaujíma. A keď niekto siahne na toto moje dieťa, ktorého som jedným z otcov, tak ma to veľmi bolí. Keď mu niekto ubližuje, tak ma to veľmi hnevá. A keď sa mu niekto snaží pomôcť rásť, tak som z toho rád a chcem pridať pomocnú ruku.
V pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme k tejto novele predložili, nie je nič zlé. Všetky sú v prospech ľudí. Zlepšujú tento pozmeňujúci návrh. A ja sa budem biť za to, aby druhý pilier ako moje dieťa, pretože to bol aj dôvod, keď som sa rozhodol vstúpiť do politiky, v skutočnosti ten, že Ľudo Kaník ho nezaviedol tak, ako sme úplne my chceli, preto sme napísali aj tú knižku, a povedal som si, raz musím mať ten mandát od voličov, aby som mohol presadzovať zmeny také, ako ja chcem, a nie ako mi nejakí iní politici potom zmenia tie moje idey. A preto sa budem snažiť pracovať na tom.
Autorizovaný
11:31
Vystúpenie v rozprave 11:31
Igor HraškoPrečo sa vlastne pristúpilo, už síce...
Prečo sa vlastne pristúpilo, už síce história bola spomenutá, ale prečo sa pristúpilo vôbec k tomu, že sa začalo uvažovať o tom spraviť niečo iné ako len štátom vyplácané dôchodky? Systém ako taký začal vykazovať známky nesystémovosti kvôli tomu, že demografický vývoj začal smerovať do nedobrých čísiel. A keď pracujúci ľudia už nestihnú zarábať na tých, ktorí sú v dôchodku, tak niečo je zlé a niečo treba upraviť tak, aby tento systém bol do budúcnosti udržateľný. Takže kedysi v podstate vyplácal dôchodky len štát. Potom sa prišlo na nejakú zmenu, že človek si môže niečo odkladať aj sám pre seba. To si mohol už aj predtým. A každý človek, ktorý racionálne uvažuje, tak určite si niečo odkladal v minulosti aj do svojej budúcnosti. A to je jedno, či to už potom využil na dôchodku alebo si za to potom niečo kúpil, keď mu prevyšovalo. Ale vždy si rozumný človek nechal nejakú rezervu. A ja pokiaľ som si šetril, tak je len na mne, kde si tie peniaze nechám. Mohol som si ich nechať doma v ponožke, ako sa hovorí, alebo teda niekde doma, ukladať si ich do poličky a zoraďovať pekne, nech mi tam rastú bankovky, alebo som ich mohol dať niekam, kto sa mi o tie peniaze bude starať a nejakým spôsobom aj zhodnocovať. Samozrejme, je tam určité riziko, pretože ale ten trh je veľký, človek si má možnosť vybrať, má možnosť porozmýšľať, má možnosť zoznámiť sa s históriou a tak ďalej, ale vstupuje do určitého rizika, že tie peniaze nemá povedzme tak chránené. Lebo keď si zoberieme, dneska aj je polemické, či aj doma ich máme chránené, pretože máme prípady stále vynárajúce sa, že dôchodcov oklamali istí ľudia, prišli za istým účelom domov do ich domácností, a tí dôchodcovia, ktorí mali doma peniaze, prišli o ne, pretože ich o ne okradli. Takže ani doma si človek nemôže byť istý, že tie peniaze má naozaj chránené, ak si teda, som sa rozhodol, mal som teda tie dve možnosti.
Štát však vytvoril systém rozdelenia mojich povinných odvodov. A to je teda systém prvého piliera alebo teda Sociálnej poisťovne a systém druhého piliera, teda že moje vlastné financie budem odvádzať do nejakej súkromnej inštitúcie, čo som v podstate mohol robiť aj predtým, ale len so svojimi súkromnými. A toto sú tie povinné odvody, ktorá by mi ich mala teda nejakým spôsobom zhodnocovať, štát by to mal garantovať, sledovať. Však aj to, aj sleduje koniec koncov, sú na to mechanizmy od začiatku, ako to vzniklo. Je otázne samozrejme, že či už pri takomto stave naplnenia niekoľkých miliárd, či by bol štát naozaj schopný zagarantovať, keby teda tento systém padol. V každom prípade istým spôsobom sa ten systém nastavil. Prišla kríza, s ktorou nikto nepočítal akosi. Zaviedli sa zmeny. Boli to zmeny, ktoré možno neboli najšťastnejšie, ale viedli k destabilizácii systému, a preto teraz sú polemiky a do dnešného dňa sú polemiky o tom teda, že či ten systém je udržateľný, nie je udržateľný, robia sa pozitívne zmeny, negatívne zmeny, podľa toho, ktorá vláda je pri moci, a tak ďalej.
Teraz sa však jedná o možnosť vyplácania dôchodku a ide teda o výber tých nasporených financií v rámci toho druhého piliera, to znamená, že to, čo som si ja nechal odkladať v nejakej súkromnej spoločnosti. A tu sa hlavne jedná o zodpovednosť. A keďže vieme, že nie všetci sme zodpovední, tak aj tu sa musela upraviť, urobiť teda istá úprava, aby naozaj ľudia, alebo nenastala tá situácia, že idem do dôchodku, tak zo štátu budem poberať nejakých pár stoviek eur, no a keďže mám našporené na svojom vlastnom súkromnom účte, tak si ich zoberiem, idem na dovolenku na Bahamy na týždeň, vrátim sa a potom prídem do Sociálnej poisťovne a idem žiadať o to, že, štát, postaraj sa o mňa, lebo nemám na živobytie. Takže muselo sa spraviť isté riešenie a týmto riešením je práve táto anuitná novela.
Keďže na začiatku ten systém bol istým spôsobom nastavený alebo počítaný, vzniesla sa naň vlna kritiky a naozaj pristúpilo sa možno v jednom z mála prípadov, kedy sa do diskusie, do debaty a hlavne do počítania zapojila, zapojilo teda celé spektrum politické, ktoré tuná v Národnej rade je. Zapojili sa do toho ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, a dospeli k spoločnému riešeniu, ktoré bolo predložené v podstate v podobe pozmeňovacích návrhov, či to už bol teda pozmeňovací návrh kolegu Chrena s kolegom Jasaňom, prípadne pozmeňovací návrh kolegu Mihála, ale bolo to spoločné riešenie. A pokiaľ som sa rozprával aj ja s predstaviteľmi navrhovateľov, nazvali sme toto riešenie, že je to najmenej zlé riešenie.
Vyplýva to aj z toho, že tá situácia, ktorá bola za ostatných osem, desať rokov, nebola smerovaná k tomu, aby sa situácia zlepšila. A jedná sa tu hlavne o to, že neriešil sa tu primárny problém, alebo niekoľko primárnych problémov. Prvý z primárnych problémov sú nízke príjmy nášho obyvateľstva v porovnaní s okolitými krajinami. Keby mali naši občania vyššie príjmy, aj viacej by sa odviedlo do druhého piliera, viacej by sa odviedlo do Sociálnej poisťovne, aj dôchodky by sa mali z čoho vyplácať. Druhý problém je vysoká nezamestnanosť, ktorá naozaj za posledných pár rokov od toho dvetisíc ôsmeho narástla na takmer dvojnásobok. To je druhý problém, pretože naozaj tie odvody do Sociálnej poisťovne, dane pre štát nemá kto vyrábať. Tým pádom štát na tom stráca. A tretia nesyst..., alebo teda tretím problémom je stále zlý demografický vývoj. A toto sú faktory, ktoré, niektoré sa dajú riešiť, niektorým sa dá pomôcť a niektoré by sa mali riešiť už dávno. Tým, že sa tieto problémy neriešili, tak potom sa musí druhý pilier istým spôsobom sanovať. To znamená, že len naprávať a prispôsobovať aktuálnej situácii, aby to naozaj nedospelo k destabilizácii celého systému. No a práve tým riešením a teda tento systém a ten druhý pilier sa bude lepiť aj v najbližších rokoch a naozaj budú sa hľadať riešenia. A tak ako sa dospelo k dohode, že sa našlo toto riešenie, ktoré je tým najmenej zlým, tak určite sa dospeje v budúcnosti aj k ďalším riešeniam a samozrejme tie záležia od aktuálne vzniknutej situácie. Pretože dneska máme destabilizovaný región na východ od nás, chystajú sa možno ďalšie zmeny, o ktorých ani nevieme, a budeme sa musieť prispôsobiť.
Takže toto riešenie, ktoré tuná je, nie je dokonalé, ale zatiaľ najmenej zlé. To znamená, že treba ho podporiť a treba zastabilizovať trošku ten systém a potom naozaj hľadať riešenia do budúcnosti. Preto nevidím dôvod na osočovanie sa navzájom. Urobili sa naozaj v minulosti zlé kroky, ale to, čo bolo zlé, už, žiaľ, nevylepšíme alebo teda nenapravíme. Môžeme sa pozerať dopredu a môžeme už vylepšovať len to, čo nás čaká do budúcnosti.
Tak ja dúfam, že sa bude pristupovať k tejto problematike naozaj konštruktívne a že dospejeme naozaj aj do budúcnosti k dobrým riešeniam.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, nastala trošku paradoxná situácia, že pozmeňovací návrh, ktorý predkladal síce opozičný kolega, ale spolu s pánom spravodajcom z vládnej strany, tak bol kritizovaný, čo je trošku zaujímavé. V každom prípade, hovorí sa tu dnes o anuitnej novele, ktorá prišla a ktorá má istým spôsobom riešiť budúce vyplácané dôchodky.
Prečo sa vlastne pristúpilo, už síce história bola spomenutá, ale prečo sa pristúpilo vôbec k tomu, že sa začalo uvažovať o tom spraviť niečo iné ako len štátom vyplácané dôchodky? Systém ako taký začal vykazovať známky nesystémovosti kvôli tomu, že demografický vývoj začal smerovať do nedobrých čísiel. A keď pracujúci ľudia už nestihnú zarábať na tých, ktorí sú v dôchodku, tak niečo je zlé a niečo treba upraviť tak, aby tento systém bol do budúcnosti udržateľný. Takže kedysi v podstate vyplácal dôchodky len štát. Potom sa prišlo na nejakú zmenu, že človek si môže niečo odkladať aj sám pre seba. To si mohol už aj predtým. A každý človek, ktorý racionálne uvažuje, tak určite si niečo odkladal v minulosti aj do svojej budúcnosti. A to je jedno, či to už potom využil na dôchodku alebo si za to potom niečo kúpil, keď mu prevyšovalo. Ale vždy si rozumný človek nechal nejakú rezervu. A ja pokiaľ som si šetril, tak je len na mne, kde si tie peniaze nechám. Mohol som si ich nechať doma v ponožke, ako sa hovorí, alebo teda niekde doma, ukladať si ich do poličky a zoraďovať pekne, nech mi tam rastú bankovky, alebo som ich mohol dať niekam, kto sa mi o tie peniaze bude starať a nejakým spôsobom aj zhodnocovať. Samozrejme, je tam určité riziko, pretože ale ten trh je veľký, človek si má možnosť vybrať, má možnosť porozmýšľať, má možnosť zoznámiť sa s históriou a tak ďalej, ale vstupuje do určitého rizika, že tie peniaze nemá povedzme tak chránené. Lebo keď si zoberieme, dneska aj je polemické, či aj doma ich máme chránené, pretože máme prípady stále vynárajúce sa, že dôchodcov oklamali istí ľudia, prišli za istým účelom domov do ich domácností, a tí dôchodcovia, ktorí mali doma peniaze, prišli o ne, pretože ich o ne okradli. Takže ani doma si človek nemôže byť istý, že tie peniaze má naozaj chránené, ak si teda, som sa rozhodol, mal som teda tie dve možnosti.
Štát však vytvoril systém rozdelenia mojich povinných odvodov. A to je teda systém prvého piliera alebo teda Sociálnej poisťovne a systém druhého piliera, teda že moje vlastné financie budem odvádzať do nejakej súkromnej inštitúcie, čo som v podstate mohol robiť aj predtým, ale len so svojimi súkromnými. A toto sú tie povinné odvody, ktorá by mi ich mala teda nejakým spôsobom zhodnocovať, štát by to mal garantovať, sledovať. Však aj to, aj sleduje koniec koncov, sú na to mechanizmy od začiatku, ako to vzniklo. Je otázne samozrejme, že či už pri takomto stave naplnenia niekoľkých miliárd, či by bol štát naozaj schopný zagarantovať, keby teda tento systém padol. V každom prípade istým spôsobom sa ten systém nastavil. Prišla kríza, s ktorou nikto nepočítal akosi. Zaviedli sa zmeny. Boli to zmeny, ktoré možno neboli najšťastnejšie, ale viedli k destabilizácii systému, a preto teraz sú polemiky a do dnešného dňa sú polemiky o tom teda, že či ten systém je udržateľný, nie je udržateľný, robia sa pozitívne zmeny, negatívne zmeny, podľa toho, ktorá vláda je pri moci, a tak ďalej.
Teraz sa však jedná o možnosť vyplácania dôchodku a ide teda o výber tých nasporených financií v rámci toho druhého piliera, to znamená, že to, čo som si ja nechal odkladať v nejakej súkromnej spoločnosti. A tu sa hlavne jedná o zodpovednosť. A keďže vieme, že nie všetci sme zodpovední, tak aj tu sa musela upraviť, urobiť teda istá úprava, aby naozaj ľudia, alebo nenastala tá situácia, že idem do dôchodku, tak zo štátu budem poberať nejakých pár stoviek eur, no a keďže mám našporené na svojom vlastnom súkromnom účte, tak si ich zoberiem, idem na dovolenku na Bahamy na týždeň, vrátim sa a potom prídem do Sociálnej poisťovne a idem žiadať o to, že, štát, postaraj sa o mňa, lebo nemám na živobytie. Takže muselo sa spraviť isté riešenie a týmto riešením je práve táto anuitná novela.
Keďže na začiatku ten systém bol istým spôsobom nastavený alebo počítaný, vzniesla sa naň vlna kritiky a naozaj pristúpilo sa možno v jednom z mála prípadov, kedy sa do diskusie, do debaty a hlavne do počítania zapojila, zapojilo teda celé spektrum politické, ktoré tuná v Národnej rade je. Zapojili sa do toho ľudia, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, a dospeli k spoločnému riešeniu, ktoré bolo predložené v podstate v podobe pozmeňovacích návrhov, či to už bol teda pozmeňovací návrh kolegu Chrena s kolegom Jasaňom, prípadne pozmeňovací návrh kolegu Mihála, ale bolo to spoločné riešenie. A pokiaľ som sa rozprával aj ja s predstaviteľmi navrhovateľov, nazvali sme toto riešenie, že je to najmenej zlé riešenie.
Vyplýva to aj z toho, že tá situácia, ktorá bola za ostatných osem, desať rokov, nebola smerovaná k tomu, aby sa situácia zlepšila. A jedná sa tu hlavne o to, že neriešil sa tu primárny problém, alebo niekoľko primárnych problémov. Prvý z primárnych problémov sú nízke príjmy nášho obyvateľstva v porovnaní s okolitými krajinami. Keby mali naši občania vyššie príjmy, aj viacej by sa odviedlo do druhého piliera, viacej by sa odviedlo do Sociálnej poisťovne, aj dôchodky by sa mali z čoho vyplácať. Druhý problém je vysoká nezamestnanosť, ktorá naozaj za posledných pár rokov od toho dvetisíc ôsmeho narástla na takmer dvojnásobok. To je druhý problém, pretože naozaj tie odvody do Sociálnej poisťovne, dane pre štát nemá kto vyrábať. Tým pádom štát na tom stráca. A tretia nesyst..., alebo teda tretím problémom je stále zlý demografický vývoj. A toto sú faktory, ktoré, niektoré sa dajú riešiť, niektorým sa dá pomôcť a niektoré by sa mali riešiť už dávno. Tým, že sa tieto problémy neriešili, tak potom sa musí druhý pilier istým spôsobom sanovať. To znamená, že len naprávať a prispôsobovať aktuálnej situácii, aby to naozaj nedospelo k destabilizácii celého systému. No a práve tým riešením a teda tento systém a ten druhý pilier sa bude lepiť aj v najbližších rokoch a naozaj budú sa hľadať riešenia. A tak ako sa dospelo k dohode, že sa našlo toto riešenie, ktoré je tým najmenej zlým, tak určite sa dospeje v budúcnosti aj k ďalším riešeniam a samozrejme tie záležia od aktuálne vzniknutej situácie. Pretože dneska máme destabilizovaný región na východ od nás, chystajú sa možno ďalšie zmeny, o ktorých ani nevieme, a budeme sa musieť prispôsobiť.
Takže toto riešenie, ktoré tuná je, nie je dokonalé, ale zatiaľ najmenej zlé. To znamená, že treba ho podporiť a treba zastabilizovať trošku ten systém a potom naozaj hľadať riešenia do budúcnosti. Preto nevidím dôvod na osočovanie sa navzájom. Urobili sa naozaj v minulosti zlé kroky, ale to, čo bolo zlé, už, žiaľ, nevylepšíme alebo teda nenapravíme. Môžeme sa pozerať dopredu a môžeme už vylepšovať len to, čo nás čaká do budúcnosti.
Tak ja dúfam, že sa bude pristupovať k tejto problematike naozaj konštruktívne a že dospejeme naozaj aj do budúcnosti k dobrým riešeniam.
Ďakujem pekne.
Autorizovaný
11:39
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:39
Darina GabániováTakže... A ešte mi vadí, keď ma náhodou, keď nás náhodou niekto bude obviňovať z nejakých kšeftov pri upravovaní a pripravovaní a varírovaní, ako potom sanovať tých občanov. Pretože jednoducho my máme teraz moc a my to musíme riešiť. Kým nenadobudneme guráž zrušiť druhý pilier, tak, bohužiaľ, to budeme musieť riešiť, lebo tí občania tak či tak spadnú do sociálnej siete, čiže do solidárneho systému. Bude sa týkať to každého občana.
A máte pravdu, udržateľnosť dôchodkového systému závisí od vymožiteľnosti daní, od zvýšenia zamestnanosti a od zodpovednej politiky vlád.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.6.2014 o 11:39 hod.
MUDr. PhD.
Darina Gabániová
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán poslanec, som rada, že ste vystúpili, pretože ste povedali svoje dojmy z celej rozpravy. Aj pekne ste zhodnotili, objektívne, situáciu. Páči sa mi, že ste objavili, že skutočne nebola urobená analýza, keď sa pripravoval pilier, druhý pilier. Myslím analýza, aké vymeriavacie základy budú u občanov prevažovať a z ktorých budú plynúť platby. Preto sa potom zvýšili odvody až na 9 percent. Pretože, ako som povedala, asi 39,81 % občanov má vymeriavací základ, ktorí sú v DSS-kách, v druhom pilieri, má vymeriavací základ od 335 do 550 eur. Počujete dobre, 39,81 percenta. Všetky tie čísla, ktoré som tu uviedla, sú, prosím pekne, zo včerajších Hospodárskych novín, aby ma niekto neobvinil z vykrádania duševného vlastníctva. To hovorím prameň, tam si to môže každý pozrieť a každý naštudovať.
Takže... A ešte mi vadí, keď ma náhodou, keď nás náhodou niekto bude obviňovať z nejakých kšeftov pri upravovaní a pripravovaní a varírovaní, ako potom sanovať tých občanov. Pretože jednoducho my máme teraz moc a my to musíme riešiť. Kým nenadobudneme guráž zrušiť druhý pilier, tak, bohužiaľ, to budeme musieť riešiť, lebo tí občania tak či tak spadnú do sociálnej siete, čiže do solidárneho systému. Bude sa týkať to každého občana.
A máte pravdu, udržateľnosť dôchodkového systému závisí od vymožiteľnosti daní, od zvýšenia zamestnanosti a od zodpovednej politiky vlád.
Autorizovaný
11:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:41
Igor HraškoA to, akú máte vy filozofiu, to samozrejme nikto vám neberie, ale zrušiť druhý pilier, by sa dal len pri zmene, celkovej zmene ekonomického systému Slovenska. Pretože takto, a to aj odborníci sa na tom zhodli, nie ja, to odborníci povedali, že pri súčasnom demografickom vývoji tento systém nie je udržateľný. To znamená, že treba hľadať riešenia také, ktoré tento systém udržateľným robiť budú do budúcnosti.
A to, že sa v čase môže meniť, tak to je holá pravda, pretože naozaj my nemôžeme ovplyvniť vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú, žiaľ, našu ekonomiku. To sú globálne faktory, do ktorých zasahovať nevieme, a sme na to dosť malí. To znamená, že my sa musíme len prispôsobiť. Takže v tomto duchu si myslím, že budeme konštruktívne hľadať riešenia, a nie nejaké politické a nie po sebe tuná štekať a brechať a že kto aké štatistiky má. Tie štatistiky sú, prístup je, ide tuná naozaj o dialóg a toto bol naozaj jeden z prvých krokov, kde sa spoločne dohodlo na riešení, ktoré áno, nie je dokonalé, ale môže posunúť ten systém trošku dopredu. O tom, či sa druhý pilier bude rušiť, alebo nebude rušiť v budúcnosti, to je otázka naozaj možno niekoľkých rokov, no, ak sa nerozhodne inak a nevybrakuje sa to už predtým. Ale dúfam, že k tomu nedôjde.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
5.6.2014 o 11:41 hod.
Ing.
Igor Hraško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, ono, viete, vtedy nebola analýza, nevedelo sa, aké budú vymeriavacie základy. Viete mi vy dneska povedať, aký bude vymeriavací základ o desať rokov? Aký budeme mať HDP, kam pôjde slovenská ekonomika? Dneska to nikto povedať nevie. Nikto to nevie ani zagarantovať, ani nič. To znamená, že sa musia hľadať postupné riešenia. A takisto, ako sa nevedelo predtým, že príde kríza v takom rozsahu a taká rozsiahla, tak sa museli hľadať nejaké riešenia. Niektoré riešenia sú lepšie, niektoré riešenia sú horšie.
A to, akú máte vy filozofiu, to samozrejme nikto vám neberie, ale zrušiť druhý pilier, by sa dal len pri zmene, celkovej zmene ekonomického systému Slovenska. Pretože takto, a to aj odborníci sa na tom zhodli, nie ja, to odborníci povedali, že pri súčasnom demografickom vývoji tento systém nie je udržateľný. To znamená, že treba hľadať riešenia také, ktoré tento systém udržateľným robiť budú do budúcnosti.
A to, že sa v čase môže meniť, tak to je holá pravda, pretože naozaj my nemôžeme ovplyvniť vonkajšie faktory, ktoré ovplyvňujú, žiaľ, našu ekonomiku. To sú globálne faktory, do ktorých zasahovať nevieme, a sme na to dosť malí. To znamená, že my sa musíme len prispôsobiť. Takže v tomto duchu si myslím, že budeme konštruktívne hľadať riešenia, a nie nejaké politické a nie po sebe tuná štekať a brechať a že kto aké štatistiky má. Tie štatistiky sú, prístup je, ide tuná naozaj o dialóg a toto bol naozaj jeden z prvých krokov, kde sa spoločne dohodlo na riešení, ktoré áno, nie je dokonalé, ale môže posunúť ten systém trošku dopredu. O tom, či sa druhý pilier bude rušiť, alebo nebude rušiť v budúcnosti, to je otázka naozaj možno niekoľkých rokov, no, ak sa nerozhodne inak a nevybrakuje sa to už predtým. Ale dúfam, že k tomu nedôjde.
Autorizovaný
11:43
Vystúpenie v rozprave 11:43
Miroslav BeblavýPrinútil ma vystúpiť, priznám sa, doterajší stav debaty k tomuto návrhu, ktorý je, myslím si, symptomatický toho, ako na Slovensku celkovo prebieha diskusia k dôchodkovej reforme a...
Prinútil ma vystúpiť, priznám sa, doterajší stav debaty k tomuto návrhu, ktorý je, myslím si, symptomatický toho, ako na Slovensku celkovo prebieha diskusia k dôchodkovej reforme a osobitne k II. pilieru, kde to, o čom sa najviac diskutuje, to, čo sa vydáva za najväčší problém, často problém nie je a, naopak, o skutočných problémoch sa diskutuje pomerne málo a diskusia je navyše veľmi tvrdo ideologizovaná a politicky polarizovaná. To znamená, že máme, strácame schopnosť často debatovať racionálne.
Dovoľte mi na úvod ešte povedať, že hoci som bol štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, keď bol zavádzaný II. pilier, bola to asi jediná oblasť, ktorú pán minister Kaník si vyhradil pre seba ako minister a riadil ju priamo cez pracovné skupiny a sekčných šéfov, ktorých mal. To nehovorím preto, že by som nebol fanúšikom II. piliera, naopak, pokúsim sa vám to vysvetliť, prečo. Myslím si, že II. pilier bol veľmi dobrá a významná reforma. Hovorím to len preto, aby to nebolo vnímané, že tu musím dneska obhajovať nejaké svoje farby, alebo nejaké, ako povedal Martin Chren, svoje dieťa, ale naopak, skúsim sa na to pozrieť z pohľadu niekoho, kto možno má v niečom podobný pohľad, ale nemá v tom až takú osobnú investíciu.
Dovoľte mi na úvod povedať, že problémom na Slovensku nikdy nebola veľkosť II. piliera, ktorý sa často uvádza, že II. pilier bol priveľký, lebo 9 % je pre verejné financie nezvládnuteľné. To je jednoducho nepochopenie podstaty verejných financií a demografického vývoja, pretože to, čo robí II. pilier, je, že berie takzvaný implicitný dlh, teda to, čo dlhujeme budúcim dôchodcom v štátnom dôchodkovom systéme, a mení to na explicitný dlh, teda na to, čo platíme ľuďom, aby si investovali sami za seba v II. pilieri. To znamená, my žiadny nový dlh nevytvárame, my ho, naopak, znižujeme týmto krokom vďaka sérii opatrení, ktoré sa dajú vysvetliť, ale je to konverzia dlhu, ktorý je skrytý pod pultom, na dlh, ktorý je položený na pult v menšom rozsahu. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo dôchodková reforma tohto druhu prispieva k udržateľnosti verejných financií. Pretože keby naozaj išlo o vytváranie dlhu, tak Európska komisia, Medzinárodný menový fond, všetci nás zastavujú a hovoria, že nerobte takéto II. piliere, pretože vám to len zhorší situáciu. On ho, naopak, pomáha riešiť. To je jeden, jedno nedorozumenie, ktoré tu existuje a ktoré je ideologicky poháňané.
Druhé nedorozumenie je pripodobňovanie slovenskej dôchodkovej reformy napríklad v Latinskej Amerike, pretože v Latinskej Amerike väčšinou boli zavádzané aj II. piliere, ktoré sú hlavnou a jedinou súčasťou dôchodkového systému. To znamená, že nahrádzajú dovtedy predchádzajúci štátny systém postupne. To na Slovensku nikdy nebolo ani úmyslom, neviem ani, že by to niekto navrhoval, aspoň nikto seriózny. Na Slovensku bolo úmyslom vytvoriť takzvaný dvoj- alebo trojpilierový systém, teda systém, ktorý sa opiera aj o štátny dôchodkový pilier, aj o súkromný sporiaci dôchodkový pilier, prípadne ešte dobrovoľné sporenie. A tým pádom je to v podstate určitá forma ekonomického finančného, ale ideologického kompromisu. Môžeme s tým nesúhlasiť, to je úplne legitímne, ale ťažko to označovať za nejaký extrémistický návrh.
Dovolím si zároveň poznamenať, že podľa všetkých štúdií, ktoré sú k tejto téme robené aj v rámci Európy, za ostatných 25 rokov nastávali posuny len týmto smerom, nikdy nie opačným. Výnimkou sú práve zoštátňovania alebo osekávania druhých pilierov v postkomunistických krajinách v ostatných rokoch, ktoré v niektorých nastali, a v západnej Európe sa posúvali len od štátneho k multipilierovému tiež, aj keď nie v takom rozsahu ako v strednej a východnej Európe.
To znamená, problémom nie je ani existencia a veľkosť zdrojov piliera, ani to, že máme dvojpilierový systém, to je, naopak, jeho základ. Čo problémom však je? A tu budem trochu kritický na obe strany politického spektra. Tým základným problémom naozaj je to, že sa z dôchodkov stal úplne kontraproduktívny politický súboj, ktorý bráni akejkoľvek rozumnej a dlhodobej dohode. Poviem opačný extrém. V Českej republike zaviedli kedysi takzvanú, takú komisiu, kde poverili jedného renomovaného ekonóma, aby navrhol dôchodkový systém, a do komisie mu dali zástupcov všetkých politických strán parlamentných, vrátane komunistov, keďže v Čechách komunisti v parlamente dlhodobo sú. A politici povedali, že ak sa táto komisia dohodne, tak to schváli parlament. Táto komisia sa opakovane dohodla, ale vždy len jediný zástupca nesúhlasil a to bol práve komunista. A hoci teda komunisti v Čechách sú zatiaľ vylučovaní z podielu na moci, tak sociálna demokracia v obave, aby nebola zľava vytláčaná, potom odmietla takúto reformu podporiť. To je opačný extrém. To je situácia, keď Česká republika nenašla odvahu na dôchodkové zmeny, lebo sa báli jednej ultraľavicovej strany.
My sme urobili opačný prípad. My sme z odvahy išli do toho, aj keď na tom nebola politická zhoda. Pretlačila to vláda, ktorá síce mala väčšinu tak, ako ju má aj dnešná vláda, ale nemala super majoritu, nemala ústavnú väčšinu. A od začiatku to bolo predmetom veľmi ostrého sporu s vtedajšou opozíciou. Problém je však v tom, že túto kontraproduktívnosť rovnako živila aj tá druhá strana. A mohli by sme si tu teraz navzájom o tom rozprávať dlho, ale nechcem. Ale stala sa naozaj dnes z toho situácia, kde ak by ste si vypočuli ešte raz po ukončení túto debatu, tak na každý, povedal by som, rozumný príspevok, či zľava, či sprava, pripadá minimálne jeden, ak nie dva, ostré šľahy mečom, ktoré nemajú s debatou o dôchodkovom systéme nič spoločné a sú skôr snahou buď diskreditovať oponenta, alebo prezentovať svoje ideologické postoje.
A teraz budem kritickejší k našej strane, alebo k tej stredopravej strane spektra. Tou základnou chybou, ktorá sa stala podľa mňa pri dôchodkovej reforme, boli nesprávne nastavené očakávania. Vidíme to aj dnes v príspevku poslanca Hlinu, vidíme to aj v príspevkoch iných, že zmyslom II. piliera nikdy nebolo to, aby Slovensko zažilo nejaké perpetuum mobile, kde sa peniaze na fantastický život dôchodcov vytvoria z ničoho. Zmyslom dôchodkovej reformy je práve to, že vďaka demografickej zmene, ak sa nič nespraví, o 20, 30, 40 rokov nebude na dôchodky pre nikoho, respektíve, alebo na tak nízke dôchodky, že sa z nich nebude dať ani čo len dôstojne žiť, nieto ešte švajčiarsky žiť. Dôchodková reforma je snaha tomu zabrániť práve tým, že si aj ľudia budú musieť viac odložiť, aj že sa bude dlhšie pracovať, a mnoho iných opatrení sa prijíma, ktoré spolu zabezpečujú to, že nám dôchodkový systém neskrachuje.
Je to situácia, ktorej čelí celá Európa, je to situácia, ktorej čelíme aj my. My jej čelíme len v tom, že zatiaľ čo donedávna sme mali jednu z najmladších populácií v Európe, tak teraz zažijeme, o chvíľku, jedno z najrýchlejších starnutí v Európe. To znamená, že tá facka demografická bude na Slovensku jedna z najväčších.
Ale II. pilier teda nie je nástroj, že mana padá z neba, ani pečené holuby, II. pilier je nástroj ako zabezpečiť dôstojné dôchodky pre všetkých. A problém, ktorý nastal, je naozaj to, že sa vytvorili očakávania, ktoré boli veľmi vysoké a sú veľmi vysoké, a potom z toho vyplýva, môžu vyplynúť aj nasledovné sklamania, ak sa tie očakávania nenaplnia. Napríklad jedno z tých očakávaní je garantovaný vyšší výnos, ako tu hovoril o tom poslanec Hlina, že preňho je problém, ak niekto, kto je v II. pilieri, dostane o niečo vyšší dôchodok, nižší dôchodok ako niekto, kto je v prvom pilieri. No ale to vyplýva zo samotnej podstaty toho, že jeden pilier, tie dva piliere sú rôzne, lebo takisto môže nastať aj opačná situácia. Niekto, kto je v II. pilieri, ktorý má úspešnejšiu výnosnosť, môže dostať vyšší dôchodok.
Navyše, výnosnosť I. piliera nie je niečo, čo je dané trhom alebo ekonomikou, ale krátkodobo je tam aj politickým rozhodnutím. Ak dnes vláda rozhodne, že I. pilier zvýši o 50 %, že zvýši každý dôchodok v I. pilieri o 50 %, tak v I. pilieri bude vždy, bude ľuďom oveľa lepšie ako v druhom, pretože tomu nedokáže žiadny II. pilier čeliť. Problém je v tom, že o desať rokov štát skrachuje, možno už o päť. Ale dneska ten dôchodca sa môže tešiť, môže hovoriť, že ja mám výnosnejšie. Takže porovnávať prvý a druhý pilier je o dosť zložitejšie, ako porovnávať, kto bude mať z čoho nižší a vyšší dôchodok. A k tomu napomohla, napomohli jeho tvorcovia naozaj tým, že, by som povedal, namiesto schladzovania očakávaní ich minimálne nechali bežať, ak nie ich dokonca priamo podporovali.
Na druhej strane, aby som bol rovnako kritický, však je aj problém naozaj veľmi zle nastavenej regulácie za vlády Roberta Fica, prvej, ktorá, a na tom je dneska naozaj už odborná zhoda, nastavili veľmi zle očakávania, nastavili veľmi zle motivácie pre dôchodcovské spoločnosti, ktoré smerujú naozaj k tomu, že nezhodnocujú sa tie prostriedky tak, ako by sa mohli, pretože tak ako sa nastavili motivácie, dôchodcovské spoločnosti neprofitujú z toho, keď zarobia ľuďom peniaze, ale profitujú z toho, keď sa neodlišujú od tých ostatných, a to aj vo veľmi krátkych horizontoch, čo je z hľadiska finančných trhov nie veľmi zmysluplné. To znamená, že navyše tento zásah je jeden zásah, hoci veľký, ale bolo aj veľa iných konkrétnych zásahov, vyháňanie ľudí z piliera, opakovane, a mnoho ďalších, ktoré znejasňujú to prostredie a nevytvárajú motiváciu pre to, aby prišli a bili sa noví hráči o klientov, čím pádom aj konkurencia v tom II. pilieri je nižšia, ako by mohla, mohla byť.
To sú, aby som vám povedal, príklady toho, že naozaj tá dôchodková reforma následne práve dôsledkom toho politického konfliktu, ktorý sa zásadne polarizoval a ideologizoval, dospel k situácii, kde kolegyňa Gabániová, ktorá odišla, len sníva o jeho zrušení, niektorí iní kolegovia, naopak, stoja s ohnivým mečom pred ním, ale schopnosť racionálne debatovať o tom, ako zabezpečiť dôchodky pre nás, pre naše deti, alebo aj pre našich kolegov, ktorí sú už k tomu bližšie, ako pán Mičovský, sa stráca. A zároveň, čo je väčší problém, sa nehovorí o tom, čo sú dnešné skutočné problémy II. piliera, ktoré sú minimálne, ktorý spočíva najmä v jeho nákladnosti. Lebo II. pilier je odkladanie si na vlastný účet. Odkladanie si na vlastný účet má tú vlastnosť, že musíte tomu, kto vám ten účet spravuje, niečo z toho výnosu zaplatiť za to, že vám ten účet spravuje a že za vás investuje. To je jednoducho fakt. Navyše druhý faktor je, je, že tieto náklady sú do určitej miery fixné. Teda či vám niekto spravuje sto euro alebo tisíc euro, tak nemá s tým desaťpercentné náklady, ale má náklady, ktoré síce mierne rastú s objemom, ale oveľa pomalšie ako ten samotný objem. Inými slovami, poviem to na jednoduchom príklade, ak pri stoeurovom účte alebo vklade vás stojí správa 5 eur, tak pri tisíc vás stojí možno 10 eur. To znamená, že sú tam určité, alebo možno dvadsať, to znamená, sú tie náklady, rastú najmä kvôli nákladom na obchodovanie s cennými papiermi, ale nerastú lineárne. Rastú pomalšie. Čím pádom je lacnejšie spravovať veľa peňazí na konkrétnom účte.
Keďže na Slovensku máme druhý systém, do ktorého je zapojený naozaj veľký počet ľudí, a napriek opakovaným snahám ich z neho vyhnať, sa z neho nejakým spôsobom vyhnať nenechali a to dokonca ani po zmenšení II. piliera, máme situáciu, kde veľa ľudí si odkladá tie, málo peňazí, čomu samozrejme zásadne napomohla zmena, zosekanie II. piliera, ktoré nastalo pred rokom a trištvrte. To tiež nie je niečo dané od Boha, to je krok tejto vlády, ja sa k nemu nejdem vracať v tejto sekunde, ale chcem len povedať, že to tiež zásadne znížilo toky na účty, čo zásadne znamená, že sa zvyšuje ich správa, náklady na ich správu ako percento z toho, čo si odkladáte. Inými slovami, ak tam predtým išlo niekomu 900 eur mesačne, tak to asi málokomu, povedzme, že 200 eur mesačne a teraz tam pôjde menej ako 100 eur mesačne, tak samozrejme, že mu z toho balíka väčšie percento zožerie aj ten istý, dokonca možno aj nižší administratívny poplatok. Toto je skutočný problém.
Druhý problém, o ktorom som tu nehovoril, lebo nesúvisí s týmto zákonom, ale je s ním úzko zviazaný, je, že máme popri druhom pilieri aj tretí pilier, to je ten dobrovoľný sporiaci pilier, ktorý je ešte anuickejší, ešte neefektívnejší a ešte nevýkonnejší. A tým pádom ten zožerie ľuďom z ich úspor ešte viac. Ľudia sú v ňom dobrovoľne najmä kvôli tomu, že čiastočne to dotujú zamestnávatelia, čiastočne to dotuje štát, sú tam motivácie, to znamená, že človeku sa to oplatí individuálne, aj keď spoločnosti sa to neoplatí. Predstavte si situáciu, kde vydávate 10 eur na nejaký produkt, ku ktorému vám pridá zamestnávateľ a štát, vymyslím si, po 2 eurá, ale celá správa stojí 3 eurá, čo je strašne veľa. Tak vám sa to oplatí, lebo vy stále dostanete 11 eur na konci, to znamená, vy individuálne do toho pôjdete, ale pre spoločnosť je to nezmysel robiť produkt, kde bude takmer 30 % za správu. Tretí pilier tu však nikdy nebol riešený spolu s druhým pilierom, ale bol vždy vnímaný oddelene a bol vždy vnímaný ako nejaká nepodstatná príbuzná, lebo naozaj oproti tým 6 mld. eur je tam nepodstatná suma peňazí.
Z tohto pohľadu pre mňa osobne dneska kľúčová otázka pri druhom pilieri, okrem samozrejme anuít a tam, pán minister, súhlasím, že ten zákon predkladáte všeobecne, teda že to treba doriešiť, priznám sa, že nemôžem úplne súhlasiť a nebudem hlasovať za tú konkrétnu formu, ale to, že téma zákona je dôležitá, na tom sa určite zhodneme, ale druhá téma, ktorá sa vôbec nerieši, je naozaj téma nákladnosti toho systému a ako ju znížiť. A nerieši sa preto, že tu vládne už tá ideologická fantázia, že čím viac ten pilier zosekáme, čím viac z neho ľudí vyženieme, tak tým vlastne to bude stáť menej. Ale to nie je pravda. Naopak. Čím viac mu ubližujeme, tým to stojí viac, pretože tým z toho zmenšujúceho sa objemu zdrojov sa platí určitý fixný objem na správu. Zároveň je to naozaj jeden krok, ktorý zaviedol pán minister Mihál a ktorý bol veľmi pozitívny, hoci čiastkový, a ktorý sa hneď aj následne zrušil, a to bolo zavedenie tých tzv. indexových fondov. A indexové fondy sú veľmi jednoduchý nástroj, kde sa hovorí, že nebudete platiť drahé peniaze investičnému manažérovi za to, že on bude riešiť, či vaše peniaze investuje do akcií Coca-Coly alebo dlhopisov gréckej vlády, ale jednoducho to zavesíte na nejaký svoj trhový index, ktorý má svoj rizikový profil, to znamená, napríklad poviete si, že ja chcem byť rizikový investor s veľkým výnosom, tak to zavesím na nejaký index, ja chcem byť, naopak, veľmi bezpečný investor, zavesím to napríklad na dlhopisový index nemeckej vlády, vymyslím si, môžem to zavesiť na rôzne indexy, ale je to oveľa lacnejšie, pretože nikto nenakupuje v mojom mene konkrétne papiere, ale nakúpi len jednu transakciu, kde sa to viaže na ten konkrétny index. Inými slovami, náklady na správu rapídne klesajú.
Pán minister Mihál takýto index zaviedol, ale čo neurobil, aj preto že vláda padla a prišla nová vláda, bolo, že ho nijako nespropagoval. Už nestihol asi. Výsledok bol ten, že do tohto fondu prešlo niekoľko stoviek najsofistikovanejších ľudí, ktorí v tom pilieri sú takmer všetci kvalitní ekonómovia, ktorých poznám a ktorí sa v tom vyznajú, prešli do indexového fondu, lebo vedeli, že je to najefektívnejší spôsob, ako majú v druhom pilieri peniaze pre nich samých. DSS-ky to samozrejme tiež nejako nepropagovali, lebo pre nich sú to nižšie poplatky, ony nemali záujem na tom, aby ľudia išli do tzv. pasívnych fondov, na ktorých zarobia menej. A štát po výmene vlády už na to tiež nejako netlačil, naopak, ešte umožnil de facto toho zrušenie.
To znamená, máme dnes situáciu, kde najlacnejší, najefektívnejší nástroj, ktorý sa zaviedol nakrátko a nestihol sa ani rozšíriť, sme v podstate zrušili. Neriešime vzťah s tretím pilierom, ktorý žerie vlastne tejto spoločnosti tiež významnú časť jeho úspor na dôchodok cez administratívne náklady, ale miesto toho máme vytasené tomahavky, kde si hádžeme teda do hláv sekery, kto za čo kedy môže a kto čo by si kedy mal priznať.
Z tohto pohľadu ja chcem povedať, že preto pre mňa zásadným nedostatkom aj tejto novely a akýchkoľvek debát o druhom pilieri je to, že nediskutujeme o tom, ako ten systém urobiť čo najefektívnejším a najlacnejším tak, aby priniesol čo najviac profitu jeho účastníkom. Lebo druhý pilier je to, čo sa nazýva v angličtine utilita, teda je to určitý základný prevádzkový nástroj úspor. Nie je to nejaký nadštandardný nástroj, ktorým si milionári šetria. Je to nástroj pre dneska jeden a pol milióna ľudí. Ako každá utilita, ako voda, ako elektrina, musí byť nastavený tak, aby dokázal zabezpečiť svoju službu pre všetkých a začal najnižšie prijateľné náklady. To znamená, to by malo byť naším cieľom. Lebo inak sa nám naozaj môže stať to, čo tu citovala aj pani kolegyňa Gabániová, to, čo aj iní, že veľa ľudí nebude z neho veľa mať. Jednak, ako som už povedal, pre problematickú reguláciu a motivácie pre investorov, ale jednoducho preto, že z tých výnosov veľa zožerie správa tých fondov. Len nič z toho nie je dané od Boha. Nič z toho nie je vlastnosťou druhého ani tretieho piliera, je to vlastnosťou konkrétneho nastavenia systému, ako sme ho na Slovensku nastavili.
A preto by som chcel na vás všetkých apelovať, nemusíme to urobiť dnes, ani to už dnes neurobíme, diskusia pomaly končí, ale ak chceme viesť nejaký politický dialóg naprieč politickým spektrom o dôchodkoch a o druhom pilieri špeciálne, veďme ju o tom, ako zakopať túto vojnovú sekeru a, naopak, ako urobiť z druhého piliera praktickú, efektívnu a najlacnejšiu možnú utilitu pre jeden a pol milióna Slovákov, ktorí sa rozhodli v ňom byť a ktorí zjavne nemajú veľkú chuť z neho odísť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
5.6.2014 o 11:43 hod.
doc. Ing. PhD.
Miroslav Beblavý
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona trošku širšie. Myslím širšie nie dĺžkou vystúpenia, určite sa zmestím do tých 15 minút, ktoré zostávajú, ale skôr šírkou obsahovou k tomu, čo chcem povedať.
Prinútil ma vystúpiť, priznám sa, doterajší stav debaty k tomuto návrhu, ktorý je, myslím si, symptomatický toho, ako na Slovensku celkovo prebieha diskusia k dôchodkovej reforme a osobitne k II. pilieru, kde to, o čom sa najviac diskutuje, to, čo sa vydáva za najväčší problém, často problém nie je a, naopak, o skutočných problémoch sa diskutuje pomerne málo a diskusia je navyše veľmi tvrdo ideologizovaná a politicky polarizovaná. To znamená, že máme, strácame schopnosť často debatovať racionálne.
Dovoľte mi na úvod ešte povedať, že hoci som bol štátnym tajomníkom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, keď bol zavádzaný II. pilier, bola to asi jediná oblasť, ktorú pán minister Kaník si vyhradil pre seba ako minister a riadil ju priamo cez pracovné skupiny a sekčných šéfov, ktorých mal. To nehovorím preto, že by som nebol fanúšikom II. piliera, naopak, pokúsim sa vám to vysvetliť, prečo. Myslím si, že II. pilier bol veľmi dobrá a významná reforma. Hovorím to len preto, aby to nebolo vnímané, že tu musím dneska obhajovať nejaké svoje farby, alebo nejaké, ako povedal Martin Chren, svoje dieťa, ale naopak, skúsim sa na to pozrieť z pohľadu niekoho, kto možno má v niečom podobný pohľad, ale nemá v tom až takú osobnú investíciu.
Dovoľte mi na úvod povedať, že problémom na Slovensku nikdy nebola veľkosť II. piliera, ktorý sa často uvádza, že II. pilier bol priveľký, lebo 9 % je pre verejné financie nezvládnuteľné. To je jednoducho nepochopenie podstaty verejných financií a demografického vývoja, pretože to, čo robí II. pilier, je, že berie takzvaný implicitný dlh, teda to, čo dlhujeme budúcim dôchodcom v štátnom dôchodkovom systéme, a mení to na explicitný dlh, teda na to, čo platíme ľuďom, aby si investovali sami za seba v II. pilieri. To znamená, my žiadny nový dlh nevytvárame, my ho, naopak, znižujeme týmto krokom vďaka sérii opatrení, ktoré sa dajú vysvetliť, ale je to konverzia dlhu, ktorý je skrytý pod pultom, na dlh, ktorý je položený na pult v menšom rozsahu. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo dôchodková reforma tohto druhu prispieva k udržateľnosti verejných financií. Pretože keby naozaj išlo o vytváranie dlhu, tak Európska komisia, Medzinárodný menový fond, všetci nás zastavujú a hovoria, že nerobte takéto II. piliere, pretože vám to len zhorší situáciu. On ho, naopak, pomáha riešiť. To je jeden, jedno nedorozumenie, ktoré tu existuje a ktoré je ideologicky poháňané.
Druhé nedorozumenie je pripodobňovanie slovenskej dôchodkovej reformy napríklad v Latinskej Amerike, pretože v Latinskej Amerike väčšinou boli zavádzané aj II. piliere, ktoré sú hlavnou a jedinou súčasťou dôchodkového systému. To znamená, že nahrádzajú dovtedy predchádzajúci štátny systém postupne. To na Slovensku nikdy nebolo ani úmyslom, neviem ani, že by to niekto navrhoval, aspoň nikto seriózny. Na Slovensku bolo úmyslom vytvoriť takzvaný dvoj- alebo trojpilierový systém, teda systém, ktorý sa opiera aj o štátny dôchodkový pilier, aj o súkromný sporiaci dôchodkový pilier, prípadne ešte dobrovoľné sporenie. A tým pádom je to v podstate určitá forma ekonomického finančného, ale ideologického kompromisu. Môžeme s tým nesúhlasiť, to je úplne legitímne, ale ťažko to označovať za nejaký extrémistický návrh.
Dovolím si zároveň poznamenať, že podľa všetkých štúdií, ktoré sú k tejto téme robené aj v rámci Európy, za ostatných 25 rokov nastávali posuny len týmto smerom, nikdy nie opačným. Výnimkou sú práve zoštátňovania alebo osekávania druhých pilierov v postkomunistických krajinách v ostatných rokoch, ktoré v niektorých nastali, a v západnej Európe sa posúvali len od štátneho k multipilierovému tiež, aj keď nie v takom rozsahu ako v strednej a východnej Európe.
To znamená, problémom nie je ani existencia a veľkosť zdrojov piliera, ani to, že máme dvojpilierový systém, to je, naopak, jeho základ. Čo problémom však je? A tu budem trochu kritický na obe strany politického spektra. Tým základným problémom naozaj je to, že sa z dôchodkov stal úplne kontraproduktívny politický súboj, ktorý bráni akejkoľvek rozumnej a dlhodobej dohode. Poviem opačný extrém. V Českej republike zaviedli kedysi takzvanú, takú komisiu, kde poverili jedného renomovaného ekonóma, aby navrhol dôchodkový systém, a do komisie mu dali zástupcov všetkých politických strán parlamentných, vrátane komunistov, keďže v Čechách komunisti v parlamente dlhodobo sú. A politici povedali, že ak sa táto komisia dohodne, tak to schváli parlament. Táto komisia sa opakovane dohodla, ale vždy len jediný zástupca nesúhlasil a to bol práve komunista. A hoci teda komunisti v Čechách sú zatiaľ vylučovaní z podielu na moci, tak sociálna demokracia v obave, aby nebola zľava vytláčaná, potom odmietla takúto reformu podporiť. To je opačný extrém. To je situácia, keď Česká republika nenašla odvahu na dôchodkové zmeny, lebo sa báli jednej ultraľavicovej strany.
My sme urobili opačný prípad. My sme z odvahy išli do toho, aj keď na tom nebola politická zhoda. Pretlačila to vláda, ktorá síce mala väčšinu tak, ako ju má aj dnešná vláda, ale nemala super majoritu, nemala ústavnú väčšinu. A od začiatku to bolo predmetom veľmi ostrého sporu s vtedajšou opozíciou. Problém je však v tom, že túto kontraproduktívnosť rovnako živila aj tá druhá strana. A mohli by sme si tu teraz navzájom o tom rozprávať dlho, ale nechcem. Ale stala sa naozaj dnes z toho situácia, kde ak by ste si vypočuli ešte raz po ukončení túto debatu, tak na každý, povedal by som, rozumný príspevok, či zľava, či sprava, pripadá minimálne jeden, ak nie dva, ostré šľahy mečom, ktoré nemajú s debatou o dôchodkovom systéme nič spoločné a sú skôr snahou buď diskreditovať oponenta, alebo prezentovať svoje ideologické postoje.
A teraz budem kritickejší k našej strane, alebo k tej stredopravej strane spektra. Tou základnou chybou, ktorá sa stala podľa mňa pri dôchodkovej reforme, boli nesprávne nastavené očakávania. Vidíme to aj dnes v príspevku poslanca Hlinu, vidíme to aj v príspevkoch iných, že zmyslom II. piliera nikdy nebolo to, aby Slovensko zažilo nejaké perpetuum mobile, kde sa peniaze na fantastický život dôchodcov vytvoria z ničoho. Zmyslom dôchodkovej reformy je práve to, že vďaka demografickej zmene, ak sa nič nespraví, o 20, 30, 40 rokov nebude na dôchodky pre nikoho, respektíve, alebo na tak nízke dôchodky, že sa z nich nebude dať ani čo len dôstojne žiť, nieto ešte švajčiarsky žiť. Dôchodková reforma je snaha tomu zabrániť práve tým, že si aj ľudia budú musieť viac odložiť, aj že sa bude dlhšie pracovať, a mnoho iných opatrení sa prijíma, ktoré spolu zabezpečujú to, že nám dôchodkový systém neskrachuje.
Je to situácia, ktorej čelí celá Európa, je to situácia, ktorej čelíme aj my. My jej čelíme len v tom, že zatiaľ čo donedávna sme mali jednu z najmladších populácií v Európe, tak teraz zažijeme, o chvíľku, jedno z najrýchlejších starnutí v Európe. To znamená, že tá facka demografická bude na Slovensku jedna z najväčších.
Ale II. pilier teda nie je nástroj, že mana padá z neba, ani pečené holuby, II. pilier je nástroj ako zabezpečiť dôstojné dôchodky pre všetkých. A problém, ktorý nastal, je naozaj to, že sa vytvorili očakávania, ktoré boli veľmi vysoké a sú veľmi vysoké, a potom z toho vyplýva, môžu vyplynúť aj nasledovné sklamania, ak sa tie očakávania nenaplnia. Napríklad jedno z tých očakávaní je garantovaný vyšší výnos, ako tu hovoril o tom poslanec Hlina, že preňho je problém, ak niekto, kto je v II. pilieri, dostane o niečo vyšší dôchodok, nižší dôchodok ako niekto, kto je v prvom pilieri. No ale to vyplýva zo samotnej podstaty toho, že jeden pilier, tie dva piliere sú rôzne, lebo takisto môže nastať aj opačná situácia. Niekto, kto je v II. pilieri, ktorý má úspešnejšiu výnosnosť, môže dostať vyšší dôchodok.
Navyše, výnosnosť I. piliera nie je niečo, čo je dané trhom alebo ekonomikou, ale krátkodobo je tam aj politickým rozhodnutím. Ak dnes vláda rozhodne, že I. pilier zvýši o 50 %, že zvýši každý dôchodok v I. pilieri o 50 %, tak v I. pilieri bude vždy, bude ľuďom oveľa lepšie ako v druhom, pretože tomu nedokáže žiadny II. pilier čeliť. Problém je v tom, že o desať rokov štát skrachuje, možno už o päť. Ale dneska ten dôchodca sa môže tešiť, môže hovoriť, že ja mám výnosnejšie. Takže porovnávať prvý a druhý pilier je o dosť zložitejšie, ako porovnávať, kto bude mať z čoho nižší a vyšší dôchodok. A k tomu napomohla, napomohli jeho tvorcovia naozaj tým, že, by som povedal, namiesto schladzovania očakávaní ich minimálne nechali bežať, ak nie ich dokonca priamo podporovali.
Na druhej strane, aby som bol rovnako kritický, však je aj problém naozaj veľmi zle nastavenej regulácie za vlády Roberta Fica, prvej, ktorá, a na tom je dneska naozaj už odborná zhoda, nastavili veľmi zle očakávania, nastavili veľmi zle motivácie pre dôchodcovské spoločnosti, ktoré smerujú naozaj k tomu, že nezhodnocujú sa tie prostriedky tak, ako by sa mohli, pretože tak ako sa nastavili motivácie, dôchodcovské spoločnosti neprofitujú z toho, keď zarobia ľuďom peniaze, ale profitujú z toho, keď sa neodlišujú od tých ostatných, a to aj vo veľmi krátkych horizontoch, čo je z hľadiska finančných trhov nie veľmi zmysluplné. To znamená, že navyše tento zásah je jeden zásah, hoci veľký, ale bolo aj veľa iných konkrétnych zásahov, vyháňanie ľudí z piliera, opakovane, a mnoho ďalších, ktoré znejasňujú to prostredie a nevytvárajú motiváciu pre to, aby prišli a bili sa noví hráči o klientov, čím pádom aj konkurencia v tom II. pilieri je nižšia, ako by mohla, mohla byť.
To sú, aby som vám povedal, príklady toho, že naozaj tá dôchodková reforma následne práve dôsledkom toho politického konfliktu, ktorý sa zásadne polarizoval a ideologizoval, dospel k situácii, kde kolegyňa Gabániová, ktorá odišla, len sníva o jeho zrušení, niektorí iní kolegovia, naopak, stoja s ohnivým mečom pred ním, ale schopnosť racionálne debatovať o tom, ako zabezpečiť dôchodky pre nás, pre naše deti, alebo aj pre našich kolegov, ktorí sú už k tomu bližšie, ako pán Mičovský, sa stráca. A zároveň, čo je väčší problém, sa nehovorí o tom, čo sú dnešné skutočné problémy II. piliera, ktoré sú minimálne, ktorý spočíva najmä v jeho nákladnosti. Lebo II. pilier je odkladanie si na vlastný účet. Odkladanie si na vlastný účet má tú vlastnosť, že musíte tomu, kto vám ten účet spravuje, niečo z toho výnosu zaplatiť za to, že vám ten účet spravuje a že za vás investuje. To je jednoducho fakt. Navyše druhý faktor je, je, že tieto náklady sú do určitej miery fixné. Teda či vám niekto spravuje sto euro alebo tisíc euro, tak nemá s tým desaťpercentné náklady, ale má náklady, ktoré síce mierne rastú s objemom, ale oveľa pomalšie ako ten samotný objem. Inými slovami, poviem to na jednoduchom príklade, ak pri stoeurovom účte alebo vklade vás stojí správa 5 eur, tak pri tisíc vás stojí možno 10 eur. To znamená, že sú tam určité, alebo možno dvadsať, to znamená, sú tie náklady, rastú najmä kvôli nákladom na obchodovanie s cennými papiermi, ale nerastú lineárne. Rastú pomalšie. Čím pádom je lacnejšie spravovať veľa peňazí na konkrétnom účte.
Keďže na Slovensku máme druhý systém, do ktorého je zapojený naozaj veľký počet ľudí, a napriek opakovaným snahám ich z neho vyhnať, sa z neho nejakým spôsobom vyhnať nenechali a to dokonca ani po zmenšení II. piliera, máme situáciu, kde veľa ľudí si odkladá tie, málo peňazí, čomu samozrejme zásadne napomohla zmena, zosekanie II. piliera, ktoré nastalo pred rokom a trištvrte. To tiež nie je niečo dané od Boha, to je krok tejto vlády, ja sa k nemu nejdem vracať v tejto sekunde, ale chcem len povedať, že to tiež zásadne znížilo toky na účty, čo zásadne znamená, že sa zvyšuje ich správa, náklady na ich správu ako percento z toho, čo si odkladáte. Inými slovami, ak tam predtým išlo niekomu 900 eur mesačne, tak to asi málokomu, povedzme, že 200 eur mesačne a teraz tam pôjde menej ako 100 eur mesačne, tak samozrejme, že mu z toho balíka väčšie percento zožerie aj ten istý, dokonca možno aj nižší administratívny poplatok. Toto je skutočný problém.
Druhý problém, o ktorom som tu nehovoril, lebo nesúvisí s týmto zákonom, ale je s ním úzko zviazaný, je, že máme popri druhom pilieri aj tretí pilier, to je ten dobrovoľný sporiaci pilier, ktorý je ešte anuickejší, ešte neefektívnejší a ešte nevýkonnejší. A tým pádom ten zožerie ľuďom z ich úspor ešte viac. Ľudia sú v ňom dobrovoľne najmä kvôli tomu, že čiastočne to dotujú zamestnávatelia, čiastočne to dotuje štát, sú tam motivácie, to znamená, že človeku sa to oplatí individuálne, aj keď spoločnosti sa to neoplatí. Predstavte si situáciu, kde vydávate 10 eur na nejaký produkt, ku ktorému vám pridá zamestnávateľ a štát, vymyslím si, po 2 eurá, ale celá správa stojí 3 eurá, čo je strašne veľa. Tak vám sa to oplatí, lebo vy stále dostanete 11 eur na konci, to znamená, vy individuálne do toho pôjdete, ale pre spoločnosť je to nezmysel robiť produkt, kde bude takmer 30 % za správu. Tretí pilier tu však nikdy nebol riešený spolu s druhým pilierom, ale bol vždy vnímaný oddelene a bol vždy vnímaný ako nejaká nepodstatná príbuzná, lebo naozaj oproti tým 6 mld. eur je tam nepodstatná suma peňazí.
Z tohto pohľadu pre mňa osobne dneska kľúčová otázka pri druhom pilieri, okrem samozrejme anuít a tam, pán minister, súhlasím, že ten zákon predkladáte všeobecne, teda že to treba doriešiť, priznám sa, že nemôžem úplne súhlasiť a nebudem hlasovať za tú konkrétnu formu, ale to, že téma zákona je dôležitá, na tom sa určite zhodneme, ale druhá téma, ktorá sa vôbec nerieši, je naozaj téma nákladnosti toho systému a ako ju znížiť. A nerieši sa preto, že tu vládne už tá ideologická fantázia, že čím viac ten pilier zosekáme, čím viac z neho ľudí vyženieme, tak tým vlastne to bude stáť menej. Ale to nie je pravda. Naopak. Čím viac mu ubližujeme, tým to stojí viac, pretože tým z toho zmenšujúceho sa objemu zdrojov sa platí určitý fixný objem na správu. Zároveň je to naozaj jeden krok, ktorý zaviedol pán minister Mihál a ktorý bol veľmi pozitívny, hoci čiastkový, a ktorý sa hneď aj následne zrušil, a to bolo zavedenie tých tzv. indexových fondov. A indexové fondy sú veľmi jednoduchý nástroj, kde sa hovorí, že nebudete platiť drahé peniaze investičnému manažérovi za to, že on bude riešiť, či vaše peniaze investuje do akcií Coca-Coly alebo dlhopisov gréckej vlády, ale jednoducho to zavesíte na nejaký svoj trhový index, ktorý má svoj rizikový profil, to znamená, napríklad poviete si, že ja chcem byť rizikový investor s veľkým výnosom, tak to zavesím na nejaký index, ja chcem byť, naopak, veľmi bezpečný investor, zavesím to napríklad na dlhopisový index nemeckej vlády, vymyslím si, môžem to zavesiť na rôzne indexy, ale je to oveľa lacnejšie, pretože nikto nenakupuje v mojom mene konkrétne papiere, ale nakúpi len jednu transakciu, kde sa to viaže na ten konkrétny index. Inými slovami, náklady na správu rapídne klesajú.
Pán minister Mihál takýto index zaviedol, ale čo neurobil, aj preto že vláda padla a prišla nová vláda, bolo, že ho nijako nespropagoval. Už nestihol asi. Výsledok bol ten, že do tohto fondu prešlo niekoľko stoviek najsofistikovanejších ľudí, ktorí v tom pilieri sú takmer všetci kvalitní ekonómovia, ktorých poznám a ktorí sa v tom vyznajú, prešli do indexového fondu, lebo vedeli, že je to najefektívnejší spôsob, ako majú v druhom pilieri peniaze pre nich samých. DSS-ky to samozrejme tiež nejako nepropagovali, lebo pre nich sú to nižšie poplatky, ony nemali záujem na tom, aby ľudia išli do tzv. pasívnych fondov, na ktorých zarobia menej. A štát po výmene vlády už na to tiež nejako netlačil, naopak, ešte umožnil de facto toho zrušenie.
To znamená, máme dnes situáciu, kde najlacnejší, najefektívnejší nástroj, ktorý sa zaviedol nakrátko a nestihol sa ani rozšíriť, sme v podstate zrušili. Neriešime vzťah s tretím pilierom, ktorý žerie vlastne tejto spoločnosti tiež významnú časť jeho úspor na dôchodok cez administratívne náklady, ale miesto toho máme vytasené tomahavky, kde si hádžeme teda do hláv sekery, kto za čo kedy môže a kto čo by si kedy mal priznať.
Z tohto pohľadu ja chcem povedať, že preto pre mňa zásadným nedostatkom aj tejto novely a akýchkoľvek debát o druhom pilieri je to, že nediskutujeme o tom, ako ten systém urobiť čo najefektívnejším a najlacnejším tak, aby priniesol čo najviac profitu jeho účastníkom. Lebo druhý pilier je to, čo sa nazýva v angličtine utilita, teda je to určitý základný prevádzkový nástroj úspor. Nie je to nejaký nadštandardný nástroj, ktorým si milionári šetria. Je to nástroj pre dneska jeden a pol milióna ľudí. Ako každá utilita, ako voda, ako elektrina, musí byť nastavený tak, aby dokázal zabezpečiť svoju službu pre všetkých a začal najnižšie prijateľné náklady. To znamená, to by malo byť naším cieľom. Lebo inak sa nám naozaj môže stať to, čo tu citovala aj pani kolegyňa Gabániová, to, čo aj iní, že veľa ľudí nebude z neho veľa mať. Jednak, ako som už povedal, pre problematickú reguláciu a motivácie pre investorov, ale jednoducho preto, že z tých výnosov veľa zožerie správa tých fondov. Len nič z toho nie je dané od Boha. Nič z toho nie je vlastnosťou druhého ani tretieho piliera, je to vlastnosťou konkrétneho nastavenia systému, ako sme ho na Slovensku nastavili.
A preto by som chcel na vás všetkých apelovať, nemusíme to urobiť dnes, ani to už dnes neurobíme, diskusia pomaly končí, ale ak chceme viesť nejaký politický dialóg naprieč politickým spektrom o dôchodkoch a o druhom pilieri špeciálne, veďme ju o tom, ako zakopať túto vojnovú sekeru a, naopak, ako urobiť z druhého piliera praktickú, efektívnu a najlacnejšiu možnú utilitu pre jeden a pol milióna Slovákov, ktorí sa rozhodli v ňom byť a ktorí zjavne nemajú veľkú chuť z neho odísť.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:04
Zodpovedanie otázky 14:04
Robert FicoNeprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister...
Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny a minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ale na týchto dvoch členov vlády neboli žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať v stanovenom limite na otázky poslancov.
Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister spravodlivosti Tomáš Borec, zastupuje ho podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák. Neprítomný je minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. Ďalej je neprítomný podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny a minister hospodárstva Tomáš Malatinský, ale na týchto dvoch členov vlády neboli žiadne otázky.
Som pripravený, pán predseda, odpovedať v stanovenom limite na otázky poslancov.
Autorizovaný
14:05
Zodpovedanie otázky 14:05
Robert FicoDovoľte mi na úvod k odpovedi na tieto otázky podotknúť a zároveň pripomenúť pár významných a dôležitých momentov, ktoré sú v kontexte s vývojom verejných financií Slovenska kľúčové. Na začiatok by som zdôraznil, že...
Dovoľte mi na úvod k odpovedi na tieto otázky podotknúť a zároveň pripomenúť pár významných a dôležitých momentov, ktoré sú v kontexte s vývojom verejných financií Slovenska kľúčové. Na začiatok by som zdôraznil, že dosiahnutý úspech zníženia deficitu verejných financií na úroveň 2,77 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu je veľkým úspechom nielen slovenskej vlády, ale aj naším spoločným úspechom a podieľali sme sa na ňom všetci. Vynikajúci výsledok, ktorý sme dosiahli v tejto oblasti, je skutočne veľmi dobrou vizitkou reprezentujúcou nás a celé Slovensko smerom navonok.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií je zároveň odrazom toho, ako sa nám podarilo zásadne zlepšiť samotné hospodárenie verejného sektoru. Úspechom je nielen fakt, že sme stabilizovali vývoj verejných financií z hľadiska veľmi náročného roku 2013, ale aj skutočnosť, že sa vytvorili vhodné predpoklady a dobré podmienky, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti. Povedané slovami národohospodára, zabezpečili sme nielen lepšie fungovanie ekonomiky štátu, ale dosiahli sme to udržateľným spôsobom, čo je z pohľadu budúceho ekonomického vývoja kľúčové a dôležité.
Určite mi dáte za pravdu, že docieliť takýto pozitívny výsledok za existujúceho nepriaznivého stavu vonkajšieho prostredia, ktorý expandoval a vyvrcholil v roku 2013, nebolo vôbec ľahké. Nemusím vám obzvlášť pripomínať, že rok 2013 bol veľmi náročný a ťažký nielen pre ekonomiku Slovenska, ale aj pre celú európsku ekonomiku. Zvýrazňuje to napokon aj skutočnosť, že od roku 2000 bol druhým najhorším rokom v eurozóne, ako aj v Európskej únii. Predstavoval zložité obdobie, ktoré bolo poznamenané nielen hospodárskou recesiou eurozóny, ale hospodárskymi ťažkosťami a problémami celej Únie.
Keďže Slovensko je veľmi otvorená a na export odkázaná ekonomika, tento nepriaznivý vývoj nás značne ovplyvnil, čo nakoniec vyústilo poklesom rastu hrubého domáceho produktu skoro o polovicu na úroveň okolo jedného percenta. Avšak je potrebné podotknúť, že to bol rozhodne lepší výsledok ako hospodárska stagnácia, či nebodaj hospodársky pokles ako u mnohých členských štátov Európskej únie. Aj preto sme museli v roku 2013 v rámci procesu konsolidácie verejných financií realizovať viacero bolestivých hospodársko-politických opatrení, ktoré tvorili úsporný balík v celkovej hodnote 1,5 mld. eur.
Konsolidačné úsilie tak v minulom roku súhrnne predstavovalo objem až vo výške 1,9 % z hrubého domáceho produktu a bolo jedno z najvyšších od vstupu Slovenska do Európskej únie. Opätovne chcem teda poďakovať všetkým, ktorí sa na úspechu Slovenska podieľali, či už ide o reprezentantov samospráv, podnikateľov alebo občanov, na ktorých pleciach bola najväčšia ťarcha celého tohto úsilia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s dosiahnutým výsledkom deficitu vo verejných financiách za rok 2013 by som chcel tiež pripomenúť ešte jednu významnú skutočnosť. Podľa vyjadrenia Európskej komisie, v jej poslednej prognóze sa pre celkový vývoj ekonomiky Slovenska potvrdil priaznivý trend, na základe ktorého sa predpokladá, že nielen v roku 2014, ale aj v roku 2015 bude deficit rozpočtu verejných financií nižší ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Pre Slovensko je potešujúcou skutočnosťou, že v podobnom pozitívne ladenom duchu sa k budúcemu vývoju ekonomiky Slovenska pred časom vyjadril Medzinárodný menový fond aj OECD.
Nechcem veľmi detailne rozoberať ďalšie čísla a zaťažovať vás všetkými verejne dostupnými a publikovanými štatistikami, ktoré pozitívne a optimisticky popisujú vývoj slovenskej ekonomiky. O makroekonomických údajoch, ktoré charakterizujú stav a prezentujú výsledky štátu, vo všeobecnosti platí, že sú zároveň aj určitým obrazom úspešnosti či neúspešnosti realizovanej hospodárskej politiky vlády. Preto nemôžem nespomenúť, že práve hospodársko-politické opatrenia našej vlády, ktoré sme prijímali a realizovali v zmysle jej programového vyhlásenia, priniesli viditeľné kladné výsledky a pozitívne ovplyvnili aj vývoj deficitu verejných financií. Asi vám ani nemusím veľmi pripomínať, že verejný sektor patrí tradične medzi relevantné súčasti každej ekonomiky.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií Slovenska má veľmi významný a pozitívny impulz či vplyv na našu ekonomiku, a to hneď vo viacerých oblastiach, respektíve vzťahoch.
Medzi prvé pozitíva chcem uviesť najaktuálnejšiu správu z pondelka tohto týždňa ohľadom návrhu Európskej komisie na vyradenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu. Vyradenie z procedúry predstavuje pre Slovensko skutočnosť, že nebudeme musieť platiť sankciu vo výške 0,2 % z hrubého domáceho produktu, čo by pre nás v opačnom prípade reálne znamenalo ďalšie náklady štátu vo výške 150 mil. eur. Ďalšie zotrvanie v tomto režime by mohlo, samozrejme, znamenať zvýšenie výdavkov štátu na jeho dlhovú službu.
Uvedené zníženie deficitu našich verejných financií má preto významnú odozvu aj vo vzťahu k finančným a kapitálovým trhom. Pozitívny efekt smerom k ekonomike azda najlepšie demonštruje skutočnosť, že Slovenská republika sa za posledné obdobie môže tešiť z rekordne nízkych a výhodných úrokov na prefinancovanie vlastného dlhu. Podarilo sa nám dosiahnuť historicky najlepšie parametre z hľadiska úrokových nákladov pri emisiách našich štátnych dlhopisov, čím zároveň dosiahneme značné úspory a ušetríme štátu stovky miliónov eur. Z pohľadu kondície verejných financií sme pre trhy jednoznačne dôveryhodnou ekonomikou. Samozrejme, keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola výrazne ohrozená.
Zníženie deficitu verejných financií vysiela pozitívny signál aj smerom k domácemu podnikateľskému sektoru, čo sa prirodzene musí odzrkadliť na vyššej dôvere k hospodáreniu vlády. Pre biznis sektor je konkrétnym posolstvom, že je tu jasná snaha urobiť všetko pre zlepšenie podnikateľských a investičných podmienok. Výsledky hospodárskej politiky zreteľne naznačujú, že opatrenia, ktoré doteraz vláda zrealizovala, sú s podnikaním komfortné, a že aj napriek určitým obavám z možného negatívneho vplyvu konsolidácie verejných financií na ekonomiku nedochádzalo k problémom, ktoré by podkopávali hospodársky rast alebo by konkurenčne znevýhodnili našich podnikateľov na domácom, respektíve spoločnom trhu Únie.
V nadväznosti na uvedené pozitívne momenty mi dovoľte uviesť ešte jednu myšlienku a pár čísiel. To, že Slovensko v súčasnosti nabehlo na pozitívnu trajektóriu ekonomického vývoja, dokumentujú aj najnovšie štatistické údaje za prvý kvartál v roku 2014. Hovoria jasnou rečou a zároveň potvrdzujú pozitíva prednesené z mojej strany. Všetky čísla o vývoji našej ekonomiky za prvý štvrťrok dokumentujú skutočnosť, že sme bezpochyby naozaj v lepších časoch.
Medziročne sa dynamika hrubého domáceho produktu zrýchlila z 1,5 % vo štvrtom štvrťroku 2013 na 2,4 % v prvom štvrťroku 2014. Aj keď export prispel k medzikvartálnemu hospodárskemu rastu takmer 3 %, rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku nebol založený len na exporte, čo je pre nás mimoriadne potešujúce. Po vyše piatich rokoch odkladania spotreby a občasného váhavého zvýšenia spotrebných výdavkov došlo k obratu a domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli tak k rastu ekonomiky o 0,5 percenta. Spotreba domácností nadobudla zreteľnejšie rysy oživenia najmä vďaka nízko inflačnému prostrediu a zvýšeniu príjmov zo zamestnania. Zamestnanosť v prvom štvrťroku vzrástla o 0,3 % a miera nezamestnanosti klesla na 13,85 % podľa štatistického, samozrejme, úradu, pretože meriame nezamestnanosť aj iným, presnejším spôsobom cez Ústredie práce.
Rast miezd zrýchlil na 4,1 % medziročne, čo predstavuje medzikvartálny nárast o 2,9 percenta. Zrýchlenú dynamiku miezd potvrdila väčšina nosných odvetví slovenskej ekonomiky. Vývoj ekonomiky v prvom štvrťroku tak vytvára solídne predpoklady pre zrýchlený rast miezd v roku 2014 oproti minulému roku.
Pozitívnym vývojovým trendom slovenskej ekonomiky je aj to, že hospodársky rast, ktorý zrýchlil na 2,2 % v tomto roku, má v budúcom roku dosiahnuť 3,1 percenta. Zvýšenie tempa rastu slovenskej ekonomiky vytvára potrebný priestor na zvýšenie zamestnanosti. Disponibilné príjmy našich domácností v tomto aj v budúcom roku budú taktiež rásť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver vás chcem ubezpečiť, že vláda bude aj naďalej pokračovať v doteraz nastolenom hospodársko-politickom kurze. Rovnako chcem tiež zdôrazniť, že budeme musieť vyriešiť ešte množstvo náročných úloh, ktoré priamo súvisia s postupným utlmením a ukončením procesu konsolidácie verejných financií. Vo väzbe na budúci vývoj verejných financií si treba uvedomiť, aký je reálny stav a aké sú ďalšie možnosť rozvoja ekonomiky v rámci verejného sektora. Z uvedeného dôvodu bude kľúčové postupne dosiahnuť ďalšie znižovanie deficitu verejných financií, čo si však bude vyžadovať zvýšenie efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov štátu.
Dámy a páni, dovoľte mi teraz krátko osobné posolstvo k týmto údajom, ktoré ste odo mňa obdržali. Sme taká zvláštna krajina, ktorá sa dokáže sebabičovať, a to aj vtedy, keď máme výsledky, s ktorými sa môžme radovať a potešiť. Áno, nikto z nás tu nie je odtrhnutý od reality. Ak vidím priemerný zárobok v národnom hospodárstve, tak si uvedomujem, že ho nemá každý občan Slovenska. A viem veľmi dobre, že najtradičnejšou a najčastejšie vyskytujúcou sa mzdou na Slovensku je plat od 500 do 680 eur. Vieme, že ľuďom sa nežije až tak dobre, ako by sme možno predpokladali. Ale sme na trajektórii rastu. Sú tu výsledky, ktoré hovoria, že môžme zlepšiť život ľuďom. Robíme opatrenie v oblasti cenovej politiky. Verím, že sa nám podarí nielen zastabilizovať ceny plynu po tom, čo sme aj kúpili matku, ale i výrazným spôsobom tieto ceny príjmov a ďalších energií znižovať. Ak nie sme schopní vytvoriť väčší tlak na rast miezd, musíme chrániť slovenskú verejnosť predovšetkým v cenovej oblasti.
Aj tu vám chcem prisľúbiť, že sme pripravení pristúpiť k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy, ktorá bude mať pozitívny efekt a v žiadnom prípade nebude spôsobovať to, čo niekedy hovoria na Slovensku podnikatelia. Mrzí ma, keď som dnes videl alebo včera v novinách jeden titulok v novinách, kde bola fotografia nemeckej spolkovej kancelárky a na tomto titulku bolo napísané po slovensky: "Ďakujeme, pani Merkelová". Ja s tým nesúhlasím. Áno, je pravda, že Slovensko je odkázané na trhy a je odkázané na priame väzby na nemeckú a francúzsku ekonomiku. Ale prvýkrát hospodársky rast na Slovensku ťahali investície, okrem iného, a domáca spotreba.
Buďme trošku hrdí na veci, ktoré dosahujeme. Všímajte si, keď je zle, tak je titulok "Vláda SMER-u zlyháva. Vláda SMER-u všetko ničí. Stúpa nezamestnanosť, klesá hospodársky rast". Ak je dobre, tak zodpovedá za to Merkelová, svet, trhy alebo ktokoľvek iný. (Potlesk.) Buďme hrdí, buďme hrdí na výsledky, ktoré dosahujeme, pretože ak takto ďalej budeme pokračovať, tak verím, že rok 2015 bude naozaj pre Slovensko maximálne úspešný.
Ďakujem pekne aj za vašu podporu. (Potlesk.)
Ďakujem za otázku. Vážený pán poslanec, pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na podobnosť znenia a zamerania položených otázok pod č. 1 a 2, si dovolím odpovedať súčasne na obidve otázky.
Dovoľte mi na úvod k odpovedi na tieto otázky podotknúť a zároveň pripomenúť pár významných a dôležitých momentov, ktoré sú v kontexte s vývojom verejných financií Slovenska kľúčové. Na začiatok by som zdôraznil, že dosiahnutý úspech zníženia deficitu verejných financií na úroveň 2,77 % z vytvoreného hrubého domáceho produktu je veľkým úspechom nielen slovenskej vlády, ale aj naším spoločným úspechom a podieľali sme sa na ňom všetci. Vynikajúci výsledok, ktorý sme dosiahli v tejto oblasti, je skutočne veľmi dobrou vizitkou reprezentujúcou nás a celé Slovensko smerom navonok.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií je zároveň odrazom toho, ako sa nám podarilo zásadne zlepšiť samotné hospodárenie verejného sektoru. Úspechom je nielen fakt, že sme stabilizovali vývoj verejných financií z hľadiska veľmi náročného roku 2013, ale aj skutočnosť, že sa vytvorili vhodné predpoklady a dobré podmienky, aby tomu tak bolo aj v budúcnosti. Povedané slovami národohospodára, zabezpečili sme nielen lepšie fungovanie ekonomiky štátu, ale dosiahli sme to udržateľným spôsobom, čo je z pohľadu budúceho ekonomického vývoja kľúčové a dôležité.
Určite mi dáte za pravdu, že docieliť takýto pozitívny výsledok za existujúceho nepriaznivého stavu vonkajšieho prostredia, ktorý expandoval a vyvrcholil v roku 2013, nebolo vôbec ľahké. Nemusím vám obzvlášť pripomínať, že rok 2013 bol veľmi náročný a ťažký nielen pre ekonomiku Slovenska, ale aj pre celú európsku ekonomiku. Zvýrazňuje to napokon aj skutočnosť, že od roku 2000 bol druhým najhorším rokom v eurozóne, ako aj v Európskej únii. Predstavoval zložité obdobie, ktoré bolo poznamenané nielen hospodárskou recesiou eurozóny, ale hospodárskymi ťažkosťami a problémami celej Únie.
Keďže Slovensko je veľmi otvorená a na export odkázaná ekonomika, tento nepriaznivý vývoj nás značne ovplyvnil, čo nakoniec vyústilo poklesom rastu hrubého domáceho produktu skoro o polovicu na úroveň okolo jedného percenta. Avšak je potrebné podotknúť, že to bol rozhodne lepší výsledok ako hospodárska stagnácia, či nebodaj hospodársky pokles ako u mnohých členských štátov Európskej únie. Aj preto sme museli v roku 2013 v rámci procesu konsolidácie verejných financií realizovať viacero bolestivých hospodársko-politických opatrení, ktoré tvorili úsporný balík v celkovej hodnote 1,5 mld. eur.
Konsolidačné úsilie tak v minulom roku súhrnne predstavovalo objem až vo výške 1,9 % z hrubého domáceho produktu a bolo jedno z najvyšších od vstupu Slovenska do Európskej únie. Opätovne chcem teda poďakovať všetkým, ktorí sa na úspechu Slovenska podieľali, či už ide o reprezentantov samospráv, podnikateľov alebo občanov, na ktorých pleciach bola najväčšia ťarcha celého tohto úsilia.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súvislosti s dosiahnutým výsledkom deficitu vo verejných financiách za rok 2013 by som chcel tiež pripomenúť ešte jednu významnú skutočnosť. Podľa vyjadrenia Európskej komisie, v jej poslednej prognóze sa pre celkový vývoj ekonomiky Slovenska potvrdil priaznivý trend, na základe ktorého sa predpokladá, že nielen v roku 2014, ale aj v roku 2015 bude deficit rozpočtu verejných financií nižší ako 3 % z hrubého domáceho produktu. Pre Slovensko je potešujúcou skutočnosťou, že v podobnom pozitívne ladenom duchu sa k budúcemu vývoju ekonomiky Slovenska pred časom vyjadril Medzinárodný menový fond aj OECD.
Nechcem veľmi detailne rozoberať ďalšie čísla a zaťažovať vás všetkými verejne dostupnými a publikovanými štatistikami, ktoré pozitívne a optimisticky popisujú vývoj slovenskej ekonomiky. O makroekonomických údajoch, ktoré charakterizujú stav a prezentujú výsledky štátu, vo všeobecnosti platí, že sú zároveň aj určitým obrazom úspešnosti či neúspešnosti realizovanej hospodárskej politiky vlády. Preto nemôžem nespomenúť, že práve hospodársko-politické opatrenia našej vlády, ktoré sme prijímali a realizovali v zmysle jej programového vyhlásenia, priniesli viditeľné kladné výsledky a pozitívne ovplyvnili aj vývoj deficitu verejných financií. Asi vám ani nemusím veľmi pripomínať, že verejný sektor patrí tradične medzi relevantné súčasti každej ekonomiky.
Dosiahnuté zníženie deficitu verejných financií Slovenska má veľmi významný a pozitívny impulz či vplyv na našu ekonomiku, a to hneď vo viacerých oblastiach, respektíve vzťahoch.
Medzi prvé pozitíva chcem uviesť najaktuálnejšiu správu z pondelka tohto týždňa ohľadom návrhu Európskej komisie na vyradenie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu. Vyradenie z procedúry predstavuje pre Slovensko skutočnosť, že nebudeme musieť platiť sankciu vo výške 0,2 % z hrubého domáceho produktu, čo by pre nás v opačnom prípade reálne znamenalo ďalšie náklady štátu vo výške 150 mil. eur. Ďalšie zotrvanie v tomto režime by mohlo, samozrejme, znamenať zvýšenie výdavkov štátu na jeho dlhovú službu.
Uvedené zníženie deficitu našich verejných financií má preto významnú odozvu aj vo vzťahu k finančným a kapitálovým trhom. Pozitívny efekt smerom k ekonomike azda najlepšie demonštruje skutočnosť, že Slovenská republika sa za posledné obdobie môže tešiť z rekordne nízkych a výhodných úrokov na prefinancovanie vlastného dlhu. Podarilo sa nám dosiahnuť historicky najlepšie parametre z hľadiska úrokových nákladov pri emisiách našich štátnych dlhopisov, čím zároveň dosiahneme značné úspory a ušetríme štátu stovky miliónov eur. Z pohľadu kondície verejných financií sme pre trhy jednoznačne dôveryhodnou ekonomikou. Samozrejme, keby sa nám nepodarilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu, naša kredibilita by bola výrazne ohrozená.
Zníženie deficitu verejných financií vysiela pozitívny signál aj smerom k domácemu podnikateľskému sektoru, čo sa prirodzene musí odzrkadliť na vyššej dôvere k hospodáreniu vlády. Pre biznis sektor je konkrétnym posolstvom, že je tu jasná snaha urobiť všetko pre zlepšenie podnikateľských a investičných podmienok. Výsledky hospodárskej politiky zreteľne naznačujú, že opatrenia, ktoré doteraz vláda zrealizovala, sú s podnikaním komfortné, a že aj napriek určitým obavám z možného negatívneho vplyvu konsolidácie verejných financií na ekonomiku nedochádzalo k problémom, ktoré by podkopávali hospodársky rast alebo by konkurenčne znevýhodnili našich podnikateľov na domácom, respektíve spoločnom trhu Únie.
V nadväznosti na uvedené pozitívne momenty mi dovoľte uviesť ešte jednu myšlienku a pár čísiel. To, že Slovensko v súčasnosti nabehlo na pozitívnu trajektóriu ekonomického vývoja, dokumentujú aj najnovšie štatistické údaje za prvý kvartál v roku 2014. Hovoria jasnou rečou a zároveň potvrdzujú pozitíva prednesené z mojej strany. Všetky čísla o vývoji našej ekonomiky za prvý štvrťrok dokumentujú skutočnosť, že sme bezpochyby naozaj v lepších časoch.
Medziročne sa dynamika hrubého domáceho produktu zrýchlila z 1,5 % vo štvrtom štvrťroku 2013 na 2,4 % v prvom štvrťroku 2014. Aj keď export prispel k medzikvartálnemu hospodárskemu rastu takmer 3 %, rast slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku nebol založený len na exporte, čo je pre nás mimoriadne potešujúce. Po vyše piatich rokoch odkladania spotreby a občasného váhavého zvýšenia spotrebných výdavkov došlo k obratu a domácnosti konečne viditeľne zvýšili svoju spotrebu a prispeli tak k rastu ekonomiky o 0,5 percenta. Spotreba domácností nadobudla zreteľnejšie rysy oživenia najmä vďaka nízko inflačnému prostrediu a zvýšeniu príjmov zo zamestnania. Zamestnanosť v prvom štvrťroku vzrástla o 0,3 % a miera nezamestnanosti klesla na 13,85 % podľa štatistického, samozrejme, úradu, pretože meriame nezamestnanosť aj iným, presnejším spôsobom cez Ústredie práce.
Rast miezd zrýchlil na 4,1 % medziročne, čo predstavuje medzikvartálny nárast o 2,9 percenta. Zrýchlenú dynamiku miezd potvrdila väčšina nosných odvetví slovenskej ekonomiky. Vývoj ekonomiky v prvom štvrťroku tak vytvára solídne predpoklady pre zrýchlený rast miezd v roku 2014 oproti minulému roku.
Pozitívnym vývojovým trendom slovenskej ekonomiky je aj to, že hospodársky rast, ktorý zrýchlil na 2,2 % v tomto roku, má v budúcom roku dosiahnuť 3,1 percenta. Zvýšenie tempa rastu slovenskej ekonomiky vytvára potrebný priestor na zvýšenie zamestnanosti. Disponibilné príjmy našich domácností v tomto aj v budúcom roku budú taktiež rásť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na záver vás chcem ubezpečiť, že vláda bude aj naďalej pokračovať v doteraz nastolenom hospodársko-politickom kurze. Rovnako chcem tiež zdôrazniť, že budeme musieť vyriešiť ešte množstvo náročných úloh, ktoré priamo súvisia s postupným utlmením a ukončením procesu konsolidácie verejných financií. Vo väzbe na budúci vývoj verejných financií si treba uvedomiť, aký je reálny stav a aké sú ďalšie možnosť rozvoja ekonomiky v rámci verejného sektora. Z uvedeného dôvodu bude kľúčové postupne dosiahnuť ďalšie znižovanie deficitu verejných financií, čo si však bude vyžadovať zvýšenie efektívneho a účelného vynakladania finančných prostriedkov štátu.
Dámy a páni, dovoľte mi teraz krátko osobné posolstvo k týmto údajom, ktoré ste odo mňa obdržali. Sme taká zvláštna krajina, ktorá sa dokáže sebabičovať, a to aj vtedy, keď máme výsledky, s ktorými sa môžme radovať a potešiť. Áno, nikto z nás tu nie je odtrhnutý od reality. Ak vidím priemerný zárobok v národnom hospodárstve, tak si uvedomujem, že ho nemá každý občan Slovenska. A viem veľmi dobre, že najtradičnejšou a najčastejšie vyskytujúcou sa mzdou na Slovensku je plat od 500 do 680 eur. Vieme, že ľuďom sa nežije až tak dobre, ako by sme možno predpokladali. Ale sme na trajektórii rastu. Sú tu výsledky, ktoré hovoria, že môžme zlepšiť život ľuďom. Robíme opatrenie v oblasti cenovej politiky. Verím, že sa nám podarí nielen zastabilizovať ceny plynu po tom, čo sme aj kúpili matku, ale i výrazným spôsobom tieto ceny príjmov a ďalších energií znižovať. Ak nie sme schopní vytvoriť väčší tlak na rast miezd, musíme chrániť slovenskú verejnosť predovšetkým v cenovej oblasti.
Aj tu vám chcem prisľúbiť, že sme pripravení pristúpiť k razantnému zvýšeniu minimálnej mzdy, ktorá bude mať pozitívny efekt a v žiadnom prípade nebude spôsobovať to, čo niekedy hovoria na Slovensku podnikatelia. Mrzí ma, keď som dnes videl alebo včera v novinách jeden titulok v novinách, kde bola fotografia nemeckej spolkovej kancelárky a na tomto titulku bolo napísané po slovensky: "Ďakujeme, pani Merkelová". Ja s tým nesúhlasím. Áno, je pravda, že Slovensko je odkázané na trhy a je odkázané na priame väzby na nemeckú a francúzsku ekonomiku. Ale prvýkrát hospodársky rast na Slovensku ťahali investície, okrem iného, a domáca spotreba.
Buďme trošku hrdí na veci, ktoré dosahujeme. Všímajte si, keď je zle, tak je titulok "Vláda SMER-u zlyháva. Vláda SMER-u všetko ničí. Stúpa nezamestnanosť, klesá hospodársky rast". Ak je dobre, tak zodpovedá za to Merkelová, svet, trhy alebo ktokoľvek iný. (Potlesk.) Buďme hrdí, buďme hrdí na výsledky, ktoré dosahujeme, pretože ak takto ďalej budeme pokračovať, tak verím, že rok 2015 bude naozaj pre Slovensko maximálne úspešný.
Ďakujem pekne aj za vašu podporu. (Potlesk.)
Autorizovaný
14:21
Zodpovedanie otázky 14:21
Ján RichterMáte pravdu, dnes zjednocovanie výkonu rozhodnutí súdu v zariadeniach do pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zahájené už v roku 1996, kedy prešli do tohto rezortu...
Máte pravdu, dnes zjednocovanie výkonu rozhodnutí súdu v zariadeniach do pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zahájené už v roku 1996, kedy prešli do tohto rezortu z rezortu školstva detské domovy a z rezortu zdravotníctva dojčenské ústavy. V roku 2004 až 2006 sa rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vysporiadal s ďalšou úlohou a so špeciálnymi materskými a základnými školami internátnymi bolo do detských domovov presunutých bezmála 1 200 zdravotne postihnutých detí, ktoré žili na internátoch. K tomu treba uviesť aj fakt, že od roku 2009 bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou v domovoch sociálnych služieb a súdne rozhodnutia sa začali od roku 1998 vykonávať aj v krízových strediskách a od roku 2005 aj v resocializačných strediskách pre drogovo a inak závislých.
V roku 2008 mali podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele prejsť do pôsobnosti tunajšieho rezortu aj dnešné diagnostické centrá a reedukačné centrá, na čo bol rezort v tom čase aj pripravený. Výrazné prejavy nesúhlasu tak samotných reedukačných zariadení, ako aj rôznych odborníkov venujúcich sa problematike reedukácie, prejavované petíciami a podobne, nakoniec vyvolali zmenu zákona a príslušné ustanovenia o prechode boli v roku 2008 vypustené.
Pristúpilo sa teda k modelu zjednocovania podmienok výkonu súdnych rozhodnutí, avšak nie v pôsobnosti jedného rezortu. Ani záväzok predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej v programovom vyhlásení, že reedukačné centrá prejdú do pôsobnosti tohto rezortu, nebol splnený, pokiaľ som dobre informovaný, z podobných dôvodov.
Vážený pán poslanec, namiesto odpovede na časový horizont, odpoviem na otázku takto: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je stále pripravený úlohu zjednotenia výkonu súdnych rozhodnutí riešiť aj v alternatíve prevzatia reedukačných centier do pôsobnosti rezortu.
Skončil som, pán predseda Národnej rady.
Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Pán poslanec, chápem vašu otázku, chápem tiež, prečo ste ju položili práve vy, nie som si však úplne istý, či je to otázka na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, respektíve či len na neho.
Máte pravdu, dnes zjednocovanie výkonu rozhodnutí súdu v zariadeniach do pôsobnosti rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo zahájené už v roku 1996, kedy prešli do tohto rezortu z rezortu školstva detské domovy a z rezortu zdravotníctva dojčenské ústavy. V roku 2004 až 2006 sa rezort práce, sociálnych vecí a rodiny vysporiadal s ďalšou úlohou a so špeciálnymi materskými a základnými školami internátnymi bolo do detských domovov presunutých bezmála 1 200 zdravotne postihnutých detí, ktoré žili na internátoch. K tomu treba uviesť aj fakt, že od roku 2009 bolo zastavené prijímanie detí s nariadenou ústavnou starostlivosťou v domovoch sociálnych služieb a súdne rozhodnutia sa začali od roku 1998 vykonávať aj v krízových strediskách a od roku 2005 aj v resocializačných strediskách pre drogovo a inak závislých.
V roku 2008 mali podľa zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele prejsť do pôsobnosti tunajšieho rezortu aj dnešné diagnostické centrá a reedukačné centrá, na čo bol rezort v tom čase aj pripravený. Výrazné prejavy nesúhlasu tak samotných reedukačných zariadení, ako aj rôznych odborníkov venujúcich sa problematike reedukácie, prejavované petíciami a podobne, nakoniec vyvolali zmenu zákona a príslušné ustanovenia o prechode boli v roku 2008 vypustené.
Pristúpilo sa teda k modelu zjednocovania podmienok výkonu súdnych rozhodnutí, avšak nie v pôsobnosti jedného rezortu. Ani záväzok predchádzajúcej vlády Ivety Radičovej v programovom vyhlásení, že reedukačné centrá prejdú do pôsobnosti tohto rezortu, nebol splnený, pokiaľ som dobre informovaný, z podobných dôvodov.
Vážený pán poslanec, namiesto odpovede na časový horizont, odpoviem na otázku takto: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny je stále pripravený úlohu zjednotenia výkonu súdnych rozhodnutí riešiť aj v alternatíve prevzatia reedukačných centier do pôsobnosti rezortu.
Skončil som, pán predseda Národnej rady.
Autorizovaný
14:21
Vystúpenie v rozprave 14:21
Jozef MikloškoNedávno som v takom reedukačnom centre bol a som bol prekvapený aj jeho úrovňou na jednej strane, ale aj tým, že nie sú tam len deti, ktoré sú tam kvôli svojmu chovaniu, prípadne súdnym rozhodnutím, ale deti, s ktorými si rodičia nevedia rady, dať rady a tým pádom ich tam sami ako nanominujú a čakajú, že ich táto, by som povedal, polepšovňa polepší, čo sa aj, dúfam, často stáva.
No, ja teda len doporučujem, aby sa v tom ďalej rokovalo. Najlepšie by bolo, keby všetky, teda voľakedy dojčáky zo zdravotníctva alebo pod ministerstvo práce patrili rôzne iné zariadenia okolo detí a detské domovy patrili pod školstvo. Teraz sa všetko dalo vám, čo je dobré, pod jednou strechou, ale myslím si, že aj tieto reedukačné by som povedal polepšovne, ja ich nechcem nazvať aj väzeniami, lebo niektoré majú naozaj veľmi tvrdé režimy, keby sa tiež presunuli v perspektíve pod jedno ministerstvo, pod jednu egidu. A myslím, že by to patrilo vám.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
5.6.2014 o 14:21 hod.
Doc. RNDr. DrSc.
Jozef Mikloško
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Uvedomil som si to, že fakt táto otázka patrí dvom ministrom, ministra školstva a na vás, no, už z nejakých dôvodov som to dal akurát vám. Takže ja sa teším, že táto téma sa otvorila, že sa o nej vie a že aj ombudsmanka vo svojej prácei ktorú budeme tu ešte v utorok prejednávať, sa tomu venuje, ak keď si myslím, že príliš veľa venuje pozornosti tomuto, lebo na Slovensku je veľa problémov ľudských práv ,a nielen reedukačné centrá.
Nedávno som v takom reedukačnom centre bol a som bol prekvapený aj jeho úrovňou na jednej strane, ale aj tým, že nie sú tam len deti, ktoré sú tam kvôli svojmu chovaniu, prípadne súdnym rozhodnutím, ale deti, s ktorými si rodičia nevedia rady, dať rady a tým pádom ich tam sami ako nanominujú a čakajú, že ich táto, by som povedal, polepšovňa polepší, čo sa aj, dúfam, často stáva.
No, ja teda len doporučujem, aby sa v tom ďalej rokovalo. Najlepšie by bolo, keby všetky, teda voľakedy dojčáky zo zdravotníctva alebo pod ministerstvo práce patrili rôzne iné zariadenia okolo detí a detské domovy patrili pod školstvo. Teraz sa všetko dalo vám, čo je dobré, pod jednou strechou, ale myslím si, že aj tieto reedukačné by som povedal polepšovne, ja ich nechcem nazvať aj väzeniami, lebo niektoré majú naozaj veľmi tvrdé režimy, keby sa tiež presunuli v perspektíve pod jedno ministerstvo, pod jednu egidu. A myslím, že by to patrilo vám.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:26
Zodpovedanie otázky 14:26
Ján RichterĎakujem.
Ďakujem.
Veľmi stručne. Ja by som predsa len trošku z hľadiska toho časového horizontu bol konkrétnejší. Pán poslanec, v legislatívnom pláne vlády je na mesiac december tohto roku návrh na novelu zákona, ktorý sa týka sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Môžem len toľko prisľúbiť, že budem mať ambíciu túto otázku pri novele tohto zákona opätovne otvoriť.
Ďakujem.
Autorizovaný