36. schôdza

Ďakujem pekne. Pán minister, veď je prirodzené, že ako opozičný poslanec, ak je v dôvodovej správe k návrhu zákona písané, že sa stane nezávislým a že smeruje k tomuto a keď zachytím, že to zloženie tej rady, kde menuje minister na základe vlastnej úvahy z deviatich piatich členov, takže musím na to upozorniť a že takéto niečo nemôžem, nemôžem podporiť.
Ak vy hovoríte o skúsenosti s Audiovizuálnym fondom, veď prečo táto zmienka nebola aspoň v tej dôvodovej správe uvedená? Ale tam je to dané ako vzor, podľa ktorého chceme ísť a keď si porovnám zloženie Rady Audiovizuálneho fondu a zloženie tejto rady, ktorú navrhujete v tomto fonde, tak zrazu je to diametrálne odlišné.
A posledná poznámka. Hovoríte, že keby som to nepredložil, tak do roku 2016 môžem nakladať s finančnými prostriedkami, ako chcem. Budete aj tak nakladať, ako chcete, lebo tento fond začne pracovať až v roku 2016. Čiže to sa už vlastne výkonu vášho mandátu nebude dotýkať tak či tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, za dovysvetlenie. Mal som takisto otázku práve ohľadne kreovania tohto, tohto orgánu, ale budem tam mať ešte možno jedno také drobné doplnenie, takže to potom v rozprave, do ktorej sa chystám. Ale myslím si, že bolo to relevantne odprezentované, aj teda tých dôvodov s porovnaním teda Audiovizuálneho fondu a tohto Fondu na podporu umenia. Preto teda si myslím, že to bolo aj korektne zdôvodnené. Ale hovorím, že možno ešte môžeme pouvažovať do budúcnosti na nejakých korektúrach, prípadne teda budem vás prosiť, aby ste mi teda povedali, keď vám dám určitý návrh, že či to bude priechodné alebo schodné, alebo teda nie. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja sa prikláňam takisto k tomu, že urobenie viaczdrojovosti pri financovaní, alebo v tomto prípade teda, ako je to tak pekne nazývané, podpory kultúry, je fajn, ale okrem tých personálií, resp. tej personálnej politiky pri rozhodovacích procesoch, ktoré mne takisto nechcem, aby to niekto bral ako urážlivé, ale skôr sa mi zdá, že ako keby sme chceli politickú zodpovednosť odsunúť kdesi mimo, mimo ministra. Máme také príklady, že priamo pri výkone personálnej politiky, pri nominovaní iba ministrom, tí ľudia jednoducho budú pod politickým vplyvom, ale koniec koncov na druhej strane minister nebude zodpovedný, pretože nezávislé fungovanie nejakého fondu.
A druhá poznámka, takisto možno v kontinuite, ako hovoril kolega Abrhan, vy do roku alebo na rok 2015 máte rozpočtované ešte len 200-tisíc euro, čiže vy zriadením tohto fondu a zdrojovosť podľa tabuliek v dôvodovej správe nechávate peniaze alebo zdroje až na tú ďalšiu vládu. A to by som tiež možno na to chcel odpoveď, že prečo to posúvame až za horizont roku 2016, ak by sme chceli pri Fonde na podporu umenia vidieť čím skôr, či funguje alebo nie. Lebo toto sa mi zdá tak trošička, nechcem povedať, že úplne zbabelé, ale rozpočtované prostriedky sú až na rok 2016 pri nejakej výkonnosti fondu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vyjadrujem uspokojenie nad predloženým vládnym návrhom o Fonde na podporu umenia a o zmene a doplnení zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
Ak sa vieme takto veľkoryso, a podotýkam, že správne venovať kultúre, nie je ešte všetko stratené. Vieme o úspešnom fungovaní Audiovizuálneho fondu, ktorý umožňuje tvorivým ľuďom a organizáciám čerpať dotácie a podporu aj cez rozpočtové obdobia. Skúsenosti jednoznačne podporujú takýto systém dotovania kultúry. Rád by som poukázal na fakt, že také isté dôvody, aké sú uvedené v dôvodovej správe tohto zákona, by podľa môjho názoru mali platiť aj pri menšinovej kultúre. Takisto trpí menšinová kultúra, ako kultúra v celku. Len žiaľ, pri jej dotovaní sa táto argumentácia neprijíma a ja sa pýtam, že prečo?
Veď rozmanitosť je takou hodnotou našej, našej stredoeurópskej krajiny, ktorá je jedinečná a všetci by sme sa mali snažiť o jej čo najintenzívnejší rozmach. Ešte predtým, ako by niekoho z vás napadlo, vážené kolegyne a kolegovia, upodozrievať ma zo zavádzania nových regúl, by som rád upozornil na fakt, že rozmanitosť je aj dávna téza Ľudovíta Štúra, citujem: "Slovensko bolo, je, aj bude krajina, ktorá je založená na rozmanitosti etnickej, sídelnej, náboženskej, rozmanitosti životných štýlov. Túto rozmanitosť musíme rešpektovať. Krajina bude napredovať len vtedy, keď sa v nej budú všetci jednotlivci cítiť dobre a keď nebude žiadna skupina občanov potláčaná na úkor inej.". Koniec citátu.
A teraz konkrétne, čo mám na mysli. Ak v zákone hovoríme o tom, že, a teraz citujem z dôvodovej správy: "Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie inštitúcie zabezpečujúcej efektívnu podporu umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu, ktorá bude nezávislá od ústredných orgánov štátnej správy, pričom túto inštitúciu budú riadiť a o prideľovaní prostriedkov budú rozhodovať samotní zástupcovia umeleckej obce. Prečo by sme takisto nemohli pristupovať aj k podpore kultúr národnostných menšín? Alebo napríklad problém, ktorý sa každoročne až likvidačne objavuje aj pri dotáciách menšinových kultúr. Priame napojenie dotačného systému na ústredný orgán štátnej správy so sebou prináša viacero nevýhod, ako napríklad neumožniť udeliť viacročné, či operačné granty, komplikovaná administratíva, nepružný ročný cyklus vyhlasovania výziev pre jednotlivé programy a s tým súvisiaca prehustenosť kultúrneho diania v druhej polovici roka a hluché obdobie v prvej polovici kalendárneho roka. Znakom rozvinutej občianskej spoločnosti by malo byť, že väčšina je menšinám veľkorysá. Nevidím dôvod, prečo by nemalo, resp. nemohlo platiť aj pre menšinovú kultúru to, čo uvádzate v dôvodovej správe. Konkrétne, navrhuje sa, aby mal fond právnu formu verejnoprávnej inštitúcie zriadenej osobitným zákonom. Takéto právne postavenie najlepšie zabezpečí jej nezávislosť a primeraný odstup od orgánov štátnej správy." Toto je v dôvodovej správe.
Čo bráni tomu, aby sme tento samosprávny princíp uplatnili aj v prípade menšinovej kultúry? V období predchádzajúcej vlády, teda vlády Ivety Radičovej úrad podpredsedu vlády pre národnostné menšiny už vypracoval návrh zákona o financovaní menšinových kultúr. Návrh bol vo veľmi pokročilej fáze pred medzirezortným pripomienkovacím konaním. Žiaľ, v dôsledku pádu vlády k predloženiu návrhu do parlamentu už nedošlo. K slobodnému rozvoju kultúry ako takej sa naozaj vyžaduje, aby mohla byť nezávislá, nestranná a nestranícka. Náš kultúrny život bude fungovať o to lepšie, čím viac z neho vynechá politika a čím viac sa odstraňuje politické rozhodovanie.
Kultúra musí fungovať na princípe samosprávy. A keďže sa nesmie urobiť rozdiel medzi kultúrou slovenskou a kultúrou menšinovou, takáto samospráva prislúcha aj menšinovej kultúre. Absolútne súhlasím so zámerom tohto zákona, ktorý je prezentovaný aj v jej dôvodovej správe. Urobme našu kultúru samostatnou a vytvorme všetky predpoklady na autonómne rozhodovanie kultúrnych dejateľov. Ale urobme to bez rozdielu a bez diskriminácie.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, podpora menšinových kultúr z roka na rok klesá. A aj predložený zákon hovorí len o navyšovaní financií pre väčšinovú kultúru. Vznik fondu je plánovaný s podporou 20 mil. eur. Ak k tomu prirátame 110 miliónov, rozpočet ministerstva kultúry, to je bez cirkvi, tak je to spolu 130 miliónov. Na podporu menšinových kultúr táto vláda dáva približne 4 % tejto sumy. Tu sa veľkorysosť vládnej strany stráca a príslušníkov národnostných menšín zas dostáva do ofsajdu. Rozmanitosť, zapamätajme si toto slovo, má, aj bude mať veľký význam pre život v našej krajine. Unifikácie sme si užili už 40 rokov, nesnažme sa vytvárať ďalšie a ďalšie. Ja si myslím, že v rozmanitosti je budúcnosť, len pre ňu musíme aj niečo urobiť. Aj ona tak ako demokracia niečo stojí.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážená pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážený pán minister kultúry, vážený pán spravodajca, dámy a páni, máme pred sebou vládny návrh zákona o Fonde na podporu umenia. Po vyše dvadsiatich rokoch tak vláda robí druhý výrazný krok k tomu, aby sa minimalizoval priestor pre manipulácie s verejnými zdrojmi určenými na podporu umenia a kultúry.
Takmer štvrť storočia, prakticky od okamihu vzniku bývalého Štátneho fondu kultúry Pro Slovakia umelci neustále, niektorí hlasnejšie, niektorí menej, iní skôr v kuloároch formovali svoje požiadavky na jeho liberálnosť a nezávislosť a vládni úradníci vymýšľali predpisy, ako v tomto prostredí zabezpečiť neporušovanie všeobecných rozpočtových pravidiel, ktoré sa vzťahujú na manipuláciu s verejnými zdrojmi.
Inak fond Pro Slovakia vznikol s tým najlepším úmyslom zabezpečiť financovanie kultúry už len z toho dôvodu, že zákonom bolo formulované to, že zo štátneho rozpočtu ide do fondu Pro Slovakia jedno percento finančných prostriedkov. Paradoxne nikdy sa tento zákon nenaplnil a každá vláda od roku, keď fond Pro Slovakia vznikol, vlastne porušovala zákon. Každá vláda.
Dámy a páni, ministri kultúry a ich úradníci niesli zodpovednosť a neustále čelí obvineniam z preferovania niektorých a diskriminácie iných žiadateľov. V umeleckej obci vyvolávali rozpaky a negatívne reakcie rozhodnutia opreté síce o návrh príslušnej odbornej komisie, ale aj tak neveľmi niekedy pochopiteľné. Málokde sa nahromadilo toľko podozrení, závisti, ale i overených a v zákulisí ani neveľmi utajovaných osvedčených techník, ako k podpore z verejných zdrojov sa dostať vždy dá. Vládny návrh zákona o fonde na podporu umenia je seriózny pokus, ako túto kapitolu uzatvoriť. V čom vidím jeho hlavný prínos? Predovšetkým v tom, že sú v ňom sústredené zdroje. Už nebudeme dávať, nebudeme sa ani pozerať ako na takzvané štátne peniaze, ale ako na prostriedky určené na podporu a rozvoj umenia a kultúry. Novovytvorený fond bude mať možnosť podporovať projekty takým spôsobom, ktorý bude vyhovovať potrebám praxe a nie predpisom a predstavám úradníkov ministerstva financií. Teda pre umelca už nebude neprekonateľným hendikepom, ak napríklad chce dielo prezentovať v januári, keď sa "staré peniaze" z predchádzajúceho roku použiť nedajú už a "nové peniaze" sú ešte v hmlistej budúcnosti, schovaný za mechanizmom posudzovania kompletnosti a vecnej príslušnosti žiadostí, prerokovaním v odborných komisiách a podpisom ministra. Ako ukázali skúsenosti z činnosti Audiovizuálneho fondu, tento mechanizmus dokáže pri rovnakom objeme zdrojov fungovať efektívnejšie, racionálnejšie a zodpovednejšie, keďže sa štátny úradník nemôže skrývať za odbornú komisiu a členovia komisie a členovia komisií za štátnych úradníkov. Iste, sú tu samozrejme aj riziká.
Osobne považujem za najväčšie určenie pôsobnosti fondu na podporu umeleckých aktivít kultúry a kreatívneho priemyslu. Bolo to aj predmetom diskusií v medzirezortnom pripomienkovom konaní, keďže priemysel, aj keď s prívlastkom kreatívny, je stále priemysel a teda jeho prioritným cieľom je výroba tovaru. V tomto prípade tovaru s istými kultúrnymi či umeleckými obsahmi, nie podnecovanie tvorby umeleckých hodnôt. Nebudem sa sporiť, pokiaľ ide o reálny spoločenský dosah. Je jasné, že v tomto smere je vplyv a dosah kultúrneho priemyslu nepochybne masívnejší, než čo ako zásadný a významný tvorivý umelecký čin. Navyše aj hranice medzi tým, čo je ešte umenie a "už priemysel" sa vývojom stierajú.
Veď dnes už nie je nič neobyčajné, ak v ponuke divadla, ja neviem, v Buenos Aires, v Nairobi, Kodani i Vladivostoku nájdete rovnaké inscenácie rovnakých muzikálov vytvorené podľa londýnskeho či newyorského vzorového modelu do posledného detailu. Globálny trh - to dnes už nie sú iba autá, hamburgery s hranolkami a pracie prášky, ale aj knihy, zvukové nosiče, reprodukcie výtvarných diel, či inscenácie, všetko, ako by ich, po slovensky, jedna mater mala. Kultúrny priemysel garantuje štandardnú kvalitu za primeranú cenu. No umenie má akomak istú ambíciu inú, pretože chce, potrebuje a musí byť priestorom kreatívneho rozvíjania individuálneho talentu. Hovorím o tom zdanlivo zoširoka najmä preto, aby sme popremýšľali, ako by sme v zákone možno vedeli zvýrazniť fakt, že kultúrny priemysel vnímame ako síce dôležitý, ale predsa len "iba nosič", multiplikátor, ktorý vie dielu zabezpečiť uplatnenie. Aby sa nestalo, že sugestívne čísla dokumentujúce vysokú kvalitu, vysokú efektivitu po čase spôsobia, že na tvorbu nebude, pretože všetky zdroje si podelia podnikatelia.
Dámy a páni, vznikla tuná aj na tomto malom priestore debata o kreovaní rád. Iste sa o tom budeme ešte baviť. Je to otázka pre druhé čítanie. Ale myslím si, že toto v tejto chvíli nie je dôvodom na nepodporu tohto zákona, ako to prezentoval môj ctený kolega, bývalý predseda rady, bývalý predseda výboru pre kultúru a média Paľko Abrhan. Toto nie je dôvod nepodporiť tento návrh zákona do druhého čítania, kde sa, hovorím, iste budeme o týchto veciach ešte baviť veľmi obšírne. Ja si myslím, že treba rovno povedať, že návrh zákona je skvelá správa pre celú kultúrnu obec na Slovensku a určite sa zmenia, určite sa zmení prostredie pre kultúrnu obec na Slovensku.
Ešte sa vrátim k tej nešťastnej rade. Viete, my všetci vychádzame z tej obrovskej nedôvery, ktorá v tejto spoločnosti existuje a je. V parlamente táto nedôvera medzi opozíciou a koalíciou sa prejavuje priamo v tom spoločenskom dennodennom živote. No a keby sa nám toto podarilo nejakým spôsobom prekonať, bolo by to určite fajn. Tento návrh zákona je k tomu celkom slušnou príležitosťou. Určite nikto nepochybuje o dobrých spisovateľoch, ktorí sú nie ani koaliční ani opoziční, o dobrých muzikantoch, ktorí nie sú ani koaliční ani opoziční, výtvarníkoch, literátoch a tak ďalej a tak ďalej. Skúsme v tomto duchu možno porozmýšľať aj o tom, keď sa budeme baviť o kreovaní rád a budeme na konkrétne miesta hovoriť o konkrétnych ľuďoch.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. Prajem ešte príjemný deň.

Ďakujem. Súhlasím s tým, že rozhodne ten posun alebo idea, myšlienka, filozofia návrhu zákona je dobrá. Na druhej strane, už v samotnej dôvodovej správe je napísané, že navrhovaný systém financovania umeleckých aktivít, kultúry kreatívneho priemyslu by mal nahradiť časť dotačného systému a tu si, v tomto mieste si myslím, že tento návrh je trošička málo ambiciózny a neviem, či potreby druhého čítania niečo v tomto zmenia alebo spôsob v druhom čítaní. A myslím si, že aj tam, kde predrečníci z opozície zadefinovali ten zásadný bod, že akým spôsobom sa budú o verejných zdrojoch rozhodovať pod personálnou politikou ministerstva. Čiže to kreovanie rád je otázka, ktorá patrí priamo na pôdu prvého čítania z hľadiska ideí prerozdeľovania tých prostriedkov a ako a kde a komu a načo budú tieto prostriedky v rámci umeleckých aktivít, kultúry a kreatívneho priemyslu slúžiť. Čiže ak dôvodová správa chce hovoriť o nezávislej inštitúcii od ústredných orgánov štátnej správy, mali by sme ísť trošička ďalej a nie kreovať orgán, ktorý bude len zásterkou pri rozhodovaní mimo vplyvu ministra. I keď uznávam, že niekedy môže mať, tak ako bol uvádzaný príklad režisérky, minister dobrý vplyv pri rozhodovaní, máme, bohužiaľ, skúsenosti presne opačné pri fungovaní ústredných orgánov štátnej správy. Takže, ak chceme hovoriť o nezávislosti, tak ju aj naozaj urobme.

Ďakujem pekne pánovi poslancovi Viskupičovi. Ja by som mal naňho jednu protiotázku. Pán poslanec, je tento návrh zákona istým posunom alebo nie je istým posunom v rámci problematiky, ktorú tento návrh zákona zastupuje? Určite je. Určite je. A keďže je to nový návrh zákona, tak nechajme si tieto debaty trošku s takým otvoreným koncom preto, lebo ako keby sme predurčovali, že bude to tak alebo onak a bude to určite zlé. Myslím si, že toto nie je dobrý prístup. Ja si presne takúto debatu pamätám, aj keď vznikala Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dnes je to orgán, ktorý má svoju autoritu. Dnes je to orgán, ktorý je rešpektovaný. Dnes je to orgán, ktorého sa najmenej dotkli všetky tie politické posuny, ktoré v tomto parlamente po rokoch dozadu boli. Je to orgán, hovorím ešte raz, ktorý má svoju autoritu. Je v ňom kolotočový systém, ktorý je aj v tejto rade. To znamená, vždy výmena istej časti rady po istom období. Čiže nehovorme dopredu, bude to zlé. V každom prípade je to posun oproti priestoru, ktorý v súčasnosti vnímame. Takže teším sa na tie debaty v druhom čítaní a určite budú minimálne tak kultivované, ako sú tie teraz. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vidím, že ste nahodili taký veľmi prísny tón, ale prihováram sa za to, aby kolega Viskupič mohol vystúpiť, lebo naozaj zabudol.

Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR
106.
Pani poslankyňa, ukončila som rozpravu. Platí tu nejaký rokovací poriadok. Takže, myslím si, že keď spravíme jeden precedens, tak potom nebudeme z toho robiť nejaký holubník.
Nech sa páči. Vy ste sa riadne prihlásila do rozpravy. Nech sa páči, máte slovo a ospravedlňujem sa, že som vás prerušila.

Vášáryová, Magdaléna, poslankyňa NR SR
107.
Pred tromi rokmi vyšla kniha jedného z najväčších slovenských spisovateľov. Nebudem vás skúšať, Pavla Vilikovského Pes na ceste. Táto kniha a vôbec štýl pána Pavla Vilikovského je považovaný za mimoriadny aj v rámci Európy. Prečo o tom hovorím? Pretože odporúčam každému, pretože nepredpokladám, že veľká väčšina ľudí tu si túto knihu prečítala, najväčšieho slovenského spisovateľa súčasného, ale pre túto debatu a aj napríklad spôsob argumentácie pána ministra, keď vystúpil, čo ja veľmi oceňujem, že vystúpil v debate, je prečítanie tejto knihy veľmi dôležité. Pavol Vilikovský tam vystihuje to, čím končil pán minister, na Slovensku je to tak, alebo tak nejak ste to povedali, pán minister. Tam máme všetky naše cnosti, necnosti, provinčnosti, všetko zhrnuté v pomerne útlej knihe, takže odporúčam. A preto sa nebudem tu ani rozčuľovať, ani argumentovať, že prečo je to na Slovensku tak, ale pokúsim sa vychádzať z toho, čo tu máme dnes na stole. Niekto z debaty, myslím si, že pán predseda výboru povedal, že to je obrovský posun.
Je to posun. Ale či je obrovský, to neviem. Pretože zásadný posun by bol, keby sme pred troma rokmi, alebo aspoň pred rokom mali na stole zákon o kultúre. To znamená, ten prvý zásadný krok, ktorým by pán minister jasne narysoval svoju koncepciu. My ideme, posunujeme sa, ale posunujeme sa jednotlivými krokmi a pritom nevieme, v akom zásadnom legislatívnom rámci pre kultúru bude zasadený, alebo mal byť zasadený tento fond. Pretože máme už fondy literárny, máme hudobný, máme audiovizuálny, teraz máme fond pre umenie, každý z nich je trochu iný, každý z nich je, vlastne ošetruje niečo. Nič nie je prepojené a máme teraz už trištvrte roka alebo pol roka na stole stratégiu našej kultúrnej politiky do roku 2020. Ale to stále nie je ten základný legislatívny rámec pre to, čomu sa hovorí dnes v najširšom slova zmysle kultúru. A do toho by muselo byť aj školstvo o kultúre, do toho by museli byť zaradené aj aktivity Slovenska v zahraničí a tak ďalej a tak ďalej. Takže ak hovoríme o tomto, o posune, tak ja si dovolím tvrdiť, že to nie je obrovský posun, ale posun to v každom prípade je.
Ja by som sa venovala štyrom témam. Prvá téma je zodpovednosť. Pamätám si veľmi dobre a pozerala som si to pred touto debatou znovu, moje vystúpenia k Audiovizuálnemu fondu. A určite sa aj vy, pán minister, na to pamätáte, že som vtedy predložila v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, ktorý vlastne zabezpečil tú druhú časť financovania Audiovizuálneho fondu. Ale už vtedy som, a ešte ste prijali môj návrh, že boli dvaja z dozornej rady nemenovaní vami, ale len jeden. Už vtedy som upozorňovala na taký posun zodpovednosti. My máme to, čomu Zigmund Baumann hovorí v modernej spoločnosti "tekutá zodpovednosť". Nemáte jasnú zodpovednosť.
Áno, pán minister nám teraz vysvetlil, že vzhľadom na to, čo sa dialo s Audiovizuálny fondom a osobne ho rozumiem, o čom hovorí, potrebuje udržať istým spôsobom kontrolu svoju vlastnú nad prvým, druhým rokom fungovania fondu, aby sa nestalo to, čo s Audiovizuálnym fondom, kde niektorí ľudia, ktorí boli potom, ktorí pripravovali tento zákon o Audiovizuálnom fonde, potom vlastne si prideľovali prostriedky a kultúrna obec, lepšie povedané filmárska obec sa zobudila a tento človek predtým chodil medzi nimi a každému sľuboval 70 miliónov, vtedy korún ešte, skrátka rozumiem, prečo takto pán minister uvažuje, ale znovu kladiem otázku, kto bude zodpovedný? My túto otázku zodpovednosti nemáme ani v Audiovizuálnom fonde vyriešenú. A to som už povedala a ja sa ospravedlňujem, pán minister, a znovu to opakujem, kde je evaluácia? Tu nejde len o to, že fond má spĺňať všetky, všetky príkazy ministerstva financií, ako narábať s prostriedkami verejného rozpočtu, ale tu ide aj o to, koľko percent aspoň z tohto rozpočtu ide naozaj na diela, ktoré sú prvej kvality.
Pretože keď sa pozriete na financovanie Audiovizuálneho fondu, tak nikto nedostane toľko, koľko potrebuje. Nikto. Nikto nedostane peniaze, ktoré by naozaj podporili jeden projekt a jeho propagáciu. Jeho PR napríklad vo svete. A bez toho, nehnevajte sa, nemôžeme dosiahnuť skutočné, veľké a viditeľné úspechy. Každý dostane polovicu toho, čo potrebuje. To znamená, veľa ľudí dostane štvrtinu, polovicu, kúsok, možno viacej, ale nikto nedostane toľko, koľko naozaj potrebuje. A som rada, že ste spomenuli príklad pani Fornay, ale to nie je len prípad pani Fornayovej, to je príklad Kerekesa a všetkých. A to je to, tekutá, tá tekutá zodpovednosť.
Pretože pán minister, no nemôže byť zodpovedný, pretože tam je riaditeľ. Riaditeľ len podpisuje to, čo vlastne tie jednotlivé expertné skupiny vyberú. Ale expertné skupiny nemôžu byť zodpovedné, pretože je ich hrozne veľa. Je ich hrozne veľa a rada, no rada nie je zodpovedná, pretože to podpisuje riaditeľ. Absolútne rozmytá zodpovednosť a neexistujúce prostredie konkurencieschopnosti, niečo, čo bolo voľakedy a to som vtedy argumentovala v tých, v tých dramaturgických skupinách v československom priemysle voľakedy. To, čo vlastne vykreovalo tú českú novú vlnu do veľkej miery. Takže, a to už nehovorím, že by sme tu mohli diskutovať, ale to už je odborná debata, kde sú dramaturgovia, prečo vlastne v radách sedia producenti a tak ďalej, a tak ďalej.
Takže dnes fungovanie Audiovizuálneho fondu pre mňa nie je o nič transparentnejšie, ja neviem, kto je za čo zodpovedný, neviem ako fond vyhodnocuje, dajme tomu, po tých troch, štyroch rokoch svojej činnosti svoju činnosť. Aké dlhodobé projekty sleduje Audiovizuálny fond, o tomto nemám ani poňatia. Takže, to je prvá téma a týka sa to aj kreovania tohto fondu. Možnože tým, že pán minister si necháva vlastne zodpovednosť za tých piatich v rade, ale potom sa pýtam, načo sú tam tí štyria? To je úplne zbytočné. Tak ako povedal pán poslanec Abrhan, tí tam prídu na kávu, nemôžu o ničom rozhodnúť, o ničom. Možnože niekto z nich povie niečo inteligentné, ale ak tam budete mať piatich ľudí, pán minister, nechcem vás podozrievať, ale je to jednoducho prirodzené, oni pôjdu po tom, čo vy chcete.
Druhá téma sú súkromné zdroje. A moja otázka, pán minister, je, prečo z paragrafového znenia tohto zákona zmizla suma desiatich miliónov eur z Tiposu? Rozumiem ministrovi financií, že sa nechce zaviazať, lebo nevie, ako bude vyzerať budúcoročný rozpočet, pretože tentoročný rozpočet bol vykreovaný jednorazovými záležitosťami, jednorazovými financiami, ktoré tam pritiekli, aby sme spĺňali určité kritéria a ja tomu rozumiem, ministrovi financií, ja, keby som ja bola na jeho mieste, tiež by som sa tomu bránila, ale my tu zase nemáme potvrdenie. Ja viem, pán minister financií mi to potvrdil, že vám dal taký prísľub, ale znovu sa ocitáme v tom, čo sme mali v Audiovizuálnom fonde. Tu nie je žiadna záruka, že tie peniaze tam budú. A ja neviem, či sa mi chce pripraviť novelu, teda pozmeňujúci návrh do druhého čítania, pretože neviem, ako by ste sa k tomu postavili, lepšie povedané minister financií, aby sa tam vrátilo tých 10 miliónov eur, to znamená, aby ten fond mal tých 20 miliónov eur, o ktorých hovoríte, hoci treba povedať, že grantový systém tohto typu mal 21 miliónov eur v poslednom rozpočte, ak si dobre pamätám.
Takže len, ak tam nebude Tipos, kto iný by prispel do takéhoto fondu, nad ktorým, do ktorého nemôže vôbec vidieť, ktorý riadite len vy v podstate? Ja by som sa čudovala každému podnikateľovi súkromnému, že by do toho dal svoje peniaze. Na to by to muselo byť úplne inak postavené, aby sa tam, aby sa tam mohli kumulovať zdroje aj z týchto súkromných zdrojov. Alebo si vôbec neviem predstaviť, že by do tohto fondu nejaká zahraničná nadácia vložila nejaké peniaze. To je ďalšia moja otázka, pán minister. Rokovali ste s nejakými veľkými nadáciami v Európe, keď už nehovorím o svete, ktoré bežne prispievajú na rozvoj kultúry u našich susedov, napríklad v Čechách, v Rakúsku alebo v Poľsku? Chcem to vedieť, či ste s nimi hovorili, či by bolo možné vložiť do toho fondu peniaze na určité projekty. Ale zase, to by na to, to by musel byť ten projekt, ten fond úplne ináč kreovaný podľa mojich informácií.
Ďalšia, ďalšia vec, ktorú by som chcela povedať. Akú úlohu teda potom budú mať umelecké fondy? To znamená, umelecké fondy zostanú len takými sociálnymi inštitúciami? My máme veľký problém s umeleckými fondmi. Pán minister, vy to určite viete, ste si toho vedomý, ale tento zákon nijakým spôsobom nevyrieši, ani neposunie tú situáciu v umeleckých fondoch. Áno, zase by ste mohli použiť tu svoje, že na Slovensku, bohužiaľ, panuje také rodinkárstvo a tak ďalej, skrátka na Slovensku je to tak, ale umelecké fondy teda zostanú len pre určitú skupinu, pretože určitá časť špičkových umelcov vôbec nie je v umeleckých fondoch, čiže ani nie je, ani nie je objatá, teda nemá, nemá vlastne toto sociálne zázemie, ktoré umelecké fondy poskytujú.
Vrátim sa k tomu Arm's length principle, nič, nič mi nie je bližšie, ako tento princíp. Sama som ho vložila trikrát do Programového vyhlásenia strany, v ktorej som bola. Arm's length principle, ale obávam sa, pán minister, že ten britský, to britské tvorenie counsilu je predsa len iné. Prečítam, prečo malo byť ono vlastne kreované, prečo v 1945 Briti k tomu pristúpili. Pretože išlo o možnosť vlády financovať kultúru a umenie bez priameho riadenia celého procesu momentálnou vládnou garnitúrou. A deklarovaným cieľom bolo zbaviť financovanie kultúry politiky a byrokracie.
Ale kde mizne v tomto návrhu zákona tá byrokracia? Ja tam nevidím žiadnu možnosť. Napríklad riaditeľ fondu má 60 dní na to, aby rozhodol, či vôbec podpíše rozhodnutie komisie. Šesťdesiat dní, keď máte vlastne ročné programy, je strašne veľa. Je veľmi veľa. Budú podávať tak, ako teraz je to v grantovom systéme, v novembri, niektoré komisie zasadnú vo februári, niektoré v marci, niektoré sa zídu až v apríli, peniaze prídu v najlepšom prípade v júni. Pracujem v mimovládnej sfére, tá pracuje september až december, ešte stále ani to, tento systém to neodstraňuje. Bez ohľadu na tento fond, vy, pán minister, ste mohli pokojne urobiť to, že tie najväčšie festivaly, tie najreprezentatívnejšie kultúrne akcie, ktoré každý rok s trasúcimi kolenami čakajú, či im nejakí kolegovia v komisii dajú zelenú alebo nie, tí už dávno mohli mať trojročné financovanie. Keď to môže mať ministerstvo školstva, prečo by ministerstvo kultúry nemohlo mať trojročné financovanie pre takéto výrazné festivaly? Bratislavské hudobné slávnosti, Divadelná Nitra a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. To ste mohli urobiť aj bez tohto fondu, pán minister, a bola by som vám skutočne tlieskala, lebo to je to, čo potrebujeme v prvom rade urobiť.
A ešte jedna vec. Takýmto spôsobom, pán minister, nevyriešime propagovanie slovenskej kultúry v zahraniční. Hovorím vám to znovu a opakovane. Na to je potrebné vytvoriť inú inštitúciu. Tak ako majú Poliaci Mickiewiczov inštitút. Ja som to tu už raz povedala, Poliaci jednoducho si dali prioritu a urobili z Fryderyka Chopina jedného Poliaka a Francúzi môžu si teraz hovoriť, že bol francúzsky otec a že žil vo Francúzsku, to už je jedno, skrátka Chopin je Poliak pre celý svet a hotovo. My takýmito Potenkovými financiami každému trošku a nikomu príliš a tomu, čo vyčnieva, už pokiaľ možno vôbec nič, lebo už má dosť, teraz treba aj iným, takýmto spôsobom, bohužiaľ, nevyriešime. Pán minister, som na vašej strane v tom, že nikdy nikto nebude spokojný. Ale tieto fondy tak, ako ich kreujete, neodstránili jednu z najzásadnejších vecí, ktorá je pri štátnej podpore financovania kultúry najhroznejšia a to je rady umelcov v úctivom predklone. A to je jedno, či pred vami alebo pred riaditeľom fondu alebo pred členmi komisie. Tento úctivý predklon je v priamom rozpore s možnosťou, aby tí ľudia boli skutočne kreatívni aspoň na európskej úrovni.
Samozrejme, nemôžeme financovať všetko a nikdy všetci nebudú spokojní, ale mohli sme urobiť trochu niečo viacej, pán minister. Ja ako členka kultúrneho výboru sa tiež cítim za to zodpovedná, hoci teda tú rozhodovaciu právomoc máte vy a ak dáte signál, aby do tohto zákona prišlo aspoň to, že TIPOS bude dávať 10 miliónov eur, ja ten návrh pripravím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. K tej racionálnej stránke toho vystúpenia k mnohým tým dôvodom sa vyjadrovať nebudem, ale predsa len jedna vec ma zaujala hneď na začiatku. Ten Pavol Vilikovský, ktorého mám mimochodom rád a mám načítaného aj Psa na ceste, aj iné knihy, tvrdiť, že najväčší slovenský spisovateľ je, a žiaľ, kolegyňa, vám sa to stáva, že vystupujete niekedy ako majsterka jednostrannosti a aj kádrovania. Ja mám v rovnakej úcte Rakúsa, Rankova, Sibilu, Heviera, Juraňovú, Kapitáňovú, Dušeka, Mitanu. Ja viem, ja viem, môžme hovoriť, ale špeciálne pri tom Vilikovskom ma to trošku vytočilo. Hoci tú knižku, ona ma zaujala, aj keď teda, priznám sa, veľmi som z nej cítil vplyv Thomasa Bernharda, Rakúšana, ktorý nadával publiku a rozhádzal si celý vlastne národ a rakúsku verejnosť, teda neviem, či toto je dobrý vstup do čítania zákona, ktorý dáva minister, alebo, a to už teda nechcem byť taký domýšľavý, ste mali na mysli pikantnú sexuálnu scénu starnúceho spisovateľa s Grétkou na rakúskej pôde, ale to už si vôbec neviem spojiť s čítaním tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, budem veľmi úprimný. Od vás nikto nečaká, že tento návrh zákona podporíte. To vám hovorím úplne otvorene poznajúc vaše postoje, poznajúc vaše návrhy a vaše filozofovanie na túto tému. Vy ste predsa prednedávnom s kolegami z poslaneckého klubu SDKÚ ešte vtedy, keď ste boli jeho členkou, predkladali návrh na zrušenie fondov. Na zrušenie fondov a všetkých fondov. Čiže tá vaša filozofia je troška iná a ťažko sa s ňou sporiť práve pri zakladaní nového iného fondu, ktorý má riešiť problematiku v kultúre.
Mňa by skôr zaujímalo, keďže je to zákon pre kultúrnikov, pre umeleckých pracovníkov, tak samozrejme zastávame ich názory, zastávame ich želania, možno niekedy ich chcenia a preto by ma zaujímalo, koho vlastne vy zastupujete, pani poslankyňa? Kto by sa vedel podpísať pod to, čo ste tu teraz povedali, keď ste hovorili v prvom čítaní k tomuto zákonu? Ja viem veľmi presne, koho zastupujem a viem aj veľmi presne, že zastupujem ľudí, ktorí tieto fondy budú využívať. Paradoxne, aj jeden z predkladateľov na zrušenie fondov z vašej strany využíval tieto fondy a ja som na to upozornil vtedy vo svojom vystúpení a dodnes mi ten človek neprotirečil a vy o tom viete takisto. Čiže je tu istá taká neúprimnosť v tomto zmysle. Ja, skutočne ma zaujímalo, koho vy v tejto chvíli z umeleckej obce reprezentujete, kto sa za vás postaví a povie, áno, to, čo hovorila Vášáryová, je aj môj názor. Nepoznám takýchto ľudí, priznám sa.
Ďakujem za pozornosť.